DÔVODOVÁ SPRÁVA  
B. Osobitná časť  
K čl. I  
K bodu 1  
Ide o legislatívno-technickú úpravu, keďže legislatívna skratka „používateľ“ je  
zavedená až v § 165 Autorského zákona.  
K bodu 2  
Ustanovenie sa dopĺňa o možnosť samostatného použitia zvukovej zložky  
audiovizuálneho diela pre potreby osôb so zdravotným postihnutím. Do výnimky sa pridáva  
možnosť odčleniť zvukovú zložku z audiovizuálneho diela bez súhlasu autora, avšak za  
predpokladu, že uvedené konanie sa uskutoční výhradne pre potreby osôb so zdravotným  
postihnutím a v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím. Odčlenenú pôvodnú  
zvukovú zložku audiovizuálneho diela, celé audiovizuálne dielo s doplnenou zvukovou  
zložkou o slovné vyjadrenie obrazovej zložky (napr. doplnenie popisu deja a scén do  
zvukovej zložky), ale aj takto doplnenú samostatnú zvukovú zložku možno následne použiť  
bez súhlasu autora vyhotovením rozmnoženiny, verejným vykonaním, verejným prenosom  
(napr. sprístupňovaním na internete), verejným rozširovaním prevodom vlastníckeho práva  
alebo vypožičaním. Osobám s niektorými zdravotnými postihnutiami totiž postačuje aj  
samostatná doplnená zvuková zložka, pretože nemôžu vnímať obrazovú zložku  
audiovizuálneho diela. S doplnenou zvukovou zložkou však potrebujú mať možnosť tieto  
osoby so zdravotným postihnutím alebo napr. právnické osoby poskytujúce služby pre osoby  
so zdravotným postihnutím nakladať. Pri všetkých použitiach sa musia súčasne zachovať  
vyššie uvedené podmienky, t.j. použitie sa uskutoční výhradne pre potreby osôb so  
zdravotným postihnutím v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím a účel tohto  
použitia nesmie byť priamo ani nepriamo obchodný. Zároveň aj pri aplikácii takto doplnenej  
výnimky v odseku 2 je potrebné stále zohľadňovať tzv. trojkrokový test podľa § 34  
Autorského zákona.  
K bodu 3  
Ustanovením sa zavádza nová zákonná výnimka pre potreby osôb s poruchou čítania.  
Transponujú sa čl. 2 až 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2017/1564 z 13.  
septembra 2017 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov  
ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú  
nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice  
2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v  
informačnej spoločnosti (ďalej len „smernica 2017/1564/EÚ“) a v právnej úprave je  
zohľadnené aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1563/EÚ o cezhraničnej  
výmene rozmnoženín určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom  
a s ním súvisiacimi právami v prístupných formátoch v prospech osôb, ktoré sú nevidiace,  
zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, medzi Úniou a tretími krajinami  
(ďalej len „nariadenie“).  
Odsek 1 obsahuje výnimku rozdelenú podľa osôb a spôsobov použitia diela. Na účel  
lepšej zrozumiteľnosti ustanovenia sa zavádza skratka „osoba s poruchou čítania“, ktorá by  
mala byť totožná s pojmom „beneficient“ v slovenskom preklade Marakéšskej zmluvy  
i smernice 2017/1564/EÚ. Patria sem osoby nevidiace, osoby, ktoré majú zrakovú poruchu,  
ktorú nemožno zlepšiť tak, aby ich zrakové funkcie boli v podstate rovnocenné so zrakovými  
funkciami osoby, ktorá nemá takúto poruchu, alebo osoby, ktoré majú poruchu vnímania  
alebo čítania vrátane dyslexie, alebo akúkoľvek inú poruchu učenia, ktorá im bráni čítať  
tlačené diela v zásade rovnako, ako sú toho schopné osoby bez takéhoto zdravotného  
postihnutia a osoby, ktoré v dôsledku telesného postihnutia nie sú schopné držať knihu alebo s  
ňou manipulovať, alebo zamerať svoj zrak alebo pohybovať očami v rozsahu, ktorý je bežne  
dostačujúci na čítanie, a to do tej miery, že v dôsledku takýchto porúch alebo postihnutí nie sú  
tieto osoby schopné čítať tlačené diela v zásade na rovnakej úrovni ako osoby, ktoré takouto  
poruchou alebo postihnutím netrpia. Okrem už uvedených osôb s dyslexiou ide napr. aj  
o paraplegikov alebo tetraplegikov. Nejde však o poruchy čítania, ktoré je možné napraviť  
bežnými metódami (napr. okuliarmi). Tieto osoby, ako aj osoby, ktoré sa o ne starajú, čiže  
konajú v ich mene a na ich účet, nepotrebujú získať súhlas autora diela na vyhotovenie  
rozmnoženiny diela v prístupnom formáte. K dielu, z ktorého si chcú vyhotoviť  
rozmnoženinu v prístupnom formáte, sa však musia dostať legálne, t.j. musí pochádzať  
z legálneho zdroja, napr. byť kúpené alebo vypožičané. Takto vyhotovená rozmnoženina  
zároveň musí byť určená na výlučné použitie pre osoby s poruchami čítania.  
