DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, keďže legislatívna skratka „používateľ“ je

zavedená až v § 165 Autorského zákona.

K bodu 2

Ustanovenie sa dopĺňa o možnosť samostatného použitia zvukovej zložky

audiovizuálneho diela pre potreby osôb so zdravotným postihnutím. Do výnimky sa pridáva

možnosť odčleniť zvukovú zložku z audiovizuálneho diela bez súhlasu autora, avšak za

predpokladu, že uvedené konanie sa uskutoční výhradne pre potreby osôb so zdravotným

postihnutím a v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím. Odčlenenú pôvodnú

zvukovú zložku audiovizuálneho diela, celé audiovizuálne dielo s doplnenou zvukovou

zložkou o slovné vyjadrenie obrazovej zložky (napr. doplnenie popisu deja a scén do

zvukovej zložky), ale aj takto doplnenú samostatnú zvukovú zložku možno následne použiť

bez súhlasu autora vyhotovením rozmnoženiny, verejným vykonaním, verejným prenosom

(napr. sprístupňovaním na internete), verejným rozširovaním prevodom vlastníckeho práva

alebo vypožičaním. Osobám s niektorými zdravotnými postihnutiami totiž postačuje aj

samostatná doplnená zvuková zložka, pretože nemôžu vnímať obrazovú zložku

audiovizuálneho diela. S doplnenou zvukovou zložkou však potrebujú mať možnosť tieto

osoby so zdravotným postihnutím alebo napr. právnické osoby poskytujúce služby pre osoby

so zdravotným postihnutím nakladať. Pri všetkých použitiach sa musia súčasne zachovať

vyššie uvedené podmienky, t.j. použitie sa uskutoční výhradne pre potreby osôb so

zdravotným postihnutím v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím a účel tohto

použitia nesmie byť priamo ani nepriamo obchodný. Zároveň aj pri aplikácii takto doplnenej

výnimky v odseku 2 je potrebné stále zohľadňovať tzv. trojkrokový test podľa § 34

Autorského zákona.

K bodu 3

Ustanovením sa zavádza nová zákonná výnimka pre potreby osôb s poruchou čítania.

Transponujú sa čl. 2 až 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2017/1564 z 13.

septembra 2017 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov

ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú

nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice

2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v

informačnej spoločnosti (ďalej len „smernica 2017/1564/EÚ“) a v právnej úprave je

zohľadnené aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1563/EÚ o cezhraničnej

výmene rozmnoženín určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom

a s ním súvisiacimi právami v prístupných formátoch v prospech osôb, ktoré sú nevidiace,

zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, medzi Úniou a tretími krajinami

(ďalej len „nariadenie“).

Odsek 1 obsahuje výnimku rozdelenú podľa osôb a spôsobov použitia diela. Na účel

lepšej zrozumiteľnosti ustanovenia sa zavádza skratka „osoba s poruchou čítania“, ktorá by

mala byť totožná s pojmom „beneficient“ v slovenskom preklade Marakéšskej zmluvy

i smernice 2017/1564/EÚ. Patria sem osoby nevidiace, osoby, ktoré majú zrakovú poruchu,

ktorú nemožno zlepšiť tak, aby ich zrakové funkcie boli v podstate rovnocenné so zrakovými

funkciami osoby, ktorá nemá takúto poruchu, alebo osoby, ktoré majú poruchu vnímania

alebo čítania vrátane dyslexie, alebo akúkoľvek inú poruchu učenia, ktorá im bráni čítať

tlačené diela v zásade rovnako, ako sú toho schopné osoby bez takéhoto zdravotného

postihnutia a osoby, ktoré v dôsledku telesného postihnutia nie sú schopné držať knihu alebo s

