2017

Záverečná správa

Medzinárodná spolupráca pri paralelných kontrolách NKÚ SR a NKÚ ČR v oblasti

správy spotrebných daní v rokoch 2012 až 2015

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Záverečná správa

Medzinárodná spolupráca pri paralelných kontrolách NKÚ SR a NKÚ ČR v oblasti

správy spotrebných daní v rokoch 2012 až 2015

PREDKLADÁ

Ing. Karol Mitrík, predseda

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

VEDÚCI KONTROLNEJ AKCIE

Ing. Alena Naštická

Bratislava, jún 2017

| 2

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

OBSAH

ZOZNAM SKRATIEK A SKRÁTENÝCH POMENOVAN Í ...................................................................................................4

ZOZNAM TABULIE K ..........................................................................................................................................................4

ZOZNAM GRAFOV.............................................................................................................................................................4

ZHRNUTIE ..........................................................................................................................................................................5

1

2

3

CIEĽ KONTROLNEJ AKCI E......................................................................................................................................7

RÁMEC KONTROLNEJ AKC IE.................................................................................................................................7

ZISTENIA A ODPORÚČAN IA....................................................................................................................................7

3.1

LEGISLATÍVA SPOTREBNÝCH DANÍ V ČR A V S R .........................................................................................7

VÝVOJ PRÍJMOV ZO SPOTREBNÝCH DANÍ ...................................................................................................9

ADMINISTRATÍVNE VÝDAVKY SPRÁVY SPOTREBNÝCH DANÍ ..................................................................10

VÝKONNOSTNÉ UKAZOVATELE SPRÁVY SPOTREBNÝCH DANÍ ..............................................................11

ELEKTKRONIZÁCIA ADMINISTRATÍVNYCH ÚKONOV .................................................................................12

ANALÝZA ZMIEN ORGANIZAČNEJ ŠTRUKTÚRY A PERSONÁLNEHO ZABEZPEČENIA V OBLASTI

SPRÁVY SPOTREBNÝCH DAN Í .....................................................................................................................12

SYSTÉM EMCS ...............................................................................................................................................13

4

5

REAKCIA KONTROLOVANÉ HO SUBJEKTU ........................................................................................................15

TÍM KONTROLÓROV ..............................................................................................................................................15

ZÁVER ..............................................................................................................................................................................15

KONTAKT.........................................................................................................................................................................15

| 3

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ZOZNAM SKRATIEK A SKRÁTENÝCH POMENOVANÍ

SKRATKA

VÝZNAM

ČR

Česká republika

Európska únia

EÚ

EMCS

FR SR

GRC ČR

NKÚ ČR

NKÚ SR

SPD

Excise Movement and Control System

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

Generálne riaditeľstvo ciel Českej republiky

Najvyšší kontrolný úrad Českej republiky

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

spotrebná daň, resp. spotrebné dane

Slovenská republika

SR

zákon o NKÚ SR

Zákon NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Sloven-

skej republiky v znení neskorších predpisov

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka č. 1: Vývoj spotrebných daní vo väzbe na makroekonomické ukazovatele

Tabuľka č. 2: Administratívne výdavky prepočítané na jedného zamestnanca, zaoberajúceho sa správou SPD

Tabuľka č. 3: Efektívnosť administratívnych nákladov správy spotrebných daní v %

Tabuľka č. 4: Porovnanie počtu zamestnancov zaoberajúcich sa správou spotrebných daní a počtu daňových

subjektov k 31. 12. 2015 v SR a v ČR

Tabuľka č. 5: Počet ukazovateľov v rámci systému EMCS

ZOZNAM GRAFOV

Graf č. 1: Výber spotrebných daní na jedného obyvateľa v €

Graf č. 2: Vývoj výdavkov a administratívnych nákladov v ČR a v SR

Graf č. 3: Počty porovnateľných povolení alebo registrácií daňových subjektov k 31. 12. bežného roka

Graf č. 4: Počet porovnateľných administratívnych úkonov

Graf č. 5: Výdavky v €, vynaložené na upgrade systému EMCS, prepočítané na jednu prepravu medzi SR,

resp. ČR a inými členskými štátmi EÚ

| 4

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ZHRNUTIE

Kontrola bola vykonaná v súlade so Stratégiou kontrolnej Cieľom paralelnej kontroly bolo preto porovnať výkon-

činnosti NKÚ SR a jej nosnou témou – Efektívna verejná nosť správcov spotrebných daní v porovnateľných činnos-

správa. Do plánu kontrolnej činnosti NKÚ SR na rok 2016 tiach a identifikovať slabé aj silné stránky procesu správy

bola zaradená na základe „Zmluvy o spolupráci pri vyko- spotrebných daní v ČR a v SR za obdobie rokov 2012 až

naní paralelných kontrol zameraných na správu spotreb- 2015 (ďalej len „kontrolované obdobie“). V prípade výz-

ných daní“ medzi NKÚ SR a NKÚ ČR zo dňa 18. 8. 2015.

namných rozdielov ovplyvňujúcich efektívnosť a účelnosť

správy spotrebných daní v oboch krajinách, mali vykonané

Obe kontrolné inštitúcie sa dohodli, že vykonajú paralelné paralelné kontroly poukázať na príčiny preukázaných

kontroly zamerané na správu spotrebných daní a ich vý- rozdielov, vyplývajúcich či už z legislatívnej rozdielnosti,

sledky umožnia urobiť závery o efektívnosti výkonu správy z rozdielneho nastavenia organizačnej štruktúry alebo

spotrebných daní v oboch organizáciách.

z iných dôvodov.

LEGISLATÍVA SPOTREBNÝCH DANÍ V ČR A SR MÁ NIEKOĽKO ODLIŠNOSTÍ

Spotrebné dane sú v ČR upravené jedným spoločným

zákonom, kým v SR je väčšina spotrebných daní uprave-

ná viacerými špecifickými zákonmi.

Daňové úniky na spotrebných daniach najmä z dôvodu

nelegálnej výroby liehu, tabakových výrobkov alebo zne-

užívanie predaja niektorých minerálnych olejov ako moto-

rovej nafty, si v oboch krajinách vynútili prijať prísnejšie

národné legislatívne úpravy jednotlivých spotrebných

daní, ako to vyžaduje legislatíva EÚ. Prísnejšia legislatíva

mala umožniť správcovi dane vo väčšej miere eliminovať

riziko vzniku daňových únikov. Príkladom môže byť zave-

denie osobitnej spotrebnej dane zo surového tabaku,

resp. tabakovej suroviny.

Čiastkové odlišnosti sú pri vydávaní povolení daňovým

subjektom. Napr. v ČR je povinná finančná analýza

žiadateľa, ktorou sa preukazuje jeho ekonomická stabilita;

rozdiely sú v distrtibúcii kontrolných známok, vykonávaní

stáleho daňového dozoru pri výrobe liehu. Rozdiely sú aj

v podmienkach distribúcie liehu, keďže v ČR sa vyžaduje

finančná zábezpeka, v SR sa od zábezpeky upustilo.

PODIEL SPOTREBNÝCH DANÍ NA CELKOVOM VÝBERE DANÍ KLESÁ V OBOCH KRAJINÁCH

Výber spotrebných daní za kontrolované obdobie mierne ný aj efektívnejším výberom na dani z pridanej hodnoty.

vzrástol – v ČR dosiahol index rastu hodnotu 1,09 a v SR

Za kontrolované obdobie však v ČR podiel spotrebných

daní na celkovom výbere daní bol každoročne vyšší o cca

2 %, najmä vďaka vyšším podielom daní z minerálnych

olejov a tabakových výrobkov v štruktúre výberu spotreb-

ných daní v ČR.

1,06 z celkových daňových príjmov. V roku 2015 výber

spotrebných daní dosiahol v ČR hodnotu približne 5,5 mld

€, kým v SR 2,1 mld €. Spoločná pre obe krajiny je aj

tendencia poklesu podielu spotrebných daní na cel-

kovom výbere daní za kontrolované obdobie, ktorý v ČR

klesol o 1% a v SR o 1,2%. Uvedený pokles bol spôsobe-

PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE SPRÁVY SPOTREBNÝCH DANÍ JE ROZDIELNE

Vo Finančnej správe SR sa v roku 2015 správou spot- (cestné mýto, váženie dopravných prostriedkov, dozor nad

rebných daní zaoberalo 1 300 zamestnancov, ktorí spra- hazardnými hrami) dokáže zabezpečiť všetky úkony sprá-

vujú cca 48 000 daňových subjektov. V rámci organi- vy spotrebných daní pre viac ako dvojnásobný počet da-

začnej štruktúry Colnej správy ČR sa v roku 2015 sprá- ňových subjektov, ako je tomu v prípade SR. Aj keď tento

vou spotrebných daní zaoberalo 1 011 zamestnancov, pomer spôsobujú určité legislatívne a organizačné odliš-

ktorí spravujú cca 114 000 daňových subjektov.

nosti v oboch krajinách (napr. zabezpečenie výkonu stále-

ho daňového dozoru), rozdiely sú príliš značné v nepros-

Z porovnania vyplýva, že česká colná správa s nižším pech SR.

počtom zamestnancov a s väčším rozsahom činností

| 5

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ADMINISTRATÍVNE VÝDAVKY SPRÁVY SPOTREBNÝCH DANÍ RASTÚ V ČR A V SR, ICH EFEKTÍVNOSŤ

JE ROZDIELNA

Administratívne výdavky vynaložené na správu spot- Z údajov o počte zamestnancov, ktorí podstatným spôso-

rebných daní v ČR aj SR dlhodobo rastú v dôsledku rastu bom ovplyvňujú výšku administratívnych nákladov a úda-

mzdových výdavkov a výdavkov na modernizáciu a elek- jov o výbere spotrebných daní, je zrejmé, že ich efektív-

tronizáciu správy spotrebných daní.

nosť bude výrazne rozdielna.

Kým v roku 2013 boli v SR administratívne výdavky na Kým finančná správa SR v roku 2013 na výber 100 €

jedného zamestnanca spotrebných daní cca 24,7 tis. € spotrebných daní vynaložila 1,65 €, colná správa v ČR

ročne, v roku 2015 to už bolo takmer 31 tis. €. V ČR do- na výber 100 € spotrebných daní vynaložila 0,68 €.

sahovali tieto výdavky v roku 2013 cca 22,5 tis. € a v roku Efektívnosť administratívnych nákladov sa nevyvíjala

2015 cca 24,5 tis. €. Vyčíslenie administratívnych výdav- priaznivo ani v ďalšom období. V roku 2015 sa v SR na

kov vychádzalo z verejne dostupných Výročných správ výber 100 € spotrebných daní vynaložilo 1,94 €, kým v

Finančného riaditeľstva SR a Generálneho riaditeľstva ciel ČR len 0,73 €. Viac ako dvojnásobné administratívne

ČR za roky 2012 až 2015 .

náklady na jednotku daňové príjmu v neprospech SR

možno považovať za slabú stránku efektívneho výberu

Na druhej strane efektívnosť administratívnych nákla- daní v SR. Zvýšenie efektívnosti danej oblasti považuje

dov v oboch členských štátoch vykazuje zhoršujúcu sa NKÚ SR za podstatnú výzvu pre FR SR.

tendenciu, pretože náklady rastú vyšším tempom, než

rastie výber spotrebných daní v oboch krajinách.