Druhá časť výnimky sa viaže na poskytovateľov služieb pre osoby s poruchou čítania.  
Poskytovatelia služieb pre osoby s poruchou čítania sa zhodujú s definíciou pojmu  
„oprávnené právnické osoby“ v slovenskom preklade Marakéšskej zmluvy a smernice  
2017/1564/EÚ. Od poskytovateľov služieb pre osoby s poruchou čítania sa však nevyžaduje,  
aby mali nejaké osobitné povolenie či oprávnenie. Poskytovatelia služieb pre osoby  
s poruchou čítania môžu byť verejné alebo súkromné organizácie a inštitúcie, najmä knižnice,  
školy (v zmysle zavedenej skratky „škola“ v § 45), archívy alebo iné osoby (napr. neziskové  
organizácie) poskytujúce podobné služby osobám s poruchami čítania. Základom je, že  
vykonávajú činnosť v prospech osôb s poruchami čítania, a to buď ako jednu zo svojich  
hlavných činností alebo ako súčasť svojich inštitucionálnych záväzkov (napr. takáto činnosť  
je vymedzená v zriaďovateľskej listine knižnice) alebo ako súčasť ich verejného poslania. Pri  
takejto činnosti nesmie dochádzať k žiadnemu majetkovému prospechu. Poskytovatelia  
služieb pre osoby s poruchami čítania môžu, okrem iného, poskytovať vzdelávanie,  
inštruktážnu prípravu, adaptívne čítanie alebo všeobecne prístup k informáciám pre osoby  
s poruchami čítania. Poskytovatelia služieb pre osoby s poruchou čítania môžu bez súhlasu  
autora z diela vyhotoviť rozmnoženinu v prístupnom formáte a následne rozmnoženinu  
v prístupnom formáte verejne prenášať (napr. sprístupniť verejnosti na internete), verejne  
rozširovať prevodom vlastníckeho práva (napr. predávať, darovať) alebo vypožičať. Účelom  
všetkých použití musí byť, že konkrétne použitie sa uskutočňuje výhradne pre potreby osôb  
s poruchou čítania v rámci Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), iného členského štátu alebo  
tretieho štátu, ktorý je zmluvnou stranou Marakéšskej zmluvy. Touto časťou výnimky sa  
reguluje aj cezhraničný aspekt. Poskytovateľom služieb pre osoby s poruchou čítania je  
umožnená cezhraničná výmena, čiže najmä dovoz a vývoz rozmnoženiny v prístupnom  
formáte. K výmene môže dochádzať medzi poskytovateľom služieb pre osoby s poruchou  
čítania so sídlom na území SR a poskytovateľom služieb pre osoby s poruchou čítania z iného  
členského štátu Európskej únie (ďalej len „EÚ“), ako aj mimo , t.j. medzi poskytovateľom  
služieb pre osoby s poruchou čítania so sídlom na území SR a poskytovateľom služieb pre  
osoby s poruchou čítania z tretieho štátu za predpokladu, že tento štát je zmluvnou stranou  
Marakéšskej zmluvy. Cezhraničná výmena voči tretím štátom vyplýva z nariadenia. Zoznam  
zmluvných strán Marakéšskej zmluvy je uvedený na webovej stránke Svetovej organizácie  
duševného vlastníctva (WIPO) a pravidelne aktualizovaný.  
