1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný najmä z dôvodu transpozície článku 31 ods. 3 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) [ďalej len „prepracovaná procedurálna smernica“]. Transpozíciou uvedených ustanovení, ktorých transpozičná lehota je do 20. júla 2018 sa v Slovenskej republike završuje druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému.
V rámci tejto druhej etapy bola do slovenského právneho poriadku transponovaná
zákonom č. 495/2013 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) a
zákonom č. 131/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) a prepracovaná procedurálna smernica s výnimkou článku 31 ods. 3 až 5.
Návrh zákona v súvislosti s transpozíciou uvedených ustanovení prepracovanej procedurálnej smernice, potrebnou aktualizáciou niektorých ustanovení zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vzhľadom na poznatky a potreby aplikačnej praxe najmä
-ustanovuje 6 mesačnú lehotu na rozhodnutie v konaní o azyle a upravuje podmienky jej predĺženia,
-zavádza možnosť prerušenia konania o udelenie azylu, ak vzhľadom na neistú situáciu v krajine pôvodu žiadateľa nemožno očakávať rozhodnutie v riadnych lehotách,
-upravuje maximálnu možnú lehotu v trvaní 21 mesiacov na rozhodnutie v konaní o azyle, ak došlo k prerušeniu konania v súvislosti s neistou situáciou v krajine pôvodu žiadateľa,
-rozširuje dôvody zániku azylu, ak azylant nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, alebo ak iný členský štát Európskej únie udelí azylantovi azyl z dôvodu prenasledovania,
-ustanovuje nový dôvod na odňatie azylu, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov alebo bol udelený na účel zlúčenia rodiny, ak azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
-rozširuje dôvody zániku doplnkovej ochrany, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, a tiež ak mu iný členský štát Európskej únie udelí azyl z dôvodu prenasledovania alebo doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia,
2
-ustanovuje nový dôvod na zrušenie doplnkovej ochrany, ktorá bola poskytnutá na účel zlúčenia rodiny, ak cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
-v súvislosti s definíciou žiadateľa upresňuje relevantné ustanovenia upravujúce práva, povinnosti alebo iné kritéria tak, aby boli tieto viazané na trvanie statusu (postavenia) žiadateľa, a nie na trvanie, resp. skončenie konania o azyle,
-ustanovuje oprávnenie žiadateľa zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu aj počas rozhodovania súdu o priznaní odkladného účinku podľa § 23 ods. 6, atď.
Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a v súlade s právom Európskej únie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
-primárnom
Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo), čl. 78, najmä ods. 2 písm. d).
-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. L180, 29.06.2013);
2.nelegislatívne akty
3
-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii do 30. novembra 2009)
b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
- napr.: rozsudok z 28. júla 2011, Samba Diouf, C-69/10, EU:C:2010:524; rozsudok z 31. Januára 2013, D. a A., C-175/11, EU:C:2013:45; rozsudok zo 17. decembra 2015, Tall, C-239/14, EU:C:2015:824; rozsudok z 9. februára 2017, M, C-560-14, EU:C:2017:101; rozsudok zo 17. marca 2016, Mirza, C-695/15 PPU, EU:C:2016:188; atď.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
- lehota na prebratie smernice 2013/32/EÚ bola do 20. júla 2015, okrem čl. 31 ods. 3, 4 a 5, ktorý má byť prebratý do 20. júla 2018;
b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
- uznesením vlády č. 566 z 26. septembra 2013 podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra do 31. marca 2015, resp. do 31. marca 2018 (lehota týkajúca sa prebratia čl. 31 ods. 3, 4 a 5) predložiť v spolupráci s ministrom spravodlivosti na rokovanie vlády návrhy právnych predpisov, ktorými sa zabezpečí prebratie smernice prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie).
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- nebolo začaté;
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
Smernica 2013/32/ bola, s výnimkou článku 31 ods. 3, 4 a 5, úplne prebratá v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (resp. zákone č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
4
v znení neskorších predpisov), zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákone č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti – úplný
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR
5
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
minister vnútra Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
💧 Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: Ukončenie:
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
3.– 23. januára 2018
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
marec 2018
2. Definícia problému
Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.Potreba dokončenia transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky, konkrétne článku 31 ods. 3 až 5, ktoré sa týkajú lehôt na rozhodovanie a podmienok ich predlžovania. Nie úplne jednoznačný výklad niektorých ustanovení zákona o azyle vzhľadom na definíciu žiadateľa v § 2 písm. h) zákona o azyle, ako aj skutočnosť, že niektoré práva a povinnosti sú viazané na obdobie počas trvania, resp. skončenia konania o azyle, je potrebné jednoznačne určiť, ktoré práva a povinnosti sa vzťahujú na osobu, keď je v postavení žiadateľa, a ktoré, keď je v postavení len cudzinca. Nedostatočné oznamovanie (zo strany azylantov, resp. cudzincov, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana na území SR) tých skutočností, ktoré majú vplyv na trvanie azylu alebo doplnkovej ochrany, spôsobené čiastočnou absenciou takejto povinnosti v zákone o azyle v prípade azylantov, ale najmä cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Duplicita rovnakých, resp. obdobných statusov udelených osobe v rámci dvoch členských štátov Európskej únie. Aj keď ide len o výnimočné prípady, nie je možné vylúčiť situáciu, že azylantovi môže byť následne udelený azyl z dôvodu prenasledovania aj v inom členskom štáte Európskej únie, resp. cudzincovi, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, môže byť následne udelený azyl z dôvodu prenasledovania alebo poskytnutá doplnková ochrana z dôvodu vážneho bezprávia aj v inom členskom štáte Európskej únie. Duplicita pobytových statusov. Osoba, ktorej sa udelí azyl z humanitných dôvodov alebo na účel zlúčenia rodiny má na území SR trvalý pobyt a cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny má na území SR prechodný pobyt. Nie je potrebné a ani žiaduce, aby v prípade, ak sa tejto osobe následne udelí pobyt bez časového obmedzenia v inom štáte, mala naďalej vyššie uvedený status v SR.
6
3. Ciele a výsledný stav
Premietnutie príslušných ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky, a tým ukončenie transpozície predmetnej smernice, a tiež zavŕšenie druhej etapy budovania spoločného európskeho azylového systému. Precizovanie ustanovení zákona o azyle vyplývajúce z aplikačnej praxe. Zabezpečenie oznamovania tých skutočností, ktoré majú vplyv na trvanie azylu alebo doplnkovej ochrany. Zjednodušenie zániku medzinárodnej ochrany (azylu alebo doplnkovej ochrany) v prípade nadobudnutia štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie. Navrhuje sa, aby rovnako ako v prípade nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky, aj nadobudnutie štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie bolo dôvodom na zánik azylu, resp. zánik doplnkovej ochrany priamo zo zákona. Vyriešenie otázky duplicity jednotlivých foriem medzinárodnej ochrany poskytnutých v členských štátoch Európskej únie. Nie je potrebné, a ani žiaduce, aby mala osoba aj naďalej niektorú z foriem medzinárodnej ochrany (azyl, resp. doplnkovú ochranu) na území SR, ak je jej neskôr udelená rovnocenná alebo vyššia forma medzinárodnej ochrany v inom členskom štáte Európskej únie. Ukončenie trvania azylu z humanitných dôvodov alebo na účel zlúčenia rodiny alebo trvania doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny za situácie, že osobe, ktorá má takýto status poskytnutý na území SR, sa následne udelí pobyt bez časového obmedzenia v inom štáte.
4. Dotknuté subjekty
- žiadatelia o udelenie azylu v Slovenskej republike- cudzinci, ktorým bol udelený azyl v Slovenskej republike (azylanti),- cudzinci, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana v Slovenskej republike,- cudzinci v konaní o odovzdaní do iného štátu, atď.
5. Alternatívne riešenia
Neboli posudzované alternatívne riešenia.
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? Áno 💧 Nie
7. Transpozícia práva EÚ
Návrhom zákona sa dokončuje transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytnutí a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie), konkrétne premietnutím článku 31 ods. 3 až 5 do slovenského právneho poriadku. Nedochádza k rozšíreniu pôsobnosti smernice.
8. Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
7
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
10. Poznámky
11. Kontakt na spracovateľa
Mgr. Dominika Marková – hlavný štátny radca organizačného a právneho odboru migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Tel. 02/48254102, e-mail
dominika.markova@minv.sk
.
12. Zdroje
Informačný systém MV SR (IS MIGRA).
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
8
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1 (§ 3 ods. 4)
S cieľom predísť prípadným nejasnostiam pri výklade tohto ustanovenia, je potrebné ho upraviť tak, aby povinnosť policajného útvaru na požiadanie vrátiť cudzincovi zadržané doklady bola podmienená skutočnosťou, že cudzinec nie je žiadateľom a nie ukončením konania o udelenie azylu. Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu, že konanie o udelenie azylu je právoplatne ukončené doručením rozhodnutia, ktoré bolo vydané v tomto konaní, pričom podľa § 2 písm. h) zákona o azyle sa žiadateľom o udelenie azylu rozumie cudzinec aj počas lehoty na podanie správnej žaloby, resp. kasačnej sťažnosti, ako aj počas konania o tejto správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti, bez ohľadu na to, či súd prizná alebo neprizná správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti odkladný účinok.
K bodu 2 [§ 4 ods. 2, § 10 ods. 2, § 13b ods. 2, § 23 ods. 4 písm. a) a i)]
Navrhuje sa úprava predmetných ustanovení prostredníctvom vypustenia slov „počas konania o udelenie azylu“ z dôvodu, že práva, povinností, kritériá, atď. vymedzené v týchto ustanoveniach nie je možné limitovať, rovnako ako v prípade uvedenom v bode 1, iba na čas konania o udelenie azylu, ale je potrebné brať do úvahy dlhšie obdobie v súvislosti s definíciou žiadateľa o udelenie podľa § 2 písm. h) zákona o azyle. Žiadateľom sa podľa tohto ustanovenia rozumie cudzinec, ktorý na útvare policajného zboru vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky alebo iná osoba o ktorej to ustanovuje tento zákon, a to nielen počas konania o udelenie azylu, ale aj počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vnútra vydanému v konaní o udelenie azylu, resp. kasačnej sťažnosti, ako aj počas konania o správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti, bez ohľadu na to, či súd prizná alebo neprizná správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti odkladný účinok.
K bodu 3 (§ 5 ods. 1)
Z obdobných dôvodov, aké uvedené v bodoch 1 a 2, sa z predmetného ustanovenia navrhuje vypustenie slov „na čas konania o udelenie azylu“. Preukaz žiadateľa mať žiadateľ k dispozícií nielen počas konania o udelenie azylu, ale tiež po jeho skončení, kým je cudzinec žiadateľom.
K bodu 4 [§ 11 ods. 4 písm. c) a § 12 ods. 5 písm. c)]
V predmetných ustanoveniach sa navrhuje nahradenie pojmu „opravný prostriedok“ pojmom „správna žaloba“ z dôvodu zosúladenia terminológie s ostatnými ustanoveniami zákona o azyle a zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.
K bodom 5 a 6 [§ 13 ods. 5 písm. a) a b), § 14 ods. 1 písm. g), § 15 ods. 3 písm. b) a § 15a ods. 1 písm. i)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nového písmena.
K bodom 7, 8 a 20 (§ 13 ods. 5 písm. c), § 13c ods. 4, § 19a ods. 9)
Navrhuje sa doplnenie nového dôvodu na neudelenie azylu na účel zlúčenia rodiny a nového dôvodu na neposkytnutie doplnkovej ochrany v prípade, ak stanovisko Slovenskej informačnej služby alebo stanovisko Vojenského spravodajstva obsahuje nesúhlas s udelením azylu alebo s poskytnutím doplnkovej ochrany.
9
Nové znenie odseku 9 ustanovuje, že okrem Slovenskej informačnej služby bude ministerstvo žiadať stanovisko k posúdeniu žiadosti o udelenie azylu aj od Vojenského spravodajstva, pričom sa budú posudzovať len žiadosti o udelenie azylu žiadateľov starších ako 14 rokov. Upravuje sa tiež lehota na zaslanie stanoviska (predtým vyjadrenia), a to z 10 dní na 20 dní. Rovnako ako v prípade Slovenskej informačnej služby sa Vojenskému spravodajstvu umožňuje vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1 zákona o azyle a priznáva sa mu oprávnenosť spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1 zákona o azyle.
