2017

Záverečná správa

Podpora cestovného ruchu na Slovensku

z finančných prostriedkov Európskej únie

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Záverečná správa

Podpora cestovného ruchu na Slovensku

z finančných prostriedkov Európskej únie

PREDKLADÁ

Ing. Karol Mitrík, predseda

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

VEDÚCI KONTROLNEJ AKCIE

Ing. Peter Ružič

Bratislava, september 2017

| 2

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

OBSAH

ZOZNAM SKRATIEK A SKRÁTENÝCH POMENOVANÍ ...................................................................................4

ZHRNUTIE ...............................................................................................................................................5

CIEĽ KONTROLNEJ AK CI E ................................................................................................................7

RÁMEC KONTROLNEJ AKC IE ............................................................................................................7

ZÁKLADNÁ CHARAKTERIS TIKA ....................................................................................................7

VÝKON KONTROLY ..........................................................................................................................8

ÚČINNOSŤ FINANČNÝCH OPATRENÍ C R .........................................................................................9

3.1.1 REZERVY SÚ HLA VNE V KOMPLEXNOSTI A INOVATÍNVOSTI PODPORENÝCH SUBJEKTOV .................1 0

3.1.2 UDRŽATEĽNOSŤ PROJEKT OV – ZACHOVANIE VÝSLEDKOV REALIZOVANÉHO PROJEK TU ..............1 1

3.2

BOLI INVESTÍCIE DO CR NA ÚROVNI PROJEKTOV ÚČINNÉ? ..........................................................1 1

3.2.1 RAST VÝKONNOSTI A KONKURENCIESHCOPNOSŤ SUBJEKTOV CR ..............................................1 2

4

5

ODPORÚČANI A ..............................................................................................................................1 3

REAKCIA KONTROLOVANÉ HO SUBJEKT U .......................................................................................1 4

ZÁVER ..................................................................................................................................................1 4

KONTAKT .............................................................................................................................................1 6

PRÍLOHA Č. 1 ZOZNAM KONTROLOVANÝCH SUBJE KTOV ........................................................................1 7

PRÍLOHA Č. 2 SPÔSOB VYHODNOTENIA DÁT A INFORMÁCIÍ ....................................................................1 9

PRÍLOHA Č. 3 POROVNANIE STAVU A V ÝVOJA UKAZOVATEĽOV ODVETVIA A PODPORENÝC H SUBJEKTOV

CR ........................................................................................................................................................2 0

| 3

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ZOZNAM SKRATIEK A SKRˇATENÝCH POMENOVANÍ

SKRATKA / SKRÁTENÉ POMENOVANIE

CR

VÝZNAM

Cestovný ruch

EÚ

Európska únia

ES

Európske spoločenstvo

EŠIF

Európske štrukturálne a investičné fondy

EURO (kód platidla vytvorený podľa normy ISO 4217)

Informačno-technologický monitorovací systém

Konkurencieschopnosť a hospodársky rast

Kontrola na mieste

euro

ITMS

KaHR

KnM

KP/PP

MDaV SR

MH SR

Konečný prijímateľ/Prijímateľ pomoci

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej repub-

liky

MPaRV SR

MRK

Marginalizované rómske komunity

Monitorovacia správa

MS

NFP

Nenávratný finančný príspevok

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

Operačný program

NKÚ SR

NR SR

OP

PPA

Pôdohospodárska platobná agentúra

Program rozvoja vidieka

PRV

RO

Riadiaci orgán

SACR

SIEA

SORO

SR

Slovenská agentúra pre cestovný ruch

Slovenská inovačná a energetická agentúra

Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom

Slovenská republika

Stratégia

TIK

Stratégia pre cestovný ruch do roku 2013

Turistická informačná kancelária

Verejné obstarávanie

VO

VZP

Všeobecné zmluvné podmienky

Zmluva o nenávratnom finančnom príspevku

Žiadosť o nenávratný finančný príspevok

Žiadosť o platbu

Zmluva o NFP

ŽoNFP

ŽoP

| 4

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ZHRNUTIE

Rastúci vývoj CR na Slovensku potvrdzuje aj jeho vývoj v

ostatných rokoch. Nárast príjmov za sledované dvanásť-

ročné obdobie je takmer dvojnásobný (zvýšenie príjmov z

aktívneho zahraničného CR na Slovensku od roku 2005

do roku 2016 o 1 237,1 mil. eur, t. j. o 99,3 %).

schopnosť a hospodársky rast. Finančné prostriedky boli

poskytnuté na zvýšenie kvality ponuky cestovného ruchu

a zvyšovanie atraktívnosti regiónov.

Investície do cestovného ruchu smerujú do zvyšovania

technickej úrovne ubytovacích a stravovacích zariadení

(infraštruktúry zariadení CR); táto aktivita však pozitívne

ovplyvňuje aj mnoho ďalších odvetví a sektorov, ako sú

predovšetkým doprava, obchod, stavebníctvo, bankovníc-

tvo, telekomunikácie či kultúra, čo umožňuje vytvárať

nové pracovné miesta a umožňuje akumuláciu kapitálu a

finančných zdrojov na rozvoj aj v hospodársky slabších

regiónoch.

Za obdobie rokov 2005 až 2016, okrem rokov 2009 a

2014, príjmy z CR medziročne rástli. V roku 2016 dosia-

hol CR na Slovensku najvyššie príjmy za posledných 12

rokov. Saldo zahraničného CR malo do roku 2014 klesa-

júcu tendenciu, od roku 2015 vzrástlo saldo CR o 114 %,

v roku 2016 o ďalších 68 %. V roku 2016 dosiahlo saldo

najvyššiu hodnotu od roku 2005, a to 460,3 mil. €.

Slovensko má predpoklady na rozvoj všetkých ťažisko-

vých foriem CR, ktorými sú letná turistika a pobyty pri

vode, kúpeľný a zdravotný cestovný ruch, zimný cestovný

ruch a zimné športy, mestský a kultúrno-poznávací ces-

tovný ruch, či vidiecky cestovný ruch a agroturistika.

NKÚ SR vykonal kontrolu v Slovenskej inovačnej a ener-

getickej agentúre (OP KaHR) a v Pôdohospodárskej pla-

tobnej agentúre (PRV 2007 – 2013). Na tejto úrovni sa

testovali postupy agentúr pri kľúčových procesoch, ktoré

by mali zabezpečiť, aby vyčlenené prostriedky boli účinne

čerpané na ciele, ktoré boli definované v žiadosti o NFP.

Tými procesmi boli: monitorovanie, výkon kontroly na

mieste a dohľad nad udržateľnosťou projektov po ukon-

čení realizácie projektu.

Kontrolná akcia NKÚ SR preverovala účinnosť a efektív-

nosť finančných prostriedkov vynaložených na podporu

cestovného ruchu v rámci Programu rozvoja vidieka SR

2007 – 2013 a Operačného programu Konkurencie-

Kontrolami v 37 kontrolovaných subjektoch NKÚ SR preveril, či boli vybudované zariadenia cestovného ruchu v

kvalite stanovenej v žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Napriek tomu, že žiadatelia pri predkladaní žiadostí o

NPF deklarovali zámer prispievať ku komplexnosti (svojej, ako aj miesta pôsobenia – destinácie), po ukončení

projektov sa tento úmysel ukázal ako nereálny, príspevok na komplexnosť bol nízky.

Špecifikom produktu CR je, že ho možno vytvárať len

pomocou spolupráce (s rôznymi aktérmi v rozvoji CR),

ktorá bola zohľadnená pri meraní prínosu prijímateľa ku

komplexnosti, ale aj k inovatívnosti.

Ako nástroj rozvoja CR bola hodnotená aj kvalita doprav-

nej infraštruktúry. Napriek tomu, že väčšina opýtaných

nezaznamenala za 10 rokov zmenu v kvalite dopravnej

infraštruktúry, paradoxne, nepredstavuje pre nich bariéru

v činnosti. Podpora dopravnej infraštruktúry je určite prie-

storom na zlepšenie a cielené umiestňovanie investícií,

hlavne do regiónov významných pre cestovný ruch.