Výnimka pre osoby s poruchou čítania podlieha tzv. trojkrokovému testu podľa § 34.  
Zároveň, keďže ide o kogentné ustanovenie autorskoprávnej výnimky, nemožno ho prekonať  
zmluvou – žiadne zmluvné ustanovenie by nemalo predchádzať uplatňovaniu výnimky alebo  
jej uplatňovanie obmedzovať. Uvedená výnimka patrí do rozsahu § 36 ods. 1 a je  
bezodplatná. Za použitia v zmysle výnimky teda nevzniká povinnosť uhradiť autorovi  
odmenu.  
Hoci vzťah medzi všeobecnou výnimkou pre osoby so zdravotným postihnutím  
zakotvenou v § 46 a vyplývajúcou z čl. 5 ods. 3 písm. b) smernice 2001/29/ES a novou  
výnimkou podľa smernice 2017/1564/EÚ nie je v texte zákona výslovne upravený, platí, že  
všeobecná výnimka pre osoby so zdravotným postihnutím sa neuplatní v prípadoch, na ktoré  
sa viaže špeciálne ustanovenie o použitiach diel pre osoby s poruchou čítania definované  
v ustanovení § 46a. Všeobecná výnimka pre osoby so zdravotným postihnutím podľa § 46 sa  
bude aplikovať iba v rozsahu, ktorý nie je transpozíciou smernice 2017/1564/EÚ dotknutý,  
teda v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2017/1564/EÚ.  
Odsek 2 definuje špeciálne pre potreby tohto ustanovenia pojem „dielo“. Pojem  
„dielo“ je používaný v užšom zmysle a vzťahuje sa len na slovesné diela zverejnené  
v rôznych formách a hudobné diela vyjadrené v písomnej forme (notové zápisy, partitúry),  
vrátane ilustrácií, ktoré súvisia s danými slovesnými alebo hudobnými dielami. Slovesné diela  
môžu byť vyjadrené v podobe kníh vrátane elektronických kníh, odborných časopisov, novín,  
zábavných časopisov a iných písomných materiálov, ako aj v podobe zvukových záznamov.  
Nie je rozhodujúce, či ide o digitálnu alebo analógovú formu a ani či ide o dostupnosť v  
online alebo offline prostredí. Z takýchto diel možno vyhotovovať rozmnoženiny  
v prístupných formátoch.  
Odsek 3 definuje rozmnoženinu v prístupnom formáte. Rozmnoženina v prístupnom  
formáte sa z diela vyhotovuje vykonaním zmien, konverziou alebo prispôsobením diela tak,  
aby sa osobám s poruchou čítania umožnil rovnaký prístup k dielu ako osobe bez takéhoto  
zdravotného postihnutia. To zahŕňa napr. aj poskytnutie potrebných prostriedkov na navigáciu  
v rámci informácií v rozmnoženine v prístupnom formáte. Patria sem tiež zmeny, ktoré môžu  
byť nevyhnutné v prípadoch, keď formát diela alebo iného predmetu ochrany už je pre  
niektoré osoby s poruchou čítania dostupný, ale pre iné osoby s poruchou čítania nie je  
dostupný v dôsledku odlišnosti porúch alebo postihnutí alebo ich rôzneho štádia. Medzi  
prístupné formáty patrí napríklad Braillovo písmo, zväčšené písmo, prispôsobené elektronické  
knihy, audioknihy alebo rozhlasové vysielanie. Vyhotovenie rozmnoženiny diela musí  
rešpektovať integritu diela.  
Odsek 5 upravuje podmienky, ktoré musí splniť každý poskytovateľ služieb pre osoby  
s poruchou čítania na území SR, bez ohľadu na to, či vykonáva výmenu rozmnoženín  
v prístupných formátoch iba na území SR alebo aj cezhranične, či už s členskými štátmi EÚ  
alebo s tretími krajinami, ktoré sú zmluvnou stranou Marakéšskej zmluvy. Predovšetkým ide  
o povinnosti zohľadňujúce transparentnosť poskytovateľov služieb pre osoby s poruchou  
čítania, ako je vedenie záznamov o použití diel a rozmnoženín v prístupnom formáte,  
zverejňovanie a aktualizácia informácií na webovom sídle a poskytovanie určitých informácií  
na žiadosť. Informáciou o spôsoboch vyhotovenia rozmnoženiny sa rozumie dostupný formát.  
