Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý.

Návrh zákona je predložený v rámci plánu na zásadnú rekonštrukciu štátu, a to ako druhý balík opatrení, ktorého cieľom je funkčný riadiaci, imunitný a kontrolný systém štátu.

Na to, aby mohol demokratický a právny štát fungovať, je nevyhnutná funkčná polícia a prokuratúra, ktoré nemôže ľahko ovládnuť hoci aj malá skupinka mocných na vrchole pyramídy. Odhaľovanie a trestanie politickej a ekonomickej kriminality je zároveň tým najtvrdším orieškom aj vo vyspelých štátoch. Tie si na to zriadili mnohé osobité nástroje, ktoré Slovensku často chýbajú.

Cieľom návrhu zákona sú preto orgány činné v trestnom konaní napĺňajúce heslo pomáhať a chrániť, konajúce nezávisle od politikov aj ekonomických záujmov a požívajúce vysokú dôveru občanov v ich funkčnosť aj nestrannosť.

Pre dosiahnutie tohto cieľa sa vo vzťahu k policajnému zboru navrhuje vytvorenie Rady pre integritu policajného zboru ako nezávislého orgánu zloženého zo siedmich členov, ktorý bude disponovať aj potrebnými kompetenciami.

Medzi tie najdôležitejšie kompetencie má patriť

•rozhodovanie v druhom stupni proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, rozhodnutiu o náhrade škody, proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu a proti rozhodnutiu lekárskej komisie, ktorým bola policajtovi určená zdravotná klasifikácia,

•možnosť vyhlásiť rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn uložený policajtovi za neplatný, ak svojim obsahom alebo účelom zasahuje napríklad do samostatného vedenia vyšetrovania (resp. pokiaľ ho obchádza),

•prešetrovanie skončenia služobného pomeru policajta.

V Rade pre integritu policajného zboru bude mať zastúpenie nielen ministerstvo vnútra, ale aj osoba navrhnutá verejným ochrancom práv, predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Radou vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie a odborovými orgánmi vystupujúcimi na ochranu práv a oprávnených záujmov policajtov. Dvaja členovia Rady pre integritu policajného zboru budú navrhnutí politickými stranami, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej

republiky, a to tak, že jeden člen bude zvolený na základe návrhu koaličných politických strán, a jeden na základe návrhu opozície. Takéto zloženie novovzniknutého orgánu výrazne zníži priestor pre jednostranné rozhodovanie v závažných veciach týkajúcich sa policajtov. Predkladatelia sa v tejto súvislosti opierajú aj o súčasné znenie § 1 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, v zmysle ktorého činnosť Policajného zboru kontroluje Národná rada Slovenskej republiky a vláda.

Policajti sa na Radu pre integritu policajného zboru budú môcť obracať zvlášť v prípadoch, keď sú presvedčení, že sú postihovaní kvôli ich postupu vo vyšetrovaní. Návrhom sa tiež explicitne posilňuje procesná samostatnosť pri vyšetrovaní.

Do zákona sa tiež dostáva zabezpečenie prideľovania vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

Medzi ďalšie navrhované opatrenia patrí:

•zmena spôsobu menovania Prezidenta policajného zboru (otvorené výberové konanie a verejné vypočutie s účasťou zástupcov odbornej verejnosti aj opozície založené na dôslednom a verejnom hodnotení doterajšieho pôsobenia v Policajnom zbore, menovanie prezidentom Slovenskej republiky na návrh ministra vnútra),

•zavedenie princípu spretŕhania miestnych väzieb a cirkulácie vyššie postavených jednotlivcov (nevyhnutnosť po určitej dobe prejsť do iného regiónu),

•odstrihnutie policajnej inšpekcie od ministra vnútra.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa oddelenie ministra vnútra od útvaru, ktorý má v náplni činnosti evidenciu a vybavovanie oznámení a podaní o podozrení z páchania trestnej činnosti policajtmi, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov policajtov a odhaľovanie a dokumentáciu trestných činov, zo spáchania ktorých je podozrivý policajt.

K bodu 2

Keďže zákon dnes výslovne neuvádza krajské a okresné riaditeľstvá Policajného zboru, pre účely nasledujúcich novelizačných bodov sa navrhuje ich zavedenie v podobe útvarov.

K bodu 3

Navrhuje sa zmena kreácie prezidenta Policajného zboru tak, aby oprávneným navrhovateľom bol minister vnútra. Subjektom, ktorý menuje a odvoláva, sa však stane prezident Slovenskej republiky.

