Z-011753/2017/1031/BJA

2017

Záverečná správa

Vybrané aspekty realizácie zdravotnej politiky v praxi zdravotných poisťovní

a Ministerstva zdravotníctva SR

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Záverečná správa

Vybrané aspekty realizácie zdravotnej politiky v praxi zdravotných poisťovní

a Ministerstva zdravotníctva SR

PREDKLADÁ

Ing. Karol Mitrík, predseda

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Bratislava, február 2018

| 2

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

OBSAH

ZOZNAM SKRATIEK A SKÁTENÝCH POMENOVAN Í .....................................................................................4

ZOZNAM GRAFOV ...................................................................................................................................5

ZHRNUTIE ...............................................................................................................................................6

1

2

3

CIEĽ KONTROLNEJ AKCI E ....................................................................................................8

RÁMEC KONTROLNEJ AKC IE ................................................................................................8

ZISTENIA A ODPORÚČAN IA ...................................................................................................9

ZDRAVO TNÉ POISŤOVNE ...........................................................................................................................................9

3.1.1 Stratégia nákupu zdravotnej starostlivosti, spôsob určovania cenových podmienok a vplyv kontrolnej

činnosti na nákup zdravotnej starostlivosti ...............................................................................................................9

3.1.2 Centrálny nákup liekov a zdravotníckych pomôcok ................................................................................................10

3.1.3 Zverejňovanie zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivost i ..........................................................................11

3.1.4 DRG a eHealth .............................................................................................................................................................12

3.1.5 Zhrnutie za zdravotné poisťovne ...............................................................................................................................12

MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR .....................................................................................................................12

3.2.1 Rozpočty, manažérske finančné plány .....................................................................................................................12

3.2.2 Opatrenia prijaté na zlepšenie hospodárenia zdravotníckych zariaden í ...............................................................13

3.2.3 Vykazovanie a evidencia poskytnutej zdravotnej starostlivosti, uzatváranie zmluvných vzťahov ....................13

3.2.4 Pohľadávky a záväzky ................................................................................................................................................13

3.2.5 DRG a eHealth .............................................................................................................................................................14

3.2.6 Investičný rozvoj a obstarávanie ZT ..........................................................................................................................14

3.2.7 Vnútorný kontrolný systém ........................................................................................................................................15

3.2.8 Zhrnutie za ministerstvo.............................................................................................................................................15

REAKCIA KONTROLOVANÝ CH SUBJEKTOV .........................................................................1 6

ZÁVE R ...............................................................................................................................1 6

KONTAKT .............................................................................................................................................1 6

| 3

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ZOZNAM SKRATIEK A SKÁTENÝCH POMENOVANÍ

SKRATKA / SKRÁTENÉ POMENOVANIE

CRZ

VÝZNAM

Centrálny register zmlúv

Dôvera

Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s.

klasifikačný systém, ktorý umožňuje zaradiť hospitalizačné prípady

podľa diagnóz, diagnostických a liečebných výkonov do skupín

s podobným klinickým priebehom a s podobnými ekonomickými

nákladmi

DRG

eHealth

MF SR

MO SR

MV SR

MZ SR

NKÚ SR

NZIS

elektronické zdravotníctvo

Ministerstvo financií SR

Ministerstvo obrany SR

Ministerstvo vnútra SR

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

národný zdravotnícky informačný systém

osobitne hradený výkon

OHV

OFP

obchodno-finančný plán

SVLZ

SZČO

ŠZM

spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky

samostatne zárobkovo činné osoby

špeciálny zdravotnícky materiál

ÚDZS

UH

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

ukončená hospitalizácia

Union

ÚRPO

ÚZS

Union zdravotná poisťovňa, a.s.

úrad pre riadenie podriadených organizácií MZ SR

ústavná zdravotná starostlivosť

VšZP

ZT

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.

zdravotnícka technika

zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR v znení

neskorších predpisov

zákon o NKÚ SR

zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad

zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých záko-

nov v znení neskorších predpisov

zákon o zdravotných poisťovniach

zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode infor-

mácií) v znení neskorších predpisov

zákon o slobode informácií

zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite v znení ne-

skorších predpisov

zákon o finančnej kontrole a audite

| 4

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ZOZNAM GRAFOV

Graf č. 1 Finančný efekt z centrálneho nákupu liekov (v percentách ).......................................................................11

Graf č. 2 Finančný efekt z centrálneho nákupu liekov vo VšZP (v tis. eur ).................................................................11

| 5

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ZHRNUTIE

Kontrolná akcia bola vykonaná v súlade s plánom kon-

trolnej činnosti NKÚ SR na rok 2017. Nadviazala na pred-

chádzajúce tri etapy kontrol, vykonané v 38 zdravotníc-

kych zariadeniach, z ktorých 13 bolo v zriaďovateľskej

pôsobnosti MZ SR.

Možno predpokladať, že plným nasadením DRG systému

do praxe budú tieto zistené rozdiely odstránené. Cena

nebude stanovená dohodou ako dnes, ale kalkuláciou

s presnými pravidlami.

Kontrolnú činnosť u poskytovateľov vykonávajú všetky

tri poisťovne podobným spôsobom. Jej výsledky mali

priamy dopad na ceny, objemy, obchodné podmienky pri

spracovaní a uzatváraní nových zmlúv a ich dodatkov.

Kontrolami boli zistené nedostatky vyžadujúce systémové

zmeny v oblasti vzťahov medzi poskytovateľmi zdravotnej

starostlivosti a zdravotnými poisťovňami.

Z toho dôvodu bola vykonaná kontrola vo všetkých troch

zdravotných poisťovniach a na MZ SR ako ústrednom

orgáne pre zdravotnú starostlivosť, ochranu zdravia

a verejné zdravotné poistenie.

Centrálny nákup liekov, vykonávaný zdravotnými pois-

ťovňami bol transparentný vo všetkých troch poisťov-

niach. Dôvera a Union postupovali podľa Obchodného

zákonníka a VšZP podľa zákona o verejnom obstarávaní,

pričom nakupovali len lieky kategorizované a kódované.

Zdravotné poisťovne

Zdravotné poisťovne nakupovali lieky za nižšie ceny ako

boli maximálne ceny v kategorizačnom zozname. Finanč-

ný efekt VšZP z nákupu za preverované obdobie bol

takmer 56 mil. eur.

Na výkon kontroly mali vplyv aj niektoré faktory

a obmedzenia, vyplývajúce z osobitného pohľadu súk-

romných zdravotných poisťovní na požadované údaje zo

strany NKÚ SR, týkajúce sa najmä cenotvorby nákupu

zdravotnej starostlivosti a obstarávania liekov. Tieto údaje

súkromné zdravotné poisťovne považujú, vzhľadom ku

konkurenčnému prostrediu v ktorom pôsobia, za svoje

know-how, resp. za predmet obchodného tajomstva.

NKÚ SR čiastočne akceptoval ich výhrady a pristupoval

k poskytnutým údajom ako k dôverným, čo sa premietlo aj

do spracovania výsledných dokumentov z kontrol.

V Dôvere bolo však zistené, že nie vždy sa centrálnym

nákupom liekov dosiahne požadovaná efektívnosť verej-

ných prostriedkov. Vždy je potrebné zvážiť vhodnosť

terapeutického postupu.