Ďalšie povinnosti poskytovateľov služieb pre osoby s poruchou čítania sa týkajú nakladania  
s dielom a rozmnoženinou v prístupnom formáte, pričom by sa mala zachovávať náležitá  
odborná starostlivosť (neskracovať pri vyhotovovaní rozmnoženín v prístupnom formáte  
znenia kníh, nevynechávať popisy obrázkov – ilustrácií, náležite pripraviť dielo pred  
vyhotovením rozmnoženiny v prístupnom formáte a pod.) a zaviesť aj určité opatrenia, ktoré  
by zaručovali, že nedôjde k neoprávnenému zásahu do práv k dielu (napr. nebude voľne  
sprístupnené na internete počas procesu vyhotovovania jeho rozmnoženiny v prístupnom  
formáte, nedôjde k rozširovaniu na iný účel ako pre potreby osôb s poruchou čítania alebo sa  
prijmú určité opatrenia, aby sa rozmnoženina v prístupnom formáte nedala jednoducho  
skonvertovať späť na dielo).  
K bodu 4  
Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 4 smernice 2017/1564/EÚ, ktorý sa týka aplikácie  
niektorých ustanovení zo smernice 2001/29/ES súvisiacich s technologickými opatreniami.  
V prípade taxatívneho výpočtu určitých autorskoprávnych výnimiek a obmedzení sa  
obchádzanie technologických opatrení na ochranu práv nepovažuje za neoprávnený zásah do  
autorských práv. Rozsah takéhoto obchádzania technologických opatrení na ochranu práv  
však musí byť nevyhnutný na využitie danej výnimky alebo obmedzenia. Medzi výpočet  
ustanovení, pri ktorých je obchádzanie technologických opatrení na ochranu práv povolené, sa  
preto v zmysle smernice 2017/1564/EÚ v spojení s čl. 6 ods. 4 smernice 2001/29/ES pridáva  
aj nová výnimka pre osoby s poruchami čítania podľa § 46a.  
K bodu 5  
V ustanovení § 13 ods. 4 je zavedená legislatívna skratka „nositeľ práv“. Pod tento  
pojem patrí autor, jeho dedičia, osoba, ktorá je nadobúdateľom výhradnej licencie podľa § 70  
ods. 2 v rozsahu nadobudnutej výhradnej licencie a osoba, ktorá vykonáva majetkové práva  
autora na základe tohto zákona. Z takéhoto širokého vymedzenia pojmu „nositeľ práv“ je  
autor výslovne vylúčený v ustanovení § 63 ods. 2 písm. b) týkajúcom sa možnosti iných osôb  
domáhať sa nárokov zo svojich práv, do ktorých sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorým hrozí  
neoprávnený zásah. Z dôvodu, že v tomto prípade je pojem „nositeľ práv“ používaný v užšom  
zmysle (nezahŕňa osobu autora), sa spresňuje, že ide o iného nositeľa práv ako je autor.  
K bodu 6  
Dopĺňa sa ďalší spôsob použitia, konkrétne vyhotovenie rozmnoženiny literárneho  
diela, na ktorý môže organizácia kolektívnej správy udeliť súhlas prostredníctvom uzavretia  
rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy. Uvedené ustanovenie bolo upravené v prospech  
knižníc, archívov alebo iných inštitúcií, ktoré disponujú rozsiahlym fondom literárnych diel  
v tlačenej podobe a radi by digitálne rozmnoženiny literárnych diel napr. vypožičiavali alebo  
sprístupňovali verejnosti. Na tento účel však potrebujú mať možnosť, okrem získania súhlasu  
od organizácie kolektívnej správy na nájom, vypožičanie alebo sprístupňovanie verejnosti,  
získať súhlas aj na primárne vyhotovenie digitálnej rozmnoženiny, ktorá bude následne iným  
autorskoprávnym spôsobom použitá. Rovnako to však platí aj v obrátenej forme, ak by napr.  
literárne dielo bolo pôvodne v digitálnej forme a autorskoprávne by sa používal jeho výtlačok,  
čomu opäť predchádza vyhotovenie rozmnoženiny, avšak z digitálnej do tlačenej formy.  