Vyhodnotením dotazníkového prieskumu (oslovených

bolo 219 prijímateľov) bolo zistené, že až 42 % subjektov

z celkového počtu oslovených žiadateľov má veľmi nízku

mieru inovatívnosti a zároveň nerozvíja žiadnu formu

skúmanej spolupráce. Navyše, 2/3 týchto subjektov tvoria

poskytovatelia ubytovacích a stravovacích služieb, ktorí

majú na tento typ spolupráce veľmi dobré predpokla-

dy.

NFP je prideľovaný s jednoznačným zámerom – zvýšiť

konkurencieschopnosť prijímateľa, ako aj kraja, v ktorom

pôsobí. Očakáva sa, aby vytvoril stabilné pracovné mies-

ta, aby aktivity financované z fondov udržiaval a zveľaďo-

val. Preto je veľmi podstatné, aby boli vyberaní prijímate-

lia, ktorí sú konkurencieschopní, nie sú ohrození fi-

nančnou nestabilitou, dokážu prefinancovať investí-

ciu a zhodnocovať vložený kapitál.

V oblasti marketingu a tvorby produktu jednoznačne ob-

stáli obce, s ktorých spoluprácou je spokojných 53 %

zariadení. Pozitívne hodnotenie obce môže súvisieť s

rozvojom oblastných organizácií cestovného ruchu, v

ktorých pri rozvoji cestovného ruchu plnia obce významnú

úlohu. Svoje miesto určite zastanú aj TIK. Spoluprácu s

nimi deklarovalo 41 % prijímateľov. Veľká rezerva je

však pri spolupráci s VÚC. Zo strany prijímateľov bola

úroveň spolupráce hodnotená ako nízka.

Podporení prijímatelia v oblasti cestovného ruchu boli

porovnaní s výsledkami odvetvia. Z analýzy vyplynuli

rozdielne trendy vo vývoji. Negatívne sa prejavilo využí-

vanie majetku, ktorý pri daných investíciách nepreja-

vuje primeranú efektívnosť, zhoršilo sa splácanie

záväzkov a inkaso pohľadávok, pričom trend v odvet-

| 5

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ví je opačný. Analýzou dostupných údajov podporených

Na základe údajov zozbieraných počas kontrolnej akcie,

NKÚ SR odporučil, aby v procese výberu žiadateľov boli

vyšpecifikované hodnoty pre dosahovanie finančných

výsledkov (dostatočná likvidita zaručujúca platobnú

schopnosť, primeranú úverovú zadlženosť, rentabilitu

aktív, stabilitu a bezkrízový stav). Taktiež boli definova-

né ukazovatele dosahu, ktoré je nevyhnutné brať do úva-

hy pri segmente cestovného ruchu.

subjektov bola zistená skutočnosť, že subjekty medzi

rokmi 2009 ažꢀ2015 vo všeobecnosti znížili svoj kladný

výsledok hospodárenia, t. j. dosiahli stratu, resp. svoju

stratu prehĺbili.

Pri výkone kontroly boli využité dotazníky, finančné údaje

a informácie, ktoré boli vyhodnotené v spolupráci s Eko-

nomickou fakultou UMB v Banskej Bystrici – Katedrou

cestovného ruchu a spoločného stravovania, Katedrou

ekonomiky a manažmentu podniku a Katedrou kvantita-

tívnych metód a informačných systémov.¹⁾

Závery kontrolnej akcie definujú slabé a silné stránky

prijímateľov pomoci, ako aj procesu ako takého.

¹⁾Spracovanie vybraných údajov sa realizovalo v rámci spolu-

práce Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Najvyššieho

kontrolného úradu SR.

| 6

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

1

CIEĽ KONTROLNEJ AKCIE

Účelom kontrolnej akcie bolo preveriť, či boli účinne a

efektívne vynakladané prostriedky Programu rozvoja

vidieka SR 2007 až 2013 a Operačného programu Konku-

rencieschopnosť a hospodársky rast z pohľadu naplnenia

stanovených cieľov v projektoch cestovného ruchu.

Predmet kontroly:

•

skontrolovať uplatnenie finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka

a zo štrukturálnych fondov programového obdobia 2007 – 2013, ktoré boli použité na rozvoj cestovného ruchu

v SR (prostredníctvom jednotlivých projektov)

•

skontrolovať Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a Program rozvoja vidieka SR, pro-

stredníctvom ktorých sú projekty cestovného ruchu financované

vyhodnotiť funkčnosť zrealizovaných projektov (financovanie, monitorovanie projektov, udržateľnosť).

2

RÁMEC KONTROLNEJ AKCIE

Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom č. 39/1993

Z. z. o NKÚ SR v znení neskorších predpisov a so štan-

dardmi, ktoré vychádzajú zo základných princípov kontro-

ly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kon-

trolných inštitúcií ISSAI 100 – 999, v rozsahu definova-

nom v predmete kontroly.



zo spracovania dát z primárnych zdrojov (dotazníky)

zo spracovania sekundárnych zdrojov informácií

(dáta s dostupných registrov a informačných systé-

mov; pozri prílohu č. 3 tejto správy).

Projekty boli vybrané na základe analýzy rizík a podľa

stanovených kritérií: stav čerpania prostriedkov, predmet

projektu, lokalizácia sídla a celkové oprávnené výdavky.

Závery kontrolnej akcie vychádzali:



z kontroly dvoch implementačných agentúr – SIEA

(SORO OP KaHR) a PPA (platobná agentúra PRV)

z kontroly v 37 kontrolovaných subjektoch (prehľad

projektov je uvedený v Prílohe č. 1)

Kontrolovaným obdobím bolo obdobie rokov 2007 – 2016,

v závislosti od začiatku implementácie jednotlivých projek-

tov.

2.1

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA

PRV 2007 – 2013

Počas kontroly PRV 2007 – 2013 bolo skontrolovaných

sedem prijímateľov pomoci z celkového počtu 402 prijí-

mateľov z Opatrení 3.1 a 3.2 Prioritnej osi 3 PRV, čo

predstavuje 1,74 % projektov zameraných na rozvoj CR.

interných noriem; preverenie dokumentov a dokladov,

zmlúv a relevantnej dokumentácie; analýza, dedukcia,

pozorovanie, dotazník, rozhovor so zamestnancami a iné.

Analýza údajov vychádzala:

Celková suma skontrolovaných finančných prostriedkov

bola 4 593 933,38 eur, čo predstavuje 5,28 % z celkového

objemu finančných prostriedkov alokovaných na relevant-

né projekty opatrenia 3.1 a 3.2.

 z primárnych údajov, ktoré boli získané metódou opy-

tovania pomocou dotazníka od prijímateľov pomoci

OP KaHR, opatrenia 3.1.

 zo sekundárnych zdrojov, z údajov, ktoré boli dostup-

né: štatistické údaje (Štatistický úrad SR), finančné

informácie o prijímateľoch pomoci z registra účtov-

ných závierok²⁾a iných databáz, informácie o prijíma-

teľoch NFP – ITMS a iné.

OP KaHR 2007 – 2013

V rámci OP KaHR 2007 – 2013 bolo skontrolovaných 25

prijímateľov, čo predstavuje 11,40 % z celkového počtu

219 prijímateľov. Celková suma skontrolovaných finanč-

ných prostriedkov bola 49 978 558,93 eur, čo predstavuje

28,94 % z celkového objemu 172 689 271,20 eur finanč-

ných prostriedkov určených na opatrenie 3.1.

Dotazníkovým prieskumom bolo oslovených všetkých 219

prijímateľov (základný súbor), ktorým bolo financovaných

spolu 257 investičných projektov. Niektoré subjekty boli

K metódam a technikám, ktoré boli uplatnené pri kontrole,

patrili najmä: štúdium všeobecne záväzných predpisov a

²⁾www.registeructovnychzavierok.sk – informačný systém

verejnej správy, centrálne miesto ukladania účtovných závierok,

ktorého správcom je MF SR

| 7

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

prijímateľmi v rámci viacerých projektov, pričom išlo o

Zozbierané údaje z dotazníkového prieskumu boli určené

na posúdenie prínosu prostriedkov z EU ku kvalitatívnym

aspektom rozvoja CR, ktoré nemožno vyhodnotiť na zá-

klade inak dostupných údajov.

jedno viackrát podporené zariadenie CR. NKÚ SR dostal

vyplnené dotazníky od 112 prijímateľov (návratnosť 51-

percdentná).

Obmedzenia

Pri vyhodnotení dotazníka (spôsob vyhodnotenia dát je

uvedený v Prílohe č. 2) bola použitá metóda deskriptívnej

štatistiky, pri vybraných otázkach bola aplikovaná infe-

renčná štatistika (testy, intervaly spoľahlivosti

s možnosťou zovšeobecňovania výsledkov).

Dostupnosť dát o prijímateľoch z PRV bola obmedzená z

dôvodu právnej formy väčšiny prijímateľov. Samostatne

hospodáriaci roľník a živnostník nemajú povinnosť zverej-

ňovať účtovnú závierku.

3

VÝKON KONTROLY

Kontrolná akcia bola navrhnutá tak, aby vedela závermi odpovedať na dve hlavné otázky.

1. Bolo strategické plánovanie orgánov verejnej správy vo vzťahu k CR účinné?

2. Boli investície do CR na úrovni projektov účinné?

Základný legislatívny rámec cestovného ruchu na Sloven-

sku je daný Zákonom č. 91/2010 Z. z. o podpore ces-

tovného ruchu, ktorý upravuje práva a povinnosti fyzic-

kých a právnických osôb pôsobiacich v CR, tvorbu kon-

cepčných dokumentov, financovanie rozvoja CR a podpo-

ru CR. Medzi dôvody prijatia tohto zákona patrilo vytvore-

nie organizačných štruktúr v cieľových miestach CR,

vytvorenie systému financovania CR a motivácia subjek-

tov k vzájomnej spolupráci.

Ukazovatele projektu a dodržiavanie cieľov stanovených

pre operačný program

Počas kontroly bolo analyzované dodržiavanie cieľov

najmä u prijímateľov OP KaHR.

Analýza vychádzala zo zamerania cieľov podpory, ktorými

sú:

1. rast výkonnosti a konkurencieschopnosti cestov-

ného ruchu,

2. prednostne financovať budovanie komplexných

služieb cestovného ruchu s celoročným využi-

tím, spojených s predajom miestnych služieb,

prostredníctvom nových služieb s vyššou prida-

nou hodnotou (využitie minerálnych a geotermál-

nych prameňov, prírodných a kultúrnych atraktivít

Slovenska pre rozvoj letnej a zimnej turistiky) s

komplexnými službami pre zákazníka,

Plnenie úloh v rozvoji CR, podľa tohto zákona, zabezpe-

čujú: Ministerstvo dopravy a výstavby SR, VÚC, obce,

krajské organizácie CR, oblastné organizácie CR,

turistické informačné centrá. Kontrolované projekty OP

KaHR boli zamerané na rast konkurencieschopnosti ces-

tovného ruchu v oblasti poskytovaných služieb, na zvýše-

nie kvality ponuky cestovného ruchu a vytváranie nových

atraktivít.

3. realizovanie podpory v spojení s predajom slo-

venských výrobkov (napr. sklo, porcelán, výšivky,

ochutnávky vín, prezentácie ľudových umeleckých

remesiel spojených s predajom, atď.), aby sa zabez-

pečila inovatívnosť, trvalá udržateľnosť a podporila

sa zamestnanosť v regiónoch.

Projekty kontrolované NKÚ SR, ktoré boli financované z

Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013, boli podporo-

vané v rámci dvoch opatrení zameraných na diverzifikáciu

smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam a činností v

oblasti vidieckeho cestovného ruchu.

NKÚ SR pri hodnotení strategického plánovania bral do

úvahy dva nosné dokumenty – Stratégiu rozvoja CR SR

do roku 2013 (platná v čase prideľovania prostriedkov) a

Regionalizáciu cestovného ruchu v Slovenskej repub-

like (2005). Druhý spomínaný dokument je podporný,

legislatívne nezáväzný. Význam tohto dokumentu spočíva

v tom, že navrhuje regióny Slovenska, vychádzajúc z ich

prirodzených predpokladov pre rozvoj cestovného ruchu.

Zohľadňuje komplexný predpoklad rozvoja, čo bol aj je-

den z cieľov kontrolovaných operačných programov.

Na úrovni projektov a prijímateľov preveril najmä:

1. dopravnú dostupnosť k podporeným projektom,

2. vhodnosť formy CR v zmysle regionalizácie,

3. reálnu komplexnosť, inovatívnosť podporených

zariadení a spoluprácu,

4. vyhodnotenie dosahu investícií na konkurencies-

chopnosť podporených podnikov.

Aby bol potvrdený účinok financovaných opatrení, NKÚ

SR zvolil pri výkone kontroly dva prístupy, ktoré sa navzá-

jom dopĺňali. Preverenie „zhora“ – úroveň štátnych orgá-

nov; úroveň „zdola“ – preverenie stavu na mieste.

Úrad preveril väzbu výziev na nenávratné finančné prí-

spevky so strategickými dokumentmi CR.

| 8

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

3.1

ÚČINNOSŤ FINANČNÝCH OPATRENÍ CR

Príspevky v rámci PRV zohľadňovali všetky úlohy vyplý-

vajúce zo Stratégie, ba ani regionalizáciu cestovného

ruchu. Tento stav vyplýva hlavne z osobitostí vidieckeho

turizmu a agroturizmu. Subjekty podnikajúce v poľnohos-

podárstve sú umiestňované na dopravne horšie dostup-

ných miestach. PPA bola pri výbere vhodných projektov

obmedzená podmienkou, že žiadateľ musí podnikať v

poľnohospodárskej prvovýrobe.

Územie SR je, podľa potenciálu v cestovnom ruchu, roz-

delené do 21 oblastí. Ak prepojíme oblasti a poskytnutú

podporu, zistíme, že podpora z PRV smerovala viac do

regiónov s nižším významom pre rozvoj CR.

Graf č. 1: Porovnanie podporených krajov v oblasti cestovného ruchu z PRV a OP KaHR (v euro)

Zdroj: vlastné spracovanie

V strategických dokumentoch OP KaHR bola Stratégia

zahrnutá. Regionalizácia CR v SR bola rozpracovaná v

jednotlivých výzvach o NFP. Zrealizované boli projekty

zahrňujúce rôzne formy CR, boli podporené projekty vo

všetkých regiónoch SR okrem bratislavského.

Preto bolo možné vyhodnotiť vnímanie dopravnej infra-

štruktúry prijímateľmi pomoci len ich zapojením do dotaz-

níkového prieskumu v čase po realizácii projektu.

Väčšina prijímateľov pomoci vníma prvky infraštruktúry

pozitívne, okrem pravidelnosti a napojenia na letecké

linky. Napriek tomu väčšina prijímateľov pomoci

uviedla, že za posledných 10 rokov nezaznamenali

žiadne zmeny:

Dopravná dostupnosť bola zohľadnená a priamo uvedená

v príručkách pre žiadateľa. Nebola však samostatným

hodnotiacim kritériom.



v kvalite železničnej infraštruktúry (78 %)

v kvalite cestnej siete všeobecne (67 %)

vo frekvencii autobusových spojení (58 %)

vo frekvencii vlakových spojení (57 %).

