N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D

S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

S T A N O V I S K O

Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky

k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2016

______________________________________________________________________________________

Bratislava máj 2017

Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2016

1

Stanovisko k ekonomickému rámcu rozpočtového hospodárenia SR

1.1 Ekonomický vývoj SR v kontexte vývoja európskej a globálnej ekonomiky

1.2 Základné ekonomické ukazovatele SR

Stanovisko k hospodáreniu verejnej správy v metodike ESA 2010

2.1 Saldo verejnej správy v metodike ESA 2010

2.2 Príjmy a výdavky verejnej správy

2.2.1 Príjmy verejnej správy

2.2.2 Výdavky verejnej správy

2.3 Stanovisko k dlhu verejnej správy

2.3.1 Štátny dlh

2.3.2 Štruktúra dlhu verejnej správy

Stanovisko k hospodáreniu štátneho rozpočtu na hotovostnej báze

3.1 Zámery, ciele a opatrenia rozpočtovej politiky

3.2 Základné rozpočtové ukazovatele

3.2.1 Príjmy štátneho rozpočtu

3.2.2 Výdavky štátneho rozpočtu

3.2.3 Príjmy a výdavky rozpočtových kapitol

3.3 Rezervy štátneho rozpočtu

Stanovisko k vzťahom štátneho rozpočtu k Európskej únii

Stanovisko k hospodáreniu územnej samosprávy

5.1 Hospodárenie obcí

4

5

5.2 Hospodárenie VÚC

Zoznam skratiek

ARDAL

b. c.

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity

bežné ceny

DPH

daň z pridanej hodnoty

DPPO

EK

daň z príjmov právnických osôb

Európska komisia

ES

Európske spoločenstvo

ESA 2010

EÚ

Európsky systém účtov

Európska únia

EÚS

EŠIF

FNM SR

FR SR

HDP

Európska územná spolupráca

Európske štrukturálne a investičné fondy

Fond národného majetku SR

Finančné riaditeľstvo SR

hrubý domáci produkt

IFP

Inštitút finančnej politiky

JAVYS

MDVRR SR

MF SR

MH SR

MPRV SR

MPSVR SR

MS SR

MŠVVS SR

MV SR

MZ SR

MŽP SR

NBS

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť a. s.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Ministerstvo financií SR

Ministerstvo hospodárstva SR

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo spravodlivosti SR

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

Ministerstvo vnútra SR

Ministerstvo zdravotníctva SR

Ministerstvo životného prostredia SR

Národná banka Slovenska

Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

Najvyšší kontrolný úrad SR

Národná rada SR

NDS

NKÚ SR

NR SR

OP

operačný program

p. b.

percentuálny bod

PRV

Program rozvoja vidieka

RIS

RVS

Rozpočtový informačný systém

Rozpočet verejnej správy

s. c.

stále ceny

SR

Slovenská republika

ŠD

štátne dlhopisy

ŠP

Štátna pokladnica

ŠPP

ŠÚ SR

ŠR

štátne pokladničné poukážky

Štatistický úrad SR

štátny rozpočet

ŠZÚ SR

V 4 + 2

VPS

štátny záverečný účet SR

Slovenská republika, Česká republika, Poľsko, Maďarsko + Rakúsko, Slovinsko

Všeobecná pokladničná správa

vyšší územný celok

VÚC

VS

verejná správa

ZÚ

záverečný účet

ŽSSK

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.

1

Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2016

Stanovisko NKÚ SR k návrhu ŠZÚ SR za rok 2016 je vypracované v súlade s ustanovením

§ 5 ods. 1 zákona o NKÚ SR a vychádza z kontrol vykonaných NKÚ SR v roku 2016 v kapitolách štátneho rozpočtu

a ostatných subjektoch VS.

NKÚ SR na základe výsledkov týchto kontrol dospel k nasledovným záverom.

1. Návrh ŠZÚ SR za rok 2016 v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách

obsahuje:

a) údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia subjektov VS a o stave dlhu VS

k 31. 12. 2016 v metodike ESA 2010, vykázané Európskej komisii do 1. 4. 2017 v zmysle čl. 1 ods. 5 nariadenia

Rady (ES) č. 479/2009 z 25. 5. 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí

prílohu Zmluvy o založení ES v platnom znení,

b) vyhodnotenie zamerania a opatrení rozpočtovej politiky,

c) údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia ŠR,

d) iné údaje o plnení rozpočtu VS.

Rozpočtové hospodárenie SR naďalej pokračovalo v raste. HDP v roku 2016 vzrástol o 3,3 %, čo v porovnaní

s rokom 2015 bolo o 0,5 p. b. menej. Podstatnú časť rastu HDP tvorila spotreba domácností, ktorá vzrástla

medziročne o 2,9 %, čím prekonala svoje predkrízové maximum. K rastu HDP prispel aj domáci i zahraničný dopyt.

Spomalenie výkonu ekonomiky bolo spôsobené najmä tým, že Slovensko v roku 2016 takmer nevyužilo čerpanie

prostriedkov EÚ z tretieho programového obdobia.

Zlepšenie situácie na trhu práce bolo výraznejšie než v roku 2015. Zásluhou silného dopytu po práci sa celková

zamestnanosť podľa výberového zisťovania pracovných síl zvýšila o 2,8 % na 2 492,1 tis. osôb. Nezamestnanosť sa

v priemere za rok 2016 znížila o 48,3 tis. osôb na 266,3 tis. osôb, čo predstavovalo medziročné zníženie o 15,4 %.

Miera nezamestnanosti medziročne klesla o 1,8 p. b. na úroveň 9,7 % a dostala sa pod priemernú úroveň krajín

eurozóny (10 %).

NKÚ SR konštatuje, že aj napriek pozitívnemu vývoju na trhu práce je dlhodobá nezamestnanosť osôb s nízkou

kvalifikáciou, marginalizovaných Rómov a mladých ľudí pretrvávajúcim problémom. Aj ženy, starajúce sa o deti do

3 rokov veku, mali v roku 2016 obmedzené možností zamestnania sa, čo bolo spôsobené nedostatkom kvalitných,

cenovo dostupných zariadení pre deti do 3 rokov. Podľa NKÚ SR bude potrebné zamerať pozornosť na vytváranie

lepších pracovných podmienok pre tieto a ďalšie rizikové skupiny obyvateľstva.

2. Hospodárenie VS v metodike ESA 2010

Saldo rozpočtu VS na HDP v metodike ESA 2010 dosiahlo za rok 2016 podľa predbežných výsledkov hospodárenia

VS úroveň -1,68 % HDP, čo bolo v porovnaní s kľúčovým cieľom rozpočtu VS na rok 2016 menej o 0,25 p. b.

Výšku salda VS pozitívne ovplyvnilo predovšetkým hospodárenie územnej samosprávy. Najvýraznejšie prebytkové

hospodárenie dosiahli obce vo výške 348 274 tis. eur, a to najmä z dôvodu lepšieho výberu daní a nižšieho čerpania

kapitálových výdavkov. Pozitívne sa prejavilo aj hospodárenie štátneho rozpočtu s nižším schodkom

o 154 170 tis. eur oproti rozpočtu a hospodárenie Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá dosiahla prebytok oproti

rozpočtu vyšší o 62 529 tis. eur a to hlavne z dôvodu meškania realizácie investičných projektov, čo má negatívny

vplyv na stav dopravnej infraštruktúry.

Negatívny vplyv na plnenie rozpočtového schodku VS malo hospodárenie štátnych fondov vo výške 111 837 tis. eur.

Predovšetkým Environmentálny fond dosiahol hospodárenie horšie o 91 192 tis. eur, najmä z dôvodu nižšieho príjmu

z emisných kvót oproti rozpočtovanému plánu. Negatívne sa prejavilo aj hospodárenie Sociálnej poisťovne

(o -85 991 tis. eur) a zdravotníckych zariadení (o -68 951 tis. eur, vrátane zdravotníckych zariadení v územnej

samospráve).

2

Podľa akruálnych výsledkov hospodárenia dosiahli v roku 2016 príjmy VS 35 041 mil. eur, výdavky VS medziročne

klesli na 36 403 mil. eur. Reálne výdavky očistené o príjmové opatrenia vzrástli oproti roku 2015 o 0,7 %, pričom

výdavkové pravidlo dávalo priestor pre nárast o 2,2 %. Pri hodnotení na jednoročnom horizonte tak dosahuje

Slovensko pozitívnu odchýlku 0,6 % HDP.

Výber DPH bol v roku 2016 nižší, ako rozpočtovaný. Podľa NKÚ SR sa pod nižší výber DPH podpísala zmena

sadzby DPH na potraviny, nízke čerpanie európskych prostriedkov v roku 2016 a samozdanenie v stavebnom

sektore. Pozitívne sa prejavil makroekonomický vývoj a legislatívne opatrenia, napr. uvádzanie údajov o odpočítaní

dane zo zjednodušených faktúr v kontrolnom výkaze. DPH je daň, ktorá najviac prispieva do ŠR, aj preto je potrebné

monitorovať účinnosť jednotlivých opatrení a prijímať nové účinné mechanizmy na boj s daňovými únikmi.

Efektivitu výberu daní hodnotil NKÚ SR aj vo svojich kontrolných akciách v roku 2016. Okrem iného, poukázal na

problémy s uplatňovaním daňovej licencie, kedy odhadovaný výpadok daňových príjmov za roky 2015 a 2016

dosiahol minimálnu výšku – okolo 38 mil. eur. Aj v oblasti spotrebných daní NKÚ SR poukázal na značné rezervy

v efektívnosti správy spotrebných daní vo finančnej správe SR, a to najmä v personálnom manažmente správy

spotrebných daní a vo výdavkoch súvisiacich s aktualizáciou systému EMCS.

3. Hospodárenie ŠR vykázané na hotovostnom princípe v roku 2016 dosiahlo:



Príjmy

Výdavky

Schodok

14 275 917 tis. eur

15 256 172 tis. eur

980 255 tis. eur

Skutočný schodok ŠR bol v porovnaní so zákonom rozpočtovanou sumou nižší o 990 140 tis. eur a v porovnaní

s rokom 2015 prišlo k jeho zníženiu o 952 341 tis. eur, t. j. o 49,27 %.

Zákonom o ŠR na rok 2016 boli celkové príjmy ŠR schválené vo výške 14 276 806 tis. eur. Rozpočtovými

opatreniami boli znížené na sumu 14 057 602 tis. eur. Skutočné príjmy dosiahli výšku 14 275 917 tis. eur, čo

predstavuje plnenie na 101,6 % oproti upravenému rozpočtu. Najväčší rozdiel medzi schváleným rozpočtom

a skutočnosťou sa nachádza pri nedaňových príjmoch, konkrétne pri položke iné nedaňové príjmy. Vyššie než

očakávané príjmy v tejto položke súvisia s vyšším odvodom z hazardných hier a iných podobných hier.

Celkové výdavky štátneho rozpočtu dosiahli v roku 2016 hodnotu 15 256 172 tis. eur, čo zodpovedá medziročnému

poklesu o 16,0 % a poklesu oproti upravenému rozpočtu o 2,5 %. Podiel bežných výdavkov na celkových výdavkoch

predstavuje 87,5 % a zvyšných 12,5 % pripadá na kapitálové výdavky. Najväčší rozdiel oproti schválenému rozpočtu

je vykázaný pri bežných výdavkoch, konkrétne pri položke bežné transfery. Nižšie výdavky oproti schválenému

rozpočtu boli dosiahnuté pri transferoch nefinančným subjektom a príspevkovým organizáciám (o 499 501 tis. eur)

a pri transferoch jednotlivcom a ostatným právnickým osobám (o 340 315 tis. eur).

4. Hodnotenie vzťahov ŠR k EÚ

Rok 2016 bol poznamenaný dočerpávaním prostriedkov 2. programového obdobia a rozbehom implementácie

3. programového obdobia. Platby z EK na všetkých programoch boli obnovené a SR prijala úhrady z EK za posledné

priebežné žiadosti o platbu. Kumulatívne čerpanie bolo vo výške 11 270 269 tis. eur, čo predstavovalo čerpanie na

úrovni 97,01 % z celkovej alokácie 2007 – 2013. V uvedenej sume už boli zohľadnené uplatnené korekcie v zmysle

zistení z auditov a kontrol.

Čerpanie 3. programového obdobia na úrovni certifikačného orgánu sa začalo až v apríli roku 2016. K 31.12.2016

bolo vo výške 556 582 tis. eur (bez PRV), čo predstavovalo 3,98 % z celkovej alokácie. NKÚ SR konštatuje, že

nábeh čerpania 3. programového obdobia je porovnateľný s 2. programovým obdobím, a tak existujú riziká

obdobných problémov aké sprevádzalo čerpanie eurofondov v minulosti. Ide predovšetkým o nedostatočný proces

hodnotenia a výberu žiadostí o nenávratný finančný príspevok, ďalej skutočnosť, že kritériá hodnotenia a výberu

projektov nezohľadňujú kvalitu projektu a zásady riadneho finančného hospodárenia, t. j. zásady hospodárnosti,

3

efektívnosti a účinnosti a riziko nedosahovania cieľov a výsledkov programov a projektov (tzv. výkonnostného

rámca). NKÚ SR konštatuje, že problémy 2. programového obdobia sa opakujú.

5. Hospodárenie územnej samosprávy

V roku 2016 zaznamenalo hospodárenie územnej samosprávy výrazný prebytok, ktorý pozitívne ovplyvnil

celkový schodok verejnej správy. Tento pozitívny stav bol dosiahnutý aj úsporami na kapitálových výdavkoch, pričom

tieto prostriedky mohli byť použité na odstránenie modernizačného dlhu v oblasti preneseného výkonu štátnej

správy, ale aj originálnych kompetencií.

NKÚ SR konštatuje, že v súlade so zákonom o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve

bolo v roku 2016 príjmom rozpočtov obcí 70 % z celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb, a to vo výške

1 671 614 tis. eur, čo znamenalo nárast o 199 915 tis. eur oproti predchádzajúcemu obdobiu.

NKÚ SR hodnotí aj príjmovú časť hospodárenia VÚC, kde prevod výnosu podielovej dane vo výške 30 % bol 716

364 tis. eur, čo znamená medziročný nárast o 76 184 tis. eur. Výška grantov a transferov poskytnutých z jednotlivých

kapitol pre VÚC v roku 2016 dosiahla pokles oproti predchádzajúcemu obdobiu o 36 580 tis. eur.

Cieľom a prínosom kontrol vykonaných v oblasti hospodárenia územnej samosprávy bolo – prispieť k zlepšeniu

činnosti verejnej správy a spokojnosti občanov, k zvýšeniu transparentnosti a hospodárnosti pri použití verejných

prostriedkov najmä pri nakladaní s majetkom obcí, miest či organizácií v ich zriaďovateľskej alebo zakladateľskej

pôsobnosti, poskytnúť odporúčania na zlepšenie riadiacich a kontrolných systémov kontrolovaných subjektov

v územnej samospráve.

Výsledky kontrol poukázali najmä na pretrvávajúce nedostatky s nesprávnou aplikáciou všeobecne záväzných

právnych predpisov, predovšetkým zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákona o rozpočtových

pravidlách samosprávy, zákona o majetku obcí, zákona o účtovníctve, zákona o verejnom obstarávaní, zákona

o slobodnom prístupe k informáciám, zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite, a v neposlednom rade zákona

o obecnom zriadení.

NKÚ SR na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti – po zohľadnení ekonomického rámca

rozpočtového hospodárenia SR, hospodárenia VS v metodike ESA 2010, zámerov, cieľov a opatrení rozpočtovej

politiky, vybraných štrukturálnych politík a hospodárenia územnej samosprávy –

nemá zásadné pripomienky

k návrhu ŠZÚ SR za rok 2016, podľa ktorého:

a) podiel schodku VS SR na HDP v metodike ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 24. 4. 2017

dosiahol 1,68 %;

b) konsolidovaný dlh VS v metodike ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 24. 4. 2017 dosiahol

k 31. 12. 2016 sumu 42 053 mil. eur, čo predstavuje 51,94 % HDP;

c) príjmy ŠR na hotovostnej báze dosiahli k 31. 12. 2015 sumu 14 276 mil. eur, výdavky 15 256 mil. eur a schodok

980 mil. eur.

Zároveň odporúča NR SR zobrať na vedomie, že schodok ŠR SR vykázaný v ŠZÚ SR za rok 2016 v sume

980 mil. eur bol k 31. 12. 2016 krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote

650 mil. eur a finančnými zdrojmi z čerpania vládnych úverov v celkovej hodnote 330 mil. eur.

NKÚ SR upozorňuje, že vyššie uvedené hodnoty sú predbežným vyjadrením finančných vzťahov

verejnej správy, ktoré môžu byť korigované v dôsledku preverenia vierohodnosti údajov finančných výkazov

tvoriacich štátny záverečný účet.

4

Stanovisko NKÚ SR k návrhu ŠZÚ SR za rok 2016 je podrobnejšie hodnotené v jeho čiastkových

stanoviskách.

1

Stanovisko k ekonomickému rámcu rozpočtového hospodárenia SR

1.1 Ekonomický vývoj SR v kontexte vývoja európskej a globálnej ekonomiky

Rok 2016 bol charakteristický stabilným rastom globálnej ekonomiky. Rast svetovej ekonomiky dosiahol

3,1 %, čo v porovnaní s rokom 2015 predstavuje spomalenie približne o 0,2 p. b. Ekonomický rast bol sprevádzaný aj

návratom rastu cien ropy, ktoré medziročne vzrástli o viac ako 50 %, čo sa premietlo aj do mierneho zrýchlenia rastu

svetových cien. Vývoj v eurozóne kopíroval globálny vývoj z hľadiska ekonomického rastu, keď HDP eurozóny

vzrástol o 1,7 % v roku 2016, čo predstavovalo spomalenie v porovnaní s rokom 2015 o 0,3 p. b. Napriek lepšiemu,

než očakávanému vývoju ekonomického rastu v eurozóne, je dopyt stále slabý a inflácii sa zatiaľ nepodarilo vrátiť

k svojmu strednodobému cieľu (2 %). To vytvára priestor na podporu pomocou nástrojov monetárnej politiky a väčší

dôraz na fiškálne opatrenia v tých krajinách, ktoré majú na to priestor vo svojich rozpočtoch. Avšak tieto kroky by sa

mali kombinovať so štrukturálnymi reformami na zabezpečenie rastu produktivity a podporu dlhodobého rastu

ekonomiky.

Podľa NKÚ SR Slovensko ťaží z otvorenosti svojej ekonomiky a rast ekonomiky jeho hlavných obchodných

partnerov (z krajín eurozóny najmä Nemecko) sa tak premietol aj do výkonnosti slovenskej ekonomiky, keď HDP

vzrástol za rok 2016 o 3,3 %. Rozpočtové hospodárenie SR sa tak vyvíjalo v podmienkach pokračujúceho rastu

slovenskej ekonomiky. Situácia na trhu práce sa aj naďalej vyvíjala priaznivo, keď sa počet nezamestnaných za

rok 2016 znížil o historické maximum v pokrízovom období. V porovnaní s rokom 2015 počet nezamestnaných

poklesol o približne 48 tisíc osôb. Rast zamestnanosti pokračoval najviac v oblasti služieb a v roku 2016 dosiahlo

Slovensko aj najvyšší počet zamestnaných osôb v histórii samostatnej SR. Rast miezd tiež pokračoval a vďaka

priaznivému vývoju na trhu práce bola spotreba domácností najsilnejším prispievateľom k rastu ekonomiky.

V poslednom štvrťroku, po troch rokoch deflácie, začali rásť spotrebiteľské ceny, hlavne v dôsledku rastu cien

energetických komodít, pohonných látok a doznievaniu efektu zníženej DPH na potraviny.

Mierne spomalenie výkonu ekonomiky, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, bolo spôsobené najmä tým,

že Slovensko v roku 2016 nedostatočne čerpalo prostriedky EÚ z 3. programového obdobia (podrobnejšie

hodnotenie prostriedkov z rozpočtu EÚ a ich čerpanie je uvedené v časti 4. Stanovisko k vzťahom ŠR a EÚ).

Prejavilo sa to aj v poklese investícií. Podľa Štatistického úradu SR medziročný pokles investičnej aktivity súvisel

najmä s investíciami vo verejnej správe, ktorých objem sa znížil o 56,2 %.

1.2 Základné ekonomické ukazovatele SR

Makroekonomické predpoklady rozpočtu VS na rok 2016 vychádzali z prognózy Výboru pre

makroekonomické prognózy zo 16. septembra 2015. Najvýraznejšie rozdiely v porovnaní s očakávaniami sa prejavili

na trhu práce, ktorý bol podhodnotený. Rýchlejšie v porovnaní s prognózou rástol počet zamestnaných osôb, pričom

výraznejšie ako sa očakávalo, sa znížila aj miera nezamestnanosti. Súvisiaci rast nominálnych a reálnych miezd tiež

prekročil očakávania Výboru pre makroekonomické prognózy, k čomu prispela v prípade reálnych miezd aj

nepredpokladaná deflácia. Lepší než očakávaný vývoj na trhu práce vyústil do mierne rýchlejšieho rastu výkonnosti

ekonomiky, ako sa pôvodne očakávalo, a to aj napriek výraznému prepadu fixných investícií. Okrem pozitívneho

vplyvu trhu práce na vývoj spotreby domácností však k rastu HDP prispela aj spotreba vlády, ktorá podľa pôvodných

očakávaní mala medziročne klesať. Riziká identifikované v stanovisku NKÚ SR k návrhu RVS na roky 2016 až 2018

(predovšetkým horší ako odhadovaný vývoj vonkajších faktorov ekonomického prostredia na rok 2016) sa v plnej

miere nenaplnili.

5

Porovnanie prognózy Výboru pre makroekonomického prognózy a skutočnosti za rok 2016

HDP, s.c.

HDP, b.c.

Súkromná spotreba, s.c.

Súkromná spotreba, b.c.

Vládna spotreba, s.c.

3,3

2,9

2,5

1,6

-9,3

Fixné investície, s.c.

4,8

Export tovarov a služieb, s.c.

Import tovarov a služieb, s.c.

Zamestnanosť (štatistické výkazníctvo)

Priemerná mesačná nominálna mzda

Priemerná mesačná reálna mzda

Miera nezamestnanosti (VZPS)

Index spotrebiteľských cien (CPI)

2,9

2,5

3,3

3,8

-15,5

-0,5

-20,0

-15,0

-10,0

-5,0

0,0

5,0

10,0

Skutočnosť 2016

Prognóza na 2016 zo 16.9.2015

% medziročné tempa rastu

Zdroj: Štatistický úrad SR, Prognóza Výboru pre makroekonomické prognózy – september 2015

Podstatnú časť rastu HDP tvorila spotreba domácností, ktorá vzrástla medziročne o 2,9 %, čím prekonala

svoje predkrízové maximum. Bola to zároveň jediná zložka domáceho dopytu, ktorej vývoj sa v porovnaní

s predchádzajúcim rokom zlepšil. Slovenská ekonomika vzrástla za rok 2016 reálne o 3,3 %, čo je prírastok

o 0,5 p. b menší než v roku 2015. Spomalenie rastu HDP sa očakávalo vzhľadom na nižšie čerpanie eurofondov

oproti rekordnému roku 2015. K rastu HDP prispel domáci aj zahraničný dopyt, aj keď oba zaznamenali výraznejšie

spomalenie v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Rast vládnej spotreby sa totiž spomalil na 1,6 % a fixné investície

sa prepadli o 9,3 %. Ďalším zdrojom rastu výkonnosti slovenskej ekonomiky bolo saldo zahraničného obchodu, ktoré

dosiahlo svoje historické maximum, a to aj napriek miernejšiemu rastu exportu tovarov a služieb než sa očakávalo

podľa prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy. Dôvodom je skutočnosť, že útlm rastu importu tovarov

a služieb bol v porovnaní s útlmom rastu vývozu tovarov silnejší.

Medzinárodné porovnanie HDP merané na základe parity kúpnej sily v roku 2016, na 1 obyvateľa v eurách

100 000

83 700

80 000

60 000

36 100

34 400

40 000

20 000

0

26 900

18 400

14 500

11 200

6 000

LU NO IE DK SE NL AT BE FI DE FR UK EA EÚ IT ES CY MT SI PT CZ SK EE LT HU PL LV HR RO BG

19 28

Zdroj: Eurostat

Slovensko sa v rámci krajín V 4+2 umiestnilo za Rakúskom, Slovinskom a Českou republikou, ale pred

Maďarskom a Poľskom.

Deflačný charakter domáceho makroekonomického prostredia sa v minulom roku prehĺbil. V priebehu

2. polroka 2016 však nastalo spomalenie dynamiky medziročného poklesu cien, najmä potravín a pohonných látok.

Inflácia v novembri dosiahla -0,2 % (v októbri -0,3 %) a plne naplnila predikciu na štvrtý kvartál 2016. V decembri

ceny medziročne rástli po 35 mesiacoch poklesu alebo stagnácie, keď inflácia v decembri dosiahla +0,2 %.

Celková hladina spotrebiteľských cien sa v roku 2016 na medziročnej báze znížila v priemere o 0,5 %, čo je

pokles o 0,2 p. b. hlbší, ako zaznamenala v roku 2015. Okrem cien energií prispeli v roku 2016 k hlbšej deflácii aj

ceny potravín, ktoré boli oproti predchádzajúcemu roku lacnejšie v priemere až o 2,8 %, najmä vďaka zníženiu

sadzby DPH na vybrané potraviny (z 20 % na 10 %). Efekt zníženia DPH na potraviny však doznel a rast cien

6

potravinárskych komodít a ropy Brent sa už v roku 2017 premieta do zrýchlenia rastu spotrebiteľských cien potravín

a pohonných látok aj na Slovensku.

Trh práce zaznamenal v roku 2016 pozitívny vývoj aj napriek spomaleniu rastu výkonnosti hospodárstva.

Naopak, zlepšenie situácie na trhu práce bolo výraznejšie než v roku 2015. Zásluhou silného dopytu po práci stúpla

celková zamestnanosť v hospodárstve na historicky najvyššiu úroveň. V metodike ESA 2010 vzrástla zamestnanosť

v SR medziročne o 2,4 % na 2 321 tis. osôb. S rastom počtu zamestnaných osôb bol v súlade aj pokles počtu

nezamestnaných, ktorý sa v priemere za rok 2016 znížil o 48,3 tis. osôb na 266,3 tis. osôb, čo predstavovalo

medziročné zníženie o 15,4 %. To vyústilo do zníženia miery nezamestnanosti o 1,8 p. b. na úroveň 9,7 %. Miera

nezamestnanosti tak klesla pod priemernú úroveň krajín eurozóny (10 %).

Vyššie uvedené charakteristiky makroekonomického vývoja v roku 2016 hodnotí NKÚ SR ako pozitívne

východiská pre príjmovú stránku verejných rozpočtov v roku 2016. Zároveň sú predpokladom dosiahnutia cieľov

týkajúcich sa schodku verejnej správy, dlhu verejnej správy a hotovostného schodku štátneho rozpočtu.

2

Stanovisko k hospodáreniu verejnej správy v metodike ESA 2010

Podľa metodiky ESA 2010 sa predbežné výsledky hospodárenia VS za predchádzajúci rok predkladajú

Eurostatu vždy k 1. aprílu bežného roka a definitívne vždy k 1. októbru bežného roka. Vysvetlením je nevyhnutnosť

vykonania auditov finančných výkazov a získanie definitívnych údajov o časovom rozlíšení daní a poistných odvodov

predovšetkým zo strany Finančného riaditeľstva SR, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.

Pre definitívne výsledky hospodárenia VS za predchádzajúci rok je rozhodujúce stanovisko a notifikácia

Eurostatu k výsledkom zaslaným do 1. októbra bežného roka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že stanovisko NKÚ SR

k predloženému návrhu ŠZÚ SR môže byť tiež iba predbežné.

2.1 Saldo verejnej správy v metodike ESA 2010

Saldo rozpočtu VS na HDP v metodike ESA 2010 dosiahlo za rok 2016 podľa predbežných výsledkov

hospodárenia VS úroveň -1,68 % HDP, čo je o 0,25 % p. b. menej oproti rozpočtovanému schodku na úrovni 1,93 %

HDP. Skutočný schodok rozpočtu VS bol v porovnaní so zákonom rozpočtovanou sumou nižší o 195 mil. eur

a v porovnaní s rokom 2015 prišlo k jeho zníženiu o 797 mil. eur, t. j. o 36,92 %. NKÚ SR konštatuje, že na základe

predbežných výsledkov bol hlavný cieľ rozpočtu VS splnený.

Podľa akruálnych výsledkov hospodárenia dosiahli v roku 2016 príjmy VS výšku 35 041 mil. eur, výdavky

VS medziročne klesli na 36 403 mil. eur. Reálne výdavky očistené o príjmové opatrenia vzrástli oproti roku 2015

o 0,7 %, pričom výdavkové pravidlo dávalo priestor pre nárast o 2,2 %. Pri hodnotení na jednoročnom horizonte tak

dosahuje Slovensko pozitívnu odchýlku 0,6 % HDP. Pri hodnotení na dvojročnom horizonte je vo výdavkovom

pravidle identifikované výrazné odchýlenie o -0,3 % HDP, spôsobené vývojom v roku 2015, v ktorom sa výdavky

zvyšovali kvôli dočerpávaniu fondov EÚ.

Vývoj schodku VS v rokoch 2015 a 2016:

(v mil. eur)

2015

Skutočnosť

1

2016

Rozpočet

2

2016

Skutočnosť

3

Schodok VS (ESA 2010)

Rozdiel

Index (v %)

Podiel (v %)

a

4=3-2

5=3/1*100

98,90

94,00

96,80

63,10

61,30

92,60

90,60

103,70

6=3/2*100

114,50

104,60

113,20

87,50

Príjmy spolu*

Výdavky spolu

35 431

35 850

37 608

-2 159

-2,74

43,20

45,90

78 071

30 602

35 041

33 706

36 403

-1 362

-1,68

40,00

41,60

80 958

4 439

32 234

32159

-1 557

-1,93

38,00

40,00

80 647

1 472

4 244

195

0,25

2,00

1,60

311

Výdavky spolu*

Schodok

Schodok k HDP (%)

Príjmy spolu (% HDP)

Výdavky spolu (% HDP)

HDP v b. c.

87,00

105,30

104,00

100,40

Zdroj: MF SR, Eurostat

*na akruálnej báze

7

Medzinárodné porovnanie sáld VS v roku 2016, vyjadrené v grafe:

Medzinárodné porovnanie sáld VS v roku 2016 (% HDP)

2,0

1,6

0,6

0,0

-2,0

-4,0

-6,0

-1,5

-1,6

-1,7

-1,8-1,8

-2,4

LU MT SE DE GR CZ CY NL EE LT LV BG IE HR DK EA AT EÚ SK HU SI FI PT IT PL BE RO

19 28

Zdroj: Eurostat

Pri porovnaní v rámci krajín V 4+2 sa Slovensko nachádzalo približne na priemernej úrovni. S prebytkovým

rozpočtom hospodárila Česká republika a nižší schodok než Slovensko dosiahlo ešte Rakúsko. Slovensko tesne

nasledovali Maďarsko a Slovinsko, len s mierne nižším deficitom (-1,8 % HDP), najvyšší deficit z krajín V 4+2

zaznamenalo Poľsko.

Hodnotenie strednodobého rozpočtového cieľa

Fiškálna politika SR podlieha od roku 2014 pravidlám preventívnej časti Paktu stability a rastu, ktorá

požaduje postupné znižovanie štrukturálneho salda až do dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa.

Po uvoľnení fiškálnej politiky v rokoch 2014 aj 2015, v rámci metodiky EK, malo podľa predpokladov

konsolidačné úsilie v rokoch 2016 a 2017 dosiahnuť 0,6 % HDP, v roku 2018 mierne poľaviť na 0,5 % HDP

a dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ v roku 2019. Výsledky hospodárenia VS, notifikované Eurostatom, ukazujú,

že štrukturálny deficit SR v roku 2016 dosiahol hodnotu 1,39 % HDP, medziročná konsolidácia 0,93 % HDP tak

prevýšila požadované konsolidačné úsilie (0,25 % HDP). Konsolidácia tým bola rozdelená rovnomernejšie

a nedochádza k jej koncentrácii v tomto roku, v ktorom sa predpokladá medziročná konsolidácia 0,38 % HDP.

Rizikové scenáre neboli naplnené a európske pravidlá v rámci preventívneho mechanizmu Paktu stability a rastu boli

splnené. Takýto vývoj dáva predpoklady pre dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa.

Vývoj konsolidačného úsilia v rokoch 2014 až 2019 v % HDP:

Konsolidačné úsilie

2014

-2,7

2015

-2,74

2016

-1,68

2017

-1,24

2018

-0,50

2019

0,00

1. Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté

2. Cyklická zložka

-0,8

0,3

-0,4

0,0

-0,3

0,0

-0,2

0,0

-0,01

0,0

0,2

0,0

3. Jednorazové efekty

4. Štrukturálne saldo (1-2-3)

-2,2

-0,5

0,0

-2,32

-0,12

0,0

-1,39

0,93

0,25

-1,01

0,38

0,5

-0,40

0,61

0,5

-0,24

0,16

0

5. Konsolidačné úsilie požadované podľa EK

p.m. požadovaná konsolidácia podľa EK

Zdroj MF SR, NBS

Štruktúra salda verejnej správy

Vzhľadom na vyššie konsolidačné úsilie v predchádzajúcom roku, MF SR pristúpilo k aktualizácii

nominálnych rozpočtových cieľov (oproti posledným predpokladom z RVS), avšak naďalej sa plánuje dosiahnutie

vyrovnaného hospodárenia v roku 2019. NKÚ SR v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že pozitívne faktory rastu,

z ktorých viaceré sú jedinečné a neopakovateľné, mohli viesť k dosiahnutiu tohto cieľa už pred rokom 2019.

8

Prehľad o štruktúre deficitu na akruálnej báze podľa jednotlivých subjektov verejnej správy za roky

2014 až 2016 a rozdiel skutočnosti za rok 2016 s rozpočtom na rok 2016:

(v tis. eur)

Skutočnosť

Rozpočet

2016

Rozdiel

(S – R)

Subjekt verejnej správy

2014

2015

2016

Ústredná správa

Štátny rozpočet¹⁾

-1 881 505 -1 496 498 -1 833 187 -1 987 357

154 170

Príspevkové organizácie ústrednej správy

Štátne fondy

Eximbanka SR

-14 890

209 094

19 644

526

232 756

-2 033

34 299

187 998

9 369

-439

299 835

163

34 738

-111 837

9 206

Obchodné spoločnosti štátu

z toho:

-200 354

-755 226

95 052

30 516

64 536

-216 769

n.a.²⁾

-849 265

40 540

-

17 419

-16 044

22 777

16 518

-3 324

-70 877

-15 796

-46 856

10 378

-10 269

11 840

46 264

-14 576

98 419

42 425

-76 846

-28 780

-9 892

-36 964

10 378

-10 269

11 840

46 264

-14 576

62 529

42 324

-71 635

-17 738



MH Manažment, a.s.

MH Invest, s.r.o.

MH Invest II, s.r.o.

JAVYS, a.s.

Železnice Slovenskej republiky

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

Národná diaľničná spoločnosť, a.s.

0

-

6 457

36 050

-28 850

3 677

-15 602

-62 905

42 022

35 890

101

-5 211

-11 042

Verejné vysoké školy

Zdravotnícke zariadenia

Ostatné subjekty ústrednej správy

Územná samospráva

-11 099

16 604

1 859

3 344

-46 100

970

64 558

58 123

4 568

5 082

-11 672

3 146

348 274

84 308

11 906

931

14 677

3 687

109 882

103 463

-28

238 392

-19 155

11 934

1 831

9 776

2 684



Obce a ich rozpočtové organizácie

Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie

Príspevkové organizácie obcí

Príspevkové organizácie VÚC

Dopravné podniky

-900

4 901

1 003

0

Zdravotnícke zariadenia

Ostatné subjekty miestnej samosprávy

-8 470

-2 553

-2 523

Fondy sociálneho zabezpečenia

-38 660

-70 068

-224 034

53 664

-180 428

-72 699

-94 437

-6 953

-85 991

-65 746

194 966

0,25



Sociálna poisťovňa

Verejné zdravotné poistenie

Schodok verejnej správy spolu

% z HDP

-2 056 116 -2 159 590 -1 361 537 -1 556 503

-2,72 -2,74 -1,68 -1,93

Zdroj: MF SR

1) Vrátane štátnych finančných aktív, mimorozpočtových účtov a salda účtu štátneho dlhu

2) V roku 2014 vykázaný v ostatných subjektoch ústrednej správy

Z prehľadu hospodárenia jednotlivých subjektov verejnej správy je zrejmé, že predovšetkým hospodárenie

územnej samosprávy pozitívne ovplyvnilo výšku celkového schodku verejnej správy. Najvýraznejšie prebytkové

hospodárenie dosiahli obce (vo výške 348 274 tis. eur) najmä z dôvodu lepšieho výberu daní a nižšieho čerpania

kapitálových výdavkov. V porovnaní s rozpočtom bol prebytok obcí vyšší o 238 392 tis. eur. VÚC dosiahli prebytok

oproti rozpočtu nižší o 19 155 tis. eur, celkovo však hospodárili s prebytkom 84 308 tis. eur. NKÚ SR kladne hodnotí

trend väčšiny subjektov územnej samosprávy, ktoré sa v posledných rokoch podieľajú na znižovaní celkového

schodku, prípadne jeho výšku ovplyvňujú negatívne len zanedbateľne. Na druhej strane však upozorňuje, že

kapitálové výdavky v samospráve boli v roku 2016 v porovnaní s tromi predchádzajúcimi obdobiami

najnižšie, pričom tieto prostriedky mohli byť použité na odstránenie modernizačného dlhu v oblasti

preneseného výkonu štátnej správy na samosprávy (napr. školstvo, zdravotníctvo, životné prostredie), ale aj

originálnych kompetencií (napr. likvidácia odpadu).

Pozitívne sa na plnení rozpočtového schodku prejavilo aj hospodárenie štátneho rozpočtu s nižším

schodkom o 154 170 tis. eur a hospodárenie Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá dosiahla prebytok oproti rozpočtu

vyšší o 62 529 tis. eur a to hlavne z dôvodu nižšieho čerpania výdavkov na obstarávanie kapitálových aktív. Tento

pozitívny vplyv na rozpočtový schodok je však ovplyvnený meškaním realizácie investičných projektov, čo má

negatívny vplyv na stav dopravnej infraštruktúry.

9

Negatívny vplyv na plnenie rozpočtového schodku malo hospodárenie štátnych fondov vo výške

111 837 tis. eur. Predovšetkým Environmentálny fond dosiahol hospodárenie horšie o 91 192 tis. eur, najmä

z dôvodu nižšieho príjmu z emisných kvót oproti rozpočtovanému plánu.

Na zvýšení schodku sa výraznejším spôsobom podieľalo aj hospodárenie Sociálnej poisťovne

(o -85 991 tis. eur) a zdravotníckych zariadení (o -68 951 tis. eur; vrátane zdravotníckych zariadení v územnej

samospráve).

2.2 Príjmy a výdavky verejnej správy

2.2.1 Príjmy verejnej správy

Celkové príjmy VS boli v roku 2016 rozpočtované vo výške 30 678 mil. eur. Skutočné príjmy dosiahli výšku

35 041 mil. eur, čo bolo o 4 363 mil. eur viac oproti rozpočtu, t. j. o 14,2 %. Medziročne celkové príjmy klesli

o 390 mil. eur (o 1,1 %).

Vývoj príjmov VS v rokoch 2015 až 2016:

(v mil. eur)

Skutočnosť Rozpočet

Skutočnosť

Príjmy VS

Rozdiel

Podiel (v %)

Rozdiel

2015

2016

a

1

2

3

4=3-1

5=3/1*100

6=3-2

Príjmy spolu*

35 431

30 678

35 041

-390

99

4 363

z toho:

Daňové príjmy

Dane z produkcie a dovozu

13 934

8 506

5 420

2 108

1 139

14 463

8 736

5 623

2 163

1 189

14 822

8 616

5 415

2 173

1 194

888

110

-5

65

55

106

101

100

103

105

359

-120

-208

10



Daň z pridanej hodnoty

Spotrebné dane

o

Z minerálnych olejov

Z tabaku a

50

665

5 825

2 464

665

5 727

2 554

672

6 206

2 694

7

381

230

101

107

109

7

479

140

tabakových výrobkov

Bežné dane z dôchodkov,

majetku



Daň z príjmov fyzických

osôb

o

DPFO zo závislej

činnosti

DPFO z podnikania

2 319

145

2 406

149

2 542

152

223

7

110

105

108

136

3

o



Daň z príjmov právnických

osôb

2 814

2 753

3 048

234

295

Daň z príjmov, vyberaná

zrážkou

162

167

152

-10

94

-15

Príspevky na sociálne

zabezpečenie

9 055

9 178

9 565

510

106

387

6 168

2 888

6 324

2 855

6 584

2 981

417

93

107

103

261

126



Sociálna poisťovňa

Zdravotné poisťovne

Zdroj: MF SR, Strednodobá prognóza daňových príjmov, feb.2017, RVS 2016, Návrh ŠZÚ 2016

*na akruálnej báze

Daňové príjmy verejnej správy boli na rok 2016 prognózované v celkovej výške 14 463 mil. eur (bez

sankcií). V rozpočte na rok 2016 nebola použitá daňová prognóza prerokovaná a schválená Výborom pre daňové

prognózy z 26. októbra 2015. Odhad celkových daňových príjmov na rok 2016 bol navýšený o 315,8 mil. eur.

Navýšené boli príjmy z DPH o 200 mil. eur a spotrebnej dane z minerálnych olejov o 50 mil. eur. Zároveň nebol

zohľadnený vplyv zavedenia nižšej sadzby DPH na vybrané potraviny, ktorý predstavoval dodatočné zníženie

daňových príjmov o 65,8 mil. eur.

10

Vývoj daňových príjmov ukázal, že navýšenie plánovaného výberu DPH nebolo opodstatnené a príjmy na

DPH dosiahli úroveň 5 415 mil. eur, čo je oproti plánovanému rozpočtu o 208 mil. eur menej. Naopak, príjmy zo

spotrebnej dane z minerálnych olejov boli vyššie o 5 mil. v porovnaní s odhadom.

Celkovo možno vývoj daňových príjmov hodnotiť pozitívne, v skutočnosti dosiahli výšku 14 822 mil. eur, čo

predstavuje plnenie na 104,9 % oproti predpokladu. Hlavným faktorom bol pokračujúci rast ekonomiky, ktorý sa

podpísal pod vyššiu úroveň výberu daní z príjmov. Daň z príjmu fyzických osôb dosiahla úroveň 2 694 mil. eur, čo je

o 5 % viacej než bolo plánované, výber dane z príjmu právnických osôb dosiahol úroveň 3 049 mil. eur, o 13,9 %

viac oproti predpokladu z rozpočtu.

Pozitívne oproti roku 2015 k vyšším príjmom prispel vyšší výber daní z produkcie a dovozu, o 110 mil. eur.

Napriek tomu príjmy z daní z produkcie a dovozu nedosiahli plánovanú úroveň 8 736 mil. eur a boli o 120 mil. eur

nižšie, ako boli plánované. Výber DPH bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižší o sumu 5 mil. eur. Výpadok

bol však nahradený vyšším výberom bežných daní z dôchodkov a majetku, ktoré boli vyššie o 479 mil. eur oproti

plánovaným príjmom.

NKÚ SR konštatuje, že pod nižší výber DPH sa podpísala zmena sadzby DPH na potraviny a nižšie

čerpanie európskych prostriedkov v roku 2016. Pozitívne vplyvy na príjmovej strane rozpočtu, vyplývajúce

z lepšieho makroekonomického vývoja a vyššej úspešnosti výberu daní, kompenzovali nižší rast investícií spojených

s pomalším čerpaním prostriedkov európskych fondov. Vysoký medziročný pokles investičnej aktivity súvisel

najmä s investíciami vo verejnej správe, ich objem sa medziročne znížil o 56,2 %.

Efektívna daňová sadzba v prípade DPH predstavuje podiel výnosu dane z pridanej hodnoty na daňovej

základni. Hodnoty za rok 2016 indikujú, že efektivita výberu DPH prevýšila úroveň rokov 2008 a 2009 a prvýkrát

v histórii samostatnej SR prekročila 15 %. Ročne vyberá Slovensko na DPH vyše 5 miliárd eur, čo je najväčší výnos

zo všetkých daní. Preto by mal štát aj naďalej bojovať s daňovými únikmi a zvyšovať efektivitu výberu tejto dane.

Vývoj efektívnej daňovej sadzby pri DPH v rokoch 2008 až 2016

16,0

15,1

15,5

15,0

14,5

14,0

13,5

13,0

12,5

12,0

11,5

11,0

14,9

14,7

14,5

14,4

13,7

13,6

13,2

12,9

13,9

12,4

11,8

1 Q2 Q3 Q4 Q1 Q2 Q3 Q4 Q1 Q2 Q3 Q4 Q1 Q2 Q3 Q4 Q1 Q2 Q3 Q4 Q1 Q2 Q3 Q4 Q1 Q2 Q3 Q4 Q1 Q2 Q3 Q4 Q1 Q2 Q3 Q4 Q

08 08 08 08 09 09 09 09 10 10 10 10 11 11 11 11 12 12 12 12 13 13 13 13 14 14 14 14 15 15 15 15 16 16 16 16

EDS, bez sezónneho očistenia

EDS, sezónne očistená

Zdroj: MFSR, IFP

Podľa NKÚ SR na výber DPH v roku 2016 mal pozitívny vplyv makroekonomický vývoj a legislatívne

opatrenia, napr. uvádzanie údajov o odpočítaní dane zo zjednodušených faktúr v kontrolnom výkaze k DPH

a negatívne sa prejavilo samozdanenie v stavebnom sektore. Aj napriek pozitívnemu trendu vo výbere DPH je

potrebné monitorovať účinnosť jednotlivých opatrení a prijímať nové účinné mechanizmy na boj s daňovými únikmi

pri DPH.

Údaje o daňových príjmoch zachytávajú aj úspešnosť vymáhania daňových nedoplatkov. Výsledky kontroly,

ktoré boli zverejnené v správe o kontrolnej činnosti NKÚ SR za rok 2016, ukazujú, že v tejto oblasti je potrebné

venovať obdobnú pozornosť ako opatreniam na zvýšenie výberu daní, a to tak na úrovni štátneho rozpočtu, ale aj

rozpočtov samosprávy.

11

NKÚ SR pozitívne hodnotí snahu IFP skvalitniť svoje prognózy aj pomocou ex-post vyhodnocovania

efektívnosti opatrení prijatých na zvýšenie úspešnosti výberu všetkých daní. Kvantifikáciu vplyvov prijatých opatrení

bude požadovať od členských štátov aj Európska komisia. Rovnako dôležitá je aj snaha ex-ante odhadov novo

navrhovaných opatrení na zvýšenie výberu daní. Kvantifikáciu týchto vplyvov požaduje od členských štátov aj EK

v súvislosti s uplatňovaním výdavkového pravidla.

Medzinárodné porovnanie príjmov VS v roku 2016 (v % HDP)

54,2

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

49,5

46,2 45,6

44,9

43,6

40,5

40,0

38,8

27,5

NO FI FR DK SE BE GR AT HR IT EA HU DE EÚ NL SI PT LU EE CZ SK CY MT UK PL ES LV BG LT RO IE

19 28

Zdroj: Eurostat

Z hľadiska porovnania podielu príjmov VS v % HDP, v rámci krajín V 4+2, Slovensko sa s podielom 40 %

nachádzalo na predposlednej priečke, tesne pred Poľskom. Najvyšší podiel (takmer 50 %) dosiahli v Rakúsku, ktoré

bolo nasledované Maďarskom, Slovinskom a Českou republikou.

Efektivitu výberu daní hodnotil NKÚ SR aj vo výsledkoch z kontrolných akcií v roku 2016. Na základe

kontrolných zistení konštatoval, že 79 498 právnických osôb založených pre účely podnikania bez bližšej

špecifikácie, či v kontrolovanom zdaňovacom období boli v postavení platiteľa DPH alebo nie, ako aj bez

zohľadnenia výšky ich ročného obratu tým, že si nesplnili zákonom ustanovenú povinnosť podaním daňového

priznania priznať DPPO, spôsobili v rokoch 2015 a 2016 na DPPO výpadok príjmov ŠR v minimálnej výške

38,1 mil. eur, keď neodviedli do príjmov ŠR daňovú licenciu ustanovenú zákonom aspoň v jej minimálnej

výške 480 eur.

NKÚ SR zistil, že zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom (zlúčenie a splynutie) je často

využívaný daňovými subjektmi, ktoré majú postavenie daňového dlžníka; v čase zániku nevykonávajú žiadnu

ekonomickú činnosť; nekomunikujú so správcom dane; neplnia si svoje daňové povinnosti a nemajú žiadny daňovou

exekúciou postihnuteľný majetok. V tejto súvislosti NKÚ SR konštatuje, že finančná správa má výrazne sťažené

podmienky pri zabezpečovaní výberu daní do príjmov ŠR.

V rámci paralelnej kontroly, ktorej cieľom bolo porovnať výkonnosť správy spotrebných daní v SR a ČR,

NKÚ SR poukázal na značné rezervy v efektívnosti správy spotrebných daní vo finančnej správe SR, a to najmä

v personálnom manažmente správy spotrebných daní a vo výdavkoch súvisiacich s aktualizáciou systému EMCS.

NKÚ SR v rámci kontroly zistil, že postúpené dočasne nevymožiteľné daňové nedoplatky, u ktorých

uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikli, na Slovenskú konsolidačnú, a. s., sú takmer

nevymožiteľné. V tejto súvislosti NKÚ SR upozorňuje, že významným zdrojom príjmov, vzhľadom na ich objem,

môžu byť aj daňové nedoplatky pri ich včasnom vymáhaní.

Prehľad o vývoji stavu daňových nedoplatkov podľa jednotlivých druhov daní kumulatívne od začiatku

vzniku daňových nedoplatkov za daňovú správu k 31.12. rokov 2012 až 2016:

(v tis. eur)

Výška nedoplatkov

Druh dane

k .12.2012

20 945

216 505

602 798

385

k 31.12.2013

16 135

k 31.12.2014

1 918

k 31.12.2015

1 109

k 1.12.2016

707

Staré dane do 1992

Daň z príjmov fyzických osôb

Daň z príjmov právnických osôb

Daň vyberaná zrážkou

197 479

677 253

297

190 093

681 733

241

165 200

594 277

3 533

127 640

603 414

584

Daň z pridanej hodnoty

Spotrebné dane

2 157 182

3 284

2 063 223

3 005

2 309 545

2 072

2 188 341

1 667

2 282 592

1 119

Cestná daň, Daň z motorových vozidiel

20 938

20 012

21 419

20 762

18 290

12

Výška nedoplatkov

k 31.12.2014

15 952

Druh dane

k .12.2012

30 390

3 818

k 31.12.2013

19 635

3 503

k 31.12.2015

10 006

3 562

k 1.12.2016

5 263

Majetkové dane

Pokuty z daň. kontroly

Daň z emisných kvót

Iné dane*

3 787

4 097

280

1

0

129

2 988 586

0

13 276

3 013 819

11 713

3 238 472

11 324

3 055 030

Spolu

3 056 525

Zdroj: FR SR

Do iných daní je zaradený Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, Prevod podielu zaplatenej dane FO na

verejnoprospešný. účel, Prevod podielu zaplatenej dane PO na verejnoprospešný účel a Prevod dane z príjmu FO do obcí.

Pozitívny vývoj na trhu práce a vyššia zamestnanosť sa prejavili aj v lepšom výbere poistného. Výber

odvodov na sociálne zabezpečenie tak pozitívne podporil rast celkových príjmov verejnej správy. V porovnaní

s prognózou bol vybraný vyšší objem prostriedkov zo Sociálnej poisťovne aj zo zdravotných poisťovní, pričom spolu

príspevky na sociálne zabezpečenie medziročne vzrástli o 6 %. Tento vývoj je v súlade s vývojom počtu

ekonomicky aktívnych obyvateľov, ktorých počet sa v porovnaní s rokom 2015 zvýšil o 0,8 %. Príjmy zdravotných

poisťovní ovplyvňujú aj rozdielne platby štátu za svojich poistencov, čo má vplyv na úhradu zdravotných výkonov

a dlh nemocníc.

2.2.2 Výdavky verejnej správy

Celkové výdavky rozpočtu verejnej správy dosiahli v roku 2016 hodnotu 36 403 mil. eur, čo zodpovedá

medziročnému poklesu o 3,2 %. Podiel bežných výdavkov na celkových výdavkoch predstavuje 90,6 % a zvyšných

len 9,4 % pripadá na kapitálové výdavky. Pokles celkových výdavkov súvisí s nižším čerpaním prostriedkov

z rozpočtu EÚ; naplno sa to prejavilo v kapitálových výdavkoch, keď sa oproti predchádzajúcemu roku vyčerpalo

o 2 672,7 mil. eur menej. Celkovo možno konštatovať, že výdavky klesali rýchlejším tempom než príjmy rozpočtu.

Opatrenia na strane výdavkov tak viac prispeli k zníženiu deficitu verejných financií.

Vývoj výdavkov VS v rokoch 2015 až 2016:

(v mil. eur)

Výdavky VS

a

Rozdiel Podiel (v %) Rozdiel

Skutočnosť 2015 Rozpočet 2016

Skutočnosť 2016

3

1

2

4=3-1

5=3/1*100

6=3-2

Výdavky spolu:

Bežné výdavky

Kapitálové výdavky

Zdroj: MF SR

37 608 410

31 540 376

6 068 034

32 158 743

29684008

2 474 735

36 402 658

33 007 308

3 395 350

-1 205 752

1 466 932

-2 672 684

96,8 4 243 915

104,7 3 323 300

56,0

920 615

Medzinárodné porovnanie výdavkov VS v roku 2016 vyjadruje graf:

Medzinárodné porovnanie výdavkov VS v roku 2016 (% HDP)

56,2

51,1

47,7

46,6

41,6

39,9

28

FR FI DK BE AT SE IT GR HR EA HU EÚ SI PT DE NL ES UK SK PL LU EE CZ CY MT LV BG RO LT IE

19 28

Zdroj: Eurostat

Z hľadiska porovnania podielu výdavkov VS na HDP v rámci krajín V 4+2 sa Slovensko s podielom 41,6 %

umiestnilo za Rakúskom, Maďarskom a Slovinskom, ale pred Poľskom a Českou republikou. Najvyšší podiel

dosiahlo Rakúsko – 51,1 %.

13

2.3 Stanovisko k dlhu verejnej správy

Ku koncu roka 2016 dosiahol hrubý dlh verejnej správy výšku 51,94 % HDP. Medziročne sa dlh v pomere

k HDP znížil o 0,54 p. b., a to najmä pozitívnym vplyvom hospodárskeho rastu, nižšej potrebe financovať hotovostný

deficit štátneho rozpočtu a spätným odkúpením štátnych dlhopisov. Maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol

k 31. 12. 2016 hodnotu 42 053 243 tis. eur, čo predstavuje medziročné zvýšenie nominálneho konsolidovaného dlhu

o 758 263 tis. eur.

Dlh verejnej správy v rokoch 2009 až 2017 v mil. eur a % HDP

50 000,0

40 000,0

30 000,0

20 000,0

10 000,0

0,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

2009

23 236, 27 842, 30 846, 37 925, 40 600, 40 725, 41 295, 42 053, 44 284,

36,3 41,2 43,7 52,2 54,7 53,6 52,5 51,9 52,7

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017*

Dlh v mil. eur

Dlh v % HDP

*Návrh rozpočtu MF SR

Zdroj: ŠÚ SR

NKÚ SR konštatuje, že aj napriek opatreniam na jeho zníženie, ktoré MF SR zasiela NR SR, zostáva dlh

verejnej správy od roku 2012 v sankčnom pásme podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti. NKÚ SR súčasne

odporúča, že pre posúdenie vývoja skutočnej zadlženosti je vhodné sledovať aj vývoj čistého dlhu.

Údaje o dlhu verejnej správy SR sú konsolidované, t. j. znížené o záväzky ARDAL voči ŠP a o vzájomné

záväzky jednotlivých subjektov verejnej správy. Najvyšší podiel na financovaní dlhu k 31. 12. 2016 mali ŠD v sume

35 468 549 tis. eur a bankové úvery a iné záväzky v sume 5 858 281 tis. eur.

Medzinárodné porovnanie verejných dlhov krajín EÚ-28 v roku 2016 z HDP

200,0

179,0

160,0

120,0

89,2

84,6

83,5

79,7

74,1

80,0

40,0

0,0

54,4

51,9

37,2

9,5

GR IT PT CY BE ES FR GB EA AT HR EÚ SI IE HU DE FI NL MT PL SK SE LT LV DK RO CZ BG LU EE

19 28

Zdroj: Eurostat

Slovensko s verejným dlhom na úrovni 51,9 % HDP patrí pod priemer EU 28. V porovnaní krajín V4 +2 má

nižší dlh len Česká republika (37,2 %), Poľsko má dlh vo výške 54,4 %, Maďarsko a Slovinsko sú tesne pod

priemerom EU. Rakúsky dlh predstavuje 84,6 % HDP.

2.3.1 Štátny dlh

Rozhodujúci objem z dlhu verejnej správy tvorí štátny dlh, ktorý je v správe MF SR a predstavuje

40 643 814 tis. eur. Celkový štátny dlh vzrástol v roku 2016 oproti minulému roku v absolútnom vyjadrení

o 835 144 tis. Eur, t. j. o 2,1 %, čo spôsobilo dlhové prefinancovanie schodku ŠR a získanie peňažných prostriedkov

z emisií cenných papierov. MF SR získalo v roku 2016 na financovanie splatných záväzkov a nového deficitu

14

finančné zdroje v celkovej menovitej hodnote 5 776 000 tis. eur (ŠD v sume 5 046 000 tis. eur, ŠPP v sume

400 000 tis. eur a úvery vo výške 330 000 tis. eur).

Rozpočet výdavkov na obsluhu štátneho dlhu (domáceho aj zahraničného) na rok 2016 v celkovej výške

1 191 147,3 tis. eur nebol v priebehu roka upravovaný. Skutočné čerpanie výdavkov bolo vykázané vo výške

1 174 997,1 tis. eur, z toho tvoril transfer zo štátneho rozpočtu sumu 1 174 727,1 tis. eur a manipulačné poplatky

sumu 270 tis. eur.

Celkové zaťaženie verejných financií nákladmi na dlhovú službu sa sleduje na hotovostnom princípe, ako aj

akruálnym spôsobom (časové rozlíšenie) zodpovedajúcim nákladom na daný kalendárny rok, bez ohľadu na to, či sa

úroky vyplatia v danom roku alebo až v ďalších rokoch. Akruálne sledovanie a vykazovanie nákladov však presnejšie

odzrkadľuje reálne náklady štátu na dlhovú službu v jednotlivých rokoch.

Na hotovostnom princípe došlo v roku 2016 oproti rozpočtu k úspore nákladov. Tento stav vyjadruje tabuľka:

(v tis. eur)

Položka Cash

1. Úroky zo štátnych dlhopisov

2. Diskont

3. Náklady spojené s fin. operáciami štátneho dlhu

4. Úroky z prijatých úverov

5. Poplatky

Rozpočet 2016

1 252 244

-180 137

1 109

Čerpanie k 31.12.2016

1 272 738

-205 878

Rozdiel (+) úspora

-20 494

25 740

-6 653

7 762

61 304

60 640

664

10 500

5 421

5 079

Spolu

1 145 020

45 858

1 126 268

48 459

18 752

6. Úroky z refinančného systému platené ŠP

-2 601

Spolu dlh

1 190 877

1 174 727

16 150

Zdroj: ARDAL

Vývoj nákladov na obsluhu štátneho dlhu v rokoch 2009 až 2016 dokumentuje graf:

Náklady na obsluhu dlhu v rokoch 2009 až 2016, v mil. eur

1 280,9

1 248,5

1 175,0

1 165,6

1 159,9

1 006,6

864,1

762,7

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

Zdroj: MF SR

Vývoj nákladov na 1 euro dlhu v rokoch 2009 až 2016 dokumentuje graf:

Vývoj nákladov na 1 euro dlhu v rokoch 2009 až 2016, v mil. eur

0,0329

0,0328

0,0326

0,0315

0,0310

0,0287

2013

0,0281

2015

0,0279

2016

2009

2010

2012

2014

Zdroj: MF SR

Aj aktuálne náklady na financovanie štátneho dlhu dosiahli vplyvom klesajúcich úrokových sadzieb, nižšími

poplatkami súvisiacimi s emitovaním cenných papierov a emisnou politikou ARDAL, úsporu vo výške

33 875,7 tis. eur.

15

(v tis. eur)

Položka akruál

Rozpočet 2016

1 224 315

Čerpanie k 31.12.2016 Rozdiel (+) úspora

1. Saldo nákladov spojených so ŠD

2. Saldo diskont/prémia

3. Saldo úrokov spojené s fin. operáciami ŠD

4. Úroky z prijatých úverov

5. Poplatky

1 199 488

-109 093

3 071

24 827

10 098

-1 962

-1 563

5 079

-98 996

1 109

61 086

62 649

10 500

5 421

Spolu

1 198 014

45 858

1 161 536

48 459

36 477

-2 601

33 876

6. Úroky z refinančného systému platené ŠP

Spolu dlh

1 243 871

1 209 995

Zdroj: ARDAL

Úrokové náklady v roku 2016 boli oproti rozpočtu o 16,1 mil. eur nižšie, čo však spôsobuje existencia

mimorozpočtového saldo účtu v porovnávacej báze v rozpočte. Akruálne náklady na financovanie štátneho dlhu boli

oproti rozpočtu nižšie o 34 mil. eur, čo spôsobil najmä nárast prijatých úrokov z dôvodu vyšších než očakávaných

prémií z emisií štátnych dlhopisov.

Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až 2018 zabezpečuje plnenie finančných záväzkov štátu

a spoľahlivé refinancovanie na kapitálovom trhu pri primeraných úrokových nákladoch a prijateľnej miere rizík.

Nadväzuje na ciele predchádzajúcej stratégie riadenia dlhu.

Nastavenie rizikových parametrov zohľadňuje posun cielene riadeného portfólia do oblasti menšieho rizika.

Boli prehodnotené hodnoty limitov pre refinančné a úrokové riziko, a cieľom riadenia dlhu bolo čo najviac sa priblížiť

k novostanoveným limitom.

Vyhodnotenie refinančného a úrokového rizika štátneho dlhu podľa platnej Stratégie riadenia štátneho dlhu

vyjadrené v %:

Refinančné riziko

k 31.12.2016

Úrokové riziko

k 31.12.2016

Roky

k 31.12.2015

18,52 %

48,23 %

Limit

20,00 %

55,00 %

k 31.12.2015

18,61 %

48,25 %

Limit

25,00 %

55,00 %

1

5

20,29 %

42,97 %

20,38 %

42,98 %

Zdroj: ARDAL

Hodnota refinančného rizika kumulatívnej splatnosti do jedného roka sa medziročne zvýšila na hodnotu

20,29 % k 31. 12. 2016, čím sa priblížila k limitu stanovenému v stratégii riadenia dlhu, a hodnota refinančného rizika

kumulatívnej splatnosti do piatich rokov klesla na 42,97 %, čím sa vzdialila od limitu stanovenému v stratégii riadenia

dlhu.

Hodnota úrokového rizika kumulatívnej splatnosti do jedného roka dosiahla k 31. 12. 2016 hodnotu 20,38 %,

čo predstavuje priblíženie sa k hodnote stanovenej v stratégii riadenia dlhu. Hodnota úrokového rizika kumulatívnej

splatnosti do piatich rokov bola k 31. 12. 2015 na úrovni 48,25 % a k 31. 12. 2016 klesla na hodnotu 42,98 %.

NKÚ SR na základe posúdenia charakteristík a plnenia parametrov dlhu konštatuje priebežné

zabezpečovanie zámerov a cieľov definovaných stratégiou riadenia štátneho dlhu.

2.3.2 Štruktúra dlhu verejnej správy

Štruktúru dlhu VS na akruálnej báze dokumentuje prehľad:

(v tis. eur)

Skutočnosť

Rozdiel

(2016 – 2015)

Subjekt verejnej správy

2014

2015

2016

Ústredná správa

Štátny dlh

39 249 883

1 038

39 808 670

2 012

40 643 814

2 704

835 144

692

2 919

Príspevkové organizácie ústrednej správy

Exportno-importná banka Slovenskej republiky

87 381

22 725

25 644

16

Skutočnosť

2015

Rozdiel

(2016 – 2015)

-8 135

Subjekt verejnej správy

2014

743 191

2016

648 656

Obchodné spoločnosti štátu

z toho:

656 791

MH Manažment, a. s.

MH Invest, s. r. o.

MH Invest II., s. r. o.

JAVYS, a. s.

15 415

2 720

15 313

2 730

15 223

70

2 737

-90

-2 660

2 737

306

0

63 074

321 231

340 751

0

1

63 222

311 938

263 587

3 666

307

Železnice Slovenskej republiky

Železničná spoločnosť, a. s.

Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

Verejné vysoké školy

Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy

Ostatné subjekty ústrednej správy

Územná samospráva

62 944

343 945

223 430

7 731

21 771

521 300

-278

32 007

-40 157

4 065

-2 737

189

27 963

520 003

24 508

521 111

Obce a ich rozpočtové organizácie

Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie

Príspevkové organizácie obcí

Príspevkové organizácie VÚC

Dopravné podniky

1 236 742

363 586

661

1 374 885

369 159

932

35

105 165

2 404

1 334 719

347 635

936

-40 166

-21 524

4

1 005

-23 012

-1 147

2 377

12

84 731

49

1 040

82 153

1 257

Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy

Ostatné subjekty miestnej samosprávy

Fondy sociálneho zabezpečenia

Sociálna poisťovňa

Verejné zdravotné poistenie

Verejná správa spolu

5 797

2 705

5 082

0

422

368

146

265

-276

-103

42 321 037

1 596 019

641 705

40 725 018

53,6

42 895 558

1 600 578

693 234

41 294 980

52,5

43 644 853

1 591 610

744 036

42 053 243

51,9

749 295

-8 968

50 802

758 263

-0,5

Konsolidácia

z toho: konsolidácia v skupine miestnej samosprávy

Verejná správa spolu konsolidovaná

% maastrichtského dlhu z HDP

Zdroj: MF SR

Rozhodujúci objem z dlhu verejnej správy tvoril štátny dlh, ktorý je v správe MF SR, a predstavoval

40 643 814 tis. eur, čo tvorí 93,12 % dlhu verejnej správy.

Dlh ostatných subjektov verejnej správy participoval na celkovom maastrichtskom verejnom dlhu sumou

3 001 039 tis. eur, čo predstavuje zvyšných 6,88 %. Z tejto sumy sa územná samospráva podieľala na dlhu

ostatných subjektov verejnej správy výškou 1 772 822 tis. eur. Najvýraznejšie prispeli k zníženiu celkového dlhu

verejnej správy subjekty územnej samosprávy. Dlh obcí oproti roku 2015 poklesol o 40 166 tis. eur, na úroveň

1 334 719 tis. eur, čo na celkovom dlhu predstavuje participáciu 3,05 %. Z hľadiska štruktúry, najväčší podiel na dlhu

obcí tvoria pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania, Environmentálneho fondu, bankové úvery a iné pôžičky.

Medziročne sa znížil taktiež dlh VÚC o 21 524 tis. eur a dopravných podnikov o 23 012 tis. eur. Rozdelenie výšky

dlhu VÚC podľa jednotlivých samosprávnych krajov je bližšie uvedené v tomto stanovisku v časti 5.2 Hospodárenie

VÚC.

Naopak, k najvyššiemu prírastku dlhu ostatných subjektov verejnej správy prispela ŽSSK medziročným

nárastom dlhu o 32 007 tis. eur na hodnotu 343 945 tis. eur, pričom až 297 139 tis. eur tvorili tuzemské a zahraničné

bankové úvery.

3

Stanovisko k hospodáreniu štátneho rozpočtu na hotovostnej báze

Návrh ŠZÚ SR za rok 2016 v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách

VS obsahuje aj údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia ŠR na hotovostnom princípe.

17

3.1 Zámery, ciele a opatrenia rozpočtovej politiky

Rozpočet VS na roky 2016 až 2018 bol vypracovaný v intenciách Programového vyhlásenia vlády SR.

Stratégia rozpočtovej politiky bola zameraná na ďalšie zlepšovanie rozpočtovej pozície verejnej správy s cieľom

zaručiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Hlavný rozpočtový cieľ vlády SR v roku 2016 bol stanovený v podobe deficitu 1,93 % HDP. Rozpočet VS

vytváral základné predpoklady pre zabezpečenie pokračovania v konsolidácii verejných financií. Stanovený cieľ bol

v súlade s požadovaným konsolidačným úsilím podľa európskych pravidiel a mal by prispieť k znižovaniu dlhu

verejnej správy, čím boli zohľadnené aj požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Pozitívne a negatívne vplyvy na saldo rozpočtu verejnej správy:

Vplyvy na saldo rozpočtu verejnej správy

1. Saldo verejnej správy – rozpočet

Pozitívne vplyvy:

mil. eur

-1 557

% HDP

-1,93

3,30

0,97

2 665

787

Vyššie nedaňové príjmy

Vyššie odvody

708

0,87

Ostatné bežné transfery

574

0,71

Vyššie daňové príjmy

359

0,44

Subvencie

236

0,29

Negatívne vplyvy:

-2470

-542

-540

-383

-327

-191

-187

-185

-91

-3,05

-0,67

-0,47

-0,40

-0,24

-0,23

-0,11

-0,03

-1,68

Kompenzácie zamestnancov

Vyššie kapitálové investície

Vyššie výdavky na sociálne dávky

Medzispotreba

Vyššie výdavky verejného zdravotného poistenia

Nižšie granty a transfery

Vyššie kapitálové transfery

Vyššie úrokové náklady

Vyššie štátom platené dane

2. Saldo verejnej správy – skutočnosť

Zdroj: Program stability na roky 2017 až 2020

-25

-1 362

Za vývojom nedaňových príjmov v roku 2016 boli tržby, ktoré boli oproti rozpočtu vyššie o 570 mil. eur

a dôchodky z majetku, ktoré vzrástli o 217 mil. eur. Na tržby mali pozitívny vplyv subjekty, ktoré neboli rozpočtované

a na vyššie dôchodky z majetku mali vplyv úrokové príjmy a dividendy.

Príjmy VS zo sociálnych a zdravotných odvodov boli vyššie o 708 mil. eur. Na ich zvýšenie mala vplyv

predovšetkým rastúca zamestnanosť, ktorá vyvolala vyšší výber sociálnych a zdravotných odvodov.

Daňové príjmy boli v porovnaní s rozpočtom, ktorý zahŕňal rezervu na lepší výber daní, vyššie

o 359 mil. eur. Hlavným faktorom pre vývoj daní bol pozitívny vývoj na trhu práce a vývoj ziskovosti firiem.

V porovnaní s predpokladom v rozpočte došlo k poklesu výdavkov na subvencie o 236 mil. eur, čo súviselo

s preradením ŽSSK do sektora VS. Nižšie dotácie oproti rozpočtu smerovali do poľnohospodárstva (62 mil. eur)

a naopak, vyššie dotácie boli nasmerované do autobusovej dopravy (100 mil. eur).

Výdavky spojené s kompenzáciami zamestnancov zaznamenali oproti rozpočtu nárast o 542 mil. eur,

ktorý bol spôsobený novo zaradenými subjektmi (ŽSSK, JAVYS a nerozpočtovanými výdavkami na mzdy). Štátny

rozpočet zaznamenal nárast o 189 mil. eur a k nárastu kompenzácií zamestnancov sektora VS prispeli aj

zdravotnícke zariadenia (55 mil. eur), územná samospráva (51 mil. eur), verejné vysoké školy (48 mil. eur)

a príspevkové organizácie (45 mil. eur).

Príjmy z grantov a transferov boli oproti rozpočtu nižšie o 187 mil. eur, a to ako dôsledok nižšieho čerpania

prostriedkov EÚ oproti predpokladom z rozpočtu.

18

Na medzispotrebe došlo v priebehu roka k nárastu výdavkov o 327 mil. eur. Vyššie výdavky možno v plnej

miere prisúdiť novo zaradeným alebo vzniknutým subjektom v sektore verejnej správy (334 mil. eur), hlavne ŽSSK

(215 mil. eur). Negatívne príspevky obcí a verejných vysokých škôl, boli kompenzované vo VÚC a NDS.

Výdavky na sociálne dávky vzrástli v porovnaní s rozpočtom o 383 mil. eur. Hlavným dôvodom bolo

nerozpočtovanie výdavkov dôchodkového zabezpečenia ozbrojených zložiek (344 mil. eur). Oproti rozpočtu rástli aj

výdavky na nemocenské dávky (38 mil. eur), dávky v nezamestnanosti (21 mil. eur) a tiež aktívne opatrenia trhu

práce (23 mil. eur). Naopak, uvedený vývoj kompenzovali štátne sociálne dávky na dávku v hmotnej núdzi

(-65 mil. eur) a peňažné príspevky na kompenzáciu zdravotného postihnutia (-13 mil. eur).

Vývoj kapitálových investícií bol v roku 2016 o 540 mil. eur vyšší oproti rozpočtu. Nárast súvisel najmä

s tvorbou hrubého fixného kapitálu spoločnosti MH Invest (107 mil. eur), samospráv (85 mil. eur), ŽSSK (42 mil. eur)

a zdravotníckych zariadení (34 mil. eur). Národná diaľničná spoločnosť ovplyvnila vývoj tejto položky nadobudnutím

nefinančných aktív vo výške 184 mil. eur.

V porovnaní s rozpočtom došlo k poklesu kapitálových transferov o 158 mil. eur. Na tejto položke sa,

okrem iného, zaznamenáva vplyv korekcií k fondom EÚ, ktorý v roku 2016 zodpovedal úrovni 184 mil. eur.

3.2 Základné rozpočtové ukazovatele

Základné rozpočtové ukazovatele ŠR pre rok 2016 boli schválené zákonom o ŠR na rok 2016, ktorý stanovil

celkové príjmy ŠR v hotovostnom vyjadrení sumou 14 276 806 tis. eur a určil celkové výdavky sumou

16 247 201 tis. eur. Schodok ŠR bol vo výške 1 970 395 tis. eur.

Prehľad o plnení príjmov, výdavkov a schodku ŠR v rokoch 2015 a 2016:

(v tis. eur)

Rozpočet 2016

Skutočnosť

2015

Skutočnosť

2016

Ukazovateľ

Rozdiel

Podiel

schválený

upravený

3

a

1

2

4

5=4-3

6=4/1*100

Celkové príjmy

16 233 795

10 612 712

1 278 721

4 342 362

18 166 391

13 498 303

4 668 088

-1 932 596

14 276 806

10 993 837

1 107 625

2 175 344

16 247 201

14 352 887

1 894 314

-1 970 395

14 057 602

10 993 837

14 275 917

11 068 156

1 222 973

1 984 788

15 256 172

13 353 916

1 902 256

-980 255

218 315

87,9

74 319

130 582

13 414

-390 097

-236 721

-153 376

608 412

104,3

95,6

45,7

84,0

98,9

40,8

50,7



Daňové príjmy

Nedaňové príjmy

Granty a transfery

1 092 391

1 971 374

15 646 269

13 590 637

2 055 632

-1 588 667

Celkové výdavky



Bežné výdavky

Kapitálové výdavky

Schodok ŠR

Zdroj: Návrh ŠZÚ za rok 2016

Schodok ŠR dosiahol v roku 2016 výšku 980 255 tis. eur, čo bolo o 990 140 tis. eur menej oproti

schválenému rozpočtu na rok 2016. NKÚ SR predpokladá, že pri zachovaní pozitívneho tempa

makroekonomického vývoja a konsolidačného úsilia, je možné dosiahnutie strednodobého rozpočtového

cieľa v roku 2019.

NKÚ SR na základe kontroly rozpočtovej politiky opakovane poukazoval na:



nedodržiavanie rozpočtových pravidiel, ktoré majú vplyv na účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť výdavkov,

rastúci počet zmien rozpočtu – rozpočtové opatrenia,

nízku funkčnosť systému programového financovania významných politík štátu s vplyvom na účinnosť plnenia

cieľov a rozpočtov,



problémy spojené s čerpaním rezerv ŠR z hľadiska ich účelového určenia a tiež na nejasnú špecifikáciu rezerv,

v dôsledku ktorej nemusia byť oprávnene použité,

veľké nedostatky v čerpaní a využívaní zdrojov poskytovaných z rozpočtu EÚ, ktoré majú vplyv na ŠR.

19

3.2.1 Príjmy štátneho rozpočtu

Príjmy ŠR tvoria predovšetkým dane, pokuty a poplatky, úroky z prostriedkov získaných z úverov, príjmy

kapitol, výnosy z majetkových účastí štátu a príjmy z prevodu správy majetku vo vlastníctve SR, odvody za

porušenie finančnej disciplíny a úroky z kreditných zostatkov peňažných prostriedkov vedených na účtoch Štátnej

pokladnice.

Zákonom o ŠR na rok 2016 boli celkové príjmy ŠR schválené vo výške 14 276 806 tis. eur. Rozpočtovými

opatreniami boli znížené na sumu 14 057 602 tis. eur. Skutočné príjmy dosiahli výšku 14 275 917 tis. eur, čo

predstavuje plnenie na 101,6 % oproti upravenému rozpočtu.

Daňové príjmy

Daňové príjmy ŠR na rok 2016 boli rozpočtované vo výške 10 993 837 tis. eur. Skutočné daňové príjmy ŠR

v roku 2016 boli vo výške 11 068 156 tis. eur, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 100,7 %. Celkové lepšie plnenie

daňových príjmov o 74 319 tis. eur bolo spôsobené najmä vyšším výnosom dane z príjmov právnických osôb

o 361 435 tis. eur. Nižší než rozpočtovaný výnos bol zaznamenaný najmä pri dani z pridanej hodnoty

o 286 731 tis. eur a dani z príjmov fyzických osôb o 26 508 tis. eur. V porovnaní so skutočnosťou roku 2015 boli

celkové daňové príjmy na hotovostnej báze vyššie o 455 438 tis. eur, čo predstavuje medziročný rast vo výške

4,3 %.

Prehľad o plnení daňových príjmov ŠR:

(v tis. eur)

Rozpočet 2016

schválený upravený

Skutočnosť

Index

(v %)

Ukazovateľ

Rozdiel

2015

2016

a

1

2

3

4

5=4-3

6=4/1*100

74 319 104,3

10 612 712 10 993 837 10 993 837 11 068 156

Daňové príjmy spolu

2 826 348 3 010 410 3 010 410

3 354 795

344 385

118,7

Dane z príjmov a kapitálového majetku

v tom:



Daň z príjmov fyzickej osoby

60 412

2 082 049

17 979

17 116

17 979

17 116

-11 479

2 291 785 2 274 669

-29 458

-19,0

110,1

o

zo závislej činnosti

z podnikania, z inej samostatnej

zárobkovej činnosti a z prenájmu

výnos dane z príjmov poukázaný

územnej samospráve

100 689

-2 098 095

-24 231

863

0

863

0

111 893 111 030

111,1

113,8

112,1

o

-2 387 982 -2 387 982

prevod podielu dane z príjmov

fyzických osôb na osobitný účel

0

-27 175

2 603 931 2 825 628 2 825 628

3 187 063

179 211

26

361 435

12 408

26

122,4

110,6

-288,9

99,1



Daň z príjmov právnickej osoby

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

162 005

166 803

-9

0

Dane z majetku

Dane za tovary a služby

z toho:

7 739 274 7 948 258 7 948 258

7 671 331

-276 927

5 501 500 5 647 430 5 647 430

2 096 600 2 160 333 2 160 333

5 360 699

2 170 498

-286 731

10 165

97,4

103,5



daň z pridanej hodnoty

spotrebné dane

dane z používania tovarov a z

povolenia na výkon činnosti

141 174

140 495

140 134

-361

99,3

Dane z medzinárodného obchodu

a transakcií

28 894

23 430

28 887

5 457

100,0

18 205

0

11 739

0

11 739

0

13 117

0

1 378

0

72,1

0,0

Sankcie

Iné dane (dane z emisných kvót)

Zdroj: MF SR

Podrobnejšie hodnotenie daňových príjmov je uvedené v časti 2.2.1 Príjmy verejnej správy.

20

Nedaňové príjmy

Prehľad o plnení nedaňových príjmov ŠR:

(v tis. eur)

Rozpočet 2016

schválený upravený

Skutočnosť

Index

(v %)

Ukazovateľ

2016

Rozdiel

2015

a

1

2

3

4

5=4-3

6=4/1*100

95,6

Nedaňové príjmy spolu

1 278 721 1 107 625 1 092 391 1 222 973 130 582

Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku

Administratívne poplatky a iné poplatky a platby

Kapitálové príjmy

Úroky z tuzemských úverov, pôžičiek, návratných

finančných výpomocí, vkladov a ážio

Úroky zo zahraničných úverov, pôžičiek,

návratných finančných výpomocí a vkladov

493 086

323 531

12 580

461 217

324 503

43 666

487 454 496 366

306 118 337 389

8 912

31 271

1 115

100,7

104,3

156,5

18 577

9 569

5

19 692

9 051

1

14 925

9 569

-518

60,6

2

4

-4

89 806

50,0

82,9

Iné nedaňové príjmy

434 597

268 666

270 668 360 474

Zdroj: MF SR

Podiel nedaňových príjmov na celkových príjmoch ŠR predstavuje 8,6 %, čo je o 0,7 % viac oproti

skutočnosti v roku 2015. Upravený rozpočet nedaňových príjmov bol naplnený na 112 %. V porovnaní

s predchádzajúcim rokom však príjmy tejto kategórie poklesli o 55 748 tis. eur, t. j. o 4,4 %, z dôvodu nižšieho príjmu

z iných nedaňových príjmov, ktoré boli nižšie o 74 123 tis. eur, t. j. o 17,1 %.

Z hľadiska štruktúry tvoria najväčší podiel na nedaňových príjmoch príjmy z podnikania a z vlastníctva

majetku (40,6 %) a zahŕňajú najmä dividendy od obchodných spoločností štátu.

Vývoj dividend od obchodných spoločností podľa jednotlivých kapitol ŠR v rokoch 2015 a 2016:

(v tis. eur)

Skutočnosť Rozpočet Skutočnosť

Index

(v %)

Dividendy

Rozdiel

2015

2016

a

1

2

3

4=3-2 5=3/1*100

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

202

205

0

101,5

79,9

58,8

84,0

200,0

80,7

84,4

51,8

99,1

205

36 391

5 000

2 115

1 000

28 276

30



Správa služieb diplomatického zboru, a.s.

Ministerstvo financií SR

78 279

8 500

2 644

1 000

66 135

32

62 572 26 181

5 000

2 221

2 000

0

106

1 000



Tipos, národná lotériová spoločnosť, a.s.

Slovenská konsolidačná, a.s.

Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.

53 351 25 075

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Technická inšpekcia, a.s.

Ministerstvo hospodárstva SR

27

11 939

6 939

x

5 000

856

x

589

255

12

401 840

303 000

29 361

-3

1 785

-61

32

30



23 065

7 000

11 065

5 000

736

10 154

7 000

x

3 154

630



Transpetrol, a.s.

Slovak Telekom, a.s.

AVYS, a.s.

x

1 846

226

x

214

0

100,0

116,3

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

0

458

269

9

x

375

255

0



Letisko Poprad - Tatry, a.s.

Letisko Košice - Airport Košice, a.s.

Verejné prístavy, a.s.

128,6

94,8

133,3

106,5

105,0

94,4

12

Poštová banka, a.s.

Všeobecná pokladničná správa

377 349

288 547

31 089

393 625

300 000

28 783

8 215

3 000

578



Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

Západoslovenská energetika, a. s.

21

Skutočnosť Rozpočet Skutočnosť

Index

(v %)

Dividendy

Rozdiel

2015

2016

a

1

2

3

4=3-2 5=3/1*100

26 413

31 300

479 663

31 000

33 842

441 035

33 479

36 000

477 439 36 404

2 479

126,8

2 158

115,0



Stredoslovenská energetika, a s.

Východoslovenská energetika HOLDING, a.s.

Spolu

99,5

Zdroj: Návrh ŠZÚ za rok 2016

Pozn.: Podľa metodiky ESA 2010 je súčasťou dividendy od SPP aj 12 mil. eur, ktoré boli poskytnuté ako transfer Hlavnému

mestu Bratislava na zabezpečenie činností súvisiacich s Predsedníctvom SR v Rade EÚ. Táto suma bola poskytnutá priamo

Hlavnému mestu Bratislava, preto sa uvádza len suma prijatá v hotovosti na účet kapitoly VPS.

Najvyšší príjem z dividend bol v kapitole VPS v sume 401 840 tis. eur, a to najmä od Slovenského

plynárenského priemyslu, a. s., a jednotlivých energetických spoločností.

Vývoj dividend v rokoch 2010 až 2016, v tis. eur

612 804

479 663

2015

477 439

2016

101 500

2011

69 669

2010

63 645

2012

36 948

2013

2014

Zdroj: MF SR

Nárast dividend od akciových spoločností v rokoch 2014 až 2016 bol ovplyvnený prechodom majetkových

účastí z FNM SR na príslušné kapitoly ŠR.

Granty a transfery

Skutočné príjmy štátneho rozpočtu z grantov a transferov boli vo výške 1 984 788 tis. eur, čo oproti

minulému roku predstavuje pokles o 2 357 574 tis. eur.

Prehľad o plnení grantov a transferov:

(v tis. eur)

Rozpočet 2016

Skutočnosť

2016

Skutočnosť

2015

Podiel

(v %)

6=4/1*100

Ukazovateľ

Rozdiel

schválený

upravený

3

a

1

2

4

5=4-3

Granty a transfery spolu

Tuzemské granty a transfery

Zahraničné granty a transfery

4 342 362

49 025

4 293 337

4 280 041

2 175 344

32 185

2 143 159

1 971 374

31 588

1 939 786

1 984 788

35 243

1 949 545

1 939 787

13 414

45,7

3 655

9 759

1

71,9

45,4

45,3



prostriedky z rozpočtu EÚ

Zdroj: Návrh ŠZÚ za rok 2016

Najvyšší pokles bol zaznamenaný na položke zahraničné granty a transfery, ktoré tvorili najmä prostriedky

z rozpočtu EÚ pre programy Národného strategického referenčného rámca z 2. programového obdobia, ako aj

programy Partnerskej dohody z 3. programového obdobia. Pokles bol zapríčinený pomalším nábehom čerpania

operačných programov v rámci 3. programového obdobia a nulovým čerpaním programov EÚS. Podrobnejšie

hodnotenie príjmov ŠR z prostriedkov rozpočtu EÚ a ich čerpanie je uvedené v časti 4. Stanovisko k vzťahom ŠR

k EÚ.

3.2.2 Výdavky štátneho rozpočtu

Z výdavkov ŠR sa hradia najmä výdavky štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym

príspevkovým organizáciám, výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná, odvody EÚ,

výdavky na prenesený výkon štátnej správy obciam a VÚC, a úroky a poplatky spojené so správou štátneho dlhu.

22

Celkové výdavky ŠR dosiahli v roku 2016 hodnotu 15 646 269 tis. eur, čo zodpovedá medziročnému

poklesu o 16 % a poklesu oproti upravenému rozpočtu o 390 097 tis. eur (2,5 %). Podiel bežných výdavkov na

celkových výdavkoch predstavuje 87,5 % a zvyšných 12,5 % pripadá na kapitálové výdavky.

Porovnanie štruktúry čerpania výdavkov ŠR na hotovostnej báze za roky 2015 a 2016:

(v tis. eur)

Rozpočet 2016

Skutočnosť

2016

Skutočnosť

2015

Podiel

(v %)

6=4/1*100

Ukazovateľ

Rozdiel

schválený

upravený

3

a

1

2

4

5=4-3

Bežné výdavky

13 498 303

14 352 887

13 590 637

13 353 916

-236 721

98,9

Mzdy, platy, služobné príjmy

a ostatné osobné výdavky

Poistné a príspevok do poisťovní

Tovary a služby

1 677 390

1 621 891

1 767 296

1 776 555

9 259

105,9

604 624

1 590 196

9 625 823

571 313

1 815 233

10 344 180

629 628

1 446 240

9 747 203

631 999

1 459 360

9 485 732

2 371

13 120

-261 471

104,5

91,8

98,5

Bežné transfery

Splácanie úrokov a ostatné platby

súvisiace s úvermi

270

0

100,0

Kapitálové výdavky

Obstarávanie kapitálových aktív

Kapitálové transfery

4 668 088

1 289 257

3 378 831

18 166 391

1 894 314

573 365

1 320 949

16 247 201

2 055 632

845 853

1 209 779

15 646 269

1 902 256

692 403

1 209 853

15 256 172

-153 376

-153 450

74

40,8

53,7

35,8

84,0

Spolu

-390 097

Zdroj: Návrh ŠZÚ za rok 2016

Na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania zamestnancov rozpočtových organizácií

kapitol ŠR bolo vynaložených 1 776 555 tis. eur, čo je o 9 259 tis. eur viac oproti upravenému rozpočtu na rok 2016.

Limit počtu zamestnancov pre rozpočtové organizácie kapitol ŠR bol schválený v počte 127 266 osôb. Počas roka

bol počet zamestnancov rozpočtovými opatreniami zvýšený o 1 836 osôb na 129 367 osôb. Skutočné plnenie počtu

zamestnancov dosiahlo úroveň 123 158 osôb, čo je v porovnaní s ich skutočným plnením v roku 2015 o 1 041 osôb

menej a v porovnaní s pôvodne schváleným limitom o 4 373 zamestnancov menej.

Naďalej pretrváva trend, že sa v jednotlivých rokoch stanovené limity zamestnancov nenapĺňali,

pričom mzdové prostriedky sa vyčerpali.

V rámci bežných transferov bol rozpočtovaný transfer Sociálnej poisťovni vo výške 634 988,4 tis. eur.

Finančné prostriedky sa použili v sume 365 323,9 tis. eur na zabezpečenie jej platobnej schopnosti. Nižšie

čerpanie transferu nastalo z dôvodu vyššieho výberu poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

Rozpočet kapitálových výdavkov bol schválený vo výške 1 894 314 tis. eur. Rozpočtovými opatreniami bol

zvýšený na sumu 2 055 622 tis. eur. Skutočné výdavky boli vykázané vo výške 1 902 256 tis. eur, čo predstavuje

plnenie na 92,5 % oproti upravenému rozpočtu. V porovnaní s rokom 2015 skutočné kapitálové výdavky poklesli

o 2 765 832 tis. eur. V tejto súvislosti NKÚ SR konštatuje, že pri znižovaní kapitálových výdavkov je riziko, že

naďalej v niektorých prípadoch nebude možné začať alebo pokračovať v rozpracovaných projektoch.

Vývoj podielu bežných a kapitálových výdavkov na celkových výdavkoch ŠR v rokoch 2009 až 2016 (v %)

83,8

16,2

2009

84,6

15,4

2010

83,7

16,3

2011

87,3

87,5

87,2

87,5

74,3

25,7

12,7

12,5

12,8

12,5

2012

2013

2014

2015

2016

Bežné výdavky

Kapitálové výdavky

Zdroj: MF SR

23

Výrazná zmena podielu bežných a kapitálových výdavkov bola spôsobená historicky najvyšším čerpaním

EÚ fondov v roku 2015, ktorá sa prejavila najmä v kapitálových výdavkoch.

3.2.3 Príjmy a výdavky rozpočtových kapitol

Príjmy rozpočtových kapitol

Porovnanie príjmov podľa kapitol ŠR na hotovostnej báze za roky 2015 a 2016:

(v tis. eur)

Rozpočet 2016

Skutočnosť

2015

Ukazovateľ

Rozdiel

Podiel

2016

4

schválený

upravený

3

a

1

2

4-3

4/1*100

Kapitoly ŠR spolu

Kancelária NR SR

Kancelária prezidenta SR

Úrad vlády SR

16 233 795

1 427

14 276 806

1 280

14 057 602

1 280

14 275 917 218 315

87,9

1 443

32

163

22

101,1

228,6

108,1

14

18 576

10

12 285

10

19 248

20 089

841

Úrad podpredsedu vlády pre

investície a informatizáciu

Kancelária Ústavného súdu SR

Najvyšší súd SR

0

15

16

0

20

2

0

14

2

0

15

2

0

1

0

-

100,0

12,5

Generálna prokuratúra SR

Najvyšší kontrolný úrad SR

Slovenská informačná služba

Ministerstvo zahraničných vecí

a európskych záležitostí SR

Ministerstvo obrany SR

Ministerstvo vnútra SR

Ministerstvo spravodlivosti SR

Ministerstvo financií SR

Ministerstvo životného prostredia SR

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu

a športu SR

Ministerstvo zdravotníctva SR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí

a rodiny SR

582

29

172

469

15

130

469

15

130

558

35

241

89

20

111

95,9

120,7

140,1

5 526

8 900

145 321

23 864

463 758

534 640

6 373

9 640

137 904

19 490

125 394

76 336

2 003

9 640

53 676

19 490

135 746

267 269

2 077

5 443

72 122

26 125

140 969

272 534

74

-4 197

18 446

6 635

5 223

5 265

37,6

61,2

49,6

109,5

30,4

51,0

719 116

63 360

123 908

57 818

99 649

39 267

107 462

39 747

7 813

480

14,9

62,7

267 650

2 029

369 085

160 760

1 500

156 230

144 862

1 334

256 062

150 312

1 537

257 341

5 450

203

1 279

56,2

75,8

69,7

Ministerstvo kultúry SR

Ministerstvo hospodárstva SR

Ministerstvo pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka SR

Ministerstvo dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja SR

Úrad geodézie, kartografie a katastra

SR

737 742

857 862

754 165

912 034

321 288

928 471

323 715

16 437

2 427

125,9

22,4

1 447 170

212

879

1 397

681

8 998

3 093

195

180

321

1 037

8 680

2 962

147

97

321

1 037

8 680

2 962

151

1 370

794

342

9 151

3 222

4

1 273

473

-695

471

71,2

155,9

56,8

50,2

101,7

104,2

Štatistický úrad SR

Úrad pre verejné obstarávanie

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

Úrad jadrového dozoru SR

Úrad priemyselného vlastníctva SR

Úrad pre normalizáciu, metrológiu

a skúšobníctvo

Protimonopolný úrad SR

Národný bezpečnostný úrad SR

Správa štátnych hmotných rezerv SR

Všeobecná pokladničná správa

Slovenská akadémia vied

Kancelária súdnej rady SR

Zdroj: MF SR

260

1 094

1 746

21

1 164

1 140

200

1 140

200

35

930

11 756 495

2 070

1 163

1 172

47

23

972

12

106,3

67,1

223,8

81,0

104,5

48,9

35

2 000

11 756 495

1 970

0

943

13

11 394 594

10 924

0

11 901 947 145 452

5 344

1

3 274

1

0

-

24

Celkové príjmy kapitol dosiahli úroveň 14 275 917 tis. eur, čo predstavuje pokles oproti roku 2015 o 12,1 %

a oproti upravenému rozpočtu rast o 1,6 %. Príčinou poklesu príjmov bolo pomalšie čerpanie prostriedkov

z európskych fondov. Najväčší pokles zaznamenalo MDVRR SR, kde príjmy klesli o 1,13 mld. eur, MŠVVS SR

o 611 mil. eur. Naopak, na raste príjmov sa najviac podieľala VPS (o 507 mil. eur) a MPRV SR (o 190 mil. eur).

Výdavky rozpočtových kapitol

Porovnanie výdavkov podľa kapitol ŠR na hotovostnej báze za roky 2015 a 2016:

(v tis. eur)

Rozpočet 2016

Skutočnosť

2015

Ukazovateľ

Rozdiel

Podiel

2016

4

schválený

upravený

3

a

1

2

4-3

4/1*100

Kapitoly ŠR spolu

Kancelária NR SR

Kancelária prezidenta SR

Úrad vlády SR

18 166 391

38 104

3 986

16 247 201

32 430

4 004

15 646 269

39 666

4 371

15 256 172 -390 097

84,0

39 704

4 371

38

0

104,2

109,7

82,4

86 765

37 638

71 808

71 521

-287

Úrad podpredsedu vlády pre

investície a informatizáciu

Kancelária Ústavného súdu SR

Najvyšší súd SR

Generálna prokuratúra SR

Najvyšší kontrolný úrad SR

Slovenská informačná služba

Ministerstvo zahraničných vecí

a európskych záležitostí SR

Ministerstvo obrany SR

Ministerstvo vnútra SR

Ministerstvo spravodlivosti SR

Ministerstvo financií SR

Ministerstvo životného prostredia SR

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu

a športu SR

Ministerstvo zdravotníctva SR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí

a rodiny SR

0

5 432

9 204

80 881

10 199

47 680

0

4 288

9 267

83 121

8 557

44 159

11 167

4 876

10 566

95 239

9 349

11 119

4 692

10 566

93 392

9 349

-48

-184

0

-1 847

0

-

86,4

114,8

115,5

91,7

47 013

47 012

-1

98,6

152 744

886 209

2 443 315

400 609

665 587

666 300

106 130

880 574

2 132 402

350 935

424 922

137 179

184 397

904 608

2 460 538

386 662

510 898

293 735

181 384

904 449

2 477 290

387 497

511 389

293 189

-3 013

-159

16 752

835

491

-546

118,8

102,1

101,4

96,7

76,8

44,0

1 655 016

1 473 822

1 226 751

1 490 578

1 149 103

1 520 765

1 150 027

1 518 695

924

-2 070

69,5

103,0

2 155 363

242 326

441 078

2 150 111

202 900

241 492

2 176 957

234 266

425 573

2 164 113 -12 844

231 426

419 540

100,4

95,5

95,1

Ministerstvo kultúry SR

-2 840

-6 033

Ministerstvo hospodárstva SR

Ministerstvo pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka SR

Ministerstvo dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja SR

Úrad geodézie, kartografie a katastra

SR

1 255 759

2 900 147

1 064 047

2 040 734

806 619

820 320

13 701

1 221

65,3

51,4

1 488 644

1 489 865

15 480

25 583

7 338

3 418

7 633

3 858

18 570

20 180

7 141

5 043

8 780

2 914

16 273

21 722

8 680

5 046

8 695

3 032

16 241

22 992

8 626

5 044

8 081

3 029

-32

1 270

-54

-2

-614

-3

104,9

89,9

117,6

147,6

105,9

78,5

Štatistický úrad SR

Úrad pre verejné obstarávanie

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

Úrad jadrového dozoru SR

Úrad priemyselného vlastníctva SR

Úrad pre normalizáciu, metrológiu

a skúšobníctvo

Protimonopolný úrad SR

Národný bezpečnostný úrad SR

Správa štátnych hmotných rezerv SR

Všeobecná pokladničná správa

Slovenská akadémia vied

Kancelária súdnej rady SR

Zdroj: MF SR

4 542

4 321

8 221

3 848

2 166

8 548

4 406

2 781

4 404

2 716

12 035

10 679

-2

-65

-1 120

0

97,0

62,9

146,4

81,1

97,2

50,5

13 155

10 679

2 648 945

65 317

718

13 160

2 316 561

135 750

0

9 694

3 427 564

60 000

534

2 252 154 -396 791

68 543

718

3 226

0

-

25

Celkové výdavky kapitol štátneho rozpočtu dosiahli 15 256 172 tis. eur, čo predstavuje pokles oproti

roku 2015 o 16 % a oproti upravenému rozpočtu pokles o 2,5 %. V roku 2016 malo najvyššie skutočné výdavky

MV SR vo výške 2 477 290 tis. eur, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu o 1,4 %.

Jedna z najvýraznejších medziročných zmien nastala v kapitole MDVRR SR, kde skutočné výdavky v roku

2016 boli na úrovni 1 487 865 tis. eur, pričom v predchádzajúcom období dosiahli 2 900 147, čo predstavuje pokles

o 48,6 %, t. j. o 1 410 282 tis. eur. Príčina poklesu výdavkov bola predovšetkým v čerpaní zdrojov EÚ, kde v roku

2015 došlo k historicky najvyššiemu využitiu prostriedkov z dôvodu ich dočerpania z 2. programového obdobia.

Oproti tomu, v roku 2016 bolo skutočné čerpanie zdrojov EÚ z 3. programového obdobia dokonca nižšie než bol

schválený rozpočet.

Najvyšší percentuálny medziročný rozdiel zaznamenalo MŽP SR, kde došlo k poklesu o 66 %. Aj na tomto

poklese sa podieľalo nízke čerpanie zdrojov EÚ.

NKÚ SR vo svojom stanovisku pristúpil k novému hodnoteniu hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti

vynakladania verejných financií podľa jednotlivých verejných politík. Výber oblastí pre kontrolnú činnosť NKÚ SR

vychádza z národných strategických dokumentov, a to najmä z národných programov reforiem SR a programov

stability, v ktorých sú zohľadnené aj národné problémy a riziká, identifikované na základe odporúčaní

medzinárodných inštitúcií (Rada EÚ, Európska komisia, OECD). Výber oblastí kontrolnej činnosti teda vychádza

z oblastí verejného života, v ktorých sú najväčšie problémy a riziká z hľadiska dosiahnutých výsledkov.

V oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry dosahujú celkové výdavky úroveň priemeru okolitých krajín

(Maďarsko, Poľsko, Česká republika). Ide o hodnotu okolo 3,5 % HDP. V roku 2015 investovalo Slovensko do

cestnej a železničnej infraštruktúry historicky najviac prostriedkov – takmer 2,68 miliardy eur. Čerpanie prostriedkov

z OP Integrovaná infraštruktúra bolo v roku 2016 nižšie, ako rozpočtované. Medziročný pokles týchto investícii

predstavoval menej než polovicu. Odovzdávanie nových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest bolo v roku 2016 veľmi

nízke.

NKÚ SR vo svojej správe o kontrolnej činnosti uviedol množstvo zistení, v dôsledku ktorých sa situácia

v budovaní dopravnej infraštruktúry, najmä siete diaľnic v roku 2016 komplikovala. Aj v tomto stanovisku NKÚ SR

zdôrazňuje závislosť budovania rozhodujúcej časti cestnej infraštruktúry na európskych zdrojoch. Rizikovým sa tak

javí vývoj v tejto oblasti po ukončení 3. programového obdobia. Dobudovanie diaľničnej siete prostredníctvom

PPP projektov bude dlhodobo klásť vysoké nároky na ŠR, čo si vyžaduje hľadať možné alternatívne riešenia rozvoja

tohto systému. Dopravnú infraštruktúru však tvoria aj cesty nižších tried. V roku 2016 bolo takmer 7,4 % ciest I. triedy

v havarijnom stave a 37,7 % v nevyhovujúcom stave. NKÚ preto pozitívne hodnotí navýšenie zdrojov Slovenskej

správy ciest v roku 2016 do tejto oblasti.

V oblasti ochrany zdravia sa Slovensku dlhodobo nedarí zvýšiť efektívnosť zdravotnej starostlivosti.

Výdavky SR na zdravotníctvo v percentách HDP od roku 2013 rástli a v roku 2015 dosiahli priemer EÚ 28, čo

predstavovalo hodnotu 7,2 % HDP. V roku 2016 skutočné výdavky dosiahli sumu 4 538 851 tis. eur, čo

predstavovalo plnenie rozpočtu na 106,26 %. V porovnaní s rokom 2015 sa výdavky zvýšili o 321 638 tis. eur.

Napriek tomu Slovensko zaostávalo za väčšinou krajín EÚ vo výsledkových ukazovateľoch, ktoré možno považovať

za indikátory efektívnosti a účinnosti vynakladaných zdrojov. Príkladom môže byť počet úmrtí na 100 tis. obyvateľov,

ktorý sa v sledovaných rokoch pohyboval na Slovensku okolo 237, kým priemer krajín EÚ 28 zaznamenal klesajúcu

tendenciu a pohyboval sa na podstatne nižšej úrovni okolo 119 úmrtí na 100 tis. obyvateľov. Podľa ukazovateľa

„Roky zdravého života“ sa priemer EÚ 28 pohybuje okolo 61,6 rokov, kým na Slovensku je to 55,05 rokov. Na

uvedený vývoj v oblasti ochrany zdravia bude nepriaznivo pôsobiť aj predpokladané zvyšovanie nákladov súvisiacich

so starnutím obyvateľstva.

Celkový stav záväzkov spolu na úrovni istiny, kumulatívne za sledované kategórie zdravotníckych zariadení

a zdravotných poisťovní bol k 31. 12. 2016 v sume 1,38 mld. eur, čo je vážnym rizikom verejných financií.

Medziročne v porovnaní s rokom 2015 došlo k nárastu o 4,57 mil. eur. Najväčší rast záväzkov zaznamenali

zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti MZ SR. Najvyšší stav ku koncu roka 2016 dosiahli celkové záväzky

v Univerzitnej nemocnici Bratislava v hodnote 240 387 tis. eur, najnižší stav bol zaznamenaný v Detskej fakultnej

nemocnici Banská Bystrica v hodnote 2 043 tis. eur.

26

V oblasti ochrany životného prostredia nenastal výrazný pokrok. Na území Slovenskej republiky je

evidovaných 1 758 lokalít s environmentálnou záťažou, z čoho je 139 potvrdených environmentálnych záťaží

s najvyššou prioritou riešenia. NKÚ SR v roku 2016 zistil, že pri kontrole plnenia úloh vyplývajúcich zo Štátneho

programu sanácií environmentálnych záťaží (2010 – 2015), si povinnosti a úlohy vyplývajúce zo štátneho programu

sanácie nesplnili tri ministerstvá, a to MH SR, MDVRR SR a MPRV SR. V období rokov 2010 – 2015 na sanáciu

a odstraňovanie environmentálnych záťaží vo svojej pôsobnosti nepridelili žiadne finančné prostriedky ani nevykonali

žiadne činnosti, aj keď tieto úlohy v zmysle stratégie mali uskutočniť, pričom tento štátny program bol v rokoch 2010

– 2015 financovaný vo výške takmer 145 mil. eur. Zo sumárneho množstva 64 lokalít navrhnutých na sanáciu boli

tieto uskutočnené len v 19 lokalitách. Za problematickú oblasť možno považovať vnútorný kontrolný systém MŽP SR,

ktorý je gestorom tohto štátneho programu. Prioritou žiadnej, z celkovo 43 vykonaných kontrol MŽP SR, nebola

verifikácia účinnosti a efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov, ktorá by mala predstavovať jeden

z hlavných cieľov.

V oblasti školstva Slovensko nedosahuje parametre verejných výdavkov krajín EÚ. V roku 2016 podiel

týchto výdavkov dosiahol 3,9-percetný podiel HDP, kým priemer EÚ je okolo 5 %. Slovensko sa zaviazalo navýšiť

tento podiel ako predpoklad skvalitnenia vzdelávacieho systému. Napriek tomu, že výdavky ŠR na vzdelávanie

v roku 2016 boli o takmer 18 mil. eur vyššie než plánované, podiel výdavkov na vzdelávanie na HDP v porovnaní

s rokom 2015 klesol.

Verejné výdavky na vzdelávanie (v % HDP)

5,5

5,0

4,2

4,5

4,0

3,5

3,0

4,1

4,0

3,9

3,8

3,5

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

Európska únia (28 krajín)

Slovensko

Zdroj: Eurostat, RIS

Záväzok zvýšenia investícií sa začal čiastočne napĺňať zvýšením platov pedagogických a odborných

zamestnancov regionálneho školstva a vysokoškolských učiteľov od septembra 2016 o 6 %. Chýbajúce zdroje

v školstve sa najviditeľnejšie prejavujú práve nízkym platovým ohodnotením učiteľov, ktoré patrí k dlhodobo

najnižším v rámci krajín OECD. Zárobok pedagogického zamestnanca v regionálnom školstve predstavoval

v priemere 955 eur v roku 2015 a 1 007 eur v roku 2016. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve

bola nižšia, pričom v roku 2015 to bolo 883 eur a 912 eur v roku 2016. Napriek tomu možno konštatovať, že finančné

ohodnotenie učiteľov nezodpovedá náročnosti a kvalifikačným nárokom ich práce.

Ďalšie zvyšovanie platov učiteľov o 6 % sa očakáva od 1. 9. 2017, avšak ani v dôsledku toho sa postavenie

učiteľov v medzinárodnom porovnaní zásadne nezmení. Pokiaľ sa učiteľské mzdy výraznejšie nezvýšia, dlhotrvajúci

problém nízkej atraktivity učiteľskej profesie bude naďalej pretrvávať. S týmto problémom úzko súvisí skutočnosť, že

mladí ľudia nemajú záujem pracovať v školstve, čo sa odráža v negatívnom trende starnutia učiteľov. NKÚ SR

v roku 2016 v rámci medzinárodnej kontrolnej akcie, zameranej na zásadné riziká pre udržateľnosť verejných

financií, zistil, že v rokoch 2009 až 2014 sa podiel učiteľov vo vekových skupinách do 34 rokov znížil o 6,5 % a vo

vekových skupinách nad 55 rokov zvýšil o 6 %.

Efektívnosť výdavkov na vzdelávanie možno posudzovať rôznymi ukazovateľmi. Jedným z nich je

medzinárodné porovnávanie vedomostí a zručností žiakov. Výsledky medzinárodného hodnotenia vedomostí

a zručností 15-ročných žiakov škôl PISA, z roku 2015, preukázali celý rad negatívnych výsledkov vzdelávacieho

procesu, jeho neefektívnosti. Slovenskí žiaci sa v rozmedzí rokov 2009 až 2015 zhoršili vo všetkých troch

testovaných oblastiach (čitateľská, matematická a prírodovedná gramotnosť). Reforma celého vzdelávacieho

27

systému v SR je nevyhnutná. V opačnom prípade je riziko prehlbovania neefektívneho vynakladania verejných

zdrojov na vzdelávanie – meraná rôznymi testovaniami, ale aj počtom absolventov škôl rôzneho typu, ktorí

nenachádzajú uplatnenie na trhu práce – veľmi vysoké.

3.3 Rezervy štátneho rozpočtu

V zmysle § 10 zákona o rozpočtových pravidlách VS sa na krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných

na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na krytie zníženia rozpočtovaných príjmov vytvárajú v štátnom

rozpočte rozpočtové rezervy. Zákonom o ŠR na rok 2016 boli schválené zákonné rezervy:

(v tis. eur)

Skutočnosť Rozpočet Skutočnosť

Podiel

(v %)

Index

(v %)

Ukazovateľ

Rozdiel

2015

2016

a

1

2

3

4=3-2

-4 981

1 560

5=3-2*100

-99,6

6=3/1*100

Rezerva vlády SR

0

5 000

1 500

19

-

Rezerva predsedu vlády SR

Rezerva na prostriedky Európskej únie a

odvody EÚ

5 620

1 809

7 429

3 060

11 109

14 188

104

54,4

614,1

191,0

4 700

6 409

136,4

Spolu

11 200

2 988

26,7

Zdroj: MF SR

Výdavky kapitoly VPS sa realizujú platobným príkazom a rozpočtovým opatrením, pri ktorom sa

rozpočtované prostriedky v kapitole VPS zaviažu, a o rovnakú sumu sa zvýši rozpočet príslušnej kapitoly ŠR, resp.

sa v rámci kapitoly viažu alebo zvýšia výdavkové tituly. Pri rozpočtovaní rezerv sa značná časť jej výdavkov realizuje

prostredníctvom iných kapitol, čo si vyžaduje vykonať rozpočtové opatrenia.

Okrem zákonných rezerv boli v kapitole VPS vytvorené aj tieto rezervy:

(v tis. eur)

Rozpočet 2016

Skutočnosť

Index

(v %)

Druh rezervy

Rozdiel

2015

2016

schválený

upravený

a

1

2

3

4

5=4-3

6=4/1*100

x

Rezerva na mzdy, platy, služobné

príjmy a ostatné osobné vyrovnania

Rezerva na prípravu predsedníctva

SR v Rade EÚ

0,00

176 301

52 804

0

0,00

0

x

Rezerva na realizáciu súdnych a

exekučných rozhodnutí a na výdavky

súvisiace s vrátenými príjmami z

minulých rokov

2 258

10 000

4 469

414

-4 055

18,3

Rezerva na zhoršený vývoj v

zdravotníckych zariadeniach

0,00

50 000

150 000

11 000

23

0

-23

0

x

Rezerva na zlepšenie výberu daní

Rezerva na riešenie krízových

situácií (oddiel 04)

1 664

-1 664

Rezerva na riešenie vplyvov nových

zákonných úprav a iných vplyvov

Rezerva na výdavky súvisiace s

riešením migračnej krízy

0,00

87 343

20 000

67 825

5 799

0

-67 825

-5 799

x

Rezerva na významné investície

0,00

175 650

35 511

0

-35 511

x

Spolu:

2 258

733 098

115 291

414

-114 877

18,3

Zdroj: MF SR

V rámci použitia rezervy na významné investície bolo zistené, že MV SR za 967,2 tis. eur kúpilo budovu

a MH SR sumu 400 tis. eur využilo na ekonomické a právne poradenstvo. Z rezervy na riešenie vplyvov nových

zákonných úprav a iných vplyvov použilo MV SR sumu 2 921,4 tis. eur na nákup vládnych leteckých špeciálov.

NKÚ SR v tejto súvislosti upozorňuje na ich nejasnú špecifikáciu, v dôsledku ktorej môžu byť neoprávnene

použité.

28

4

Stanovisko k vzťahom štátneho rozpočtu k Európskej únii

Všeobecný rozpočet EÚ je určený k financovaniu politík EÚ, administratívnych výdavkov európskych

inštitúcií a na ďalšie účely. Na rozdiel od národných rozpočtov musí byť vždy vyrovnaný. Nepripúšťajú sa teda

rozpočtové deficity a príjmy sa rovnajú výdavkom.

Odvody, ktoré platí členský štát EÚ do všeobecného rozpočtu EÚ sú povinne stanovené. Výška príjmov

členského štátu EÚ zo všeobecného rozpočtu EÚ závisí od absorpčnej kapacity tohto štátu, ktorá súvisí so snahou

o maximalizáciu čerpania prostriedkov EÚ pri dodržiavaní všetkých stanovených pravidiel, zásad a princípov, vrátane

riadneho finančného hospodárenia.

Z tohto dôvodu posudzovanie a analýza finančných vzťahov súvisiacich so všeobecným rozpočtom EÚ je

dôležitou súčasťou procesu, smerujúceho k zabezpečeniu náležitej absorpčnej kapacity SR – využiť fondy EÚ, a je

rozhodujúca pre dosiahnutie priaznivého stavu čistej finančnej pozície SR voči EÚ.

Bilancia medzi prostriedkami, ktoré SR v roku 2016 odviedla do rozpočtu EÚ, a príjmami, ktoré z rozpočtu

EÚ získala, je čistou finančnou pozíciou SR. Finančnú pozíciu zobrazuje tabuľka:

(v tis. eur)

% plnenia

upraveného

rozpočtu

Rozpočet 2016

Skutočnosť

Index

(v %)

Ukazovateľ

Rozdiel

2015

2016

schválený upravený

a

1

2

3

4

5=4/3*100

100,0%

6=4-3

7=4/1*100

45,3%

Zahraničné transfery

Zahraničné granty z

rozpočtu EÚ

4 280 041 2 143 158 1 939 785

1 939 785

0

8 832

0

7 696

-

7 696

87,1%

Spolu príjmy z

rozpočtu EÚ

4 288 873 2 143 158 1 939 785

1 947 481

100,4%

7 696

45,4%

Tradičné vlastné zdroje

Odvody SR do rozpočtu

EÚ bez tradičných

vlastných zdrojov

Odvody do rozpočtu

EÚ spolu

88 910

104 200

726 719

104 200

637 725

94 602

90,8%

-9 598

106,4%

599 458

634 796

729 398

10 505

99,5%

98,3%

99,5%

-2 929

-12 527

-56

105,9%

106,0%

147,1%

688 368

7 140

830 919

10 561

741 925

10 561

Príspevky SR do

Európskeho

rozvojového fondu

Spolu odvody a

príspevky SR

Čistá finančná pozícia

Zdroj: MF SR

695 508

841 480

752 486

739 903

98,3%

-12 583

20 279

106,4%

33,6%

3 593 365 1 301 678 1 187 299

1 207 578

101,7%

Z analýzy údajov vyplýva, že rozdiel medzi celkovým objemom príjmov, ktoré SR v roku 2016 z rozpočtu EÚ

skutočne získala, a finančnými prostriedkami, ktoré SR do rozpočtu EÚ odviedla, dosiahol sumu 1 207 578 tis. eur.

V porovnaní s rokom 2015 to predstavuje medziročný pokles o 2 385 787 tis. eur a v porovnaní so schváleným

rozpočtom na rok 2016 je to menej o 94 100 tis. eur. Znamená to teda, že očakávania SR na čistú finančnú pozíciu,

vyjadrené v schválenom rozpočte na rok 2016, sa naplnili na 92,8 %.

Najvyššiu položku odvodov a príspevkov SR tvorili odvody SR do rozpočtu EÚ v celkovej výške

729 398 tis. eur, a to najmä zo zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty a zdroja založeného na hrubom

národnom produkte.

V prípade medziročného porovnania čistá finančná pozícia SR v roku 2016, ktorá bola dosiahnutá vo výške

1 207 578 tis. eur, zaznamenáva najvýraznejší pokles. Vývoj čistej finančnej pozície SR znázorňuje graf:

29

Vývoj čistej pozície SR v rokoch 2004 až 2016 v mil. eur

6 000

5 000

4 000

3 000

2 000

3 593

- 2 386

+ 3 114

1 415

1 336

1 360

1 208

1 045

424

367

2006

Celkové príjmy z EÚ

480

2015

Čistá finančná pozícia

321

2007

250

2008

Celkové odvody a príspevky do EÚ

1 000

0

219

13

2004

2005

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2016

Zdroj: MF SR

Rozpočet príjmov z prostriedkov EÚ bol na rok 2016 schválený v rovnakej výške ako výdavky z prostriedkov

EÚ, t. j. 2 143 158 tis eur.

Prehľad plnenia príjmov z rozpočtu EÚ zaradených do príjmov ŠR:

(v tis. eur)

Index

(v %)

6=3/1*100

0,2%

123,6%

84,8%

30,9%

Skutočnosť Rozpočet Skutočnosť % plnenia

Príjmy

Rozdiel

2015

2016

rozpočtu

4=3/2*100

17,3 %

74,5 %

74,4 %

a

1

2

3

5=3-2

-1 489

-180 925

-182 414

508 709

Poľnohospodárske fondy 2. programové obdobie

Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie

Poľnohospodárske fondy spolu

196 217

427 555

623 772

1 800

311

709 510

711 310

123 453

528 585

528 896

632 162 512,1 %

Štrukturálne fondy 2. programové obdobie

2 042 872

Štrukturálne fondy 3. programové obdobie

Kohézny fond 1. programové obdobie

0

605 636

0

317 509

0

52,4 %

-

-288 127

0

-

9 209

Kohézny fond 2. programové obdobie

Kohézny fond 3. programové obdobie

Programy EÚS 3. programové obdobie (CO MF SR)

Štrukturálne operácie (EŠIF) spolu

Spolu zahraničné transfery

Zahraničné granty z rozpočtu EÚ

Spolu príjmy z rozpočtu EÚ

1 604 188

35 751

660 005

7 003

221 269 618,9 %

185 518

-420 056

-7 003

-20 959

-203 373

7 696

13,8%

-

38,6%

45,3%

87,1%

45,4%

0

239 949

0

1 410 889

1 939 785

7 696

36,4 %

0,0 %

98,5 %

90,5 %

-

3 656 269 1 431 848

4 280 041 2 143 158

8 832

0

4 288 873 2 143 158

1 947 481

90,9 %

-195 677

Zdroj: MF SR

Celkové plnenie príjmov EÚ vo výške 1 947 481 tis. eur predstavuje plnenie na úrovni 90,9 %

zo schváleného rozpočtu. Skutočné plnenie príjmov z EŠIF za 3. programové obdobie bolo negatívne ovplyvnené

nedostatočným čerpaním, resp. absentujúcim čerpaním v prípade programov EÚS, pričom reálne čerpanie

nedosiahlo ani polovicu schváleného rozpočtu na rok 2016 pre EŠIF. Ku koncu roka 2016 bolo v rámci EŠIF

evidované čerpanie na 8 z 12 operačných programov.

Stav čerpania relevantných 8 operačných programov k 31. 12. 2016

Miera čerpania operačných programov EŠIF k 31.12.2016 (v %)

3 967

Alokácia 2014-2020 (v mil. eur)

Čerpanie (v % z alokácie)

3 138

2 267

2 205

1 754

1 560

278

8,3 %

OP II

14 %

PRV

159

5,7 %

OP ĽZ

1,8 %

IROP

1,3 %

OP KŽP

0,3%

1 %

OP VaI

4,2 %

OP TP

OP EVS

Zdroj: CKO

30

Rozpočet výdavkov z prostriedkov EÚ bol na rok 2016 schválený vo výške 2 143 158 tis. eur. Rozpočtovými

opatreniami bol znížený na úroveň 1 753 200 tis. eur. Skutočné čerpanie výdavkov za prostriedky EÚ bolo vo výške

1 753 284 tis. eur, čo predstavuje plnenie na úrovni 81,8 % zo schváleného rozpočtu.

Čerpanie prostriedkov EÚ zaradených do výdavkov ŠR a ich percentuálne plnenie vo vzťahu

k schválenému rozpočtu:

(v tis. eur)

%

plnenia

rozpočtu

Skutočnosť Rozpočet Skutočnosť

Index

(v %)

Výdavky

Rozdiel

2015

2016

a

1

2

3

4=3/2*100

5=3-2

6=3/1*100

0,1%

Poľnohospodárske fondy 2. programové obdobie

Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie

Poľnohospodárske fondy spolu

238 439

1 800

333

18,5%

-1 467

431 864

670 303

2 111 069

9 326

709 510

711 310

123 453

605 636

35 751

528 321

74,5%

-181 189

-182 656

290 025

-272 618

213 703

-431 325

-7 003

122,3%

78,9%

19,6%

3570,9%

16,6%

768,7%

-

528 654

74,3%

Štrukturálne fondy 2. programové obdobie

Štrukturálne fondy 3. programové obdobie

Kohézny fond 2. programové obdobie

Kohézny fond 3. programové obdobie

Programy EÚS 3. programové obdobie (CO MF SR)¹

Štrukturálne operácie (EŠIF) spolu

413 478 334,9%

333 018 55,0%

249 454 697,8%

1 499 918

29 750

0

660 005

7 003

228 680

0

34,6%

-

3 650 063 1 431 848

4 320 366 2 143 158

1 224 630

1 753 284

85,5%

81,8%

-207 218

-389 874

33,6%

40,6%

Spolu výdavky za prostriedky EÚ

Zdroj: MF SR

NKÚ konštatuje, že zníženie celkových výdavkov na financovanie operačných programov o 389 874 tis. eur

bolo spôsobené pomalším nábehom čerpania operačných programov v rámci 3. programového obdobia a nulovým

čerpaním programov EÚS.

Na spolufinancovanie výdavkov na spoločné programy EÚ a SR v rámci poľnohospodárskych fondov,

štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a programov EÚS v roku 2016 boli rozpočtované prostriedky ŠR vo výške

384 281 tis. eur. Rozpočet bol rozpočtovými opatreniami znížený na 269 312 tis eur. Skutočné čerpanie

predstavovalo 269 321 tis. eur, t. j. bolo o 114 960 tis. eur nižšie, čo predstavuje plnenie na 70,1 % oproti

schválenému rozpočtu. Skutočné čerpanie výdavkov bolo nižšie z dôvodu pomalšieho nábehu čerpania

3. programového obdobia.

Rok 2016 bol poznamenaný dočerpávaním prostriedkov 2. programového obdobia a rozbehom

implementácie 3. programového obdobia. V rámci sledovaného obdobia NKÚ SR vykonal celkom 10 kontrolných

akcií zameraných na oblasť eurofondov.

2. programové obdobie

V roku 2016 v rámci 2. programového obdobia na národnej úrovni, ako aj voči EK pokračoval proces

spracovávania výdavkov realizovaných na úrovni prijímateľov do konca obdobia oprávnenosti, t. j. do 31. 12. 2015.

Z celkovej alokácie prostriedkov EÚ v rámci 14 operačných programov SR vyčerpala k 31. 12. 2016 prostriedky

vo výške 11 330 990 tis. eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 97,53 % alokácie 2007 – 2013.

V roku 2016 boli platby z EK na všetkých programoch obnovené a SR prijala úhrady z EK za posledné

priebežné žiadosti o platbu. Do 31. 3. 2017 bola na EK predložená záverečná dokumentácia vrátane záverečných

žiadostí o platbu za všetkých 14 operačných programov. Kumulatívne čerpanie po zohľadnení nezrovnalostí

a vratiek, odpočítaných v žiadostiach o platbu na EK za celé obdobie implementácie, bolo vo výške

11 270 269 tis. eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 97,01 % z celkovej alokácie 2007 – 2013. Pokles čerpania

v záverečných žiadostiach, predložených na EK, oproti údajom k 31. 12. 2016, o 60 721 tis. eur (t. j. 0,54 %) bol

31

spôsobený finálnym dočisťovaním výdavkov o korekcie, ktoré bolo potrebné uplatniť v zmysle zistení z auditov

a kontrol.

Celková výška nezrovnalostí a vratiek, ktoré boli odpočítané z realizovaných výdavkov na operačné

programy za celé obdobie implementácie predstavuje 795 478 tis. eur, čo v relatívnom vyjadrení znamená až 6,85 %

alokácie 2007 – 2013. Nedočerpaná alokácia 2007 – 2013 predstavuje 2,99 %. Z uvedeného je zrejmé, že

najvýznamnejšou príčinou nedočerpania alokácie pridelenej EK na 2. programové obdobie bol vysoký objem

korekcií. Týka sa to predovšetkým nasledovných

7 operačných programov: OP Bratislavský kraj,

OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, OP Výskum a vývoj, OP Informatizácia spoločnosti,

OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia, OP Technická pomoc a OP Zdravotníctvo.

Výška odpočítaných korekcií zo schválených výdavkov na národnej úrovni

(v tis. eur)

Výsledné

% miera

čerpania

voči

Schválené Celkový objem čerpanie po

Nedočerpané

prostriedky z

alokácie

Alokácia

výdavky v

uplatnených

odpočítaní

2007 – 2013 SŽP (hrubé nezrovnalostí nezrovnalostí

alokácii

2007 –

2013

Operačný program

čerpanie)

a vratiek

k 31.3 2017

EÚ zdroj

1

EÚ zdroj

2

EÚ zdroj

4=2-3

%

EÚ zdroj

a

3

5=4/1*100

100 %

6=1-4

OP Doprava

3 160 155

95 208

3 472 448

98 663

312 243

3 160 206

93 622

0

OP Bratislavský kraj

5 041

98,3 %

1 586

OP Konkurenc. a hosp. rast

968 250

993 832

43 844

949 988

98,1 %

18 262

OP INTERACT II

29 307

28 805

68

28 736

98 %

570

OP Výskum a vývoj

1 209 415

1 296 391

113 712

1 182 678

97,8 %

26 737

OP Informatizácia spoločnosti

843 595

941 302

909 352

947 012

91 849

38 551

817 503

908 461

96,9 %

96,5 %

26 093

32 840

OP Zamestnanosť. a sociálna

inklúzia

OP Životné prostredie

Regionálny OP

1 820 000

1 554 504

542 729

97 601

1 796 112

1 542 233

526 884

98 564

54 238

60 277

24 932

9 027

1 741 874

1 481 955

501 952

89 537

95,7 %

95,3 %

92,5 %

91,7 %

78 126

72 549

40 776

8 064

OP Vzdelávanie

OP Technická pomoc

OP Cezhraničnej spolupráce

SR – ČR

92 740

87 625

2 874

84 751

91,4 %

7 989

OP Zdravotníctvo

250 000

12 869

257 063

10 764

38 433

389

218 630

10 375

87,5 %

80,6 %

97 %

31 370

2 494

OP Rybné hospodárstvo

SPOLU

11 617 674 12 065 747

795 478

11 270 269

347 405

Zdroj: CO, MF SR

NKÚ SR v roku 2016 v rámci kontroly stavu vymáhania neoprávnených výdavkov štrukturálnych fondov

preveril štyri vybrané operačné programy 2. programového obdobia, a to: OP Životné prostredie, OP Zamestnanosť

a sociálna inklúzia, OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a OP Výskum a vývoj.

Kontrolou vybraných operačných programov NKÚ SR zistil, že prevenčné mechanizmy neboli nastavené

dostatočne účinne tak, aby sa v sledovanom období (2007 – 2015) zabránilo nezrovnalostiam. Prevenčné

mechanizmy boli nastavené, resp. posilnené zväčša ako následok zistení orgánov EÚ alebo audítorských

a kontrolných orgánov SR, a absentoval systémový prístup v oblasti ich nastavenia a fungovania. V oblasti

vymáhania nezrovnalostí NKÚ SR zistil, že priemerný čas od zistenia individuálnej nezrovnalosti po jej vysporiadanie

bol za všetky kontrolované operačné programy v rozmedzí od 185 do 352 dní (najviac OP Zamestnanosť a sociálna

32

inklúzia a OP Životné prostredie), pričom za dobrú prax je považované vysporiadanie nezrovnalosti do 180 dní od ich

zistenia.

3. programové obdobie

Čerpanie 3. programového obdobia 2014 – 2020 na úrovni certifikačného orgánu sa začalo až v apríli 2016.

K 31. 12. 2016 bolo vo výške 556 582 tis. eur (bez PRV), čo predstavovalo 3,98 % z celkovej alokácie.

Proces výziev/vyzvaní od ich vyhlásenia až po vyhodnotenie predložených žiadostí o nenávratný finančný

príspevok a podpisy zmlúv s úspešnými uchádzačmi je kľúčový proces, ktorý zabezpečí maximálny dosah a účinok

prostriedkov EÚ a SR, vynaložených na ich financovanie. Zo strategického hľadiska, kontrola postupov je pri

hodnotení a výbere projektov na začiatku programového obdobia 2014 – 2020 výrazným prevenčným krokom, ktorý

upozorní na prípadné nedostatky dostatočne včas. Včasným určením nedostatkov sa môže zabrániť prideleniu

neoprávnených finančných prostriedkov pri výberovom procese, ktoré by následne mohlo viesť k vzniku paušálnych

korekcií.

NKÚ SR v rokoch 2016 – 2017 vykonal kontrolu súladu postupov riadiacich a sprostredkovateľských

orgánov v oblasti vyhlásenia výziev a vyzvaní v programovom období 2014 – 2020, kontrolu formálnej správnosti

dokumentov a procesu odborného hodnotenia Žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci troch operačných

programov programového obdobia 2014 – 2020, a to: Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020, OP Ľudské zdroje

a OP Kvalita životného prostredia.

NKÚ SR na základe výsledkov kontrolnej činnosti identifikoval zistenia poukazujúce na riziká, ktoré môžu

nastať v programovom období 2014 – 2020. Ide predovšetkým o nedostatočný proces hodnotenia a výberu žiadostí

o nenávratný finančný príspevok, ďalej o skutočnosť, že kritériá hodnotenia a výberu projektov nezohľadňujú kvalitu

projektu a zásady riadneho finančného hospodárenia, t. j. zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, ani riziko

nedosahovania cieľov a výsledkov programov a projektov (tzv. výkonnostného rámca).

5

Stanovisko k hospodáreniu územnej samosprávy

Hospodárenie obcí a VÚC v roku 2016 vychádzalo z platného legislatívneho rámca so zohľadnením ich

špecifík pri uplatňovaní ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Od roku 2016 sa začal prerozdeľovať celý výnos dane z príjmu fyzických osôb medzi obce a VÚC. Podiel

obcí a VÚC na výnose dane z príjmov fyzických osôb sa zvýšil na 70 % pre obce a 30 % pre VÚC. Územná

samospráva je tiež napojená finančnými vzťahmi na ŠR, v rámci ktorých sa z príslušných rozpočtových kapitol ŠR

poskytujú transfery na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy a spoločných projektov v rámci

EÚ a rôzne dotácie. Ďalšiu významnú časť príjmov získavajú územné samosprávy z miestnych daní, o výške ktorých

majú právomoc rozhodovať. Celkovo sa tak zvýšila zodpovednosť územnej samosprávy za správu a rozvoj, pričom

sa kládol dôraz na zvyšovanie efektívnosti využitia zdrojov v mieste ich vzniku a obmedzenie prerozdeľovacích

procesov.

NKÚ SR pripomína, že údaje o hospodárení subjektov územnej samosprávy vychádzajú z finančných

výkazov za rok 2016, ktoré ešte neprešli schvaľovacím procesom a auditom.

5.1 Hospodárenie obcí

Porovnanie skutočného bilančného zostatku obcí na hotovostnej báze za roky 2013 až 2016:

(tis. eur)

Názov ukazovateľa

2013

2014

2015

2016

Zmena

a

Bilančný zostatok obcí

z toho:

1

2

3

4

5=4-3

115 026

183 414

173 990

245 230

360 256

4 388 948

4 028 692

3 863 249

3 679 835

4 029 109

3 855 119

4 580 016

4 334 787

- 191 068

- 306 095



príjmy obcí

výdavky obcí

Zdroj: MF SR, ŠZÚ SR 2016

33

Bilančný zostatok obcí na hotovostnej báze za rok 2016 bol o 115 026 tis. eur vyšší oproti

predchádzajúcemu obdobiu na úrovni 360 256 tis. eur, čo znamená nárast oproti rozpočtu verejnej správy

o 102 374 tis. eur. Na tomto vývoji sa podľa NKÚ SR premietlo vyššie plnenie príjmov obcí pred čerpaním ich

výdavkov.

V zmysle zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy obce návrhy svojich ZÚ prerokujú

najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka. Porovnanie skutočných príjmov obcí na hotovostnej

báze za roky 2013 až 2016:

(tis. eur)

Názov ukazovateľa

2013

1

2014

2

2015

3

2016

4

Zmena

5=4-3

a

Príjmy obcí celkom

z toho:

3 863 249

4 029 109

4 580 016

4 388 948

- 191 068

1 721 501

618 646

1 261 739

261 363

1 797 688

634 656

1 198 298

398 467

1 973 877

612 293

1 528 485

465 361

2 191 840

594 311

1 285 847

316 950

217 963

- 17 982

- 242 638

- 148 411



daňové príjmy

nedaňové príjmy

granty a transfery

finančné operácie

z toho:



zo splátok tuzemských úverov,

pôžičiek a z predaja majetkových

1 119

7 368

7 758

16 475

8 717

účastí



zostatok prostriedkov z predch. rokov

a prevod prostriedkov z peň. fondov

a ostatné

120 813

139 431

169 282

221 817

143 406

314 197

168 566

131 909

25 160

- 182 288

z prijatých úverov

Zdroj: MF SR, ŠZÚ SR 2016

Celkové príjmy obcí na hotovostnej báze za rok 2016 boli o 329 244 tis. eur vyššie, teda na úrovni

4 388 948 tis. eur, oproti rozpočtu verejnej správy. V porovnaní so skutočnosťou ich plnenia za rok 2015

predstavovalo ich plnenie medziročný pokles o 191 068 tis. eur.

NKÚ SR konštatuje, že v súlade so zákonom o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej

samospráve bolo v roku 2016 príjmom rozpočtov obcí 70 % z celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb, a to

vo výške 1 671 614 tis. eur, čo znamenalo nárast o 199 915 tis. eur oproti predchádzajúcemu obdobiu.

V tomto plnení sú zahrnuté aj preplatky a nedoplatky, ktoré vznikli pri rozdeľovaní a poukazovaní tohto

výnosu podľa § 2 a § 3 zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, ktoré boli

vyrovnané medzi daňovými úradmi a obcami k 31. marcu príslušného kalendárneho roka.

NKÚ SR pozitívne hodnotí, že poskytnuté transfery obciam na financovanie kompetencií preneseného

výkonu štátnej správy na hotovostnej báze za rok 2016 boli v porovnaní s ich skutočnosťou za rok 2015

o 49 476 tis. eur vyššie, na úrovni 805 781 tis. eur.

Porovnanie skutočných grantov a transferov obciam na hotovostnej báze, poskytnutých z kapitol ŠR za roky

2013 až 2016:

(tis. eur)

Názov ukazovateľa

2013

1

1 125 684

2014

2

1 055 743

2015

3

1 311 577

2016

4

1 059 724

Zmena

5=4-3

- 251 853

a

Granty a transfery obciam spolu

z toho:

Úrad vlády SR

Ministerstvo financií

Ministerstvo vnútra SR

Ministerstvo životného prostredia SR

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a

športu SR

5 063

0

697 982

121 793

2 848

0

744 498

76 720

8 477

3 902

771 199

127 089

1 761

735

814 307

30 390

- 6 716

- 3 167

43 108

- 96 699

10 978

1 770

6 825

734

11 231

3 340

232

868

- 10 999

- 2 472

Ministerstvo zdravotníctva SR

34

Názov ukazovateľa

2013

72 856

14 043

2 629

2014

63 196

11 554

3 583

2015

68 692

28 917

3 154

2016

61 946

64 328

1 717

Zmena

- 6 746

Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny

Ministerstvo hospodárstva SR

Ministerstvo kultúry SR

35 411

- 1 437

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja

vidieka SR

Ministerstvo dopravy, výstavby a

regionálneho rozvoja SR

Ministerstvo zahraničných vecí a

európskych záležitostí

141 917

34 040

0

72 482

56 976

5

134 400

133 883

0

32 084

42 990

42

- 102 316

- 90 893

42

Úrad geodézie, kartografie a katastra

Všeobecná pokladničná správa

Zdroj: MF SR, ŠZÚ SR 2016

342

22 271

0

16 322

17 293

8 324

- 8969

Najvýznamnejšiu položku predstavoval transfer z kapitoly MV SR v sume 814 307 tis. eur, z toho do oblasti

školstva bolo vynaložených 799 334 tis. eur. Ďalšie významné položky predstavovali transfery z kapitoly MH SR

v sume 64 328 tis. eur, ktoré boli určené najmä na rekonštrukciu a modernizáciu osvetlenia miest a obcí, a transfery

z kapitoly MPSVR SR v celkovej sume 61 946 tis. eur, ktoré smerovali do sociálnej oblasti, najmä na financovanie

prevádzky zariadení sociálnych služieb.

Z kapitoly MDVRR SR boli pre obce vynaložené prostriedky vo výške 42 990 tis. eur, ktoré boli vynaložené

najmä na rozvoj bývania a na výstavbu infraštruktúry integrovaných dopravných systémov v Bratislave a Košiciach.

Najväčší negatívny medziročný rozdiel pri poskytovaní grantov a transferov obciam zaznamenalo

MPRV SR. Oproti schválenému rozpočtu bola skutočnosť nižšia o 144 830 tis. eur., teda na úrovni 32 084 tis. eur.,

a to predovšetkým z dôvodu nedostatočného čerpania prostriedkov z 3. programového obdobia 2014 – 2020

určených najmä na spolufinancovanie projektov v oblasti podpory regionálneho rozvoja miest a obcí a na

financovanie programov európskej územnej spolupráce.

Dotácie z kapitoly VPS boli obciam pôvodne schválené vo výške 4 700 tis. eur, no v skutočnosti boli

poskytnuté v celkovej sume 8 324 tis. eur. Tieto prostriedky boli poskytnuté predovšetkým ako dotácie na

individuálne potreby obcí a takisto na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok Banskej Štiavnice, Bardejova,

Kremnice, Levoče a Martina.

Porovnanie skutočných výdavkov obcí na hotovostnej báze za roky 2013 až 2016:

(tis. eur)

Názov ukazovateľa

2013

1

2014

2

2015

3

2016

4

Zmena

5=4-3

a

Výdavky obcí celkom

z toho:

3 679 835

3 855 119

4 334 787

4 028 692

- 306 095

2 926 117

3 042 061

3 187 239

3 297 431

110 192



bežné výdavky

z toho

o

mzdy a odvody

1 431 111

1 055 382

414 716

24 908

1 525 254

1 066 871

425 438

24 498

1 637 124

1 081 397

446 056

22 662

1 683 061

1 154 371

440 082

19 918

45 937

72 974

- 5 974

tovary a služby

bežné transfery

splácanie úrokov

- 2 744

576 946

176 772

587 406

225 652

893 570

253 977

465 380

265 882

- 428 190

11 905



kapitálové výdavky

finančné operácie

Zdroj: MF SR, ŠZÚ SR 2016

Celkové výdavky obcí na hotovostnej báze za rok 2016 v porovnaní s rozpočtom verejnej správy boli

o 226 870 tis. eur vyššie a dosiahli úroveň 4 028 692 tis. eur, čo predstavovalo medziročný pokles o 306 095 tis. eur.

Dôvodom bol predovšetkým pokles kapitálových výdavkov obcí, čo súviselo s nižším čerpaním fondov EÚ

z 3. programového obdobia.

NKÚ SR rovnako ako pri celkových príjmoch obcí v súvislosti s hodnotením celkových výdavkov obcí za

rok 2016 poukazuje na skutočnosť, že ich skutočný vývoj nezodpovedá schválenému a ani upravenému

indikatívnemu rozpočtu MF SR na rok 2016.

35

Na základe výsledkov vykonaných kontrol v samospráve v roku 2016, NKÚ SR konštatuje, že súčasný

systém 2 927 miestnych samospráv je neudržateľný a je potrebné vykonať zmeny, ktoré by mali dosah na

zefektívnenie systému samospráv a úsporu verejných financií.

Porovnanie počtu obyvateľov pripadajúcich v priemere na jednu miestnu samosprávu v krajinách EÚ

58237

60000

50000

40000

30000

20000

10000

0

15316

7264

4789

3071

1854

1686

Zdroj: Rada európskych obcí a regiónov, Eurostat, vlastné výpočty

*graf neobsahuje údaje za Veľkú Britániu z dôvodu odlišnej štruktúry miestnych samospráv

Údaje z grafu potvrdzujú situáciu v miestnej samospráve na Slovensku. V priemere na jednu obec pripadá

u nás 1 854 obyvateľov, čo je tretia najnižšia hodnota spomedzi porovnávaných 27 krajín EÚ. Na druhej strane grafu

sa nachádza Dánsko, ktoré má s porovnateľne podobným počtom obyvateľstva (5,7 mil.) iba

98 miestnych samospráv, čo znamená, že v priemere na jednu miestnu samosprávu pripadá až 58 237 obyvateľov.

Ak by Slovensko chcelo v tomto porovnaní dosiahnuť hranicu priemeru EÚ (27 krajín okrem Veľkej Británie), počet

obcí by sa pri súčasnom počte obyvateľov (5,4 mil.) musel znížiť približne na 1 120. NKÚ SR sa prikláňa k názoru,

aby postupne dochádzalo k vytváraniu spoločných sídiel obecných úradov, prípadne aj zlučovaniu jednotlivých

samospráv.

NKÚ SR vykonal v roku 2016 niekoľko kontrolných akcií zameraných na preverenie rozpočtov miest a obcí,

dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri hospodárení s verejnými prostriedkami, preverenie

evidencie, obstarania a odpredaja majetku subjektov územnej samosprávy, na dlhovú politiku miest a obcí,

poskytovanie a používanie dotácií z rozpočtov miest a obcí a VÚC, na preverenie efektívnosti a účinnosti pri výkone

preneseného výkonu štátnej správy, na zistenie úrovne vnútorného kontrolného systému subjektov územnej

samosprávy a na kontrolu prijatých opatrení na odstránenie zistených nedostatkov z kontrol vykonaných

v predchádzajúcom období.

Výsledky preukázali, že prevažne menšie obce si v mnohých oblastiach neplnia svoje kompetencie, či už

z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov.

Kontrolou účtovníctva a rozpočtovníctva bolo zistené, že z 27 obcí až deväť neplnilo podmienky na prijatie

návratných zdrojov financovania. K prekročeniu celkovej sumy dlhu obce nad 60 % skutočných bežných príjmov

predchádzajúceho rozpočtového roka došlo v štyroch prípadoch. Ďalších päť obcí prekročilo sumu ročných splátok

návratných zdrojov financovania, vrátane úhrady výnosov nad hranicu 25 % skutočných bežných príjmov

predchádzajúceho rozpočtového roka. Použitie návratných zdrojov financovania, v rozpore so zákonom

o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy na financovanie bežných výdavkov, bolo kontrolou zistené

v piatich obciach.

Kontrolou dodržiavania ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a zákona o rozpočtových pravidlách

územnej samosprávy bolo zistené, že v mnohých obciach rozpočty neobsahovali údaje o plnení rozpočtu za dva

predchádzajúce rozpočtové roky a údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka. Niektoré obce

nedodržali rozpočtové pravidlá pri zostavení rozpočtu aj z dôvodu neuplatnenia programového rozpočtovania

a nerozpočtovania dotácií na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov.

36

Pri kontrole okresných miest boli takisto zistené porušenia zákona o rozpočtových pravidlách územnej

samosprávy. V niektorých prípadoch nebol v súlade s týmto zákonom vykonaný postup pri zmenách rozpočtu,

týkajúcich sa účelovo určených finančných prostriedkov a dotácií zo štátneho rozpočtu. Nedostatky sa objavili aj pri

spracovaní záverečného účtu a vyčíslení výsledku rozpočtového hospodárenia. V niektorých mestách záverečný

účet neobsahoval zákonom stanovené náležitosti, v ďalších boli uvedené neúplne, príp. nesprávne údaje alebo bol

nesprávne vyčíslený výsledok rozpočtového hospodárenia. Niektoré kontrolované subjekty použili rozpočtové

prostriedky aj na výdavky, ktoré neboli v rozpočte vôbec schválené, iné nesprávne postupovali pri vyčíslení sumy

celkového dlhu mesta, alebo vykazovali neúplné údaje vo finančnom výkaze o úveroch a dlhopisoch.

Porušenia zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a zákona o rozpočtových pravidlách

verejnej správy boli zistené pri kontrole vo vybraných mestských častiach Bratislavy, a to, okrem iného, aj v oblasti

poskytovania dotácií právnickým a fyzickým osobám. V rozpore s vyššie uvedenými zákonmi boli dotácie vo výške

takmer 28,5 tis. eur.

Kontrolami zistené nedostatky v oblasti finančnej disciplíny, vo výške takmer 1,74 mil. eur, súviseli

predovšetkým s používaním verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom alebo nad rámec oprávnenia,

poskytnutím preddavkov dodávateľom bez predchádzajúcej písomnej zmluvnej dohody, umožňovaním

bezdôvodného obohatenia získaním prospechu z verejných prostriedkov, ich nehospodárnym a neefektívnym

vynakladaním, nedodržiavaním pravidiel a podmienok pri poskytovaní finančných prostriedkov z rozpočtu obce

a pod.

5.2 Hospodárenie VÚC

Porovnanie skutočného bilančného zostatku VÚC na hotovostnej báze za roky 2013 až 2016:

(tis. eur)

Názov ukazovateľa

2013

2014

2015

2016

Zmena

a

Bilančný zostatok VÚC

z toho:

1

2

3

4

5=4-3

60 857

61 272

94 653

143 584

48 931

1 386 337

1 242 753

1 252 059

1 191 202

1 356 423

1 295 151

1 364 749

1 270 096

21 588

- 27 343



príjmy VÚC

výdavky VÚC

Zdroj: MF SR, ŠZÚ SR 2016, ŠP

Bilančný zostatok VÚC na hotovostnej báze za rok 2015 bol na úrovni 143 584 tis. eur, čo v porovnaní

s jeho skutočnosťou za rok 2015 predstavovalo medziročný nárast o 48 931 tis. eur.

Celkové príjmy VÚC na hotovostnej báze boli za rok 2016 o 117 747 tis. eur vyššie oproti rozpočtu

a dosiahli úroveň 1 386 337 tis. eur, čo predstavovalo medziročný nárast o 21 588 tis. eur. Na tento vývoj pôsobilo

predovšetkým vyššie plnenie daňových príjmov a tiež grantov a transferov.

Porovnanie skutočných príjmov VÚC na hotovostnej báze za roky 2013 až 2016:

(tis. eur)

Názov ukazovateľa

2013

1

2014

2

2015

3

2016

4

Zmena

5=4-3

a

Príjmy VÚC

1 252 059

1 356 423

1 364 749

1 386 337

21 588

z toho:

551 061

143 397

482 502

43 717

577 830

132 540

488 624

51 764

640 180

138 307

505 295

47 916

716 364

105 455

458 483

85 569

76 184

- 32 852

- 46 812

37 653

 daňové príjmy

 nedaňové príjmy

 granty a transfery

 príjmy z transakcií z FA a FP

31 382

105 665

33 051

20 466

- 12 585

 prijaté úvery, pôžičky a NFV

Zdroj: MF SR, ŠZÚ SR 2016, ŠP

NKÚ SR konštatuje, že v súlade so zákonom o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej

samospráve, bolo v roku 2016 príjmom rozpočtov VÚC 30 % z celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb, vo

37

výške 716 364 tis. eur, čo znamená medziročný nárast o 76 184 tis. eur. Príjmy VÚC na prenesený výkon pôsobností

zaznamenali medziročný nárast o 9 910 tis. eur.

Porovnanie skutočných grantov a transferov VÚC na hotovostnej báze, poskytnutých z kapitol ŠR za roky

2013 až 2016:

(tis. eur)

Názov ukazovateľa

a

2013

1

2014

2

2015

3

2016

4

Zmena

5=4-3

Granty a transfery VÚC spolu

z toho

455 934

463 514

482 760

446 180

- 36 580

Úrad vlády SR

Ministerstvo vnútra SR

187

229

260

1

333

9

133

23

- 200

14

Ministerstvo financií SR

Ministerstvo životného prostredia SR

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a

športu SR

14 214

13

4 068

2

3 546

0

4 244

0

698

0

392 796

409 654

416 767

412 067

-4 700

Ministerstvo zdravotníctva SR

Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny

Ministerstvo hospodárstva SR

Ministerstvo kultúry SR

1 093

1 989

13

227

1 798

92

1

2 224

0

1 838

0

-1

- 386

0

2 392

2 837

3 045

691

- 2 354

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja

vidieka SR

Ministerstvo dopravy, výstavby a

regionálneho rozvoja SR

Ministerstvo zahraničných vecí a

európskych záležitostí

33 012

90

40 754

0

49 833

147

23 907

500

- 25 926

353

0

17

5

0

- 5

Všeobecná pokladničná správa

Zdroj: MF SR, ŠZÚ SR 2016

9 906

3 804

6 850

2 778

- 4 072

V tejto súvislosti z hľadiska úspešného fungovania VÚC je, podľa NKÚ SR, potrebné brať do úvahy okrem

ich vlastných príjmov aj finančné vzťahy s inými rozpočtami, a to predovšetkým finančné vzťahy so ŠR,

prostredníctvom ktorých vláda SR ovplyvňuje nielen plnenie preneseného výkonu štátnej správy, ale zároveň aj

podporuje rozhodovanie VÚC pri plnení ich samosprávnych funkcií. Vo forme grantov a transferov bolo do rozpočtov

VÚC z rozpočtov jednotlivých kapitol v roku 2016 presunutých 446 180 tis. eur. Ide o najnižšiu poskytnutú sumu

od roku 2010.

Najväčší medziročný pokles grantov a transferov zaznamenali VÚC z kapitoly MPRV SR, a to predovšetkým

kvôli nižšiemu čerpaniu prostriedkov EÚ oproti predchádzajúcemu obdobiu z dôvodu slabšieho nábehu

3. programového obdobia.

Porovnanie skutočných výdavkov obcí na hotovostnej báze za roky 2013 až 2016:

(tis. eur)

Názov ukazovateľa

2013

2014

2015

2016

Zmena

a

1

2

3

4

5=4-3

Výdavky VÚC

z toho:

1 191 202

1 295 151

1 270 096

1 242 753

- 27 343

1 038 703

1 076 261

1 116 050

1 094 684

- 21 366



bežné výdavky

z toho

o

mzdy a odvody

383 883

228 155

420 671

5 994

398 848

222 717

448 539

6 157

417 233

236 433

457 599

4 785

407 836

229 382

453 174

4 292

- 9 397

- 7 051

- 4 425

- 493

tovary a služby

bežné transfery

splácanie úrokov

107 071

90 493

122 329

104 322

- 18 007



kapitálové výdavky

výdavky z transakcií s finančnými

aktívami a finančnými pasívami

45 428

128 397

31 717

43 748

12 031

Zdroj: MF SR, ŠZÚ SR 2016, ŠP

38

Výdavky VÚC boli v roku 2016 nižšie o 27 343 tis. eur oproti predchádzajúcemu obdobiu a o 25 837 tis. eur

nižšie oproti schválenému rozpočtu. NKÚ SR rovnako ako pri celkových príjmoch v súvislosti s hodnotením

celkových výdavkov VÚC za rok 2016 poukazuje na skutočnosť, že ich skutočný vývoj nezodpovedá schválenému

a ani upravenému indikatívnemu rozpočtu MF SR na rok 2016.

Dlh VÚC (vrátane ich rozpočtových organizácií) sa na dlhu VS podieľal v roku 2016 menej než 0,83 %.

Tento dlh tvoria predovšetkým bankové úvery a prijaté zábezpeky.

Zloženie dlhu VÚC podľa jednotlivých krajov:

Dlh VÚC podľa krajov k 31. 12. 2016 (v tis. eur)

58 167

49 548

47 915

47 528

43 979

38 325

37 203

BA

24 970

NR

PO

TN

ZA

KE

TT

BB

Zdroj: MF SR, ŠZÚ SR 2016

Celkový dlh VÚC (vrátane rozpočtových organizácií) bol vo výške 347 635 tis. eur, najväčšou časťou sa na

tomto dlhu podieľal Prešovský samosprávny kraj. Väčšia časť záväzkov (67,6 %) je voči domácim veriteľom,

záväzkami voči zahraničným veriteľom disponuje iba Bratislavský, Trnavský, Prešovský a Košický samosprávny kraj.

NKÚ SR pozitívne hodnotí pokles celkového dlhu VÚC v porovnaní s rokom 2015 o 21 524 tis. eur. Zároveň však

podotýka, že ide o predbežné údaje, ktorých správnosť v nasledujúcom období svojou kontrolnou činnosťou preverí.

39