K bodu 7  
Vypustenie slova „rozmnoženina“ umožní organizáciám kolektívnej správy uzatvárať  
rozšírené hromadné licenčné zmluvy aj napr. na sprístupňovanie diel prostredníctvom  
streamingu, pri ktorom nedochádza k vyhotovovaniu rozmnoženiny. Hoci je týmto  
ustanovenie obmedzené na dielo, zahŕňa to nielen originál diela, ale aj jeho rozmnoženiny,  
aby tak bol pokrytý celý katalóg práv.  
K bodom 8 až 11  
V rámci odkazovacích ustanovení o primeranom vzťahovaní niektorých ustanovení na  
umelecký výkon, zvukový záznam, audiovizuálny záznam a vysielanie sa pridáva ustanovenie  
§ 85 o audiovizuálne použitom diele. Umelecký výkon, zvukový záznam, audiovizuálny  
záznam a vysielanie sa tak môžu dostať do režimu audiovizuálne použitého diela (resp. iného  
predmetu ochrany). Tým nie je dotknuté odkazovacie ustanovenie § 86 ods. 6 o primeranom  
použití ustanovení o výkone práv k audiovizuálnemu dielu na umelecký výkon, zvukový  
záznam alebo audiovizuálny záznam použitý v audiovizuálnom diele. Práva výkonného  
umelca, výrobcu zvukového záznamu alebo výrobcu audiovizuálneho záznamu na náhradu  
odmeny a na primeranú odmenu zostávajú zachované.  
K bodu 12  
Zmenou sa spresňuje, že postačuje, ak organizácia kolektívnej správy má udelené  
oprávnenie len na jeden z vymedzených odborov povinnej kolektívnej správy, teda buď na  
výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu  
a audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela alebo na použitie diela  
jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou, a vtedy vykonáva správu týchto práv aj  
vo vzťahu k nezastupovaným nositeľom práv. Nevyžaduje sa, aby organizácia kolektívnej  
správy musela vykonávať správu oboch týchto majetkových práv kumulatívne.  
K bodu 13  
Vzhľadom na možnosť organizácie kolektívnej správy viesť rokovania a uzatvárať  
kolektívnu licenčnú zmluvu, ako aj na samotnú povahu kolektívnej licenčnej zmluvy, ktorá sa  
uzatvára medzi organizáciou kolektívnej správy a právnickou osobou združujúcou  
používateľov, sa javí ako potrebné vyjasniť, že sa väčšia časť ustanovení o vzťahoch  
s používateľmi aplikuje aj na právnické osoby združujúce používateľov. Právnická osoba  
združujúca používateľov je najmä aktívne legitimovaná podať návrh na začatie konania  
o určení obsahu zmluvy. Ak tak urobí v mene jej členov - združených používateľov, ďalšie  
povinnosti už vznikajú jej jednotlivým členom. Jednotliví členovia môžu používať predmety  
ochrany, ktoré mali byť predmetom zmluvy, o ktorej určení obsahu sa vedie konanie, ak  
ukladajú peňažné prostriedky za ich použitie na osobitný účet vedený organizáciou  
kolektívnej správy alebo využijú a preukážu organizácii kolektívnej správy vznik niektorého  
z ďalších inštitútov. Jednotliví členovia právnickej osoby združujúcej používateľov sú potom  
povinní odvádzať peňažné prostriedky vo výške a v lehotách podľa poslednej dohodnutej  
licenčnej zmluvy a ak taká nie je, najmenej raz za tri kalendárne mesiace vo výške podľa  
platného a účinného sadzobníka odmien organizácie kolektívnej správy. Z toho vyplýva, že z  
člena právnickej osoby združujúcej používateľov, ktorý neplní túto povinnosť, sa stáva  
neoprávnený používateľ a organizácia kolektívnej správy sa môže domáhať vydania  
bezdôvodného obohatenia. Rovnako musí byť pred uzavretím kolektívnej licenčnej zmluvy  
právnická osoba združujúca používateľov informovaná organizáciou kolektívnej správy  
o kritériách, na základe ktorých boli odmeny určené. Organizácia kolektívnej správy má voči  
právnickej osobe združujúcej používateľov aj ďalšie všeobecné informačné povinnosti, a to  
jednak všeobecné - v rozsahu stanovenom Autorským zákonom alebo na žiadosť takejto  
právnickej osoby.  
K bodom 14 až 16  
K náležitostiam dohody o spoločnej správe sa dopĺňajú záruky, a to najmä v spojení  
s tzv. povinnou dohodou o spoločnej správe, ktorá sa stáva automaticky zo zákona záväzná aj  
pre organizácie kolektívnej správy, ktoré sa priamo nepodieľali na jej uzavretí. Metóda  
a kritériá rozdelenia príjmu z kolektívnej správy práv musia zohľadňovať rozsah všetkých  
predmetov ochrany, ku ktorým účastníci dohody vykonávajú kolektívnu správu práv, vrátane  
tých predmetov ochrany, ktoré pri povinnej dohode o spoločnej správe spravujú organizácie  
kolektívnej správy zaviazané automaticky zo zákona. Metóda a kritériá rozdelenia príjmu  
musia byť nastavené tak, aby počítali aj s rozdelením príjmu pre automaticky zákonom  
zaviazané organizácie kolektívnej správy, a to podľa rozsahu nimi spravovaných predmetov  
ochrany. Súčasne, keďže zo zákona zaviazaná organizácia kolektívnej správy nie je priamym  
účastníkom povinnej dohody o spoločnej správe, organizácie kolektívnej správy, ktoré medzi  
sebou dohodu priamo uzatvárajú, sa musia dohodnúť na nediskriminačných pravidlách  
pristúpenia. Zo zákona zaviazaná organizácia kolektívnej správy by teda nemala byť žiadnym  
spôsobom v nevýhodnejšej pozícii ako organizácie kolektívnej správy, ktoré sa na dohode  
o spoločnej správe priamo dohodli.  
K bodu 17  
Organizácii kolektívnej správy sa umožňuje riešiť spory mediáciou a rozhodcovským  
konaním aj s právnickou osobou združujúcou používateľov. Rovnako aj pri spore s  
právnickou osobou združujúcou používateľov sa organizácia kolektívnej správy musí pokúsiť  
prednostne urovnať spor dohodou.  
K bodu 18  
Ide o terminologické zosúladenie pojmov s reálne používanými finančnými pojmami  
v praxi, ako aj s pojmami podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších  
predpisov.  
K bodu 19  
Právne záväzné akty EÚ preberané do Autorského zákona vymenúva príloha č. 3.  
Do prílohy č. 3 sa preto dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2017/1564 z 13.  
septembra 2017 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov  
ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú  
nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice  
2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v  
informačnej spoločnosti.  
K článku II  
Z dôvodu zníženia finančného zaťaženia fyzických osôb, fyzických osôb –  
podnikateľov a právnických osôb sa navrhuje zrušenie správneho poplatku za zápis do  
zoznamu periodickej tlače a za zápis zmeny v zozname periodickej tlače pri zmene  
vydavateľa periodickej tlače alebo názvu periodickej tlače. Ministerstvo kultúry vedie  
v zmysle tlačového zákona zoznam periodickej tlače. V súlade s ústavou garantovanou  
slobodou prejavu má tento zoznam čisto evidenčný charakter, pričom povinnosť viesť tento  
zoznam, ako aj povinnosti vydavateľa periodickej tlače uvádzať v každom vydaní periodickej  
tlače zákonom ustanovené povinné údaje, vychádza z Odporúčania č. R/94/13 Výboru  
ministrov členským štátom k opatreniam na podporu transparentnosti komunikačných médií.  
Tým sa napĺňa požiadavka transparentnosti médií a zároveň je aj verejnosť informovaná, kto  
zodpovedá za obsah periodickej tlače. Zrušením správneho poplatku sa odstraňuje potenciálna  
administratívna prekážka plnenia si tejto povinnosti zo strany vydavateľov periodickej tlače.  
Navrhovaná úprava súvisí aj s predloženou novelou tlačového zákona, ktorá navrhuje zrušiť  
inštitút prerušenia vydávania periodickej tlače, keďže sa v praxi neosvedčil. Vydavatelia ho  
opakovane využívali aj po tom, čo už reálne nevykonávali vydavateľskú činnosť, aby sa  
nemuseli dať zo zoznamu vymazať, aby v prípade, že začnú periodickú tlač opätovne  
vydávať, nemuseli znova platiť správny poplatok.  
K článku III  
K bodu 1  
Vypúšťa sa možnosť prerušenia vydávania periodickej tlače, keďže sa tento inštitút,  
z dôvodov uvedených v dôvodovej správe k čl. II, v praxi neosvedčil. Uvedené sa navrhuje aj  
v súvislosti so zavedením nového dôvodu výmazu zápisu zo zoznamu z vlastného podnetu  
ministerstva, a to z dôvodu, že vydavateľ periodickej tlače si neplní svoju povinnosť doručiť  
ministerstvu v príslušnom kalendárnom roku povinný výtlačok najmenej z dvoch vydaní  
periodickej tlače, evidovanej v zozname periodickej tlače najmenej celý príslušný kalendárny  
rok. Ak nie je naplnená definícia periodickej tlače podľa ustanovenia § 2 ods. 1 tlačového  
zákona, ktorej pojmovým znakom je jej vydanie aspoň dvakrát ročne, potom ministerstvo  
kultúry vydavateľa zo zoznamu vymaže. Ak obnoví vydavateľskú činnosť, ministerstvo  
kultúry ho do zoznamu opätovne zapíše, a to bez administratívnej prekážky vo forme  
správneho poplatku. Zrušením inštitútu prerušenia vydávania periodickej tlače sa dosiahne  
väčší súlad zoznamu periodickej tlače ministerstva kultúry s reálnou situáciou v oblasti  
vydávania periodickej tlače na Slovensku.  
K bodom 2 a 3  
Ustanovujú sa nové dôvody, kedy ministerstvo kultúry z vlastného podnetu vykoná  
výmaz zápisu zo zoznamu periodickej tlače. K výmazu periodickej tlače dôjde vtedy, keď si  
vydavateľ periodickej tlače nesplní povinnosť doručiť v príslušnom kalendárnom roku  
ministerstvu kultúry aspoň dva povinné výtlačky (t.j. po jednom výtlačku z aspoň dvoch  
rôznych vydaní) periodickej tlače, ktorá je v zozname evidovaná najmenej jeden celý  
kalendárny rok. Ministerstvo kultúry vykoná výmaz aj vtedy, ak vydavateľ, ktorý je  
právnickou osobou, zanikol bez právneho nástupcu alebo ak vydavateľ, ktorý je fyzickou  
osobou, zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.  
Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že vydavatelia často ani po uložení pokuty v správnom  
konaní za porušenie povinnosti odovzdať povinný výtlačok periodickej tlače s ministerstvom  
kultúry nekomunikujú, a to aj napriek tomu, že periodickú tlač už nevydávajú. Keďže  
ministerstvo kultúry doteraz nemalo zákonom ustanovenú možnosť výmazu zo zoznamu  
periodickej tlače, ktorej vydávanie bolo ukončené, pokiaľ mu to sám vydavateľ neoznámil,  
nemohlo takýto titul zo zoznamu iniciatívne vymazať a zoznam periodickej tlače bol do istej  
miery neaktuálny.  
K bodu 4  
Z dôvodu, že v súčasnej dobe je v zozname periodickej tlače väčšie množstvo  
vydavateľov, ktorí nezasielajú ministerstvu povinné výtlačky, ani s ministerstvom  
nekomunikujú, z čoho možno usudzovať, že takéto subjekty už reálne periodickú tlač  
evidovanú v zozname periodickej tlače nevydávajú, navrhuje sa v prechodných ustanoveniach  
šesťmesačná lehota, počas ktorej ministerstvo všetky takéto subjekty zo zoznamu vymaže.  
Vydavateľovi periodickej tlače, ktorý ministerstvu kultúry oznámil prerušenie vydávania  
periodickej tlače pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, uplynie doba prerušenia  
uplynutím doby, na ktorú bolo vydávanie periodickej tlače prerušené podľa doterajších  
predpisov, a to aj vtedy, ak táto skutočnosť nastala po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.  
K čl. IV  
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa aj z dôvodu transpozičnej lehoty smernice  
2017/1564/EÚ navrhuje na 11. október 2018.  
Bratislava 20. apríla 2018  
Peter Pellegrini v. r.  
predseda vlády Slovenskej republiky  
Ľubica Laššáková v. r.  
ministerka kultúry Slovenskej republiky