ňou manipulovať, alebo zamerať svoj zrak alebo pohybovať očami v rozsahu, ktorý je bežne

dostačujúci na čítanie, a to do tej miery, že v dôsledku takýchto porúch alebo postihnutí nie sú

tieto osoby schopné čítať tlačené diela v zásade na rovnakej úrovni ako osoby, ktoré takouto

poruchou alebo postihnutím netrpia. Okrem už uvedených osôb s dyslexiou ide napr. aj

o paraplegikov alebo tetraplegikov. Nejde však o poruchy čítania, ktoré je možné napraviť

bežnými metódami (napr. okuliarmi). Tieto osoby, ako aj osoby, ktoré sa o ne starajú, čiže

konajú v ich mene a na ich účet, nepotrebujú získať súhlas autora diela na vyhotovenie

rozmnoženiny diela v prístupnom formáte. K dielu, z ktorého si chcú vyhotoviť

rozmnoženinu v prístupnom formáte, sa však musia dostať legálne, t.j. musí pochádzať

z legálneho zdroja, napr. byť kúpené alebo vypožičané. Takto vyhotovená rozmnoženina

zároveň musí byť určená na výlučné použitie pre osoby s poruchami čítania.

Druhá časť výnimky sa viaže na poskytovateľov služieb pre osoby s poruchou čítania.

Poskytovatelia služieb pre osoby s poruchou čítania sa zhodujú s definíciou pojmu

„oprávnené právnické osoby“ v slovenskom preklade Marakéšskej zmluvy a smernice

2017/1564/EÚ. Od poskytovateľov služieb pre osoby s poruchou čítania sa však nevyžaduje,

aby mali nejaké osobitné povolenie či oprávnenie. Poskytovatelia služieb pre osoby

s poruchou čítania môžu byť verejné alebo súkromné organizácie a inštitúcie, najmä knižnice,

školy (v zmysle zavedenej skratky „škola“ v § 45), archívy alebo iné osoby (napr. neziskové

organizácie) poskytujúce podobné služby osobám s poruchami čítania. Základom je, že

vykonávajú činnosť v prospech osôb s poruchami čítania, a to buď ako jednu zo svojich

hlavných činností alebo ako súčasť svojich inštitucionálnych záväzkov (napr. takáto činnosť

je vymedzená v zriaďovateľskej listine knižnice) alebo ako súčasť ich verejného poslania. Pri

takejto činnosti nesmie dochádzať k žiadnemu majetkovému prospechu. Poskytovatelia

služieb pre osoby s poruchami čítania môžu, okrem iného, poskytovať vzdelávanie,

inštruktážnu prípravu, adaptívne čítanie alebo všeobecne prístup k informáciám pre osoby

s poruchami čítania. Poskytovatelia služieb pre osoby s poruchou čítania môžu bez súhlasu

autora z diela vyhotoviť rozmnoženinu v prístupnom formáte a následne rozmnoženinu

v prístupnom formáte verejne prenášať (napr. sprístupniť verejnosti na internete), verejne

rozširovať prevodom vlastníckeho práva (napr. predávať, darovať) alebo vypožičať. Účelom

všetkých použití musí byť, že konkrétne použitie sa uskutočňuje výhradne pre potreby osôb

s poruchou čítania v rámci Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), iného členského štátu alebo

tretieho štátu, ktorý je zmluvnou stranou Marakéšskej zmluvy. Touto časťou výnimky sa

reguluje aj cezhraničný aspekt. Poskytovateľom služieb pre osoby s poruchou čítania je

umožnená cezhraničná výmena, čiže najmä dovoz a vývoz rozmnoženiny v prístupnom

formáte. K výmene môže dochádzať medzi poskytovateľom služieb pre osoby s poruchou

čítania so sídlom na území SR a poskytovateľom služieb pre osoby s poruchou čítania z iného

členského štátu Európskej únie (ďalej len „EÚ“), ako aj mimo EÚ, t.j. medzi poskytovateľom

služieb pre osoby s poruchou čítania so sídlom na území SR a poskytovateľom služieb pre

osoby s poruchou čítania z tretieho štátu za predpokladu, že tento štát je zmluvnou stranou

Marakéšskej zmluvy. Cezhraničná výmena voči tretím štátom vyplýva z nariadenia. Zoznam

zmluvných strán Marakéšskej zmluvy je uvedený na webovej stránke Svetovej organizácie

duševného vlastníctva (WIPO) a pravidelne aktualizovaný.

Výnimka pre osoby s poruchou čítania podlieha tzv. trojkrokovému testu podľa § 34.

Zároveň, keďže ide o kogentné ustanovenie autorskoprávnej výnimky, nemožno ho prekonať

zmluvou – žiadne zmluvné ustanovenie by nemalo predchádzať uplatňovaniu výnimky alebo

jej uplatňovanie obmedzovať. Uvedená výnimka patrí do rozsahu § 36 ods. 1 a je

bezodplatná. Za použitia v zmysle výnimky teda nevzniká povinnosť uhradiť autorovi

odmenu.

Hoci vzťah medzi všeobecnou výnimkou pre osoby so zdravotným postihnutím

zakotvenou v § 46 a vyplývajúcou z čl. 5 ods. 3 písm. b) smernice 2001/29/ES a novou

výnimkou podľa smernice 2017/1564/EÚ nie je v texte zákona výslovne upravený, platí, že

všeobecná výnimka pre osoby so zdravotným postihnutím sa neuplatní v prípadoch, na ktoré

sa viaže špeciálne ustanovenie o použitiach diel pre osoby s poruchou čítania definované

v ustanovení § 46a. Všeobecná výnimka pre osoby so zdravotným postihnutím podľa § 46 sa

bude aplikovať iba v rozsahu, ktorý nie je transpozíciou smernice 2017/1564/EÚ dotknutý,

teda v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2017/1564/EÚ.

Odsek 2 definuje špeciálne pre potreby tohto ustanovenia pojem „dielo“. Pojem

„dielo“ je používaný v užšom zmysle a vzťahuje sa len na slovesné diela zverejnené

v rôznych formách a hudobné diela vyjadrené v písomnej forme (notové zápisy, partitúry),

vrátane ilustrácií, ktoré súvisia s danými slovesnými alebo hudobnými dielami. Slovesné diela

môžu byť vyjadrené v podobe kníh vrátane elektronických kníh, odborných časopisov, novín,

zábavných časopisov a iných písomných materiálov, ako aj v podobe zvukových záznamov.

Nie je rozhodujúce, či ide o digitálnu alebo analógovú formu a ani či ide o dostupnosť v

online alebo offline prostredí. Z takýchto diel možno vyhotovovať rozmnoženiny

v prístupných formátoch.

Odsek 3 definuje rozmnoženinu v prístupnom formáte. Rozmnoženina v prístupnom

formáte sa z diela vyhotovuje vykonaním zmien, konverziou alebo prispôsobením diela tak,

aby sa osobám s poruchou čítania umožnil rovnaký prístup k dielu ako osobe bez takéhoto

zdravotného postihnutia. To zahŕňa napr. aj poskytnutie potrebných prostriedkov na navigáciu

v rámci informácií v rozmnoženine v prístupnom formáte. Patria sem tiež zmeny, ktoré môžu

byť nevyhnutné v prípadoch, keď formát diela alebo iného predmetu ochrany už je pre

niektoré osoby s poruchou čítania dostupný, ale pre iné osoby s poruchou čítania nie je

dostupný v dôsledku odlišnosti porúch alebo postihnutí alebo ich rôzneho štádia. Medzi

prístupné formáty patrí napríklad Braillovo písmo, zväčšené písmo, prispôsobené elektronické

knihy, audioknihy alebo rozhlasové vysielanie. Vyhotovenie rozmnoženiny diela musí

rešpektovať integritu diela.

Odsek 5 upravuje podmienky, ktoré musí splniť každý poskytovateľ služieb pre osoby

s poruchou čítania na území SR, bez ohľadu na to, či vykonáva výmenu rozmnoženín

v prístupných formátoch iba na území SR alebo aj cezhranične, či už s členskými štátmi EÚ

alebo s tretími krajinami, ktoré sú zmluvnou stranou Marakéšskej zmluvy. Predovšetkým ide

o povinnosti zohľadňujúce transparentnosť poskytovateľov služieb pre osoby s poruchou

čítania, ako je vedenie záznamov o použití diel a rozmnoženín v prístupnom formáte,

zverejňovanie a aktualizácia informácií na webovom sídle a poskytovanie určitých informácií

na žiadosť. Informáciou o spôsoboch vyhotovenia rozmnoženiny sa rozumie dostupný formát.

Ďalšie povinnosti poskytovateľov služieb pre osoby s poruchou čítania sa týkajú nakladania

s dielom a rozmnoženinou v prístupnom formáte, pričom by sa mala zachovávať náležitá

odborná starostlivosť (neskracovať pri vyhotovovaní rozmnoženín v prístupnom formáte

znenia kníh, nevynechávať popisy obrázkov – ilustrácií, náležite pripraviť dielo pred

vyhotovením rozmnoženiny v prístupnom formáte a pod.) a zaviesť aj určité opatrenia, ktoré

by zaručovali, že nedôjde k neoprávnenému zásahu do práv k dielu (napr. nebude voľne

sprístupnené na internete počas procesu vyhotovovania jeho rozmnoženiny v prístupnom

formáte, nedôjde k rozširovaniu na iný účel ako pre potreby osôb s poruchou čítania alebo sa

prijmú určité opatrenia, aby sa rozmnoženina v prístupnom formáte nedala jednoducho

skonvertovať späť na dielo).

K bodu 4

Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 4 smernice 2017/1564/EÚ, ktorý sa týka aplikácie

niektorých ustanovení zo smernice 2001/29/ES súvisiacich s technologickými opatreniami.

V prípade taxatívneho výpočtu určitých autorskoprávnych výnimiek a obmedzení sa

obchádzanie technologických opatrení na ochranu práv nepovažuje za neoprávnený zásah do

autorských práv. Rozsah takéhoto obchádzania technologických opatrení na ochranu práv

však musí byť nevyhnutný na využitie danej výnimky alebo obmedzenia. Medzi výpočet

ustanovení, pri ktorých je obchádzanie technologických opatrení na ochranu práv povolené, sa

preto v zmysle smernice 2017/1564/EÚ v spojení s čl. 6 ods. 4 smernice 2001/29/ES pridáva

aj nová výnimka pre osoby s poruchami čítania podľa § 46a.

K bodu 5

V ustanovení § 13 ods. 4 je zavedená legislatívna skratka „nositeľ práv“. Pod tento

pojem patrí autor, jeho dedičia, osoba, ktorá je nadobúdateľom výhradnej licencie podľa § 70

ods. 2 v rozsahu nadobudnutej výhradnej licencie a osoba, ktorá vykonáva majetkové práva

autora na základe tohto zákona. Z takéhoto širokého vymedzenia pojmu „nositeľ práv“ je

autor výslovne vylúčený v ustanovení § 63 ods. 2 písm. b) týkajúcom sa možnosti iných osôb

domáhať sa nárokov zo svojich práv, do ktorých sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorým hrozí

neoprávnený zásah. Z dôvodu, že v tomto prípade je pojem „nositeľ práv“ používaný v užšom

zmysle (nezahŕňa osobu autora), sa spresňuje, že ide o iného nositeľa práv ako je autor.

K bodu 6

Dopĺňa sa ďalší spôsob použitia, konkrétne vyhotovenie rozmnoženiny literárneho

diela, na ktorý môže organizácia kolektívnej správy udeliť súhlas prostredníctvom uzavretia

rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy. Uvedené ustanovenie bolo upravené v prospech

knižníc, archívov alebo iných inštitúcií, ktoré disponujú rozsiahlym fondom literárnych diel

v tlačenej podobe a radi by digitálne rozmnoženiny literárnych diel napr. vypožičiavali alebo

sprístupňovali verejnosti. Na tento účel však potrebujú mať možnosť, okrem získania súhlasu

od organizácie kolektívnej správy na nájom, vypožičanie alebo sprístupňovanie verejnosti,

získať súhlas aj na primárne vyhotovenie digitálnej rozmnoženiny, ktorá bude následne iným

autorskoprávnym spôsobom použitá. Rovnako to však platí aj v obrátenej forme, ak by napr.

literárne dielo bolo pôvodne v digitálnej forme a autorskoprávne by sa používal jeho výtlačok,

čomu opäť predchádza vyhotovenie rozmnoženiny, avšak z digitálnej do tlačenej formy.

K bodu 7

Vypustenie slova „rozmnoženina“ umožní organizáciám kolektívnej správy uzatvárať

rozšírené hromadné licenčné zmluvy aj napr. na sprístupňovanie diel prostredníctvom

streamingu, pri ktorom nedochádza k vyhotovovaniu rozmnoženiny. Hoci je týmto

ustanovenie obmedzené na dielo, zahŕňa to nielen originál diela, ale aj jeho rozmnoženiny,

aby tak bol pokrytý celý katalóg práv.

K bodom 8 až 11

V rámci odkazovacích ustanovení o primeranom vzťahovaní niektorých ustanovení na

umelecký výkon, zvukový záznam, audiovizuálny záznam a vysielanie sa pridáva ustanovenie

§ 85 o audiovizuálne použitom diele. Umelecký výkon, zvukový záznam, audiovizuálny

záznam a vysielanie sa tak môžu dostať do režimu audiovizuálne použitého diela (resp. iného

predmetu ochrany). Tým nie je dotknuté odkazovacie ustanovenie § 86 ods. 6 o primeranom

použití ustanovení o výkone práv k audiovizuálnemu dielu na umelecký výkon, zvukový

záznam alebo audiovizuálny záznam použitý v audiovizuálnom diele. Práva výkonného

umelca, výrobcu zvukového záznamu alebo výrobcu audiovizuálneho záznamu na náhradu

odmeny a na primeranú odmenu zostávajú zachované.

K bodu 12

Zmenou sa spresňuje, že postačuje, ak organizácia kolektívnej správy má udelené

oprávnenie len na jeden z vymedzených odborov povinnej kolektívnej správy, teda buď na

výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu

a audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela alebo na použitie diela

jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou, a vtedy vykonáva správu týchto práv aj

vo vzťahu k nezastupovaným nositeľom práv. Nevyžaduje sa, aby organizácia kolektívnej

správy musela vykonávať správu oboch týchto majetkových práv kumulatívne.

K bodu 13

Vzhľadom na možnosť organizácie kolektívnej správy viesť rokovania a uzatvárať

kolektívnu licenčnú zmluvu, ako aj na samotnú povahu kolektívnej licenčnej zmluvy, ktorá sa

uzatvára medzi organizáciou kolektívnej správy a právnickou osobou združujúcou

používateľov, sa javí ako potrebné vyjasniť, že sa väčšia časť ustanovení o vzťahoch

s používateľmi aplikuje aj na právnické osoby združujúce používateľov. Právnická osoba

združujúca používateľov je najmä aktívne legitimovaná podať návrh na začatie konania

o určení obsahu zmluvy. Ak tak urobí v mene jej členov - združených používateľov, ďalšie

povinnosti už vznikajú jej jednotlivým členom. Jednotliví členovia môžu používať predmety

ochrany, ktoré mali byť predmetom zmluvy, o ktorej určení obsahu sa vedie konanie, ak

ukladajú peňažné prostriedky za ich použitie na osobitný účet vedený organizáciou

kolektívnej správy alebo využijú a preukážu organizácii kolektívnej správy vznik niektorého

z ďalších inštitútov. Jednotliví členovia právnickej osoby združujúcej používateľov sú potom

povinní odvádzať peňažné prostriedky vo výške a v lehotách podľa poslednej dohodnutej

licenčnej zmluvy a ak taká nie je, najmenej raz za tri kalendárne mesiace vo výške podľa

platného a účinného sadzobníka odmien organizácie kolektívnej správy. Z toho vyplýva, že z

člena právnickej osoby združujúcej používateľov, ktorý neplní túto povinnosť, sa stáva

neoprávnený používateľ a organizácia kolektívnej správy sa môže domáhať vydania

bezdôvodného obohatenia. Rovnako musí byť pred uzavretím kolektívnej licenčnej zmluvy

právnická osoba združujúca používateľov informovaná organizáciou kolektívnej správy

o kritériách, na základe ktorých boli odmeny určené. Organizácia kolektívnej správy má voči

právnickej osobe združujúcej používateľov aj ďalšie všeobecné informačné povinnosti, a to

jednak všeobecné - v rozsahu stanovenom Autorským zákonom alebo na žiadosť takejto

právnickej osoby.

K bodom 14 až 16

K náležitostiam dohody o spoločnej správe sa dopĺňajú záruky, a to najmä v spojení

s tzv. povinnou dohodou o spoločnej správe, ktorá sa stáva automaticky zo zákona záväzná aj

pre organizácie kolektívnej správy, ktoré sa priamo nepodieľali na jej uzavretí. Metóda

a kritériá rozdelenia príjmu z kolektívnej správy práv musia zohľadňovať rozsah všetkých

predmetov ochrany, ku ktorým účastníci dohody vykonávajú kolektívnu správu práv, vrátane

tých predmetov ochrany, ktoré pri povinnej dohode o spoločnej správe spravujú organizácie

kolektívnej správy zaviazané automaticky zo zákona. Metóda a kritériá rozdelenia príjmu

musia byť nastavené tak, aby počítali aj s rozdelením príjmu pre automaticky zákonom

zaviazané organizácie kolektívnej správy, a to podľa rozsahu nimi spravovaných predmetov

ochrany. Súčasne, keďže zo zákona zaviazaná organizácia kolektívnej správy nie je priamym

účastníkom povinnej dohody o spoločnej správe, organizácie kolektívnej správy, ktoré medzi

sebou dohodu priamo uzatvárajú, sa musia dohodnúť na nediskriminačných pravidlách

pristúpenia. Zo zákona zaviazaná organizácia kolektívnej správy by teda nemala byť žiadnym

spôsobom v nevýhodnejšej pozícii ako organizácie kolektívnej správy, ktoré sa na dohode

o spoločnej správe priamo dohodli.

K bodu 17

Organizácii kolektívnej správy sa umožňuje riešiť spory mediáciou a rozhodcovským

konaním aj s právnickou osobou združujúcou používateľov. Rovnako aj pri spore s

právnickou osobou združujúcou používateľov sa organizácia kolektívnej správy musí pokúsiť

prednostne urovnať spor dohodou.

K bodu 18

Ide o terminologické zosúladenie pojmov s reálne používanými finančnými pojmami

v praxi, ako aj s pojmami podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších

predpisov.

K bodu 19

Právne záväzné akty EÚ preberané do Autorského zákona vymenúva príloha č. 3.

Do prílohy č. 3 sa preto dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2017/1564 z 13.

septembra 2017 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov

ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú

nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice

2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v

informačnej spoločnosti.

K článku II

Z dôvodu zníženia finančného zaťaženia fyzických osôb, fyzických osôb –

podnikateľov a právnických osôb sa navrhuje zrušenie správneho poplatku za zápis do

zoznamu periodickej tlače a za zápis zmeny v zozname periodickej tlače pri zmene

vydavateľa periodickej tlače alebo názvu periodickej tlače. Ministerstvo kultúry vedie

v zmysle tlačového zákona zoznam periodickej tlače. V súlade s ústavou garantovanou

slobodou prejavu má tento zoznam čisto evidenčný charakter, pričom povinnosť viesť tento

zoznam, ako aj povinnosti vydavateľa periodickej tlače uvádzať v každom vydaní periodickej

tlače zákonom ustanovené povinné údaje, vychádza z Odporúčania č. R/94/13 Výboru

ministrov členským štátom k opatreniam na podporu transparentnosti komunikačných médií.

Tým sa napĺňa požiadavka transparentnosti médií a zároveň je aj verejnosť informovaná, kto

zodpovedá za obsah periodickej tlače. Zrušením správneho poplatku sa odstraňuje potenciálna

administratívna prekážka plnenia si tejto povinnosti zo strany vydavateľov periodickej tlače.

Navrhovaná úprava súvisí aj s predloženou novelou tlačového zákona, ktorá navrhuje zrušiť

inštitút prerušenia vydávania periodickej tlače, keďže sa v praxi neosvedčil. Vydavatelia ho

opakovane využívali aj po tom, čo už reálne nevykonávali vydavateľskú činnosť, aby sa

nemuseli dať zo zoznamu vymazať, aby v prípade, že začnú periodickú tlač opätovne

vydávať, nemuseli znova platiť správny poplatok.

