1

Predkladacia správa

Materiál „Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom, ktorým sa mení článok 56 Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve“ sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál z dôvodu plnenia si povinností členského štátu Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ďalej len „ICAO“ alebo „organizácia ICAO“).

Organizácia ICAO je najvýznamnejšou medzinárodnou vládnou organizáciou pre oblasť civilného letectva so statusom odbornej organizácie pridruženej k Organizácií spojených národov. Organizácia ICAO bola zriadená na základe čl. 43 Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve1) podpísaného 7. decembra 1944 (ďalej len „dohovor“), ako výsledok Konferencie o medzinárodnom civilnom letectve, ktorá sa konala v Chicagu, Spojené štáty americké. Na tejto konferencii sa zúčastnili predstavitelia 54 krajín, vrátane Československa, na základe pozvania vlády Spojených štátov amerických. Hlavným cieľom konferencie bolo prerokovať a stanoviť princípy a metódy potrebné na prijatie dohovoru. Za týmto účelom bolo založených päť riadnych pracovných výborov a štyri výbory technického charakteru. Dňa 7. decembra 1944 prijalo 52 zúčastnených štátov dohovor, ktorý nadobudol platnosť 4. apríla 1947, keď ho ratifikovalo 26 štátov, a týmto dňom začala organizácia ICAO vykonávať svoju činnosť. Slovenská republika je od 14. apríla 1993 sukcesorom dohovoru. V súčasnosti má organizácia ICAO 191 členských štátov, hlavné sídlo má v Montreale, Kanada a zároveň má 7 regionálnych pobočiek. Organizácia ICAO sa sústreďuje predovšetkým na vypracovávanie a zdokonaľovanie štandardov a odporúčaní, aplikovaných v každodennej praxi medzinárodného civilného letectva. Ich aplikácia v praxi umožňuje vytvoriť jednotné pravidlá, ktorými sa zvyšuje úroveň bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany medzinárodného civilného letectva. Organizácia ICAO vykonáva aj prieskumy týkajúce sa medzinárodnej leteckej dopravy, publikuje štatistické údaje o dynamike rastu objemu medzinárodnej leteckej dopravy, zaoberá sa zjednodušením formalít pri medzinárodnej leteckej doprave a rieši aj otázky ochrany životného prostredia (hluk, emisie). V súlade s cieľmi vymedzenými dohovorom organizácia ICAO poskytuje stálu technickú pomoc rozvojovým krajinám. Úzko spolupracuje s početnými vládnymi aj mimovládnymi organizáciami.

Na výkon činnosti organizácie ICAO, na základe čl. 43 dohovoru, orgánmi organizácie ICAO sú najmä valné zhromaždenie ICAO, Rada ICAO, sekretariát.

Valné zhromaždenie ICAO predstavuje najvyšší riadiaci orgán organizácie ICAO, ktorý pravidelne zasadá každé 3 roky v Montreale, Kanada. Na zasadnutí valného zhromaždenia ICAO sa môžu zúčastniť všetky členské štáty organizácie ICAO. Nečlenské štáty a ďalšie medzinárodné organizácie sa môžu zúčastniť na základe pozvania Rady ICAO ako pozorovatelia. Valné zhromaždenie ICAO najmä

a) na každom zasadnutí si volí predsedu a iných členov predsedníctva;

b) volí členské štáty organizácie ICAO, ktoré budú zastúpené v Rade ICAO;

c) prerokováva správy Rady ICAO a prijíma na ich základe vhodné opatrenia formou rezolúcií;

d) schvaľuje rozpočet organizácie ICAO.

Rada ICAO predstavuje stály orgán organizácie ICAO, ktorý zabezpečuje činnosť organizácie ICAO v období medzi zasadnutiami valného zhromaždenia ICAO. Rada ICAO je rozhodujúcim orgánom pri tvorbe a zmien a doplnení Príloh (tzv. Annex) k dohovoru. Rada ICAO

1) Oznámenie MZV SR č. 196/1995 Z. z.

2

je volená každé 3 roky tajným hlasovaním a v súčasnosti ju tvorí 36 členských štátov organizácie ICAO rozdelených do 3 skupín. Zasadnutia Rady ICAO sa konajú vo väčšine trikrát za rok a tohto zasadnutia sa bez hlasovacieho práva môžu zúčastniť aj iné členské štáty organizácie ICAO, ktoré nie sú členmi Rady ICAO, nečlenské štáty a medzinárodné organizácie.

Súčasní členovia Rady ICAO boli zvolení počas zasadnutia 39. valného zhromaždenia ICAO, ktoré sa konalo v dňoch 27. septembra až 6. októbra 2016 (ďalej len „39. valné zhromaždenie ICAO“). Do jednotlivých skupín boli zvolené alebo znovuzvolené tieto členské štáty organizácie ICAO:

I. skupina Rady ICAO (11 štátov s rozhodujúcim významom pre civilné letectvo): Austrália, Brazília, Čína, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Ruská federácia, Taliansko, USA, Veľká Británia;

II. skupina Rady ICAO (12 štátov, ktorých infraštruktúra najviac prispieva k rozvoju civilného letectva): Argentína, Egypt, India, Írsko, Južná Afrika, Kolumbia, Mexiko, Nigéria, Saudská Arábia, Singapur, Španielsko, Švédsko;

III. skupina Rady ICAO (13 štátov, ktorých zvolenie zabezpečí náležité zastúpenie všetkých geografických oblastí sveta): Alžírsko, Ekvádor, Kapverdské ostrovy, Keňa, Kongo, Kórejská republika, Kuba, Malajzia, Panama, Spojené arabské emiráty, Tanzánia, Turecko, Uruguaj.

Z dôvodu záujmu členských štátov organizácie ICAO o členstvo v Rade ICAO na zasadnutí 39. valného zhromaždenia ICAO bola prijatá rezolúcia A39-5 Ratifikácia Protokolu, ktorým sa mení čl. 50 písm. a) Dohovoru. So zvýšením počtu členov Rady ICAO prejavili členské štáty organizácie ICAO aj o zvýšenie počtu členov Leteckej navigačnej komisie, ktorá rieši technické otázky leteckej prevádzky, členovia náležitou kvalifikáciou a skúsenosťami vo vedeckej aj praktickej oblasti leteckej prevádzky sú menovaní Radou ICAO. Na zasadnutí 39. valného zhromaždenia prijatá rezolúcia A39-7 Ratifikácia Protokolu, ktorým sa mení čl. 56 Dohovoru. Uvedeným protokolom, ktorý predstavuje tretiu zmenu čl. 56 dohovoru, sa zmení počet členov Leteckej navigačnej komisie, zo súčasného počtu 19 na nový počet 21.

Pôvodné znenie dohovoru ustanovilo počet členov Leteckej navigačnej komisie na 12. Toto znenie bolo následne zmenené na zasadaní 18. valného zhromaždenia ICAO dňa 7. júla 1971; táto zmena nadobudla platnosť dňa 19. decembra 1974 a ustanovila počet členov Leteckej navigačnej komisie na 15. Druhá zmena bola prijatá na zasadnutí 27. valného zhromaždenia ICAO dňa 6. októbra 1989; táto zmena nadobudla platnosť dňa18. apríla 2005 a ustanovila počet členov Leteckej navigačnej komisie na 19.

Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a preto sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ide o zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prijatie protokolu je v záujme Slovenskej republiky v súlade so zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky.

Prijatím navrhovaného materiálu sa nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu ani služby verejnej správy pre občana.

Materiál bol schválený vládou SR uznesením číslo 123/2018 zo dňa 28. marca 2018.