1

B. Osobitná časť

K bodu 1:

Legislatívno-technická úprava. Zákon upravuje kompetencie viacerých ministerstiev a ministrov, preto dochádza k nahradeniu všeobecnej legislatívnej skratky „ministerstvo“ a „minister“ uvedeným slovným spojením s taxatívne uvedenými výnimkami – ide o ustanovenia, kde sa popri Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR uvádzajú aj iné ministerstvá (úprava je z dôvodu jednoznačnosti vykonaná osobitnými bodmi) a o prechodné ustanovenie, ktoré novelizovať nemožno.

K bodu 2:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením osobitnej akreditácie externých vzdelávacích inštitúcií podieľajúcich sa na poskytovaní doktorandských študijných programov. Zapojenie externých vzdelávacích inštitúcií sa ponecháva na vysokej škole a jej zmluve s externou vzdelávacou inštitúciou. Doterajšie zmluvy ostávajú nedotknuté.

K bodu 3:

Ide o ustanovenie, ktoré v súvislosti so zmenou akreditačného systému vyjadruje prepojenie s overovaním vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, na základe ktorého môže vysoká škola, ak spĺňa príslušné štandardy, získať oprávnenie vytvárať nové a upravovať existujúce študijné programy vo vymedzenom študijnom odbore a stupni (z hľadiska obsahu ide v zásade o inštitucionálnu akreditáciu v študijnom odbore a stupni). Toto oprávnenie samostatne vytvárať a upravovať študijné programy bude zaznamenané v registri študijných odborov, v ktorom bude upravované (obmedzované, či rozširované na základe výsledkov posúdenia vnútorného systému, resp. akreditácie nového študijného programu v študijnom odbore, kde vysoká škola doposiaľ nevzdelávala), čo upravuje paralelne predkladaný návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania (ďalej len „akreditačný zákon“).

K bodu 4:

Upúšťa sa od formálneho členenia vysokých škôl na odborné vysoké školy a univerzitné vysoké školy. Od roku 2002 bola vykonaná dvakrát komplexná akreditácia činností vysokých škôl, ktorej výsledkom bolo aj posúdenie začlenenia vysokej školy. Tento proces prakticky neviedol k diferenciácii vysokých škôl na inštitucionálnej úrovni. Súčasne vo verejnosti vyvolával nesprávne očakávania, že odborné vysoké školy musia poskytovať menej kvalitné vysokoškolské vzdelávanie. Celý proces tak predstavoval skôr administratívnu záťaž (osobitné podklady a ich vyhodnocovanie), ktorej pridaná hodnota nebola potvrdená. Premietnutie kvality tvorivej činnosti do financovania (čo bolo jedným z očakávaní kategorizácie vysokých škôl) je možné vykonať na základe hodnotenia kvality samotnej tvorivej činnosti, a to spravodlivejšie, pretože nie sú pozitívne/negatívne postihované jednotlivé súčasti vysokých škôl. Napr. pozitívne zohľadnenie začlenenia vysokej školy medzi univerzitné vysoké školy by malo vplyv na financovanie všetkých jej fakúlt, teda aj tých, ktoré by mali horšie hodnotenú kvalitu tvorivej činnosti. Naopak kvalitná fakulta na odbornej vysokej škole z hľadiska hodnotenia tvorivej činnosti, by bola postihovaná.

K bodu 5:

V akreditačnom zákone sa zavádza opatrenie, ktorým Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (ďalej len „agentúra“) nariadi vysokej škole zrušiť študijný program. Následkom tohto rozhodnutia je, že vysoká škola je povinná zastaviť výučbu predmetov tohto

2

študijného programu. Za predpokladu, že by vysoká škola túto povinnosť nesplnila, uloží sa jej pokuta. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) je pritom povinné pokutu uložiť (formulácia „uloží“, nie „môže uložiť“).

Ustanovenie § 2a sa zároveň dopĺňa o sankciu aj v prípadoch, ak vysoká škola prijme alebo zapíše niekoho na neakreditovaný študijný program (viď jeho úprava v § 54b pri registri študijných programov). Súvisí to so skutočnosťou, že v rámci zmien v právnej úprave akreditačného procesu sa upúšťa od právneho inštitútu pozastavenia „akreditácie“ študijného programu s následkami podľa doterajšieho § 87 zákona o vysokých školách (ktorý sa v rámci vypustenia deviatej časti vypúšťa tiež).

K bodu 6:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením začleňovania vysokých škôl (bod 4).

K bodu 7:

V prípadoch, ak v zmysle opatrení podľa akreditačného zákona príde verejná vysoká škola o všetky študijné programy (vo všetkých študijných odboroch a stupňoch), či už na základe toho, že ich zruší sama (po tom, ako jej zrušenie nariadi agentúra) alebo jej ich zruší agentúra, ide o prvý krok k zániku vysokej školy. Druhým krokom má byť jej zrušenie. Preto sa ustanovuje ministerstvu školstva povinnosť v tomto prípade podať vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) návrh zákona na zrušenie príslušnej vysokej školy.

Vysoká škola bez študijných programov totiž neplní svoju základnú úlohu, preto nie je ďalší dôvod na jej existenciu. Navyše, ak jej študijné programy agentúra zrušila v rámci opatrenia, ktorým ruší študijné programy v konkrétnom študijnom odbore (a všetkých stupňoch), každú podanú žiadosť o akreditáciu študijného programu v takto dotknutom študijnom odbore agentúra podľa § 30 akreditačného zákona odmietne počas najbližších piatich rokov.

K bodu 8:

Legislatívno-technická úprava – aktualizácia vnútorných odkazov nadväzujúca na bod 20, kde sa dopĺňa nový vnútorný predpis verejnej vysokej školy.

K bodu 9:

Spresňujúca úprava, ktorá vyjadruje skutočnosť, že funkčné obdobie má nie akademický senát ako celok, ale jeho jednotliví členovia.

K bodu 10:

Vzhľadom na zmenu postavenia agentúry oproti doterajšej Akreditačnej komisii ako aj vzhľadom na nedostatočnú účelnosť príslušnej pôsobnosti sa upúšťa od požiadavky na predchádzajúci súhlas akreditačnej autority pri zmene vnútornej organizácie vysokej školy.

K bodu 11:

Legislatívno-technická úprava – aktualizácia vnútorných odkazov nadväzujúca na bod 20, kde sa dopĺňa nový vnútorný predpis verejnej vysokej školy.

K bodu 12:

S ohľadom na zmenu systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania a posilňovania autonómnosti vysokých škôl sa upúšťa od úpravy postupu tvorby a schvaľovania študijných programov priamo v zákone a úprava procesu sa ponecháva na

3

vnútorný systém vysokej školy v súlade s dokumentom Standards and Guidelines for Quality Assurance in the European Higher Education Area (ESG) 2015. Bude na vysokej škole, akú funkciu bude plniť akademický senát pri schvaľovaní študijných programov, pričom je aj možnosť, že nebude do procesu vstupovať vôbec.