Spravodajské služby budú pri spracovaní predmetného stanoviska (obsahujúceho súhlas alebo nesúhlas s udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany) posudzovať nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť Slovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva.
K bodom 9 a 11 [§ 14 ods. 1 písm. a) a h)]
Rozširujú sa dôvody zániku azylu. Navrhuje sa, aby rovnako ako v prípade nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky, aj nadobudnutie štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie bolo dôvodom na zánik azylu priamo zo zákona. To znamená, že rovnako ako v prípade nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky, ani v prípade nadobudnutia štátneho občianstva iného členského štátu nie je dôvod, aby sa rozhodovalo o odňatí azylu.
Navrhuje sa doplnenie nového dôvodu zániku azylu aj v prípade, ak azylantovi udelil azyl z dôvodu prenasledovania iný členský štát Európskej únie. Takéto doplnenie je potrebné z dôvodu, že nie je možné v praxi vylúčiť situáciu, že by cudzincovi s udeleným azylom na území Slovenskej republiky udelil azyl iný členský štát Európskej únie; takúto situáciu pripúšťa aj zákon o azyle v § 11 ods. 1 písm. d).
K bodu 10 [§ 14 ods. 1 písm. f), § 15 ods. 3 písm. a), § 15a ods. 1 písm. h)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nového písmena.
K bodu 12 [§ 15 ods. 3 písm. c)]
Navrhuje sa doplnenie nového dôvodu na odňatie azylu. Ministerstvo vnútra odníme azyl, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov 9) alebo bol udelený na účel zlúčenia rodiny 10), ak azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát. Slovami „iný štát“ sa v tomto ustanovení rozumejú všetky štáty okrem krajiny pôvodu takéhoto cudzinca a Slovenskej republiky. Je len na rozhodnutí samotného azylanta, ktorému bol udelený azyl z humanitných dôvodov alebo na účel zlúčenia rodiny, či uprednostní pobyt bez časového obmedzenia v inom štáte pred užívaním azylu, a tým aj trvalého pobytu v Slovenskej republike. Nie je potrebné, a ani žiaduce, aby osoba mala udelený azyl podľa § 9 alebo § 10 v Slovenskej republike a súčasne mala pobyt bez časového obmedzenia v inom štáte.
K bodom 13 a 14 [§ 15a ods. 1 písm. g) a j)]
Rozširujú sa dôvody zániku doplnkovej ochrany. Navrhuje sa, aby rovnako ako v prípade nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky, aj nadobudnutie štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie bolo dôvodom na zánik doplnkovej ochrany priamo zo zákona. To znamená, že rovnako ako v prípade nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky, ani v prípade nadobudnutia štátneho občianstva iného členského štátu nie je dôvod, aby sa rozhodovalo o zrušení, či nepredĺžení doplnkovej ochrany.
Navrhuje sa doplnenie nového dôvodu zániku doplnkovej ochrany aj v prípade, ak cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, udelí azyl z dôvodu prenasledovania alebo poskytne doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho
10
bezprávia iný členský štát Európskej únie. Takéto doplnenie je potrebné z dôvodu, že nie je možné v praxi vylúčiť situáciu, že by cudzincovi s poskytnutou doplnkovou ochranou na území Slovenskej republiky udelil azyl, resp. poskytol doplnkovú ochranu iný členský štát Európskej únie; takúto situáciu pripúšťa aj zákon o azyle v § 11 ods. 1 písm. d).
K bodu 15 (§ 15b ods. 3)
Navrhuje sa doplnenie nového dôvodu na zrušenie doplnkovej ochrany. Ministerstvo vnútra zruší doplnkovú ochranu, ktorá bola poskytnutá na účel zlúčenia rodiny (§13b), v prípade, ak cudzincovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát. Slovami „iný štát“ sa v tomto ustanovení rozumejú všetky štáty okrem krajiny pôvodu takéhoto cudzinca a Slovenskej republiky. Je len na rozhodnutí samotného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny, či uprednostní pobyt bez časového obmedzenia v inom štáte pred užívaním doplnkovej ochrany, a tým aj prechodného pobytu v Slovenskej republike. Nie je potrebné, a ani žiaduce, aby osoba mala poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13b v Slovenskej republike a súčasne mala pobyt bez časového obmedzenia v inom štáte.
K bodu 16 (§ 17 ods. 1)
Nové znenie v odseku 1 sa navrhuje z obdobného dôvodu, ako v bodoch 1 až 3. Žiadateľ o udelenie azylu právo byť v styku s úradom vysokého komisára a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa na území Slovenskej republiky zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov a azylantov nielen počas správneho konania, ale aj po jeho ukončení, kým je žiadateľom.
K bodu 17 (§ 17a ods. 1)
Navrhuje sa umožniť zastupovanie účastníka konania, jeho zákonného zástupcu alebo opatrovníka v konaní o azyle mimovládnou organizáciou, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom, pričom sa vymedzuje, kto môže za takúto mimovládnu organizáciu konať (ide o totožné vymedzenie ako v § 50 ods. 2 druhá veta Správneho súdneho poriadku).
K bodu 18 (§ 18a ods. 2)
Ide o transpozíciu čl. 31 ods. 4 prepracovanej procedurálnej smernice. Navrhuje sa nová možnosť ministerstva vnútra prerušiť konanie o udelenie azylu, ak splnené podmienky uvedené v predmetnom ustanovení. Určuje sa lehota na prerušenie konania, skutočnosť, že konanie môže byť prerušené aj opakovane a maximálna doba, počas ktorej môže byť konanie prerušené. Počas takéhoto prerušenia konania neplynú lehoty podľa zákona o azyle, okrem lehoty 21 mesiacov, ktorá je maximálnou možnou lehotou na rozhodnutie v konaní o udelenie azylu, ak bolo konanie prerušené podľa predmetného ustanovenia. Zároveň sa určuje povinnosť ministerstva vnútra informovať Európsku komisiu o prerušení konaní v súvislosti s určitou krajinou pôvodu.
K bodu 19 [§ 19 ods. 1 písm. j)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nového odseku 2 v § 18a (bod 21).
K bodu 21 (§ 20 ods. 1)
Ide o transpozíciu čl. 31 ods. 3 a ods. 5 prepracovanej procedurálnej smernice. Za účelom zabezpečenia transpozície čl. 31 ods. 3 sa navrhuje zmena dĺžky lehoty, v rámci ktorej ministerstvo vnútra rozhodnúť v konaní o azyle z 90 dní na šesť mesiacov. Súčasne sa stanovuje, že lehotu na rozhodnutie možno predĺžiť aj opakovane, určuje sa čas, o ktorý
11
možno túto lehotu predĺžiť, stanovujú sa konkrétne podmienky, za akých ju možno predĺžiť a kto je oprávnený túto lehotu predĺžiť. Zachováva sa povinnosť ministerstva vnútra písomne vyrozumieť žiadateľa o predĺžení lehoty na rozhodnutie vo veci žiadosti o udelenie azylu. Ustanovuje sa povinnosť na požiadanie informovať žiadateľa o dôvodoch predĺženia lehoty a čase, kedy možno očakávať rozhodnutie o jeho žiadosti.
Za účelom zabezpečenia transpozície čl. 31 ods. 5 sa v predmetnom ustanovení navrhuje maximálna lehota 21 mesiacov, v rámci ktorej ministerstvo vnútra rozhodne v konaní o udelenie azylu, ktoré bolo prerušené podľa § 18a ods. 2.
K bodu 22 (§ 20 ods. 3)
Uvedené doplnenie sa navrhuje za účelom úpravy postupu v zákone o azyle v prípade, ak sa dôvod pre zrušenie doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 3 zistí počas konania o predĺženie doplnkovej ochrany. Ak ministerstvo vnútra počas konania o predĺženie doplnkovej ochrany zistí, že cudzincovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát ako jeho krajina pôvodu, v takom prípade cudzincovi doplnkovú ochranu nepredlží.
