Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Zuzana Zimenová predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Cieľom návrhu je umožniť v školách realizovať výučbu slovenského jazyka spôsobom odlišným od súčasných zaužívaných pedagogických postupov a tým odstrániť diskriminujúcu jazykovú bariéru, na ktorú vo vzdelávaní narážajú žiaci hovoriaci iným materinským jazykom.

Navrhuje sa vytvorenie špeciálneho vzdelávacieho programu výučby slovenského jazyka, v rámci ktorého by sa žiaci hovoriaci iným materinským jazykom naučili komunikovať v slovenčine oveľa jednoduchšie a efektívnejšie ako v súčasnosti. Špeciálny vzdelávací program bude vytvorený ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu a bude využívaný podľa potrieb konkrétnych žiakov v školách.

V súčasnosti sa pri výučbe slovenského jazyka v školách vychádza z predpokladu, že materinský jazyk väčšiny žiakov je jazyk slovenský. Tomuto predpokladu je prispôsobený vzdelávací obsah, výber textov a úloh, ako aj intenzita výučby a časová dotácia určená na zvládnutie predpísaného učiva v danom predmete. Pri určovaní obsahu a rozsahu záväzného učiva na úrovni štátneho vzdelávacieho programu sa predpokladá, že povinný základ zvládnu absolvovať všetci žiaci príslušného vzdelávacieho stupňa a ročníka, vrátane tých, ktorí slovenčinu v domácom prostredí nepoužívajú. Toto očakávanie majú žiaci s iným materinským jazykom naplniť bez toho, aby bol na vyučovaní ich jazykový hendikep zohľadnený, v dôsledku čoho vo vzdelávaní často zlyhávajú.

V školách s vyučovacím jazykom slovenským je zároveň slovenčina jazykom, v ktorom sa žiakom vysvetľuje učivo aj v iných predmetoch a v ktorom majú žiaci preukázať úroveň jeho zvládnutia. V prípade žiakov, ktorých materinským jazykom nie je slovenčina, ale iný jazyk, napríklad rómske nárečie, ide o situáciu, v ktorej sú oproti spolužiakom, komunikujúcim v slovenskom jazyku od narodenia, znevýhodnení. V dôsledku toho sú ich vzdelávacie výsledky často podpriemerné a skutočný problém ich slabého výkonu v škole ostáva neodhalený. Nezriedka sa ich jazykový problém chybne diagnostikuje ako zaostávanie na mentálnej úrovni, často s fatálnymi následkami v podobe neoprávneného preradenia dieťaťa do špeciálnej školy (Správa Amnesty International 2017).

Problém sa týka aj detí Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré sa po návrate na Slovensko včleňujú do nášho školského systému, pričom nedokážu spĺňať kritériá stanovené štátnym vzdelávacím programom.

Okrem detí rodičov s príslušnosťou k registrovaným menšinám sa problém dotýka aj

detí cudzincov z krajín Európskej únie i mimo nej, žijúcich na území Slovenskej republiky, ktorých počet sa z roka na rok zvyšuje (viac ako 3 500 detí).

Návrh preto zavádza zmenu zaužívanej praxe pri výučbe slovenského jazyka. Vychádza z predpokladu, že do škôl chodia aj deti hovoriace iným materinským jazykom, nielen po slovensky, a odstraňuje ich diskrimináciu v školskom prostredí, ktorá dnes vyplýva z absencie vyrovnávacích opatrení v jazykovej oblasti. Pre školy vytvára možnosť riešiť znevýhodňujúcu situáciu v prospech žiaka a naplniť jeho vzdelávacie potreby v jazykovej oblasti. Učiteľom ponúka možnosť oprieť sa o nové metodiky pri výučbe slovenského jazyka a využívať pri tom postupy, osvedčené pri výučbe cudzích jazykov.

Medzi základné povinnosti štátu patrí aj úprava jazykových pomerov na jeho území. Prostredníctvom štátneho jazyka sa štát usiluje udržiavať a prehlbovať spoločenskú integráciu a sociálnu súdržnosť všetkých svojich obyvateľov. Štát sa podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky zaväzuje utvárať v školskom, vedeckom a informačnom systéme také podmienky, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom aj písmom (§ 2, ods. 1).

Tradične uplatňovaný jednotný princíp vyučovania štátneho jazyka bez ohľadu na materinský jazyk dieťaťa nijako neprispieva k zlepšeniu úrovne používania štátneho jazyka. Výsledkom je stav, keď významná časť obyvateľov Slovenska neovláda štátny jazyk na adekvátnej úrovni a nemajú k štátnemu jazyku vytvorený pozitívny vzťah. Cieľom predkladaného návrhu je zlepšiť doterajší stav aj v tejto oblasti.

Aktuálna jazyková politika Slovenskej republiky nereaguje dostatočne na spoločenské potreby vyplývajúce z postavenia Slovenska v európskom kontexte a nedokáže zohľadniť ani potreby spoločensko-jazykových skupín, ktoré vyplývajú z odlišného materinského jazyka. Nepriaznivý stav v oblasti výučby štátneho jazyka je dlhodobo konštatovaný na rôznych úrovniach a doteraz sa ho nepodarilo vyriešiť ani napriek medzinárodným odporúčaniam Rady Európy. Podľa odporúčaní je potrebné identifikovať pozitívnu prax a relevantné metodiky vo výučbe cudzích jazykov a zohľadniť ich aj pri vyučovaní oficiálneho, štátneho jazyka. (The situation and rights of national minorities in Europe, 8. apríl 2014).

Predkladaný návrh zohľadňuje uvedené odporúčania Rady Európy a záväzky vyplývajúce zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa vydanie osobitného vzdelávacieho programu v súlade s cieľom návrhu zákona: umožniť v školách realizovať výučbu slovenského jazyka spôsobom odlišným od štandardnej výučby štátneho jazyka, ktorá vychádza z predpokladu, že materinský jazyk väčšiny žiakov je jazyk slovenský, no nereflektuje odlišné vzdelávacie potreby detí s iným materinským jazykom. Pri jeho tvorbe sa bude vychádzať predovšetkým z odporúčaní medzinárodných organizácií, napríklad Rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1985 z 8. apríla 2014.1

K bodu 2

Navrhuje sa rozšíriť definícia pri vzdelávaní cudzincov v záujme dosiahnutia cieľov návrhu zákona pri všetkých príslušníkoch národnostných menšín.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vložením nových odsekov.

K bodu 4

Úprava nadväzuje na bod 1 a navrhuje sa v záujme dosiahnutia cieľov návrhu zákona pri všetkých príslušníkoch národnostných menšín. Súčasne sa umožňuje odľahčiť (i) deti osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky, (ii) deti žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, (iii) deti ako žiadateľov o udelenie azylu a (iv) deti ako cudzincov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu od výučby jedného cudzieho jazyka, nakoľko tieto deti ovládajú materinský jazyk a budú sa okrem slovenského jazyka učiť ešte cudzí jazyk. Pridanie ešte ďalšieho cudzieho jazyka by mohlo týmto deťom skomplikovať osvojenie si štátneho jazyka, resp. prvého cudzieho jazyka.

K bodu 5

Prechodným ustanovením sa zabezpečuje plynulé vydanie vzdelávacích programov najneskôr do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K Čl. II

Stanovuje sa účinnosť zákona s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.

1 Dostupné na http://assembly.coe.int/nw/xml/XRef/Xref-XML2HTML-EN.asp?fileid=20772&lang=en.