Ak chceme vyhodnotiť dopravnú dostupnosť z úrovne

miesta umiestnenia pomoci, zistíme, že neexistuje žia-

den zdroj, ktorý by hodnotil kvalitu infraštruktúry na

začiatku programového obdobia 2007 – 2013.

| 9

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

3.1.1 REZERVY SÚ HLAVNE V KOMPLEXNOSTI A INOVATÍNVOSTI PODPORENÝCH SUBJEKTOV

Súčasné obdobie môžeme nazvať „reštartom“ destinácií

cestovného ruchu. Zákazník, vzhľadom na geopolitický

vývoj v Európe a vo svete, sa začína orientovať na nové

trhy, ktoré sa vyznačujú bezpečnosťou a stabilitou. Aj

slovenský cestovný ruch vstupuje do zápasu o zákazníka

v rámci stredoeurópskeho regiónu. Hlavným atribútom

konkurenčného boja je atraktivita destinácie, podporená

efektívnou motiváciou. Atraktivitu destinácie určuje jej

komplexnosť (zákazník využíva čo najviac služieb bez

potreby opustiť destináciu) a inovatívnosť.

Dotazníkovým prieskumom bola preukázaná nízka úro-

veň prínosu prijímateľov pomoci ku komplexnosti cieľo-

vého miesta. Výsledky hodnotenia naznačujú, že subjekty

dosahujú nízku úroveň v rámci možností spolupráce,

málo spolupracujú v oblasti marketingu a pri tvorbe spo-

ločného produktu (vrátane tvorby balíka služieb) s inými

poskytovateľmi.



Až 79,5 % prijímateľov má mieru prínosu ku kom-

plexnosti cieľového miesta nižšiu než 50 %.³⁾

27 % podporených zariadení dosahuje súčasne aj

nízku mieru vlastnej komplexnosti (do 50 %) a aj

nízku mieru prínosu ku komplexnosti cieľového

miesta (do 50 %).

Inovatívnosť

Inovatívnosť podporeného subjektu/zariadenia bola posu-

dzovaná ako inovatívnosť v rámci ponuky služieb samot-

ného zariadenia aj ako inovatívnosť daná spoluprácou s

vybranými subjektmi pri tvorbe spoločného produktu,

poskytovaní služby alebo marketingu.



Balíky služieb v spolupráci s inými poskytovateľmi

neposkytuje až 36,6 % prijímateľov.

Napriek tomu, že žiadatelia pri predkladaní žiadostí o

NFP deklarovali zámer prispievať ku komplexnosti

(svojej aj miesta), po ukončení projektov tento zámer

nebol realizovaný a príspevok ku komplexnosti bol

nízky.

Až takmer 54 % subjektov nedosahuje vyššiu úroveň

inovatívnosti než 25 %. Dôvodom nízkeho hodnotenia

väčšiny subjektov je nízka úroveň spolupráce s regio-

nálnymi remeselníkmi, umelcami a výrobcami, a to aj

v prípade subjektov, ktoré majú pre tento typ spolu-

práce predpoklady:

Spolupráca je jedným z nosných princípov rozvoja CR

Dotazníkovým prieskumom bolo skúmané vnímanie spo-

lupráce s inštitúciami/subjektmi, ktoré vytvárajú organi-

začné štruktúry v rozvoji CR. Išlo o spoluprácu



42 % subjektov má veľmi nízku mieru inovatívnosti a

zároveň nerozvíja žiadnu formu skúmanej spolu-

práce

2/3 týchto subjektov tvoria poskytovatelia ubytova-

cích a stravovacích služieb, ktorí majú pre tento

typ spolupráce veľmi dobré predpoklady

1/3 subjektov s najnižšou mierou inovatívnosti žiad-

nym spôsobom nespolupracuje s umelcami, vý-

robcami a producentmi, ktorí tvoria subjekty poskytu-

júce doplnkové služby v CR.



s obcou/mestom a oblastnou organizáciou CR,

ktorej členom je obec, resp. viac obcí, a dobrovoľne

aj subjekty pôsobiace na území vrátane prijímateľov

pomoci



s VÚC a krajskou organizáciou CR, ktorej hlavným

iniciátorom založenia je práve VÚC, členom je mini-

málne jedna oblastná organizácia CR a dobrovoľne

aj subjekty pôsobiace na území vrátane prijímateľov

pomoci.

V súvislosti s marketingom a predajom služieb spolupra-

cuje najviac subjektov cestovného ruchu s regionál-

nymi producentmi potravín.

Väčšina prijímateľov (57,2 %) je so spoluprácou s obcou

spokojná. Rozvíjanie konkrétnych foriem spolupráce me-

dzi prijímateľmi a obcou môže súvisieť s rozvojom oblast-

ných organizácii CR, v ktorých plnia obce významnú úlo-

hu.

Komplexnosť

V rámci OP KaHR boli kritériá posudzovania komplexnosti

zapracované do príručky pre žiadateľa v rôznom rozsahu

a v závislosti od výzvy. V procese hodnotenia žiadostí o

NFP boli podľa typu subjektu pridelené body aj za plnenie

znakov, ktoré tvoria jednotlivé oblasti komplexnosti. Na-

priek uvedenému v rámci príslušného opatrenia 3.1 ope-

račného programu nebola komplexnosť zohľadnená v

žiadnych merateľných ukazovateľoch. Preto sa do-

siahnutá úroveň komplexnosti nedá vyhodnotiť kon-

krétne vo vzťahu k jednotlivým NFP.

Úroveň spolupráce prijímateľov pomoci s VÚC je nízka

(17 %). S negatívnym hodnotením spolupráce s VÚC

súvisí aj fakt, že za hlavného iniciátora spolupráce v cie-

ľovom mieste CR ho považuje len minimum prijímateľov

pomoci (8,9 %). Toto hodnotenie súvisí aj s tým, že na

Slovensku pôsobí na úrovni krajov len 5 krajských organi-

³⁾100 % miera komplexnosti určuje pomyselnú maximálnu

možnú úroveň komplexnosti prijímateľa pomoci v podmienkach

SR (pri zohľadnení typu zariadenia).

| 10

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

zácií CR (ich hlavným iniciátorom založenia a spolupráce

na úrovni kraja je VÚC).

CR; návštevníkov informujú na základe mapovania atrak-

tivít regiónu, produktov CR a podujatí. Spoluprácu s TIK

deklarovalo v dotazníkovom prieskume o marketingu a pri

predaji služieb 41 % prijímateľov, pri tvorbe produktu

vrátane organizácie podujatí 20,5 %.

Turistické informačné kancelárie (125 na území SR) za-

bezpečujú zber, spracúvanie a poskytovanie informácií o

3.2 BOLI INVESTÍCIE DO CR NA ÚROVNI PROJEKTOV ÚČINNÉ?

3.2.1 UDRŽATEĽNOSŤ PROJEKTOV – ZACHOVANIE VÝSLEDKOV REALIZOVANÉHO PROJEKTU

Hlavným účelom použitia verejných financií, a teda aj

prostriedkov z fondov EÚ, nie je len vyčerpať pridelené

prostriedky. Účelom je použiť ich tak, aby účinne prispeli k

cieľu, na ktorý boli určené.

2013 stanovená nasledovne: „ investícia sa musí využívať

najmenej 5 rokov po podpise Zmluvy o NFP“. Pre po-

rovnanie, v zmluve o NFP pre OP KaHR plynie uvedená

lehota od vyplatenia záverečnej platby projektu – teda až

po realizácii. Takto nastavené pravidlá PRV zapríčinili, že

ku dňu ukončenia kontroly NKÚ SR bolo z celkového

počtu 209 projektov, realizovaných v rámci opatrenia

3.1, na úrovni udržateľnosti „len“ 19 projektov.

Nástrojmi, ktoré zabezpečia efektívne a účinné využitie

finančných prostriedkov, sú: (i) monitorovanie projektov,

vrátane monitorovania ich udržateľnosti, (ii) kontrola na

mieste u prijímateľov. NKÚ SR považuje tieto procesy za

nosné, preto sa sústredil na testovanie ich efektívnosti a

účinnosti u zodpovedných štátnych agentúr – SIEA a

PPA.

OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast

Doba udržateľnosti bola obsahom vyhlásených výziev,

podľa ktorých bol prijímateľ povinný udržať investíciu

minimálne päť rokov po finančnom ukončení projektu. V

období udržateľnosti projektu predkladal prijímateľ kaž-

dých 12 mesiacov tzv. následnú monitorovaciu správu,

ktorá obsahovala hodnoty výsledkových a dosahových

ukazovateľov projektu.

Monitorovanie projektov

Hlavným nástrojom na overenie reálneho pokroku projek-

tov bolo monitorovanie merateľných ukazovateľov výsled-

ku a dosahu (teda udržania investície prijímateľom po

ukončení realizácie projektu – udržateľnosť projektu).

Monitorovanie sa vykonávalo formou priebežných monito-

rovacích správ (obdobie realizácie projektu), záverečnej

monitorovacej správy (po ukončení realizácie projektu) a

následných monitorovacích správ (obdobie udržateľnosti

projektu).

Program rozvoja vidieka 2007 – 2013

NKÚ SR zistil, že realizácia projektu a jeho prínos boli

hodnotené len na základe jednej monitorovacej správy na

konci implementácie projektu, a to pri predložení záve-

rečnej žiadosti o platbu. Obdobie udržateľnosti projektu

nebolo zo strany PPA monitorované.

Údaje týkajúce sa pokroku v realizácii projektu boli vkla-

dané do ITMS prijímateľom a automaticky generované do

monitorovacej správy.

Udržateľnosť zrealizovaných projektov bola v PRV 2007 –

3.2 PROJEKTY MUSIA SPĹŇAŤ SVOJU FUNKCIU

Aby bolo možné vyhodnotiť účinnosť vynaložených inves-

tícií, sústredil sa výkon kontroly NKÚ SR na preverenie

„funkčnosti“ projektov priamo u prijímateľov.

OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast

Hlavným cieľom kontrolovaných projektov (OP KaHR)

bola podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu,

rast konkurencieschopnosti CR a jeho výkonnosti. Jed-

ným z cieľov bolo prednostne financovať budovanie kom-

plexných služieb s celoročným využitím.

Program rozvoja vidieka 2007 – 2013

Úrad nezistil pri výkone kontroly závažné porušenia zo

strany prijímateľov. Na základe vyhodnotenia ukazovate-

ľov a vykonania kontroly na mieste realizácie projektov,

NKÚ SR konštatuje, že prijímatelia z PRV zrealizovaním

projektov prispeli k naplneniu príslušného cieľa PRV 2007

– 2013.

NKÚ SR počas výkonu kontroly zistil, že celoročná pre-

vádzka nebola presne určená vo výzvach o NFP, prí-

padne v ostatných relevantných dokumentoch. Podmien-

ka zabezpečenia celoročnej prevádzky bola zadefinovaná

| 11

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

len v niektorých príručkách pre odborných hodnotiteľov.

Pri výkone kontroly u prijímateľa úrad vyhodnotil, že väč-

šina prijímateľov dodržala stanovené ciele a ukazovatele

projektu. Kontrolami bolo zistené:



aj nevytvorenie nových pracovných miest

aj to, že zrealizovaný projekt bol prenajímaný výluč-

ne ako celok a len pre klientelu určenú subjektom;

týmto konaním zo strany prijímateľa vzniká riziko

nenaplnenia hlavného cieľa projektu – „zvýšiť konku-

rencieschopnosť a výkonnosť služieb v oblasti ces-

tovného ruchu“, pretože objekt nebol sprístupnený

širokej verejnosti.



aj nezrealizovanie cieľa projektu, pričom táto sku-

točnosť nebola upravená Dodatkom k Zmluve o NFP

aj riziko nenaplnenia hlavného cieľa projektu – vy-

tvorenie komplexného produktu cestovného ruchu

pri účelnom využití prírodných zdrojov v turisticky

najatraktívnejšej lokalite Slovenska

NKÚ SR dáva do pozornosti, že uvedené nedostatky

identifikoval aj napriek tomu, že SIEA vykonala kontrolu

projektov na mieste.

3.2.1 RAST VÝKONNOSTI A KONKURENCIESHCOPNOSŤ SUBJEKTOV CR

Za kľúčový faktor konkurencieschopnosti považuje

NKÚ SR výkonnosť podnikov, ktorú chápe ako „schop-

nosť podniku dosahovať čo najlepšie zhodnotenie investí-

cií vložených do podnikateľských aktivít“; v tomto prípade

hlavne investícií v podobe nenávratného finančného prí-

spevku.

vetvia (v roku 2009 ich bolo 59). Uvedené potvrdzuje

predpoklad pozitívneho prínosu projektu pre konku-

rencieschopnosť subjektov, meranú na základe pri-

danej hodnoty (k hodnote ukazovateľa prispela aj výška

odpisov z majetku obstaraného z NFP). Efektívnosť tržieb

považujeme za jeden z rozhodujúcich ukazovateľov,

keďže sa subjekty zaviazali pri podávaní žiadosti o

NFP k jej rastu.

Vitalita a konanie podporených podniky boli vyhodnoco-

vané⁴⁾v čase spochybňovania finančného zdravia (prí-

loha č. 3) a signálov naznačujúcich potenciálne prob-

lémy (ukazovatele likvidity, aktivity, zadlženosti, rentability

a efektívnosti tržieb).

Ďalší faktor, ktorý môže ovplyvniť zraniteľnosť subjektov,

je vlastné imanie. V roku 2009 predstavoval podiel pod-

porených subjektov so záporným imaním 5,5 %, v roku

2015 to bolo 9,7 %. Uvedený stav súvisí s citlivosťou

odvetvia na krízu.

Údaje boli analyzované v rámci 256 projektov (58 okres-

ov) z operačného programu Konkurencieschopnosť a

hospodársky rast, ako aj v rámci 556 projektov (67 okres-

ov) Programu rozvoja vidieka.

Od roku 2016 zaviedla novela obchodného zákona tzv.

inštitút spoločnosti v kríze, a to v prípade, keď je v úpadku

alebo jej úpadok hrozí. Vzhľadom na to považujeme za

ďalší významný faktor zraniteľnosti subjektov ne-

schopnosť kryť záväzky vlastným imaním.

Analýzou dostupných údajov, podporených subjektov,

bola zistená skutočnosť, že subjekty medzi rokmi 2009

ažꢀ2015 vo všeobecnosti znížili svoj kladný výsledok

hospodárenia, t. j. dosiahli stratu, resp. svoju stratu prehĺ-

bili.

Obchodný zákonník explicitne uvádza podiel vlastného

imania na záväzkoch vo výške 8 % za hraničnú hodnotu

krízy (nie je to teda striktne záporné vlastné imanie, ako

vo vyššie uvedených prípadoch). Ak by spomenutá pod-

mienka platila aj v minulosti, 18,2 % subjektov by bolo v

roku 2009, teda v čase získania NFP, v kríze (teda pova-

žované za nestabilné), a zhoršovanie hospodárenia do

roku 2015 by do krízy priviedlo až 27,4 % podporených

subjektov. To znamená, že NFP nevygeneroval dostatoč-

ný výsledok hospodárenia, ktorý by pokryl záväzky na

takej úrovni, aby podnik bol považovaný z hľadiska Ob-

chodného zákonníka SR za stabilný, a to ani po prijatí

investičnej pomoci.

Podiel stratových subjektov vzrástol zo 47 % v roku

2009 na 50 % v roku 2015. Až 44 % subjektov však do-

siahlo stratu v nadpolovičnej väčšine časových období,

t. j. tri a viac rokov pri subjektoch podporených v roku

2009, a dva a viac rokov pri subjektoch podporených

neskôr.

Efektívnosť tržieb narástla vo výberovom súbore len

mierne. Z pohľadu tohto kritéria však podporené podniky

patrili k lepším podnikom odvetvia.⁵⁾V roku 2015 sa 91

podporených subjektov zaradilo k lepším podnikom od-

4)

Uvedená analýza bola urobená z dostupných účtovných závierok

všetkých podporených subjektov – obchodných spoločností za časové

obdobie rokov 2009 – 2015.