Centrálny nákup zdravotníckych pomôcok vykonávala len

Union.

Zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti mali

všetky tri poisťovne uverejnené na svojom webovom

sídle. Jedine VšZP bola povinná zverejňovať aj informácie

o uzatvorení zmlúv v CRZ, čo sa javí ako pozitívna dis-

kriminácia.

NKÚ SR negatívne hodnotí odmietavý postoj súkromných

poisťovní k predloženiu niektorých údajov potrebných pre

naplnenie cieľa kontroly.

Na základe týchto skutočností NKÚ SR identifikoval riziko

nekontrolovateľnosti verejných zdrojov v súkromných

zdravotných poisťovniach.

Rok 2017 bol pre zdravotné poisťovne a nemocnice ro-

kom zavádzania DRG. Úhradový mechanizmus bol na-

stavený tak, že v tomto roku nemal negatívny finančný

dopad na poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivos-

ti. Plánované prechodné obdobie konvergencie základ-

ných sadzieb je do roku 2022.

Po zohľadnení uvedenej skutočnosti, z kontrol

v poisťovniach vyplynuli nasledujúce zistenia.

V rámci stratégie nákupu ústavnej zdravotnej starost-

livosti bolo zistené, že operatívny výkon nákupu prebieha

vo všetkých zdravotných poisťovniach na nižších stup-

ňoch riadenia v súlade so schválenými internými pred-

pismi a vychádza z výsledkov rokovaní s poskytovateľmi

ústavnej zdravotnej starostlivosti.

V roku 2017 bola ukončená aj implementácia eHealthu.

Z výsledkov kontrol vyplynulo, že plánovaný termín plné-

ho produkčného nasadenia - 1. január 2018, je nereálny,

dôkazom čoho je aj skutočnosť, že rok 2018 bude rokom

postupného nábehu systému.

Stratégia nákupu zdravotnej starostlivosti je každoročne

premietnutá do OFP a rozpočtu, ktoré sú predkladané

MZ SR, MF SR a ÚDZS.

MZ SR

Účelom kontroly bolo zistiť, ako si MZ SR plní vybrané

úlohy v procese riadenia zdravotníckych zariadení v jeho

pôsobnosti.

Cenu za ukončenú hospitalizáciu tvoria všetky poisťov-

ne rovnakým spôsobom – odvíja sa od hospitalizačného

paušálu, ktorý bol výsledkom rokovaní s poskytovateľmi,

resp. so záujmovými združeniami.

Rok 2016 bol pre MZ SR prelomový. Ministerstvo usku-

točnilo významné zmeny, ktoré majú pozitívne vplývať na

hospodárenie organizácií v jeho pôsobnosti.

Vo VšZP bolo preukázané, že v jednotlivých nemocni-

ciach je cena diferencovaná, najmä v závislosti od typu

nemocnice a medicínskeho odboru.

| 6

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Zdravotnícke zariadenia boli vyzvané hľadať vnútorné

MZ SR sa snažilo riešiť aj narastajúci dlh v zdravotníctve.

Upozorňovalo a pravidelne informovalo vládu SR o stave

záväzkov a implementácií opatrení na ich elimináciu for-

mou predkladania materiálov na rokovanie vlády.

rezervy v hospodárení a tieto premietnuť do plánov na rok

2017, ktoré boli zostavené na úrovni jednotlivých mesia-

cov a primariátov, čím sa stali reálnejšími.

Reálne finančné plánovanie prezentuje MZ SR ako najsil-

nejší nástroj na realizáciu efektívnejšieho fungovania

nemocníc v rezorte zdravotníctva. Od plnenia plánov

bude závisieť aj odmeňovanie štatutárov nemocníc.

Keďže opatrenia prijímané ministerstvom nestačili na

dosiahnutie významnej eliminácie dlhu v zdravotníctve,

bola vypracovaná koncepcia oddlženia zdravotníckych

zariadení, ktorú schválila vláda SR v septembri 2017.

V nej je navrhnuté oddlženie nemocníc do maximálnej

sumy 585 mil. eur.

Na MZ SR bol zriadený ÚRPO, úlohou ktorého je zjedno-

covať procesy v organizáciách v jeho pôsobnosti. To

umožní ich vzájomné porovnávanie a v prípade zistenia

výrazných odchýlok aj prijímanie operatívnych alebo stra-

tegických opatrení.

NKÚ SR už v čiastkovej správe z druhej etapy kontro-

ly upozornil na to, že plošné oddlžovanie nemocníc

neprinieslo požadovaný efekt. Preto odporučilo dife-

rencovaný prístup v čase a v miere oddlženia.

Do riadenia príspevkových organizácií boli zavedené

prvky obchodných spoločností s cieľom optimalizovať

riadiace a kontrolné procesy.

V rámci kontroly zavádzania systémov DRG a eHeatth

bolo preukázané, že MZ SR sa podieľalo na ich zavádza-

ní prostredníctvom organizácií v jeho pôsobnosti. Za

DRG bol zodpovedný ÚDZS, ktorý sa stal aj Centrom pre

klasifikačný systém. Garantom implementácie eHealth je

NCZI.

Od roku 2016 nastali zmeny aj pri obstarávaní ZT organi-

záciami v pôsobnosti ministerstva. Pri obstarávaní sú

povinné vychádzať z databázy cien ZT, ktorú tvorí a

spravuje MZ SR. Jej využívanie posilňuje princíp transpa-

rentnosti, nediskriminácie a hospodárnosti obstarávania.

Až úplným zavedením DRG do praxe možno očakávať,

že sa stane jedným z dôležitých nástrojov zvýšenia efek-

tivity a výkonnosti nemocníc.

Jedným z ďalších významných opatrení v oblasti obstará-

vania ZT je zrealizovanie centrálneho obstarávania CT

prístrojov, ktoré len v rámci elektronickej aukcie prinieslo

úsporu 5,5 mil. eur.

Zo zistení na MZ SR, podobne ako v zdravotných pois-

ťovniach, vyplynulo, že rok 2018 bude rokom postupného

nábehu na systém eHealth.

V účinnosti a efektívnosti vnútorného kontrolného sys-

tému boli zistené rezervy. Nebol nastavený tak, aby včas

a komplexne signalizoval problémy v hospodárení zdra-

votníckych zariadení.

.

| 7

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

1

CIEĽ KONTROLNEJ AKCIE

Cieľom kontrolnej akcie bola identifikácia príčin a faktorov neustáleho zadlžovania verejného zdravotníctva na úrovni

zdravotných poisťovní a MZ SR.

Účel kontrolnej akcie

Zhodnotiť stratégiu nákupu zdravotnej starostlivosti so zameraním na transparentnosť nakladania s verejnými zdrojmi.

Získať primerané uistenie o tom, či si Ministerstvo zdravotníctva SR plní vybrané hlavné úlohy v procese riadenia zdra-

votníckych zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti.

Predmet kontroly

V zdravotných poisťovniach: stratégia nákupu zdravotnej starostlivosti, spôsob určovania cenových podmienok, vplyv

revíznej činnosti na nákup zdravotnej starostlivosti; proces obstarávania liekov a zdravotníckych pomôcok, dodržiavanie

povinnosti zverejňovania zmlúv uzatvorených s poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti a pripravenosť zdravot-

ných poisťovní na DRG a e Health.

Na Ministerstve zdravotníctva SR: spôsob schvaľovania a vyhodnocovania rozpočtov zdravotníckych zariadení

a opatrenia prijaté MZ SR na zlepšenia ich hospodárenia; sledovanie a vyhodnocovanie vykazovania a evidencie po-

skytnutej zdravotnej starostlivosti, zmluvných vzťahov zdravotníckych zariadení so zdravotnými poisťovňami; zavedenie

DRG a eHealthu; sledovanie a vyhodnocovanie pohľadávok, záväzkov a investičného rozvoja zdravotníckych zariadení

a posúdenie vnútorného kontrolného systému.

2

RÁMEC KONTROLNEJ AKCIE

Kontrolná akcia nadviazala na predchádzajúce tri etapy

kontrol, vykonané NKÚ SR v rokoch 2016 a v prvom pol-

roku 2017 (čiastkové správy z kontrol boli zverejnené na

webovom sídle NKÚ SR).

V súkromných nemocniciach bola ZT obstarávaná cen-

trálne, výlučne od výrobcov, príp. výhradných dodávate-

ľov.

Kontrolami bolo tiež preukázané, že zdravotné poisťovne

neuhrádzajú nemocniciam (bez ohľadu na ich vlastníctvo)

celý objem poskytnutej zdravotnej starostlivosti, čo

NKÚ SR považuje za jednu z hlavných príčin zadlžovania

zdravotníckych zariadení.

V rámci týchto kontrol bolo preverených celkom 38 zdra-

votníckych zariadení, z ktorých 13 bolo v zriaďovateľskej

pôsobnosti MZ SR. Výsledky poukázali na nedostatky

v hospodárení, v riadení rozpočtov, v efektívnosti a trans-

parentnosti obstarávanej ZT, v manažérskom riadení

nemocníc a v správe majetku.

NKÚ SR v rámci kontrol identifikoval problémy, ktorých

riešenie môže byť pomerne rýchle a finančne menej ná-

ročné, ale aj problémy, ktoré si vyžadujú systémové zme-

ny.

Podľa NKÚ SR, jedným z dôvodov problémového hospo-

dárenia štátnych zdravotníckych zariadení je aj zistenie,

že MZ SR ako jediný zriaďovateľ štátnych zdravotníckych

zariadení dostatočne nevyužilo možnosť prijímať

okamžité alebo strategické opatrenia na zabezpečenie

rovnakého postupu a rovnakej metodiky umožňujúcej

porovnanie (benchmarking) porovnateľných zariadení.

Nedostatky vyžadujúce systémové zmeny sú v oblasti

vzťahov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti

a zdravotnými poisťovňami.

Z tohto dôvodu bola v druhom polroku 2017 vykonaná

kontrola vo všetkých troch zdravotných poisťovniach a na

MZ SR.

Protikladom je riadenie a hospodárenie súkromných ne-

mocníc a transformovaných akciových spoločností. Tieto

svoje operatívne a strategické rozhodnutia prijímajú na

základe rozsiahlych finančných analýz všetkých činností

umožňujúcich sledovanie výkonnosti a ich optimalizáciu

na všetkých úrovniach. Významnou súčasťou riadenia je

centrálny kontroling (systém riadenia orientovaný na vý-

sledok) a neustále vyhodnocovanie prijatých opatrení.

V zdravotných poisťovniach boli preverované roky 2014

až 2016, na MZ SR aj prvý polrok 2017.

Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o NKÚ SR

a so štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných princí-

pov kontroly (ISSAI 100 – 999) v rámci medzinárodných

štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií. Pri kontrole

boli použité nasledovné metódy a techniky: štúdium od-

bornej literatúry, predloženej dokumentácie, dokladov a

interných riadiacich aktov; rozhovory so zamestnancami;

analytické postupy; porovnávacie metódy a iné.

Podobné je to aj pri obstarávaní ZT. Zistenia

v jednotlivých štátnych nemocniciach preukázali nehos-

podárne a neefektívne použitie verejných prostriedkov

v tejto oblasti.

| 8

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Informácie o stratégii nákupu zdravotnej starostlivosti,

Táto skutočnosť významne ovplyvnila dosiahnutie stano-

o cenách, ako aj o benchmarkingu považujú zdravotné

poisťovne Dôvera a Union za svoje know-how, preto

nemohli byť použité pri spracovaní výsledkov z kontrol.

veného cieľa kontrolnej akcie.

3

ZISTENIA A ODPORÚČANIA

ZDRAVOTNÉ POISŤOVNE

3.1

te a na svojej internetovej stránke kritéria na uzatvá-

ranie zmlúv.

VšZP je najväčšia a najdlhšie pôsobiaca zdravotná

poisťovňa na slovenskom trhu. Jej 100-percentným

akcionárom je štát, akcionárske práva vykonáva

MZ SR. Priemerný počet poistencov v roku 2016

dosiahol 62 % z celkového počtu poistencov. Z nich

najväčší podiel až 56,5 % tvorili poistenci štátu;

podiel SZČO bol nad 7 %.

VšZP v rokoch 2014 až 2016 nezverejňovala kritéria

na uzatváranie zmlúv s poskytovateľmi ústavnej

zdravotnej starostlivosti, čo nebolo v súlade so

zákonom o zdravotných poisťovniach (v tomto ob-

dobí neuzatvárala nové zmluvy).

Výsledky vyhodnotenia kritérií vzťahujúcich sa

na indikátory kvality boli takmer u všetkých poskyto-

vateľov na rovnakej úrovni (úroveň 2), preto nebolo

možné vytvoriť poradie poskytovateľov tak, ako to

ustanovuje zákon o zdravotných poisťovniach.

Druhou najväčšou zdravotnou poisťovňou je

Dôvera - s priemerným počtom poistencov v roku

2016 nad 29 %. Poistenci štátu z toho tvorili 56,5 %

a SZČO takmer 6 %. Len táto poisťovňa

vo všetkých troch rokoch dosiahla zisk.

Indikátory ako kritéria sa používajú na hodnotenie

napr. dostupnosti, účinnosti a primeranosti zdravot-

nej starostlivosti, efektívnosti využitia zdrojov

a iných oblastí. Vypracúva ich MZ SR v spolupráci

so zdravotnými poisťovňami, ÚDZS a inými odbor-

nými spoločnosťami. Ministerstvo určuje aj spôsob

získania jeho výslednej hodnoty.

Union je prvou zdravotnou poisťovňou na Sloven-

sku, ktorej jediným akcionárom je zahraničná spo-

ločnosť. Z takmer 9-percentného priemerného počtu

poistencov v roku 2016 bolo 61,1 % poistencov

štátu a 5,6 % SZČO.

3.1.1 Stratégia nákupu zdravotnej starostli-

vosti, spôsob určovania cenových

podmienok a vplyv kontrolnej činnosti

na nákup zdravotnej starostlivosti

Vzhľadom na uvedené NKÚ SR odporúča pre-

hodnotiť vypracované indikátory, resp. metodi-

ku spôsobu získavania ich výslednej hodnoty.

Zdravotné poisťovne pri nákupe zdravotnej starost-

livosti postupujú podľa zákona o zdravotných pois-

ťovniach, ktorý okrem iných povinností stanovuje aj

rozsah uzatvárania zmlúv s poskytovateľmi zdra-

votnej starostlivosti, spôsob úhrady a kontrolnú

činnosť.

V rámci stratégie nákupu ústavnej zdravotnej sta-

rostlivosti všetky tri zdravotné poisťovne využívali aj

hodnotenie samotnými pacientmi/poistencami.

Výsledky sú zverejňované na ich webovom sídle.

Operatívny výkon nákupu ústavnej zdravotnej sta-

rostlivosti prebiehal obdobne vo všetkých troch

zdravotných poisťovniach na nižších stupňoch ria-

denia v súlade s internými predpismi schválenými

generálnym riaditeľom zdravotnej poisťovne

a vychádzal z výsledkov rokovaní s poskytovateľmi

ústavnej zdravotnej starostlivosti.

V nadväznosti na predchádzajúce etapy, kontrola

tejto oblasti bola zameraná najmä na ústavnú zdra-

votnú starostlivosť.

Stratégia nákupu

U všetkých troch zdravotných poisťovní bola straté-

gia každoročne premietnutá do OFP a rozpočtu.

Tieto doklady zdravotné poisťovne predkladajú

MZ SR, MF SR a ÚDZS.

Cenové podmienky ústavnej zdravotnej starost-

livosti

Vo všetkých troch zdravotných poisťovniach sa

úhrada za ústavnú zdravotnú starostlivosť odvíjala

od ceny za hospitalizačný paušál. Cena bola vý-

sledkom dohody spoločných rokovaní Asociácie

nemocníc Slovenska, Asociácie štátnych nemocníc,

(predtým Asociácia fakultných nemocníc) a zdravot-

nej poisťovne, resp. individuálnych rokovaní.

OFP zohľadňuje súčasný a predpokladaný vývoj

základných makroekonomických ukazovateľov,

schválený rozpočet verejnej správy, legislatívne

zmeny, počet, vekovú a pohlavnú štruktúru pois-

tencov, plánovaný počet poskytovateľov zdravotnej

starostlivosti, ako aj predpokladaný vplyv prerozde-

ľovania poistného.

Vo VšZP bolo preukázané, že hospitalizačný paušál

bol v jednotlivých nemocniciach diferencovaný,

Stratégiu ovplyvňovala aj povinnosť zdravotných

poisťovní, uverejňovať na verejne prístupnom mies-

| 9

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

v závislosti od typu zdravotníckeho zariade-

Priemerný nárast cien vo VšZP bol od roku 2011

(od uzatvorenia základných zmlúv) do 30. júna 2017

o 53,7 %, z toho ceny za ukončenú hospitalizáciu

vzrástli o 56,6 % a za osobitne hradený výkon

o 53,9 %.

nia, medicínskeho odboru a iných faktorov.

Na vzorke vybraných nemocníc a medicínskych

odborov bolo vo VšZP zistené, že počas celého

preverovaného obdobia boli najvyššie ceny dohod-

nuté v štyroch nemocniciach.

Kontrolná činnosť

V Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok

a v Nemocnici sv. Michala Bratislava, a.s. to bolo

v odbore vnútorného lekárstva.

Kontrolná činnosť je vykonávaná revíznymi lekármi,

revíznymi farmaceutmi a revíznymi sestrami, a to

ako priama (u poskytovateľov zdravotnej starostli-

vosti) a nepriama (prostredníctvom informačných

systémov).

V odbore pediatria v Nemocnici Poprad, a.s. a

v Nemocnici s poliklinikou Prievidza.

V odbore gynekológia boli najvyššie úhrady dohod-

nuté v Nemocnici Poprad, a.s. a v Nemocnici sv.

Michala Bratislava, a.s.

Výkon

kontroly

zdravotných

poisťovní

u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bol zame-

raný na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vyna-

kladania prostriedkov verejného zdravotného pois-

tenia, na rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej

starostlivosti a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní

zdravotnej starostlivosti.

A v odbore chirurgia v Nemocnici Poprad, a.s. a v

Nemocnici sv. Michala Bratislava, a.s.

Možno predpokladať, že zistené rozdiely budú

odstránené úplným zavedením DRG do praxe.

Systém vygeneruje cenu kalkuláciou. Cena za prí-

pad vznikne z násobku základnej sadzby a relatív-

nej váhy DRG skupiny.

Osobitnou činnosťou kontroly bolo preverovanie

podnetov poistencov na neposkytnutie vykázanej a

uhradenej zdravotnej starostlivosti.

Najčastejšími zisteniami boli nedostatočne vedená

Zavedením systému by mali nemocnice dostávať

rovnaké platby za rovnaké výkony na celom

Slovensku, a to pri zohľadnení choroby pacienta,

náročnosti potrebných diagnosticko-liečebných

postupov a prípadných komplikácií.

zdravotná

dokumentácia,

pochybenia

pri vykazovaní - duplicitne vykázané výkony, nad-

merné vykazovanie výkonov, neefektívne a časté

hospitalizácie, rehospitalizácie a preklady medzi

zariadeniami, nerealizované výkony, predpis liekov

v rozpore s indikačnými a preskripčnými obmedze-

niami a fiktívny výdaj predpísaných liekov.

V prípade ceny za hospitalizačný paušál však nešlo

o konečnú cenu za ukončenú hospitalizáciu, preto-

že táto zahŕňa aj pripočítateľné položky, ktoré sú

hradené nad rámec paušálu. Ide napr. o cenu za

ŠZM, za SVLZ, konziliárne vyšetrenia nesúvisiace s

hlavnou diagnózou, mimoriadne finančne náročnú

zdravotnú starostlivosť a iné.

Kontrola ukázala, že rozdiel medzi fakturovanými

a uznanými výkonmi za preverované obdobie bol

v Dôvere 129 mil. eur (6,64 %) a v Union

3,4 mil. eur (8,0 %).

Vo VšZP bol zistený plusový finančný efekt na vy-

branej vzorke nemocníc 73,8 mil. eur (2,55 %).

Časť úhrad za ústavnú zdravotnú starostlivosť reali-

zovali zdravotné poisťovne ako osobitne hradené

výkony. Ich ceny vychádzali z cien výkonov jedno-

dňovej ambulantnej starostlivosti.

Výsledky revíznej činnosti mali priamy dopad na

ceny, objemy, obchodné podmienky pri spracovaní

a uzatváraní nových zmlúv a ich dodatkov.

Analýzou zmluvných cien bol preukázaný nárast za

ukončenú hospitalizáciu a osobitne hradený výkon

v celom preverovanom období.

3.1.2 Centrálny nákup liekov

a zdravotníckych pomôcok

V Dôvere bol priemerný nárast cien v odboroch

chirurgia a vnútorné lekárstvo za celé obdobie

o 19,4 %.

Zdravotné poisťovne v súlade so zákonom

o zdravotných poisťovniach a vyhláškou MZ SR

realizovali v preverovanom období centrálny nákup

liekov.

V Union bol priemerný nárast cien za ukončenú

hospitalizáciu v štyroch medicínskych odboroch

(chirurgia, gynekológia, interné a detské) o 9 % a za

osobitne hradený výkon v dvoch odboroch (chirur-

gia a gynekológia) o 8,5 %.

Výber liekov a zaradenie do centrálneho nákupu

bolo vykonávané na základe žiadosti poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti.

Do centrálneho nákupu boli zaraďované finančne

náročné lieky spĺňajúce kritériá stanovené vyhláš-

| 10

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

kou MZ SR, nachádzajúce sa v zozname kategori-

zovaných liekov a na ich úhradu bol potrebný sú-

hlas zdravotnej poisťovne.

Graf č. 2 Finančný efekt z centrálneho nákupu lie-

kov vo VšZP (v tis. eur)

140 000

120 000

100 000

80 000

60 000

40 000

20 000

0

Cieľom nákupu bolo dosiahnuť čo najnižšie náklady

na lieky, resp. čo najväčší plusový finančný efekt

verejných prostriedkov v porovnaní s cenou

v kategorizačnom zozname.

Konkrétny liek bol nakupovaný pre konkrétneho

poistenca liečeného v konkrétnom zdravotníckom

zariadení, tzn. liek nebol určený na sklad, čím bola

zabezpečená aj kontrola spotreby lieku.

Dôvera a Union postupovali podľa Obchodného

zákonníka a VšZP podľa zákona o verejnom obsta-

rávaní.

2014

2015

2016

2017

cena CNL

102 881 80 721 69 465 36 698

120 336 96 230 84 380 44 580

17 455 15 509 14 915 7 882

Cieľ centrálneho nákupu liekov bol splnený vo všet-

kých troch poisťovniach – boli dosiahnuté nižšie

náklady na lieky v porovnaní s cenami v kategori-

začnom zozname (ÚZP). Percentuálne vyjadrenie

plusového finančného efektu je znázornené v na-

sledujúcom grafe.

cena ÚZP

Finančný efekt

Zdroj: VšZP

Dôvera pre dosiahnutie čo najvyššej efektívnosti

použitia finančných prostriedkov na lieky, vyradila

niektoré z centrálneho nákupu.

Graf č. 1 Finančný efekt z centrálneho nákupu lie-

kov (v percentách)

Nákup týchto liekov zabezpečovali poskytovatelia

zdravotnej starostlivosti. Náklady na takéto lieky sa

znížili o 10 až 37 %. Dôvodom zníženia bola zmena

prístupu poskytovateľov k predpisovaniu finančne

náročných liekov. Pretože lieky mali hradiť

z vlastného rozpočtu, začali regulovať ich predpiso-

vanie.

17,68

16,12

18

16

14

12

10

8

14,51

14,13

11

10,12

7,35

Tento prístup však nemožno zovšeobecňovať, no

možno ho uplatniť v tých medicínskych odboroch,

v ktorých sú dostupné aj iné lacnejšie terapeutické

postupy.

6,82

6,4

6

4

2

Centrálny nákup zdravotníckych pomôcok reali-

zovala v preverovanom období len Union. Poisťov-

ňa nakupovala „kochleárne implantáty“ a to za cenu

stanovenú v kategorizačnom zozname, tzn. nebol

dosiahnutý finančný efekt.

0

2014

2015

VšZP

Zdroj: VšZP, Dôvera, Union

2016

Dôvera

Union

Ostatné zdravotné poisťovne centrálne nenakupo-

vali zdravotnícke pomôcky z dôvodu nevyhovujúce-

ho - vysokého cenového limitu vo vyhláške MZ SR

(maximálna konečná cena za 1 ks musí byť rovná

alebo väčšia ako 200 eur).

Vo VšZP bol za celé preverované obdobie dosiah-

nutý plusový finančný efekt takmer 56 mil. eur, čo je

16 % z ceny podľa kategorizačného zoznamu.

3.1.3 Zverejňovanie zmlúv s poskytovateľmi

Plusový finančný efekt v eurách, dosiahnutý vo

VšZP, pri zohľadnení skutočne dodaného množstva

liekov je znázornený v nasledujúcom grafe.

zdravotnej starostlivosti

Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, resp.

ich dodatky mali všetky tri zdravotné poisťovne

v súlade so zákonom o zdravotných poisťovniach

uverejnené na svojom webovom sídle. VšZP však

nedodržiavala stanovený termín ich uverejňovania.

| 11

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

VšZP, ako jediná bola povinná v zmysle zákona

3.1.5 Zhrnutie za zdravotné poisťovne

o slobode informácií zverejňovať aj informácie

o uzatvorení zmlúv v CRZ, čo sa javí ako pozitívna

diskriminácia, keďže všetky tri zdravotné poisťov-

ne hospodária s verejnými prostriedkami.

Cieľ kontroly v zdravotných poisťovniach nebol

naplnený z dôvodu osobitého pohľadu súkromných

poisťovní na údaje požadované NKÚ SR.

Kontrola však preukázala, že cena za ukončenú

hospitalizáciu je v jednotlivých nemocniciach roz-

dielna a závisí najmä od typu nemocnice a medicín-

skeho odboru.

Tieto informácie boli v CRZ zverejňované one-

skorene a neboli úplné a správne, čo sťažovalo,

resp. zabraňovalo ich vyhľadávaniu.

NKÚ SR na základe zistení a písomného vysvet-

lenia Úradu vlády SR odporúča VšZP vykonať

kontrolu úplnosti a správnosti zverejnených

informácií.

Možno predpokladať, že plným zavedením systému

DRG do praxe budú tieto rozdiely odstránené

a systém prinesie spravodlivejšie odmeňovanie

nemocníc za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

3.1.4 DRG a eHealth

V oblasti centrálneho nákupu liekov boli vo všetkých

troch poisťovniach dosiahnuté nižšie náklady

v porovnaní s kategorizačnými cenami.

Rok 2017 bol pre zdravotné poisťovne a nemocnice

rokom zavádzania DRG. Úhradový mechanizmus

bol nastavený tak, že v tomto roku nebude mať

negatívny finančný dopad na poskytovateľov ústav-

nej zdravotnej starostlivosti. Proces konvergencie

základných sadzieb je naplánovaný do roku 2022.

Úplne zavedenie DRG by malo zdravotným pois-

ťovniam priniesť transparentnejšiu a spravodlivejšiu

alokáciu verejných zdrojov, objektivitu pri uzatváraní

zmluvných vzťahov a možnosť porovnania poskyto-

vateľov zdravotnej starostlivosti na základe ob-

jektívnych merateľných ukazovateľov.

3.2

MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR

MZ SR je ústredným orgánom štátnej správy, po-

dieľajúcim sa na tvorbe a realizácii jednotnej štátnej

politiky v oblasti zdravotníctva. V jeho pôsobnosti

bolo k 31. decembru 2016 až 108 organizácií, naj-

viac zo všetkých ministerstiev. Z toho 33 bolo štát-

nych príspevkových organizácií, financovaných zo

zdrojov verejného zdravotného poistenia. V rámci

predchádzajúcich troch etáp kontroly bolo prevere-

ných takmer 40 % z týchto príspevkových organizá-

cií.

Úhrada zdravotnej starostlivosti v nemocniciach

bude oveľa adresnejšia a bude odrážať námahu a

náklady, ktoré vynaložia na ošetrenie konkrétneho

pacienta.

3.2.1 Rozpočty, manažérske finančné plány

Zdravotnícke zariadenia typu príspevkových organi-

zácií MZ SR hospodária podľa svojho rozpočtu

nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia.

S cieľom dosiahnuť lepšie hospodárenie nemocníc

bol od roku 2013 zavedený systém finančného

riadenia, založený na zostavovaní manažérskeho

finančného plánu. Návrhy plánov, ktoré boli pred-

kladané nemocnicami, boli MZ SR upravované

v oblasti výnosov aj nákladov. Úpravy boli výsled-

kom konzultácií a osobných rokovaní zástupcov

nemocníc a MZ SR a následne schvaľované minis-

trom zdravotníctva. Z výsledkov kontrol vykonaných

priamo v nemocniciach vyplynulo, že tieto plány boli

vo väčšine prípadov reálne nesplniteľné, čo potvrdi-

lo aj samotné MZ SR.

Náklady na implementáciu DRG v zdravotných

poisťovniach dosiahli za preverované obdobie sumu

nad 1 mil. eur.

V roku 2017 bola ukončená implementácia eHeal-

thu a bol uvedený do praxe. Podľa súčasne platnej

legislatívy sú všetci poskytovatelia zdravotnej sta-

rostlivosti povinní od 1. januára 2018 vkladať údaje

do elektronickej zdravotnej knižky občana a plne

využívať tento systém.

V období výkonu kontroly v zdravotných poisťov-

niach sa tento termín produkčného nasadenia javil

ako nereálny. A to najmä z dôvodu, že časť posky-

tovateľov zdravotnej starostlivosti nebola ochotná,

prípadne schopná sa na eHealth pripojiť. Preto

možno tento termín chápať najmä ako začiatok

postupnej adaptácie na systém.

K významnej zmene v oblasti finančného plánova-

nia došlo v roku 2016, kedy boli zdravotnícke zaria-

denia vyzvané pri tvorbe plánu iniciatívne hľadať

vnútorné rezervy v hospodárení, ktoré by sa pre-

mietli do plánov na rok 2017. Úspory vychádzali

z opatrení zameraných na optimalizáciu prevádzko-

vých nákladov nemocníc, z medicínskych procesov,

ako aj z nákupov liekov a ŠZM. Reálne finančné

Zdravotné poisťovne v priebehu troch preverova-

ných rokov prispeli na správu a rozvoj NZIS celko-

vou sumou takmer 42 mil. eur.

| 12

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

plánovanie prezentuje MZ SR ako najsilnejší nástroj

 benchmarking nákladových zmlúv s cieľom

zamedziť uzatváraniu nevýhodných zmlúv

(upratovanie, súkromná bezpečnostná služba,

pranie, stravovanie, právne služby a iné),

 benchmarking výnosových zmlúv (parkovanie,

prenájom priestorov),

 zavedenie jednotných účtovných postupov

a účtovnej osnovy, ako aj nákladových stre-

dísk,

 implementácia Expertného informačného sys-

tému, ktorý umožňuje vykonávať kontroling

a porovnávanie nemocníc resp. ich kli-

ník/oddelení/primariátov v reálnom čase,

 dôsledné dodržiavanie systému sledovania

spotreby liekov s prihliadnutím na efektivitu

liečby a iné.

na realizáciu efektívnejšieho fungovania nemocníc

v rezorte zdravotníctva. Od plnenia plánov bude

závisieť aj odmeňovanie štatutárov nemocníc.

Súčasne sa zintenzívnilo pravidelné vyhodnocova-

nie plnenia plánov zdravotníckych zariadení. Na

mesačnej báze bola vykonávaná analýza ekono-

micko-prevádzkových výsledkov nemocníc, opera-

tívne riešenie odchýlok, zisťovanie príčin neplnenia

plánov. Výsledkom bolo dosiahnutie spomalenia

tempa zhoršovania hospodárenia najväčších ne-

mocníc v roku 2016 medziročne o 6 mil. eur

a tempa rastu záväzkov o 8,8 mil. eur. Pozitívne

výsledky vo vývoji hospodárenia sa podarilo do-

siahnuť v I. polroku 2017 napr. v UN Martin,

FN Trenčín, či FNsP Žilina.

3.2.3 Vykazovanie a evidencia poskytnutej

zdravotnej starostlivosti, uzatváranie

zmluvných vzťahov

3.2.2 Opatrenia prijaté na zlepšenie hospodá-

renia zdravotníckych zariadení

MZ SR realizovalo od 2. polroku 2016 systémové

opatrenia na zefektívnenie verejných zdrojov

v rezorte zdravotníctva. Bol zriadený organizačný

útvar ÚRPO, v pôsobnosti ktorého je zjednocovať

procesy v organizáciách v pôsobnosti MZ SR na

účely lepšieho a objektívnejšieho porovnania efek-

tívnosti fungovania organizácií. Do praxe boli im-

plementované konkrétne opatrenia s cieľom identifi-

kovať rezervy v hospodárení zdravotníckych zaria-

dení a optimalizovať ich riadiace a kontrolné proce-

sy. Do riadenia príspevkových organizácií boli vne-

sené prvky obchodných spoločností, a to vytvore-

ním dozorných orgánov a zavedením systému ko-

lektívneho rozhodovania pri riadení nemocníc pro-

stredníctvom Rady riaditeľov, ktorá je trojčlenným

štatutárnym orgánom.

Kontrolou bolo zistené, že MZ SR nezasahovalo do

zmluvných vzťahov medzi poskytovateľmi zdravot-

nej starostlivosti v jeho pôsobnosti a zdravotnými

poisťovňami, ani nerokovalo so zdravotnými pois-

ťovňami v mene svojich podriadených organizácií.

Uzatváranie zmlúv bolo vo výlučnej kompetencii

príslušných zdravotníckych zariadení.

MZ SR nevstupovalo do spracovania a vykazovania

zdravotných výkonov, ani nezasahovalo do postu-

pov fakturovania a evidovania poskytnutej zdravot-

nej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach.

Spôsob vykazovania poskytnutej zdravotnej starost-

livosti bol predmetom zmluvných vzťahov so zdra-

votnými poisťovňami. Riaditelia nemocníc mali

povinnosť vykonávať analýzu neuznaných výkonov

zo strany poisťovní. Tieto analýzy však neboli pred-

kladané a vyhodnocované MZ SR.

Okrem toho MZ SR prijalo všeobecné opatrenia

zamerané na znižovanie nákladov v rezorte zdra-

votníctva, najmä:

 centrálne obstarávanie ZT, napr. CT, RTG,

 centrálne obstarávanie ostatných tovarov

a služieb, napr. energie, počítačov,

 benchmarking nákupných cien liekov, ŠZM, ZT

a pomôcok,

 analýzu spotreby a nákladovosti liekov, analý-

zu nákladovo neefektívnych liekov a referen-

covanie cien ŠZM a iné.

3.2.4 Pohľadávky a záväzky

Pohľadávky a záväzky zdravotníckych zariadení boli

pravidelne mesačne sledované a analyzované

MZ SR, a to na základe zasielaných mesačných

hlásení o ich stave. Osobitná pozornosť bola veno-

vaná záväzkom po lehote splatnosti, ktoré sú indi-

kátorom zadlženosti zdravotníckych zariadení. K 31.

decembru 2016 bol stav záväzkov na úrovni istiny

nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR

v celkovej sume 702,13 mil. eur, z toho záväzky po

lehote splatnosti boli v sume 547,16 mil. eur. Medzi-

ročný nárast záväzkov bol na úrovni cca 100 mil.

eur.

K ostatným opatreniam prijatým najmä na zlepšo-

vanie

hospodárenia

stratových

nemocníc

a efektívnejšieho porovnávania výsledkov hospodá-

renia patria najmä:

 benchmarking hospodárenia primariátov, keď

sa v rámci porovnateľných nemocníc porovná-

vajú medicínske a ekonomické ukazovatele,

MZ SR upozorňovalo a pravidelne informovalo

vládu SR o stave záväzkov a implementácii opatre-

ní na zamedzenie rastu zadlženosti zdravotníckych

| 13

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

zariadení formou predkladania materiálov na roko-

Práce na zavádzaní eHealthu sa zintenzívnili

od roku 2016, kedy bola realizovaná pilotná pre-

vádzka eHealth a boli vykonané zmeny funkčnosti

a procesov. Plánovaný termín zavedenia systému

do produkčnej prevádzky bol 1. január 2018. Na

základe nízkeho počtu pripojených nemocníc

a ambulancií bolo viac ako isté, že k celoplošnému

zavedeniu eHealthu a k dosiahnutiu očakávaných

benefitov zatiaľ nedôjde.

vanie vlády. MZ SR realizovalo viacero opatrení na

elimináciu zadlženosti nemocníc, najmä v oblasti

efektivity a racionalizácie nákladov, ktoré však ne-

postačovali na generovanie potrebných zdrojov na

úhradu záväzkov po lehote splatnosti. Preto bola

vypracovaná koncepcia oddlženia zdravotníckych

zariadení, schválená vládou SR 13. septembra

2017, ktorá uvažuje o oddlžení nemocníc do maxi-

málneho objemu 585 mil. eur.

3.2.6 Investičný rozvoj a obstarávanie ZT

NKÚ SR už po ukončení druhej etapy kontroly,

upozorňoval, že plošné oddlžovanie nemocníc

v minulosti neprinieslo požadovaný efekt

a odporučilo MZ SR, aby v prípade ďalšieho

oddlžovania bol prístup diferencovaný v čase

a v miere oddlženia a zároveň aby bol podmie-

nený dosahovaním cieľov, ktoré proces zadlžo-

vania zastavia.

Zdravotnícke zariadenia mali povinnosť každoročne,

k 31. októbru predkladať MZ SR plány investícií,

resp. plány obstarávania tovarov, stavebných prác

a služieb na nasledujúci kalendárny rok. Plány boli

posudzované „Komisiou verejného obstarávania“,

ktorá bola stálym poradným orgánom ministra. Vo

väčšine prípadov však boli iba vzaté na vedomie,

s konštatovaním, že realizácia uvedených investícií

bude možná len pri dostatočných finančných zdro-

joch na ich krytie. Na zabezpečenie realizácie plá-

nov investícií MZ SR každoročne žiadalo MF SR pri

zostavovaní rozpočtu o navýšenie zdrojov na kapi-

tálové výdavky. V rokoch 2014 až I. polrok 2017 boli

prostriedky na stavebné investície a ZT poskytnuté

13 nemocniciam v pôsobnosti MZ SR v celkovej

výške 47,9 mil. eur, z toho zo štátneho rozpočtu

29,2 mil. eur a z fondov EÚ 18,7 mil. eur. Najvyšší

objem prostriedkov smeroval do DFN Košice

12,9 mil. eur, UN Košice 11,1 mil. eur

a FN Trenčín 5,6 mil. eur.

3.2.5 DRG a eHealth

Úlohy vyplývajúce zo zavedenia systému DRG

a projektov eHealth plnilo MZ SR prostredníctvom

organizácií v jeho pôsobnosti. Za zabezpečenie

a zavedenie DRG systému ako úhradového me-

chanizmu za poskytnutú lôžkovú zdravotnú starost-

livosť v ústavných zdravotníckych zariadeniach bol

zodpovedný ÚDZS, ktorý sa stal aj Centrom pre

klasifikačný systém. Garantom implementácie pro-

jektu eHealth je NCZI, príspevková organizácia

MZ SR. Ministerstvo malo v riadiacich a výkonných

štruktúrach oboch projektov svojich zástupcov,

ktorých úlohou bolo poskytovať najmä odbornú

pomoc a legislatívnu podporu pri zavádzaní projek-

tov. Zdravotnícke zariadenia boli o projektoch in-

formované prostredníctvom zástupcov asociácií

nemocníc, ktorí boli členmi riadiacich výborov, ako

aj formou zverejnenia dokumentov o stave projektov

na webovom sídle príslušných gestorov a MZ SR.

Finančná pomoc na zavedenie projektov nebola zo

strany MZ SR poskytnutá žiadnemu zdravotníckemu

zariadeniu, zvýšené náklady nemocnice uhrádzali

zo svojich zdrojov.

Pasportizácia majetku

Kontrola preukázala, že MZ SR nevedie zoznam,

resp. pasportizáciu majetku v zdravotníctve. Za

evidenciu a pasportizáciu majetku sú zodpovedné

zdravotnícke zariadenia. Nehnuteľný majetok je od

roku 2017 vedený vo verejne dostupnej „Centrálnej

evidencii majetku“, spravovanej MF SR. Táto evi-

dencia však obsahuje len prehľad užívaného majet-

ku, nie informáciu o jeho stave, opotrebovaní

a hodnote. Obdobne je to aj v prípade ZT, ktorá je

vykazovaná prostredníctvom štatistického „Ročné-

ho výkazu o zdravotníckej technike“ predkladaného

NCZI. MZ SR tak nemá ucelený prehľad o stave a

hodnote prístrojov a ZT v zdravotníckych zariade-

niach v jeho pôsobnosti. Pri kvantifikácii skrytého

alebo existujúceho modernizačného dlhu vychádza

z analýzy stavu investícií v nemocniciach vykona-

nej v roku 2013, podľa ktorej je investičná medzera

v sektore zdravotníctva na úrovni 3,9 mld. eur.

Predpokladané prechodné obdobie konvergencie

individuálnych základných sadzieb na jednotnú je

vymedzené do roku 2022. Do tohto času sa očaká-

va najmä skvalitňovanie vykazovania údajov zdra-

votníckymi zariadeniami, riešenie problémov kódo-

vania zdravotníckych výkonov a dosiahnutie kon-

senzu v sporných oblastiach, najmä v metodike

výpočtu základnej sadzby. Až úplným zavedením

DRG systému do praxe možno očakávať, že sa

stane jedným z dôležitých nástrojov zvýšenia efekti-

vity a výkonnosti nemocníc.

Obstarávanie ZT

Povinnosť zdravotníckych zariadení požadovať od

MZ SR súhlas so začatím verejného obstarávania

| 14

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ZT nad určitú hranicu platila už od roku 2014. Žia-

práce. Do plánu kontrol neboli v preverovanom

období zahrnuté žiadne kontroly zamerané na hos-

podárnosť a účinnosť vynakladaných zdrojov

v nemocniciach v pôsobnosti MZ SR.

dosti, ktorých súčasťou bola orientačná technická

špecifikácia a prieskum trhu, boli posudzované

najmä z hľadiska zvoleného postupu verejného

obstarávania,

medicínskeho

opodstatnenia

Absentovala aj identifikácia rizikových oblastí zo

strany odborných útvarov v rámci zverenej činnosti.

Pri zostavovaní plánu vnútorného auditu sa nevy-

chádzalo z objektívneho hodnotenia rizík, vyplýva-

júcich z úloh a cieľov MZ SR, čo nebolo v súlade so

zákonom o finančnej kontrole a audite.

a ekonomického vplyvu. Neskúmala sa primera-

nosť, resp. optimálnosť predpokladanej hodnoty

zákazky, stanovená zdravotníckymi zariadeniami,

čím nebolo zaručené dosiahnutie hospodárnosti

a efektívnosti v procese obstarávania ZT.

Od 1. decembra 2015 sa pravidlá nákupu ZT pod-

statným spôsobom zmenili. Nemocnice boli povinné

využívať porovnateľné – priemerné ceny ZT pri

stanovovaní predpokladanej hodnoty zákazky. In-

formáciu o priemerných cenách ZT poskytuje

MZ SR zdravotníckym zariadeniam už pred vykona-

ním prieskumu trhu. Vychádza z databázy cien ZT,

obsahujúcej údaje z takmer 900 zmlúv najčastejšie

nakupovanej ZT v rámci českého a slovenského

trhu. Databázu vytvorilo a spravuje MZ SR a je

prístupná aj verejnosti, a to na webovej stránke

ministerstva. Znalosť porovnateľnej ceny obstará-

vanej ZT ovplyvňuje rokovaciu pozíciu zdravotníc-

kych zariadení s potenciálnymi dodávateľmi, posil-

ňuje princíp transparentnosti, nediskriminácie

a hospodárnosti v procese obstarávania. Od začiat-

ku používania porovnateľných cien bolo obstara-

ných 61 prístrojov v celkovej hodnote 6 mil. eur (bez

CT z centrálneho obstarávania), pričom dosiahnutá

minimálna úspora v porovnaní s predpokladanou

hodnotou zákazky bola cca 852 tis. eur, t. j. 14,2 %.

MZ SR neviedlo centrálnu evidenciu interných ria-

diacich aktov, nemalo vypracovaný osobitný interný

predpis upravujúci postup tvorby, schvaľovania a

evidencie interných riadiacich aktov.

Podľa NKÚ SR neboli na MZ SR vytvorené perso-

nálne podmienky na efektívny a účinný výkon vnú-

torného auditu, s ohľadom na mimoriadne vysoký

počet organizácií v pôsobnosti MZ SR.

Preto NKÚ SR odporúča MZ SR personálne po-

silniť útvar vnútorného auditu tak, aby boli za-

bezpečené ciele a úlohy vyplývajúce zo zákona

o finančnej kontrole a audite.

3.2.8 Zhrnutie za ministerstvo

Z kontrol vykonaných v prvých troch etapách

v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti MZ SR

vyplynula absencia jednotného usmerňovania

a riadenia v oblasti evidencie, výkazníctva a iných

činnosti zo strany ministerstva, čo neumožňovalo

vzájomné porovnávanie týchto organizácií, ich čin-

nosti a procesov.

Ďalším z opatrení, zameraných na zvýšenie trans-

parentnosti a efektívnosti vynakladania verejných

prostriedkov na obstarávanie je zrealizované cen-

trálne obstarávanie CT prístrojov. V roku 2017 bolo

zakúpených 10 ks CT, pri ktorom bol dosiahnutý len

v 1. a 2. kole elektronickej aukcie plusový finančný

efekt min. 5,5 mil. eur. MZ SR vyhlásilo centrálne

obstarávanie aj na ďalšiu komoditu - nemocničné

lôžka a plánuje realizovať centrálne obstarávanie na

RTG techniku.

Výrazná zmena v riadení podriadených zdravotníc-

kych zariadení MZ SR nastala v druhej polovici roku

2016, zriadením organizačného útvaru – ÚRPO.

Jeho úlohou je zjednocovať a usmerňovať procesy

v týchto organizáciách za účelom objektívnejšieho

porovnávania a vyhodnocovania jednotlivých proce-

sov ako aj samotných zariadení, čo by malo zabez-

pečiť ich efektívnejšie fungovanie.

Kontrolou na MZ SR boli zistené nedostatky

v účinnosti a efektívnosti vnútorného kontrolného

systému.

3.2.7 Vnútorný kontrolný systém

Na základe posúdenia plánu a činnosti útvaru vnú-

tornej kontroly a útvaru vnútorného auditu boli zis-

tené rezervy v účinnosti a efektívnosti vnútorného

kontrolného systému. Nebol nastavený tak, aby

včas a komplexne signalizoval problémy v oblasti

hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti

vynakladaných verejných financií v zdravotníckych

zariadeniach v pôsobnosti MZ SR a dával systémo-

vé podnety na skvalitnenie riadiacej a kontrolnej

| 15

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ODPORÚČANIA:

NKÚ SR odporúča:

 VšZP - vykonať kontrolu úplnosti a správnosti zverejnených informácií v CRZ

 MZ SR - prehodnotiť vypracované indikátory kvality (slúžiace na monitoring vybratých oblastí poskytovania

zdravotnej starostlivosti), resp. metodiku spôsobu získavania ich výslednej hodnoty

 MZ SR - personálne posilniť vnútorný audit tak, aby boli zabezpečené ciele a úlohy vyplývajúce zo zákona

o finančnej kontrole a audite.

4

REAKCIA KONTROLOVANÝCH SUBJEKTOV

Z kontrol vykonaných v zdravotných poisťovniach boli

vypracované záznamy, pretože v kontrolovanej oblasti

neboli zistené porušenia všeobecne záväzných právnych

predpisov.

MZ SR k zisteniam uvedeným v protokole predložilo ná-

mietky. Preverením týchto námietok nebola potvrdená ich

opodstatnenosť. Preto následným prerokovaním protoko-

lu bola kontrola ukončená.

Na MZ SR bol vypracovaný protokol, najmä z dôvodu

nedostatkov zistených vo vnútornom kontrolnom systéme.

5

ZÁVER

Výkon kontroly v zdravotných poisťovniach bol

ovplyvnený osobitným pohľadom súkromných poisťovní

na údaje požadované NKÚ SR ku kontrole.

v konečnom dôsledku zabrániť neustálemu rastu

zadlžovania verejného zdravotníctva.

Na základe výsledkov kontroly je MZ SR povinné prijať

v stanovenom termíne opatrenia na odstránenie nedos-

tatkov a následne predložiť NKÚ SR správu o ich plnení.

Napriek uvedenému, kontrola preukázala rozdiely

v cenách za ukončenú hospitalizáciu v jednotlivých

nemocniciach. Možno predpokladať, že plným nasadením

systému DRG do praxe budú tieto rozdiely odstránené.

Plnenie prijatých opatrení bude NKÚ SR priebežne moni-

torovať, analyzovať a hodnotiť.

Súčasne poukázala na zmenu v riadení organizácií

v pôsobnosti MZ SR v druhom polroku 2016, ktorá má

KONTAKT

Najvyšší kontrolný úrad SR

Priemyselná 2

824 73 Bratislava

 +421 2 5011 4451

 info@nku.gov.sk

| 16