K bodu 4

Zavádzajú sa ustanovenia potrebné k verejnému vypočutiu kandidátov na funkciu prezidenta Policajného zboru (§ 6a). V nasledujúcom § 6b sa zriaďuje Rada pre integritu policajného zboru ako nezávislý orgán na ochranu integrity policajného zboru. Pri jej kreácií a kompetenciách sa vychádzalo jednak z už existujúcej úpravy Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán zriadenej podľa zákona č. 180/2014 Z. z. (členstvo v rade, jeho bližšie podmienky, potreba sekretariátu) a jednak z úpravy Rady pre štátnu službu v novom zákone o štátnej službe. Ten bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania 26. apríla 2016 Úradom vlády Slovenskej republiky (rezortné číslo 150/11726/2016/OŠSVS). Úprava kompetencií vychádza z presvedčenia, že existencia Rady pre integritu policajného zboru je odôvodnená len ak bude schopná poskytnúť policajtovi účinnú ochranu v prípadoch, keď sa domnieva, že je postihovaný – najmä pri postupe vo vyšetrovaní. Podmienky nezlučiteľnosti sa navrhujú stanoviť tak, aby člen Rady pre integritu policajného zboru nemohol byť zároveň verejným funkcionárom podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. Funkcia člena Rady pre integritu policajného zboru bude čestná s explicitným dôrazom na zákaz poberania odmien. Člen tohto orgánu bude mať nárok len na úhradu preukázaných cestovných výdavkov spojených s výkonom funkcie. Ako ukázala aplikačná prax napríklad pri členoch orgánov bývalého Študentského pôžičkového fondu, takýto dôraz je nevyhnutný, nakoľko samotná formulácia „členstvo a funkcie sú čestné“ nemusí zabrániť zaujatiu právneho názoru, že členovia orgánu majú na odmeny nárok (porovnaj § 3 ods. 8 a § 6 ods. 7 zákona č. 200/1997 Z. z., rovnako § 3 ods. 9 a § 6 ods. 8 zákona č. 471/2002 Z. z.).

K bodu 5

Spresňuje a posilňuje sa procesná samostatnosť policajta pri vyšetrovaní.

K bodu 6

Na úrovni zákona sa navrhuje zaviesť záruku náhodného prideľovania vecí s vylúčením možnosti ovplyvňovania ich prideľovania.

K bodu 7

Navrhuje sa, aby etický kódex policajta vydával minister vnútra Slovenskej republiky po návrhu Rady pre integritu policajného zboru. Úprava je obdobná, ako v navrhovanom zákone o štátnej službe (Rada pre štátnu službu má predkladať návrh etického kódexu štátneho zamestnanca Úradu vlády Slovenskej republiky – navrhovaný § 14 ods. 1 písm. d).

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava týkajúca sa skoršieho použitia legislatívnej skratky.

K Čl. II

K bodu 1

Ide o ustanovenia viažuce sa k novozavedenému výberovému konaniu pre riaditeľov okresných a krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Výberové konanie bude uskutočňovať šesťčlenná výberová komisia, na kreovaní ktorej sa bude podieľať prezident Policajného zboru, ako aj Rada pre integritu policajného zboru. Výsledkom výberového konania bude Policajný prezident viazaný.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby prezidenta Policajného zboru menoval a odvolával prezident Slovenskej republiky na základe návrhu ministra vnútra po predchádzajúcom verejnom vypočutí. Taktiež sa navrhuje, aby viceprezidenta menoval a odvolával minister vnútra na návrh Policajného prezidenta. Funkčné obdobie sa stanovuje na päť rokov.

K bodu 3

Stanovujú sa podmienky pre predčasné odvolanie prezidenta a viceprezidenta Policajného zboru. Používa sa pri tom obdobná formulácia, ako zaviedla Národná rada Slovenskej republiky zákonom č. 260/2017 Z. z. pre odvolanie predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa (zistenie nedostatkov pri výkone funkcie alebo plnení zákonných povinností), čím sa zabráni svojvôli pri odvolávaní týchto funkcionárov.

K bodu 4

Zavádza sa povinnosť preložiť vybraných vysokých policajných funkcionárov mimo ich pôsobiska, pokiaľ vo funkciách ako riaditeľ krajského riaditeľstva, riaditeľ okresného riaditeľstva, ich zástupcovia, riaditelia odborov týchto riaditeľstiev a ich zástupcovia došlo k dlhoročnému pôsobeniu tej istej osoby. Pod dlhoročným pôsobením sa rozumie desaťročné pôsobenie. Účelom tejto úpravy je spretŕhať možné väzby miestnych osôb na týchto funkcionárov, ktoré môžu na ich prácu pôsobiť negatívne.

K bodu 5

Medzi základné práva policajta sa dopĺňa právo obracať sa so svojimi podnetmi a pripomienkami k výkonu štátnej služby na Radu pre integritu policajného zboru.

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa, aby vo veciach, rozhodovaním ktorých môže dochádzať k nátlaku či potrestaniu policajta, bola druhostupňovým orgánom Rada pre integritu policajného zboru.

K bodom 8 a 9

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodmi 6 a 7.

K bodu 10

Prechodnými ustanoveniami sa stanovuje postupný nábeh výberových konaní na funkcie riaditeľov okresných a krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Súčasne sa vytvára časový priestor na uskutočnenie verejného vypočutia nového prezidenta Policajného zboru, ako aj na preloženie dlhoročných policajných funkcionárov mimo miesta ich pôsobenia v zmysle bodu 4.

K Čl. III

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.