5)

Prekročili hodnotu horného kvartilu.

| 12

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

4

ODPORÚČANIA

OBLASŤ PROCESOV

PPA –

takýto ukazovateľ projektu považovaný za naplnený



zintenzívniť monitorovanie realizovaných projektov

(definícia pojmu „vytvorené pracovné miesto“)

zabezpečiť jednotné uplatňovanie výkladu pojmov

vo všetkých relevantných dokumentoch.

monitorovať zrealizované projekty v období ich udr-

žateľnosti, aby bolo možné účinne vyhodnotiť napĺ-

ňanie ukazovateľov projektu (cieľov projektu)

aplikovať kritérium 5-ročnej doby udržateľnosti po

ukončení realizácie projektu

stanoviť projektové ukazovatele už v žiadosti o NFP,

resp. v zmluve o NFP. V prípade ukazovateľov PRV

2014 – 2020, ktorých cieľom bude vytvorenie nových

pracovných miest, definovať, za akých podmienok je



SIEA –



venovať zvýšenú pozornosť vykonávaniu KNM

a monitorovaniu projektov

dôsledne sledovať dosahovanie cieľov každého

projektu a napĺňanie indikátorov každého projektu

počas celej doby platnosti zmluvy o NFP.



OBLASŤ KRITÉRIÍ NA VÝBER STABILNÝCH PRIJMATEĽOV

Z výsledkov podporených subjektov vyplynulo, že v pro-

cese výberu a hodnotenia žiadateľov je nutné viac

dzujú jeho schopnosť uhrádzať cenu cudzieho kapi-

tálu

prihliadať na ich finančné výsledky a kondíciu, a to z

dôvodu, aby prijímateľom podpory boli subjekty,

ktoré sú konkurencieschopné, nie sú ohrozené fi-

nančnou nestabilitou, dokážu prefinancovať investí-

ciu a zhodnocujú vložený kapitál. Na základe toho

NKÚ SR odporúča v procese výberu a finančnej analýzy:

akcentovanie a špecifikáciu požadovaných hodnôt



pre dosiahnutie rentability aktív – dokazujúcej

zhodnotenie vložených prostriedkov bez ohľadu na

ich zdroj a efektívnosť využívania majetku (nízka

rentabilita alebo stratovosť neprispievajú ku konku-

rencieschopnosti subjektu ani odvetvia)

pre dosiahnutie stability a bezkrízového stavu – t.

j. minimálne 8 % podielu vlastného kapitálu a záväz-

kov, aby sa spoločnosť vyhla platobnej neschopnosti

a predĺženiu.



pre dosiahnutie dostatočnej likvidity zaručujúcej

platobnú schopnosť – likvidita prvého stupňa

(cash ratio), pretože sa predpokladá, že oprávnený

subjekt investuje do dlhodobého majetku a financuje

aj zvýšené náklady z prevádzkovej činnosti (vyššie

investičné náklady a vyššie náklady na prevádzku v

prípade rozšírenia služieb alebo zvyšovania kvality)

pre dosiahnutie primeranej úverovej zadlženosti –

vysoké hodnoty ohrozujú stabilitu subjektu a obme-

Stanovenie požadovanej hodnoty pre dostatočnú likviditu,

úverovú zadlženosť a rentabilitu aktív je pri posudzovaní

projektov možné na základe stredných hodnôt dosahova-

ných v podporenom odvetví (podľa vykazovania hodnôt

príslušnej divízie). Hodnota pre určenie stability

a bezkrízového stavu je daná Obchodným zákonníkom

SR.



OBLASŤ MERATEĽNÝCH UKAZOVATEĽOV

Od prijímateľa príspevku sa žiada, aby dosiahol ciele

opatrenia a prispel ku konkurencieschopnosti, komplex-

nosti a inovatívnosti odvetvia CR. Pri plánovaní merateľ-

ných ukazovateľov projektu – ukazovateľov dosahu,

považujeme za dôležité, aby boli do úvahy brané na-

sledovné ukazovatele:



podiel pridanej hodnoty v tržbách – použitý pomero-

vý ukazovateľ vyjadruje príspevok daného podniku k

tvorbe hodnoty, a to v percentách vzťahu k dosaho-

vaným tržbám

podiel EBITDA v tržbách – je doplnkom predchádza-

júceho ukazovateľa a umožňuje „oceniť“ aj podniky,

ktoré investujú (vďaka odpisom), a podniky, ktoré fi-

nancujú svoj rozvoj cudzími zdrojmi (vďaka úrokom);

žiaduce je, aby ukazovateľ v danom čase rástol

produktivita práce – podiel tržieb a zamestnancov,



stabilita a bezkrízový stav – rovnaký ukazovateľ ako

pri výbere podnikov, pretože odhaľuje podniky v krí-

ze, čo je dôležité tak z hľadiska selekcie oprávne-

ných žiadateľov, ako aj posúdenia udržateľnosti

podniku a jeho možného úpadku



| 13

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ktorý prihliada aj na prírastok v zamestnanosti pod-



ROA – rovnaký ukazovateľ ako pri výbere podnikov

poreného subjektu

(podiel čistého zisku a aktív podniku).

V OBLASTI STRATÉGIE POLITIKY CR

duktov so zameraním na produkty vytvorené spoluprácou

(zapojením) viacerých aktérov rozvoja CR, pretože to

umožňuje vytvárať komplexný (ucelený) produkt CR cie-

ľového miesta, ktorý je základom konkurencieschopnosti

v CR.



zabezpečenie aktualizácie dokumentu Regionalizá-

cia CR a následné zabezpečenie jeho záväznosti.

Aktivity stimulované z verejných financií sústrediť hlavne

na podporu tvorby komplexných a inovatívnych pro-

5

REAKCIA KONTROLOVANÉHO SUBJEKTU

Kontrolované subjekty nevzniesli žiadne námietky proti

pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných ziste-

ní, uvedených v protokoloch o výsledku kontroly. Na pod-

net NKÚ SR boli niektoré zistené formálne nedostatky

odstránené ešte v priebehu kontrol. NKÚ SR upozornil

a prerokoval so SIEA jednotlivé nedostatky zistené počas

kontrol u prijímateľov pomoci.

nutí NKÚ SR informoval zástupcov riadiaceho orgánu

o zisteniach, ktoré boli identifikované na obidvoch kontro-

lovaných úrovniach.

NKÚ SR oceňuje zvolený proaktívny prístup, ktorý zabez-

pečí šírenie dobrej praxe, získanej z kontrol NKÚ SR.

Zdieľaním nezávislého pohľadu, ktorý je postavený na

dôkazoch, možno predchádzať budúcim možným nega-

tívnym zisteniam a vyvarovať sa opakovaniu chýb.

Riadiaci orgán (MH SR) prejavil záujem o zistenia NKÚ

SR na SIEA aj u príjemcov pomoci. Na pracovnom stret-

ZÁVER

Úrad zaznamenal viaceré medzery v oblasti účinného

strategického plánovania. PRV nebol v kontrolovaných

oblastiach tvorený vo väzbe na stratégiu CR 2007 – 2013.