Vyžaduje sa však, aby sa akademický senát, ako reprezentant akademickej obce vysokej školy vyjadroval k vnútornému systému pred jeho schválením vedeckou radou verejnej vysokej školy. Tým je zabezpečené zapojenie jednotlivých častí akademickej obce do tvorby týchto pravidiel.

K bodu 13:

Legislatívno-technická úprava – aktualizácia vnútorných odkazov s ohľadom na bod 29, ktorým sa dopĺňajú kompetencie akademického senátu fakulty.

K bodom 14 a 15:

Rektorovi verejnej vysokej školy sa pridávajú nové kompetencie preskúmania procesu habilitačného konania (konania o udelení vedecko-pedagogického titulu docent) a to v prípade, ak rektor má dôvodné pochybnosti, že vedecká rada fakulty v konkrétnom prípade nedodržala kritériá na vyhodnotenie splnenia podmienok získania vedecko-pedagogických titulov a umelecko-pedagogických titulov „docent“ alebo prišlo k závažným procesným pochybeniam v priebehu habilitačného konania. Ide o fakultatívne štádium habilitačného konania, ku ktorému v prípade štandardného postupu ani nepríde. Je na rozhodnutí rektora vysokej školy, či toto štádium aktivuje alebo nie, v prípade jeho aktivácie však nemôže ísť o svojvoľné rozhodnutie, ale o odôvodnené rozhodnutie na základe konkrétnych zistených skutočností. Doterajšia právna úprava neumožňuje rektorovi vrátiť konanie vedeckej rady fakulty ani v prípade, ak sa nestotožní s jeho priebehom a závermi.

K bodu 16:

Keďže vedecká rada už podľa doterajšej právnej úpravy pravidelne vyhodnocuje úroveň pedagogickej činnosti na vysokej škole, zveruje sa jej aj kompetencia schvaľovať vnútorný systém, ktorého napĺňaním sa má zabezpečiť kvalita uskutočňovaného vzdelávania.

K bodu 17:

Ponecháva sa na vysokú školu, aby si upravila postup schvaľovania študijných programov. Z tohto dôvodu sa vypúšťa explicitné vyjadrenie tejto kompetencie pre vedeckú radu verejnej vysokej školy. Vysoká škola však môže ponechať ich schvaľovanie na vedeckej rade v rámci plnenia ďalších úloh vyplývajúcich z vnútorných predpisov vysokej školy, alebo v rámci vnútorného systému na to zriadiť osobitný postup/orgán.

K bodu 18:

Legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na zavedenie legislatívnych skratiek v bodoch 14 a 15 a osobitných odborov habilitačného konania a inauguračného konania v bode 130 a nasl.

K bodu 19:

Legislatívno-technická úprava – aktualizácia vnútorných odkazov nadväzujúca na bod 20, kde sa dopĺňa nový vnútorný predpis verejnej vysokej školy.

K bodu 20:

Medzi vnútorné predpisy verejnej vysokej školy sa dopĺňa vnútorný systém. Vnútorný systém podľa akreditačného zákona upravuje najmä pravidlá a postupy vysokej školy vo vzťahu

4

k zabezpečovaniu kvality vysokoškolského vzdelávania do vnútra vysokej školy, preto systematicky ide o vnútorný predpis vysokej školy, potenciálne (s ohľadom na komplexnosť problematiky) skupinu viacerých vnútorných predpisov.

K bodu 21:

Pretože doterajšie ustanovenie o fonde na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami upravovalo len to, na čo je možné finančné prostriedky z fondu použiť, pre spresnenie a jednoznačnosť ustanovenia pre potreby praxe sa upravuje aj to, akým spôsobom sa fond vytvára, pričom spomedzi druhov dotácie v zmysle § 89 zákona o vysokých školách pôjde o časť finančných prostriedkov z dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, keďže cieľom je finančné zabezpečenie špecifických potrieb súvisiacich s vysokoškolským vzdelávaním týchto študentov.

K bodu 22:

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nahradenie Akreditačnej komisie novou agentúrou. S ohľadom na akreditačný zákon sa okrem poskytovania údajov rozširuje povinnosť aj o poskytovanie súčinnosti.

K bodu 23:

Legislatívno-technická úprava – aktualizuje sa legislatívna skratka. Vyčlenenie do samostatného bodu (viď bod 1) súvisí so skutočnosťou, že v ustanovení je viacero ministerstiev.

K bodu 24:

Legislatívno-technická úprava – vzhľadom na vypustenie stanovovania príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi (viď bod 79) sa upravuje formulácia vo vzťahu k fakulte.

K bodu 25:

V rámci znižovania administratívnej náročnosti neprechádza kompetencia vyjadrovať sa o fakultách na agentúru a vnútorná organizácia je ponechaná výhradne na vysokú školu, preto sa príslušná časť právnej úpravy vypúšťa.

K bodu 26:

Legislatívno-technická úprava – aktualizácia vnútorných odkazov v nadväznosti na bod 29.

K bodu 27:

Legislatívno-technická úprava – vypustenie vnútorného odkazu v nadväznosti na bod 32 a zmenu prístupu k tvorbe a k schvaľovaniu študijných programov.

K bodu 28:

Legislatívno-technická úprava – vypustenie vnútorného odkazu ako nadbytočného. Zároveň súvisí so zmenou označení v § 15 ods. 1, ktoré nadväzuje na doplnenie vnútorného systému ako vnútorného predpisu.

K bodu 29:

Tým, že schvaľovanie študijných programov (orgán, ktorý bude túto činnosť vykonávať) bude upravovať vnútorný systém vysokej školy, vypúšťa sa príslušná kompetencia akademického senátu fakulty

K bodom 30 a 31:

5

Obdobne ako na úrovni verejnej vysokej školy, aj v prípade fakulty sa upravuje zapojenie akademického senátu fakulty – zástupcov akademickej obce fakulty – do prerokovania úpravy vnútorného systému v podmienkach danej fakulty a rozširujú sa kompetencie vedeckej rady fakulty na schvaľovanie tejto úpravy, keďže vedecká rada fakulty okrem iného aj hodnotí úroveň vzdelávacej činnosti fakulty.

K bodu 32:

Tým, že schvaľovanie študijných programov (orgán, ktorý bude túto činnosť vykonávať) bude upravovať vnútorný systém vysokej školy, vypúšťa sa príslušná kompetencia vedeckej rady fakulty.

K bodu 33:

Legislatívno-technická úprava – vypustenie vnútorného odkazu ako nadbytočného. Zároveň súvisí so zmenou označení v § 15 ods. 1, ktoré nadväzuje na doplnenie vnútorného systému ako vnútorného predpisu.

K bodu 34:

S ohľadom na rôznorodosť vysokých škôl (z hľadiska poslania, veľkosti, štruktúry poskytovaných študijných programov) sa zavádza možnosť vysokej škole, osobitne upraviť vnútorný systém v podmienkach konkrétnej súčasti vysokej školy (fakulty), ak tak určí vo svojom vnútornom predpise.

K bodu 35 a 36:

Legislatívno-technické úpravy – vypustenie nadbytočných vnútorných odkazov; inak by sa vyžadovala ich aktualizácia v nadväznosti na body 20 a 31.

K bodom 37 a 38:

Ide o spresňujúce ustanovenie, aby bolo jednoznačné, že ustanovenie sa vzťahuje nielen na predpisy vysokej školy (konfesijnej/bohosloveckej) ako celku, ale aj jej fakúlt. Zároveň sa doterajšie vyjadrovanie cirkví a náboženských spoločností nahrádza schvaľovaním, aby vnútorné predpisy príslušnej vysokej školy/fakulty neboli v rozpore s učením príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Primeranosť ďalších ustanovení zákona sa rovnako viaže na predpisy danej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

K bodu 39:

Legislatívno-technická úprava – zosúladenie pojmov so zákonom č. 523/2004 Z. z.

K bodu 40:

Legislatívno-technická úprava – použitie novo zavedenej legislatívnej skratky. Vyčlenenie do samostatného bodu (viď bod 1) súvisí so skutočnosťou, že v ustanovení je viacero ministerstiev.

K bodu 41:

Legislatívno-technická úprava – aktualizácia poznámky pod čiarou s ohľadom na prijatie novej právnej úpravy.

K bodu 42:

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie začleňovania vysokých škôl (bod 4).

6

K bodu 43:

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu systému akreditácie študijných programov; kompetencie ministerstva obrany pri študijných programoch vojenských vysokých škôl sa navrhuje upraviť v akreditačnom zákone.

K bodu 44:

Doterajšia kompetencia schvaľovania kľúčových vnútorných predpisov vojenských vysokých škôl sa rozširuje na vnútorný systém.

K bodu 45:

V súvislosti so zmenou vydávania sústavy študijných odborov ako všeobecne záväzného právneho predpisu, sa ruší osobitná úprava pre predkladanie návrhov na zmenu za vojenské vysoké školy.

K bodu 46:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením Akreditačnej komisie a zriadením agentúry.

K bodu 47:

Legislatívno-technická úprava zjednocujúca použité pojmy.

K bodu 48:

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením ustanovení o začleňovaní vysokých škôl (bod 4).

K bodu 49:

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie ustanovení o osobitnej akreditácii nevysokoškolských inštitúcií.

K bodu 50:

V prípade, že vojenská vysoká škola nebude mať akreditovaný žiadny študijný program, ukladá sa povinnosť ministerstvu obrany navrhnúť zrušenie danej vysokej školy podaním príslušného návrhu zákona, nakoľko vojenská vysoká škola stratila opodstatnenie ďalšej existencie bez poskytovania vysokoškolského vzdelávania.

K bodu 51:

Legislatívno-technická úprava zabezpečujúca súlad s terminológiou používanou v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 52:

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením začleňovania vysokých škôl (bod 4).

K bodu 53:

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou vydávania sústavy študijných odborov formou všeobecne záväzného právneho predpisu (bod 79).

K bodu 54:

7

Legislatívno-technická úprava – použitie novo zavedenej legislatívnej skratky pre ministerstvo školstva. Vyčlenenie do samostatného bodu (viď bod 1) súvisí so skutočnosťou, že v ustanovení je viacero ministerstiev.

K bodu 55:

Na agentúru podľa akreditačného zákona sa kompetencia vyjadrovať sa k zmenám v štruktúre fakúlt neprenáša, preto sa podmienka vyjadrenia vypúšťa.

K bodu 56:

Požiadavka na predchádzajúci súhlas príslušného ministerstva k vytvoreniu študijného programu, resp. k žiadosti o akreditáciu habilitačného/inauguračného konania je transformovaná do akreditačného zákona tak, že tento súhlas je pri štátnej vysokej škole povinnou súčasťou žiadosti o udelenie akreditácie študijného programu, ak ide vysoká škola „otvoriť“ nový študijný odbor, resp. žiadosti o udelenie akreditácie habilitačného/inauguračného konania.

K bodu 57:

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zrušenie začleňovania vysokých škôl (bod 4) a úpravu správy sústavy študijných odborov, ktorá sa bude vydávať všeobecne záväzným právnym predpisom a nebude sa uskutočňovať konanie o jednotlivých podnetoch (bod 79).

K bodu 58:

V prípade, že policajná vysoká škola nebude mať akreditovaný žiadny študijný program, ukladá sa povinnosť ministerstvu vnútra navrhnúť zrušenie danej vysokej školy podaním príslušného návrhu zákona, nakoľko policajná vysoká škola stratila opodstatnenie ďalšej existencie bez poskytovania vysokoškolského vzdelávania.

K bodu 59:

Požiadavka na predchádzajúci súhlas príslušného ministerstva k vytvoreniu študijného programu, resp. k žiadosti o akreditáciu habilitačného/inauguračného konania je transformovaná do akreditačného zákona tak, že tento súhlas je pri štátnej vysokej škole povinnou súčasťou žiadosti o udelenie akreditácie študijného programu, ak ide vysoká škola „otvoriť“ nový študijný odbor resp. o udelenie akreditácie habilitačného/inauguračného konania.

K bodu 60:

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zrušenie začleňovania vysokých škôl (bod 4).

V súvislosti so zmenou vydávania sústavy študijných odborov ako všeobecne záväzného právneho predpisu, sa ruší osobitná úprava pre predkladanie návrhov na zmenu za zdravotnícke vysoké školy (bod 79).

K bodu 61:

V prípade, že zdravotnícka vysoká škola nebude mať akreditovaný žiadny študijný program, ukladá sa povinnosť ministerstvu zdravotníctva navrhnúť zrušenie danej vysokej školy podaním príslušného návrhu zákona, nakoľko zdravotnícka vysoká škola stratila bez poskytovania vysokoškolského vzdelávania opodstatnenie ďalšej existencie.

K bodom 62 a 63:

8

Keďže postup udeľovania štátneho súhlasu na pôsobenie ako súkromná vysoká škola začína podaním žiadosti agentúre, ktorej zriadenie a pôsobnosť upravuje akreditačný zákon, aj nadväzujúci proces posudzovania žiadosti a rozhodovania o udelení/neudelení štátneho súhlasu sa upravujú v akreditačnom zákone a zo zákona o vysokých školách sa vypúšťajú príslušné ustanovenia.

K bodu 64:

V prípade, že súkromná vysoká škola nebude mať akreditovaný žiadny študijný program, ukladá sa povinnosť ministerstvu školstva navrhnúť odňatie príslušného štátneho súhlasu, keďže vysoká škola prestala byť spôsobilá na poskytovanie vysokoškolského vzdelávania.

K bodu 65:

Legislatívno-technická úprava – aktualizácia vnútorných odkazov v nadväznosti na bod 63.

K bodu 66:

Vzhľadom na zrušenie začleňovania vysokých škôl sa upravuje situácia, ak by mala súkromná vysoká škola záujem mať v názve slovo „univerzita“. Na to bude potrebné splnenie niekoľkých podmienok:

V prvom rade to musí byť vysoká škola, ktorá má posúdený a funkčný vnútorný systém (viď právo vytvárať a upravovať študijné programy). Ďalej jej činnosť musí byť spojená so študijnými programami tretieho stupňa, čo preukazuje určitú úroveň vedeckej činnosti, ktorá sa pri univerzitách predpokladá. Ďalšou podmienkou, ktorá súvisí s pojmom „univerzita“ vychádzajúc zo slova „univerzálny“ (čiže všeobecný), je potrebný rozsah činností vysokej školy, t.j. požiadavka na doktorandské študijné programy najmenej v piatich študijných odboroch. Napokon sa zohľadňuje aj veľkosť súkromnej vysokej školy.

Tieto podmienky ministerstvo školstva formálne overí a podľa ich splnenia alebo nesplnenia (splnené pritom musia byť kumulatívne) predloží návrh na súhlas alebo nesúhlas so zmenou názvu – formulácia „predloží“ pritom nepripúšťa možnosť, aby ministerstvo školstva samo rozhodlo, aký návrh vláde predloží. Zároveň, vzhľadom na obsah podmienok je vylúčené, aby sa „univerzitou“ stala súkromná vysoká škola už pri udelení štátneho súhlasu.

Napokon, slovo „univerzita“, resp. jeho používanie návrh zákona neupravuje (po zrušení začleňovania) pre verejné vysoké školy a štátne vysoké školy, nakoľko v týchto prípadoch je názov vecou schválenia či neschválenia návrhu zákona zohľadňujúc tak rozsah zákonodarnej iniciatívy v zmysle Ústavy SR ako aj rokovací poriadok Národnej rady SR, a teda verifikácia obdobných podmienok pri tomto type škôl sa vzhľadom na proces javí ako neúčelná.

K bodu 67:

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zrušenie začleňovania vysokých škôl (bod 4).

K bodu 68:

Kompetencia vyjadrovať sa k zmenám v štruktúre fakúlt sa na agentúru podľa akreditačného zákona neprenáša, preto sa v nadväznosti na zrušenie Akreditačnej komisie požiadavka na vyjadrenie vypúšťa.

K bodom 69 a 70:

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na rozšírenie zoznamu vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy (bod 73).

9

K bodu 71:

Úprava konkrétneho postupu schvaľovania študijného programu sa ponecháva na súkromnej vysokej škole, preto sa vypúšťajú ustanovenia upravujúce kompetencie jednotlivých orgánov vysokej školy v tejto oblasti zo zákona. Súčasne sa obdobne ako pri verejných vysokých školách ustanovuje zapojenie akademického senátu súkromnej vysokej školy do tvorby vnútorného systému ako vnútorného predpisu vysokej školy formou vyjadrenia sa k návrhu pred jeho schválením vedeckou radou súkromnej vysokej školy.

K bodu 72:

Spresňuje sa skutočnosť, že minister školstva predkladá prezidentovi návrhy na vymenovanie/odvolanie nielen rektorov verejných vysokých škôl, ale aj rektorov súkromných vysokých škôl. Doterajší vnútorný odkaz v § 102 ods. 3 spôsoboval nejednoznačnú interpretáciu, pretože odkazuje len na ustanovenie o rektorovi verejnej vysokej školy, napriek tomu, že Ústava SR pri pôsobnostiach prezidenta druhy vysokých škôl nerozlišuje.

K bodu 73:

Medzi vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy sa dopĺňa vnútorný systém. Vnútorný systém podľa akreditačného zákona upravuje najmä pravidlá a postupy vysokej školy vo vzťahu k zabezpečovaniu vysokoškolského vzdelávania do vnútra vysokej školy, preto systematicky ide o vnútorný predpis vysokej školy, potenciálne skupinu viacerých vnútorných predpisov.

K bodu 74:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením Akreditačnej komisie a jej nahradením agentúrou.

K bodu 75:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením novej legislatívnej skratky pre ministerstvo školstva. Vyčlenenie do samostatného bodu (viď bod 1) súvisí so skutočnosťou, že v ustanovení je viacero ministerstiev.

K bodu 76:

Legislatívno-technická úprava – oprava vnútorného odkazu.

Ruší sa možnosť získať akreditáciu pre zahraničnú vysokú školu podľa slovenskej právnej úpravy (akreditačný zákon sa na zahraničné vysoké školy nevzťahuje), a preto sa ustanovenie vypúšťa.

K bodu 77:

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zrušenie Akreditačnej komisie. Agentúre sa nenavrhujú kompetencie voči zahraničným vysokým školám.

K bodu 78:

Aktualizuje sa charakteristika obsahu študijného odboru úpravou prostredníctvom pojmov „zručnosti a kompetencie“, čím sa preberá terminológia Európskej únie v oblasti vzdelávania.

K bodu 79:

Spresňuje sa používanie pojmov opis/obsah študijného odboru v zákone, pričom sa upravujú náležitosti opisu. Do opisu študijného odboru sa dopĺňa spresnenie pri rigoróznom konaní. To

10

vychádza z potreby praxe, keďže ustanovenie § 53 ods. 9 je nejednoznačné – doposiaľ nikde nebolo vymedzené napr. ktoré študijné programy sú „spoločenskovedné, umenovedné a zdravotnícke“, ktoré sú „prírodovedné“ atď. Preto bude jednoznačné vymedzenie príslušného akademického titulu uvedené priamo v opise študijného odboru.

K zmene dochádza aj v tom, že sústava študijných odborov sa bude vydávať formou právneho predpisu, čo súvisí aj so zmenou systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, keď napr. možnosť spojenia prvého a druhého stupňa do jedného celku sa nebude posudzovať individuálne pre každý študijný program, ale sa ustanoví vyhláškou, rovnako podmienka regulácie študijných programov vo vybraných študijných odboroch, kde sa získava kvalifikácia na výkon regulovaného povolania. V týchto prípadoch sa ustanoví, stanovisko ktorej inštitúcie je potrebné pre akreditáciu študijného programu. Doterajšie špecifikum pre štátne vysoké školy pri predkladaní návrhov na zmenu v sústave študijných odborov sa nahrádza súhlasom ministerstiev vnútra, obrany a zdravotníctva s príslušnou úpravou právneho predpisu.

Rovnako sa upravujú aj nadväznosti súvisiace so zmenami v sústave študijných odborov, keď dochádza k zrušeniu, premenovaniu študijného odboru a pod. tak, aby boli zákonom určené nadväzujúce kroky.

K bodu 80:

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou akreditácie študijných programov - vypúšťa sa vnútorný odkaz. S ohľadom na zavedenie interdisciplinárnych študijných programov sa upravuje, že vzdelanie je možné získať v kombinácií najviac dvoch študijných odborov.

K bodu 81:

Keďže vysoké školy môžu uskutočňovať študijné programy výlučne v cudzom jazyku, upúšťa sa od požiadavky na abstrakt v štátnom jazyku, keďže ovládanie štátneho jazyka nemusí byť podmienkou na absolvovanie štúdia.

K bodu 82:

Reaguje sa na požiadavku, aby záverečné práce mohli byť zverejňované aj na základe verejnej licencie (najmä Creative Commons) tak, ako ju upravuje nový Autorský zákon. Vzhľadom na to, že ostatné náležitosti ostávajú v zásade rovnaké (viď § 76 ods. 3 Autorského zákona „Licenciu podľa odseku 1 možno udeliť len ako nevýhradnú a bezodplatnú a nemožno ju vypovedať.“), vypúšťa sa len požiadavka na písomnú formu zmluvy. Neupravuje sa výslovne Creative Commons ako druh licencie, pretože ide na jednej strane o súkromnú spoločnosť a na druhej strane nejde o jednu licenciu, ale o viacero licencií, ktoré vznikajú kombináciou viacerých vlastností.

V súvislosti s novým Autorským zákonom sa aktualizujú aj poznámky pod čiarou, rozdielom je len doplnený odkaz aj na verejnú licenciu v § 76, ktorá v „starom“ autorskom zákone upravená nebola.

K bodu 83:

Legislatívno-technická úprava – vypustenie vnútorných odkazov ako nadbytočných, namiesto ich aktualizácie v nadväznosti na doplnenie vnútorných predpisov vysokej školy a fakulty (body 20 a 34).

11

K bodu 84:

Upravujú sa obmedzenia a povinnosti pre vysokú školu v prípade, že sa má študijný program uskutočňovať vo vybraných študijných odboroch, kde sa podľa sústavy študijných odborov vyžaduje stanovisko príslušnej právnickej osoby. Pôjde napr. o zdravotnícke študijné odbory, v ktorých je harmonizovaná príprava zamestnancov v rámci členských štátov a je žiaduce zabezpečiť dodržiavanie súladu aj po prípadných zmenách v študijnom programe.

Súčasne sa upravuje postup vysokej školy, ak chce zrušiť niektorý študijný program. V takom prípade je povinnosťou vysokej školy zabezpečiť možnosť dokončenia štúdia na inej vysokej škole.

V prípade, že by vysoká škola zrušila študijné programy v niektorom študijnom odbore a stupni, stratila by oprávnenie na tvorbu študijných programov v tomto odbore a stupni bez novej akreditácie študijného programu. Zrušenie všetkých študijných programov v niektorom študijnom odbore a stupni indikuje potenciálny problém so zabezpečovaním kvalitného vysokoškolského štúdia.

K bodu 85:

Vzhľadom na zmätočnosť ustanovení súvisiacich s predĺžením štandardnej dĺžky štúdia študijných programov v externej forme štúdia z roku 2012 oproti pôvodnému návrhu v príslušnej parlamentnej tlači sa ustanovenia vo vzťahu k študijným programom prvého stupňa upravujú do pôvodne navrhovanej podoby.

Zmätočnosť je spôsobená tým, že oproti parlamentnej tlači z roku 2012 bola upravená štandardná dĺžka štúdia, no ustanovenie o kreditovom systéme ostalo v pôvodnej podobe. Znamená to, že na jednej strane § 52 umožňoval napr. existenciu bakalárskeho študijného programu so štandardnou dĺžkou štúdia tri roky (v dennej aj externej forme) so získaním najmenej 180 kreditov, na druhej strane § 62 ods. 3 umožňuje v externej forme štandardnú záťaž na úrovni najviac 48 kreditov. Pritom 180 ÷ 48 = 3,75, a teda ustanovenia o štandardnej dĺžke štúdia nie sú v súlade s ustanoveniami o kreditovom systéme štúdia. Vrátením pôvodnej formulácie sa zároveň ruší existencia študijných programov, ktorých štandardná dĺžka štúdia nie je vyjadrená v celých akademických rokoch (napr. 3,5 akademického roka). V prechodných ustanoveniach sa zabezpečuje zachovanie štandardnej dĺžky štúdia už existujúcich študijných programov. Od 1. 9. 2018 však bude možné samostatne akreditovať, resp. vytvoriť už len študijné programy s novou štandardnou dĺžkou štúdia.

K bodu 86:

Vzhľadom na snahu o otvorenie vysokoškolského štúdia na prvom stupni (so zohľadnením podnetov z akademického prostredia) sa zavádza nový spôsob bakalárskeho štúdia. Pôjde o druh študijného programu, kde nie je limitovaný počet študijných odborov, v ktorých sa študijný program bude uskutočňovať. Študent tak bude mať do významnej miery väčšiu slobodu pri výbere predmetov, najmä počas prvého roku štúdia. To, v ktorom študijnom odbore získa vysokoškolské vzdelanie bude v podstate určiteľné až ku koncu štúdia (určite to však bude aspoň v jednom študijnom odbore), pričom sa vysokej škole dáva právo upraviť si, že študent by si od druhého roku určil jeden (hlavný) študijný odbor.

Pôjde pritom o samostatný študijný program s rovnakými parametrami ako iné študijné programy (štandardná dĺžka štúdia, forma štúdia, metóda štúdia). Môže byť, že pôjde o taký študijný program, ktorý bude mať napr. v prvom roku štúdia všeobecný základ (napr.

12

všeobecné ekonomické predmety, všeobecné „akademické“ predmety) a špecializácia bude nasledovať až od druhého roka štúdia.

K bodu 87:

Vzhľadom na zmätočnosť ustanovení súvisiacich s predĺžením štandardnej dĺžky štúdia študijných programov v externej forme štúdia z roku 2012 oproti pôvodnému návrhu v príslušnej parlamentnej tlači sa ustanovenia vo vzťahu k študijným programom druhého stupňa a študijným programom spájajúcim prvý a druhý stupeň upravujú do pôvodne navrhovanej podoby.

Zmätočnosť je spôsobená tým, že oproti parlamentnej tlači z roku 2012 bola upravená štandardná dĺžka štúdia, no ustanovenie o kreditovom systéme ostalo v pôvodnej podobe. Znamená to, že na jednej strane § 52 umožňoval napr. existenciu magisterského študijného programu so štandardnou dĺžkou štúdia jeden rok (v dennej aj externej forme) so získaním najmenej 60 kreditov, na druhej strane § 62 ods. 3 umožňuje v externej forme štandardnú záťaž na úrovni najviac 48 kreditov, a teda ustanovenia o štandardnej dĺžke štúdia nie sú v súlade s ustanoveniami o kreditovom systéme štúdia. Vrátením pôvodnej formulácie sa zároveň ruší existencia študijných programov, ktorých štandardná dĺžka štúdia nie je vyjadrená v celých akademických rokoch (napr. 2,5 akademického roka). V prechodných ustanoveniach sa zabezpečuje zachovanie štandardnej dĺžky štúdia už existujúcich študijných programov. Od 1. 9. 2018 však bude možné samostatne akreditovať, resp. vytvoriť už len študijné programy s novou štandardnou dĺžkou štúdia.

Zároveň sa v § 53 ods. 3 modifikuje spôsob spájania študijných programov prvého stupňa a druhého stupňa do jedného celku. Sú totiž tri okruhy študijných odborov

-tie, kde je spojenie štúdia do jedného celku nevyhnutné (napr. všeobecné lekárstvo),

-tie, kde je možné študovať tak samostatne v prvom stupni a samostatne v druhom stupni ale aj v „dlhých“ študijných programoch spájajúcich prvý a druhý stupeň a napokon

-tie, kde spojenie štúdia možné nie je.

Upúšťa sa od schvaľovania spájania stupňov ministerstvom, keďže takáto možnosť bude vyplývať pre študijný odbor ako taký (viď bod 79).

K bodu 88:

V aplikačnej praxi nebolo vždy jednoznačné, aký akademický titul sa má udeliť po absolvovaní rigorózneho konania. Preto sa vymedzuje podrobnejšia úprava v rámci sústavy študijných odborov (bod 79) a nejednoznačné vymedzenie sa z § 53 vypúšťa.

K bodu 89:

V nadväznosti na vypustenie ustanovení o akreditácii študijných programov a celkovú zmenu konceptu tvorby a akreditácie študijných programov sa upravuje, ktorá vysoká škola je oprávnená uskutočňovať rigorózne konanie. Vecne sa ponecháva väzba na uskutočňovanie magisterských študijných programov.

K bodu 90:

Ustanovuje sa všeobecný rámec pre učiteľské a prekladateľské študijné programy, čo súvisí na jednej strane so zrušením deviatej časti (vrátane § 83 ods. 15 a 16), na druhej strane s novým systémom akreditovania študijných programov v akreditačnom zákone. Zachováva sa pritom doterajší model, že pri kombinačnom študijnom programe sa jeden predmet/jazyk nepovažuje za študijný program, akreditujú sa síce samostatne, no študijným programom sa

13

stáva až vytvorená kombinácia z „polotovarov“. Zároveň sa oproti súčasnému stavu vytváranie spresňuje tým, že okrem jednotlivých predmetov/jazykov je potrebný aj základ (pedagogicko-psychologický a sociálno-vedný, resp. translatologický). Tieto základy sa (tak ako doposiaľ) nebudú akreditovať samostatne, ale podklady k nim budú tvoriť súčasť žiadosti o udelenie akreditácie, čo prirodzene – vzhľadom na systémovú zmenu v oblasti akreditácií – bude platiť len v prípadoch, ak vysoká škola, doposiaľ učiteľské študijné programy, resp. prekladateľské študijné programy neuskutočňovala, a teda pôjde o „otvorenie“ nového študijného odboru.

Zároveň sa upravuje aj vzťah k opravným opatreniam, ktoré môže podľa akreditačného zákona ukladať agentúra, pretože podľa neho sa opatrenia vzťahujú ku študijným programom. Navrhované ustanovenie ako lex specialis upravuje možnosť takéto opatrenie uložiť aj pre jeden predmet/jazyk, pričom následok sa bude týkať všetkých dotknutých študijných programov (t.j. ak agentúra nariadi napr. zrušenie kombinačného učiteľstva fyziky, vysoká škola bude musieť vykonať potrebné kroky vo vzťahu ku všetkým kombinačným učiteľským študijným programom, ktoré obsahujú fyziku).

K bodu 91:

V nadväznosti na zrušenie osobitnej akreditácie pre externé vzdelávacie inštitúcie a Akreditačnú komisiu dochádza k legislatívno-technickej úprave zachovávajúcej možnosť externej vzdelávacej inštitúcie určovať školiteľov v rámci podieľaní sa na doktorandských študijných programoch.

K bodu 92:

V nadväznosti na skutočnosť, že v roku 2016 bola v zákone č. 553/2003 Z. z. odčlenená samostatná stupnica platových taríf pre vysokoškolských učiteľov, spresňuje sa v súlade s praxou stupnica platových taríf, od ktorej sa odvíja výška doktorandského štipendia.

K bodu 93:

V súlade s praxou a vzhľadom na jej potreby sa – vychádzajúc z požiadaviek zákona č. 122/2013 Z. z. – upravujú náležitosti oznámenia o obhajobe dizertačnej práce, ktoré vysoká škola zverejňuje.

Zároveň sa modifikuje definícia externej vzdelávacej inštitúcie, vzhľadom na to, že od 1. 9. 2018 sa tieto nebudú osobitne akreditovať. Podieľanie sa na doktorandskom študijnom programe sa vo zvýšenej miere dostáva do akademickej samosprávnej pôsobnosti vysokej školy, keďže bude závisieť od rámca podľa vnútorného systému a zmluvy.

K bodu 94:

Keďže sa ruší akreditácia externých vzdelávacích inštitúcií podieľať sa na doktorandskom študijnom programe, nie je potrebné naďalej evidovať tieto inštitúcie v registri vysokých škôl.

K bodu 95:

Vzhľadom na to, že výsledkom posúdenia vnútorného systému je v podstate inštitucionálna akreditácia v študijnom odbore a stupni, je potrebné, aby bolo známe a evidované, v ktorých študijných odboroch a stupňoch bude mať vysoká škola vytvorenú voľnosť v tvorbe a uskutočňovaní študijných programov, čo si vyžaduje zmenu v registri študijných odborov.

K bodom 96 až 99:

14

Vzhľadom na to, že o udelení akreditácie habilitačného konania a inauguračného konania bude rozhodovať sama agentúra, vypúšťa sa pôsobnosť ministerstva v tejto oblasti pri zápise do registra. Pretože pôsobnosť agentúry v tejto oblasti je v akreditačnom zákone vyjadrená len všeobecne k registrom, upravuje sa, do ktorého registra čo zapisuje.

Vzhľadom na zmenu akreditačného procesu sa mení aj obsah pojmu „akreditovaný študijný program“, čo bude vyjadrené jeho zápisom do registra študijných programov – či už na základe samostatnej akreditácie pri „otvorení“ študijného programu v novom študijnom odbore alebo na základe oprávnenia na vytváranie študijných programov v danom študijnom odbore a stupni. Návrh reflektuje aj zavedenie osobitných odborov habilitačného konania a inauguračného konania.

Zároveň sa upravuje vzťah k formátu výmeny údajov, vzhľadom na to, že od 1. 9. 2018 do registrov bude vstupovať aj informačný systém agentúry.

K bodu 100:

Vláda podľa § 5 ods. 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov sociálnej práce ustanovila nariadením vlády Slovenskej republiky č. 5/2016 Z. z. sústavu špecializovaných odborov sociálnej práce, špecializačné vzdelávacie programy podľa špecializovaných odborov sociálnej práce a štandardy špecializačných vzdelávacích programov. Sústavu špecializovaných odborov sociálnej práce tvorí sociálna posudková činnosť a sociálna kuratela. Špecializačné vzdelávacie programy sú špecializačný vzdelávací program "Sociálna posudková činnosť" a "Sociálna kuratela".

K bodu 101:

Legislatívno-technická úprava – aktualizácia vnútorných odkazov v nadväznosti na vloženie nového odseku v § 73.

Zároveň navrhované doplnenie ustanovenia je potrebné z dôvodu splnenia zásad ochrany osobných údajov, aby bolo možné údaje z prihlášky spracúvať aj na iný účel ako je samotné prijímacie konanie, t.j. ako vstupné údaje do registra študentov a na účel vyhotovenia preukazu študenta, ktorý sa síce vydáva až pri zápise, ale niektoré vysoké školy ho vyhotovujú vopred (t.j. skôr ako uchádzač nadobudne status študenta), aby ho bolo možné odovzdať už pri zápise.

K bodu 102:

Legislatívno-technická úprava – vzhľadom na vypustenie stanovovania príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi (viď bod 79).

K bodu 103:

Legislatívno-technická úprava – vypustenie nadbytočných vnútorných odkazov namiesto ich aktualizácie v nadväznosti na body 16 a 124.

K bodom 104 až 106:

V nadväznosti na zmenu Autorského zákona sa upúšťa od požiadavky písomnej formy licenčnej zmluvy s oponentom (obdobne ako sa navrhujú úpravy pri licenčnej zmluve s autorom práce); podrobnejšie viď k bodu 82. V tejto súvislosti sa zároveň sa aktualizujú poznámky a splnomocňovacie ustanovenie zohľadňujúc aj ustanovenia o verejných licenciách.

15

K bodu 107:

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na vypustenie deviatej časti, pričom dôvod skončenia štúdia ostáva rovnaký.

K bodom 108 a 109:

Upravuje sa možnosť spracúvať osobné údaje študenta/absolventa zo zákona.

Vzhľadom na to, že na preukaze študenta sa uvádza aj jeho podobizeň, jej absencia v zákonných náležitostiach preukazu sa odstraňuje.

Druhý okruh pokrýva promócie, kedy promótor štandardne oznamuje základné údaje o absolventovi, k čomu sa dnes vyžaduje osobitný súhlas.

K bodu 110:

Ide o všeobecnú úpravu, ktorá vyplynula z požiadavky ministerstva zdravotníctva, aby v rámci študijných programov všeobecné lekárstvo/ zubné lekárstvo bolo absolventovi vydávané osobitne osvedčenie o absolvovaní ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia [požiadavka súvisí so smernicou Rady 2013/59/EURATOM z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (Ú. v. L13/1, 17. 1. 2014)]. V navrhovanom všeobecnejšom znení je umožnené realizovať uvedenú požiadavku, ale aj vydávanie osobitných dokladov v iných podobných prípadoch (napr. ak bola získaná úplná/čiastočná kvalifikácia v programovaní JAVA).

K bodu 111:

Upravuje sa dlhšie diskutovaná problematika vydávania náhradných/nových dokladov o absolvovaní štúdia osobám, ktoré zmenili pohlavie, s cieľom zamedziť prípadnému znevýhodňovaniu najmä v pracovnej oblasti, kedy môže nastať situácia, že v rámci prijímania do zamestnania uchádzač predloží občiansky preukaz so zmenenými údajmi, ale diplom s pôvodnými údajmi. Táto problematika je v súčasnosti pokrytá už aj judikatúrou – rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, sp. z. 25C/44/2015, pričom všeobecný právny predpis pokrývajúci túto oblasť doposiaľ neexistuje. Zo zmieneného rozhodnutia možno uviesť „Ústavný príkaz obsiahnutý v článku 154c Ústavy Slovenskej republiky umožňuje orgánu verejnej moci v tomto ohľade vyhovieť navrhovateľovi a vydať mu zmenené doklady o vysokoškolskom štúdiu. V opačnom prípade by došlo k neoprávnenému zásahu do jeho súkromného života, tak ako ho vykladá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.“.

Podľa návrhu vysoká škola nebude vydávať nový diplom, vysvedčenie o štátnej skúške, či dodatok k diplomu, nakoľko v praxi by nebolo možné (až na ojedinelé výnimky) vydať tieto doklady na pôvodnom hlavičkovom papieri s pôvodnými podpismi osôb, resp. ani na aktuálnom hlavičkovom papieri s podpismi aktuálnych funkcionárov – bolo by prinajmenšom zavádzajúce osobe, ktorá absolvovala štúdium napr. v roku 1998 vydať diplom v roku 2019 na novom tlačive (prípadná zmena/“aktualizácia“ dátumu by navyše mohla byť považovaná za pozmeňovanie verejnej listiny, ktorou diplom je). Preto sa zvolila forma náhradného dokladu. Na to, aby nebolo rozoznateľné, že ide o dodatočne vydaný doklad, ktorý by mohol evokovať dôvod vydania, sa ustanovuje, že vysoká škola ho má vydať rovnako, ako vydáva v súčasnosti odpisy z dokladov (keď napr. niekto diplom stratí, poškodí sa pri záplave, zhorí,)

16

– t.j. opticky nebude rozdiel medzi dokladom, ktorý vysoká škola vydá po jeho zničení a dokladom, ktorý vysoká škola vydá po zmene pohlavia. Na vydávanie odpisov z dokladov o absolvovaní štúdia nie je jednotne ustanovený vzhľad, preto je to ponechané na úpravu každou vysokou školou. Ohľadom náležitostí sa výslovne upravuje len meno a priezvisko, nie však zmenené rodné číslo, pretože rodné číslo ako náležitosť dokladov o absolvovaní štúdia zákon o vysokých školách neupravuje.

K bodu 112:

Odstraňuje sa interpretačná nejasnosť vo vzťahu k úpravám študijných programov. Doposiaľ nebol jednotný pohľad na to, ako má študent po úprave študijného programu pokračovať v štúdiu – či po starom alebo po novom. Preto sa jednoznačne ako pravidlo ustanovuje, že dokončiť sa má po novom, čo súvisí napríklad so skutočnosťou, že úprava študijného programu mohla byť vykonaná ako opatrenie na odstránenie nedostatkov, pričom nie je dôvod, aby študent pokračoval v štúdiu pôvodného („starého“) študijného programu. V tejto súvislosti sa však v rámci akademickej samosprávy pripúšťa možnosť pre vysokú školu, aby si od tohto pravidla upravila odchýlky v pravidlách študijného programu (viď definícia študijného programu v § 51 ods. 2 zákona o vysokých školách, kde študijný program je „súbor predmetov ... a súbor pravidiel ...“).

K bodu 113:

Legislatívno-technická úprava – vzhľadom na vypustenie stanovovania príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi (viď bod 79).

K bodu 114:

Doterajšia právna úprava nevyžadovala uvedenie výroku v rozhodnutí o uložení disciplinárneho opatrenia, čo sa napráva.

K bodu 115:

Vzhľadom na to, že proces prideľovania ubytovania je elektronizovaný, vysoká škola potrebuje použiť údaje študenta pre potreby ubytovacieho procesu skôr, ako si študent podá žiadosť o ubytovanie, pretože do príslušného systému treba údaje študenta nahrať ešte pred tým. V tejto súvislosti na spracúvanie osobných údajov chýba právny základ, pretože pred podaním žiadosti sa ešte nejedná o predzmluvné a zmluvné vzťahy (žiadosť o ubytovanie, ubytovacia zmluva), ktoré sú dostatočným právnym základom na spracúvanie osobných údajov.

Navrhované doplnenie ustanovenia je potrebné aj z dôvodu, aby bolo možné údaje z registra študentov spracúvať aj v iných informačných systémoch (napr. pri poskytovaní stravovania).

K bodu 116:

Z hľadiska potrieb praxe sa rozširuje súbor údajov o študentovi, ktoré sa zaznamenávajú do registra študentov bez potreby osobitného súhlasu s ich spracovaním. V nadväznosti na úpravu § 73 sa upravuje aj § 73a tak, že dva z troch dopĺňaných údajov budú ostávať len v systéme vysokej školy – do centrálneho registra poskytované nebudú (napr. podobizeň študenta).

K bodom 117 a 118:

Upravuje sa možnosť spracúvať osobné údaje študenta/absolventa zo zákona.

17

Ide napr. o prípady, kedy je potrebné, aby sa člen samosprávneho orgánu oboznámil so spisom, v ktorom sú vymenované údaje, ale aj prípady, keď je na nástenke vyvesený zoznam študentov, ktorí budú zapísaní v jednom krúžku, budú navštevovať jeden predmet a podobne. Okruhom oprávnených osôb sú členovia akademickej obce, nakoľko takto vyvesené oznamy sa týkajú študentov a vysokoškolských učiteľov.

Ďalej sa upravuje rozsah údajov pre účely poskytovania knižnično-informačných služieb a umožňuje sa vysokej škole publikovať zoznam jej absolventov. Navrhované doplnenie ustanovenia je potrebné z dôvodu splnenia zásad ochrany osobných údajov, aby bolo možné údaje z registra študentov spracúvať aj na účely knižničných služieb, (výpožičky) a to prostredníctvom elektronických preukazoch študentov.

K bodu 119:

V nadväznosti na rozšírenie údajov v registri študentov vysokej školy sa vymedzuje, ktoré údaje sa neprenášajú do centrálneho registra študentov, vzhľadom na to, že ministerstvo školstva nemá dôvod napr. na uchovávanie podobizne študenta.

K bodu 120:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou legislatívnej skratky ministerstva školstva. Vyčlenenie do samostatného bodu (viď bod 1) súvisí so skutočnosťou, že v ustanovení je viacero ministerstiev.

K bodu 121:

Ide o ustanovenia súvisiace s integráciou informačných systémov verejnej správy vo vzťahu k zdrojovým systémom, aby orgán verejnej správy získaval údaj od fyzickej osoby len raz.

K bodu 122:

Upravuje sa prepojenie centrálneho registra študentov s referenčným registrom, ktorým je informačný systém služieb zamestnanosti. Ministerstvo školstva má už v súčasnosti uzatvorenú zmluvu s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytovaní údajov, navrhovaným ustanovením sa upravuje integrácia a oprávnenie na spracúvanie referenčných údajov. Referenčnými údajmi z uvedeného informačného systému sú (1) dátum zaradenia uchádzača o zamestnanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a (2) dátum vyradenia uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodu 123:

Podľa § 70 ods. 1 písm. h) zákona o vysokých školách má študent právo: „aspoň raz ročne mať možnosť formou anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite výučby a o učiteľoch“. Zákon však neupravuje, či a ako môže vysoká škola obsah vyplnených dotazníkov využiť a neposkytuje tak právny základ na spracúvanie osobných údajov.

Preto sa upravuje rozsah údajov, ktoré je vysoká škola oprávnená zbierať o vysokoškolskom učiteľovi, v súvislosti so spracovaním a vyhodnotením anonymných dotazníkov, prostredníctvom ktorých sa študenti vyjadrujú ku kvalite poskytovaného vzdelávania. Sprístupnenie týchto údajov je možné len pre študentov príslušnej vysokej školy.

K bodom 124 až 129 (k zmenám v § 75):

S ohľadom na zrušenie začleňovania vysokých škôl nie je potrebné osobitne vymedzovať činnosti pre jednotlivé funkcie vysokoškolských učiteľov osobitne pre univerzitné a odborné vysoké školy.

18

V nadväznosti na zmeny v sústave študijných odborov a zavedenie systému odborov habilitačného a inauguračného konania sa upúšťa aj od vyžadovania väzby profesora na konkrétny študijný odbor. Je na vysokej škole, aby si v rámci výberového procesu vymedzila profesionálnu orientáciu zamestnanca. Toto umožňuje vysokej škole aj zameranie sa na nové oblasti výskumu, kde súčasná väzba na študijný odbor môže byť príliš široká.

V súlade s koncepčnými dokumentmi ministerstva sa otvárajú funkcie profesora a docenta aj pre osoby, ktorým príslušný vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul (zatiaľ) nebol udelený. Na toto opatrenie existuje niekoľko dôvodov. Samotná pozícia docenta / profesora je obsadzovaná výberovým konaním, ktorého cieľom je vybrať najlepšieho kandidáta. V prípade osôb, ktoré po skončení doktorandského štúdia pokračovali v akademickej kariére v zahraničí, kde nemajú systém habilitačného a inauguračného konania kompatibilný so súčasnou právnou úpravou, títo sa mohli uchádzať len o pozície odborného asistenta, prípadne výskumného pracovníka, hoci svojou pedagogickou činnosťou a výskumnou činnosťou môžu byť vhodnejším kandidátom, ako niekto, kto má vedecko-pedagogický titul docent/profesor. Otvorenie systému tak má potenciál zvýšenia konkurencie pri obsadzovaní miest v pozitívnom zmysle slova.

Tu je potrebné uviesť, že obsadenie funkcie profesora bez vedecko-pedagogického alebo umelecko-pedagogického titulu profesor zákon o vysokých školách umožňuje už v súčasnosti, ale za podmienky udeleného titulu docent.

K bodom 131 až 133:

Podstatným spôsobom sa upravuje uskutočňovanie habilitačného konania a inauguračného konania, kde sa s cieľom lepšej špecializácie umožňuje toto konanie – obdobne ako v Českej republike – uskutočňovať v osobitných odboroch pre habilitačné konanie a inauguračné konanie. Vysoká škola si taký odbor uvedie v žiadosti o jeho akreditáciu aj s jeho obsahovým vymedzením (bližšie viď § 30 v paralelne predkladanom návrhu akreditačného zákona), pričom sa vytvára väzba na študijný odbor ako všeobecnejší rámec.

K bodu 134:

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu