Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita Jana Kiššová, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Ľubomír Galko.

Cieľom predloženého návrhu zákona je zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie. Vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie sa pracovná zdravotná služba navrhuje zachovať.

Súčasná úprava, zakotvujúca povinnosť pracovnej zdravotnej služby vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie, je príkladom šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k podnikateľom zamestnávajúcim uvedené kategórie zamestnancov a profitujú z nej najmä poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby. Uhrádzať ju však musia zamestnávatelia, ktorým táto samoúčelná a zbytočná povinnosť odčerpáva zdroje, ktoré by mohli investovať napr. do rozvoja firmy a zvyšovania jej konkurencieschopnosti, ale napr. aj do prijímania nových zamestnancov, či zvyšovania miezd. Predložený návrh sa netýka zamestnancov zaradených do tretej alebo štvrtej kategórie, keďže u týchto dvoch kategórií má sledovanie zdravotného stavu zamestnancov svoje opodstatnenie.

Podľa názoru predkladateľov je už v súčasnosti učinené zadosť požiadavkám smernice Rady č. 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (ďalej len „smernica“) samotným zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktorý priznáva každému poistencovi nárok na preventívnu lekársku prehliadku. Pracovná zdravotná služba je tak vo vzťahu k BOZP a k preventívnym lekárskym prehliadkam iba akousi nadstavbou. Napriek tomu, ako už bolo spomenuté vyššie, predkladatelia navrhujú zachovať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k tretej a štvrtej kategórii.

Predložený návrh je kompatibilný so smernicou, v ktorej je daná problematika obsiahnutá v čl. 7 a 14.

Článok 7 smernice s názvom „Ochranné a preventívne služby“ ustanovuje:

„1. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti uvedené v článkoch 5 a 6, zamestnávateľ určí jedného alebo viacerých pracovníkov, aby vykonávali činnosti súvisiace s ochranou a prevenciou pred ohrozením pri práci v podniku a/alebo v prevádzke.

2. Určení pracovníci nemôžu byť žiadnym spôsobom znevýhodnení z dôvodu ich činností, ktoré súvisia s ochranou a prevenciou pred ohrozením pri práci. Určeným pracovníkom sa povoľuje primeraná doba na umožnenie splnenia ich povinností vyplývajúcich z tejto smernice.

3. Ak sa tieto ochranné a preventívne opatrenia nemôžu zorganizovať z dôvodu nedostatku kvalifikovaného personálu v podniku a/alebo v prevádzke, zamestnávateľ si najíma kvalifikované externé služby alebo osoby.

4. Ak si zamestnávateľ najíma tieto služby alebo osoby, informuje ich o faktoroch, o ktorých je známe, že ovplyvňujú, alebo u ktorých je predpoklad, že budú ovplyvňovať bezpečnosť a zdravie pracovníkov a títo musia mať prístup k informáciám uvedeným v článku 10 ods. (2).

5. Vo všetkých prípadoch:

— určení pracovníci musia mať potrebné schopnosti a potrebné prostriedky,

— externé služby alebo osoby, s ktorými sa konzultuje, musia mať potrebné spôsobilosti a potrebné osobné a profesionálne prostriedky,

— počet určených pracovníkov a externých služieb alebo osôb, s ktorými sa konzultuje, musí byť dostatočný na zabezpečenie organizácie ochranných a preventívnych opatrení, s ohľadom na veľkosť podniku a/alebo prevádzky a/alebo s ohľadom na nebezpečenstvá, ktorým sú pracovníci vystavení a na ich rozloženie v celom podniku a/alebo prevádzke.

6. Za ochranu a prevenciu pred ohrozením bezpečnosti a zdravia, ktoré sú predmetom tohto článku, je zodpovedný jeden alebo viac pracovníkov, jedna služba alebo jednotlivé služby vo vnútri alebo mimo podniku a/alebo prevádzky. Pracovník (pracovníci) a/alebo agentúra (agentúry) musia v prípade potreby spolupracovať.

7. Vzhľadom na charakter činností a veľkosť podnikov, môžu členské štáty definovať kategórie podnikov, v ktorých zamestnávateľ, za predpokladu, že je kvalifikovaný, môže osobne prevziať zodpovednosť za opatrenia uvedené v odseku 1.

8. Členské štáty definujú potrebné schopnosti a spôsobilosti uvedené v odseku 5. Môžu určiť dostatočný počet uvedený v odseku 5.“.

Tak bezpečnostný technik, ako aj autorizovaný bezpečnostný technik, musia spĺňať náročné kvalifikačné kritériá podrobne upravené zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Článok 14 smernice s názvom „Zdravotný dohľad“ ustanovuje:

„1. V súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou sa zavedú opatrenia na zabezpečenie zdravotného dohľadu primeraného pre ohrozenie zdravia a bezpečnosti pri práci.

2. Opatrenia uvedené v odseku 1 majú byť také, aby každý pracovník, ak si to želá, mohol byť

v pravidelných intervaloch pod zdravotným dohľadom.

3. Zdravotný dohľad sa môže poskytovať ako súčasť vnútroštátneho zdravotného

systému.“.

Preventívne prehliadky sú podľa zák. č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pre všetkých poistencov založené na princípe dobrovoľnosti a ako také sú súčasťou vnútroštátneho zdravotného systému. Právo na preventívnu prehliadku má každý občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov raz za dva roky, alebo raz ročne, pokiaľ je evidovaný darca krvi, darca orgánov alebo tkanív.

Od predloženého návrhu môže aj štátna správa očakávať zníženie nákladov (a teda aj pozitívny vplyv na verejné financie) v podobe odbúrania povinnosti platiť pracovnú zdravotnú službu za štátnych úradníkov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani sociálny vplyv. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

B.Osobitná časť

K článku I

V článku I sa novelizuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Článok I obsahuje iba jeden novelizačný bod, v ktorom sú definované preventívne a ochranné služby. Podľa pôvodného znenia boli preventívne a ochranné služby postavené na dvoch pilieroch – na bezpečnostnotechnickej službe a na pracovnej zdravotnej službe, po novom sa povinnosť zabezpečovania pracovnej zdravotnej služby zúži iba vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie a k uvedeným dvom pilierom pribudnú aj preventívne lekárske prehliadky podľa zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

V druhej vete je bezpečnostnotechnická služba definovaná ako povinná preventívna a ochranná služba pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na ich zaradenie do pracovnej kategórie. Pracovná zdravotná služba je definovaná ako povinná preventívna a ochranná služba pre zamestnancov zaradených do 3 a 4. kategórie; vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie je dobrovoľná. Preventívne lekárskej prehliadky sú definované ako preventívne a ochranné služby pre všetkých zamestnancov, ktorí si o preventívnu lekársku prehliadku požiadajú. Preventívne lekárske prehliadky sú definované odkazom na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

K čl. II

V čl. II sa novelizuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Vzhľadom na vypustenie § 30aa sa vypúšťa sa kompetencia Úradu verejného zdravotníctva, ktorá spočíva vo vedení evidencie fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorí vykonávajú samostatne činnosť pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do prvej kategórie alebo druhej kategórie dodávateľským spôsobom.

K bodom 2, 9, 10, 12, 18 a 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu.

K bodu 3 a 4

Z § 30 sa vypúšťajú ustanovenia upravujúce povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k zabezpečovaniu pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do prvej kategórie alebo druhej kategórie.