Podmienky výziev pre ŽoNFP nezohľadňovali regionálnu

vhodnosť umiestnenia projektov. Zároveň realizácii politi-

ky CR neprospelo ani zrušenie zastrešujúcej organizácie

pre CR (SACR zrušené ku dňu 31. 12. 2016).



na kľúčové subjekty, ktorými sa javia obce a oblast-

né organizácie cestovného ruchu; je nutné zvýšiť

úsilie zo strany VÚC; v zmysle princípu čo najvyššej

pridanej hodnoty je však potrebné zladiť fungovanie

regionálnych organizácií rôznych stupňov tak, aby

ich činnosť bola navzájom zosúladená a nie duplicit-

ná

Na to, aby sme mohli pozitívne vyhodnotiť otázku účin-

nosti strategického plánovania CR, je nutné, aby sa

tento, pri svojom rozvoji a pri odstraňovaní preukázaných

slabých stránok slovenského cestovného ruchu, sústredil

hlavne

na koordináciu; zladenie je nevyhnutné aj na úrovni

ústredných orgánov štátnej správy, keďže oblasť

cestovného ruchu je multisektorová s prienikom do

väčšiny rezortov; CR nemá charakter samostatného

ekonomického odvetvia, hoci predstavuje jeden z

významných zdrojov rastu a v posledných rokoch je

jedným z najdynamickejších odvetví slovenskej eko-

nomiky



na tvorbu nových inovatívnych komplexných projek-

tov, ktoré môžu byť lákadlom pre zákazníkov CR v

rámci existujúcej konkurencie stredoeurópskeho

priestoru



na určenie potenciálu regiónov, kde je nevyhnutná

odborná a profesionálna analýza v oblasti cestovné-

ho ruchu; takýto aktuálny záväzný dokument by mal

byť základným nástrojom pre orgány verejnej sprá-

vy, na štátnej aj na regionálnej úrovni, a to pre sme-

rovanie ich podpory do cestovného ruchu s predpo-

kladom čo najvyššej pridanej hodnoty.



na motiváciu všetkých aktérov; až jedna tretina pri-

jímateľov pomoci sa považuje za hlavného a jediné-

ho iniciátora rozvoja cestovného ruchu v cieľovom

mieste

| 14

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

V odpovedi na otázku účinnosti financovania projektov

nej, leteckej a vodnej dopravy). Finančné prostriedky

prispeli k budovaniu infraštruktúry zariadení cestov-

ného ruchu, ale sa nedopĺňali cielene s financovaním

dopravnej infraštruktúry. V medzinárodnom meradle

považuje infraštruktúru CR za významný faktor konkuren-

cieschopnosti v CR aj Svetové ekonomické fórum.⁶⁾

NKÚ SR konštatuje, že nie všetky vynaložené investície

do CR boli účinné. Je potrebné detailne analyzovať fi-

nančné zdravie prijímateľov v procese výberu

a hodnotenia žiadateľov o NFP. Z dlhodobého hľadiska je

potrebné zamerať pozornosť na rast výkonnosti a konku-

rencieschopnosti subjektov podnikajúcich v sektore CR.

Za najkritickejšiu oblasť považuje Úrad plnenie ukazova-

teľov a cieľov zo strany prijímateľov.

Prvky dopravnej infraštruktúry síce prijímatelia nepovažo-

vali za bariéru ich podnikateľskej činnosti, avšak nevníma-

jú v jej kvalite ani významné zmeny za posledných 10

rokov. Uvedené znižuje konkurencieschopnosť Slovenska

na trhu CR, najmä pri súčasnom trende dopravného

sprístupňovania nových destinácií.

Na základe výsledkov z kontrol možno konštatovať, že

finančné prostriedky zväčša prispeli k rozvoju infraštruktú-

ry cestovného ruchu. Pod infraštruktúru zaraďuje infra-

štruktúru zariadení CR a dopravnú infraštruktúru (pozem-

6)

Svetové ekonomické fórum (The World Economic Forum) realizuje

vnútornú analýzu a hodnotenie konkurencieschopnosti 136 krajín

sveta, a to pomocou Indexu konkurencieschopnosti krajiny

v cestovnom ruchu (The Travel and Tourism Competitiveness Index).

Index meria súbor faktorov a politík, ktoré umožňujú udržateľný rozvoj

cestovného ruchu, čo sa premieta do konkurencieschopnosti krajiny na

medzinárodnom trhu CR. https://www.weforum.org

| 15

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

KONTAKT

Najvyšší kontrolný úrad SR

Priemyselná 2

Pôdohospodárska platobná agentúra

Dobrovičova 12

824 73 Bratislava

815 26 Bratislava

+421 2 5011 4451  info@nku.gov.sk

 +421 2 5273 3800

 info@apa.sk

Slovenská inovačná a energetická agentúra

Bajkalská 27

827 99 Bratislava

 +421 2 5824 8111

 office@siea.gov.sk

| 16

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

PRÍLOHA Č. 1 – ZOZNAM KONTROLOVANÝCH SUBJEKTOV

Skutočne čerpané

výdavky projektu

v €

Miesto realizácie

P. č.

Názov projektu

Prijímateľ

projektu

Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 07-13

Vybudovanie komplexného stredi- WEBIS, s.r.o.

ska cestovného ruchu Chopok

Západ

11 994 055,49

Demänovská dolina

1.

Rekonštrukcia Hotela Sliezsky

Dom

Rekonštrukcia a prístavba hotela

AVENA PLUS Liptovský Ján

Elevation, s.r.o.

10 457 064,14

10 085 185,68

1 587 160,89

7 441 267,94

Vysoké Tatry

Liptovský Ján

Bešeňová

2.

3.

4.

5.

ALEXANDRA WELL-

NESS HOTEL, s.r.o.

Gino Paradise Bešeňová II. etapa EUROCOM Investment,

s.r.o.

KAISAR, s.r.o.

Hotel ALI BABA; rekonštrukcia

a prístavba

Humenné

6.

7.

Golfový areál Kráľovské údolie

Penzión ENERGETIK

Hotel Partizán – Tále; moderni-

zácia, dostavba a stavebné úpra-

vy; 2., 3., 4., 5. etapa

REA Tatry, s.r.o.

Mgr. Ľubica Skusilová

HOTEL PARTIZÁN, s.r.o. 6 851 200,42

1 564 122,63

853 683,03

Malý Slavkov

Demänovská dolina

Bystrá

8.

Zvýšenie úrovne služieb Atrium

Hotela, na účely označenia hotela

za kongresový hotel a wellness

hotel

DOMÉNA

1 564 274,62

Vysoké Tatry

9.

10.

11.

Hotel Hviezdoslav ***

SAMTREID, s.r.o.

2 584 535,83

10 513 858,39

Kežmarok

Vysoké Tatry

Zlepšenie služieb pre zákazníkov 1. Tatranská, akciová

v stredisku cestovného ruchu Park spoločnosť

Snow Vysoké Tatry

Prístavba wellnes centra a pre-

stavba hotela Bystrá

Hotely a penzióny, a. s.

7 513 865,36

1 587 725,08

Bystrá

12.

Zvýšenie kvality poskytovaných

služieb CR v hoteli SITNO

Modernizácia Hotela Tenis

Rozšírenie doplnkových služieb

hotela Slamený dom

ASPECT-VYHNE, a. s.

Vyhne

13.

14.

15.

TENIS CENTRUM, s.r.o. 1 550 657,21

SLOVAKIA REAL – TO-

UR, s.r.o.

Zvolen

Malá Ida

494 691,56

Obnova barokového kaštieľa na

penzión 2* Biela dáma Čierny

rytier

EUROCLUB, s.r.o.

969 486,23

Kluknava

16.

17.

18.

Business House Mikado, Nitra

Vybudovanie turistickej ubytovne

„Ranch“

LL real invest, s.r.o.

AGT REAL, s.r.o.

8 433 519,91

912 033,24

Nitra

Hokovce

Rekonštrukcia a modernizácia

hotela Tatra Trenčín

Zvýšenie konkurencieschopnosti

hotela KRYM

Rozšírenie penziónu AQUA

SLEEP – Veľký Meder

Prestavba, prístavba a rekon-

štrukcia penziónu Viktória

Dobudovanie komplexného stre-

SYNOT GASTRO SLO-

VAKIA, s.r.o.

Trenčianske kúpele,

s.r.o.

9 606 696,51

1 897 708,00

499 997,45

988 318,43

Trenčín

19.

20.

21.

Trenčianske Teplice

Veľký Meder

Galanta

AQUA SLEEP, s.r.o.

GASTROCENTRUM,

spol. s r.o.

Liptovská stavebná spo- 1 471 645,27

22.

23.

Ružomberok

| 17

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Skutočne čerpané

Miesto realizácie

P. č.

Názov projektu

Prijímateľ

ločnosť, s.r.o.

výdavky projektu

v €

projektu

diska cestovného ruchu s celo-

ročným využitím – Čutkovská

dolina

Hotel Park, modernizácia

SLOVAKIA REAL – IN,

a. s.

