DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (ďalej len „novela”) je súčasťou navrhovaných legislatívnych úprav súvisiacich so zmenou systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, ktoré Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo“) predstavilo v paralelne predkladanom návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Súčasťou novely sú aj ďalšie opatrenia vychádzajúce z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 – 2020 a implementácia opatrení predstavených ministerstvom v roku 2016 v rámci rozpracovania úloh ministerstva v oblasti vysokého školstva.

Novela zvyšuje otvorenosť vysokoškolského systému tým, že pri obsadzovaní miesta vysokoškolského učiteľa vo funkcii profesora a docenta sa umožňuje upustiť od požiadavky na predchádzajúce udelenie titulu docent alebo profesor. Tým nebude potrebné prechádzať procesom uznávania odbornej kvalifikácie pred obsadením tohto miesta. Vysokým školám sa tak umožňuje väčšia flexibilita. Na druhej strane, aby nebola spochybňovaná odbornosť a kvalita týchto uchádzačov o zamestnanie, zavádzajú sa dve opatrenia. Prvým je, že v rámci výberového konania je potrebné posúdiť, či daný uchádzač spĺňa podmienky tak z hľadiska jeho pedagogickej praxe, ako aj v oblasti tvorivej činnosti určené vedeckou/umeleckou radou pre danú pozíciu, a súčasne sa od tohto zamestnanca vyžaduje, aby v lehote šiestich rokov prešiel najmenej habilitačným konaním.

V nadväznosti na paralelne predložený návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania sa zjednodušuje tvorba a úprava študijných programov, vrátane medziodborových študijných programov a spoločných študijných programov. Okrem toho sa zavádza nový typ študijného programu – interdisciplinárne štúdiá. Tento typ bakalárskeho študijného programu umožňuje vysokým školám novú formu organizácie štúdia a na druhej strane študentom umožňuje vytvoriť si jedinečný profil s ohľadom na výber absolvovaných predmetov, pričom majú možnosť oddialiť svoje rozhodnutie o hlavnom študijnom zameraní. Tento typ študijného programu je vhodný aj na uskutočňovanie konceptu vzdelávania označovaného ako liberálne štúdiá. Vysokým školám umožňuje, aby mal študent v rámci študijného programu na výber zo širšej palety predmetov z viacerých študijných odborov, pričom v závislosti od konkrétneho učebného plánu študent nakoniec získa vzdelanie v konkrétnom študijnom odbore alebo v kombinácií dvoch študijných odboroch. Nie je tak potrebné, aby si uchádzač o štúdium zvolil už konkrétny študijný program vo väzbe na študijný odbor na začiatku vysokoškolského štúdia, ale až po oboznámení sa s hlbším kontextom počas štúdia.

Ministerstvo v súčasnosti realizuje revíziu sústavy študijných odborov, ktorej cieľom je okrem iného znížiť počet študijných odborov. Širšie vymedzenie študijných odborov na druhej strane nebude postačovať v prípade habilitačných konaní a vymenúvania profesorov, kde sa naopak očakáva špecializácia na užšiu oblasť poznania. Z týchto dôvodov sa vytvára osobitná sústava odborov habilitačného konania a inauguračného konania, pričom tieto odbory budú naviazané na študijné odbory. Napr. v sústave študijných odborov bude len študijný odbor pedagogické vedy,

pričom v rámci habilitačného konania pôjde o docenta v odbore odborová didaktika slovenského jazyka.

V doterajšom znení zákona je hodnotenie tvorivej činnosti súčasťou komplexnej akreditácie činností vysokej školy spolu s akreditáciou jednotlivých činností. Prepojenie hodnotenia tvorivej činnosti s akreditáciou do istej miery zvýrazňuje v celom procese tvorivú činnosť a dáva menší dôraz na kvalitu samotného vysokoškolského vzdelávania, kde kvalita tvorivej činnosti je len jedným z predpokladov kvalitného vzdelávania. V súlade s programovým vyhlásením vlády SR sa navrhuje zmena systému pre komplexné hodnotenie výskumu na vysokých školách. Navrhuje sa, aby hodnotenie zabezpečilo ministerstvo, ktoré za týmto účelom zriadi odborný panel hodnotiteľov. Aby súčasná úroveň jednotlivých oblastí výskumu neskresľovala nastavenie hodnotiacich kritérií, zabezpečenie samotného hodnotenia bude realizované najmä prostredníctvom zahraničných expertov, čo je predpokladom na získanie objektívnejšieho hodnotenia v medzinárodnom kontexte, ako keď tento proces bol nastavený prevažne odborníkmi zo slovenského akademického prostredia.

Novela reflektuje aj ďalšie opatrenia, ktoré nevychádzajú priamo z programového vyhlásenia vlády SR, ale boli súčasťou jeho rozpracovania, prípadne vychádzajú z aplikačnej praxe.

Novela upúšťa od začleňovania vysokých škôl medzi univerzitné vysoké školy a odborné vysoké školy. Tento inštitút mal byť zohľadnený najmä v systéme financovania. Doterajšia prax ukazuje, že systém financovania vie rozlíšiť na základe kvantifikácie údajov rôznu úroveň tvorivej činnosti, a naopak, výsledky komplexnej akreditácie činností vysokých škôl prakticky neviedli k zmene začlenenia vysokých škôl. V prípade verejných vysokých škôl sa ako kritické javí prijímanie tejto zmeny zákonom. Pridaná hodnota takto zavedenej kategorizácie v porovnaní s komplikáciami spojenými s vyhodnocovaním splnenie kritérií, procesom zmeny kategórie vysokej školy a s tým spojenými nákladmi v prípade preradenia univerzitnej vysokej školy do inej kategórie, je tak prakticky nulová. Novela však zavádza možnosť udelenia „značky kvality“, teda možnosti používať označenie „výskumná univerzita“ na základe excelentného hodnotenia úrovne tvorivej činnosti vysokej školy.

V prípade súkromných vysokých škôl sa súčasne upravujú podmienky, ktoré musí vysoká škola splniť, aby mohla mať v názve označenie univerzita, keďže zmenu názvu súkromnej vysokej školy schvaľuje vláda SR (z tohto pohľadu je bezpredmetná obdobná úprava pri verejných a štátnych vysokých školách, keďže zmena názvu sa realizuje zákonom).

Novela modifikuje aj postup konania v prípade žiadostí o udelenie štátneho súhlasu na pôsobenie ako súkromná vysoká škola. Keďže pre celé konanie je rozhodujúce posúdenie možnosti uskutočňovať študijné programy ako aj posúdenie návrhu vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, konanie sa začína podaním žiadosti novovytváranej Slovenskej akreditačnej agentúre pre vysoké školstvo (súčasť samostatne predloženého návrhu). Až následne konanie pokračuje na ministerstve a vláde SR. Preto sa ustanovenia o získavaní štátneho súhlasu z hľadiska konzistencie činností uvedenej agentúry presúvajú do návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania.

Z hľadiska zabezpečenia väčšieho komfortu pre študentov sa upravujú pravidlá školného v súvislosti s prekročením štandardnej dĺžky štúdia v dennej forme štúdia. Kým dnes študentovi, ktorý z rôznych dôvodov prekročí štandardnú dĺžku štúdia môže úhradu školného odpustiť rektor, novela umožňuje študovať bezplatne o jeden rok dlhšie v dvoch situáciách – ak bol študent na výmennom pobyte alebo ak v predchádzajúcom roku poberal sociálne štipendium.

Súčasný zákon o vysokých školách upravuje poskytovanie finančných prostriedkov výhradne verejným a súkromných vysokých školám, okrajovo rieši financovanie reprezentácií a časti infraštruktúry, ktorú využívajú vysoké školy (SANET). Aplikačná prax si vyžaduje spresnenie právnej úpravy, a preto sa podrobnejšie a komplexne upravuje proces udeľovania a poskytovania dotácií v súvislosti s vysokým školstvom, nad rámec už existujúcich štyroch typov dotácií pre verejné /súkromné vysoké školy. Perspektívne sa tým umožní aj podpora ďalších činností súvisiacich s vysokým školstvom.

Novela obsahuje viaceré legislatívno-technické úpravy, súvisiace najmä z vypustením ustanovení o Akreditačnej komisie a akreditácií činností vysokých škôl, keďže úprava systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania bude upravená v osobitnom právnom predpise. Novela tiež zohľadňuje problémy aplikačnej praxe, ako je napr. spracúvanie osobných údajov a absolventov, ktoré je dnes vo viacerých prípadoch podmienené súhlasom dotknutej osoby, pri čom z hľadiska aplikačnej praxe ide len o administratívnu komplikáciu. Obdobným opatrením je umožnenie verejným vysokým školám a vo vymedzených prípadoch aj súkromným vysokým školám používať štátny znak, čo je v súčasnosti sporné.

Jednotlivé návrhy sú podrobne odôvodnené v osobitnej časti dôvodovej správy novely.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona predpokladá pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona predpokladá pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.