N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Spôsob tvorby a schvaľovania rozpočtu v rozhodujúcej
NKÚ SR kontrolou vo všetkých nemocniciach preukázal
priamu súvislosť medzi úrovňou riadenia, kontrolou roz-
počtových zdrojov a majetku, a medzi dosahovanými
hospodárskymi výsledkami. Vo všeobecnosti možno po-
vedať, že úroveň riadenia a kontroly je nedostatočná vo
väčšine štátnych a samosprávnych nemocníc. Pretrváva
však nízka kvalita tvorby rozpočtov, organizácie riadia
rozpočty nedostatočne, jednotlivé položky rozpočtu sledu-
jú a vyhodnocujú rôzne, väčšinou len na úrovni zariadenia
ako celku, menej podľa miesta ich vzniku. Existencia
jedného zriaďovateľa umožňuje prijať opatrenia, ktoré
vyžadujú jednotný postup pri analýzach, evidencii, výkaz-
níctve a pod., a tak aj možnosť prijímať okamžité či stra-
tegické opatrenia v prípade výrazných odchýlok od tren-
du. Rovnaký prístup, rovnaká metodika by umožnila po-
rovnávať jednotlivé nemocnice, ale aj ich jednotlivé odde-
lenia, jednotlivé činnosti podľa nákladov, výnosov, efek-
tívnosti a pod. Táto možnosť však nebola zo strany MZ
SR, ako zriaďovateľa väčšiny nemocníc, dostatočne vyu-
žitá, čo je podľa NKÚ SR jeden z dôvodov problémového
hospodárenia štátnych nemocníc.
časti kontrolovaných nemocníc štátu a samosprávnych
organizácií vykazoval znaky formalizmu, parametre mno-
hých rozpočtov boli nereálne už v etape ich schvaľovania.
Je to najmä z dôvodu že parametre rozpočtov nezodpo-
vedali reálnemu trendu predchádzajúceho ekonomického
vývoja jednotlivých nemocníc. Z nedodržania rozpočto-
vých pravidiel nie sú vyvodzované takmer žiadne sankcie,
zodpovednosť za neplnenie rozpočtu je uplatňovaná
minimálne. Svoju mieru zodpovednosti za nedostatočnú
kvalitu rozpočtov týchto nemocníc a ich plnenie majú aj
zriaďovatelia, teda tí, čo rozpočty schvaľujú a kontrolujú.
Z výsledkov rozpočtového a finančného riadenia vyplýva,
že najmä jeho kontrola zo strany zriaďovateľov je buď
minimálna alebo formálna, teda taká istá, akú produkuje
značná časť manažmentu nemocníc.
Kontrolou bolo zistené, že v prípade troch kontrolovaných
samosprávnych nemocníc sa hospodárenie neriadilo
rozpočtom. Mestská nemocnica v Zlatých Moravciach
nemala tri roky vypracovaný rozpočet; rozpočtové provi-
zórium Trenčianskeho samosprávneho kraja bolo zase
dôvodom neschválených rozpočtov dvoch nemocníc.
Poukazuje to na riziko financovania potrieb samospráv-
nych organizácií, vrátane zdravotníckych, ktoré v takýchto
prípadoch hospodária prakticky v provizóriu. Uvedený
stav môže v niektorých prípadoch ohroziť plnenie úloh
štátnej zdravotníckej politiky, ktoré v sieti poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti musia plniť aj samosprávne zdra-
votnícke organizácie. V prípade kontrolovaných samo-
správnych nemocníc sa ukázalo aj ďalšie riziko. Proble-
matickou sa javí možnosť dostatočného financovania
potrieb nemocníc a schopnosť kvalifikovaného výkonu
riadiacich a kontrolných funkcií samosprávy vo „svojich“
nemocniciach. Riziko rastie najmä vtedy, ak ide o veľké
zdravotnícke zariadenia, ktoré poskytujú širokú škálu
zdravotníckych služieb a ktoré majú spravidla veľký mo-
dernizačný dlh (zanedbaný stav budov, zastaraná zdra-
votnícka technika a pod.). Prenájom takýchto samospráv-
nych nemocníc súkromným organizáciám má svoje pozi-
tíva pre nemocnice; preukázala to kontrola vo dvoch sa-
mosprávnych nemocniciach. Tieto sa stali súčasťou siete
súkromnej spoločnosti, ktorá sa zaviazala vynaložiť znač-
né prostriedky na rekonštrukciu a modernizáciu nemoc-
níc, no čo je podstatné – záväzok plní. NKÚ SR upozor-
ňuje, že ak podmienky prenájmu alebo iného spôsobu
využívania majetku samosprávnych nemocníc dôsledne
majetok nechránia a nedochádza k jeho zveľaďovaniu
a modernizácii, veľkosť modernizačného dlhu rastie na
úkor samosprávy a môže jej v budúcnosti spôsobiť veľké
problémy. Kontrola samosprávnych nemocníc a jej vý-
sledky môžu poskytnúť veľa informácií pre diskusiu
o ďalšej etape reformy verejnej správy. Ide najmä o opä-
tovné posúdenie otázky, či samosprávy sú objektívne
schopné plniť prenesenú kompetenciu štátu – poskytovať
ústavnú zdravotnú starostlivosť v takej miere, ako dosiaľ.
Úplne iný prístup k riadeniu rozpočtu a k nakladaniu
s majetkom zistila kontrola v transformovaných akciových
spoločnostiach, predovšetkým v súkromných nemocni-
ciach. Tieto nemocnice robia svoje operatívne
a strategické rozhodnutia výlučne na základe rozsiahlych
finančných analýz všetkých činností, ktoré umožňujú
sledovanie výkonnosti a ich optimalizáciu na všetkých
úrovniach. Významnou súčasťou riadenia je centrálny
kontroling a neustále vyhodnocovanie prínosov prijatých
opatrení. V prípade, že zriaďovateľ má viaceré nemocni-
ce, riadi tieto subjekty ako sieť s vysokou mierou centrali-
zácie, vrátane nákupu liekov, špeciálneho zdravotníckeho
materiálu či zdravotníckej techniky, pričom profituje
z hromadeného obstarávania. V riadení siete má rozho-
dujúce postavenie materská spoločnosť, ktorá zabezpe-
čuje ekonomický, právny, administratívny a finančný ser-
vis nemocniciam. Tieto služby sú poskytované na zmluv-
nom základe a za odplatu. V priebehu kontrolovaného
obdobia zo všetkých nákladových položiek súkromných
nemocníc najviac vzrástli práve náklady na služby posky-
tované materskou spoločnosťou. Takýto vzťah materskej
spoločnosti a jednotlivých nemocníc má dosah na vnútro-
firemné prerozdeľovanie zisku, ak rastú výnosy materskej
spoločnosti a náklady nemocniciam. Výsledkom je fakt, že
väčšinu zisku vykazuje materská spoločnosť a nižšie
zisky vykazujú nemocnice.
Významným prvkom finančného riadenia súkromných
nemocníc je hodnotenie profitability, keď sa vyhodnocuje
výkonnosť každej nemocnice a jej jednotlivých oddelení
a odborností. Nastavenie parametrov súčasnej zdravot-
níckej politiky umožňuje súkromným spoločnostiam pruž-
ne optimalizovať štruktúru zariadení práve podľa tohto
ukazovateľa, čo ich do značnej miery zvýhodňuje, naprí-
| 13