ELEKTRONIZÁCIA ADMINISTRATÍVNYCH ÚKONOV JE KOMPLEXNEJŠIA V SR

Elektronizácia správy spotrebných daní je významným V podmienkach ČR je pre daňové subjekty nastavená

prvkom budovania efektívnej finančnej správy v oboch možnosť vkladať na webovú stránku povinné doklady

krajinách.

k jednotlivým prepravám tovarov podliehajúcich spotreb-

ným daniam. Nie je to však povinnosť a netýka sa procesu

podávania a spracovania daňového priznania, ako je to

v prípade SR.

Finančná správa SR disponuje komplexnou elektronizá-

ciou spracovania daňových priznaní pri spotrebných

daniach – od jeho podania až po zápis daňovej povinnosti.

SYSTÉM EMCS – ELEKTRONICKÝ SYSTÉM MONITOROVANIA PREPRAVY TOVAROV PODLIEHAJÚCICH

SPOTREBNÝM DANIAM

Systém EMCS zabezpečuje prijímanie a odosielanie komplexný vlastný systém a pre budovanie EMCS využila

nezdaneného tovaru podliehajúceho spotrebným daniam. jeho vhodné prvky.

Tento systém povinne aplikujú všetky štáty EÚ.

Porovnávané boli preto výdavky na upgrade systému

EMCS. Výdavky vynaložené na upgrade systému EMCS

Cieľom EMCS bolo nahradiť systém založený na adminis-

v kontrolovanom období boli v SR cca o 20 % vyššie,

trácii prepravy v listinnej podobe elektronickým systémom.

než výdavky vynaložené v ČR na zavedenie systému,

SR tento systém uviedla do prevádzky v roku 2010, ob-

ako aj na upgrade tohto systému za viac než 10 rokov.

dobne ako ČR. Rozdiel je v tom, že ČR už pred zavede-

ním systému EMCS využívala vlastný, menej komplexný

systém.

Efektívnosť týchto výdavkov, vyjadrená ich podielom na

jednotku prepravy tovarov podliehajúcich spotrebným

daniam, je výrazne rozdielna, a to v neprospech finančnej

správy SR. Výdavky súvisiace s upgradom systému

EMCS v SR na jednu prepravu 2,3-krát prevyšujú vý-

davky českej colnej správy.

Porovnanie výdavkov na zavedenie systému EMCS za

obe krajiny nebolo možné. Česká colná správa už pred

zavedením tohto povinného systému využívala menej

ZÁVER

Paralelná kontrola, ktorej cieľom bolo porovnať výkonnosť Finančná správa SR zabezpečuje správu spotrebných

správy spotrebných daní v SR a ČR, poukazuje na znač- daní s vyšším počtom zamestnancov v porovnaní s ČR. Aj

né rezervy v efektívnosti správy spotrebných daní vo keď existujú určité legislatívne a organizačné rozdiely

finančnej správe SR.

v správe spotrebných daní, nie sú také podstatné, aby

takýto vysoký počet odôvodňovali. Navyše, množstvo

| 6

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

spravovaných daňových subjektov je v ČR viac ako dvoj- správou je výrazne finančne náročnejší než v prípade

násobne vyššie než v SR, teda vyžaduje si väčší objem ČR. Keďže ide o systém, ktorý musí zabezpečovať rozho-

práce. V porovnaní s českou colnou správou, slovenská dujúcu časť činností a informácií členením identických vo

finančná správa disponuje komplexnou elektronickou všetkých štátoch EÚ, teda aj v českej a slovenskej správe

podporou podávania a spracovania daňových priznaní. To spotrebných daní, nemali by sa prejavovať výrazné roz-

by malo znamenať potrebu relatívne nižšieho počtu za- diely ani v jeho nákladoch, ako je tomu v prípade systému

mestnancov na tieto úkony v SR, ako v ČR. Tieto infor- EMCS, prevádzkovaného slovenskou finančnou správou.

mácie svedčia o tom, že v personálnom manažmente Rastúce mzdové a ďalšie administratívne náklady

správy spotrebných daní sú vo finančnej správe SR a takmer konštantný výber daní spôsobujú, že efektívnosť

značné rezervy.

nákladov vynakladaných na správu daní je v porovnaní

s ČR výrazne nižšia, pričom tento trend ďalej pokračuje.

Systém EMCS, prevádzkovaný slovenskou finančnou

Zvyšovanie efektívnosti správy daní v SR aspoň na úroveň, ktorú dosahuje ČR, je preto potrebné považovať za

veľkú výzvu a úlohu finančnej správy SR.

Podrobná analýza činností správcov spotrebných daní v oboch krajinách preukázala aj viaceré príklady dobrej praxe.

NKÚ SR a NKÚ ČR odporučili ako dobrú prax:



FR SR – prehodnotiť opodstatnenosť výkonu stáleho daňového dozoru v daňových skladoch na lieh

GRC ČR – dokončiť elektronizáciu spracovania daňových priznaní

FR SR – aplikovať preverovanie ekonomickej stability žiadateľov o vydanie povolenia formou finančnej analýzy

Všetkým štátom EÚ – zavedenie monitorovania surového tabaku, resp. tabakovej suroviny na daňovom území

Všetkým štátom EÚ – zavedenie označovania spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou.

1

CIEĽ KONTROLNEJ AKCIE

Účelom kontrolnej akcie bolo – porovnať výkonnosť správcov spotrebných daní v porovnateľných činnostiach a

identifikovať slabé a silné stránky procesu správy spotrebných daní.

Predmetom kontroly bola správa spotrebných daní v ČR a v SR.

2

RÁMEC KONTROLNEJ AKCIE

Kontrolná akcia bola zaradená do Plánu kontrolnej činnos- Kontrola bola vykonaná v čase od 8. marca 2016 do 29.

ti NKÚ SR na rok 2016 na základe „Zmluvy o spolupráci júla 2016 na FR SR. Kontrolovaným obdobím boli roky

pri vykonaní paralelných kontrol zameraných na správu 2012 až 2015.

spotrebných daní“ medzi NKÚ SR a NKÚ ČR zo dňa 18.

K metódam a technikám, ktoré boli uplatnené pri kontrole,

8. 2015. Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom

patrili najmä: štúdium – porovnanie všeobecne záväzných

o NKÚ SR a štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných

predpisov a interných noriem; preverenie dokumentov

princípov kontroly v rámci medzinárodných štandardov

a dokladov; analýza; rozhovor so zamestnancami a iné.

najvyšších kontrolných inštitúcií.

3

ZISTENIA A ODPORÚČANIA

3.1

LEGISLATÍVA SPOTREBNÝCH DANÍ V ČR A V SR

Právna úprava ČR a SR vysoko presahuje minimálne správcovi dane vo väčšej miere zabraňovať vzniku mož-

požiadavky EÚ na predmet a správu spotrebných daní. ných daňových únikov.

Reaguje na identifikované riziká z iných členských štátov,

Spotrebné dane z liehu, minerálnych olejov, tabakových

ako aj na zistené riziká na daňových územiach. Legisla-

výrobkov, piva, vína a medziproduktov sú v ČR upravené

tívne zmeny prijaté v kontrolovanom období umožňovali

jedným spoločným zákonom. Daň z pevných palív, daň

| 7

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

zo zemného plynu a niektorých ďalších plynov, daň známky a tabakovej nálepky. Finančné riaditeľstvo Slo-

z elektriny sú upravené v osobitnom zákone. V porovnaní venskej republiky vykonáva daňový dozor v podobe prí-

s tým je v SR každá spotrebná daň upravená viacerými tomnosti zamestnanca finančného riaditeľstva nad nakla-

špecifickými zákonmi okrem zákona o spotrebnej dani daním s kontrolnými známkami na označovanie spotrebi-

z alkoholických nápojov, ktorých predmetom je daň teľského balenia liehu a tabakových výrobkov. V ČR nie je

z liehu, piva, vína a medziproduktov. Osobitný zákon v tlačiarni zavedený dohľad colných orgánov. Tabakové

upravuje spotrebnú daň z elektriny, uhlia a zemného ply- nálepky a kontrolné známky prevezme z tlačiarne povere-

nu.

né územné pracovisko colného úradu (Kutná Hora). Kon-

trolné známky sa ďalej distribuujú jednotlivým miestnym

správcom dane, čo je pre správcu dane logisticky

a finančné náročnejšie.

V ČR prispieva k efektívnej správe spotrebných daní ove-

rovanie ekonomickej stability žiadateľov o vydanie povole-

nia, a to formou finančnej analýzy. Finančná analýza

znižuje riziko vzniku daňových nedoplatkov. Realizuje Finančná správa SR má lepší prehľad o existencii

sa každoročne u daňových subjektov. Obidve kontrolné a umiestnení technologických zariadení na výrobu taba-

inštitúcie odporúčajú aplikovať takéto preverenia aj kových výrobkov a liehu. V ČR je však efektívnejší výber

v podmienkach SR.

dane z tabakových výrobkov, pretože už samotná objed-

návka tabakovej nálepky je daňovým priznaním s násled-

nou úhradou dane.

V SR je distribúcia kontrolných známok efektívnejšia,

pretože nezaťažuje colné orgány nákladmi súvisiacimi

s prepravou medzi tlačiarňou a odberateľom kontrolnej

Pri výrobe, spracovaní, príjme a výdaji liehu sa v SR vy- Finančná správa v SR zavedením inštitútov predajcu

žaduje stála prítomnosť správcu dane. Legislatíva v ČR pohonných látok a spotrebiteľa pohonných látok má lepší

zaviedla špeciálnu formu registrácie osoby povinnej ozna- prehľad o miestach predaja pohonných látok. Zavedenie

čovať lieh s podmienkou zloženia zábezpeky v prospech povinného označovania minerálnych olejov v ČR umožňu-

správcu dane vo výške od 3 700 € do 185 000 €, a to je jednoduchšiu kontrolu zneužitia minerálnych olejov so

podľa množstva odobratých kontrolných známok. Žiadateľ zníženou sadzbou dane, resp. oslobodených od dane.

je povinný, okrem iného, zabezpečiť aj inštaláciu monito-

rovacieho zariadenia s nepretržitým prístupom správcu

dane.

V ČR (2013) a v SR (2014) bola zavedená nová kontrolná

známka obsahujúca identifikačný kód. Kontrolná známka

v ČR obsahuje aj evidenčný kód, zatiaľ čo v SR nová

legislatíva od jeho uvádzania upustila. Dosahy zatiaľ ne-

možno vyhodnotiť z dôvodu krátkej účinnosti legislatív-

nych zmien. Zavedenie účinného označovania spotrebi-

teľského balenia liehu kontrolnou známkou je efektívnym

opatrením v boji proti daňovým únikom. NKÚ SR a NKÚ

ČR môžu odporučiť zavedenie tohto kontrolného opatre-

nia všetkým štátom EÚ.

V ČR a SR bola v rámci boja proti daňovým podvodom v

podobe zneužitia tabakovej suroviny (napr. listov) zave-

dená, nad rámec právnej úpravy EÚ, spotrebná daň zo

surového tabaku, resp. tabakovej suroviny. Hoci surový

tabak, resp. tabaková surovina nie je harmonizovaným

tabakovým výrobkom, monitorujú ČR aj SR ich pohyb.

NKÚ ČR a NKÚ SR môžu odporučiť aplikovanie uvedené-

ho opatrenia všetkým štátom EÚ.

| 8

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Prístup SR k podmienkam distribúcie liehu charakterizuje reštriktívny, pretože zavádza zábezpeky zaťažujúce cash

proklientský prístup, ktorý neviaže finančné prostriedky flow daňových subjektov, avšak viac znižuje riziko vzniku

daňových subjektov. V porovaní s tým prístup ČR je skôr

daňových nedoplatkov.

3.2 VÝVOJ PRÍJMOV ZO SPOTREBNÝCH DANÍ

Príjmy zo spotrebných daní v SR a ČR rastú pomalšie než ostatné daňové príjmy. Vzhľadom na to, že v ČR a SR nie je

zavedená indexácia sadzieb spotrebných daní, znižuje sa ich regulačná funkcia.

Vývoj spotrebných daní vo väzbe na makroekonomické ukazovatele dokumentuje nasledujúca Tabuľka č. 1.

Tabuľka č. 1

2012

2013

2014

2015

Ukazovateľ

SR

ČR

SR

ČR

SR

ČR

SR

ČR

Podiel daňových

príjmov zo SPD na

HDP v %

2,7

3,7

2,7

2,6

7,8

3,7

2,7

2,6

7,6

2,9

2,7

-

3,4

Podiel daňových

príjmov zo SPD na

celkových daňo-

vých príjmoch v %

9,6

8

11,1

8,9

10,7

8,5

8,7

8,4

10,1

Zdroj: https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=REV k 1. 12. 2016; FR SR; Štatistický úrad SR; Český štatistický úrad

Pozn. SPD = spotrebné dane, HDP = hrubý domáci produ

Rozdiel medzi ČR a SR je spôsobený najmä výberom spotrebných daní z minerálnych olejov a tabakových výrobkov. Vo

vyššom výbere spotrebnej dane na jedného obyvateľa v ČR sa prejavuje vyššia spotreba vybraných výrobkov za-

hraničnými spotrebiteľmi, ktorá je ovplyvnená nižšou celkovou cenou vybraných výrobkov v €.

Výber spotrebných daní na jedného obyvateľa v € dokumentuje Graf č. 1.

Graf č. 1

Zdroj: Správy o činnosti CS ČR za roky 2012 až 2015, ČSÚ, FR SR, Štatistický úrad SR

| 9

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

3.3 ADMINISTRATÍVNE VÝDAVKY SPRÁVY SPOTREBNÝCH DANÍ

Administratívne výdavky vynaložené na správu spotreb-

ných daní v ČR aj SR dlhodobo rastú najmä z dôvodu

rastu miezd.

rast miezd, čo možno vyhodnotiť ako prirodzený vývoj.

Ďalším negatívnym faktorom sa javí značná administra-

tívna náročnosť pri správe spotrebných daní, čo po-

tvrdzuje neznižujúci sa počet zamestnancov v oblasti

správy spotrebných daní. Táto skutočnosť je spôsobená

aj intenzívnejším výkonom daňového dozoru.

Efektívnosť administratívnych nákladov odráža vzájomný

vzťah medzi výdavkami a príjmami súvisiacimi so správou

spotrebných daní. Čím je výsledná hodnota vyššia, tým je

efektívnosť administratívnych nákladov horšia.

V SR je však správa spotrebných daní pri nižších príj-

moch významne náročnejšia na personálne kapacity,

preto NKÚ ČR a NKÚ SR odporúčajú FR SR prehodnotiť

opodstatnenosť výkonu stáleho daňového dozoru v daňo-

vom sklade na lieh.

Efektívnosť administratívnych nákladov v oboch člen-

ských štátoch má klesajúci charakter. Významným fakto-

rom zhoršenej efektívnosti administratívnych nákladov je

Administratívne výdavky prepočítané na jedného zamestnanca, zaoberajúceho sa správou spotrebných daní, v €,

odzrkadľuje Tabuľka č. 2.

Tabuľka č. 2

2013

2014

2015

Ukazovateľ

SR

ČR

SR

ČR

SR

ČR

administratívne výdavky na jedného zamestnanca, zaoberajú-

ceho sa správou spotrebných daní, v €

24 734,09 22 560,51 27 243,90 22 018,46 30 980,61 24 469,34

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ ČR a NKÚ SR

Výdavky finančnej správy SR na správu spotrebných daní

neustále rastú, pretože okrem rastu miezd sa zvyšujú

investície do správy daní a elektronizácie.

efektívnosť administratívnych nákladov horšia.

Efektívnosť administratívnych nákladov v SR vykazuje

medziročne mierne zhoršujúcu tendenciu. Počet zamest-

nancov sa výrazne nemenil, rástli však výdavky na jedné-

ho zamestnanca. V ČR sa tiež počet zamestnancov

výrazne nemenil, avšak výdavky na jedného zamestnan-

ca v porovnaní so SR rástli pomalšie.

Výdavky colnej správy ČR na správu spotrebných daní

v kontrolovanom období významnejšie vzrástli v roku

2015. Tento rast bol spôsobený najmä rastom mzdo-

vých výdavkov a výdavkov na technickú podporu.

Efektívnosť administratívnych nákladov správy spotreb-

ných daní v % dokumentuje Tabuľka č. 3. Z nej vidno, že

slovenská finančná správa vynaložila v roku 2015 1,94 €

na výber 100 € spotrebnej dane, kým v ČR to bolo iba

0,73 €.

