DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu zákona je jednoznačne upraviť výmenu údajov a informácií medzi žiadateľom a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou pri poskytovaní podpory v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tak, aby sa vylúčila voľná úvaha tejto agentúry pri rozhodovaní týkajúcom sa preukázania vlastníckeho vzťahu, nájomného vzťahu alebo užívateľského vzťahu k pôde a preukázania plnenia záväzkov vyplývajúcich z takéhoto vzťahu (napr. úhrada nájomného) ako podmienok na získanie podpory poskytovanej touto agentúrou.

V Slovenskej republike je značná časť poľnohospodárskej pôdy obrábaná nájomcami a nie ich vlastníkmi. Dôvodom tejto skutočnosti je fakt, že po roku 1948 v procese kolektivizácie poľnohospodárstva boli vlastníci pôdy zbavení alebo boli nútení vstúpiť do jednotných roľníckych družstiev. Po roku 1989 získali pôdu späť, ale keďže nemajú potrebné stroje, zariadenia a ani finančné prostriedky, nie sú schopní ju obrábať a jedinou možnosťou ako udržať pôdu využívanú a obrábanú zostáva prenajať ju.

V prípade nájmu pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, je vzťah medzi vlastníkom a nájomcom, resp. užívateľom, vnímaný osobitne citlivo, keďže doteraz neboli usporiadané všetky existujúce vzťahy medzi vlastníkmi týchto pozemkov a ich nájomcami, ktorí môžu žiadať o poskytnutie takejto podpory. Hoci novely zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prijaté v rokoch 2017 a 2018 pozitívne prispeli k riešeniu tejto otázky, aj naďalej zostalo zachované, že užívatelia pozemkov nemusia obligatórne preukazovať svoj vzťah k pozemku, ale len na základe výzvy príslušného orgánu v zmysle § 16 ods. 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb, resp. v zmysle § 6 ods. 5 nariadenia vlády SR č. 152/2013 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb alebo v zmysle § 60 ods. 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka.

Platný právny stav tak stále úplne nezabraňuje tomu, aby osoba, ktorá fakticky užíva poľnohospodársku pôdu bez nájomného vzťahu a neraz aj bez vedomia jej vlastníka získala podporu prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry, čo možno považovať za poškodzovanie vlastníka pozemku a porušovanie vlastníckeho práva garantovaného článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky.

V poslednom období bolo medializovaných viacero prípadov, najmä z oblasti výhodného Slovenska, ktoré potvrdzujú, že sa tak deje aj v praxi. Ukázalo sa, že niektorým obchodným spoločnostiam je skutočne poskytovaná podpora v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, a to všetko napriek tomu, že si ju uplatňujú v súvislosti

s podnikaním na pôde, ku ktorej nemajú nájomný ani iný vzťah. Naproti tomu vlastníkom danej pôdy je bránené v uplatňovaní si svojich vlastníckych práv. Takýto stav je v právnom štáte neakceptovateľný. Návrh zákona predstavuje riešenie tejto nežiaducej situácie s tým, že súčasne bude potrebné novelizovať aj súvisiace ustanovenia nariadení vlády SR, čo je dôvodom, pre ktorý sa odkladá dátum nadobudnutia účinnosti časti návrhu zákona, aby vláda mala dostatočný čas na prijatie takýchto súvisiacich úprav.

Predkladaný návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, zakladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nezakladá vplyvy na podnikateľské prostredie, nevyvoláva vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Terajšie znenie § 14 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov“) ukladá nájomcovi povinnosť viesť evidenciu pozemkov, ktoré má prenajaté, a ktoré sám vlastní a obhospodaruje podľa prenajímateľov a druhov pozemkov – podrobnosti v tomto smere upravuje vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 249/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe vedenia evidencie pozemkov v znení vyhlášky 333/2009 Z. z.