K článku III

K bodu 1

Vypúšťa sa možnosť prerušenia vydávania periodickej tlače, keďže sa tento inštitút,

z dôvodov uvedených v dôvodovej správe k čl. II, v praxi neosvedčil. Uvedené sa navrhuje aj

v súvislosti so zavedením nového dôvodu výmazu zápisu zo zoznamu z vlastného podnetu

ministerstva, a to z dôvodu, že vydavateľ periodickej tlače si neplní svoju povinnosť doručiť

ministerstvu v príslušnom kalendárnom roku povinný výtlačok najmenej z dvoch vydaní

periodickej tlače, evidovanej v zozname periodickej tlače najmenej celý príslušný kalendárny

rok. Ak nie je naplnená definícia periodickej tlače podľa ustanovenia § 2 ods. 1 tlačového

zákona, ktorej pojmovým znakom je jej vydanie aspoň dvakrát ročne, potom ministerstvo

kultúry vydavateľa zo zoznamu vymaže. Ak obnoví vydavateľskú činnosť, ministerstvo

kultúry ho do zoznamu opätovne zapíše, a to bez administratívnej prekážky vo forme

správneho poplatku. Zrušením inštitútu prerušenia vydávania periodickej tlače sa dosiahne

väčší súlad zoznamu periodickej tlače ministerstva kultúry s reálnou situáciou v oblasti

vydávania periodickej tlače na Slovensku.

K bodom 2 a 3

Ustanovujú sa nové dôvody, kedy ministerstvo kultúry z vlastného podnetu vykoná

výmaz zápisu zo zoznamu periodickej tlače. K výmazu periodickej tlače dôjde vtedy, keď si

vydavateľ periodickej tlače nesplní povinnosť doručiť v príslušnom kalendárnom roku

ministerstvu kultúry aspoň dva povinné výtlačky (t.j. po jednom výtlačku z aspoň dvoch

rôznych vydaní) periodickej tlače, ktorá je v zozname evidovaná najmenej jeden celý

kalendárny rok. Ministerstvo kultúry vykoná výmaz aj vtedy, ak vydavateľ, ktorý je

právnickou osobou, zanikol bez právneho nástupcu alebo ak vydavateľ, ktorý je fyzickou

osobou, zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že vydavatelia často ani po uložení pokuty v správnom

konaní za porušenie povinnosti odovzdať povinný výtlačok periodickej tlače s ministerstvom

kultúry nekomunikujú, a to aj napriek tomu, že periodickú tlač už nevydávajú. Keďže

ministerstvo kultúry doteraz nemalo zákonom ustanovenú možnosť výmazu zo zoznamu

periodickej tlače, ktorej vydávanie bolo ukončené, pokiaľ mu to sám vydavateľ neoznámil,

nemohlo takýto titul zo zoznamu iniciatívne vymazať a zoznam periodickej tlače bol do istej

miery neaktuálny.

K bodu 4

Z dôvodu, že v súčasnej dobe je v zozname periodickej tlače väčšie množstvo

vydavateľov, ktorí nezasielajú ministerstvu povinné výtlačky, ani s ministerstvom

nekomunikujú, z čoho možno usudzovať, že takéto subjekty už reálne periodickú tlač

evidovanú v zozname periodickej tlače nevydávajú, navrhuje sa v prechodných ustanoveniach

šesťmesačná lehota, počas ktorej ministerstvo všetky takéto subjekty zo zoznamu vymaže.

Vydavateľovi periodickej tlače, ktorý ministerstvu kultúry oznámil prerušenie vydávania

periodickej tlače pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, uplynie doba prerušenia

uplynutím doby, na ktorú bolo vydávanie periodickej tlače prerušené podľa doterajších

predpisov, a to aj vtedy, ak táto skutočnosť nastala po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

K čl. IV

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa aj z dôvodu transpozičnej lehoty smernice

2017/1564/EÚ navrhuje na 11. október 2018.

Bratislava 20. apríla 2018

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubica Laššáková v. r.

ministerka kultúry Slovenskej republiky