Efektívnosť administratívnych nákladov odráža vzájomný

vzťah medzi výdavkami a príjmami, súvisiacimi so sprá-

vou spotrebných daní, t. j. vyjadruje výšku výdavkov na

100 € príjmov. Čím je výsledná hodnota vyššia, tým je

Tabuľka č. 3

2013

2014

2015

Ukazovateľ

SR

ČR

SR

ČR

SR

ČR

efektívnosť administratívnych nákladov správy spotrebných daní v %

1,65

0,68

1,78

0,71

1,94

0,73

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ ČR a NKÚ SR

Vývoj výdavkov, administratívnych nákladov a ich efektívnosť v ČR a v SR odzrkadľuje Graf č. 2.

| 10

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Graf č. 2

Zdroj: Vlastné spracovanie NKÚ ČR a NKÚ SR

Pozn.: SPD – spotrebné dane

3.4 VÝKONNOSTNÉ UKAZOVATELE SPRÁVY SPOTREBNÝCH DANÍ

Správa spotrebných daní je súbor činností, ktorých

cieľom je správne určenie, stanovenie a zabezpečenie

úhrady dane. Hlavnými procesmi pri správe spotrebných

daní sú vyrubenie dane, registrácia, sledovanie prepravy,

daňová kontrola a vyhľadávacia činnosť.

oprávnení na distribúciu spotrebiteľského balenia liehu,

obchodníkov s tabakovou surovinou, obchodníkov

s vybraným minerálnym olejom a distribútorov pohonných

látok.

V SR prišlo od roku 2012 k výraznému nárastu počtu

porovnateľných povolení alebo registrácií daňových

subjektov. Uvedený nárast bol spôsobený legislatívnou

zmenou v uvedenom období. (Išlo o rozšírenie zoznamu

minerálnych olejov, ktoré podliehajú kontrole a postupu

pri preprave tovarov, napr. o oxidačné inhibítory, antiko-

rózne prípravky, prípravky na zlepšenie viskozity, príprav-

ky proti klepaniu motora. Uvedená zmena mala za násle-

dok zaevidovanie veľkého počtu užívateľských podnikov).

Počty administratívnych úkonov a spravovaných subjek-

tov sme považovali za ukazovatele výkonnosti správcu

dane.

Správa spotrebných daní v SR je administratívne nároč-

nejšia než v ČR, a vzhľadom na pomer počtu daňových

úkonov k počtu daňových subjektov aj nákladnejšia.

Rozdielna legislatívna úprava sa prejavila vo veľkých

rozdieloch medzi počtom porovnateľných povolení a re-

gistráciou daňových subjektov; napr. malé samostatné

pivovary sú v ČR registrované ako daňové sklady.

Touto legislatívnou zmenou sa zvýšilo zaťaženie adminis-

trácie správy spotrebných daní.

V ČR naopak, počet vybraných povolení v roku 2013

významne klesol z dôvodu zavedenia zábezpeky pre

distribútorov pohonných hmôt.

Medzi porovnateľné daňové subjekty sme zaradili daňové

sklady, oprávnených príjemcov (opakovaní a príležitost-

ní), pestovateľské pálenice, užívateľské podniky, držiteľov

Počty porovnateľných povolení alebo registrácií daňových subjektov k 31.12. bežného roka dokumentuje Graf č. 3.

Graf č. 3

Zdroj: FR SR a GRC

Počet porovnateľných administratívnych úkonov, napr.

daňové kontroly, miestne zisťovania, daňové priznania,

správcov dane bol v SR a ČR v jednotlivých rokoch kon-

trolovaného obdobia podobný, pričom počet daňových

subjektov je v SR o cca tretinu nižší než v ČR.

| 11

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Správca dane v SR vykonáva administratívne úkony pre-

EMCS a počtu podaných daňových priznaní.

važne formou fyzického výkonu daňového dozoru, zatiaľ

čo správca dane v ČR kladie dôraz na vzdialený dohľad

(monitorovacie zariadenia) a analýzu rizík.

V SR mal počet administratívnych úkonov v kontrolova-

nom období mierne rastúcu tendenciu, ktorá bola ovplyv-

nená rastúcim počtom prepráv v EMCS, a na druhej stra-

ne počet administratívnych úkonov bol ovplyvnený pokle-

som počtu daňových priznaní.

Počet porovnateľných administratívnych úkonov v ČR od

roka 2012 vzrástol v dôsledku nárastu počtu prepráv v

Počet porovnateľných administratívnych úkonov odzrkadľuje Graf č. 4.

Graf č. 4

Zdroj: FR SR a GRC

3.5

ELEKTKRONIZÁCIA ADMINISTRATÍVNYCH ÚKONOV

Elektronizácia správy spotrebných daní sa vykonala v rôznych oblastiach oboch členských štátov.

Pri správe spotrebných daní používa finančná správa SR

elektronickú komunikáciu pri monitorovaní pohybu tovaru

v pozastavení dane, pri kontrolných známkach, pri regis-

trácii a evidencii vybraných daňových subjektov, ako aj pri

ich ďalšej komunikácii.

V podmienkach ČR je pre daňové subjekty nastavená

možnosť vkladať na webovú stránku povinné doklady

k jednotlivým prepravám, ktoré sa týkajú zdaneného tova-

ru – nie je to však povinnosť a netýka sa procesu daňo-

vých priznaní.

Zavedená je aj komplexná elektronizácia spracovania

daňových priznaní pri spotrebných daniach – od jeho

podania až po zápis daňovej povinnosti.

Oba spôsoby elektronizácie podporujú efektívnu správu

spotrebných daní, a preto ich NKÚ SR a NKÚ ČR odpo-

rúčajú aplikovať v oboch krajinách.

3.6 ANALÝZA ZMIEN ORGANIZAČNEJ ŠTRUKTÚRY A PERSONÁLNEHO ZABEZPEČENIA V OBLASTI SPRÁVY

SPOTREBNÝCH DANÍ

V rámci organizačnej štruktúry finančnej správy SR sa

v roku 2015, okrem FR SR, správou spotrebných daní

zaoberalo 74 organizačných útvarov s celkovým počtom

1 300 zamestnancov, ktoré spravujú cca 48 000 daňo-

vých subjektov.

V rámci organizačnej štruktúry Colnej správy ČR – v roku

2015 sa správou spotrebných daní zaoberalo cca 60

organizačných útvarov s celkovým počtom 1 011 zamest-

nancov, ktoré spravujú cca 114 000 daňových subjektov.

V SR je menej ako polovičný počet daňových subjektov na vyšší počet zamestnancov v oblasti správy spotrebných daní

v porovnaní s ČR.

Porovnanie počtu zamestnancov zaoberajúcich sa správou spotrebných daní a počtu daňových subjektov k 31. 12. 2015

v oboch krajinách dokumentuje Tabuľka č. 4.

| 12

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Tabuľka č. 4

Stav k 31.12.2015

Ukazovateľ

počet zamestnancov zaoberajúcich sa správou spotrebných daní

počet daňových subjektov

SR

1 300

48 000

37

ČR

1 011

114 000

113

priemerná zaťaženosť daňových subjektov na 1 zamestnanca zaoberajúceho sa správou spotrebných daní

Zdroj: FR SR a GRC ČR

3.7 SYSTÉM EMCS

Systém EMCS je elekronický systém, prevádzkovaný

členskými krajinami EÚ, na monitorovanie pohybu nezda-

nených tovarov, podliehajúcich spotrebným daniam, me-

dzi členskými štátmi EÚ.

Prínosom systému EMCS je komplexný prehľad o prepra-

ve medzi jednotlivými členskými štátmi v rámci EÚ – od

oznámenia začatia prepravy až po jej ukončenie. Výz-

namné je pritom zníženie administratívnych nákladov pre

správcu dane a daňové subjekty na spracovanie, prenos

a archiváciu dokladov.

Cieľom EMCS bolo zavedenie elektronického systému

monitorovania prepravy tovarov podliehajúcich spotreb-

ným daniam na účely získania informácie o preprave

v reálnom čase.

Na každú prepravu sa vygeneruje jedinečný referenčný

kód, pod ktorým možno uvedenú prepravu sledovať onli-

V SR a v ČR je tento systém plne funkčný od 1. 4. 2010

ne.

a priebežne sa dopĺňa o európske a národné funkcionali-

ty.

Počet ukazovateľov v rámci systému EMCS odzrkadľuje Tabuľka č. 5.

Tabuľka č. 5

2012

2013

2014

2015

Ukazovateľ

SR

ČR

150 455 399 827 178 773 682 000 103 034 145 922 115 087

2 005 814 2 122 950 2 169 1 059 1 960

SR

ČR

SR

ČR

SR

ČR

výška výdavkov na upgrade EMCS v €

počet používateľov systému EMCS

64 000

707

počet zrealizovaných prepráv v EMCS v rámci EÚ

Zdroj: FR SR a GRC ČR

138 772

138 779 150 494 143 409 151 571 145 628 168 036 168 135

Počet zrealizovaných prepráv v systéme EMCS, v rámci

EÚ, bol takmer totožný v oboch krajinách napriek tomu,

že v ČR a v SR je rozdielny počet daňových subjektov,

ako aj používateľov systému EMCS.

V rámci SR pomer medzi počtom odoslaných a prijatých

prepráv v rámci EÚ bol temer rovnaký.

K vyššie uvedeným výdavkom za SR je potrebné pripočí-

tať sumu výdavkov vo výške 657 798 €, ktoré sa týkajú

upgradu v roku 2011.

SR a ČR evidujú v systéme EMCS porovnateľný počet

prepráv v rámci EÚ. Výdavky vynaložené v SR na upgra-

de tohto systému však boli v kontrolovanom období o

744 400 € vyššie než v ČR.

Celkové výdavky na zavedenie systému EMCS nebolo

možné porovnať, lebo FR SR poskytlo údaje o výdavkoch

iba za upgrade systému v období 2011 — 2015, avšak

výdavky sa vynakladali aj pred týmto obdobím.

NKÚ SR získal od FR SR údaje o upgrade systému

EMCS len za obdobie od roka 2011 napriek tomu, že

tento systém bol zavedený a prevádzkovaný už skôr. Aj

napriek tomu výdavky vynaložené na upgrade systému

EMCS v SR boli o 188 134 € vyššie, ako výdavky na

zavedenie a upgrade systému EMCS za cca desať rokov

jeho fungovania v ČR.

Výdavky vynaložené v uvedenom období len za upgrade

EMCS boli v SR cca o 20 % vyššie, ako výdavky vynalo-

žené v ČR na zavedenie systému EMCS, ako aj na up-

grade tohto systému za viac než 10 rokov.

Výdavky vynaložené na upgrade systému EMCS prepočítané na jednu prepravu medzi SR, resp. ČR a inými členskými

štátmi EÚ v € dokumentuje Graf č. 5.

| 13

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Graf č. 5

Zdroj: FR SR a GRC ČR

Za kontrolované obdobie výška výdavkov súvisiacich s upgradom systému EMCS v SR na jednu prepravu prevyšuje

2,3-krát výdavky v porovnaní s ČR.

PODSTATNÉ ZISTENIA

1. Právna úprava ČR a SR vysoko presahuje minimálne požiadavky EÚ na predmet a správu spotrebných daní.

Reaguje na identifikované riziká v iných členských štátoch, ako aj na zistené riziká na daňových územiach.

Legislatívne zmeny prijaté v kontrolovanom období umožňovali správcovi dane vo väčšej miere zabraňovať vzniku

možných daňových únikov.

2. V boji proti únikom spotrebných daní sa ako dobrá prax v oboch krajinách osvedčil dohľad nad pohybom surového

tabaku, resp. tabakovej suroviny, implementácia inštitútu distribútora pohonných hmôt a evidencia predajcov

spotrebiteľského balenia liehu.

3. Príjmy zo spotrebných daní v SR a ČR rastú pomalšie než ostatné daňové príjmy.

4. Efektívnosť administratívnych nákladov v oboch členských štátoch má klesajúci charakter. Významným faktorom

zhoršenej efektívnosti administratívnych nákladov je rast miezd, čo možno vyhodnotiť ako prirodzený vývoj. V SR

túto efektívnosť negatívne ovplyvňujú aj vynaložené výdavky na elektronizáciu správy spotrebných daní (IT

výdavky) a výdavky vynaložené na mzdy zamestnancov vykonávajúcich stály daňový dozor v daňových skladoch

na lieh.

5. Ďalším negatívnym faktorom sa javí značná administratívna náročnosť pri správe spotrebných daní, čo potvrdzuje

neznižujúci sa počet zamestnancov v oblasti správy spotrebných daní.

6. Správa spotrebných dani v SR je administratívne náročnejšia než v ČR, a vzhľadom na pomer počtu daňových

úkonov k počtu daňových subjektov aj nákladnejšia.

7. Rozdielna legislatívna úprava sa prejavila vo veľkých rozdieloch medzi počtom porovnateľných povolení a

registráciou daňových subjektov. Počet porovnateľných administratívnych úkonov správcov dane bol v SR a ČR v

jednotlivých rokoch kontrolovaného obdobia podobný, pričom počet daňových subjektov je v SR o cca tretinu nižší

než v ČR.

8. Elektronizácia správy spotrebných daní bola vykonaná v rôznych oblastiach oboch členských štátov. V SR je

zavedená plne automatizovaná elektronizácia spracovania daňových priznaní pri spotrebných daniach – od jeho

podania až po zápis daňovej povinnosti. V podmienkach ČR je pre daňové subjekty nastavená možnosť vkladať na

webovú stránku povinné doklady k jednotlivým prepravám, ktoré sa týkajú zdaneného tovaru.

9. Organizačné usporiadanie v oboch krajinách prešlo zásadnými zmenami. V rámci organizačnej štruktúry finančnej

správy SR sa v roku 2015, okrem FR SR, správou spotrebných daní zaoberalo 74 organizačných útvarov

s celkovým počtom 1 300 zamestnancov, ktoré spravujú cca 48 000 daňových subjektov. V rámci organizačnej

štruktúry Colnej správy ČR sa v roku 2015 správou spotrebných daní zaoberalo cca 60 organizačných útvarov

s celkovým počtom 1 011 zamestnancov, ktoré spravujú cca 114 000 daňových subjektov. V SR je približne

tretinový počet daňových subjektov na vyšší počet zamestnancov v oblasti správy spotrebných daní v porovnaní

| 14

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

s ČR. Priemerná zaťaženosť na 1 zamestnanca zaoberajúceho sa správou spotrebných daní je vo finančnej sprá-

ve SR 37 daňových subjektov, zatiaľ čo v colnej správe ČR je to až 113 daňových subjektov.

10. Celkové výdavky vynaložené v kontrolovanom období len za upgrade systému EMCS boli v SR cca o 20 % vyššie

ako výdavky vynaložené v ČR na zavedenie systému EMCS, ako aj na upgrade tohto systému za viac než 10

rokov.

11. Výdavky súvisiace s upgradom systému EMCS v SR na jednu prepravu 2,3-krát prevyšujú výdavky v ČR.

ODPORÚČANIA

NKÚ ČR a NKÚ SR odporučili:

1. FR SR – prehodnotiť opodstatnenosť výkonu stáleho daňového dozoru v daňových skladoch na lieh,

2. GRC ČR – dokončiť elektronizáciu spracovania daňových priznaní,

3. FR SR – aplikovať preverovanie ekonomickej stability žiadateľov o vydanie povolenia formou finančnej analýzy,

4. Všetkým štátom EÚ – zavedenie monitorovania surového tabaku, resp. tabakovej suroviny na daňovom území,

5. Všetkým štátom EÚ – zavedenie označovania spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou.

4

REAKCIA KONTROLOVANÉHO SUBJEKTU

Výsledkom kontroly bol záznam o výsledku kontroly, s ktorým bol kontrolovaný subjekt oboznámený. Následne bola

vypracovaná Spoločná záverečná správa o výsledkoch paralelných kontrol správy spotrebných daní v ČR a SR.

5

TÍM KONTROLÓROV

Kontrola bola vykonaná šiestimi kontrolórmi, z ktorých boli traja kontrolóri za NKÚ ČR a traja kontrolóri za NKÚ SR. Piati

kontrolóri majú dlhoročné skúsenosti v oblasti kontroly výkonnosti a súladu a jedna kontrolórka má 12-ročnú prax

v oblasti správy spotrebných daní.

ZÁVER

Spolupráca NKÚ ČR a NKÚ SR splnila ciele. Obe kon-

trolné inštitúcie získali hlbšiu znalosť systému správy

spotrebných daní v ČR a v SR. Spoločný základný

právny rámec spolupráce odhalil významné rozdiely

oboch systémov, ktoré ovplyvňujú efektívnosť správy

spotrebných daní.

vých podvodov. Boli identifikované aj postupy znižujúce

náklady správy spotrebných daní.

Vzájomná spolupráca odhalila rozdiely, ktoré výz-

namným spôsobom ovplyvňujú efektívnosť správy daní

a umožňujú medzinárodné porovnanie bez toho, aby

boli vykonané vzájomne koordinované hĺbkové kontroly

u správcu dane. V tom je úloha najvyšších kontrolných

inštitúcií nezastupiteľná.

Počas paralelných kontrol boli zistené príklady dobrej

praxe, ktoré by mohli prispieť k obmedzovaniu daňo-

KONTAKT

Najvyšší kontrolný úrad SR

Priemyselná 2

Najvyšší kontrolný úrad ČR

Jankovcova 1518/2

824 73 Bratislava

170 04 Praha 7

+421 2 501 14 451  info@nku.gov.sk

 +420 233 045 111  podatelna@nku.cz

| 15