Údaje a informácie z danej evidencie je nájomca v zmysle § 14 ods. 2 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, povinný poskytnúť okresnému úradu a Pôdohospodárskej platobnej agentúre na ich požiadanie, pričom zákon ani v poznámke pod čiarou nespresňuje prípady, keď sa tak deje. Zákon v § 14 ods. 4 predpokladá iba spresnenie spôsobu a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií.

Podľa § 16 ods. 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 342/2014 Z. z.“), sa: „Priame platby sa poskytnú žiadateľovi, ktorý na výzvu príslušného orgánu riadne preukáže vlastnícke právo k poľnohospodárskej ploche alebo právo užívať poľnohospodársku plochu.“. Toto ustanovenie z dôvodu ponechania rozhodnutia týkajúceho sa preukázania užívateľského vzťahu (ktorým je aj nájomný vzťah) k pôde na voľnej úvahe príslušného orgánu (Pôdohospodárskej platobnej agentúry) vytvára priestor na vznik situácií (čo sa v praxi aj deje), keď žiadateľ o podporu o ňu požiada a dostane ju aj bez toho, aby uzavrel zmluvu o nájme s vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, ktorej sa podpora vyčlenená zo štátnych prostriedkov, resp. fondov Európskej únie, týka.

Obdobné ustanovenie obsahuje nariadenie vlády SR č. 152/2013 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 152/2013 Z. z.“). Podľa § 6 ods. 5 tohto nariadenia vlády SR č. 152/2013 Z. z.: „Žiadateľ o platbu podľa § 2 alebo 3 (t. j. o doplnkovú platbu na plochu a platbu na chmeľ) je povinný na požiadanie platobnej agentúry preukázať k pôde deklarovanej v žiadosti vlastnícky, nájomný alebo iný vzťah, ktorý ho oprávňuje túto pôdu užívať.“. Rovnako aj nariadenie vlády SR č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka v znení nariadenia vlády SR č. 163/2015 Z. z. (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 75/2015 Z. z.“), ktoré v § 60 ods. 5 ustanovuje, že: „Platby podľa

§ 1 ods. 1 písm. a) až d)

sa poskytnú žiadateľovi, ktorý na výzvu podľa osobitného predpisu

73)

preukáže vlastnícke právo k poľnohospodárskej ploche alebo právo užívať poľnohospodársku pôdu.“.

Takýto stav spôsobený nedokonalosťou platnej legislatívy poškodzuje vlastníka pozemku, a to aj z pohľadu ochrany vlastníckeho práva garantovaného článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. V praxi bolo tiež zaznamenaných viacero prípadov, keď nájomcovia po určitom čase po uzavretí zmluvy prestali platiť nájomné, napr. potom, ako dostali spomínanú podporu.

Nápravu v tomto smere možno dosiahnuť preformulovaním príslušných ustanovení právnych predpisov, pričom niektoré z nich sú vo výlučnej kompetencii vlády SR (nariadenia vlády SR č.

342/2014 Z. z., č. 152/2013 Z. z. a č. 75/2015). Návrh zákona mení terajšiu formuláciu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov tak, že povinnosť poskytovať údaje a informácie z evidencie v zmysle § 14 ods. 2 aspoň vo vzťahu k Pôdohospodárskej platobnej agentúre bude mať nájomca vždy.

Návrh zákona tak napomôže tomu, aby informácie a údaje v integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme, ktorý spravuje Pôdohospodárska platobná agentúra v zmysle § 10 zákona o podpore, najmä pokiaľ ide o prvky ako sú vlastník a nájomca, boli aktuálne, presné a pravdivé, ako to požaduje delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie (Ú. v. EÚ L 181, 20.6.2014, s. 48).

K bodu 2

Podľa § 14 ods. 3 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov má nájomca zároveň povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky. Údaje a informácie z tejto evidencie je nájomca v zmysle daného ustanovenia povinný poskytnúť iba okresnému úradu.