K bodu 23 (§ 20 ods. 4)
Navrhuje sa úprava súčasného znenia predmetného ustanovenia doplnením ďalšej výnimky z povinnosti ministerstva vnútra rozhodnúť o tom, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu v prípade, keď rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu. Navrhovaná výnimka sa bude uplatňovať, ak ministerstvo vnútra rozhodne o odňatí azylu, ktorý bol udelený podľa § 9 (humanitné dôvody) alebo § 10 (zlúčenie rodiny), z dôvodu, že azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát.
K bodu 24 (§ 21 ods. 3)
Predmetné ustanovenie je potrebné doplniť o rozhodnutie o odňatí azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany, nakoľko ani v prípade takéhoto pozitívneho rozhodnutia v konaní o odňatie azylu (rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochrany) nemá byť daná možnosť podať rozklad a ani možnosť preskúmať takéto rozhodnutie správnym súdom.
K bodu 25 (§ 22 ods. 1)
Navrhuje sa nové znenie týkajúce sa oprávnenosti žiadateľa zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. V súlade s praxou návrh precizuje predmetné ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že žiadateľ je, s výnimkou prípadov uvedených v tomto zákone alebo v osobitných predpisoch, oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky aj počas lehoty na podanie správnej žaloby a počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, ako aj do rozhodnutia súdu o priznaní odkladného účinku pri správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti.
K bodu 26 [§ 23 ods. 4 písm. k) a § 27b písm. d)]
Spresňuje sa povinnosť žiadateľa o udelenie azylu a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, odovzdať po vzniku pracovnoprávneho vzťahu ministerstvu vnútra doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti len na prípad, ak na základe takéhoto pracovnoprávneho vzťahu vstúpil do systému verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike.
K bodu 27 [§ 23 ods. 4 písm. l)]
Navrhuje sa vypustenie predmetného ustanovenia a premietnutie povinnosti, ktorá je jeho obsahom, do § 47b ods. 1 písm. a) a b) 1. bodu (bod 38). Je totiž potrebné túto povinnosť vyňať z ustanovenia upravujúceho povinnosti žiadateľa vzhľadom na skutočnosť, že cudzinec mať povinnosť odovzdať predmetné doklady v čase, keď nie je žiadateľom. Zároveň
12
navrhované ustanovenia je potrebné uviesť do súladu s definíciou žiadateľa podľa § 2 písm. h), a teda, že cudzinec nie je povinný odovzdať doklady po ukončení konania, ale keď už nie je žiadateľom.
K bodu 28 (§ 23 ods. 7)
Uvedené ustanovenie je potrebné z dôvodu spresnenia uplatňovania § 23 ods. 6, ktorý upravuje podmienky prístupu žiadateľov na trh práce. Nové ustanovenie v odseku 7 upravuje, že cudzinci, ktorí v pracovnoprávnom vzťahu v súlade s § 23 ods. 6, môžu v ňom zotrvať aj počas rozhodovania súdu o priznaní odkladného účinku podania správnej žaloby, resp. o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Navrhovaným ustanovením sa jednoznačne určuje, že žiadateľ zabezpečenú možnosť kontinuálne pokračovať v pracovnoprávnom vzťahu aj počas rozhodovania súdu o odkladom účinku podľa § 23 ods. 6.
K bodu 29 (§ 23b ods. 1)
Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o udelenie azylu je právoplatne ukončené doručením rozhodnutia vydaného v tomto konaní, je potrebné neplatnosť preukazu žiadateľa odvodzovať nie od právoplatného ukončenia konania o udelenie azylu, ale od skutočnosti, že žiadateľ nie je žiadateľom o udelenie azylu. Takáto úprava je potrebná z dôvodu jednoznačnosti výkladu predmetného ustanovenia, keďže podľa § 2 písm. h) sa žiadateľom rozumie cudzinec nielen počas konania o udelenie azylu, ale aj počas lehoty na podanie správnej žaloby, resp. kasačnej sťažnosti, ako aj počas konania o tejto správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti, bez ohľadu na to, či súd prizná alebo neprizná správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti odkladný účinok.
K bodu 30 (§ 23b ods. 3)
Ide o legislatívno-technickú zmenu, uvedené ustanovenie sa premietne do ustanovenia § 47b ods. 2 (bod 38), ktoré upravuje obdobné povinnosti vo vzťahu k nájdeniu dokladu o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
K bodu 31 (§ 23c ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vypustením písmena l) v § 23 ods. 4 (bod 30) a vložením nového odseku 7 v § 23 (bod 31).
K bodu 32 [§ 26 písm. d)]
Berúc do úvahy ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) sa pojem udelenie štátneho občianstva nahrádza pojmom nadobudnutie štátneho občianstva, pričom sa určuje, že povinnosť oznámiť ministerstvu vnútra nadobudnutie štátneho občianstva sa vykoná bezodkladne. V súvislosti so zabezpečením uplatňovania nových ustanovení § 14 ods. 1 písm. h) a § 15 ods. 3 písm. c) sa navrhujú nové povinnosti azylanta vo vzťahu k ministerstvu vnútra, a to povinnosť bezodkladne oznámiť udelenie azylu z dôvodu prenasledovania iným členským štátom Európskej únie, a tiež povinnosť bezodkladne oznámiť udelenie pobytu bez časového obmedzenia v inom štáte.
K bodu 33 [§ 27b písm. h)]
V súvislosti so zabezpečením uplatňovania ustanovení § 15a ods. 1 písm. g) a j) a § 15b ods. 3 v praxi, je potrebné upraviť nové povinnosti cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana vo vzťahu k ministerstvu vnútra, a to povinnosť bezodkladne oznámiť nadobudnutie štátneho občianstva, povinnosť bezodkladne oznámiť udelenie azylu z dôvodu prenasledovania alebo poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia iným
13
členským štátom Európskej únie, a tiež povinnosť bezodkladne oznámiť udelenie pobytu bez časového obmedzenia v inom štáte.
Ustanovenie, ktoré je v súčasnosti upravené v § 27b písm. h), sa navrhuje premietnuť do § 47b ods. 1 písm. b) 2. bodu (bod 38), pričom oproti pôvodnému zneniu sa dopĺňajú aj všetky ďalšie dôvody zániku doplnkovej ochrany upravené v § 15a ods. 1 okrem úmrtia [§ 15a ods. 1 písm. d)] a v ods. 2.
K bodu 34 (§ 42 ods. 2)
Vypustenie slov „počas konania o azyle“ je potrebné z dôvodu, že úrad vysokého komisára právo na prístup k žiadateľovi nielen počas správneho konania, ale aj po jeho ukončení. Táto úprava je potrebná z dôvodu, že konanie o azyle je právoplatne ukončené doručením rozhodnutia, ktoré bolo vydané v tomto konaní, pričom podľa § 2 písm. h) sa žiadateľom o udelenie azylu rozumie cudzinec aj počas lehoty na podanie správnej žaloby, resp. kasačnej sťažnosti, ako aj počas konania o tejto správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti, bez ohľadu na to, či súd prizná alebo neprizná správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti odkladný účinok.
K bodu 35 (§ 47b)
V odseku 1 sa navrhuje nové ustanovenie, ktoré upravuje povinnosti cudzinca. Čo sa týka povinností uvedených v odseku 1 písm. a) a v písm. b) v 1. bode, ide o premietnutie povinnosti odovzdať ministerstvu vnútra doklady (preukaz žiadateľa a doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti) zo súčasného § 23 ods. 4 písmena l), ktoré sa navrhuje vypustiť. Je totiž potrebné túto povinnosť vyňať z ustanovenia upravujúceho povinnosti žiadateľa, vzhľadom na skutočnosť, že cudzinec povinnosť odovzdať predmetné doklady v čase, keď nie je žiadateľom. Zároveň navrhované ustanovenia je potrebné uviesť do súladu s definíciou žiadateľa podľa § 2 písm. h), a teda, že cudzinec nie je povinný odovzdať doklady už po ukončení konania, ale až v čase, keď už nie je žiadateľom.
Čo sa týka povinnosti cudzinca navrhovanej v odseku 1 písm. b) 2. bod, ide o povinnosť, ktorá je v súčasnosti upravená v § 27b písm. h). Vzhľadom na skutočnosť, že cudzinca, ktorému zanikla doplnková ochrana, nemožno považovať za cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, je potrebné predmetnú povinnosť vyňať z ustanovenia o povinnostiach cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana a upraviť ju v rámci ustanovenia o povinnostiach cudzincov. Uvedené ustanovenie je tiež potrebné doplniť v tom zmysle, že povinnosť odovzdať ministerstvu vnútra doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti cudzinec pri zániku doplnkovej ochrany z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v § 15a ods. 1 okrem úmrtia 15a ods. 1 písm. d)] a v ods. 2, teda oproti súčasnému zneniu sa navrhuje doplniť aj zánik doplnkovej ochrany podľa § 15a ods. 1 písm. g) až j) a odsek 2.
V odseku 1 písm. b) 3. bod sa navrhuje upraviť povinnosť cudzincov, ktorí vzali svoju žiadosť o udelenie azylu späť, požiadali o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu, boli ubytovaní v pobytovom tábore, a na ktorých sa primerane vzťahuje § 22 ods. 5, aby bezodkladne odovzdali ministerstvu vnútra doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ak sa ukončilo ubytovanie v pobytovom tábore.
Obsahom odseku 2 tohto nového ustanovenia je doterajšie znenie § 47b, kde sa však okrem povinností týkajúcich sa odovzdania nájdeného dokladu o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti upravuje aj rovnaký postup pri nájdení preukazu žiadateľa. Ide o legislatívno-technickú úpravu, kedy sa doterajšie ustanovenie v § 23b ods. 3 vypúšťa a jeho obsah sa premieta do § 47b ods. 2.
14
K bodom 36 a 37 (§ 49 ods. 3)
Predmetná úprava je potrebná z dôvodu, aby sa predišlo možným rozdielnym výkladom tohto ustanovenia. Navrhuje sa jasnejšie vymedzenie, kedy ministerstvo vnútra nesmie bez súhlasu dotknutej osoby poskytnúť údaje podľa § 48 do štátu podľa § 8, § 13a a § 29 ods. 1. Ide o obdobnú situáciu, ako je už uvedená v bodoch 1 až 3, 19, atď.
V odseku 3 sa navrhuje doplnenie, v zmysle ktorého ministerstvo vnútra alebo iný orgán verejnej správy nesmie bez súhlasu dotknutej osoby poskytnúť krajine pôvodu informácie o tom, že cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu a o dôvodoch takejto žiadosti ani v prípade, ak azyl alebo doplnková ochrana zanikli alebo cudzinec nie je žiadateľom. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že je potrebné chrániť tiež osoby, ktorým azyl alebo doplnková ochrana zanikli, ako aj osoby, ktorým nikdy azyl alebo doplnková ochrana neboli udelené, ale na území Slovenskej republiky podali svoju žiadosť o udelenie azylu (bývalí žiadatelia o udelenie azylu).
K bodu 38 (§ 49 ods. 4)
Navrhuje sa doplniť nový odsek 4, ktorý stanovuje, že ustanovenie odseku 3 sa primerane vzťahuje aj na cudzincov v konaní o odovzdaní do iného štátu podľa § 46a ods. 1. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby bolo zrejmé, že ministerstvo vnútra nesmie ani počas konania o odovzdaní do iného štátu, ani po jeho skončení poskytnúť informácie, resp. údaje o cudzincovi do jeho krajiny pôvodu bez jeho súhlasu. Cudzinci v konaní o odovzdaní do iného štátu alebo boli žiadateľmi o udelenie azylu (žiadateľmi o medzinárodnú ochranu) v inom členskom štáte EÚ, resp. štáte, ktorý síce nie je členským štátom EÚ, ale uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo sobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie), a preto je potrebné zvýšenú ochranu venovať aj tejto kategórii cudzincov.
K čl. II
Vzhľadom na transpozičnú lehotu relevantných ustanovení prepracovanej procedurálnej smernice, ako aj s prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, navrhuje sa nadobudnutie účinnosti predmetného návrhu zákona 20. júla 2018.
V Bratislave 20. apríla 2018
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
súčasne poverený riadením
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky