Predbežná štúdia  
o fungovaní „Elektronického trhoviska vo verejnej správe“  
Elektronické trhovisko je informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky  
a nákupu tovarov, stavebných prác alebo služieb, bežne dostupných na trhu, a to aukčným postupom,  
ako aj na zabezpečenie s tým súvisiacich činností. Podľa § 2 odsek 5 písm. o) zákona o verejnom  
obstarávaní bežne dostupnými tovarmi, stavebnými prácami alebo službami na trhu tovary, stavebné  
práce alebo služby, ktoré  
1. nie sú vyrábané, dodávané, uskutočňované alebo poskytované na základe špecifických a pre  
daný prípad jedinečných požiadaviek,  
2. sú ponúkané v podobe, v ktorej sú bez väčších úprav ich vlastností alebo prvkov aj dodané,  
uskutočnené alebo poskytnuté a zároveň  
3. sú spravidla v podobe, v akej sú dodávané, uskutočňované alebo poskytované pre verejného  
obstarávateľa a obstarávateľa, dodávané, uskutočňované alebo poskytované aj pre spotrebiteľov  
a iné osoby na trhu.  
Podľa zákona o verejnom obstarávaní sa za bežne dostupné tovary, stavebné práce a služby  
považujú najmä také tovary stavebné práce a služby, ktoré sú určené na uspokojovanie bežných  
prevádzkových potrieb obstarávateľa, resp. ide o tovary a služby spotrebného charakteru.  
Kontrolná skupina NKÚ na základe informácií z verejne dostupných zdrojov vykonala analýzu  
verejne dostupných údajov a informácií o Elektronickom kontraktačnom systéme (ďalej len „EKS“).  
Uvedený systém bol zavádzaný ako najväčší protikorupčný nástroj v oblasti verejného obstarávania, ktorý  
urýchli proces verejného obstarávania a súčasne ušetrí desiatky miliónov eur z verejných zdrojov.  
Kontrolóri preverili EKS z hľadiska systémového, finančného a kvalitatívneho.  
Systémový pohľad  
Jednou z prvých otázok, na ktoré sa kontrolóri zamerali bolo určenie vlastníctva EKS. Dôvodom  
preverenia bolo získanie informácií ohľadom budúcich nákladov na prevádzku systému. Tie môžu na  
jednej strane spôsobiť zníženie hospodárnosti prevádzkovania systému, teda zníženie výšky  
dosiahnutých úspor. Na druhej strane môže forma vlastníctva ohroziť jeho budúcu prevádzku a súčasne  
obmedziť hospodársku súťaž pri snahe o pokračovanie činnosti systému, nakoľko existuje možnosť, že  
štát sa po skončení obdobia nedohodne s vlastníkom na ďalším podmienkach fungovania EKS.  
Bolo zistené, že EKS je v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od mája 2015.  
Vlastníkom a prevádzkovateľom systému je konzorcium zložené troch spoločností – Slovak Telekom,  
a.s., ANASOFT APR, spol. s r.o. a TASR  
Tým, že štát nie je vlastníkom systému vzniká veľké množstvo rizík (otázok) súvisiacich  
so zabezpečením prevádzky EKS v budúcnosti resp. hospodárnosťou prevádzky systému. Napr. Bude  
po skončení zmluvy štát schopný prevádzkovať EKS samostatne? Bude mať dostatočný ľudský kapitál  
a skúsenosti s prevádzkou takéhoto systému? Nebolo by lacnejšie ak by štát prevádzkoval EKS sám  
a neplatil za jeho prevádzku aj po dodaní systému? Bude môcť po skončení zmluvy pokračovať  
v prevádzkovaní systému niekto iný, alebo bude mať súčasný dodávateľ prednostné právo (čím sa  
obmedzí hospodárska súťaž)?  
Uvedené otázky predstavujú riziká, ktorým bude EKS čeliť v čase ukončenia „obdobia životnosti  
EKS“ teda po 30.06.2022.  
Kontrolóri podrobili analýze jeden z nástrojov EKS a to určenie bežnej dostupnosti tovaru, služby  
alebo stavebnej práce. Bolo zistené, že testy bežnej dostupnosti sú vypracovávané na základe  
individuálneho vnímania obstarávateľov. V praxi teda môže nastať situácia, kedy rovnaký predmet  
obstarania vyhodnotí jeden obstarávateľ ako bežne dostupný a iný nie.  
Ďalej bola preverená oblasť používateľov EKS. Tých možno rozdeliť na dve základné skupiny.  
Prvou sú povinné osoby, ktoré sú definované v zákone o verejnom obstarávaní po splnení zákonných  
podmienok. Druhou sú dobrovoľní používatelia, ktorí sa rozhodli použiť EKS na základe svojho vlastného  
rozhodnutia. Vo všeobecnosti možno povedať, že používateľmi EKS sú ministerstva, štátne podniky,  
ďalšie subjekty štátnej správy, obce, mestá, vyššie územné celky ako subjekty územnej samosprávy,  
základné a stredné školy, univerzity, neziskové organizácie a v neposlednom rade aj súkromné  
spoločnosti. Používanie systému je bezplatné. Jedinou podmienkou je registrácia subjektu  
do EKS.  
Subjekty používajúce EKS, môžu prostredníctvom tohto systému obstarávať tovary, služby  
a stavebné práce (pozn. podľa platnej legislatívy v čase výkonu kontroly a vypracovania predbežnej  
štúdie). Kontrolóri preverili rozsah a štruktúru údajov, ktoré je možné z EKS získať. Cieľom bolo zistiť, či  
systém poskytuje prehľadné, ľahko prístupné a využiteľné údaje pre jeho používateľov. Inak povedané,  
či je možné EKS považovať za „userfriendly“ informačný systém.  
Pri práci a získavaní údajov z EKS postupovali kontrolóri ako bežní užívatelia systému (občania,  
verejnosť). Prvú prekážku pre užívateľov predstavuje forma reportu. Aj napriek tomu, že ide  
o poskytovanie údajov vo forme „open data“ (vo formáte .csv), je pre bežného užívateľa problematické  
čokoľvek zistiť. Uvedený súbor je potrebné importovať do programu, ktorý vie pracovať so súbormi typu  
.csv a následne zadefinovať oddeľovače, ktoré určia rozsah jednotlivých stĺpcov. Report obsahuje veľké  
množstvo údajov, ktoré sťažujú orientáciu a ľahký prístup k požadovaným údajom, preto je potrebné  
uvedený report „očistiť“ o nepotrebné údaje.  
Ako ďalší zásadný nedostatok hodnotíme možnosť voľby obdobia reportu. Podľa súčasného  
nastavenia, je možné získať report len za jeden mesiac príslušného roku. Ak chce bežný užívateľ  
informáciu o zákazkách realizovaných prostredníctvom EKS za dlhšie obdobie (napr. od 01/2016  
do 12/2016), k uvedenej informácii sa nedostane. Je potrebné vygenerovať report za každý mesiac  
samostatne, následne ho importovať do programu, ktorý je schopný spracovať údaje vo formáte .csv,  
zadať oddeľovače určujúce rozsah jednotlivých stĺpcov. Následne každý takto upravený report vloží  
do jedného spoločného súboru, kde bude mať všetky dostupné údaje na jednom mieste.  
Kontrolná skupina hodnotila aj využiteľnosť údajov vložených do EKS. Obstarávatelia majú síce  
možnosť využiť už existujúce opisné formuláre, no aj napriek tomu pri tovare kancelársky papier bolo  
identifikovaných viac ako 67 spôsobov zadania tej istej komodity (napr. kancelársky papier, kancelársky  
papier biely, kopírovací papier A4, kopírovací papier biely A4, atď.), pričom nebola zarátaná položka  
kancelárske potreby.  
Systém nedisponuje jednoduchým ovládaním, ktorým by bolo možné ľahko a rýchlo vybrať  
obstarávanú komoditu, ale prenáša túto úlohu na obstarávateľa. Mnohorakým spôsobom zadávania tej  
istej komodity (napr. kancelársky papier), sa údaje v EKS stávajú nielen nevyužiteľnými pre tých, ktorým  
by mali pomôcť, ale sťažujú aj možnosť verejnej kontroly.  
Podľa skúseností kontrolórov EKS nepredstavuje pre obstarávateľov „pomocníka“, ktorého by  
dokázali spoľahlivo využiť napr. pri určovaní cien obstarávaných tovarov, služieb a stavebných prác.  
V prípadoch, že je predmetom zákazky viac ako jedna komodita, EKS pracuje s cenou za celú zákazku,  
nie za jednotlivé komodity v rámci zákazky.  
Na základe vyššie uvedeného, hodnotíme spôsob poskytovania údajov ako málo transparentný  
a neprehľadný vo vzťahu k výstupom a poskytovaným údajom.  
Analýzou údajov z EKS kontrolóri zistili, že systém umožňuje pri zadávaní zákazky nechať  
nevyplnené pole o maximálnej výške zdrojov. Na prvý pohľad nejde o nič vážne, opak je však pravdou.  
Informácia o maximálnej výške zdrojov predstavuje finančný limit, ktorý má obstarávateľ k dispozícii  
na obstaranie tovaru, služby alebo stavebnej práce. Vyplnením uvedenej informácie určuje finančný strop  
pre obstarávané tovary, služby alebo stavebné práce, pod ktorý sa musia potenciálni dodávatelia zmestiť  
so svojou ponukou. Ak obstarávateľ uvedený údaj neuvedie, dáva dodávateľovi možnosť zadať  
ľubovoľnú, finančne neohraničenú cenovú ponuku. A tu dochádza ku kritickej činnosti systému vo vzťahu  
k vykazovaným úsporám. Ak dodávateľ zadá prvú predloženú ponuku v ľubovoľnej sume (zámerne  
ponúkne veľmi veľa, lebo vie, že ak chce byť úspešný, bude musieť ísť s cenou dolu), táto cena vstupuje  
do metodiky výpočtu úspory. Riziko, ktoré potvrdili príklady z kontrol vykonaných podľa § 17 zákona  
o NKÚ SR, je obrovské a následne dochádza k matematickému vykázaniu úspory, nie však ku skutočnej  
úspore. Následne nie je možné považovať úspory vykázané EKS za skutočne dosiahnuté úspory, nakoľko  
tie nezodpovedajú realite.  
Súčasne je potrebné pripomenúť zavedenie nového pojmu, s ktorým pracuje EKS a to  
„maximálna výška zdrojov“. Zákon o verejnom obstarávaní pracuje s pojmom PHZ. Ako vyplynulo  
z vyjadrenia ministerstva vnútra, uvedené pojmy nie sú totožné. Zavedenie ďalšieho pojmu do procesu  
verejného obstarávania podľa kontrolórov spôsobuje zmätok, nakoľko ani samotné subjekty celkom  
presne nevedia čo uvedený pojem znamená.  
Ďalším faktorom, ktorý má zásadný vplyv na vykazovanú výšku úspor je sledovanie „životného  
cyklu zákazky“. S tou systém pracuje len do fázy „zazmluvnenie/zrušenie“ zákazky v EKS. Prax však  
ukázala (pozn. opätovne výsledky z kontrol vykonaných podľa § 17 zákona o NKÚ SR), že systém  
nepracuje vždy s údajmi zodpovedajúcimi skutočnosti. Ak dôjde k odstúpeniu resp. zrušeniu podpísanej  
zmluvy vygenerovanej EKS, tak systém s uvedenou informáciou nepracuje, naďalej vykazuje úsporu aj  
keď k žiadnej nedošlo. Uvedený princíp je rovnako možné uplatniť aj pri uzatváraní dodatkov k zmluvám  
vygenerovaným EKS, s ktorými tiež systém nepracuje a ktoré môžu meniť podmienky zmluvy (napr. príde  
k zmene ceny).  
Finančný pohľad  
Ďalšou oblasťou preverenia boli finančné náklady na EKS. Tu vystupuje do popredia forma  
vlastníctva EKS. Ak by bol vlastníkom systému štát, výška nákladov by sa viac-menej obmedzila na sumu  
za dodanie diela. Kontrolou bolo zistené, že EKS stojí štát viac ako len sumu za dodanie diela. Súčasťou  
zmluvy sú rôzne formy poplatkov za zákazky ako aj percentuálnych podielov. Celkový prehľad finančných  
nákladov spojených s obstaraním EKS je uvedený v tabuľke č. 1  
Tabuľka č. 1 – vyčíslenie nákladov na obstaranie EKS, vrátane poplatkov  
CENA ZA ZRIADENIE DOSTUPNOSTI  
Cena (v eur)  
Predmet  
Forma úhrady  
Jednorazová platba  
Jednorazová platba  
Jednorazová platba  
bez DPH  
s DPH  
EKS  
DNS  
2 255 349,00  
2 706 419,00  
601 472,00  
721 766,00  
(Dynamický nákupný systém)  
Podpora procesov obstarávateľa vo VO  
657 380,00  
788 856,00  
SPOLU:  
3 514 201,00  
4 217 041,00  
CENA ZA ZRIADENIE DOSTUPNOSTI PRI ZMENÁCH  
Cena (v eur)  
Predmet  
Forma úhrady  
bez DPH  
s DPH  
900,00  
EKS  
DNS  
1 človekodeň  
1 človekodeň  
750,00  
650,00  
780,00  
(Dynamický nákupný systém)  
Podpora procesov obstarávateľa vo VO  
1 človekodeň  
550,00  
660,00  
SPOLU:  
1 950,00  
2 340,00  
CENA ZA SLUŽBU DOSTUPNOSTI  
Cena (v eur)  
Predmet  
Forma úhrady  
bez DPH  
s DPH  
141 500,00  
mesačne  
mesačne  
117 917,00  
EKS  
DNS  
23 213,00  
27 856,00  
(Dynamický nákupný systém)  
mesačne  
25 371,00  
30 445,00  
Podpora procesov obstarávateľa vo VO  
SPOLU:  
166 501,00  
199 801,00  
POPLATOK ZA DOKONANÉ ZÁKAZKY  
Cena (v eur)  
Predmet  
Jednotka  
bez DPH  
s DPH  
238,00  
Dokonané zadanie zákazky  
1 transakcia  
198,00  
POPLATOK ZA NEDOKONANÉ ZÁKAZKY  
Cena (v eur)  
Predmet  
Jednotka  
bez DPH  
s DPH  
119,00  
Nedokonané zadanie zákazky  
1 transakcia  
99,00  
POPLATOK ZA PODIEL NA ROZSAHU  
Predmet  
Podiel na rozsahu  
Jednotka  
Hodnota  
%
0,55  
POPLATOK ZA PODIEL NA ÚSPORE  
Predmet  
Podiel na úspore  
Jednotka  
Hodnota  
%
2
Na základe vyššie uvedených druhov a rozsahov poplatkov identifikovali kontrolóri riziko  
vysokých prevádzkových nákladov na EKS, ktoré by mohli zásadným spôsobom znížiť úsporu  
vykazovanú EKS.  
Na základe § 22 zákon o NKÚ SR vyžiadali kontrolóri z Ministerstva vnútra predloženie  
dodávateľských faktúr, výpisov z účtov ako aj transakčných výkazov, ktoré tvoria podklad k úhradám  
za využívanie EKS.  
Kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že MV SR ako objednávateľ uhrádzal  
dodávateľovi platby súvisiace s prevádzkou EKS od 07/2014. Prehľad realizovaných platieb je uvedený  
v tabuľke č. 2.  
Tabuľka č.2 – prehľad platieb za EKS od 07/2014 do 12/2016  
Predmet platby  
obstaranie EKS  
Uhradená čiastka  
2 706 419,00 eur  
6 342 873,20 eur  
833 917,28 eur  
platby za služby dostupnosti  
platby za dokonané a nedokonané zákazky a podiel z rozsahu EKS  
obstaranie NET  
nedefinované platby  
SPOLU:  
3 535 962,00 eur  
54 191,36 eur  
14 983 984,84 eur  
Kontrolná skupina identifikovala na predložených výpisoch z účtu platby mimo predložených  
faktúr v sume 54 191,36 eur. Podľa vyjadrenia MV SR ide o platby za dokonané a nedokonané zákazky  
NET (Nadlimitné elektronické trhovisko) a podiel z rozsahu úspory NET.  
Kontrolná skupina z predložených elektronických faktúr a výpisov z účtu ďalej zistila, že rozsah  
platieb za EKS (vrátane NET) nezodpovedá oprávnenému nároku na platby v zmysle prílohy č. 3 zmluvy  
o EKS. Predložený rozsah úhrad je výrazne nižší, ako počet zákaziek realizovaných cez EKS, za ktoré  
vzniká MV SR v zmysle príslušných ustanovení zmluvy o EKS povinnosť platby. Podľa vyjadrenia MV SR  
Riadiaci výbor EKS na svojom zasadnutí schválil, že fakturované budú len transakčné poplatky  
za zákazky na tovary a služby nad 20 000 eur a stavebné práce nad 30 000 eur, aby sa dodržal princíp  
finančnej efektivity EKS.  
Kontrolnej skupine neboli predložené, žiadne doklady resp. faktúry za zriadenie dostupnosti  
pri zmenách, ktoré by mohli ovplyvniť výšku doteraz zrealizovaných platieb.  
Súčasne bolo zistené, že výška vykázaných fiktívnych úspor (pozn. úspora vykázaná na obciach  
verifikovaných podľa § 17 zákona o NKÚ) nemala vplyv na výšku platieb MVSR (napr. podiel na rozsahu  
- 0,55% a podiel na úspore – 2,00%). Obce podľa bodu 13.2.2 zmluvy o EKS nespadajú do kategórie  
subjektov, za ktoré MV SR uhrádza platby podľa prílohy č.3 zmluvy o EKS.  
Na základe predložených dokladov a vyjadrení podľa § 22 zákona o NKÚ SR, sa kontrolnej  
skupine nepotvrdilo riziko definované na začiatku kontrolnej akcie na spracovanie predbežnej štúdie  
o výške prevádzkových nákladov na EKS. Je však potrebné dodať, že kontrolóri pracovali s údajmi  
na základe § 22 zákona o NKÚ SR. Aby bolo možné so 100% spoľahlivosťou potvrdiť uvedené  
skutočnosti, bolo by potrebné vykonať kontrolu podľa § 17 zákona o NKÚ SR na Ministerstve vnútra  
Slovenskej republiky.  
Jednou z kľúčových otázok, ktoré mala predbežná štúdia zodpovedať bolo, či výšku úspor  
vykazovanú EKS je možné považovať za reálnu. Zistenia z kontroly podľa § 17 zákona o NKÚ SR  
o fiktívnej úspore EKS potvrdili aj zistenia podľa § 22 zákona o NKÚ SR. Bolo zistené, že obec Kmeťovo  
zadala do EKS zákazky na stavebné práce celkom 5 krát. Išlo o dva rôzne predmety obstarania a to:  
„Zvýšenie bezpečnosti a prevencie voči vandalizmu“ a „Rekonštrukcia a modernizácia schátralého  
ihriska“. Celková úspora vykázaná EKS bola pri týchto zákazkách 533 543,00 eur. Kontrolou bolo zistené,  
že ani jedna z piatich zadaných zákaziek sa v skutočnosti nezrealizovala a k žiadnym úsporám nedošlo.  
Prehľad o uvedených zákazkách je uvedený v tabuľke č. 3.  
Tabuľka č.3 – prehľad nezrealizovaných zákaziek obce Kmeťovo  
Vykázaná úspora  
(v eur)  
Predmet obstarania  
Stav zákazky v EKS  
Skutočnosť  
Zvýšenie bezpečnosti  
a prevencie voči  
vandalizmu  
Zazmluvnená  
Nezrealizovaná  
57 550,80  
Zvýšenie bezpečnosti  
a prevencie voči  
vandalizmu  
Zazmluvnená  
Zazmluvnená  
Zazmluvnená  
Zazmluvnená  
Odstúpenie od zmluvy 135 600,00  
Odstúpenie od zmluvy 146 751,20  
Odstúpenie od zmluvy 146 000,00  
Rekonštrukcia  
a modernizácia  
schátralého ihriska  
Rekonštrukcia  
a modernizácia  
schátralého ihriska  
Rekonštrukcia  
Nezrealizovaná  
47 641,00  
a modernizácia  
schátralého ihriska  
Na základe vyššie uvedených skutočností kontrolná skupina potvrdila riziko, že EKS v niektorých  
prípadoch vykazuje údaje, ktoré nezodpovedajú skutočnosti a súčasne majú vplyv  
na vykazovanú výšku úspor. Kontrolóri ďalej odhalili prípad (obec Nový Tekov), kedy bol k zmluve z EKS  
uzatvorený dodatok, ktorým sa menil rozsah prác ako aj vysúťažená cena (navýšenie ceny). Podľa EKS  
bola pri predmetnej zákazke vykázaná úspora 85 574,98 eur. Po uzatvorení dodatku k zmluve sa úspora  
znížila na 79 513,16 eur. Aj napriek tomu, že uvedené zníženie úspor nemá zásadný vplyv na vykazovanú  
výšku úspory potvrdzuje definované riziko, že EKS vykazuje nesprávne úspory z dôvodu uzatvárania  
dodatkov k zmluvám.  
Kontrolóri hodnotia ako najrizikovejší predmet verejného obstarávania cez EKS stavebné práce,  
pri ktorých nemožno vykazovanú výšku úspor považovať za pravdivú.  
Ďalej kontrolóri preverili metodiku výpočtu úspory. Cieľom bolo zistiť, akým spôsobom EKS  
vypočítava úspory a či je použitá metodika dostačujúca. Bolo zistené, že výška úspor EKS sa počíta ako:  
Prvá predložená ponuka – najlepšia cena (víťazná ponuka) = ÚSPORA  
Na základe analýzy údajov o zákazkách hodnotia kontrolóri uvedenú metodiku výpočtu úspory  
ako nedostatočnú, ktorá súčasne umožňuje vykazovanie fiktívnych úspor.  
V prípade, že obstarávateľ nezadá do opisného formuláru maximálnu výšku zdrojov môže  
ktorýkoľvek z oslovených dodávateľov ponúknuť za obstarávaný tovar, službu alebo stavebnú prácu  
akúkoľvek sumu. Riziká a príklady vykazovania fiktívnych úspor, ktoré sú s metodikou výpočtu úspory  
spojené uvedené vyššie.  
Systém nijakým spôsobom nepracuje s reálnosťou cien, aj napriek tomu, že disponuje veľkým  
počtom porovnateľných údajov, z ktorých by bolo možné určiť pre daný predmet zákazky cenu  
zodpovedajúcu skutočnosti.  
Ďalším problémom pri vykazovaní dosiahnutých úspor je „životný cyklus zákazky“. Z pohľadu  
EKS sa „životný cyklus zákazky“ končí uzatvorením zmluvy a vykázaná úspora je konečná. Analýzou  
údajov bolo zistené, že EKS nepracuje s dodatkami, ktoré boli k vysúťaženej zmluve uzatvorené, pričom  
súčasťou dodatku môže byť aj navýšenie ceny. Systém vykazuje úsporu aj u zákaziek, ktoré boli zrušené  
prípadne ešte neuskutočnené a teda k reálnej úspore nikdy nedošlo.  
Kontrolu a príkladmi z praxe kontrolná skupina hodnoverným spôsobom vyvrátila vykazovanú  
výšku úspor.  
Kvalitatívny pohľad  
Poslednou oblasťou, ktorej kontrolóri venovali pozornosť v rámci vypracovania predbežnej štúdie  
bola oblasť kvality EKS. Pre účely predbežnej štúdie bola kvalita definovaná ako schopnosť systému  
pomáhať obstarávateľom (napr. jednoduchým spôsobom zadávania zákaziek, využívaním údajov  
o zrealizovaných zákazkách, prehľadnosťou systému, alebo možnosť absolvovať školenie pre prácu s  
EKS) ako aj benchmark EKS s inými systémami. Samostatnou oblasťou hodnotenia kvality systému zo  
strany subjektov používajúcich EKS, bolo uskutočnenie dotazníkového prieskumu, ktorý bol realizovaný  
na 339 obciach Nitrianskeho samosprávneho kraja.  
Ako vyplýva z prvej časti predbežnej štúdie „Systémový pohľad“ EKS aj napriek veľkému  
množstvu údajov nepredstavuje „skutočného“ pomocníka pri procese verejného obstarávania. Ako hlavný  
nedostatok systému hodnotia kontrolóri neprehľadnosť výstupov a následný zložitý proces spracovania  
údajov, ktorý môže pre bežného používateľa predstavovať neriešiteľný problém. Presýtenosť systému  
sťažuje verejnú kontrolu systému. Ako príklad možno použiť všetky zákazky, pri ktorých bolo predmetom  
obstarania viac ako jeden tovar. Z údajov o zákazke bolo možné vyčítať výslednú sumu obstarania a  
vykázanú úsporu za celú zákazku. Systém však neposkytuje detailný rozpis zákazky, z ktorého je možné  
rýchlo a jednoducho identifikovať jednotkovú cenu, za ktorú boli jednotlivé tovary obstarané. Tým nie je  
možné spoľahlivo identifikovať, či ceny za ktoré boli tovary a služby cez EKS obstarané zodpovedajú  
trhovým cenám, ale sa od nich líšia či už smerom nahor alebo nadol.  
Ďalším nedostatkom systému je, že miesto „user friendly“ prostredia, kde má obstarávateľ  
možnosť výberu tovaru z rôznych skupín, sa ťarcha zadania predmetu obstarania prenáša  
na obstarávateľa. Výsledkom uvedeného je viac ako 67 spôsobov zadania jedného predmetu obstarania  
- kancelárskeho papiera, pričom do uvedeného počtu nebola zarátaná možnosť „kancelárske potreby“.  
Kontrolóri vykonali dotazníkový prieskum, ktorým zisťovali do akej miery využívajú obce EKS,  
zisťovali prečo nevyužívajú EKS ako aj spokojnosť s uvedeným systémom.  
Z celkového počtu 339 obcí NSK bolo doručených a vyplnených 327 dotazníkov, čo predstavuje  
návratnosť viac ako 96%. Z dôvodu lepšej čitateľnosti je grafické spracovanie dotazníkov v prílohe č. 1 –  
Vyhodnotenie dotazníkov využívania EKS  
Z údajov v doručených dotazníkoch (327) vyplýva, že 42,81% obcí NSK EKS nevyužíva vôbec  
a 41,90% obcí ho využíva len v prípadoch, kedy spĺňajú zákonom stanovené limity  
na obstaranie cez EKS. (graf č.1, prílohy č.1)  
Z celkového počtu 151 odpovedí, bolo najčastejšie uvedeným dôvodom nevyužívania EKS, že  
obce nedosahujú finančné limity, ktoré určujú povinnosť obstarávať cez EKS (43,70%). Uvedenú  
kategóriu dopĺňa kategória malých obcí, ktoré či už z finančných alebo personálnych dôvodov EKS  
nevyužívajú (17,88%).  
Oslovené obce NSK mali možnosť vyjadriť svoj názor, v čom vidia výhodu využívania EKS. To,  
že výhodou EKS je šetrenie času si myslí 103 zo 182 obcí (56,59%), že EKS šetrí peniaze si myslí 124  
z 182 obcí (68,13%). To, že EKS nepriniesol zjednodušenie práce, resp. menej administratívy si myslí  
85 zo 182 obcí (46,70%). Najväčším pozitívom zavedenia EKS je podľa spracovaných údajov jeho  
transparentnosť, čo si myslí 139 z 182 obcí (76,37%). Najmenší prínos vidia obce NSK v jednoduchosti  
systému, keď až 54,94 % (100 z 182 obcí) si myslí, že systém nie je jednoduchý a dobre sa v ňom  
neorientuje.  
Podľa údajov z dotazníku (182 odpovedí) vyhľadávanie tovarov a služieb prostredníctvom CPV  
kódov nie je úplne bezproblémové, keď až 51,64% (94 obcí) má pri ich nájdení problémy a ďalších 20,32%  
(37 obcí) si musí tieto nájsť iným spôsobom (napr. použijú internetový vyhľadávač, kde zadajú spojenie  
„CPV kód + názov tovaru/služby“).  
EKS nepracuje s pojmom „PHZ“, ale používa nový pojem „maximálna výška zdrojov“. Na základe  
dotazníkov a najmä informácií získaných od obcí podľa § 22 zákona o NKÚ SR, tieto považujú uvedený  
pojem za identický. Z celkového počtu 197 odpovedí, až 112 obcí NSK (56,85%) odpovediach uviedlo,  
že pri určovaní PHZ využívajú vlastné skúsenosti, 55 obcí NSK (27,91%) používa iný spôsob (najmä  
internetový prieskum trhu) a obcí NSK (4,5%) dokonca nestanovuje PHZ vôbec.  
Obce NSK pozitívne hodnotili kvalitu dodaných tovarov a služieb, keď až 142 zo 177 obcí  
(80,22%) nemalo pri tovaroch a službách obstaraných cez EKS žiadny problém s kvalitou.  
Len 14 z 179 uvidelo (7,82%), že zrušilo zákazku zadanú do systému EKS, pričom najčastejším  
dôvodom bol nezáujem dodávateľov o zákazky, tzn. že sa neprihlásil žiadny uchádzač.  
Z obcí, ktoré používali a vyjadrili s k odstúpeniu od zmluvy uzatvorenej EKS (179 obcí), odstúpilo  
od zmluvy uzatvorenej prostredníctvom EKS 19 obcí NSK (9,42%). Medzi najčastejšími dôvodmi  
odstúpenia od zmluvy bolo, že dodávateľ nedodal tovar v požadovanom čase a kvalite. Súčasne bol  
uvádzaný aj dôvod na strane obstarávateľa, keď ten nebol úspešný vo výzve, z ktorej plánoval uhradiť  
náklady spojené s obstaraním tovaru alebo služby.  
Kontrolná skupina ďalej preverovala, v akej miere obce NSK obstarávajú najčastejšie  
obchodované komodity EKS – kancelársky papier a tonery. K uvedenej otázke sa vyjadrilo spolu 182 obcí  
NSK, z toho 12 obcí (6,59% )využívalo EKS na obstaranie kancelárskeho papiera a 11 obcí (6,04%) cez  
uvedený IS obstarávalo toner. Z uvedeného vyplýva, že obce len v minimálnej miere využívajú uvedený  
systém na obstaranie najobchodovanejších komodít. Naďalej obstarávajú u svojich lokálnych predajcov,  
resp. tam kde to poznajú. Zo 171 obcí NSK to v prípade kancelárskeho papiera potvrdilo 77 obcí (45,02%)  
v prípade tonerov to bolo 80 zo 172 obcí NSK (46,51%). Najčastejším dôvodom nevyužívania EKS  
pri najobchodovanejších komoditách bolo, že obce nedosahujú zákonom stanovený limit, na základe  
ktorého by im vznikla povinnosť obstarávať cez EKS. Až 137 z 172 obcí NSK (80,11%), ktoré sa vyjadrili,  
že obstarávajú cez EKS to uviedlo ako dôvod pri kancelárskom papieri a 129 z 172 obcí (75,00%)  
pri toneroch. Množstvá s ktorými pracuje väčšina obcí NSK sú hlboko pod finančným limitom stanoveným  
v zákone o VO. Z obcí, ktoré uviedli, že obstarávajú tonery prostredníctvom EKS 6 z 11 obcí (54,54%)  
dokázalo ušetriť len v prípade, že obstarali ekvivalentný tovar. Pričom túto možnosť mali aj pred  
spustením EKS.  
Ďalšou oblasťou, ktorá bola predmetom dotazníkového prieskumu bolo zistiť ako obce NSK  
pristupujú k obstarávaniu stavebných prác cez EKS.  
Z celkové počtu odpovedí (181) až 84,53% obcí uviedlo, že stavebné práce cez EKS  
neobstaráva. Najčastejším dôvodom bolo, že obce nedosahujú zákonom stanovené finančné limity a teda  
nemajú povinnosť obstarávať cez EKS potvrdilo 110 zo 159 (69,18%) a o kvalitu sa obáva 90 zo 159 obcí  
(56,60%). Obce NSK (28), ktoré využili možnosť obstarať stavebné práce cez EKS v 24 prípadoch  
(85,71%) nemali potrebu uzatvoriť dodatok k vysúťaženej zmluve.  
Kontrolóri ďalej zisťovali, či obce využívajú možnosť nedokonania zákazky v prípade, že sa  
prihlási len jeden uchádzač. V prípade využitia tejto možnosti ide o nástroj, ktorý podporuje pravidlá  
hospodárskej súťaže, nakoľko o súťaži môžeme hovoriť, len ak sa zúčastnia minimálne dvaja  
záujemcovia. Z údajov uvedených v dotazníkoch vyplynulo, že 140 zo 195 obcí NSK (71,79%) túto  
možnosť nevyužíva. Pričom o takejto možnosti nevie 79 zo 195 obcí (40,51%) a vie, ale nevyužíva túto  
možnosť 61 zo 195 obcí (31,28%).  
Obce NSK sa v dotazníku vyjadrili, či aj po zavedení EKS využívajú služby externého  
manažmentu pre verejné obstarávanie. Po spustení EKS tieto služby naďalej využíva 83 zo 182 obcí  
(45,60%).  
Predposlednou oblasťou dotazníkového prieskumu bolo zisťovanie, do akej miery obce NSK  
absolvovali vzdelávacie aktivity za účelom pochopenia a správneho používania EKS. Z celkového počtu  
odpovedí (322) 194 obcí (60,25%) sa zúčastnilo školenia. Zo zvyšných obcí NSK 28 obcí (8,69%)  
o takejto možnosti síce vie, ale nechce sa jej zúčastniť a 100 obcí (31,06%) o takejto možnosti nevie.  
Ako poslednú oblasť zamerania dotazníka zvolili kontrolóri oblasť korupcie, kde mali respondenti  
možnosť vyjadriť sa, či po zavedení EKS došlo k obmedzeniu korupcie vo procese VO, resp. či je možné  
zadať cez EKS zákazku konkrétnemu dodávateľovi.  
Na základe vyhodnotenia údajov z dotazníku (322 odpovedí) nebolo možné uvedené oblasti  
vyhodnotiť, nakoľko na uvedené otázky viac ako 70,00% obcí NSK neodpovedalo, odmietlo odpovedať  
alebo sa nevedelo vyjadriť. Z uvedeného dôvodu kontrolóri túto oblasť nevyhodnocovali.  
Súčasťou predbežnej štúdie bolo aj vykonanie benchmarkingu najobchodovanejších komodít  
EKS, ktoré podľa zverejnených údajov tvorili kancelársky papier a tonery.  
Kontrolóri analyzovali údaje z EKS a zistili, že pri uvedených komoditách nie je možné vykonať  
benchmarking spôsobom, ktorým by umožňoval hodnoverné potvrdenie, či nákupom uvedených komodít  
cez EKS dochádza k úspore finančných prostriedkov oproti iným formám nákupu (napr. nákup  
v kamenných obchodov alebo cez internet).  
Bolo zistené, že pri oboch komoditách vysúťaženú cenu tvorí nielen cena za tovar samotný, ale  
aj cena za službu (dodávka tovaru). To v praxi znamená, že pri detailnom pohľade na zákazku, je možné  
získať len informáciu o celkovej vysúťaženej cene. Detail zákazky neobsahuje samostatnú cenu za tovar  
a samostatnú cenu za dodávku tovaru. Obstarávateľ vidí len celkovú cenu zákazky a to za akú sumu  
vysúťažil požadovaný tovar (kancelársky papier, alebo toner) sa dozvie až pri doručení tovaru z faktúry,  
kde sú uvedené a vyčíslené jednotlivé položky samostatne.  
Uvedený spôsob sprístupnenia informácií o zákazke, znemožňuje vykonanie akéhokoľvek  
porovnania vysúťažených cien s cenami, za ktoré je možné tieto komodity bežne kúpiť.  
Z hľadiska zachovania maximálnej objektívnosti, vykonali kontrolóri zber údajov o obstaraných IS  
na úrovni ministerstiev SR, organizácií v zriadených ministerstvami a organizácií, v ktorých majú  
ministerstvá väčšinový podiel. Súčasne boli na základe metodiky uvedenej v bode 2.6. oslovené vybrané  
NKI so žiadosťou o poskytnutie informácie, či je v ich krajine používaný elektronický IS so zameraním na  
VO.  
Kontrolnej skupine boli doručené vyjadrenia ministerstiev SR ako aj úradu podpredsedu vlády SR  
pre investície a informatizáciu. Jednotlivé ministerstvá predložili kontrolnej skupine zoznamy IS podľa §  
22 zákona o NKÚ SR. Analýzou predložených údajov, bolo zistené, že žiadny z IS obstaraných  
ministerstvami SR nebolo možné benchmarkovať s EKS, nakoľko nezodpovedal kritériám stanoveným  
kontrolnou skupinou.  
Bolo zistené, že EKS bol navrhnutý ako jedinečný IS, ktorý nemožno benchmarkovať voči iným  
IS obstaraným a používaným ministerstvami, nimi zriadenými organizáciami a organizáciami, ktorých  
majú jednotlivé ministerstvá väčšinový podiel.  
Kontrolná skupina ďalej vyhodnotila údaje doručené NKI. Z celkového počtu 13 oslovených NKI  
poskytlo NKÚ SR spätnú väzbu všetkých 13 NKI. Z krajín V4 prevádzkujú špecializovaný IS zameraný  
na VO Česká republika, v ktorej podľa predložených informácií majú dva IS (jeden prevádzkovaný štátom,  
druhý súkromnou spoločnosťou), Maďarsko ktoré ho IS na VO má dobrovoľný a skôr informatívny  
charakter. Poľsko sa nachádza v štádiu príprav na zavedenie IS na VO.  
Z ďalších predložených informácií vyplynulo, že predovšetkým v pobaltských štátoch je uvedený  
spôsob verejného obstarávania bežne používaný, keď napr. Lotyšsko má špecializovaný IS na VO  
zavedený od roku 2005.  
Z hľadiska popísaných funkcionalít je možné považovať IS Chorvátska za podobný s našim EKS.  
Z hľadiska financovania a nákladov na prevádzku je zaujímavá informácia z Fínskeho NKI, kedy sa ročné  
náklady na ich IS (HILMA), vrátane podpory, licencií a systému HelpDesk pohybujú na úrovni cca  
55 000,00 eur a za posledné tri roky bolo uvedeného systému investovaných približne 100 000,00 eur.  
Na základe predložených informácií bolo zistené, že v deviatich krajinách je prevádzkovaná istá  
forma elektronického IS zameraného na VO a v jednom prípade sa takýto systém pripravuje. Vo všetkých  
prípadoch je vlastníkom uvedených systémov štát, resp. organizácia riadená štátom. Za istú výnimku  
možno považovať Českú republiku, kde majú dva IS na VO, z toho jeden je prevádzkovaný súkromnou  
spoločnosťou.  
Z predložených informácií o výške nákladov na zriadenie IS a systéme a druhoch poplatkov  
za používanie uvedených systémov nebolo možné vykonať porovnanie s EKS.  
Na základe všetkých dostupných informácií sa vynára jedna zásadná otázka do budúcnosti  
k fungovaniu a prevádzke EKS:  
„Je efektívne prevádzkovať IS na VO (EKS), keď limity podľa zákona o VO vzrástli  
a väčšina subjektov verejnej správy na tieto limity nedosiahne?“  
Odporúčania pre MV SR  
- za účelom zvýšenia transparentnosti údajov zmeniť štruktúry reportov (napr. možnosť vybrať viac ako  
jedno obdobie, report nebude potrebné upravovať, bude odfiltrovaný od systémových údajov, bude  
možné z detailu zákazky zistiť jednotkové ceny),  
- zmeniť metodiku výpočtu úspory (súčasný systém v kombinácii s nestanovení maximálnej výšky zdrojov  
umožňuje vykazovanie nereálnych úspor),  
- zadefinovať maximálnu výšku zdrojov v EKS ako povinný údaj (pozn. vzhľadom na vnímanie obcí, by  
mal zodpovedať PHZ),  
- vypracovať podrobnú metodiku na prácu s EKS, ktorá presne definuje jednotlivé oblasti a obstarávatelia  
budú presne vedieť čo robiť,  
- formalizovať spôsob zadávania zákaziek, t.z. aby jeden druh tovaru mohol byť zadaný len jedným  
spôsobom,  
- vykonať analýzu systému, za účelom identifikovania možnosti zapracovať do systému údaje o ďalšom  
„živote zákazky“ (napr. ak sa uzavrie dodatok k zmluve s dopadom na cenu, systém bude s touto  
informáciou pracovať a zohľadní ju vo vykázanej výške úspor),  
- upraviť dĺžka trvania zmluvy o NET (NET je rozšírenie služieb EKS, pričom platnosť zmluvy o EKS trvá  
do 30.06.2022 a zmluvy o NET do 30.06.2023),  
- pri obstarávaní ďalších IS zabezpečiť vlastnícke práva štátu ihneď po odovzdaní diela,  
- inicializovať zmena zákona o VO, za účelom vypustenia stavebných prác z EKS.