Slovenská agentúra pre

cestovný ruch

1 475 893,91

25 528 039,63

Dolný Kubín

24.

25.

Podpora propagácie Slovenska

ako destinácie cestovného ruchu

-

Program rozvoja vidieka 07-13

Rybárska osada na Domaši

STRUO, s. r. o.

499 970,24

499 399,73

Vranov nad Topľou /

Domaša

Žarnovica

1.

Modernizácia a stavebné úpravy

Roľnícke družstvo Te-

objektov areálu vínnej pivnice na

agroturistické centrum Hronský

kovské Nemce

2.

Beňadik, časť Psiare

Výstavba penziónu a reštaurácie

HUBERT

Hotel*** ZELENÁ LAGÚNA

RUPOS, s.r.o.

500 000,00

499 998,57

Trnava

3.

AGROTRADE ZELENÁ

LAGÚNA, s.r.o.

Vranov nad Topľou /

Domaša

4.

Penzión** ZELENÁ LAGÚNA so

slovenskou vinárňou

Mliekofarma – SK, spol. s 499 986,28

r. o.

Vranov nad Topľou /

Domaša

5.

Vybudovanie agroturistického

Ing. Jozef Ďuriš – SHR

499 819,00

Nitra

areálu vidieckeho cestovného

ruchu v Horných Lefantovciach –

6.

I. ETAPA

Vybudovanie agroturistického

Ing. Jozef Ďuriš – SHR

499 671,48

Nitra

areálu vidieckeho cestovného

ruchu v Horných Lefantovciach –

7.

II. ETAPA

Stavebné úpravy, nadstavba a

prístavba dvoch zrubov k penzió-

nu FATRA

Agroturistický areál Selce – Fug-

gerov dvor; rozšírenie existujúce-

ho zariadenia

NOVOSTAVBA GASTRO RELA-

XAČNÉHO CENTRA, REKON-

ŠTRUKCIA

Monika Chabrečková

BARANČIA, s.r.o.

383 019,91

461 731,25

460 007,31

Žilina

8.

9.

Banská Bystrica

Prešov

Ovčia farma Proč, s.r.o.

10.

11.

12.

Výstavba agroturistického zaria-

denia s doplnkovými službami

Rekonštrukcia výrobných objektov Ing. Peter Sečkár, CSc. – 291 023,49

hydinovej farmy na Agropenzióne PEKYMA Malacky

Breza

Jozef Ignáth, Komárovce 499125,12

Košice - okolie

Malacky

| 18

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

PRÍLOHA Č. 2 – SPÔSOB VYHODNOTENIA DÁT A INFORMÁCIÍ

Zameranie cieľa OP KaHR

Spôsob overenia

Rast výkonnosti a konkurencieschopnosti cestov-

ného ruchu

1.1. Analýza výkonnosti odvetvia cestovného ruchu (vý-

voj počtu prenocovaní, počet návštevníkov, a i.)

v súvislosti s umiestnením pomoci.

1.2. Analýza výkonnosti a konkurencieschopnosti prijíma-

teľa pomoci.

Vyhodnotené na základe sekundárnych údajov o celom základnom súbore (všetkých prijímateľoch pomoci).

Prednostne financovať budovanie komplexných 1.3. Analýza komplexnosti služieb podporených subjek-

služieb cestovného ruchu s celoročným využitím, tov/zariadení a ich prínosu ku komplexnému produktu

spojených s predajom miestnych služieb, pro-

stredníctvom nových služieb s vyššou pridanou

hodnotou (využitie minerálnych a geotermálnych

prameňov, prírodných a kultúrnych atraktivít Slo-

venska pre rozvoj letnej a zimnej turistiky s kom-

plexnými službami pre zákazníka.

cieľového miesta cestovného ruchu.

1.4. Analýza celoročného využitia podporeného subjek-

tu/zariadenia (súvislosti s rozvíjanými formami cestovné-

ho ruchu).

Podpora v spojení s predajom slovenských vý-

1.5. Analýza inovatívnosti podporených subjek-

robkov (napr. sklo, porcelán, výšivky, ochutnávky tov/zariadení.

vín, prezentácie ľudových umeleckých remesiel

spojených s predajom, atď.), aby sa zabezpečila

inovatívnosť, trvalá udržateľnosť a podporila sa

zamestnanosť v regiónoch.

1.6. Analýza spolupráce s regionálnymi výrobcami

a producentmi.

Vyhodnotené na základe primárnych údajov z dotazníka, a to metódou deskriptívnej štatistiky bez zovšeobec-

nenia na celý základný súbor (bez inferenčnej štatistiky – výsledky možno aplikovať len na 112 subjektov výbe-

rového súboru).

| 19

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

PRÍLOHA Č. 3 – POROVNANIE STAVU A VÝVOJA UKAZOVATEĽOV ODVETVIA A PODPORENÝCH SUBJEKTOV

CR

Príloha č. 3 stručne prezentuje a porovnáva výsledky odvetvia a podporených subjektov. Farebne zvýraznený text vy-

značuje pozitívny stav (zelená) a negatívny stav (červená), prípadne ich zmenu v čase.

Ukazovateľ

Likvidita prvého Dostatok peňaž-

stupňa

Žiaduci stav

Odvetvie CR

Rastie, primeraná Klesá, nízka hodnota

Podporené subjekty

Popis ukazovateľa

Schopnosť hradiť krátkodobé

záväzky peňažnými prostried-

kami

ných prostriedkov hodnota v roku

v roku 2015

2015

Likvidita tretieho Dostatok obežné- Nedostatočná

Nedostatočná hodnota Schopnosť hradiť krátkodobé

v roku 2009; ďalej klesá záväzky obežným majetkom

stupňa

ho majetku

hodnota v roku

2009, mierne

rastie

Inkaso pohľadá- Klesá

vok

Nízka hodnota,

stabilná úroveň

Vysoká hodnota,

klesá

Vysoká hodnota, rastie Priemerný počet dní na spe-

ňaženie pohľadávok

Vysoká hodnota, rastie Priemerný počet dní na úhra-

du záväzkov

Úhrada záväz-

kov

Klesá

Obrat aktív

Rastie

Štandardný obrat, Nízka hodnota, mierne Koľkokrát sa obrátia aktíva

rastie

klesá

podniku v tržbách

Celková zadlže- Nepresahuje 75 % 88 %, klesá

51 %, rastie

Percentuálny podiel záväzkov

z celkových aktív

Percentuálny podiel krátko-

dobých záväzkov z aktív

Percentuálna návratnosť aktív

podniku

nosť

Krátkodobá

zadlženosť

alebo klesá

Klesá

64 %, mierne

rastie

18 %, mierne rastie

Rentabilita aktív Kladná, zlepšova- Záporná, zlepšuje Kladná, nízka, rastie

nie sa

Kladná, zlepšova- Záporná, veľmi

Rentabilita

vlastného kapi-

tálu

Kladná, nízka, klesá

Percentuálna návratnosť

vloženého vlastného kapitálu

nie

zlá, mierne zlep-

šenie

Rentabilita tržieb Kladná, zlepšova- Záporná, nízka,

Kladná, nízka, klesá

Percentuálny podiel zisku

v tržbách

nie

zlepšenie

Platobná ne-

schopnosť

Klesá

Rastie

Podiel krátkodobých záväz-

kov pripadajúcich na obežný

majetok

Krízový stav

Nie menej ako

8 %

4 % v roku 2009,

rastie na 10 %

Klesá výrazne

Podiel vlastného kapitálu a

záväzkov

Podiel EBITDA

v tržbách

Rastie

Záporná hodnota, Rastie výrazne

zlepšuje sa

Podiel hrubého zisku, úrokov

a odpisov v tržbách

Pridaná hodno- Rastie

ta v tržbách

Štandardná, rastie Vysoká, stabilná

Percentuálny podiel pridanej

hodnoty v tržbách

Prevádzková

nákladovosť

Klesá

Nízka, stabilná

Vysoká, rastie

Podiel prevádzkových nákla-

dov a prevádzkových výnosov

| 20