Keďže toto ustanovenie neukladá nájomcovi povinnosť poskytnúť údaje a informácie z danej evidencie aj Pôdohospodárskej platobnej agentúre, vytvára tým priestor na vznik situácií (čo sa v praxi aj deje), keď žiadateľ o podporu o ňu Pôdohospodársku platobnú agentúru požiada a dostane ju aj bez toho, aby dodržiaval svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy, či dokonca aj bez uzatvorenia zmluvy o nájme s vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, ktorej sa podpora vyčlenená zo štátnych prostriedkov, resp. fondov Európskej únie, týka.

Návrh zákona mení terajšiu formuláciu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov tak, že nájomcovi ustanoví povinnosť poskytovať údaje a informácie z evidencie v zmysle § 14 ods. 3 aj Pôdohospodárskej platobnej agentúre, a to na účely podľa osobitných predpisov, ktorými sú najmä nariadenia vlády SR uvedené ďalej.

V nadväznosti na to sa návrhom zákona konkretizuje aj poznámka pod čiarou k odkazu 13a, v ktorej sa demonštratívnym spôsobom uvádza § 16 ods. 7 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z, § 6 ods. 5 nariadenia vlády SR č. 152/2013 Z. z. a § 60 ods. 5 nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z., ktoré bude potrebné novelizovať v zmysle nového § 22a zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov do dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona. Okrem nariadení vlády SR bude v tejto súvislosti potrebné upraviť aj iné právne predpisy a normy, ktoré nie sú všeobecne záväzné, ale vo svojich ustanoveniach odkazujú na novelizáciou dotknuté zákony alebo nariadenia vlády.

Návrh zákona sa tak stane účinným nástrojom a stimulom na prinútenie nájomcov plniť si svoje záväzky voči prenajímateľom (vlastníkom pôdy) a zároveň napomôže tomu, aby informácie a údaje v integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme, ktorý spravuje Pôdohospodárska platobná agentúra v zmysle § 10 zákona o podpore, najmä pokiaľ ide o prvky ako sú vlastník a nájom (nájomca) boli aktuálne, presné a pravdivé, ako to požaduje delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie (Ú. v. EÚ L 181, 20.6.2014, s. 48).

K bodu 3

Nápravu nevyhovujúceho platného právneho stavu nemožno dosiahnuť výlučne novelizáciou zákona, ale je potrebné súčasne novelizovať aj podzákonné právne normy, medzi ktoré patria aj nariadenia vlády SR (nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., č. 152/2013 Z. z. a č. 75/2015). Hoci nariadenia vlády SR s výnimkou aproximačných nariadení vlády SR nepotrebujú osobitné splnomocnenie na ich vydanie v zákone, kvôli jednoznačnosti, stanoveniu obsahu právnej úpravy a lehoty na ich novelizáciu sa javí vhodným, aby nový § 22a zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov ako súčasť spoločných ustanovení zákona tieto parametre podzákonnej právnej úpravy vymedzil. Vláde SR sa pritom ponecháva dostatočná dvojmesačná lehota na novelizáciu všetkých príslušných nariadení tak, aby navrhovaný mechanizmus so zohľadnením potrebnej legisvakačnej lehoty mohol byť plne funkčný od 1. septembra 2018. Tieto podzákonné normy by mali byť zmenené tak, aby Poľnohospodárska platobná agentúra obligatórne požadovala od žiadateľa pri podaní žiadosti o podporu preukázanie (právneho) vzťahu k pôde a preukázanie si splnenia záväzkov vyplývajúcich z tohto vzťahu (napr. zaplatenie dane z nehnuteľnosti, zaplatenie nájomného a pod.).

K Čl. II

K bodom 1 a 2

Návrh zákona ustanovuje, že Pôdohospodárska platobná agentúra bude môcť poskytnúť podporu len za predpokladu, že žiadateľ uhrádza nájomné a spĺňa ďalšie podmienky (napr. preukázanie vlastníckeho alebo iného užívacieho vzťahu k pôde), ktoré právne akty Európskej únie a slovenské právne predpisy (napr. rozpočtové pravidlá vo vzťahu k dotáciám) od neho požadujú.

V tejto súvislosti sa do demonštratívneho výpočtu v poznámke pod čiarou k odkazu 58 dopĺňajú aj konkrétne ustanovenia nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., nariadenia vlády SR č. 152/2013 Z. z. a nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z.

V uvedených nariadeniach vlády SR je totiž v nadväznosti na návrh zákona nevyhnutné ustanoviť obligatórne preukazovanie vlastníckeho, nájomného alebo iného vzťahu žiadateľa k pôde pri každej žiadosti o platbu (bez požiadania zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry).

K bodu 3

V prechodnom ustanovení sa kvôli dodržaniu princípu právnej istoty uvádza, že konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakačnej lehoty, a to od 1. októbra 2018 s výnimkou nového § 22a zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorý nadobúda účinnosť 1. augusta 2018 z dôvodu, aby sa vytvorila dostatočná dvojmesačná lehota pre vládu SR na novelizáciu príslušných nariadení vlády SR súvisiacich s predmetom úpravy tohto zákona.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článkoch 38 až 44 (poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo) a článkoch 107 až 109 (pravidlá hospodárskej súťaže – pomoc poskytovaná štátmi) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie (Ú. v. EÚ L 181, 20.6.2014, s. 48) – osobitne článok 7 tohto nariadenia – identifikácia a registrácia platobných nárokov,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) na základe predloženého návrhu zákona nevyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať sekundárne právo Európskej únie, keďže nariadenie uvedené v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti je priamo aplikovateľné, a preto ani nemožno uviesť lehotu na transpozíciu (nariadenie nadobudlo účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie),

b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c) delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie (Ú. v. EÚ L 181, 20.6.2014, s. 48), konkrétne článok 7 ods. 1 písm. a) a e) tohto nariadenia, požadujú vytvorenie elektronického registra na úrovni každého členského štátu Európskej únie, ktorý by dokázal efektívne vysledovať platobné nároky, a to aj pokiaľ ide o prvky tohto systému ako sú vlastník (držiteľ) alebo nájom (pôvod).

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

- úplne, keďže integrovaný administratívny a kontrolný systém už bol v Slovenskej republike zavedený a spravuje ho Pôdohospodárska platobná agentúra v zmysle § 10 zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom evidencie vedené podľa § 14 ods. 2 a § 14 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov napomáha – rovnako ako tento návrh zákona – tomu, aby informácie a údaje v tomto systéme, najmä pokiaľ ide o prvky, ako sú vlastník a nájom (nájomca) boli aktuálne, presné a pravdivé.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Návrh zákona bude znamenať pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva, konkrétne na vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, ktorý ju prenajímajú subjektom na základe nájomnej zmluvy, osobitne v tých prípadoch, ak sú nájomcovia zároveň žiadateľmi o poskytnutie podpory v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry, keďže jeho prijatím sa zavedie obligatórna povinnosť zo strany týchto nájomcov poskytovať uvedenej agentúre údaje a informácie požadované právnymi predpismi, bez splnenia ktorej nebude možné takúto podporu získať. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nevedie štatistika o tom, aký počet nájomcov nemá usporiadané nájomné vzťahy s vlastníkmi dotknutých pozemkov (poľnohospodárskej pôdy), nie je možné presne vyčísliť pozitívne dopady v tomto smere. Návrh zákona môže mať nepatrný pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, konkrétne na rozpočet samosprávy, keďže podmienkou na získanie podpory od Pôdohospodárskej platobnej agentúry bude aj plnenie si záväzkov žiadateľa vyplývajúcich z vlastníckeho vzťahu k pôde, t.j. úhrada dane z nehnuteľnosti, čo sa v každej obci vždy neplní na 100%, pričom presný dopad nie je možné vyčísliť.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.