SPOLOČNÁ

ZÁVEREČNÁ SPRÁVA

o výsledkoch paralelných kontrol

správy spotrebných daní v SR a ČR

2

Spoločná záverečná správa

Máj 2017

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Českej republiky, www.nku.cz

3

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Obsah

Úvodné slovo ..................................................................................5

1 Zhrnuꢀe a vyhodnotenie .................................................................7

2 Základné informácie ........................................................................9

2.1 Idenꢀꢁkácia kontroly vykonanej NKÚ ČR............................................ 10

2.2

Idenꢀꢁkácia kontroly vykonanej NKÚ SR ........................................... 10

3 Legislaꢂva spotrebných daní v ČR a SR ..........................................11

3.1

Legislaꢂva spotrebných daní v ČR...................................................... 11

3.1.1 Vymedzenie právnych predpisov v ČR ............................................................ 11

3.1.2 Štruktúra zmien legislaꢀvy pri jednotlivých druhoch spotrebných daní

vo vzťahu k predmetu kontroly v ČR............................................................... 12

3.2 Legislaꢂva spotrebných daní v SR ...................................................... 19

3.2.1 Vymedzenie právnych predpisov .................................................................... 19

3.2.2 Štruktúra zmien legislaꢀvy pri jednotlivých druhoch spotrebných daní

vo vzťahu k predmetu kontroly....................................................................... 20

3.3 Porovnanie a vyhodnotenie ............................................................... 22

3.3.1 Porovnanie...................................................................................................... 22

3.3.2 Vyhodnotenie ................................................................................................. 23

4 Vývoj príjmov zo spotrebných daní ...............................................25

4.1 Výber spotrebných daní vo väzbe na makroekonomické

ukazovatele v ČR ................................................................................ 25

4.2 Výber spotrebných daní vo väzbe na makroekonomické

ukazovatele v SR ................................................................................ 28

4.3 Porovnanie vyhodnotení .................................................................... 29

4.3.1 Porovnanie ..................................................................................................... 29

43.2 Vyhodnotenie ................................................................................................. 31

5 Administraꢂvne výdavky správy spotrebných daní ........................32

5.1 Administraꢂvne náklady správy spotrebných daní v ČR ...................... 33

5.2 Administraꢂvne náklady správy spotrebných daní v SR ...................... 35

5.3 Porovnanie a vyhodnotenie................................................................ 37

5.3.1 Porovnanie...................................................................................................... 37

5.3.2 Vyhodnotenie ................................................................................................. 38

4

Spoločná záverečná správa

6 Výkonnostné ukazovatele správy spotrebných daní .......................39

6.1 Výkonnostné ukazovatele v ČR ........................................................... 40

6.1.1 Povolenie a registrácia k činnosꢁ v ČR............................................................ 40

6.1.2 Administraꢀvne úkony v ČR ............................................................................ 43

6.2 Výkonnostné ukazovatele v SR .......................................................... 45

6.2.1 Povolenie a registrácia k činnosꢁ v SR ........................................................... 45

6.2.2 Administraꢀvne úkony v SR ............................................................................ 51

6.3 Porovnanie a vyhodnotenie ............................................................... 56

6.3.1 Porovnanie...................................................................................................... 56

6.3.2 Vyhodnotenie ................................................................................................. 57

7 Elektronizácia administraꢂvnych úkonov ......................................58

7.1 Elektronizácia administraꢂvnych úkonov v ČR .................................... 58

7.2 Elektronizácia administraꢂvnych úkonov v SR .................................... 59

7.3 Porovnanie a vyhodnotenie................................................................ 59

7.3.1 Porovnanie...................................................................................................... 59

7.3.2 Vyhodnotenie ................................................................................................. 59

8 Analýza zmien organizačnej štruktúry a personálneho

zabezpečenia v oblasꢀ spotrebných daní.......................................60

8.1 Organizačné usporiadanie Colnej správy ČR ....................................... 60

8.2 Organizačné usporiadanie správy spotrebných daní v SR ................... 62

8.3 Porovnanie a vyhodnotenie ............................................................... 63

8.3.1 Porovnanie...................................................................................................... 63

8.3.2 Vyhodnotenie ................................................................................................. 63

9 Systém EMCS ................................................................................64

9.1 EMCS v ČR ......................................................................................... 64

9.1.1 Vývoj a funkcionality systému EMCS .............................................................. 64

9.1.2 Výdavky na zavedenie a používanie systému EMCS ....................................... 65

9.2 EMCS v SR .......................................................................................... 66

9.2.1 Vývoj a funkcionality systému EMCS .............................................................. 66

9.2.2 Výdavky na zavedenie a používanie systému EMCS........................................ 68

9.3 Porovnanie a vyhodnotenie................................................................ 68

9.3.1 Porovnanie...................................................................................................... 68

9.3.2 Vyhodnotenie ................................................................................................. 69

10 Záver ...........................................................................................70

Prílohy ......................................................................................................... 71

5

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

»

Úvodné slovo

Predkladaná spoločná správa informuje o priebehu a výsledku medzinárodnej spolupráce pri

paralelných kontrolách, ktoré realizovali Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky a Najvyšší

kontrolný úrad Českej republiky, zameraných na správu spotrebných daní v rokoch 2012 – 2015.

Spolupráca medzi najvyššími kontrolnými inšꢁtúciami oboch krajín sa realizovala na základe

Zmluvy o spolupráci medzi NKÚ SR a NKÚ ČR pri vykonávaní paralelných kontrol zameraných na

správu spotrebných daní, uzatvorenej v auguste 2015.

Téma paralelných kontrol bola vybraná na základe skutočnosꢀ, že oba členské štáty EÚ vychádzajú

zo spoločnej európskej legislaꢀvy s cieľom zisꢁť, ako je aplikovaná na národnej úrovni, ako je

nastavený systém správy spotrebných daní a v čom je systém v SR a v ČR rozdielny.

Najväčší prínos vykonaných kontrolných akcií spočíval vo výmene skúsenosꢀ, idenꢁꢂkácii

rozdielov a zistení dobrej praxe. V neposlednom rade bolo prínosom zistenie, že medzinárodná

porovnateľnosť dát o výkonnosꢁ a efekꢁvite správy spotrebných daní je bez realizácie paralelnej

kontroly veľmi obmedzená.

Karol Mitrík

Miloslav Kala

prezident

predseda

Najvyšší kontrolný úrad

Slovenskej republiky

Českej republiky

6

Spoločná záverečná správa

7

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

»

1 Zhrnutie a vyhodnotenie

ശ

Právna úprava spotrebných daní v ČR a v SR a ich spravovanie je v súlade s právnymi predpismi

EÚ a významne presahuje požiadavky EÚ. Medzi úpravou spotrebných daní v SR a ČR boli

zistené rozdiely. V ČR prispieva k efekꢀvnej správe spotrebných daní overovanie ekonomickej

stability žiadateľov o vydanie povolenia a povinné označovanie a farbenie vybraných

minerálnych olejov a niektorých ďalších olejov. V SR je distribúcia kontrolných známok

jednoduchšia ako v ČR a menej zaťažuje správcu dane. V boji proꢁ únikom spotrebných

daní sa ako dobrá prax v oboch krajinách osvedčil dohľad nad pohybom surového tabaku,

resp. tabakovej suroviny, implementácia inšꢁtútu distribútora pohonných hmôt a evidencia

predajcov spotrebiteľského balenia liehu.

Príjmy zo spotrebných daní v SR a ČR rastú pomalšie než ostatné daňové príjmy. Ciele

EÚ, spočívajúce v znížení zdanenia práce a v zavádzaní ekologicky úsporných opatrení

a obmedzovaní závislosꢁ od tabaku a alkoholu neboli doteraz v ČR a SR naplňované o. i. aj

preto, že v oboch krajinách nie je zavedená indexácia sadzieb spotrebných daní. Následkom

toho dochádza k znižovaniu významnosꢁ spotrebných daní na celkových daňových príjmoch

a v dôsledku rastúcej kúpnej sily k reálnemu znižovaniu daňového zaťaženia spotrebnými

daňami. Zavádzanie ekologických opatrení, ktoré štát dotuje, a ktoré majú negaꢀvny dopad

na príjmy spotrebných daní, bude v budúcnosꢁ potrebné nahradiť inými príjmami alebo

znížením výdavkov štátu.

Administraꢀvne výdavky vynaložené na správu spotrebných daní v ČR i SR dlhodobo

rastú najmä z dôvodu rastu miezd, a ich efekꢀvnosť klesá. V SR túto efekꢀvnosť negaꢀvne

ovplyvňujú aj vynaložené výdavky na elektronizáciu správy spotrebných daní (IT výdavky)

a výdavky vynaložené na mzdy zamestnancov vykonávajúcich stály daňový dozor v daňových

skladoch na lieh. Elektronizácia správy spotrebných daní v SR sa na znížení počtu správcov

dane významne neprejavila. NKÚ ČR a NKÚ SR odporúčajú FR SR prehodnoꢁť opodstatnenosť

výkonustálehodaňovéhodozoruvdaňovomskladenalieh.VČRefekꢀvnosťadministraꢀvnych

výdavkov ovplyvňovala skutočnosť, že Colná správa ČR neaplikovala v kontrolovanom období

postupy, ktoré by viedli k zníženiu personálnej náročnosꢁ správy spotrebných daní.

Počet porovnateľných administraꢀvnych úkonov správcov dane bol v SR a ČR v jednotlivých

rokoch kontrolovaného obdobia podobný, pritom počet porovnateľných daňových subjektov

je v SR o cca treꢁnu nižší než v ČR. Správcovia dane v SR vykonávajú administraꢀvne úkony

prevažne formou fyzického výkonu daňového dozoru, zaꢁaľ čo správcovia dane v ČR kladú

dôraz na vzdialený dohľad a analýzu rizík. Správa spotrebných daní v SR je administraꢀvne

náročnejšia než v ČR a vzhľadom na pomer počtu daňových úkonov k počtu subjektov aj

nákladnejšia.

8

Spoločná záverečná správa

ശ

Elektronizácia správy spotrebných daní sa v SR a ČR vykonala v rozdielnych oblasꢁach. V SR

je úplne elektronizovaná administrácia daňových priznaní pri spotrebných daniach, v ČR sa

elektronicky prenášajú doklady preukazujúce zdanenie tovarov podliehajúcich spotrebným

daniam v daňovom voľnom obehu. Oba spôsoby elektronizácie podporujú efekꢀvnu správu

spotrebných daní, a preto ich NKÚ ČR a NKÚ SR odporúčajú aplikovať v oboch krajinách.

Celkové výdavky na zavedenie systému EMCS nebolo možné porovnať, lebo FR SR poskytlo

údaje o výdavkoch iba za upgrade systému v období 2011 — 2015, avšak výdavky sa

vynakladali aj pred týmto obdobím. Výdavky vynaložené v uvedenom období len za upgrade

EMCS boli v SR cca o 20 % vyššie ako výdavky vynaložené v ČR na zavedenie systému EMCS,

ako aj na upgrade tohto systému za viac než desať rokov.

Správcovia spotrebných daní v ČR a SR nedosahovali porovnateľné hodnoty kvalitaꢀvnych

ukazovateľov pri vynaložení porovnateľných výdavkov. Úroveň dohľadu je v oboch krajinách

porovnateľná, avšak v SR je správa spotrebných daní významne náročnejšia na zdroje.

Zavedením elektronického systému prepravy a sledovania výrobkov podliehajúcich spotrebnej

dani prišlo k zefektívneniu správy spotrebných daní, avšak v SR v nižšej miere, pretože na

zavedenie systému a jeho modernizáciu sa vynakladali významne vyššie výdavky ako v ČR.

9

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

»

2 Základné informácie

Spolupráca oboch kontrolných inšꢀtúcií na základe „Zmluvy o spolupráci pri vykonaní paralelných

kontrol zameraných na správu spotrebných daní“ zo dňa 18. 8. 2015. NKÚ ČR a NKÚ SR sa

dohodli, že vykonajú paralelné kontroly, ktoré budú primárne zamerané na problemaꢁku správy

spotrebných daní a ich výsledky umožnia analýzu, vzájomné porovnanie a vyhodnotenie zistených

skutočnosꢀ. Boli dohodnuté spoločné audítorské otázky, z ktorých paralelné kontroly vychádzali.

Charakterisꢀka predmetu a cieľa paralelnej kontroly: Cieľom paralelných kontrol bolo porovnať

výkonnosť správcov spotrebných daní pri zohľadnení kvalitaꢀvnych a kvanꢁtaꢀvnych ukazovateľov

a idenꢁꢂkáciu slabých stránok procesu správy spotrebných daní. Odpovede sa mali týkať najmä

nasledujúcich hlavných audítorských otázok:

ശ

Dosahovali správcovia spotrebnej dane v ČR a SR porovnateľné hodnoty kvalitaꢀvnych

ukazovateľov pri vynaložení porovnateľných výdavkov?

ശ

Prispelo zavedenie elektronického systému prepravy a sledovania výrobkov podliehajúcich

spotrebnej dani (Excise Movement and Control System - EMCS)¹k zefektívneniu správy

spotrebných daní a boli výdavky na jeho zavedenie vynaložené účelne?

Vykonanými paralelnými kontrolami sa mali zisꢁť príčiny významných rozdielov ovplyvňujúcich

efekꢁvitu a účelnosť správy dane v ČR a SR, najmä v oblasꢁ právnej úpravy a v nastavení

organizačnej štruktúry.

Spoločná záverečná správa o výsledkoch kontrolných akcií bola spracovaná v zmysle

Medzinárodných kontrolných štandardov ISSAI 300 – Základné princípy výkonnostného auditu.

Generálne riaditeľstvo ciel (GRC) a Finančné riaditeľstvo SR (FR SR) sa pripojili k spoločnej deklarácii

o vzájomnej spolupráci krajín Vyšehradskej štvorky, ktorej cieľom v oblasꢁ spotrebných daní je,

okrem iného, boj proꢁ podvodom, preskúmanie možnosꢁ harmonizácie právnych predpisov

a hľadanie harmonizovaných interpretácií o pravidlách vybraných problémov, preskúmanie

možnosꢁ spoločných akꢁvít na zvýšenie efekꢁvity pri odhaľovaní podvodov a zdieľanie skúsenosꢀ

a osvedčených postupov.

1

EMCS sa prevádzkuje podľa rozhodnuꢁa Európskeho parlamentu a Rady č. 1152/2003/ES, zo 16. júna 2003,

o zavedenieinformaꢁzácii prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani.

10

Spoločná záverečná správa

2.1

Idenꢁꢂkácia kontroly vykonanej NKÚ ČR

číslo kontroly:

predmet kontroly:

cieľ kontroly:

15/33

Správa spotrebných daní

Cieľom kontroly NKÚ ČR bolo preveriť postup colných orgánov pri správe

spotrebných daní, najmä pri sledovaní prepravy v režime pozastavenia

dane a pri zabezpečení dane (colných dlhov); preveriť, či je systém správy

spotrebných daní nastavený tak, aby bola zabezpečená efekꢀvnosť

výberu príjmov štátneho rozpočtu.

kontrolované obdobie: roky 2012 – 2015 a v prípade vecných súvislosꢀ i predchádzajúce

a nadväzujúce obdobie

Kontrolovaná osoba:

Generálne riaditeľstvo ciel

2.2

Idenꢁꢂkácia kontroly vykonanej NKÚ SR

číslo kontroly:

predmet kontroly:

cieľ kontroly:

KA-023/2016/1050

Správa spotrebných daní

Cieľom kontroly bolo nezávislé a objekꢀvne preskúmanie, či FR SR a colné

úrady (CÚ) pri správe spotrebných daní fungujú hospodárne, efekꢀvne

a účinne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

kontrolované obdobie: roky 2012 až 2015

Kontrolovaná osoba: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

11

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

»

3. Legislatíva spotrebných

daní v ČR a SR

Legislaꢀva správy spotrebných daní je rozdelená na úroveň právnej úpravy EÚ (pozri prílohu č. 1)

a úroveň národných právnych predpisov (pozri prílohu č. 2).

SMERNICA RADY 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice

92/12/EHS deꢂnuje spotrebnú daň a určuje základné pravidlá správy daní a nakladania

s energeꢁckými produktmi a elektrinou, tabakovými výrobkami, alkoholom a alkoholickými

nápojmi. Táto smernica umožňuje zaťažiť spotrebnou daňou aj iné výrobky.

Právne predpisy EÚ upravujú najmä minimálne podmienky:

ശ

výšky sadzieb pre jednotlivé druhy vybraných výrobkov

kritérií pre výrobu, skladovanie, spracúvanie a držbu výrobkov podliehajúcich dani

vzniku daňovej povinnosꢁ

oslobodenia od dane a vrátenia dane

dohľadu nad prepravou vybraných výrobkov medzi členskými štátmi EÚ, medzinárodnej

spolupráce a vedenia registrov o hospodárskych subjektoch a daňových skladoch.

Právna úprava EÚ umožňuje zavádzať kontrolné postupy a inšꢁtúty na národnej úrovni za

predpokladu, že nebudú viesť k narušeniu hospodárskej súťaže.

3.1

Legislaꢀva spotrebných daní v ČR

3.1.1 Vymedzenie právnych predpisov v ČR

V ČR sa právna úprava spotrebných daní sústreďuje do zákona o spotrebných daniach

(zákon č. 353/2003 Zb.), ktorý upravuje správu spotrebnej dane z minerálnych olejov, spotrebnej

dane z liehu, spotrebnej dane z tabakových výrobkov, spotrebnej dane z piva, spotrebnej dane

z vína a medziproduktov a spotrebnej dane zo surového tabaku. Tento zákon deꢂnuje formy

nakladania s tovarmi podliehajúcimi spotrebným daniam, plaꢁteľa dane, povoľovacie konanie,

podmienky prepravy tovarov, priznanie dane a sankcie za porušenie právnych predpisov. Zákon

a nadväzujúce vyhlášky ďalej upravujú niektoré ďalšie podmienky nakladania s minerálnymi

olejmi (označovanie minerálnych olejov), obmedzenie predaja liehovín a tabakových výrobkov,

sledovanie nakladania so zvláštnymi minerálnymi olejmi a skladovanie surového tabaku na iný

účel než na výrobu tabakových výrobkov.

Dane z ostatných energeꢁckých produktov (t. j. zemného plynu a niektorých ďalších plynov,

pevných palív a elektriny) sú upravené v časꢁach 45 - 47 zákona č. 261/2007 Zb. o stabilizácii

verejných rozpočtov.

12

Spoločná záverečná správa

V ČR je ďalej rad ustanovení, ktoré súvisia so správou spotrebných daní, obsiahnutý v špeciálnych

právnych predpisoch. Zákon o pohonných hmotách č. 311/2006 Zb. a vykonávací predpis upravujú

podmienky predaja, výdaja, distribúcie pohonných hmôt a vedenia evidencie pohonných hmôt

uvedených do daňového voľného obehu.

V zákone č. 61/1997 Zb. o liehu a jeho vykonávacích predpisoch sú deꢂnované podmienky výroby,

skladovania, evidencie a kontroly výroby a obehu liehu. Zákon č. 307/2013 Zb. o povinnom

označovaní liehu a príslušné vykonávacie predpisy stanovujú povinné označovanie liehu

kontrolnou známkou v spotrebiteľskom balení, podmienky nakladania s kontrolnými známkami

a podmienky nakladania s liehom (t. j. výroba, spracovanie, predaj alebo iný prevod, preprava,

doprava, skladovanie, prevzaꢁe, použiꢁe, držanie, dovoz alebo vývoz liehu).

Postupy pri daňovom konaní, ktoré nie sú uvedené v špeciálnych predpisoch, upravuje zákon

č. 280/2009 Zb., daňový poriadok. Sankcie sa ukladajú postupmi podľa zákona č. 500/2004 Zb.,

správny poriadok.

Podmienky vydania živnostenského oprávnenia (koncesie) na prevádzkovanie živnosꢁ „Výroba

a spracovanie palív a mazív a distribúcia pohonných hmôt“ a „Výroba, úprava a predaj kvasného

liehu, konzumného liehu a liehovín“ sú upravené zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon).

Česká republika využila oprávnenie zavádzať kontrolné postupy a inštitúty pri kontrole prepravy

tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v daňovom voľnom obehu a pri dohľade nad

dodržiavaním právnych predpisov pri nakladaní s tovarmi podliehajúcimi spotrebným daniam,

z ktorých nebola odvedená spotrebná daň, ako aj pri nakladaní s tovarmi podliehajúcimi

spotrebným daniam, z ktorých už daň bola odvedená. Ide o sledovanie nakladania so zvláštnymi

minerálnymi olejmi a surovým tabakom, označovanie niektorých ďalších minerálnych olejov,

označovanie tabakových výrobkov tabakovou nálepkou a označovanie liehu kontrolnou známkou

v spotrebiteľskom balení.

Česká republika využila oprávnenie vo veci zdanenia spotrebnou daňou aj na iné tovary a ako

jedno z opatrení proti daňovým podvodom zaviedla spotrebnú daň zo surového tabaku.

3.1.2 Štruktúra zmien legislaꢀvy pri jednotlivých druhoch spotrebných daní vo vzťahu

k predmetu kontroly v ČR

Na podklade Uznesenia Vlády Českej republiky z 3. októbra 2012 č. 735/2012 (UV) o realizácii

„plánu nulovej tolerancie k čiernemu trhu s liehovinami“ prišlo v rokoch 2012 - 2015 v Českej

republike k zásadným legislaꢀvnym úpravám, ktorými bol zavedený celý rad opatrení proꢁ

daňovým podvodom zo spotrebnej dane z liehu. V rovnakom období prišlo aj k zásadným zmenám

v právnej úprave spotrebnej dane z minerálnych olejov, spotrebnej dane z tabakových výrobkov

a trestnosꢁ prípravy skrátenia dane.

Trestnoprávna ochrana daňových príjmov

S účinnosťou od 1. 7. 2016 je zavedená trestnosť prípravy trestného činu „Skrátenie dane, poplatku

a podobnej povinnej platby“. Vykonaná úprava by mala umožniť policajným orgánom efekꢀvnejšie

a včasnejšie prijímanie opatrení na obmedzenie daňových podvodov, napr. operaꢀvne nasadenie

pátracích prostriedkov.

13

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Všeobecné ustanovenia správy spotrebných daní

Vydanie povolenia na nakladanie s tovarmi podliehajúcimi spotrebným daniam podľa zákona

o spotrebných daniach, je s účinnosťou od 1. 1. 2015 podmienené:

ശ

spoľahlivosťou

bezdlžnosťou

ekonomickou stabilitou

oprávnením prevádzkovať živnosť umožňujúcu výkon činnosꢁ súvisiacej s povolením

žiadateľ nie je v likvidácii alebo v úpadku.

Cieľom právnej úpravy bolo najmä riešenie problemaꢁky vzniku daňových nedoplatkov, a to

znížením počtu subjektov s oprávnením nakladať s tovarmi podliehajúcimi spotrebným daniam.

Podmienka ekonomickej stability umožňuje správcovi dane zohľadniť ꢂnančnú situáciu daňových

subjektov v rámci povoľovacieho konania, ako aj po vydaní povolenia. Zmyslom tohto opatrenia

je zamedziť subjektom, ktoré nemajú dostatočné ꢂnančné príjmy na riadne plnenie daňových

povinnosꢀ, nakladať s tovarmi podliehajúcimi spotrebným daniam. Na posúdenie ekonomickej

stability žiadateľa boli stanovené ukazovatele (rentabilita, likvidita, ꢂnančná stabilita, akꢁvita,

produkꢁvita práce), na základe ktorých sa vykonáva ꢂnančná analýza. Okrem týchto ukazovateľov

záleží aj na správnom uvážení správcu dane s ohľadom na individuálne podmienky daného konania.

V zákone je stanovená periodicita preverovaní plnenia podmienky ekonomickej stability z dôvodu

aktuálnosꢁ údajov – 1-krát ročne v nadväznosꢁ na lehotu na podanie daňového priznania dane

z príjmov. Správca dane má možnosť stanoviť aj ďalšie podmienky potrebné pre správu dane. Ak

držiteľ povolenia podmienky neplní, je správca dane oprávnený povolenie zrušiť, prípadne zrušiť

s odkladom.

Z celkového počtu 2 609 subjektov, v ktorých Colná správa ČR preverovala podmienku ekonomickej

stability, bolo 18,6 % zistených ako ekonomicky nestabilných s vysokým rizikom vzniku nedoplatkov

v prípade, že povinnosť priznať a zaplaꢁť daň prekročí výšku zabezpečenia dane (napr. oprávnený

príjemca). Povolenie bolo zrušené desiaꢁm subjektom, ostatní žiadatelia navýšili zabezpečenie

dane, vložili svoj vklad do spoločnosꢁ alebo predložili aktuálne údaje z účtovníctva, podľa ktorých

už spĺňali všetky podmienky na vydanie povolenia.

Podmienky spoľahlivosꢀ a bezdlžnosꢀ musí okrem žiadateľa spĺňať aj fyzická osoba, ktorá je

štatutárnym orgánom alebo je jeho členom alebo fyzická osoba, ktorá síce nie je štatutárnym

orgánom žiadateľa ani jeho členom, ale túto činnosť vykonáva (reťazenie právnických osôb

v postavení štatutárneho orgánu alebo jeho člena, tzv. prepojené subjekty). Do konca roka 2016

bolo preverených viac než 30 ꢁsíc prepojených subjektov.

Evidencie vedené podľa zákona o spotrebných daniach (§ 37 - § 40 a § 60 zákona č. 353/2003 Zb.)

obsahujú údaje:

ശ

odruhu,názve,kódeamnožstvetovaruvyrobeného,prevzatého,vydanéhoaleboodoslaného

v členení podľa druhu daňového režimu (režim pozastavenia dane, dovoz, spätné uvedenie

do režimu pozastavenia dane, vývoz, daňový voľný obeh, vlastná spotreba, strata)

ശ

o idenꢁꢂkátore (SEED ID) príjemcu alebo dodávateľa tovarov podliehajúcich spotrebným

daniam, deklarantovi, dátume vzniku udalosꢁ a zápise do evidencie

o preprave tovarov podliehajúcich spotrebným daniam (napr. dopravnom prostriedku,

dopravcovi, čísle prepravy)

ശ

o evidenčných číslach súvisiacich dokladov

o oznámení o uvedení liehu v spotrebiteľskom balení označenom kontrolnou známkou do

daňového voľného obehu a jeho distribúcii.

14

Spoločná záverečná správa

Záznam o prevzaꢀ po preprave musí byť vykonaný bezodkladne po jej ukončení. V prípade

evidencie vedenej elektronicky musí byť zabezpečený aj výstup vo formáte xls, xlsx, ods.

Lieh

Česká republika po roku 2012 zaviedla komplex opatrení spočívajúcich v detailnom prehľade

o činnostiach subjektov (pozri prílohu č. 3, schému A) od výroby surového liehu, označovania

liehu kontrolnou známkou až po jeho distribúciu konečnému predajcovi alebo užívateľskému

podniku oprávnenému používať lieh oslobodený od dane. V ČR podlieha dohľadu colných orgánov

aj výrobné zariadenie na výrobu liehu, ktoré nie je v prevádzke. Cieľom novej právnej úpravy bolo

zvýšiť prehľad o spracovaní liehu a výrobe liehovín a identifikovať osoby nakladajúce s liehom

v spotrebiteľskom balení, eliminovať nakladanie s liehom na finančne stabilné a spoľahlivé osoby

a zabezpečenie stáleho dohľadu nad výrobou a označovaním liehovín kontrolnou známkou.

Najvýznamnejšími opatreniami sú ꢁeto:

Evidencie o výrobe, príjme, zásobách a výdaji liehu obsahujú informácie o množstve liehu podľa

jednotlivých štádií výroby a spracovania liehu s uvedením čísel dokladov.

Obmedzenie objemu, materiálu obalu spotrebiteľského balenia a počtu balení s porušenou

kontrolnou známkou v mieste konečného predaja alebo výdaja spotrebiteľovi. Spotrebiteľským

balením sa rozumie nádoba alebo iný obal s objemom max. jeden liter, resp. tri litre, ak ide

o nádobu vyrobenú zo skla. Liehoviny, ktoré sú vo väčšom balení, sa považujú za neoznačené a je

zakázané s nimi nakladať. V mieste konečného predaja fyzickej osobe pre jej osobnú spotrebu sa

môže nachádzať max. jedno spotrebiteľské balenie s porušenou kontrolnou známkou, prípadne

tri, ak sú vybavené jednocestným venꢁlom.

Povinná registrácia osoby, ktorá uvádza lieh vo výrobkoch v spotrebiteľskom balení, ktoré majú

najmenej 15 objemových percent alkoholu, do daňového voľného obehu, a je dovozcom liehu,

výrobcom liehu v ČR alebo prevádzkovateľom daňového skladu v režime pozastavenia dane, za

predpokladu splnenia osobitných a technických podmienok. Osobitné podmienky, medzi ktoré

patrí spoľahlivosť, bezúhonnosť a nevyslovenie zákazu činnosꢁ, musí spĺňať žiadateľ a osoba

v postavení štatutárneho orgánu alebo zodpovedný zástupca. Žiadateľ musí poskytnúť

v závislosꢁ od predpokladaného množstva odobraných kontrolných známok zábezpeku

100 000 Kč – 5 000 000 Kč (t. j. cca 3 700 € – 185 000 €). Technickými podmienkami registrácie

sú vhodnosť miesta označovania liehu v spotrebiteľskom balení kontrolnou známkou

a vybavenosť miesta označovania liehu v spotrebiteľskom balení kontrolnou známkou alebo

daňového skladu kamerovým sledovacím zariadením v nepretržitom režime s diaľkovým

prístupom správcu dane.

Evidenčné označenie kontrolnej známky na označovanie liehovín v spotrebiteľskom balení

kontrolnou známkou s objemom väčším ako 0,06 litra. Pri preprave kontrolných známok musí

byť evidenčné označenie kontrolných známok uvedené v dokladoch o preprave alebo colnom

vyhlásení pri vývoze.

Kontrolná známka do 30. 11. 2013 obsahovala desaťmiestny evidenčný kód, ktorého súčasťou

bolo štvormiestne registračné odberné číslo, kód žiadosꢁ o pridelenie kontrolných známok a kód

zaradenia podľa úrovne objemovej koncentrácie liehu.

15

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Kontrolná známka od 1. 12. 2013 obsahuje dva typy idenꢁꢂkátorov a množstvo liehu

v spotrebiteľskom balení vyjadrenom v mililitroch liehu pri 20° C, a to so zaokrúhlením na celé

mililitre smerom nadol.

Evidencia kontrolných známok na označovanie liehu v spotrebiteľskom balení kontrolnou

známkou obsahuje denné zápisy o jednotlivých spôsoboch nakladania s kontrolnými známkami

podľa evidenčných kódov a tiež doklady, na základe ktorých k zápisu prišlo. Pri zničení, strate

alebo odcudzení konkrétnych kontrolných známok je ich držiteľ povinný nasledujúci pracovný

deň po tejto skutočnosti elektronickou cestou oznámiť správcovi dane evidenčný kód dotknutých

kontrolných známok a ich počet.

Zavedenie novej skutkovej podstaty deliktov a upravenie výšky sankcií ukladaných pri porušení

právnych predpisov pri nakladaní s kontrolnými známkami. Sankcie môžu byť uložené až do

výšky spotrebnej dane alebo ju môžu až desaťnásobne presiahnuť (napr. pri zničení alebo strate

kontrolných známok presahujúcej 0,1 % z celkového množstva jednej uskutočnenej objednávky

kontrolných známok, pri nevrátení kontrolnej známky v zákonom stanovenej lehote).

Obmedzenie nakladania s kontrolnými známkami je iba na registrovaných držiteľov, ktorí ich

nesmú postúpiť ďalšej osobe s výnimkou ich poskytnuꢁa zahraničnému dodávateľovi na označenie

liehovín v spotrebiteľskom balení kontrolnou známkou vyrábaných mimo Českej republiky.

Vyvezené kontrolné známky musia byť umiestnené na spotrebiteľské balenie a späť dovezené

najneskôr do deviaꢁch mesiacov od prevzaꢁa od správcu dane.

Povinná registrácia distribútora liehu v spotrebiteľskom balení za predpokladu splnenia

obdobných osobitných podmienok ako v prípade osoby povinnej označovať lieh kontrolnou

známkou s povinnosťou zložiť zábezpeku na daň do výšky 5 000 000 Kč (t. j. cca 185 000 €).

Vymedzenie osôb pre predaj alebo nákup liehu v spotrebiteľskom balení. Oprávnené osoby sú

povinné predávať lieh v spotrebiteľskom balení iným registrovaným osobám alebo konečnému

predajcovi, poprípade ho môžu predať ako konečný predajca. Nadobúdať lieh môžu od iných

registrovaných osôb, správcu konkurznej podstaty, správneho orgánu, organizačných zložiek štátu

alebo neregistrovaných osôb pri výkone daňovej exekúcie.

Oznámenie o uvedení liehu alebo predaji v spotrebiteľskom balení do daňového voľného

obehu sú držitelia a distribútori liehu povinní posielať bezprostredne nasledujúci deň po tejto

skutočnosti správcovi dane prostredníctvom informačného systému vedeného správcom dane

(ORO web klient) alebo pri dodržaní obsahu vo formáte xml. Oznámenie obsahuje počet použitých

kontrolných známok, objem a druh spotrebiteľského balenia, objemové percento liehu, európsky

kód tovaru (EAN), identifikáciu distribútora alebo konečného predajcu a ďalej aj názov výrobku

a šaržu výroby. Daňové subjekty v rokoch 2014 a 2015 zaslali cca 10,5 mil. oznámení.

Povinná koncesia (špecifická forma živnostenského oprávnenia) nielen na výrobu a úpravu

liehu, ale aj na predaj liehu v spotrebiteľskom balení podnikateľom fyzickej osobe na jej osobnú

spotrebu alebo inej právnickej alebo podnikajúcej fyzickej osobe na jej vlastnú vnútornú spotrebu.

Koncesované živnosti možno vykonávať len po vydaní rozhodnutia živnostenským úradom

pri splnení odbornej spôsobilosti a ďalších podmienok. Na predaj liehu sa nevyžaduje žiadna

16

Spoločná záverečná správa

predpísaná odborná spôsobilosť, prínosom pre správcu dane je prehľad o predajcoch liehovín

a ich prevádzkarniach a obmedzenie obchodovania na spoľahlivé subjekty. V Českej republike bolo

pre živnosť zahŕňajúcu výrobu, úpravu kvasného liehu, konzumného liehu, liehovín a ostatných

alkoholických nápojov², aj predaj, evidovaných v roku 2014 cca 94 ꢁsíc a v roku 2015 cca 104 ꢁsíc

koncesií.

Kontroly dodržiavania právnych predpisov v oblasꢁ nakladania s tovarmi podliehajúcimi

spotrebným daniam v Českej republike vykonávajú pri svojej činnosꢁ okrem správcu dane aj:

ശ

živnostenské úrady

Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia

orgány Finančnej správy ČR

orgány Českej obchodnej inšpekcie.

Ak zisꢁa, že prišlo k porušeniu povinnosꢁ alebo porušeniu zákazu, oznámia túto skutočnosť

bezodkladne správcovi spotrebnej dane.

Minerálne oleje

Česká republika zaviedla komplexný systém dohľadu (pozri prílohu č. 3, Schému B), ktorému

podliehajú minerálne oleje zaťažené spotrebnou daňou, ale aj vybrané minerálne oleje bez

sadzby spotrebnej dane, ktoré boli zneužívané na daňové úniky. Systém zahŕňa dohľad od výroby

minerálneho oleja, skladovania, prepravy, označovania a farbenia vybraných minerálnych olejov,

označovania niektorých ďalších minerálnych olejov až po dodanie konečnému spotrebiteľovi alebo

používateľovi, a v niektorých prípadoch aj spotrebu minerálnych olejov. Dohľad colných orgánov

zahŕňa aj výrobu a nakladanie so značkovacími látkami na označovanie minerálnych olejov.

Označovaniu a farbeniu vybraných minerálnych olejov podliehajú minerálne oleje uvedené pod

kódmi kombinovanej nomenklatúry³2710 19 25 2710 19 25 (Petrolej ostatný), 2710 19 29 (ostatné

inde neuvedené stredné oleje), ťažké plynové oleje 2710 19 41, 2710 19 45 a 2710 19 49, ak

nie je ich značkovanie zakázané⁴. Označovaniu niektorých ďalších minerálnych olejov podliehajú

napr. benzol, toluol, xylol a mazacie oleje a iné oleje určené na iné účely ako je pohon motorov.

Označovať a farbiť vybrané minerálne oleje a niektoré ďalšie minerálne oleje značkovacou látkou

je možné len na základe povolenia správcu dane.

Najvýznamnejšími novými opatreniami od roka 2012 sú:

Sledovania nakladania so zvláštnymi minerálnymi olejmi,

ktorými je skupina minerálnych olejov pod kódmi kombinovanej nomenklatúry 27101971 až

27101999 (t. j. mazacie oleje a iné oleje určené na iné účely ako je pohon motorov), ktorých

kinemaꢁcká viskozita pri 40 °C je nižšia ako 12 mm². s^-1vrátane a majú aspoň jednu z týchto

vlastnosꢀ:

ശ

bod vzplanuꢁa je nižší ako 150 °C alebo

pri desꢁlácii predesꢁluje menej ako 20 % objemu vrátane strát pri 350 °C.

Tieto minerálne oleje sa zneužívali ako prímes do hotových pohonných hmôt, išlo najmä

o motorovú naꢃu, alebo sa priamo používali alebo predávali na pohon motorov, pretože fyzikálne

vlastnosꢁ majú veľmi podobné.

Registrovať u správcu dane sa musia subjekty nakladajúce so sledovanými minerálnymi olejmi

voľne uloženými alebo v balení presahujúcom 220 litrov. Na vydanie registrácie musia byť splnené

osobitné podmienky žiadateľa, štatutárneho orgánu a zodpovedného zástupcu, čo plaꢀ po celý

2

3

4

S výnimkou piva, ovocných vín, ostatných vín a medoviny a ovocných desꢁlátov získaných pálením.

Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 zo dňa 23. júla 1987 o colnej a štaꢁsꢁckej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku.

Napr. pri použiꢀ ako palivo (okrem plavby po vodách, ak nejde o súkromné rekreačné plavidlá) alebo ako zložka na ich výrobu,

ak značkovanie vadí ich použiꢁu.

17

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

čas registrácie. K 30. 11. 2016 register osôb manipulujúcich so zvláštnymi minerálnymi olejmi

obsahoval 54 platných registrácií, na návrh držiteľa registrácie boli zrušené štyri registrácie.

Elektronická evidencia musí obsahovať podrobné informácie o príjme, vlastnej spotrebe a predaji

alebo prevode minerálneho oleja, zahŕňajúce čísla dokladov, čísla oznámení od správcu dane,

miesta skladovania a spotreby, účelu spotreby miesta skladovania, spotreby alebo pri predaji

miesto dodania a registračné číslo odberateľa.

Oznámenie o každom nadobudnuꢂ zvláštneho minerálneho oleja musí byť správcovi dane

doručené v intervale 24 až 72 hodín pred prijaꢀm. Oznamuje sa idenꢁꢂkácia obchodných

partnerov, názov a nomenklatúra zvláštneho minerálneho oleja, množstvo, účel spotreby alebo

informácie o predaji alebo prevode.

Oznámenie o predpokladanom množstve v príslušnom roku prijatého, vydaného alebo

spotrebovaného minerálneho oleja predkladá subjekt spolu s prihláškou na registráciu alebo

do konca januára príslušného kalendárneho roka. Oznámenia o účele použiꢁa a označovaní,

mieste skladovania alebo spotreby, idenꢁꢂkačných údajov osoby, ktorej sa zvláštny minerálny

olej ďalej predáva alebo prevádza, sa odovzdávajú pred každou zmenou. Oznámenia sa podávajú

elektronicky prostredníctvom inteligentných formulárov alebo pomocou dátovej schránky vo

formáte PDFa. Osoby nakladajúce so zvláštnymi minerálnymi olejmi podali 630 oznámení.

Zabezpečenie a prepadnuꢀe zvláštnych minerálnych olejov, poprípade dopravného prostriedku,

musí správca dane vysloviť v prípade, že zisꢁl nakladanie so zvláštnymi minerálnymi olejmi

bez registrácie, alebo že registrovaná osoba neplní svoju oznamovaciu povinnosť. Rovnako ako

v prípade nesplnenia povinnosꢀ pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebným daniam

nemožno ꢁeto nedostatky napraviť dodatočne.

Registrácia distribútora pohonných hmôt

je povinná pre osoby, ktoré predávajú alebo sú oprávnené predávať pohonné hmoty.

Registrovanými distribútormi pohonných hmôt môžu byť len osoby, ktoré spĺňajú ꢁeto kritériá:

Povinná koncesia živnostenského úradu (špecifická forma živnostenského oprávnenia).

K žiadosti o koncesiu, prípadne k ustanoveniu zodpovedného zástupcu, dáva stanovisko colný

úrad, ktorý skúma, či žiadateľ o koncesiu, štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu

žiadateľa – právnické osoby a ustanovený zodpovedný zástupca spĺňajú podmienku spoľahlivosti.

Ak tieto osoby spĺňajú podmienku spoľahlivosti, vydá colný úrad súhlasné stanovisko. Spoľahlivou

osobou je bezúhonná osoba, a to z hľadiska trestnoprávnej majetkovej povahy, colno-právnej

a daňovo-právnej povahy. Podmienkou vydania koncesie je odborná spôsobilosť.

Bezdlžnosť rovnakého okruhu osôb ako v prípade spoľahlivosꢁ. Bezdlžnou osobou je osoba, ktorá

poskytuje dostatočné záruky, že bude riadne a včas plniť svoje platobné povinnosti voči štátu,

t. j. nemá nedoplatky voči štátnemu rozpočtu a nedoplatky na všeobecnom zdravotnom poistení.

Skutočnosť, že distribútorovi pohonných hmôt súd alebo správny orgán nevyslovil zákaz činnosꢀ

znemožňujúci výkon jeho činnosꢀ.

Skutočnosť, že distribútor pohonných hmôt nie je v likvidácii ani v konkurze.

Zloženie zábezpeky (poprípade bankovej záruky) vo výške 20 000 000 Kč (t. j. cca 740 000 €),

ktorá môže byť po troch rokoch registrácie distribútora pohonných hmôt a splnení ďalších

podmienok znížená na 10 000 000 Kč (t. j. cca 370 000 €).

Oznámenie o distribúcii pohonných hmôt je distribútor povinný podať colnému úradu do 20 dní

po skončení kalendárneho mesiaca. Elektronické oznámenie musí obsahovať údaje o jednotlivom

nákupe a predaji pohonných hmôt. Oznamovanými údajmi sú údaje o obchodných partneroch,

číslach dokladov, vybranom tovare, množstve, cene, dopravcovi a preprave, mieste nakládky

a vykládky.

18

Spoločná záverečná správa

Nárok na vrátenie dane z minerálnych olejov spotrebovaných v poľnohospodárskej prvovýrobe

bol opäť zavedený koncom roka 2014. Nárokovať vrátenie spotrebnej dane z minerálnych

olejov možno len pre tú činnosť, ktorá zjavne súvisí s činnosťou vykonávanou na pozemkoch.

V roku 2015 ide o cca 64 ꢁsíc uplatnených nárokov na vrátenie dane v celkovej výške

1 172 844 680 Kč (t. j. 43 401 720 €). Od roku 2017 vláda ČR zaviedla aj vrátenie spotrebnej

dane z pohonných hmôt poľnohospodárom so živočíšnou výrobou. Poľnohospodári či chovatelia

plemien, ktorí sa napríklad zaoberajú chovom hovädzieho dobytka, ošípaných, hydiny, oviec

a kôz si budú môcť uplatniť vrátenie tejto spotrebnej dane.

Tabakové výrobky

Obmedzenie predaja tabakových výrobkov so starou sadzbou dane

Česká republika v reakcii na dlhodobé nedosahovanie rozpočtovaných príjmov zo spotrebnej dane

z tabakových výrobkov s účinnosťou od 1. 12. 2014 zaviedla obmedzenie predaja tabakových

výrobkov so starou sadzbou dane v prípade zmeny sadzby dane.

Spotrebná daň z tabakových výrobkov je zaplatená použiꢀm tabakových nálepiek. Použiꢁe

tabakovej nálepky znamená jej umiestnenie na jednotkové balenie (§ 116 zákona o spotrebných

daniach). Pre použiꢁe sadzby spotrebnej dane je rozhodujúca výroba tabakového výrobku

v stave určenom pre konečného spotrebiteľa, pričom nemusí dôjsť k jeho vyskladneniu, dodaniu,

odoslaniu alebo predaju, poprípade k predaju konečnému spotrebiteľovi. Písmeno abecedy

charakterizujúce sadzbu spotrebnej dane je uvedené na tabakovej nálepke spolu s cenou pre

konečného spotrebiteľa v prípade cigariet, počtom kusov v balení resp. množstvom tabaku na

fajčenie v kilogramoch. Tabaková nálepka nemá žiadny idenꢁꢂkátor.

Dĺžka prechodného obdobia pre dopredaj jednotkových balení cigariet určených na priamu

spotrebu, opatrených tabakovou nálepkou s predošlou starou sadzbou dane, bola určená do

uplynuꢁa posledného dňa druhého kalendárneho mesiaca po účinnosꢁ novej sadzby spotrebnej

dane.

Z vývoja odobratých tabakových nálepiek v roku 2014 a porovnania s vývojom v predchádzajúcich

rokochvyplýva, ževýrobcoviatabakovýchvýrobkovsakaždoročnevýraznepredzásobili tabakovými

výrobkami so „starou“ sadzbou dane, čím došlo k fakꢁckému posunu účinnosꢁ „novej“ sadzby

dane cca o jeden rok.

Daň zo surového tabaku

Z dôvodu zneužiꢁa surového tabaku na výrobu tabakových výrobkov bez povolenia správcu

dane a neodvedenia spotrebnej dane bola zavedená daň zo surového tabaku ako opatrenie proꢁ

daňovým podvodom, ako aj sledovanie nakladania so surovým tabakom.

S účinnosťou od 1. 7. 2015 podlieha spotrebnej dani surový tabak, ktorý nebol použitý alebo

dodaný na výrobu tabakových výrobkov; dodaný do iného členského štátu alebo do tretej krajiny;

alebo v prípade ktorého nebol preukázaný pôvod a spôsob nadobudnuꢁa ako aj účel použiꢁa;

alebo osoba, ktorej bol alebo má byť dodaný surový tabak.

Obmedzenie nakladať so surovým tabakom

Dozor nad prepravou a výrobou tabakových výrobkov, označovaním jednotkových balení

kontrolnou známkou a nad obmedzením predaja na vymedzených miestach bol doplnený

o obmedzenie nakladať so surovým tabakom. Výrobné zariadenie na spracúvanie tabakovej

suroviny a výrobu tabakových výrobkov nepodlieha dohľadu colných orgánov.

19

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Skladovať surový tabak na iný účel, ako na výrobu tabakových výrobkov, môže iba registrovaná

osoba, takýto tabak sa však nesmie ďalej spracúvať ani upravovať.

Registrovanou osobou môže byť iba osoba spĺňajúca osobitné podmienky žiadateľa, štatutárneho

orgánu a zodpovedného zástupcu, čo plaꢀ pre celé obdobie registrácie. Podmienkami registrácie

sú: a) oprávnenie prevádzkovať živnosť umožňujúcu výkon činnosꢁ osoby skladujúcej surový

tabak, b) spoľahlivosť, c) bezdlžnosť, d) skutočnosť, že osobe skladujúcej surový tabak nebol

vyslovený zákaz činnosti znemožňujúci výkon jej činnosti, e) skutočnosť, že osoba, ktorá drží

surový tabak, nie je v likvidácii ani v konkurze a f) poskytnutie zábezpeky vo výške 20 000 000 Kč

(t. j. cca 740 000 €).

Elektronická evidencia musí obsahovať dátum príjmu alebo výdaja surového tabaku, číslo

dokladu, idenꢁꢂkáciu obchodného partnera, množstvo a druh surového tabaku.

Oznámenie o každom nadobudnuꢂ surového tabaku registrovanou osobou skladujúcou surový

tabak musí byť správcovi dane doručené v intervale 24 až 72 hodín pred prijaꢀm alebo odoslaním.

Oznamujú sa údaje o obchodnom partnerovi, množstve surového tabaku, adrese skladovania,

účele použiꢁa a údaje o dopravcovi.

Oznámenie o predpokladanommnožstve v príslušnom roku prijatého alebo odoslaného surového

tabaku predkladá subjekt spolu s prihláškou na registráciu alebo do konca januára príslušného

kalendárneho roka.

Oznámenia sa podávajú elektronicky pomocou dátovej schránky vo formáte PDFa.

Prepravu surového tabaku musí sprevádzať doklad s predpísanými náležitosťami.

3.2

Legislaꢀva spotrebných daní v SR

Právny rámec regulujúci oblasť spotrebných daní v SR vychádza z legislaꢀvy EÚ a tak spoluvytvára

jej jednotný daňový systém. Jednotlivé druhy spotrebných daní sú taxaꢀvne určené legislaꢀvou

SR, ktorá je podobná okolitým krajinám.

3.2.1 Vymedzenie právnych predpisov

Legislaꢀvnu úpravu spotrebných daní zabezpečujú štyri zákony podľa jednotlivých predmetov

dane. Harmonizácia bola docielená prijaꢀm nasledujúcich zákonov o spotrebných daniach:

ശ

zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja

zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov

zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu.

Všetky zákony o spotrebných daniach predstavujú hmotnoprávne predpisy a zaoberajú sa

zdaňovaním predmetu spotrebných daní na daňovom území.

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) je procesnoprávnym predpisom, ktorý

upravuje správu daní, práva a povinnosꢁ daňových subjektov a iných osôb.

V tomto právnom rámci boli transponované jednotlivé ustanovenia smernice Rady

č. 118/2008/ES zo dňa 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení

smernice 92/12/EHS, ako aj ostatných súvisiacich smerníc a iných právnych predpisov Európskeho

spoločenstva.

3.2.2 Štruktúra zmien legislaꢀvy pri jednotlivých druhoch spotrebných daní vo vzťahu

k predmetu kontroly

Od roku 2011 prešla legislaꢀva týkajúca sa správy spotrebných daní niekoľkými zásadnými

zmenami podľa štruktúry jednotlivých spotrebných daní.

20

Spoločná záverečná správa

V systéme EMCS boli nahradené prepravy tovaru podliehajúce spotrebným daniam v pozastavení

dane z papierového sprievodného administraꢀvneho dokumentu na výlučne elektronický systém,

kde sa realizujú prepravy v reálnom čase.

V rámci elektronického systému EMCS bol v roku 2015 zavedený inšꢁtút pozastavenia prístupu

daňovým subjektom do EMCS. Colný úrad má možnosť pozastaviť prístup práve pri odôvodnenej

obave nesplatnej alebo nevyrubenej dane z predošlých zdaňovacích období z dôvodu jej

nevymožiteľnosꢁ. Uvedené sa týka splatnosꢁ dane, pretože pri preprave sa vyžaduje zloženie

zábezpeky na prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, ktorá sa však uvoľňuje ukončením

prepravy.

Spotrebná daň z minerálneho oleja

Zásadná zmena pri správe spotrebnej dane z minerálneho oleja nastala v roku 2011, kedy bola

zrušená možnosť používania tzv. červenej naꢃy. Označený plynový olej, bežne nazývaný aj ako

červená naꢃa, patril medzi minerálne oleje. V minulosꢁ sa červená naꢃa používala na konkrétne,

zákonom vymedzené účely, napr. v poľnohospodárstve a jej používanie bolo zvýhodnené nižšou

sadzbou spotrebnej dane.

Táto zmena mala poziꢀvny dosah na príjmovú časť štátneho rozpočtu. Cieľom zrušenia červenej

naꢃy bola snaha znižovať deꢂcit verejných ꢂnancií, zjednodušiť systém zdaňovania minerálnych

olejov, a znížiť administraꢀvnu záťaž dotknutých podnikateľských subjektov.

V roku 2012 vznikol nový typ daňového subjektu a to predajca pohonných látok. Účelom tejto

zákonnej zmeny bolo zavedenie povinnosꢁ vedenia evidencie pre všetky čerpacie stanice.

Sprehľadnenie pohybu zdaneného benzínu a naꢃy sa viaže na povinnosť nakupovať benzín a naꢃu

od distribútora pohonných látok.

V roku 2014 boli zavedené nové inšꢁtúty daňových subjektov, a to distribútor pohonných látok

a spotrebiteľ pohonných látok. Uvedená zmena sa týkala eliminácie vzniku daňových únikov pri

benzíne a naꢃe, čím sa sprehľadnil ich pohyb (pozri prílohu č. 4, schému A).

Rozšírili sa zákonné ustanovenia o evidenciu daňových subjektov obchodujúcich s mazacími

a základovými olejmi ako súčasť boja proꢁ daňovým únikom. V SR však ꢁeto minerálne oleje

nepodliehajú povinnosꢁ označenia indikačnou látkou.

Spotrebná daň z tabakových výrobkov

V rámci boja proꢁ daňovým únikom a monitorovania tabakovej suroviny sa rozšírila pôsobnosť

zákona o tabakovú surovinu, v rámci ktorého sa zaviedol nový daňový subjekt – obchodník

s tabakovou surovinou. Tabaková surovina nie je harmonizovaným tabakovým výrobkom a jej

pohyb nie je monitorovaný v rámci EÚ.

Zaviedla sa povinnosť evidovania technologického zariadenia na výrobu tabakových výrobkov.

Legislaꢀva priniesla nový systém objednávania, posudzovania, tlače, distribúcie a používania

kontrolných známok určených na označovanie spotrebiteľských balení tabakových výrobkov.

Kontrolnou známkou sa označujú cigarety, cigary, cigarky a tabak.

V rámci nového systému musí odberateľ kontrolných známok požiadať colný úrad o vydanie

kontrolných známok elektronicky, a to prostredníctvom informačného systému na odber

kontrolných známok. Touto informaꢁzáciou sa zaviedla elektronická komunikácia medzi daňovým

subjektom a správcom dane. Zmeny výrazne prispeli k eliminácii daňového úniku.

Zriadila sa jedna štátna tlačiareň kontrolných známok – Mincovňa Kremnica. Takꢁež sa zaviedol

výkon daňového dozoru nad tlačou kontrolných známok.

21

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Nový systém tlače kontrolných známok posilňuje systém kontroly tovaru, pretože na kontrolnej

známke je vygenerované jedinečné idenꢁꢂkačné číslo, pomocou ktorého možno jednoducho

overiť, či tovar pochádza z legálnych zdrojov.

Na kontrolnej známke je umiestnené jedinečné dvanásťmiestne idenꢁꢂkačné číslo (1. – 2. miesto

tvorí kontrolný súčet; 3. miesto určuje, či kód patrí kontrolnej známke alebo skupine balíkov;

4. miesto je idenꢁꢂkátorom série; 5. – 8. miesto je alfanumerická časť sekvencie; 9. – 12. miesto

je decimálna časť sekvencie), ktoré môže byť aplikované aj vo forme dvojrozmerného čiarového

kódu.

Na kontrolnej známke určenej na označovanie cigariet musí byť uvedená cena cigariet, znak pre

platnosť sadzby spotrebnej dane, počet kusov cigariet v spotrebiteľskom balení cigariet a dĺžka

cigariet.

Spotrebná daň z alkoholických nápojov

Najväčšia legislaꢀvna zmena sa dotkla liehu, vína a piva, pretože pôvodné tri hmotnoprávne

predpisy boli zrušené, čo malo za následok vznik spoločného zákona o spotrebnej dani

z alkoholických nápojov.

Hlavným dôvodom vypracovania zákona bola potreba súhrnného riešenia problemaꢁky

zdaňovania alkoholických nápojov, ich výroby, monitorovania pohybu, zábezpeky na daň, ako

aj potreba zlepšiť podnikateľské prostredie v danej oblasꢁ, zefekꢀvniť výkon správy dane, znížiť

administraꢀvnu záťaž pre malých a stredných podnikateľov.

Nový spôsob riešenia problemaꢁky zdaňovania jednotlivých druhov alkoholických nápojov

zaviedol používanie jednotnej sadzby spotrebnej dane na alkoholický nápoj, zohľadňujúcej

percento objemu skutočného obsahu alkoholu. Pri ꢁchom víne, šumivom víne a fermentovaných

nápojoch sa zohľadňuje percento objemu skutočného obsahu alkoholu v konečnom výrobku.

Koncentrácia piva sa ꢁež vyjadruje v percentách objemu skutočného obsahu alkoholu v hotovom

výrobku.

Zaviedol sa malý výrobca fermentovaného nápoja, ktorého podstata spočíva v oslobodení od

spotrebnej dane pre fyzickú osobu, ktorá vyrobí šumivý fermentovaný nápoj pre vlastnú spotrebu

a spotrebu svojej domácnosꢁ najviac v množstve 1 000 litrov za hospodársky rok.

Legislaꢀva priniesla nový systém objednávania, posudzovania, tlače, distribúcie a používania

kontrolných známok určených na označovanie spotrebiteľského balenia liehu.

V rámci nového systému musí odberateľ kontrolných známok požiadať colný úrad o vydanie

kontrolných známok elektronicky, a to prostredníctvom informačného systému na odber

kontrolných známok. Touto informaꢁzáciou sa zaviedla elektronická komunikácia medzi daňovým

22

Spoločná záverečná správa

subjektom a správcom dane. Zmeny výrazne prispeli k eliminácii daňového úniku (pozri prílohu

č. 4, schému B) a falšovaniu kontrolných známok.

Zriadila sa jedna štátna tlačiareň kontrolných známok – Mincovňa Kremnica. Takꢁež sa zaviedol

výkon daňového dozoru nad tlačou kontrolných známok.

Nový systém tlače kontrolných známok posilňuje systém kontroly tovaru, pretože na kontrolnej

známke je vygenerované jedinečné idenꢁꢂkačné číslo, pomocou ktorého je možné jednoducho

overiť či tovar pochádza z legálnych zdrojov.

Na kontrolnej známke je umiestnené jedinečné dvanásťmiestne idenꢁꢂkačné číslo (1. – 2. miesto

tvorí kontrolný súčet; 3. miesto určuje, či kód patrí kontrolnej známke alebo skupine balíkov;

4. miesto je idenꢁꢂkátorom série; 5. – 8. miesto je alfanumerická časť sekvencie; 9. – 12. miesto

je decimálna časť sekvencie), ktoré môže byť aplikované aj vo forme dvojrozmerného čiarového

kódu.

3.3

Porovnanie a vyhodnotenie

3.3.1 Porovnanie

Spotrebné dane z liehu, minerálnych olejov, tabakových výrobkov, piva, vína a medziproduktov sú

v ČR upravené jedným spoločným zákonom č. 353/2003 Zb. Daň z pevných palív, daň zo zemného

plynu a niektorých ďalších plynov, daň z elektriny sú súčasťou zákona č. 261/2007 Zb. V porovnaní

s tým je v SR každá spotrebná daň upravená špeciálnym zákonom, okrem zákona o spotrebnej

dani z alkoholických nápojov, ktorý obsahuje daň z liehu, piva, vína a medziproduktov. Osobitný

zákon upravuje spotrebnú daň z elektriny, uhlia a zemného plynu.

V ČR je od 1. 1. 2015 vydanie povolenia na nakladanie s tovarmi podliehajúcimi spotrebnej dani

podľa zákona o spotrebných daniach, podmienené, okrem iného, preukázaním ekonomickej

stability žiadateľov, ktorú colné orgány každoročne overujú vykonaním ꢂnančnej analýzy. V SR sa

obdobná forma analýzy realizuje iba pri rozhodovaní o upustení, resp. znížení zábezpeky na daň.

FR SR vykonáva daňový dozor v podobe prítomnosꢁ zamestnanca ꢂnančného riaditeľstva nad

nakladaním s kontrolnými známkami na označovanie liehu a tabakových výrobkov, likvidáciou

v tlačiarni a ich predajom jednotlivým odberateľom. Zákon stanovuje, že výrobu kontrolných

známok zabezpečuje štátny podnik Mincovňa Kremnica. Nad výrobou tabakových nálepiek

a kontrolných známok v ČR nie je v tlačiarni zavedený dohľad colných orgánov. Tabakové nálepky

a kontrolné známky prevezme z tlačiarne poverené územné pracovisko colného úradu v Kutnej

Hore. Tabakové nálepky preberajú ich odberatelia na tomto územnom pracovisku, kontrolné

známky na označovanie liehu sa ďalej distribuujú jednotlivým miestne príslušným správcom

dane podľa miesta označovania kontrolnou známkou. Právne predpisy ČR nedeꢂnujú výrobcu

tabakových nálepiek a kontrolných známok. V SR existuje povinnosť evidencie technologických

zariadení na výrobu tabakových výrobkov alebo ich časꢁ, v ČR takáto povinnosť nie je zavedená.

V ČR tabaková nálepka nesie spotrebnú daň z tabakových výrobkov, ktorá sa zaplaꢀ pri odbere

tabakových nálepiek u povereného colného úradu. V porovnaní s ňou kontrolná známka v SR

neobsahuje spotrebnú daň z tabakových výrobkov.

23

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

V ČR bolo v kontrolovanom období zavedené vrátenie spotrebnej dane z minerálnych olejov

v prípade ich použiꢁa pre poľnohospodársku rastlinnú prvovýrobu; ide o tzv. zelenú naꢃu. Od roku

2017 sa toto vrátenie dane rozšírilo aj na živočíšnu výrobu. V SR takáto pomoc poľnohospodárom

nie je zavedená (existovala do 31. 12. 2010 ako tzv. červená naꢃa). Na posilnenie boja proꢁ

daňovým podvodom bola v ČR zavedená zábezpeka pre distribútorov pohonných hmôt vo

výške 20 mil. Kč (t. j. 740 ꢁs. €). V dôsledku zavedenia tohto opatrenia prišlo k zníženiu počtu

distribútorov pohonných hmôt z 1 891 subjektov v roku 2013 na 174 v roku 2014 (t. j. pokles

o 1 717 daňových subjektov). V SR je zavedený obdobný inšꢁtút distribútora pohonných hmôt,

ale bez zloženia zábezpeky potrebnej na zabezpečenie spotrebnej dane z minerálnych olejov.

V SR bolo v roku 2014 evidovaných 303 distribútorov a v roku 2015 bolo evidovaných 407

distribútorov. V SR je zavedený inšꢁtút predajcu pohonných látok a spotrebiteľa pohonných látok,

ktorým vydáva povolenie miestne príslušný colný úrad. V ČR takýto inšꢁtút nie je zavedený. V ČR

podliehajú označovaniu vybrané minerálne oleje a ꢁež niektoré ďalšie minerálne oleje, v SR sa po

zrušení tzv. červenej naꢃy označovanie minerálnych olejov neaplikuje.

V ČR kontrolná známka, určená na označovanie liehu, obsahuje osemmiestny individuálny

kód slúžiaci na overenie pôvodu liehu a dvanásťmiestny evidenčné kód s uvedením objemovej

koncentrácie liehoviny, podľa ktorého je vedená evidencia kontrolných známok. Zničenie, strata

a vrátenie kontrolnej známky sa do registra zapisujú nasledujúci pracovný deň. Držiteľ známok je

v rovnakej lehote povinný oznámiť aj ich použiꢁe. V SR kontrolná známka určená na označovanie

liehu v spotrebiteľskom balení obsahuje jedinečné dvanásťciferné idenꢁꢂkačné číslo, ktoré sa

raz za mesiac oznamuje správcovi dane a slúži na overenie pravosꢁ kontrolnej známky. Evidencia

obsahuje počet odobratých, použitých a reklamovaných kontrolných známok.

ČR i SR zaviedli inštitút povinnej registrácie, resp. evidencie distribútora liehu. V SR je evidencia

podmienená splnením podmienok viažucich sa, okrem iného, na skladovaciu plochu presahujúcu

200 m²; na ročný obrat z predaja spotrebiteľského balenia liehu minimálne 100 000 € alebo

splatené základné imanie minimálne vo výške 100 000 €; na minimálny počet 10 zamestnancov.

V ČR je získanie registrácie podmienené, okrem iného, zložením zábezpeky vo výške 5 000 000 Kč

(t. j. 185 000 €) v prospech správcu dane na celé obdobie platnosꢁ registrácie.

V SR sa pri výrobe liehu nielen v spotrebiteľskom balení vyžaduje stála prítomnosť správcu dane.

V ČR sa pri výrobe liehu v spotrebiteľskom balení vyžaduje špeciálna forma registrácie osoby

povinnej označovať lieh s podmienkou zloženia zábezpeky v prospech správcu dane vo výške

od 100 000 Kč (t. j. 3 700 €) až do 5 000 000 Kč (t. j. 185 000 € ), a to podľa množstva

odobraných kontrolných známok a inštalácia monitorovacieho zariadenia s nepretržitým

prístupom správcu dane.

3.3.2 Vyhodnotenie

Právna úprava ČR a SR vysoko presahuje minimálne požiadavky EÚ na predmet a správu

spotrebných daní a reaguje na idenꢁꢂkované riziká z iných členských štátov, ako aj na zistené riziká

na daňových územiach. Legislaꢀvne zmeny prijaté v kontrolovanom období umožňujú správcovi

dane vo väčšej miere zabraňovať vzniku možných daňových únikov.

V ČR a SR bola v rámci boja proꢁ daňovým podvodom v podobe zneužiꢁa tabakovej suroviny

(napr. listov) zavedená, nad rámec právnej úpravy EÚ, spotrebná daň zo surového tabaku, resp.

tabakovej suroviny. Hoci surový tabak, resp. tabaková surovina nie je harmonizovaným tabakovým

výrobkom, monitorujú ČR i SR ich pohyb. NKÚ ČR a NKÚ SR môžu odporučiť aplikovanie uvedeného

opatrenia aj iným členským štátom EÚ.

V ČR dobrá prax preukázala, že sa osvedčilo preverovanie ekonomickej stability žiadateľov

o vydanie povolenia podľa zákona o spotrebných daniach, pretože znižuje riziko vzniku daňových

nedoplatkov. Z tohto dôvodu obidve kontrolné inšꢁtúcie odporúčajú aplikovať takého preverenia

aj v podmienkach SR.

24

Spoločná záverečná správa

Distribúcia kontrolných známok je v SR efekꢀvnejšia než v ČR, pretože nezaťažuje colné orgány

nákladmi súvisiacimi s prepravou medzi tlačiarňou a odberateľom kontrolnej známky a tabakovej

nálepky.

Finančná správa SR má lepší prehľad o existencii a umiestnení technologických zariadení na

výrobu tabakových výrobkov. V ČR je však efekꢀvnejší výber dane z tabakových výrobkov, pretože

už samotná objednávka tabakovej nálepky je daňovým priznaním s následnou úhradou dane.

Finančná správa v SR zavedením inšꢁtútov predajcu pohonných látok a spotrebiteľa pohonných

látok má lepší prehľad o miestach predaja pohonných látok. Zavedenie povinného označovania

minerálnych olejov v ČR umožňuje jednoduchšiu kontrolu zneužiꢁa minerálnych olejov so zníženou

sadzbou dane, resp. oslobodených od dane.

V ČR (2013) a v SR (2014) bola zavedená nová kontrolná známka obsahujúca idenꢁꢂkačný

kód. Kontrolná známka v ČR obsahuje aj evidenčný kód, zaꢁaľ čo v SR nová legislaꢀva od jeho

uvádzania upusꢁla. Dosahy zaꢁaľ nemožno vyhodnoꢁť z dôvodu krátkej účinnosꢁ legislaꢀvnych

zmien. Zavedenie účinného označovania spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou je

efekꢀvnym opatrením v boji proꢁ daňovým únikom. NKÚ SR a NKÚ ČR môžu odporučiť zavedenie

tohto kontrolného opatrenia aj iným členským štátom.

Prístup SR k podmienkam distribúcie liehu charakterizuje proklientský prístup, ktorý neviaže

ꢂnančné prostriedky daňových subjektov. Naproꢁ tomu prístup ČR je skôr reštrikꢀvny, pretože

zavádza zábezpeky zaťažujúce cash ﬂow daňových subjektov, avšak viac znižuje riziko vzniku

daňových nedoplatkov.

25

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

4 Vývoj príjmov zo

»

spotrebných daní

Spotrebná daň je nepriama daň, ktorú zavádza štát s cieľom zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu, ako aj

regulovať množstvo predávaného tovaru, ktorého spotreba sa považuje za škodlivú pre jednotlivca

a/alebo pre spoločnosť (regulačná funkcia dane). Podľa strategického materiálu OZNÁMENIE

KOMISIE EURÓPA 2020 Stratégia pre inteligentný a udržateľný rast podporujúci začlenenie

z 3. 3. 2010 (ďalej aj „Oznámenie Komisie“) v rámci Hlavnej iniciaꢀvy „Európa efekꢀvne využívajúca

zdroje“, je zámerom Európskej komisie zdokonaliť rámec pre využívanie nástrojov na základe trhu,

okrem iného, v podobe revízie zdaňovania energie so zameraním na znižovanie spotreby energie

a zdrojov. Na naplnenie zámeru EK by sa mali členské štáty snažiť v rámci väčšej „ekologickosꢁ“

daňových systémov presunúť daňové zaťaženie z pracovnej sily, okrem iného, na energeꢁcké

a ekologické zdanenie.

Výber daňových príjmov zo spotrebných daní v SR a ČR zahŕňa výber spotrebnej dane z minerálnych

olejov, tabakových výrobkov, liehu, piva, vína a medziproduktov, zemného plynu, pevných palív,

uhlia a elektriny.

Podiel spotrebných daní na celkových daňových príjmoch a podiel na HDP sleduje Organizácia

pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Obe najvyššie kontrolné inšꢁtúcie použili

nasledujúce kritériá výberu pre zadanie otázky na webe OECD hꢄps://stats.oecd.org/Index.

aspx?DataSetCode=REV k 1. 12. 2016:

ശ

Level of government →

Tax revenue

Total

5121 Excises

→ Tax revenue as % of total taxaꢁon

→

Indicator

Kritériá výberu pre podiely spotrebných daní na HDP:

ശ

Level of government →

Tax revenue

Total

5121 Excises

→ Tax revenue as % of GDP

→

Indicator

4.1

Výber spotrebných daní vo väzbe na makroekonomické

ukazovatele v ČR

V ČR podiel spotrebných daní na celkových daňových príjmoch a podiel na HDP podľa údajov

OECD mierne klesal.

26

Spoločná záverečná správa

Na prepočet Kč na € k 31. 12. príslušného roka sa použil kurz Európskej centrálnej banky ECB⁵.

Nominálny kurz Kč voči € v roku 2013 oslabil oproꢁ roku 2012 medziročne o 9,1 % (z hodnoty

25,140 na 27,425). Dôvodom bolo predovšetkým menové poliꢁcké rozhodnuꢁe bankovej rady

ČNB zo dňa 7. novembra 2013⁶. Výsledné hodnoty výberu spotrebných daní, sadzieb spotrebných

daní a príjmu na jedného obyvateľa v € sa vplyvom kurzového rozdielu významne znížili.

Tabuľka č. 1 – Vývoj spotrebných daní vo väzbe na makroekonomické ukazovatele v ČR

2012

priemer

OECD

2,7

2013

priemer

OECD

2,6

2014

priemer

OECD

2,6

2015

priemer

OECD

Ukazovateľ

ČR

3,7

ČR

3,7

ČR

3,4

Podiel daňových príjmov z

SPD na HDP

2,9

-

Podiel daňových príjmov

z SPD na celkových

daňových príjmoch

11,1

8,0

10,7

7,8

8,7

7,6

10,1

-

Celkové inkaso SPD na

obyvateľa (v €)

530,75

10 516

-

477,23

10 512

-

476,46

10 538

-

520,86

10 554

-

Počet obyvateľov k 31. 12.

(v ꢀs. osôb)

Zdroj: hꢄps://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=REV ku dňu 1. 12. 2016, Správy o činnosꢁ Colných správ ČR za roky 2012

až 2015, Český štaꢁsꢁcký úrad

Pozn.: SPD = spotrebné dane, HDP – Hrubý domáci produkt

Významné zníženie podielu spotrebných daní v roku 2014 bolo spôsobené jednorazovým

výpadkom príjmu spotrebnej dane z tabakových výrobkov v dôsledku vplyvu novej legislaꢀvy

obmedzujúcej predaj tabakových výrobkov so starou sadzbou dane. Podiel spotrebných daní je

ovplyvnený aj rastom výberu daní z príjmov, ktorý v dôsledku zlepšenej celkovej ekonomickej

situácie Českej republiky výrazne vzrástol.

Tabuľka č. 2 – Výber jednotlivých spotrebných daní v ČR a ich podiel

2012

2.

2013

2.

2014

2.

2015

2.

Ukazovateľ

1.

3.

1.

3.

1.

3.

1.

3.

Minerálne

oleje

56,2% 3 134 298,05 55,6% 2 791 265,54 57,5% 2 889 274,15 55,7% 3 062 290,15

33,5% 1 869 177,71 34,0% 1 707 162,38 32,1% 1 612 152,93 34,2% 1 882 178,35

Tabakové

výrobky

4,6%

3,3%

259

185

24,61

17,60

4,6%

3,3%

233

165

22,12

15,66

4,8%

3,3%

243

165

23,11

15,69

4,8%

3,2%

263

174

24,94

16,51

Lieh

Pivo

Víno a

medziprodukty

0,2%

13

1,21

0,2%

10

0,99

0,2%

11

1,01

0,2%

12

1,12

0,9%

0,3%

1,0%

50

18

54

4,76

1,72

5,09

0,9%

0,3%

1,0%

46

17

48

4,40

1,61

4,53

0,8%

0,3%

0,9%

41

15

45

3,89

1,38

4,30

0,8%

0,3%

0,8%

43

15

45

4,03

1,46

4,30

Zemný plyn

Pevné palivá

Elektrina

Zdroj: Štátny záverečný účet, Český štaꢁsꢁcký úrad

Poznámky:

1. Podiel výberu jednotlivých spotrebných daní na celkových príjmoch zo spotrebných daní

2. Výber jednotlivých spotrebných daní v mil. €

Inkaso SPD z konkrétnej komodity

Celkový počet obyvateľov ČR

3. Výber jednotlivých spotrebných daní v € na jedného obyvateľa ČR, Výpočet =

5

6

Zdroj: hꢄp://www.ecb.europa.eu/stats/exchange/eurofxref/html/eurofxref-graph-czk.en.html ku dňu 14. 10. 201)

Zdroj: Ročná správa o výsledku hospodárenia ČNB za rok 2013, Správa o výkone dohľadu nad ꢂnančným

trhom 2013

27

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Na celkovom výbere zo spotrebných daní má najväčší podiel spotrebná daň z minerálnych olejov

(v roku 2015 cca 55,7 %), ktorý však aj napriek významnému rastu ekonomiky v porovnaní s rokom

2012 klesol. Výber zo spotrebnej dane z minerálnych olejov v roku 2013 a 2014 bol výrazne nižší

než v roku 2012 a 2015, napriek tomu v roku 2013 bola ako opatrenie proꢁ daňovým podvodom

zavedená registrácia distribútorov pohonných hmôt. Negaꢀvne sa vo výbere dane prejavuje trend

ekologicky úsporných vozidiel a podpora biopalív.

Zanedbateľný podiel má daň zo zemného plynu, daň z pevných palív a daň z elektriny, čo je

v porovnaní s okolitými štátmi spôsobené nízkou sadzbou dane, ktorá sa pohybuje blízko

minimálnych sadzieb stanovených EÚ. Pokiaľ nedôjde k zvýšeniu sadzieb, v budúcnosꢁ bude

ich podiel, s ohľadom na stále sa znižujúcu energeꢁckú náročnosť budov a výrobných procesov,

klesať.

Výber zo spotrebnej dane z liehu v roku 2013 a 2014 bol negaꢀvne ovplyvnený dozvukmi

rozsiahleho prípadu daňových podvodov spočívajúcich v uvádzaní nezdaneného liehu, liehu

obsahujúceho metanol alebo nedostatočne denaturovaného liehu do obehu v podobe liehovín.

Po prijaꢀ viacerých opatrení proꢁ takémuto konaniu v roku 2015 a oživení trhu s liehovinami

výber zo spotrebnej dane liehu presiahol výber z roku 2012 o 4 mil. €.

Podiel dane z tabakových výrobkov vzrástol v dôsledku zvyšujúcich sa sadzieb.

Tabuľka č. 3 – Sadzby dane z príjmovo najvýznamnejších vybraných výrobkov po prepočte na €

Sadzba v roku 2012

Sazba v roku 2013

Sadzba v roku 2014

Sadzba v roku 2015

EU

ČR

EU

ČR

EU

ČR

EU

ČR

Druh

€

CZK

€

CZK

€

CZK

€

CZK

olovnatý

421,00

551,09 13 710,00

421,00

546,65 13 710,00

421,00

534,57 13 710,00

421,00

498,51 13 710,00

bezolovnatý

PHM

359,00

330,00

516,12 12 840,00

440,15 10 950,00

359,00

330,00

511,96 12 840,00

436,60 10 950,00

359,00

330,00

500,64 12 840,00

426,95 10 950,00

359,00

330,00

466,88 12 840,00

398,15 10 950,00

výroba

21,00

440,15 10 950,00

21,00

436,60 10 950,00

21,00

426,95 10 950,00

21,00

398,15 10 950,00

vykurovanie

398,15 10 950,00

1 036,29 28 500,00

sadzba

1 000,00 1 145,54 28 500,00 1 000,00 1 136,36 28 500,00 1 000,00 1 111,24 28 500,00 1 000,00

znížená

sadzba

max

574,81 14 300,00

570,18 14 300,00

557,57 14 300,00

519,96 14 300,00

50 %

pevná časť

(PČ)

-

45,02

28

1 120,00

28

-

46,25

27

1 160,00

27

-

46,40

27

1 190,00

27

-

46,91

27

1 290,00

27

percentuálna

časť v %

Zdroj: hꢄps://ec.europa.eu/taxaꢁon_customs/business/excise-duꢁes-alcohol-tobacco-energy/excise-duꢁes-alcohol/excise-

duty-rates_en

Poznámky:

1. Stĺpec EÚ – minimálna sadzba dane podľa právnych predpisov EU.

2. Kurzy pre prepočet sadzby dane z CZK na € podľa materiálu Európskej komisie „Excise Duty Tables“: z októbra

predchádzajúceho roka (pre rok 2012 = 24,878, pre rok 2013 = 25,080, pre rok 2014 = 25,647, pre rok 2015 = 27,502.

3. Cena pre konečného spotrebiteľa je stanovená cenovým rozhodnuꢀm podľa zákona o cenách (zákon č. 526/1990 Zb.)

ako cena pre konečného spotrebiteľa jednotkového balenia určeného na priamu spotrebu. Vážený cenový priemer

znamená priemer cien cigariet pre konečného spotrebiteľa, ktorý stanovuje Ministerstvo ꢂnancií na základe výsledkov

inventúr tabakových nálepiek za predchádzajúci kalendárny rok. Výška dane z cigariet sa vypočíta ako súčet pevnej

časꢁ a percentuálnej časꢁ sadzby dane. Na zistenie priemernej celkovej dane za cigarety sa percentuálna časť dane

vypočítala ako súčin percentuálnej časꢁ sadzby dane a váženého cenového priemeru delený stom (§ 103 a § 104

zákona č. 353/2003 Zb.). Výpočet priemernej výšky dane za cigarety = PČ+(PROC*(VCP/100)).

Základné sadzby spotrebných daní sa medzi rokmi 2012 – 2015 menili v prípade dane z tabakových

výrobkov, kde prišlo k ich zvýšeniu najmä z dôvodu dodržania Smernice Rady 2011/64/EÚ

o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov. Vplyvom menovej intervencie

ČNB reálna sadzba spotrebnej dane v €, okrem dane z tabakových výrobkov, významne klesla.

V prípade tabakových výrobkov stúpla len mierne. Vo vzťahu k cenovému rastu, HDP alebo životnej

28

Spoločná záverečná správa

úrovni nie je nastavená indexácia⁷sadzby spotrebných daní, takže nemusia byť naplnené funkcie

spotrebných daní, spočívajúce v regulácii spoločensky problemaꢁckých činnosꢀ. S ekonomickým

rastom ČR a rastom životnej úrovne sa reálne sadzby spotrebných daní znižujú.

4.2

Výber spotrebných daní vo väzbe na makroekonomické ukazovatele v SR

VsúčasnejlegislaꢀvnejúpravespotrebnýchdanívSRsaneriešiindexáciavýškysadziebspotrebných

daní o vývoj spotrebiteľských cien, pretože sú stanovené pevne.

Tabuľka č. 4 – Vývoj spotrebných daní vo väzbe na makroekonomické ukazovatele v SR

2012

ᴓ OECD

2013

ᴓ OECD

2014

ᴓ OECD

2015

ᴓ OECD

Ukazovateľ

SR

2,7

Podiel daňových príjmov

zo SPD na HDP v %

2,7

8,0

-

2,7

2,6

7,8

-

2,7

2,6

7,6

-

Podiel daňových

príjmov zo SPD na

celkových daňových

príjmoch v %

9,6

8,9

8,5

8,4

-

Celkový výber SPD na

obyvateľa (v €)

366

365

371

387

Zdroj: hꢄps://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=REV k 1. 12. 2016; FR SR; Štaꢁsꢁcký úrad SR

Vo vývoji výnosov spotrebných daní na hotovostnej báze a ich podielu na tvorbe hrubého

domáceho produktu sa v plnej miere prejavilo práve neindexovanie sadzieb. Z uvedeného dôvodu

je podiel daňových príjmov zo spotrebných daní na HDP v kontrolovanom období konštantný,

bez výkyvov a zmien. Celkový podiel spotrebných daní v pomere k celkovým daňovým príjmom

vykazuje mierne klesajúcu tendenciu, ktorá je spôsobená valorickým spôsobom výpočtu sadzieb.

Dosiahnuté makroekonomické ukazovatele sú vo vzťahu k priemeru OECD nadpriemerné.

Tabuľka č. 5 – Výber jednotlivých spotrebných daní v SR a ich podiel

2012

2.

2013

2.

2014

2.

2015

2.

SPD

v SR

1.

3.

1.

3.

1.

3.

1.

3.

MO

52,71 1 040,20 192,72 52,72 1 046,50 193,22 53,27 1 073,40 197,99 54,05 1 138,90 209,89

TV

32,12

10,07

2,86

0,21

1,14

0,05

0,84

633,70 117,12 31,99

634,70 117,19 31,90

642,70 118,55 31,55

665,30 122,61

LH

198,70

56,45

3,90

36,72 10,27

201,97

55,86

4,65

37,29 10,01

201,70

55,65

4,26

37,20

10,26

0,79

4,20

0,07

2,60

9,71

2,72

0,21

1,10

0,02

0,64

204,90

57,35

4,44

37,76

10,57

0,82

4,27

0,08

2,49

PV

10,43

0,72

4,16

0,18

3,06

2,79

0,21

1,13

0,04

0,85

10,31

0,86

4,29

0,14

3,20

2,76

0,21

1,13

0,02

0,70

VN

ZP

22,49

0,99

23,21

0,77

22,77

0,41

23,19

0,43

UH

EE

16,57

17,34

14,11

13,49

Zdroj: FR SR;

Poznámky:

1. Podiel výberu jednotlivých spotrebných daní na celkových príjmoch zo spotrebných daní v %

2. Výber spotrebných daní v mil. €

3. Výber jednotlivých spotrebných daní v € na 1 obyvateľa SR

MO – minerálny olej; TV – tabakové výrobky; LH – lieh; PV – pivo; VN – víno; ZP – zemný plyn; UH – uhlie; EE – elektrina

Spomedzi všetkých spotrebných daní zavedených na Slovensku má najväčší podiel na celoročných

daňových príjmoch štátneho rozpočtu práve spotrebná daň z minerálneho oleja, pričom v celom

kontrolovanom období jej výber neklesol pod 52 %.

7

Indexácia - automaꢁcká úprava určitej ekonomickej veličiny o inﬂáciu, ku ktorej dochádza na základe zákona

alebo zmluvy (v prípade dôchodkov vyplácaných štátom sa hovorí o valorizácii).

29

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Druhý najväčší podiel vykazuje spotrebná daň z tabakových výrobkov. Táto daň tvorí v priemere

okolo 32-percentný podiel na celkovom výbere zo spotrebných daní.

Medzi rokmi 2012 až 2015 prišlo k nárastu výberu spotrebných daní na 1 obyvateľa SR. Tento

vývoj bol spôsobený rastom sadzieb zo spotrebných daní z tabakových výrobkov, vyššou

kúpyschopnosťou a vyššou spotrebou obyvateľstva v danom roku.

Tabuľka č. 6 – Sadzby dane z príjmovo najvýznamnejších vybraných výrobkov v €

Sazby rok 2012

(v €)

Sazby rok 2013

(v €)

Sazby rok 2014

(v €)

Sazby rok 2015

(v €)

Tovar

Druh

EÚ

SK

EÚ

SK

EÚ

SK

EÚ

SK

benzín

olovnatý

421

597,49

421

597,49

421

597,49

421

597,49

bezolovnatý do

objemu

359

550,52

359

550,52

359

550,52

359

550,52

(1000 l)

bezolovnatý

v objeme

359

330

514,50

386,40

368

359

330

514,50

386,40

368

359

330

514,50

386,40

368

359

330

514,50

386,40

368

naꢃa

(1000 l)

lieh

do objemu

v objeme

330

základná sadzba

znížená sadzba

1000

1 080

540

1000

1 080

540

1000

1 080

540

1000

1 080

540

max

50%

max

50%

max

50%

max

50%

(hl a.)

cigarety

špeciꢂcká časť

/

58

23

/

59,50

23

/

59,50

23

/

59,50

23

(1000 ks)

percentuálna časť (%)

Zdroj: hꢄps://ec.europa.eu/taxaꢁon_customs/business/excise-duꢁes-alcohol-tobacco-energy/excise-duꢁes-alcohol/excise-

duty-rates_en

4.3

Porovnanie vyhodnotení

4.3.1 Porovnanie

Graf č. 1 – Podiel spotrebných daní na hrubom domácom produkte

3,7

3,4

2,9

2,7

2,6

2,7

2012

2013

ČR

Zdroj: hꢄps://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=REV ku dňu 1. 12. 2016

2014

2015

SR

priemer OECD

30

Spoločná záverečná správa

Podiel daňových príjmov na HDP v SR je konštantný, v plnej miere sa prejavuje neindexovanie

sadzieb spotrebných daní. V ČR sa medzi rokmi 2012 až 2015 podiel na HDP znížil v dôsledku

významného rastu ekonomiky, vplyvu dosahu legislaꢀvnych opatrení na spotrebnú daň

z tabakových výrobkov a zavádzania ekologicky úsporných opatrení.

Graf č. 2 – Podiel spotrebných daní na celkových daňových príjmoch

10,7

11,1

10,1

8,7

8,9

9,6

8,4

8,5

8,0

7,8

7,6

2014

priemer OECD

2012

2013

ČR

2015

SR

Zdroj: hꢄps://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=REV ku dňu 1. 12. 2016,

Podiel príjmov zo spotrebných daní na celkových daňových príjmoch v SR klesol o 1,2 percentného

bodu napriek tomu, že príjmy zo spotrebných daní majú rastúcu tendenciu. Je to spôsobené tým,

že rýchlejšie rastú celkové daňové príjmy v porovnaní s príjmami zo spotrebných daní.

V ČR podiel príjmov na spotrebných daniach medzi rokmi 2012 a 2015 klesol o cca jeden percentný

bod, čo bolo ovplyvnené zavedenými opatreniami v oblasꢁ spotrebných daní, ako aj výrazným

rastom ostatných daní, najmä dane z príjmov.

Graf č. 3 – Výber spotrebných daní na jedného obyvateľa v €

530,75

520,86

477,23

364,97

476,46

370,63

386,63

365,63

2012

2013

2014

SR

2015

ČR

Zdroj: Správy o činnosꢁ CS ČR za roky 2012 až 2015, ČSÚ, FR SR, Štaꢁsꢁcký úrad SR

Rast výberu spotrebných daní na 1 obyvateľa SR je konštantný, adekvátny vývoju sadzieb zo

spotrebných daní z tabakových výrobkov, vyššej kúpyschopnosꢁ a vyššej spotrebe obyvateľstva

v danom roku. V ČR je zníženie príjmu na jedného obyvateľa, vyjadrené v €, ovplyvnené

intervenciou ČNB vo veci menového kurzu koruny voči euru.

Rozdiel medzi ČR a SR na celkovom výbere je spôsobený najmä výberom spotrebných daní

z minerálnych olejov a tabakových výrobkov, ktoré sú v ČR 2,7 až 2,8-krát vyššie, na jedného

obyvateľa v ČR je však výber u týchto spotrebných daní vyšší len o cca 1/3. Príčinou je nižšia cena

týchto vybraných výrobkov v ČR, a to v dôsledku nižších sadzieb spotrebných daní v ČR a kurzu Kč

voči € pre zahraničných spotrebiteľov. V prípade dane z tabakových výrobkov má zanedbateľný

vplyv rastúca zahraničná turistika do ČR a cezhraničné nákupy.

31

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Tabuľka č. 7 – Porovnanie sadzieb ꢁškálne najvýznamnejších vybraných výrobkov

Sadzba v roku 2012

Sadzba v roku 2013

Sadzba v roku 2014

Sadzba v roku 2015

Druh

SK

ČR

SK

ČR

SK

ČR

SK

ČR

€

olovnatý

597,49

550,52

514,50

386,40

368,00

551,09

516,12

440,15

597,49

550,52

514,50

386,40

368,00

546,65

511,96

436,60

597,49

550,52

514,50

386,40

368,00

534,57

500,64

426,95

597,49

550,52

514,50

386,40

368,00

498,51

466,88

398,15

bezolovnatý

PHM

výroba

vykurovanie

štandardná

sadzba

1 080,00

1 145,54

1 080,00

1 136,36

1 080,00

1 111,24

1 080,00

1 036,29

znížená sadzba

pevná časť (PČ)

540,00

58,00

574,81

45,02

540,00

59,50

570,18

46,25

540,00

59,50

557,57

46,40

540,00

59,50

519,96

46,91

percentuálna časť

v % (PROC)

23

28

23

27

23

27

23

27

Zdroj: hꢄps://ec.europa.eu/taxaꢁon_customs/business/excise-duꢁes-alcohol-tobacco-energy/excise-duꢁes-alcohol/excise-

duty-rates_en

Poznámky:

Kurzy pre prepočet sadzby dane z CZK na € podľa materiálu Európskej komisie „Excise Duty Tables“: z októbra

predchádzajúceho roka (pre rok 2012 = 24,878, pre rok 2013 = 25,080, pre rok 2014 = 25,647, pre rok 2015 = 27,502.

4.3.2 Vyhodnotenie

Reálne sadzby spotrebných daní v ČR v dôsledku intervencie ČNB klesali. Podiel energeꢁckých daní

v ČR a SR na celkových daňových príjmoch nestúpa a nedochádza k odklonu od zdanenia práce

k zdaneniu spotreby vybraných výrobkov podliehajúcich spotrebným daniam, čo nie je v súlade

so stratégiami EÚ. Dosiahnuté hodnoty podielu spotrebných daní sú však trvalo, v porovnaní

s priemerom OECD, nadpriemerné. Celkové výbery spotrebných daní sú ovplyvňované najmä

zmenou sadzieb spotrebnej dane, vývojom ekonomickej kondície a správaním obyvateľstva.

Budúce výpadky výberu spotrebných daní z dôvodu ekologických opatrení, ktoré štát rôznymi

formami dotuje, bude treba nahradiť inými príjmami alebo znížením výdavkov štátu.

Vzhľadom na to, že v ČR a SR nie je zavedená indexácia sadzieb spotrebných daní, znižuje sa

ich regulačná funkcia a sú nedostatočne podporované ako ciele EÚ, spočívajúce v Európe menej

závislej od ekologicky nešetrných zdrojov, a v cieľoch v oblasꢁ znižovania závislosꢁ od alkoholu

a tabaku.

Vo vyššom výbere spotrebnej dane na jedného obyvateľa v ČR sa prejavuje vyššia spotreba

vybraných výrobkov zahraničnými spotrebiteľmi, ktorá je ovplyvnená nižšou celkovou cenou

vybraných výrobkov v €.

32

Spoločná záverečná správa

»

5 Administratívne výdavky

správy spotrebných daní

Efekꢂvnosť administraꢂvnych nákladov odráža vzájomný vzťah medzi výdavkami a príjmami

súvisiacimi so správou spotrebných daní, t. j. vyjadruje výšku výdavkov na 100 jednoꢁek príjmov

(Kč, €). Čím je výsledná hodnota vyššia, tým je efekꢀvnosť administraꢀvnych nákladov horšia.

Efekꢀvnosť správcu dane pri správe dane ovplyvňuje pôsobnosť a organizačné usporiadanie

správcu dane, manažment riadenia organizácie, právne prostredie a úroveň elektronizácie

jednotlivých činnosꢀ.

Stanovenie efekꢂvnosꢀ administraꢂvnych nákladov správy dane metódou prepočtového

koeꢂcientu vychádza z počtu zamestnancov podieľajúcich sa na správe spotrebných daní v líniovo

riadenej štruktúre⁸. V ČR správu spotrebných daní vykonáva, okrem ďalších činnosꢀ, Colná

správa ČR, ktorá je samostatnou organizačnou zložkou štátu a účtovnou jednotkou. V Slovenskej

republike správu dane zabezpečuje Finančná správa Slovenskej republiky, pričom orgány colnej

správy sú jej vnútornou organizačnou jednotkou, a náklady a výnosy sú tak zahrnuté v súhrne

za celú organizačnú jednotku. Preto boli, s ohľadom na možnosť porovnania efekꢀvnosꢁ správy

spotrebných daní, v modeli výpočtu efekꢀvnosꢁ administraꢀvnych nákladov započítané aj výdavky

a príjmy Finančnej správy ČR.

Postup výpočtu:

1)

PK = V/Z

kde:

PK – koeꢂcient výdavkov na jedného pracovníka colnej správy a ꢂnančnej správy

V – celkové výdavky za colnú správu a ꢂnančnú správu

Z – priemerný evidenčný počet zamestnancov colnej správy a ꢂnančnej správy

VSPD = PK x pSPD

2)

kde:

VSPD – prepočítané celkové výdavky spotrebných daní

pSPD – počet zamestnancov zabezpečujúcich priamo vybrané agendy

(administraꢀvne úkony) v oblasꢁ spotrebných daní, do ktorých počtu

neboli zahrnuꢀ zamestnanci zabezpečujúci podporné činnosꢁ (napr.

informaꢁci), riadiaci (vrcholový manažment), personálne nevýznamní.

Zahrnuꢀ boli zamestnanci všetkých personálne významných činnosꢀ pri

8

Líniovo riadení zamestnanci - priemerný prepočítaný stav zamestnancov zaradených do konkrétneho organizačného článku

CS ČR (oddelenie, odbor). V rámci líniového riadenia CS ČR sa na pracovníkov uplatňuje viac riadiacich stupňov, medzi

ktorými existuje priamy a jednoznačný vzťah nadriadenosꢁ a podriadenosꢁ, a rozhodnuꢁe sa tvorí zhora.

33

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

správe dane. Ide o činnosꢁ vyhľadávania daňových subjektov vrátane

koncových predajných miest, registrácie a vydávania povolení, určenia

dane a vyrubenia dane, kontroly daňových subjektov (miestne zisťovanie

a daňové kontroly), evidencie daní, distribúcie kontrolných známok

a tabakových nálepiek, kontroly pri preprave vybraných výrobkov

a ukladania sankcií, metodiky a koordinácie správy dane a kontrolných

činnosꢀ a činnosꢁ vydávania rozhodnuꢀ o opravných prostriedkoch.

VSPD

x 100

3)

AN =

AN

PSPD

kde:

– efekꢀvnosť administraꢀvnych nákladov v %

PSPD – príjem zo spotrebných daní

5.1

Administraꢀvne náklady správy spotrebných daní v ČR

Správa spotrebných daní je komplex správnych úkonov, ktoré vykonáva najmä Colná správa ČR.

Niektoré čiastkové kontrolné úkony vykonávajú ďalšie orgány verejnej správy, avšak ich význam je

zanedbateľný.

Správu spotrebných daní vykonávajú predovšetkým útvary:

Generálne riaditeľstvo ciel:

ശ

Odbor 23 DANÍ

• Oddelenie 231 Metodiky daní – sleduje a navrhuje legislaꢀvne opatrenia, zabezpečuje

výklad právnych predpisov, metodicky riadi a koordinuje výkon agend Správy daní

a súvisiacich predpisov, najmä daňové konanie a s ním súvisiacu kontrolnú činnosť

s činnosťou dohľadu, administráciu prepravy vybraných výrobkov.

• Oddelenie 232 ELO a vyhľadávania – vykonáva vyhľadávanie a metodicky riadi kontroly

prepravy tovarov podliehajúcich spotrebným daniam a zabezpečuje medzinárodnú

spoluprácu ELO a EMCS.

• Oddelenie 233 Daňových kontrol – metodicky riadi a koordinuje výkon agendy Daňových

kontrol na colných úradoch.

ശ

Odbor 30 PRÁVNY

• Oddelenie 301 Právne – vykonáva metodickú činnosť v oblasꢁ správnych deliktov,

správneho konania, procesu daňových kontrol, registračného konania, vyrubovacieho

konania, platenia daní, pokút za oneskorené podanie daňového priznania, penále a úrokov.

• Oddelenie 302 Správnych činnosꢀ – vykonáva rozhodovacie činnosꢁ v prípadoch, keď

právne predpisy stanovujú pôsobnosť GRC, napr. delegovanie miestnej príslušnosꢁ

inému vecne príslušnému správcovi dane, odvolanie proꢁ rozhodnuꢁam colných úradov,

a preveruje podnety na nečinnosť v daňovom a správnom konaní.

• Oddelenie 303 Správy príjmov a vymáhania – metodicky riadi, koordinuje a vykonáva

plnenie úloh v rámci medzinárodnej spolupráce pri vymáhaní daňových nedoplatkov

a plnení úloh v oblasꢁ správcu konkurznej podstaty.

ശ

Odbor 60 ANALÝZY A INFORMAČNEJ PODPORY

• Oddelenie 601 Rizikovej a kriminálnej analýzy – zabezpečuje a vykonáva rizikové analýzy

a podieľa sa na riadení výkonných rizík a plánovaní kontrolnej činnosꢁ a kontrolných akcií.

• Oddelenie 604 Finančnej analýzy – vykonáva ꢂnančnú analýzu v colnej správe, najmä

v rámci povoľovacieho konania.

Colné úrady vykonávajú činnosꢁ v rámci agendy na rôznych miestach kraja a aj agendy sú rozdelené

na viacerých miestach.

34

Spoločná záverečná správa

ശ

Oddelenie 02 Analýzy a informačnej podpor – vykonáva analýzy rizík, správu rizikových

proꢂlov a zber a vyhodnocovanie informácií zo všetkých dostupných informačných zdrojov.

Odbor 1 PRÁVNY

• Oddelenie 11 Právnych a administraꢀvnych činnosꢀ – spracúva poklady, stanoviská

a predkladacie správy pre odvolací orgán, vydáva rozhodnuꢁa o povolení v súvislosꢁ so

správou spotrebných a environmentálnych daní, so zákonom o povinnom označovaní liehu

a so zákonom o liehu, rozhoduje vo veci zabezpečenia úhrady na dosiaľ nesplatnú alebo

doteraz nevyrubenú daň.

ശ

Odbor 3 – DAŇOVÝ

• Oddelenie 31 Daňové – vykonáva činnosꢁ v agende:

» daňového dozoru u daňových subjektov, napr. kontrolu dodržiavania podmienok

stanovených vo vydaných povoleniach, dozor na funkčnosť a správnosť výrobného

zariadenia na výrobu liehu a zisťovanie množstva a koncentrácie vyrobeného liehu,

daňový dozor pri denaturácii liehu, fyzické kontroly v oblasꢁ správy spotrebných daní

» nedaňových kontrol v oblasti kontrol na základe zákonov s nepriamym vzťahom

k spotrebným daniam, najmä kontrolu povinného označovania a farbenia vybraných

minerálnych olejov, kontrolu zdanenia tovarov podliehajúcich spotrebnej dani,

kontrolu označovania tabakových výrobkov tabakovou nálepkou, kontrolu, či

predávajúci alebo kupujúci neporušujú zákon o cenách a ďalšie cenové predpisy,

vykonáva úkony v súvislosti so zákonom o pohonných hmotách, vykonáva úkony

v súvislosti so zákonom o povinnom označovaní spotrebiteľského balenia kontrolnou

známkou a zákonom o liehu, vykonáva úkony v súvislosti s plnením povinnosti

minimálneho množstva biopalív do daňového voľného obehu na dopravné účely

» registrácií ekonomických subjektov k daniam, registrovanie osôb povinných

označovať lieh kontrolnou známkou a distribútorov liehu a registrovanie distribútorov

pohonných hmôt

» správy daní, najmä vedenie daňového konania vo veci vymerania a predpísania,

poprípade vrátenia dane, sledovania zabezpečenia dane a jeho použiꢁa na úhradu

dane, vykonávanie vyhľadávania.

• Oddelenie 39 Tabakových nálepiek a kontrolných známok – je organizačným útvarom

Colného úradu pre Stredočeský kraj, ktoré vykonáva činnosꢁ v oblasꢁ objednania, výroby

a distribúcie a likvidácie tabakových nálepiek a kontrolných známok. Pri likvidácii

vrátených/poškodených tabakových nálepiek sú prítomní zástupcovia colného úradu aj

zástupcovia GRC, ktorí na proces likvidácie dohliadajú a vypracúvajú záznam o likvidácii.

V prípade kontrolných známok na označovanie liehu riaditeľ colného úradu vymenuje,

interným aktom riadenia, trojčlennú komisiu na likvidáciu vyradených neodobra-

tých/vrátených kontrolných známok skartáciou. Po vykonaní fyzickej skartácie kontrolných

známok zariadi predseda likvidačnej komisie zápis údajov o zničených kontrolných

známkach.

ശ

Odbor 5 – KONTROL oddelenie 52 Daňových kontrol vykonáva daňové kontroly.

Odbor 6 – DOHĽADU

• Oddelenie 61 Dohľadu nad subjektmi – vykonáva dohľad nad subjektmi v predajných

miestach, napr. kontrolu predaja liehovín a tabakových výrobkov.

• Oddelenie 62 Mobilného dohľadu – vykonáva kontrolu prepravy vybraných výrobkov na

ceste.

35

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Tabuľka č. 8 – Vývoj výdavkov a efekꢂvnosꢀ administraꢂvnych nákladov v líniovom riadení

Ukazovateľ

Príjem na SPD (PSPD) v mil. €

2013

5 016,84

2014

5 021,09

2015

5 497,06

Celkové výdavky (V) v mil. €

457,76

20 290

448,93

20 389

505,27

20 649

Celkový priemerný evidenčný počet zamestnancov (Z)

Výdavky na 1 zamestnanca - prepočtový koeꢁcient (PK)

v €

22 560,51

22 018,46

24 469,34

Počet zamestnancov v oblasꢀ SPD (pSPD)

Výdavky za oblasť SPD (VSPD) v mil. €

1 017,24

22,95

1 007,10

22,17

1 011,21

24,74

Efekꢂvnosť administraꢂvnych nákladov v % (AN)

0,46

0,44

0,45

Zdroj: Záverečný účet kapitoly MF za rok 2015, GRC

SPD = Spotrebná daň

Graf č. 4 – Výška príjmov zo spotrebných daní na 1 € výdavkov v oblasꢀ spotrebných daní

226,48

222,19

218,60

2013

2014

2015

Pozn.: vlastné spracovanie NKÚ, výpočet = PSPD/VSPD.

GRC zaviedlo pre hlavné agendy meranie výkonnosꢁ procesov a niektorých subprocesov, ktoré

zabezpečuje. K nim zaviedlo meranie nákladovosꢁ za použiꢁa ekvivalentu zamestnancov na plný

pracovný úväzok (Full Time Equivalent – FTE), ktorý sa na činnosꢁ priamo alebo nepriamo podieľal,

ale aj FTE zamestnancov vykonávajúcich podporné a riadiace činnosꢁ. Takto zistená a vyjadrená

efekꢀvnosť administraꢀvnych nákladov predstavuje najpresnejšiu hodnotu.

Tabuľka č. 9 – Vývoj výdavkov a efekꢂvnosꢀ administraꢂvnych nákladov podľa FTE

Ukazovateľ

Príjem na SPD (PSPD) v mil. €

2013

2014

2015

5 016,84

148,18

5 371

5 021,09

148,94

5 423

5 497,06

164,16

5 407

Celkové výdavky (V) v mil. €

Celkový priemerný evidenčný počet zamestnancov (Z)

Výdavky na 1 zamestnanca - prepočtový koeꢂcient (PK) v €

Počet zamestnancov v oblasꢁ SPD (pSPD)

Výdavky za oblasť SPD (VSPD) v mil. €

27 588,90

1 234,80

34,07

27 464,50

1 302,67

35,78

30 360,64

1 320,54

40,09

Efekꢀvnosť administraꢀvnych nákladov v % (AN)

Zdroj: GRC

0,68

0,71

0,73

Poznámka: SPD = spotrebná daň

5.2

Administraꢀvne náklady správy spotrebných daní v SR

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky od 1. januára 2012 prešlo náročným procesom

transformácie v súlade so schváleným programom UNITAS.

Vznik FR SR sa odzrkadlil aj na skladbe zamestnancov novovzniknutých útvarov zlúčenej colnej

a daňovej správy. V súvislosꢁ s výkonom správy spotrebných daní boli činnosꢁ súvisiace so správou

36

Spoločná záverečná správa

spotrebných daní v rámci organizačnej štruktúry FR SR začlenené do viacerých sekcií a s nimi

súvisiacich odborov.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky:

Sekcia colná a daňová FR SR

Odbor spotrebných daní (celoslovenská pôsobnosť).

ശ

Oddelenie spotrebnej dane – usmerňuje a koordinuje činnosꢁ v oblasꢁ správy spotrebných

daní; vypracúva odborné stanoviská; predkladá návrhy a pripomienky k legislaꢀvnym

zmenám; vydáva rozhodnuꢁa o delegovaní miestnej príslušnosꢁ daňovým subjektom;

prideľuje a zrušuje registračné odberné čísla.

ശ

Oddelenie výkonu daňového dozoru – usmerňuje a koordinuje činnosꢁ v oblasꢁ výkonu

daňového dozoru a daňovej kontroly; vykonáva daňový dozor.

Oddelenie ELO a systémov SPD – usmerňuje a koordinuje činnosꢁ v oblasꢁ vzájomnej

administraꢀvnej spolupráce v oblasꢁ spotrebných daní, vrátane výmeny informácií

prostredníctvom systémov SEED a MVS; zabezpečuje správu a aktualizácie v aplikačnom

vybavení SysNeD a EMCS.

ശ

Oddelenie kontrolných známok – usmerňuje činnosꢁ v oblasꢁ tlače a nakladania

s kontrolnými známkami; vykonáva daňový dozor nad nakladaním a likvidáciou tlačových

hárkov a kontrolných známok v tlačiarni.

Útvar viceprezidenta ꢂnančnej správy

Odbor opravných prostriedkov pre spotrebné dane a clá (celoslovenská pôsobnosť).

ശ

Oddelenie opravných prostriedkov pre spotrebné dane – preskúmava rozhodnuꢁa colných

úradov na základe uplatnených riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov; odvolacie

konanie na druhom stupni rozhodovacieho procesu.

Sekcia colných úradov vznikla v priebehu roka 2012, pod ktorú boli priamo začlenené jednotlivé

colné úrady (deväť colných úradov), ktoré majú územnú pôsobnosť, určenú vyšších územných

celkom, okrem jedného colného úradu, ktorý bol zriadený aj na účely plnenia úloh v súvislosꢁ

s vonkajšou hranicou Spoločenstva.

Colné úrady

ശ

Oddelenie spotrebných daní – realizuje výkon metodickej činnosꢁ vo vzťahu k pobočkám

colných úradov a staniciam colných úradov; u vybraných subjektov vykonáva priame

úkony správcu dane, rozhoduje o registrácii (daňový sklad, oprávnený príjemca opakovaný,

registrovaný odosielateľ), o výške zábezpeky na daň, vyrubuje a vracia daň, vykonáva daňový

dozor a daňovú kontrolu; rozhoduje o upustení od zloženia zábezpeky na daň; rozhoduje

o upustení od povinnosꢁ zabezpečiť prítomnosť zamestnanca colného úradu v daňovom

sklade na lieh.

ശ

Oddelenie právne – vykonáva rozhodovaciu činnosť vo veci porušenia daňových predpisov;

činnosꢁ súvisiace s riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami; daňové exekučné

konanie.

Pobočka colného úradu – rozhoduje o registrácii (okrem daňového skladu, oprávneného

príjemcu opakovaného, registrovaného odosielateľa), o výške zábezpeky na daň; vyrubuje

a vracia daň; vykonáva daňový dozor a daňovú kontrolu; rozhoduje o zabezpečení

a o prepadnuꢀ tovaru.

ശ

Stanica colného úradu – realizuje výkon daňového dozoru nad držbou a pohybom tovaru

podliehajúceho spotrebným daniam; zabezpečuje výkon stáleho daňového dozoru

v daňovom sklade na lieh; rozhoduje o zabezpečení a o prepadnuꢀ tovaru.

37

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Tabuľka č. 10 – Vývoj administraꢂvnych nákladov správy SPD v SR

Názov ukazovateľa

Administraꢀvne náklady SD

z toho:

MJ

2012

2013

2014

2015

%

1,46

1,65

1,78

1,94

€

28 888 805,33

1 309

32 747 935,16

1 324

35 907 460,20

1 318

40 801 463,37

1 317

- prepočítané výdavky SD

- počet zamestnancov

zabezpečujúcich AÚ správy SD

osoba

koeꢂcient výdavkov na 1

22 069,37

1 973

24 734,09

1 985

27 243,90

2 015

30 980,61

2 108

€

zamestnanca ꢂnančnej správy

mil. €

príjmy zo SD

Zdroj: FR SR

Administraꢀvne náklady vynaložené na správu spotrebných daní vykazujú tendenciu dlhodobého

rastu. Nárast administraꢀvnych nákladov je spôsobený celkovým progresom v raste miezd vo

ꢂnančnej správe a investovaním do IT.

Graf č. 5 – Príjmy z SPD na 1 € výdavkov

68,30

60,61

56,12

51,67

2012

2013

2014

2015

Zdroj: FR SR

Porovnanie výberu spotrebných daní z 1 € prepočítaných výdavkov na správu spotrebných daní

vykazuje trvalý pokles, ktorý je zapríčinený rýchlejším rastom nákladov než celkových výberov.

5.3

Porovnanie a vyhodnotenie

5.3.1 Porovnanie

Administraꢀvne náklady vynaložené na správu spotrebných daní vykazujú v ČR i SR tendenciu

dlhodobého rastu.

38

Spoločná záverečná správa

Graf č. 6 – Vývoj výdavkov a administraꢂvnych nákladov v SR a ČR

Výdavky na jedného zamestnanca - Počet zamestnancov v oblasꢀ

Efekꢁvnost adiministraꢁvnych

nákladov % (AN)

prepočtový koeﬁcient (PK) v €

SPD (pSPD)

Česká republika

Slovenská republika

Zdroj: Vlastné spracovanie NKÚ ČR a NKÚ SR

Pozn.: SPD – spotrebné dane

Výdavky ꢂnančnej správy SR na správu spotrebných daní neustále rastú, pretože okrem rastu miezd

sa zvyšujú invesꢀcie na efekꢀvnu správu daní a elektronizáciu ꢂnančnej správy. Napriek tomu, že

príjmy zo spotrebných daní rástli, výdavky v dôsledku úprav IT súvisiacich s projektom UNITAS

rástli rýchlejšie. Mzdové výdavky sú v SR významne ovplyvnené výkonom stáleho daňového

dozoru v daňových skladoch na lieh, ktorý ČR neaplikuje.

Výdavky Colnej správy ČR na správu spotrebných daní medzi rokmi 2012 a 2015 významnejšie

vzrástli v roku 2015, pričom tento rast bol spôsobený najmä rastom mzdových výdavkov

a výdavkov na technickú podporu. V ČR približne rovnakým tempom rástli aj príjmy zo spotrebných

daní. Mzdové výdavky v ČR sú v porovnaní so SR poziꢀvne ovplyvnené širšími kompetenciami

colnej správy, napr. váženie kamiónov, kontrola plnenia povinnosꢀ v súvislosꢁ s mýtom.

Efekꢀvnosť administraꢀvnych nákladov v SR vykazuje medziročne mierne zhoršujúcu tendenciu.

Počet zamestnancov sa významne nemenil, ale rástli výdavky na jedného zamestnanca. V ČR sa

ꢁež počet zamestnancov významne nemenil, avšak výdavky na jedného zamestnanca v porovnaní

so SR rástli pomalšie.

5.3.2 Vyhodnotenie

V ČR a v SR je významným faktorom zhoršenej efekꢀvnosꢁ administraꢀvnych výdavkov rast

miezd, čo možno vyhodnoꢁť ako prirodzený vývoj. V oboch krajinách sa javí ako negaꢀvny faktor

udržiavanie značnej administraꢀvnej náročnosꢁ pri správe spotrebných daní, čo potvrdzuje

neznižujúci sa počet zamestnancov v oblasꢁ správy spotrebných daní. V SR je však správa

spotrebných daní pri nižších príjmoch významne náročnejšia na personálne kapacity.

39

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

»

6 Výkonnostné ukazovatele

správy spotrebných daní

Správa spotrebných daní je súbor činností, ktorých cieľom je správne zistenie, stanovenie

a zabezpečenie úhrady dane. Hlavnými procesmi pri správe spotrebných daní sú: vymeriavanie

daní, povoľovanie a registrácia k činnosti, dozor nad prepravou, kontrola a vyhľadávanie

daňových subjektov. Počty administratívnych úkonov a spravovaných subjektov sú ukazovateľmi

výkonnosti správcu dane. Vzájomný vzťah medzi sledovaným ukazovateľom a počtom správcov

dane vyjadruje efektívnosť činnosti správcu dane a definuje nákladovosť konkrétnej činnosti.

Povolenie a registrácia k činnosꢀ sú základným predpokladom pre nakladanie s tovarmi

podliehajúcimi spotrebným daniam na obchodné účely a ich prepravu v režime pozastavenia dane.

Správca dane je povinný v prípade subjektov s povolením alebo registráciou vykonávať sústavnú

správu so zameraním na plnenie právnych predpisov a podmienok stanovených správcom dane,

na čo musia byť alokované primerané personálne zdroje.

Sledovaným ukazovateľom bol počet platných povolení alebo registrácií k činnosꢁ

k 31. 12. jednotlivých rokov. Počet vydaných povolení alebo registrácií nie je totožný s počtom

daňových subjektov.

Administraꢂvne úkony sú konkrétne správne akty vo veci. Sledovanými administraꢀvnymi úkonmi

sú početnosťou najvýznamnejšie úkony správcu dane (daňové priznanie, administrácia prepravy

v EMCS), prípadne činnosꢁ, ktoré sú sledom úkonov zakončené správou alebo rozhodnuꢀm.

40

Spoločná záverečná správa

6.1

Výkonnostné ukazovatele v ČR

6.1.1 Povolenie a registrácia k činnosꢁ v ČR

Tabuľka č. 11 – Povolené a registrované činnosꢀ k 31. 12. jednotlivých rokov

2012

2013

1017,24

22 949 453

2014

1007,1

22 174 791

2015

1011,21

Počet úradných osôb správcu dane v líniovom riadení

Výdavky na správu spotrebných daní v líniovom riadení v €

–

24 743 641

–

Činnosť

povolená alebo

registrovaná

Legislaꢂva

EÚ

Legislaꢂva ČR

1.

2.

1.

2.

1.

2.

1. 2.

2008/118/ES § 3 písm. j) , § 19a, §

čl. 4 odst. 10 19c zákona

Daňový sklad

654

-

696

0,68

746 0,74

764

0,76

a ods. 11

č. 353/2003 Zb.

Oprávnený

príjemca pre

opakované

prijímanie v.v.

2008/118/ES § 3 odst. f), § 22

687

512

-

739

521

0,73

0,51

727 0,72

535 0,53

627

550

0,62

0,54

čl. 4 ods. 9

zákona č. 353/2003 Zb.

Pestovateľské

pálenice

92/83/EHS

čl. 22

§ 2 a § 4 zákona

č. 61/1997 Zb.

2011/64/EÚ

§ 3 ods. i),

čl. 17, 92/83/ § 13 zákona č.

Užívateľský

podnik

EHS čl. 27,

2003/96/ES

čl. 15

353/2003 Zb.,

§ 9 časꢀ 45, 46 a 47

zákona č. 261/2007 Zb.

2 762

523

-

2 506

537

2,46 2 683 2,66 2 524

2,50

0,32

Oprávnený

príjemca pre

jednorazové

prijaꢁe v.v.

§ 3 ods. f),

§ 23 zákona č.

353/2003 Zb.

2008/118/ES

čl. 4 ods. 9

0,53

496 0,49

142 0,14

327

§ 44 zákona

č. 307/2013 Sb.

Distribútor liehu

-

17

0,02

152

3

0,15

0,00

Skladovateľ

surového tabaku

§ 134zh zákona

č. 353/2003 Zb.

-

Osoba

nakladajúca so

zvláštnymi MO

§ 134x zákona

č. 353/2003 Zb.

-

45

0,04

§ 6e zákona

č. 311/2006 Zb.

Distribútor PHM

1 485

-

156

0,15

154 0,15

152

0,15

SPOLU

6 623

-

5 172

5,08 5 483 5,44 5 144

5,09

Zdroj: GRC, web CS ČR

Poznámky:

1. - počet povolení alebo registrácií k určitým činnosꢁam

2. - počet povolení nebo registrácií k určitým činnosꢁam na jednu úradnú osobu správcu dane,

Počet platných povolení alebo registrácií na určitú činnosť

Výpočet =

pSPD

,

kde: pSPD – počet zamestnancov priamo zabezpečujúcich vybrané agendy (administraꢀvne úkony) v oblasꢁ spotrebných

daní

PHM – pohonná hmota

MO – minerálny olej

Výdavky a počty zamestnancov podľa líniového riadenia bez riadiacich a podporných činnosꢀ.

Daňový sklad: Vyrábať, spracúvať, skladovať, prijímať alebo odosielať vybrané výrobky možno

na základe povolenia správcu dane na prevádzkovanie daňového skladu. Ak má prevádzkovateľ

daňového skladu viac skladov, vydáva sa povolenie pre každý samostatne, vrátane zábezpeky

na daň. Zabezpečenie dane sa nevyžaduje v prípade liehovarov pod stálym daňovým dozorom

správcu dane (t. j. fyzická prítomnosť úradnej osoby a zabezpečenie zariadenia uzáverami správcu

dane). V ČR sa stály daňový dozor neaplikuje. Prevádzkovateľ daňového skladu sa ꢁež registruje

k dani podľa § 125 zákona č. 280/2009 Zb. Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu je

podmienkou prepravy tovarov v režime pozastavenia dane z miesta dovozu do daňového skladu,

oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte, na miesto vývozu v inom členskom štáte alebo

41

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

príjemcovi v inom členskom štáte (nahrádza štatút registrovaného odosielateľa podľa čl. 4 ods. 10

Smernice Rady č. 2008/118/ES). V štaꢁsꢁke daňových skladov nie sú zahrnuté povolenia na odber

elektriny, zemného plynu a tuhých palív bez dane, ktoré sú analógiou povolení daňového skladu.

Pestovateľská pálenica vyrába lieh so zníženou 50% sadzbou dane (14 300 Kč/hl eta-

nolu) – ovocné desꢁláty pre pestovateľov, nie je daňovým skladom a povolenie na prevádzkovanie

vydáva Ministerstvo poľnohospodárstva. Zníženú sadzbu dane možno uplatniť na 30 litrov

čistého alkoholu pre domácnosť pestovateľa, určeného pre osobnú spotrebu za výrobné obdobie

(júl – jún). Evidencia pestovateľského pálenia, ktorú vedú prevádzkovatelia pálenice

a sprístupňujú správcovi dane, musí obsahovať údaje o pestovateľovi, základnej surovine, vydanom

desꢁláte, pôvode ovocia a výrobe desꢁlátu.

Oprávnený príjemca pre opakované prijímanie vybraných výrobkov a Oprávnený príjemca

pre príležitostné prijaꢀe vybraných výrobkov je na základe povolenia správcu dane

a stanovených podmienok oprávnený príležitostne alebo opakovane prijímať vybrané výrobky

v režime pozastavenia dane prepravované z iného členského štátu. Oprávnený príjemca nie

je prevádzkovateľom daňového skladu a nesmie vybrané výrobky v režime pozastavenia dane

skladovať ani odosielať.

Užívateľský podnik, oprávnený používať tovary oslobodené od dane, je právnická alebo fyzická

osoba, ktorá prijíma a používa, prípadne podľa § 52a alebo 53 zákona č. 353/2003 Zb. predáva

ďalšiemu používateľovi tovary podliehajúce spotrebným daniam, oslobodené od dane; užívateľské

podniky majú postavenie daňových subjektov bez povinnosꢁ registrovať sa k dani. Prijímať

a používať tovary podliehajúce spotrebným daniam, oslobodené od dane, možno len na základe

právoplatného povolenia, a to len od dodávateľa uvedeného v povolení. Na základe povolenia

možno minerálne oleje oslobodené od dane predať inému držiteľovi povolenia na používanie,

alebo používateľovi, ktorý je oprávnený používať minerálne oleje bez povolenia. Bez povolenia

možno predávať minerálne oleje oslobodené od dane v zákonom stanovených prípadoch; napr.:

ശ

odpadové oleje v množstve menšom než 10 000 litrov za kalendárny rok, ak ich používateľ

sám vyrobil alebo vznikli pri jeho činnosꢁ

ശ

vybrané minerálne oleje oslobodené od dane v jednotkovom balení s obsahom najviac

20 litrov, určené na iné účely než na pohon motorov alebo výrobu tepla s cieľom predaja

konečnému spotrebiteľovi.

Prepravovať vybrané výrobky oslobodené od dane možno s dokladom o oslobodení od dane.

Distribútor liehu v spotrebiteľskom balení je po povinnom zaregistrovaní sa u správcu dane

oprávnený predávať alebo inak dodávať lieh uvedený do daňového voľného obehu.

Skladovateľ surového tabaku je na podklade registrácie u správcu dane a stanovených podmienok

oprávnený skladovať surový tabak na iný účel, ako na výrobu tabakových výrobkov.

Osoba nakladajúca so zvláštnymi minerálnymi olejmi je na základe registrácie u správcu dane

a stanovených podmienok oprávnená nadobúdať, predávať alebo inak previesť zvláštne minerálne

oleje, ktoré sú voľne uložené alebo umiestnené v obale presahujúcom 220 litrov.

Distribútor pohonných hmôt je na základe vydanej koncesie a registrácie správcom dane,

za stanovených podmienok, oprávnený predávať pohonné hmoty na území Českej republiky,

s výnimkou predaja pohonných hmôt z čerpacej stanice. Dopravu PHM musí sprevádzať daňový

doklad, doklad o predaji alebo doklad o preprave, prípadne rozvozový plán a stáčacie lístky. Tieto

doklady sa môžu nahradiť elektronickými dokladmi zaslanými pred začaꢀm prepravy správcovi

dane. Prevádzkovateľ čerpacej stanice je vlastníkom pohonných hmôt predávaných na čerpacej

stanici. Čerpacie stanice sú miesta, kde je na základe povolenia stavebného úradu povolený predaj

alebo výdaj PHM spravidla do palivovej nádrže.

42

Spoločná záverečná správa

Ministerstvo priemyslu a obchodu eviduje čerpacie stanice a ich prevádzkovateľov v členení na:

ശ

evidované – bežný predaj alebo výdaj PHM spravidla do palivových nádrží vozidiel

s vymedzeným prístupom – prevádzkovanie spravidla v rôznych podnikových areáloch (napr.

lomy, píly, poľnohospodárske farmy, dopravné organizácie, stavebné dvory); predaj sa tu

uskutočňuje pre druhú stranu obmedzene na základe špeciꢂckých zmluvných vzťahov

ശ

neverejné – výdajné miesta pohonných hmôt len pre vlastnú spotrebu prevádzkovateľov.

Čerpacia stanica nie je stavba alebo zariadenie, ktoré je prevádzkovou nádržou umiestnenou

vprevádzke(napr. podvozku), aksapohonnéhmotyvydávajúibaprevlastnúpotrebu. Prevádzkové

nádrže nepodliehajú povoleniu správcu dane a nie sú evidované. Nakupovať, prijímať a predávať

skvapalnené ropné plyny uvedené do daňového voľného obehu s cieľom ďalšieho predaja môžu

fyzické a právnické osoby na základe povolenia správcu dane. Povolenie musia mať aj v prípade,

keď nakupujú alebo získavajú skvapalnené ropné plyny pre vlastnú spotrebu, ktorá presahuje

20 ton za jeden kalendárny rok.

43

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

6.1.2 Administraꢀvne úkony v ČR

Tabuľka č. 12 – Administraꢂvne úkony

2012

2013

22 949 453

2014

22 174 791

2015

24 743 641

Výdavky na správu spotrebných daní

v líniovom riadení v €

–

Počet úradných osôb správcu dane

v líniovom riadení

–

1017,24

2.

1007,1

2.

1011,21

2.

Administraꢂvny Legislaꢀva

Legislaꢀva ČR

1.

2.

1.

úkon

EÚ

Daňové

kontroly

§ 85 zákona č.

280/2009 Zb.

333

-

322

0,32

364

0,36

20,67

322

0,32

Miestne

zisťovanie

§ 80 zákona č.

280/2009 Zb.

21 401

18 706

18,39

20 819

20 897

20,67

Objednávky

kontrolných

známok na

povinné

2008/118/ § 30 zákona

4 336

-

4 643

4,56

6 548

6,50

6 373

6,30

ES č. 39

307/2013 Zb.

označovanie

liehu

Objednávky

tabakových

známok

§ 118 zákona

č. 353/2003

Zb.

2008/118/

ES č. 39

2 426

35 509

1 857

-

2 518

35 947

1 411

2,48

35,34

1,39

2 580

38 086

2 087

2,56

37,82

2,07

3 245

41 149

3 908

3,21

40,69

3,86

§ 18, § 116

zákona č.

353/2003 Zb.

Daňové

priznanie

2008/118/

ES čl. 7

zákon č.

353/2003 Zb.,

a súvisiace

Uložené

pokuty

Medzinárodná

výmena

informácií

o daňových

subjektoch

(ELO)

389/2012/

EÚ

975

-

1 791

1,76

1 944

1,93

2 483

2,46

§ 24 - § 31

zákona č.

353/2003 Zb.

Preprava v

RPOD (EMCS)

2008/118/

ES čl. 21

138 779

-

143 409

140,98

145 628

144,60

168 135

166,27

205 616

-

208 747

205,21

218 056

216,52

246 512

243,78

Spolu

Zdroj: GRC, web CS ČR

Poznámka

1. – počet administraꢀvnych úkonov

2. – počet administraꢀvnych úkonov na jednu úradnú osobu správcu dane

počet administraꢀvnych úkonov

výpočet =

pSPD

,

kde: pSPD – počet zamestnancov priamo zabezpečujúcich vybrané agendy (administraꢀvne úkony) v oblasꢁ spotrebných daní

DS – daňový subjekt

Výdavky a počty zamestnancov podľa líniového riadenia bez riadiacich a podporných činnosꢀ.

Daňová kontrola je súbor úkonov. Predmetom daňovej kontroly sú daňové povinnosꢁ, daňové

priznanie daňového subjektu alebo iné okolnosꢁ rozhodujúce pre správne zistenie a určenie

dane vzťahujúce sa na jedno zdaňovacie obdobie. Daňovú kontrolu možno vykonávať spoločne

za viac zdaňovacích období jedného daňového subjektu. Opakovanú daňovú kontrolu možno

vykonať len za zákonom stanovených podmienok a s odôvodnením pri zahájení kontroly. Daňová

kontrola sa vykonáva v lehote na určenie dane, ktorá činí tri roky, pričom lehota sa za zákonom

stanovených podmienok predlžuje o jeden rok (napr. podanie dodatočného daňového priznania,

začaꢁe trestného konania, súvisiace s predmetom dane), alebo sa zastavuje (súdne konanie,

medzinárodná spolupráca). Lehota na určenie dane končí najneskôr uplynuꢀm desiaꢁch rokov

od uplynuꢁa lehoty na podanie riadneho daňového priznania. Správcovi dane nie je stanovená

povinnosť vykonať daňovú kontrolu u každého daňového subjektu. Začaꢁe daňovej kontroly

44

Spoločná záverečná správa

stanoví lehoty pre možnosť podania dodatočného daňového priznania alebo dodatočného

vyúčtovania daňovým subjektom (§ 141 zákona č. 280/2009 Zb.), a znovu začína plynuꢁe lehoty

na určenie dane (§ 148 zákona č. 280/2009 Zb.). Na základe jej výsledku môže prísť k dodatočnému

určeniu základu dane správcom dane.

Miestne zisťovanie je individuálny, časovo ohraničený úkon (jeden deň), pri ktorom správca dane

vyhľadáva dôkazné prostriedky a vykonáva obhliadku priestorov, tovarov, dokladov, evidencií,

dopravných prostriedkov a prepravných obalov u daňových subjektov a iných osôb zúčastnených

na správe daní, a to na mieste mimo priestorov správcu dane (napr. u daňového subjektu,

v predajnom mieste, na ceste pri preprave). Správca dane je oprávnený zapožičať si doklady a veci,

odobrať vzorky, prípadne ich zabezpečiť. Na základe výsledku z miestneho zisťovania nemožno

samostatne vyrubiť daň, ale možno daňový subjekt vyzvať na podanie dodatočného daňového

priznania (§ 145 ods. 2 zákona č. 280/2009 Zb.). Kontrola údajov o preprave v EMCS nie je

miestnym zisťovaním.

Objednávku kontrolných známok na označovanie liehu môže miestne príslušnému správcovi

dane podať iba registrovaná osoba povinná označovať lieh kontrolnou známkou, a vykonáva sa

prostredníctvom inteligentných formulárov, ktoré sa automaticky importujú do aplikácie Registra

označovateľov liehu (RZL). Správca dane objednávku spracuje, vyhodnotí opodstatnenosť

objednaného množstva kontrolných známok a objedná ich výrobu. Na výrobu kontrolných známok

nedohliada. Výrobu zabezpečuje Štátna tlačiareň cenín, štátny podnik. Odberateľ kontrolných

známok preberá kontrolné známky u správcu dane miestne príslušného miestu označovania.

Objednávka tabakových nálepiek na označovanie cigariet, cigariek, cigár a tabaku na fajčenie

plní funkciu daňového priznania. Hodnota tabakovej nálepky zodpovedá výške daňovej

povinnosꢁ, pričom odberateľ tabakových nálepiek je povinný uhradiť ich hodnotu do 60 dní odo

dňa ich odobraꢁa od správcu dane. Odberateľ je povinný si v objednávke sám vypočítať hodnotu

zodpovedajúcu výške daňovej povinnosꢁ objednaných tabakových nálepiek. Táto lehota plaꢀ len

vtedy, ak je hodnota tabakových nálepiek zabezpečená. Objednávka tabakových nálepiek sa podáva

na tlačive stanovenom Ministerstvom ꢂnancií písomne alebo prostredníctvom dátovej schránky

s možnosťou využiꢁa inteligentných formulárov. Výrobu tabakových nálepiek zabezpečuje Štátna

tlačiareň cenín, štátny podnik. Poverený správca dane, ktorým je Colný úrad pre Stredočeský kraj

(územné pracovisko Kutná Hora), zabezpečuje nákup a prepravu tabakových nálepiek k správcovi

dane, ktorý ich ďalej distribuuje a ďalej preveruje ich prepravu, uloženie a použiꢁe u odberateľov.

Daňové priznania zahŕňajú riadne daňové priznania, dodatočné daňové priznania a opravné

daňové priznania, vrátane objednávok tabakových nálepiek, podané daňovými subjektmi. Nie

je zahrnuté priznanie dane v rámci colného konania na podklade colných vyhlásení a priznanie

uplatnenia nárokov na vrátenie dane:

ശ

z minerálnych olejov použitých na výrobu tepla

z ostatných benzínov použitých v rámci podnikateľskej činnosꢁ inak než na výrobu tepla

alebo pohon motorov

ശ

z minerálnych olejov použitých pre poľnohospodársku prvovýrobu.

Uložené pokuty zahŕňajú správne konanie vo veci prerokovania zistených porušení právnych

predpisov, pričom ide o súbor navzájom nadväzujúcich správnych úkonov.

Medzinárodná výmena informácií o daňových subjektoch (ELO) v zmysle nariadenia Rady (EÚ)

č. 389/2012, prebiehajúca v podobe:

ശ

žiadosti o administratívnu spoluprácu

odpovede na žiadosť o administraꢀvnu spoluprácu

spontánnej informácie

správy o udalosꢁ

správy o kontrole.

45

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Preprava v režime pozastavenia dane medzi Českou republikou a členskými štátmi EÚ, kedy

český colný úrad je správcom dane prijímajúceho alebo odosielajúceho daňového skladu alebo

oprávneného príjemcu.

6.2

Výkonnostné ukazovatele v SR

Správu spotrebných daní v SR zabezpečujú predovšetkým colné úrady a Odbor spotrebných daní

Sekcie colnej a daňovej FR SR, ktorých postup pri správe spotrebných daní upravujú jednotlivé

zákony o spotrebných daniach a daňový poriadok.

Tieto zákony ustanovujú nielen rozsah oprávnení pre CÚ a FR SR pri správe spotrebných daní, ale

aj práva a povinnosꢁ daňových subjektov v súvislosꢁ s registráciou, či platením spotrebnej dane.

6.2.1 Povolenie a registrácia k činnosꢁ v SR

Tabuľka č. 13 – Povolenie a registrácia k spotrebným daniam k 31. 12. príslušného

kalendárneho roka

Slovenská republika

Činnosť

Počty

povolená

alebo

Legislaꢂva EÚ

Legislaꢂva

2012

2013

2014

2015

registrovaná

1.

2.

1.

2.

1.

2.

1.

2.

§ 19, § 20 a § 26 zákona č.

daňový sklad

2008/118/ES

98/2004 Z. z., § 17, § 18 a § 24

+ registrovaný čl. 4 odst. 10 a zákona č. 106/2004 Z. z., § 15,

71

0,05

180

707

0,13

0,53

189

748

0,14

201

770

0,15

odosielateľ

odst. 11

§ 20, § 43, § 46, § 61, § 62, § 67,

§ 68 zákona č. 530/2011 Z. z.

oprávnený

príjemca

opakovaný

§ 19 zákona č. 530/2011 Z. z.,

§ 23 zákona č. 106/2004 Z. z.,

§ 25 zákona č. 98/2004 Z. z.

2008/118/ES

čl. 4 odst. 9

140

0,11

0,57

0,58

pestovateľská

pálenica

ovocia

92/83/EHS

čl. 22

§ 49 zákona č. 530/2011 Z. z.

162

118

9

0,12

0,09

0,01

168

810

90

0,13

0,61

0,07

178

608

88

0,14

0,46

0,07

190

435

91

0,14

0,33

0,07

užívateľský

podnik

§ 9, § 40, § 60, § 65 zákona

č. 530/2011 Z. z.,

oprávnený

príjemca

príležitostný

§ 19 zákona č. 530/2011 Z. z.,

§ 23 zákona č. 106/2004 Z. z.,

§ 25 zákona č. 98/2004 Z. z.

2008/118/ES

čl. 4 odst. 9

držiteľ

oprávnenia

na distribúciu

SBL

§ 54 odst. 9 zákona č. 530/2011 Z. z.

§ 19a zákona č. 106/2004 Z. z.

§ 25a zákona č. 98/2004 Z. z.

393

0

0,30

0

403

0

0,30

0

392

16

0,30

0,01

0,54

370

17

0,28

0,01

0,65

obchodník

s tabakovou

surovinou

obchodník

s vybraným

minerálnym

olejom

0

631

0,48

718

854

distribútor

pohonných

látok

§ 25b odst. 1 zákona č. 98/2004 Z. z.

0

303

0,23

407

0,31

SPOLU

893

0,68

2 989

2,26

3 240

2,46

3 335

2,53

Zdroj: FR SR

Poznámky:

1. počet povolení alebo registrácií

2. počet povolení alebo registrácií na 1 úradnú osobu

Najväčší medziročný nárast daňových subjektov o 234 % bol zaznamenaný v rokoch 2012 a 2013,

čo bolo spôsobené nárastom vydaných povolení v rámci daňových skladov, nárastom registrácií

oprávneného príjemcu opakovaného, a zaevidovaním veľkého počtu užívateľských podnikov.

46

Spoločná záverečná správa

Legislaꢀva spresnila prepravu niektorých voľne uložených minerálnych olejov, ako aj oznamovaciu

povinnosť, ak sú prepravované voľne, resp. v obaloch väčších než 150 litrov, resp. 230 litrov,

a rozšírila aj zoznam minerálnych olejov, ktoré podliehajú kontrole a postupu pri preprave o tovary,

napr. o prípravky proꢁ klepaniu motora, oxidačné inhibítory, živicové inhibítory, prípravky na

zlepšenie viskozity, anꢁkorózne prípravky. Pri mazacích olejoch sa zaviedol povinný údaj týkajúci

sa uvádzania jeho kinemaꢁckej viskozity.

Priblíženie procesu registrácie u vybraných daňových subjektov, v zmysle národnej legislaꢀvy v SR,

je uvedené v nasledujúcich časꢁach.

Prevádzkovateľ daňového skladu

V rámci národnej legislaꢀvy SR pri registrácii prevádzkovateľa daňového skladu, v rámci všetkých

predmetov spotrebných daní, osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad, musí požiadať

súčasne aj o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

Výsledným rozhodnuꢀm v registračnom procese je osvedčenie o registrácii k príslušnej spotrebnej

dani, ktorým prevádzkovateľ daňového skladu získava právnu subjekꢁvitu za všetky daňové sklady.

Súčasne CÚ vydá povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ktoré oprávňuje prevádzkovateľa

daňového skladu v uvedenom daňovom sklade vyrábať, spracúvať, skladovať, prijímať alebo

odosielať predmet dane v pozastavení dane. V prípade, ak má prevádzkovateľ daňového skladu

na viacerých miestach daňové sklady, správca dane vydá na každý daňový sklad samostatné

povolenie na prevádzkovanie daňového skladu.

Preprava predmetu spotrebnej dane v režime pozastavenia dane sa monitoruje elektronicky, a to

prostredníctvom systému EMCS.

Na každú prepravu sa vygeneruje jedinečný referenčný kód – tzv. ARC kód, pod ktorým možno

uvedenú prepravu sledovať on-line, teda v reálnom čase.

Ak prevádzkovateľ daňového skladu bude zároveň aj osobou oprávnenou na distribúciu liehu,

je povinný oznámiť elektronicky CÚ obchodný názov spotrebiteľského balenia liehu, objem

a objemovú koncentráciu liehu v spotrebiteľskom balení liehu, čiarový kód EAN za každý nový

druh spotrebiteľského balenia, ktoré uvádza do daňového voľného obehu, a to najneskôr v deň

jeho uvedenia.

Registrovaný odosielateľ

Registrovaný odosielateľ je osobitným typom daňového subjektu, ktorý nemôže byť súčasne

registrovaný aj ako prevádzkovateľ daňového skladu, i keď odosiela predmet spotrebnej dane

v pozastavení dane po jeho prepustení do voľného obehu.

V rámci národnej legislaꢀvy SR pri registrácii registrovaného odosielateľa, v rámci všetkých

predmetov spotrebných daní, osoba, ktorá chce odosielať predmet spotrebnej dane v pozastavení

dane po jeho prepustení do colného režimu voľný obeh, musí požiadať CÚ súčasne aj o registráciu

a vydanie povolenia odosielať predmet spotrebnej dane v pozastavení dane.

CÚ vydá osvedčenie o registrácii k príslušnej spotrebnej dani, a zároveň vydá aj povolenie odosielať

predmet spotrebnej dane v pozastavení dane po jeho prepustení do colného režimu voľný obeh.

47

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Pestovateľská pálenica ovocia

Základným úkonom na prevádzkovanie pestovateľskej pálenice ovocia je získanie povolenia

na výrobu liehu v liehovarníckom závode od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

SR. Samotné povolenie od ministerstva však neoprávňuje držiteľa povolenia prevádzkovať

pestovateľskú pálenicu.

Na to, aby osoba mohla prevádzkovať pestovateľskú pálenicu ovocia, musí na CÚ podať žiadosť

o registráciu a vydanie osvedčenia o registrácii prevádzkovateľa pestovateľskej pálenice ovocia.

CÚ vydá osvedčenie o registrácii k príslušnej spotrebnej dani, ktoré zároveň oprávňuje

prevádzkovateľa pestovateľskej pálenice na výrobu liehu v pestovateľskej pálenici. Účelom

pestovateľskej pálenice je poskytovať služby pestovateľom. Pestovateľská pálenica nemôže byť

daňovým skladom.

Zákonodarca umožňuje na lieh vyrobený v pestovateľskej pálenici uplatniť zníženú sadzbu dane

a to vo výške 50 % zo základnej sadzby dane, t. j. 540.- €/ hl a. Znížená sadzba dane sa uplatní na

lieh vyrobený v pestovateľskej pálenici v množstve najviac 43 l a. na jedného pestovateľa a jeho

domácnosť za jedno výrobné obdobie na daňovom území.

Výrobné obdobie je od 1. 7. bežného roka do 30. 6. nasledujúceho roka. Výrobné obdobie nie

je totožné s kalendárnym rokom, a preto si možno v rámci jedného kalendárneho roka uplatniť

na vyrobený lieh viackrát zníženú sadzbu dane, pretože sa daný lieh vyrobí v dvoch výrobných

obdobiach. Ide o výrobu liehu mimo pozastavenia dane, čo v praxi znamená, že vyrobený lieh sa

nachádza v daňovom voľného obehu.

Pestovateľ za vyrobený lieh zaplaꢀ pestovateľskej pálenici nielen výšku spotrebnej dane a dane

z pridanej hodnoty, ale aj cenu za poskytnuté služby. Pestovateľská pálenica vystaví pestovateľovi

vyskladňovacílist, ktorýslúžinielenakodokladopreukázanípôvoduaspôsobunadobudnuꢁaliehu,

ale aj o zaplatení spotrebnej dane. Preprava takto vyrobeného liehu nepodlieha monitorovaniu

správcom dane.

Dovozca spotrebiteľského balenia

Národná legislaꢀva umožňuje osobám, ktoré chcú v rámci podnikania dovážať spotrebiteľské

balenie, či už liehu alebo cigariet z územia treꢁeho štátu a uvádzať ho do daňového voľného obehu

na daňovom území, požiadať CÚ o zaradenie do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia.

Dovozca spotrebiteľského balenia sa neregistruje k príslušnej spotrebnej dani, ale CÚ mu vydá

potvrdenie o zaradení do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia. Uvedené potvrdenie

oprávňuje dovozcu dovážať spotrebiteľské balenie liehu alebo spotrebiteľské balenie cigariet

z územia treꢁeho štátu.

Zároveň musí pred vydaním kontrolných známok zložiť zábezpeku na daň vo výške dane

pripadajúcej na množstvo liehu alebo cigariet, ktoré chce uviesť do daňového voľného obehu.

Dovozca spotrebiteľského balenia musí uviesť do daňového voľného obehu len označené

spotrebiteľské balenie kontrolnou známkou. Z tohto dôvodu musí predložiť colnému úradu vývozu

počet a idenꢁꢂkačné číslo vyvezených kontrolných známok na územie treꢁeho štátu.

Pri dovoze je dovozca povinný dať si potvrdiť colným úradom dovozu počet späť dovezených

kontrolných známok z územia treꢁeho štátu. Pri dovoze spotrebiteľského balenia dovozca

postupuje v zmysle colných predpisov, kde súčasťou colného dlhu je aj výška spotrebnej dane.

V prípade prepustenia spotrebiteľského balenia do daňového voľného obehu sa zložená zábezpeka

na daň vráꢁ dovozcovi, alebo sa môže použiť na úhradu colného dlhu. Dovozca spotrebiteľského

balenia nie je daňovým skladom.

48

Spoločná záverečná správa

Ak dovozca spotrebiteľského balenia liehu bude zároveň aj osobou oprávnenou na distribúciu

liehu, je povinný oznámiť elektronicky CÚ obchodný názov spotrebiteľského balenia liehu, objem

a objemovú koncentráciu liehu v spotrebiteľskom balení liehu a čiarový kód EAN za každý nový

druh spotrebiteľského balenia, ktoré uvádza do daňového voľného obehu a to najneskôr v deň

jeho uvedenia.

Predajca spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu

Z dôvodu monitorovania pohybu liehu v daňovom voľnom obehu a eliminácii daňových únikov

zákonodarca zaviedol nový daňový inšꢁtút predajcu spotrebiteľského balenia liehu.

Osoba, ktorá chce byť držiteľom povolenia na predaj, musí požiadať CÚ o vydanie povolenia

a spĺňať zákonné podmienky (živnostenské oprávnenie na obchodnú činnosť; bezúhonnosť vo

vzťahu k úmyselným hospodárskym trestným činom; nebolo mu počas desiaꢁch rokov odňaté

povolenie na predaj; nie je v likvidácii alebo v konkurze).

Pretože ide o spotrebiteľské balenie liehu v daňovom voľnom obehu, pri akejkoľvek preprave

tohto tovaru sa nevyžaduje sprievodný dokument. Na preukázanie spôsobu nadobudnuꢁa

spotrebiteľského balenia liehu postačuje napr. faktúra, ktorá obsahuje aj číslo držiteľa oprávnenia

na distribúciu.

Držiteľ povolenia je povinný za každú prevádzkareň viesť za kalendárny mesiac evidenciu počtu

prijatých kusov v spotrebiteľskom balení liehu, počtu vydaných kusov v spotrebiteľskom balení

liehu, stavu zásob liehu v spotrebiteľskom balení liehu k poslednému dňu v mesiaci a evidenciu

manka alebo prebytku v počte prijatých a vydaných spotrebiteľských balení liehu.

Rovnako plaꢀ, že držiteľ povolenia má povinnosť lieh v spotrebiteľskom balení liehu nakupovať

alebo inak odoberať v rámci podnikateľskej činnosꢁ iba od osoby oprávnenej na distribúciu.

Distribútor spotrebiteľského balenia liehu

Z dôvodu monitorovania pohybu liehu v daňovom voľnom obehu a eliminácie daňových únikov

zaviedol zákonodarca nový daňový inšꢁtút distribútora spotrebiteľského balenia liehu.

Osoba, ktorá chce byť držiteľom povolenia na distribúciu, musí požiadať CÚ o vydanie oprávnenia

na distribúciu. Žiadateľ musí spĺňať zákonné podmienky (živnostenské oprávnenie na obchodnú

živnosť; skladovacia plocha presahuje 200 m²; ročný obrat z predaja spotrebiteľského balenia liehu

minimálne 100 000 € alebo splatené základné imanie minimálne vo výške 100 000 €; minimálny

počet 10 zamestnancov; nemá nedoplatky voči colného úradu; nemá nedoplatky na povinných

odvodoch; bezúhonnosť vo vzťahu k úmyselným hospodárskym trestným činom; nebolo mu počas

desiaꢁch rokov odňaté povolenie na predaj; nie je v likvidácii alebo v konkurze).

Pretože ide o spotrebiteľské balenie liehu v daňovom voľnom obehu, pri akejkoľvek preprave

tohto tovaru sa nevyžaduje sprievodný dokument. Na preukázanie spôsobu nadobudnuꢁa

spotrebiteľského balenia liehu postačuje napr. faktúra, ktorá obsahuje aj číslo držiteľa oprávnenia

na distribúciu.

Držiteľ oprávnenia na distribúciu je povinný za každú prevádzkareň viesť za kalendárny

mesiac evidenciu počtu prijatých kusov v spotrebiteľskom balení liehu, počtu vydaných kusov

v spotrebiteľskom balení liehu, stavu zásob liehu v spotrebiteľskom balení liehu k poslednému

dňu v mesiaci a evidenciu manka alebo prebytku v počte prijatých a vydaných spotrebiteľských

balení liehu.

Držiteľ oprávnenia na distribúciu má povinnosť lieh v spotrebiteľskom balení liehu nakupovať len

od inej osoby oprávnenej na distribúciu.

Osoba oprávnená na distribúciu oznamuje údaje za každý kalendárny mesiac elektronicky a to do

25-eho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

49

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Predajca pohonných látok

Z dôvodu monitorovania pohonných látok v daňovom voľnom obehu, ako aj eliminácie daňových

únikov, bol zavedený nový typ daňového subjektu a to predajca pohonných látok.

Na území SR neexistuje osobitný predpis upravujúci čerpacie stanice. Preto čerpacie stanice sú

v národnej legislaꢀve SR zapracované ako predajca pohonných látok.

Osoba, ktorá chce v rámci podnikateľskej činnosꢁ na daňovom území predávať v daňovom voľnom

obehu benzín, naꢃu alebo LPG na konečnú spotrebu, je povinná pred začaꢀm predaja požiadať

CÚ o vydanie povolenia na predaj a predložiť doklad preukazujúci, že skladovacie zariadenie je

overené a vybavené vhodným overeným meracím zariadením umožňujúcim pri príjme a výdaji

merať množstvo minerálneho oleja a nádrž musí byť v súlade s technickými normami.

Ak je predajcom pohonných látok prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca alebo

registrovaný odosielateľ, CÚ vydá automaꢁcky registrovaným osobám aj povolenie na predaj

pohonných látok.

Predajca pohonných látok je povinný, okrem iných zákonných povinnosꢀ, viesť evidenciu

nakúpeného a predaného benzínu, naꢃy alebo LPG za kalendárny mesiac, a povinný je oznámiť

CÚ aj nového dodávateľa (distribútora) pohonných látok.

Predajca pohonných látok má zo zákona povinnosť nakupovať alebo inak odoberať pohonné látky

len od distribútora pohonných látok alebo od registrovanej osoby. Pretože ide o pohonné látky

v daňovom voľnom obehu, pri preprave akéhokoľvek tohto tovaru sa nevyžaduje sprievodný

dokument.

Avšak pri dodaní pohonných látok prostredníctvom autocisterny, distribútor pri prečerpávaní

pohonných látok vytlačí predajcovi tzv. stáčanku zo zabudovaného meracieho zariadenia

v autocisterne. Uvedený doklad obsahuje okrem údajov týkajúcich sa množstva aj dátum a čas

dodania a evidenčné číslo automobilu, pridelené dopravným inšpektorátom.

Na preukázanie spôsobu nadobudnuꢁa pohonných látok postačuje napr. faktúra, ktorá obsahuje

aj pridelené číslo distribútora pohonných látok správcom dane.

Správca dane na území SR pri výkone dozoru nad daňou z minerálnych olejov zaznamenáva daňové

úniky súvisiace s prepravou týchto tovarov.

Pri takýchto únikoch ide predovšetkým o snahu vyhnúť sa pri preprave cestným kontrolám, preto

prepravcovia využívajú vedľajšie cestné komunikácie, obchádzajú mýtny systém z dôvodu ťažšieho

monitorovania skutočných prepráv. Takꢁež sa realizujú prepravy minerálnych olejov v prerobených

cisternách s dvojitým dnom. Veľakrát sa stáva, že nelegálne prepravy sprevádza vozidlo, ktoré hlási

dopravcovi možné mobilné hliadky na účely zmeny trasy a vyhnuꢁa sa cestnej kontrole. Dochádza

aj k zmiešaniu pohonných látok s ľahkými vykurovacími olejmi, resp. odpadovými olejmi.

Distribútor pohonných látok

Z dôvodu monitorovania pohonných látok v daňovom voľnom obehu, ako aj eliminácie daňových

únikov, bol zavedený nový typ daňového subjektu a to distribútor pohonných látok.

Osoba, ktorá chce na daňovom území v rámci podnikateľskej činnosꢁ distribuovať v daňovom

voľnom obehu benzín, naꢃu alebo LPG, je povinná pred začaꢀm distribúcie požiadať colný úrad

o vydanie povolenia na distribúciu, predložiť doklad preukazujúci, že skladovacie zariadenie

je overené a vybavené vhodným overeným meracím zariadením, ako aj zoznam dodávateľov

a odberateľov.

Distribútor pohonných látok je povinný, okrem iných zákonných povinnosꢀ, viesť samostatne za

každú prevádzkareň evidenciu nakúpeného a predaného benzínu, naꢃy alebo LPG za kalendárny

mesiac. Distribútor pohonných látok má zo zákona povinnosť nakupovať alebo inak odoberať

pohonné látky len od distribútora pohonných látok alebo od registrovanej osoby. Distribútor

pohonných látok môže predávať na daňovom území len distribútorovi pohonných látok,

registrovanej osobe alebo spotrebiteľovi pohonných látok.

50

Spoločná záverečná správa

Avšak pri dodaní pohonných látok prostredníctvom autocisterny, distribútor pri prečerpávaní

pohonných látok vytlačí predajcovi pohonných látok, resp. spotrebiteľovi pohonných látok, tzv.

stáčanku zo zabudovaného meracieho zariadenia v autocisterne. Uvedený doklad obsahuje okrem

údajov týkajúcich sa množstva aj dátum a čas dodania a evidenčné číslo automobilu, pridelené

dopravným inšpektorátom.

Pretože ide o pohonné látky v daňovom voľnom obehu, pri preprave akéhokoľvek tohto tovaru

sa nevyžaduje sprievodný dokument. Na preukázanie spôsobu nadobudnuꢁa pohonných látok

postačuje napr. faktúra, ktorá obsahuje aj pridelené číslo distribútora pohonných látok, resp.

registrovanej osoby správcom dane.

Spotrebiteľ pohonných látok

Osobitné postavenie v národnej legislaꢀve má spotrebiteľ pohonných látok. Osoba, ktorá na

daňovom území nakúpi v daňovom voľnom obehu na vlastnú spotrebu benzín, naꢃu alebo

LPG, a tento minerálny olej skladuje v skladovacom zariadení, ktorého objem je 15 000 litrov

a viac, je povinná oznámiť túto skutočnosť colného úradu najneskôr pred prvým umiestnením do

skladovacieho zariadenia.

Spotrebiteľa pohonných látok colný úrad zaradí do evidencie. Spotrebiteľ pohonných látok je

povinný, okrem zákonných skutočnosꢀ, uviesť aj adresu umiestnenia skladovacieho zariadenia.

V praxi sú to veľké prepravné spoločnosꢁ, družstvá, autobusové spoločnosꢁ, spoločnosꢁ

zaoberajúce sa stavbami ciest a iné subjekty.

Skladovacie zariadenie musí byť overené a vybavené meracím zariadením umožňujúcim pri príjme

a výdaji merať množstvo pohonných látok (stavoznak, merná tyč). Nádrž musí spĺňať technické

normy.

Spotrebiteľ pohonných látok musí nakupovať pohonné látky len od distribútora pohonných látok

alebo od registrovanej osoby. Pretože ide o pohonné látky v daňovom voľnom obehu, pri preprave

takéhoto tovaru sa nevyžaduje sprievodný dokument.

Avšak pri dodaní pohonných látok prostredníctvom autocisterny, distribútor pri prečerpávaní

pohonných látok vytlačí spotrebiteľovi tzv. stáčanku zo zabudovaného meracieho zariadenia

v autocisterne. Uvedený doklad obsahuje okrem údajov týkajúcich sa množstva aj dátum a čas

dodania a evidenčné číslo automobilu, pridelené dopravným inšpektorátom. Na preukázanie

spôsobu nadobudnuꢁa pohonných látok postačuje napr. faktúra, ktorá obsahuje aj pridelené číslo

distribútora pohonných látok správcom dane.

Správca dane na území SR pri výkone daňového dozoru z minerálnych olejov zaznamenáva daňové

úniky súvisiace s prepravou týchto tovarov.

Malý samostatný pivovar

Prevádzkovateľom malého samostatného pivovaru je osoba, ktorá v rámci podnikania vyrába pivo

a spĺňa zákonné podmienky.

Za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok si môže malý samostatný pivovar

uplatniť zníženú sadzbu dane, t. j. 2,652 € na hl/percento objemu skutočného obsahu alkoholu.

Ročná výroba piva je obmedzená na množstvo do 200 000 hl piva.

Pretože ide o výrobu piva mimo pozastavenia dane, na prepravu nie je potrebný sprievodný

dokument, keďže sa nachádza v daňovom voľnom obehu.

Malý samostatný pivovar nemôže byť daňovým skladom.

V praxi sú to malé rodinné podniky, ktoré zároveň prevádzkujú aj reštaurácie alebo pivárne,

v ktorých ponúkajú na predaj pivo vlastnej výroby.

51

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

6.2.2 Administraꢀvne úkony v SR

Priblíženie výkonu daňového dozoru správy spotrebných daní u vybraných daňových subjektov

v zmysle národnej legislaꢀvy v SR je uvedené v nasledujúcich časꢁach.

Tabuľka č. 14 – Počet porovnateľných administraꢂvnych úkonov

Slovenská republika

Počty

Administraꢂvny

úkon

Legislaꢂva

EÚ

Legislaꢂva

2012

2013

2014

2015

1.

2.

1.

2.

1.

2.

1.

2.

jednotlivé

ustanovenia

zákonov č.

98/2004 Z. z.,

č. 106/2004

Z. z., č.

Daňové kontroly

4 785

3,66

4 272

3,23

8,45

3 860

2,93

3 878

2,94

530/2011 Z. z.

jednotlivé

ustanovenia

zákonov č.

98/2004 Z. z.,

č. 106/2004

Z. z., č.

Výkon miestneho

zisťovania

13 602

10,39

11 183

11 112

8,43

15 799

12,00

530/2011

Z. z., č.

563/2009 Z. z.

LIEH - Vydávanie

poukazov na odber

kontrolných známok

§ 51 zákona

č. 530/2011

Z. z.

2008/118/

ES č. 39

1 146

21

0,88

0,02

1 360

15

1,03

0,01

1 869

105

1,42

0,08

0

TABAKOVÉ VÝROBKY

– Vydávanie

poukazov na odber

kontrolných známok

2008/118/

ES č. 39

§ 9 zákona č.

106/2004 Z. z.

jednotlivé

ustanovenia

zákonov č.

98/2004 Z. z.,

č. 106/2004

Z. z., č.

Daňové priznania,

dodatočné daňové

priznania

2008/118/

ES čl. 7

28 936

22,11

29 289

22,12

19 436

14,75

19 881

15,10

530/2011 Z. z.

jednotlivé

ustanovenia

zákonov č.

98/2004 Z. z.,

č. 106/2004

Z. z., č.

Ukladanie pokút

2 720

729

2,08

0,56

2 632

1 485

1,99

1,12

2 597

1 447

1,97

1,1

2 671

1 521

2,03

1,15

530/2011 Z. z.

Administraꢂvna

spolupráca medzi

členskými krajinami EU

389/2012/

EÚ- ELO

Počet zrealizovaných

prepráv v

pozastavení dane

v systéme EMCS

2008/118/

ES čl. 21

138 772 106,02 150 494 113,67 151 753 115,14 168 036 127,59

SPOLU:

190 711 145,69 200 730 151,61 192 179 145,81 211 786 160,81

Zdroj: FR SR

Poznámky:

1. počet administraꢀvnych úkonov

2. počet administraꢀvnych úkonov na 1 úradnú osobu

52

Spoločná záverečná správa

Najväčší nárast administraꢀvnych úkonov, o 5,3 %, bol zaznamenaný v rokoch 2012 a 2013, čo

bolo spôsobené uskutočnením väčšieho počtu prepráv v systéme EMCS.

Naopak, najväčší pokles bol medziročne zaznamenaný v rokoch 2013 a 2014, a to až o 4,3 %, čo

bolo spôsobené menším počtom ukončených daňových kontrol, ako aj menším počtom podaných

daňových priznaní. Uvedený pokles sa týkal legislaꢀvnych zmien.

Daňové kontroly

Výkonom daňovej kontroly CÚ zisťuje alebo preveruje skutočnosꢁ rozhodujúce pre správne určenie

dane. Zamestnanci CÚ sa pri výkone daňovej kontroly preukážu poverením na výkon daňovej

kontroly, ktoré obsahuje, okrem iného, aj účel, predmet a rozsah kontrolovaných zdaňovacích

období. V praxi to znamená, že kontrolovaným zdaňovacím obdobím môže byť jeden mesiac, ale

aj viac zdaňovacích období. Rozsah kontrolovaných zdaňovacích období určuje CÚ.

Daňová kontrola začína spísaním zápisnice o začaꢀ daňovej kontroly. Prevzaꢁe dokladov CÚ

potvrdí prevzaꢀm. Zapožičané doklady je CÚ povinný vráꢁť do 30 dní od ukončenia daňovej

kontroly. Zamestnanec CÚ z daňovej kontroly vyhotoví protokol.

Aksadaňovoukontrolouzisꢀrozdielvsume,ktorúmalkontrolovanýdaňovýsubjektzaplaꢁť,vykázať

alebo na ktorú si uplatniť nárok na vrátenie dane, zašle CÚ spolu s protokolom kontrolovaného

daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Daňová kontrola

je ukončená dňom doručenia protokolu. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden

rok odo dňa jej začaꢁa. Daňová kontrola u registrovaných osôb a vybraných evidovaných osôb sa

vykoná podľa potreby, najmenej však jedenkrát do dňa zániku práva vyrubiť daň, čo je 5 rokov.

FR SR vydalo interný riadiaci akt, ktorým sa upravili vyššie uvedené lehoty z dôvodu jednotného

postupu správcu dane na území SR.

Výkon miestneho zisťovania

Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje

skutočnosꢁ, ktoré sú potrebné na účely správy daní. O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec

CÚ zápisnicu a rovnopis odovzdá daňovému subjektu. Pri výkone miestneho zisťovania má

zamestnanec CÚ právo na neobmedzený prístup na pozemky, do prevádzkových budov, miestnosꢀ

a miest vrátane dopravných prostriedkov, prepravných obalov, k účtovným dokladom.

Zúčtovaniemnožstvavyrobenéholiehusazisťujeformoumiestnehozisťovania. Zistenéskutočnosꢁ

sú podkladom na výkon daňovej kontroly. Aj pri výkone miestneho zisťovania je CÚ oprávnený

odoberať vzorky aj zabezpečiť vec. FR SR vydalo interný riadiaci akt, ktorým upravilo výkon

daňového dozoru a miestneho zisťovania pre jednotlivé predmety spotrebných daní z dôvodu

zjednotenia postupov správcom dane.

Stály daňový dozor v daňových skladoch na lieh

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, dňom 1. 5. 2004, nastala zmena aj v oblasꢁ

správy spotrebných daní. Potreba efekꢀvnejšieho vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu pri

správe spotrebnej dane z liehu, zlepšenie podnikateľského prostredia v danej oblasꢁ a zavedenie

legislaꢀvnych nástrojov na účinnejšie potláčanie šedej ekonomiky v danej oblasꢁ priniesli SR

v roku 2004 aj prijaꢁe nových zákonov súvisiacich so správou spotrebných daní.

Z opatrení, ktoré priniesla nová legislaꢀvna zmena, to bol nielen prechod správcu dane v oblasꢁ

správy spotrebných daní z daňových úradov na colné úrady, ale aj zavedenie potreby prítomnosꢁ

správcu dane v daňovom sklade na lieh.

Na území SR národná legislaꢀva taxaꢀvne deꢂnuje, že prijímať, vydávať, vyrábať alebo spracúvať

lieh v daňovom sklade možno len za prítomnosꢁ zamestnanca CÚ. Uvedené sa nevzťahuje na

daňový sklad, ktorý prijíma, skladuje alebo odosiela lieh len v spotrebiteľskom balení liehu.

Zároveň vzniká CÚ povinnosť zabezpečiť zamestnanca v daňovom sklade, aby nebol obmedzený

príjem, výdaj, výroba alebo spracovanie liehu. Prevádzkovateľovi daňového skladu vzniká

povinnosť zabezpečiť podmienky na pracovné prostredie pre zamestnanca CÚ a poskytnuté

53

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

priestory pre zamestnanca CÚ si mesačne prevádzkovateľ daňového skladu účtuje ako náklady za

prenájom na základe uzatvorenej zmluvy s FR SR.

V daňovom sklade pri výrobe, spracúvaní alebo skladovaní liehu musí byť výrobné zariadenie na

skladovanie liehu uspôsobené tak, aby bolo možné kedykoľvek zisꢁť množstvo vyrobeného liehu,

spracovaného liehu, uskladneného liehu, vrátane zásob liehu a obsahu alkoholu obsiahnutého

v ňom.

Ak sa lieh v daňovom sklade neprijíma, nevydáva, nevyrába alebo nespracúva, colný úrad môže

upusꢁť od povinnosꢁ zabezpečiť prítomnosť zamestnanca colného úradu v daňovom sklade,

pričom je povinný tento priestor zabezpečiť uzáverou colného úradu.

V praxi sa však táto možnosť veľmi nevyužíva, pretože prevádzkovatelia daňových skladov využívajú

nepretržitú prítomnosť zamestnanca colného úradu vo svoj prospech. Niektorí prevádzkovatelia

daňového skladu využívajú zákonnú možnosť v zmysle zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní

liehu na trh a používajú výrobné zariadenie na výrobu liehu v liehovare na pestovateľské pálenie

ovocia aj na účely liehovaru na desꢁláty, ktorý musí byť daňovým skladom.

Tabuľka č. 15 – Počet daňových skladov na lieh, spojených s výkonom stáleho daňového

dozoru v rokoch 2012 až 2015

Stály daňový dozor

2013 2014

71 91

CÚ

Výkon stáleho daňového dozoru

2012

29

2015

Počet daňových skladov na lieh, v ktorých sa zabezpečuje stály daňový dozor

114

Zdroj: FR SR

Výkon stáleho daňového dozoru v daňových skladoch na lieh zabezpečuje približne 250 colníkov.

Vydávanie poukazov na odber kontrolných známok na lieh

Základným úkonom na odoberanie kontrolných známok je požiadať CÚ o pridelenie registračného

odberného čísla a vydanie poukazu na odber kontrolných známok na lieh.

Alkoholickým nápojom, ktorým je lieh, sa rozumie tovar kombinovanej nomenklatúry 2207

a 2208 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 1,2 % objemu. Kontrolná známka je určená na

označovaniespotrebiteľskéhobalenialiehu. Zaspotrebiteľskébalenieliehusapovažujeuzatvorený

spotrebiteľský obal naplnený liehom určeným na priamu ľudskú spotrebu. Spotrebiteľské balenie

kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 a 2208 možno uviesť do daňového voľného obehu na

daňovom území len vtedy, ak je označené kontrolnou známkou.

Označovať spotrebiteľské balenie liehu kontrolnou známkou môže len prevádzkovateľ daňového

skladu, oprávnený príjemca a dovozca spotrebiteľského balenia, ktorý ho bude uvádzať do

daňového voľného obehu.

Kontrolná známka obsahuje, okrem iného, aj idenꢁꢂkačné číslo, ktoré sa skladá zo 14- miest-

neho číselného znaku. Idenꢁꢂkačné číslo obsahuje registračné odberné číslo (1. – 6. miesto

číselného znaku), objem liehu (7. – 11. miesto číselného znaku) a objemovú koncentráciu liehu

v spotrebiteľskom balení (12. – 14. miesto číselného znaku).

Pôvodný vzor kontrolnej známky na lieh:

Registračné odberné číslo pridelí CÚ každému odberateľovi kontrolnej známky osobitne.

54

Spoločná záverečná správa

Na označenie spotrebiteľského balenia liehu sa môže použiť len kontrolná známka, ktorej

idenꢁꢂkačné číslo zodpovedá objemu spotrebiteľského balenia, objemovej koncentrácii liehu

v spotrebiteľskom balení a odberateľovi kontrolnej známky.

Národná legislaꢀva ku koncu roka 2014 priniesla zavedenie nového informačného systému

kontrolných známok. Cieľom nového informačného systému kontrolných známok bolo zjednodušiť

a informaꢁzovať systém objednávania, posudzovania, tlače, distribúcie a použiꢁa kontrolných

známok určených na označovanie spotrebiteľského balenia liehu.

Označovať spotrebiteľské balenie liehu kontrolnou známkou môže len prevádzkovateľ daňového

skladu, oprávnený príjemca, dovozca spotrebiteľského balenia a príjemca (odberateľ) liehu.

Odberateľ kontrolných známok, ktorý chce odoberať kontrolné známky podľa „nového systému“,

musí požiadať colný úrad o vydanie kontrolných známok elektronicky.

Prostredníctvom elektronického systému kontrolných známok bude odberateľ kontrolných

známok, okrem podávania žiadosꢀ o vydanie kontrolných známok, oznamovať údaje vyplývajúce

z národnej legislaꢀvy SR aj viesť evidenciu kontrolných známok.

Počet objednávaných kusov kontrolných známok nesmie byť nižší než 500 kusov alebo ich

násobok.

Správca dane bude komunikovať s odberateľmi kontrolných známok prostredníctvom

elektronického systému kontrolných známok, a to najmä pri oznamovaní počtu kontrolných

známok, ktoré bude môcť odberateľ kontrolných známok odobrať, resp. pri určovaní termínu

prevzaꢁa kontrolných známok odberateľom kontrolných známok v tlačiarni.

Odberateľ kontrolných známok je povinný pred prevzaꢀm kontrolných známok zložiť na účet

správcu dane peňažné prostriedky zodpovedajúce cene kontrolných známok, ktoré môže

odobrať; cenu mu oznámi colný úrad. Cena kontrolnej známky zohľadňuje výšku náhrad tlačiarni.

Nezohľadňuje však výšku spotrebnej dane. Kontrolné známky je oprávnená tlačiť tlačiareň, ktorou

je Mincovňa Kremnica, štátny podnik.

FR SR vykonáva daňový dozor nad nakladaním s kontrolnými známkami a ich likvidáciou v tlačiarni.

FR SR je povinné zabezpečiť prítomnosť zamestnanca ꢂnančného riaditeľstva v tlačiarni pri

nakladaní s kontrolnými známkami. FR SR zabezpečuje predaj kontrolných známok odberateľovi

kontrolných známok v tlačiarni. Odobrať kontrolné známky možno len v tlačiarni od zamestnanca

ꢂnančného riaditeľstva.

Vydávanie poukazov na odber kontrolných známok na tabakové výrobky

Odberateľ kontrolnej známky musí požiadať CÚ o pridelenie registračného odberného čísla

a vydanie poukazu na odber kontrolnej známky.

Spotrebiteľské balenie cigariet možno uviesť do daňového voľného obehu len vtedy, ak je označené

kontrolnou známkou. Označovať spotrebiteľské balenie cigariet kontrolnou známkou možno len

v podniku, ktorý vyrába cigarety. Odberateľom kontrolných známok môže byť len prevádzkovateľ

daňového skladu, oprávnený príjemca alebo dovozca tabakových výrobkov, ktorý chce uvádzať

tabakové výrobky do daňového voľného obehu na daňovom území. Na označenie spotrebiteľského

balenia cigariet sa môže použiť len kontrolná známka, ktorej údaje zodpovedajú príslušnej cene

cigariet, počtu kusov cigariet v balení, dĺžke cigariet, znaku platnosꢁ sadzby dane a registračnému

odbernému číslu. Spotrebiteľské balenie cigariet možno predať na konečnú spotrebu len za cenu,

ktorá je uvedená na kontrolnej známke.

Národná legislaꢀva ku koncu roka 2014 priniesla zavedenie nového informačného systému

kontrolných známok. Cieľom nového informačného systému kontrolných známok bolo zjednodušiť

a informaꢁzovať systém objednávania, posudzovania, tlače, distribúcie a použiꢁa kontrolných

známok na spotrebiteľské balenia tabaku, cigár, cigariek a cigariet.

55

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Odberateľ kontrolných známok, ktorý chce odoberať kontrolné známky podľa „nového systému“,

musí požiadať colný úrad o vydanie kontrolných známok elektronicky. Prostredníctvom

elektronického systému kontrolných známok bude odberateľ kontrolných známok, okrem

podávania žiadosꢀ o vydanie kontrolných známok, oznamovať údaje vyplývajúce z národnej

legislaꢀvy SR, ako aj viesť evidenciu kontrolných známok. Kontrolné známky je oprávnená tlačiť

tlačiareň, ktorou je Mincovňa Kremnica, štátny podnik.

FR SR vykonáva daňový dozor nad nakladaním s kontrolnými známkami a ich likvidáciou v tlačiarni.

FR SR je povinné zabezpečiť prítomnosť zamestnanca ꢂnančného riaditeľstva v tlačiarni pri

nakladaní s kontrolnými známkami. FR SR zabezpečuje predaj kontrolných známok odberateľovi

kontrolných známok v tlačiarni. Odobrať kontrolné známky možno len v tlačiarni od zamestnanca

ꢂnančného riaditeľstva.

Označovať spotrebiteľské balenie tabaku kontrolnou známkou môže prevádzkovateľ daňového

skladu alebo dovozca tabakových výrobkov. Označovať spotrebiteľské balenie cigár alebo cigariek

kontrolnou známkou môže prevádzkovateľ daňového skladu, dovozca tabakových výrobkov

alebo oprávnený príjemca. Na označenie spotrebiteľského balenia tabaku, cigár alebo cigariek

sa použije len kontrolná známka, ktorej údaje zodpovedajú znaku pre platnosť sadzby spotrebnej

dane. Označovať spotrebiteľské balenie cigariet kontrolnou známkou možno len v podniku, ktorý

ich vyrobil.

Počet objednávaných kusov kontrolných známok nesmie byť nižší než 500 kusov alebo ich

násobok.

CÚ najneskôr do troch pracovných dní elektronicky oznámi odberateľovi kontrolných známok

počet kontrolných známok, ktoré môže odobrať, cenu kontrolných známok a číslo účtu FR SR.

CÚ môže znížiť počet objednaných kusov kontrolných známok, ak nastali okolnosꢁ, na základe

ktorých možno odôvodnene predpokladať, že môže dôjsť k porušeniu daňových predpisov. FR

SR určí termín prevzaꢁa kontrolných známok odberateľom kontrolných známok, najneskôr však

do 10 dní. Termín prevzaꢁa kontrolných známok FR SR oznámi prostredníctvom elektronického

systému kontrolných známok odberateľovi kontrolných známok. Kontrolné známky vydáva

ꢁnančné riaditeľstvo výlučne v tlačiarni až po prijatí peňažných prostriedkov, zodpovedajúcich

ich cene, na príslušný účet uvedený v elektronickom oznámení colného úradu.

Odberateľ kontrolných známok je povinný samostatne, v členení na cigarety, cigary, cigarky

a tabak, viesť evidenciu kontrolných známok v elektronickom systéme kontrolných známok.

Administraꢀvna spolupráca medzi členskými krajinami EÚ (ELO)

V zmysle nariadenia Rady (EÚ) č. 389/2012 zodpovedá Oddelenie ELO a systémov SPD Odboru

spotrebných daní FR SR za zabezpečenie výmeny informácií na základe žiadosꢁ o administraꢀvnu

spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ a príslušnými orgánmi ꢂnančnej správy.

Sú to najmä žiadosꢁ o preverenie subjektov v rámci správy spotrebných daní, žiadosꢁ o informácie

týkajúce sa správy spotrebných daní aj žiadosꢁ o potvrdenie informácií z databázy SEED.

Výmena žiadosꢀ sa uskutočňuje v elektronickej forme v rámci systému EMCS.

Do administraꢀvnej spolupráce medzi členskými krajinami EÚ sú zahrnuté ꢁeto úkony:

ശ

žiadosti o administratívnu spoluprácu (žiadosť o preverenie, žiadosť o informácie o správe

spotrebných daní, žiadosť o potvrdenie registrácie v SEED)

ശ

odpoveď na žiadosť o administraꢀvnu spoluprácu

spontánna informácia

správa o udalosꢁ

správa o kontrole.

56

Spoločná záverečná správa

6.3

Porovnanie a vyhodnotenie

6.3.1 Porovnanie

Povolenie a registrácia

V SR sa v daňových skladoch liehu aplikuje stály daňový dozor, v ČR je tento dozor nahradený

nepretržitým dozorom správcu dane prostredníctvom sledovacieho zariadenia. V ČR sú malé

nezávislé pivovary daňovým skladom, v SR sú len evidované správcom dane ako malé samostatné

pivovary. V SR je zavedený inšꢁtút registrovaného odosielateľa, ktorý je však v ČR zahrnutý medzi

daňové sklady.

V SR možno so zníženou sadzbou spotrebnej dane z liehu v prípade pestovateľského pálenia

vypáliť 43 l a. V porovnaní s tým možno v ČR zníženú sadzbu dane z liehu uplatniť iba na

30 l a. Pestovateľská pálenica v SR musí mať povolenie nielen od Ministerstva pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka SR, ale aj od správcu dane. V ČR pestovateľské pálenice povoľuje iba Ministerstvo

poľnohospodárstva.

V SR je dovoz⁹spotrebiteľského balenia liehu realizovaný okrem prevádzkovateľa daňového skladu

aj dovozcom spotrebiteľského balenia liehu. Povolenie dovozcu je podmienené zaevidovaním

žiadateľa u správcu spotrebnej dane. V ČR k dovozu⁹spotrebiteľského balenia liehu nie je

potrebné žiadne špeciálne povolenie správcu dane. V SR je predaj spotrebiteľského balenia liehu

podmienený vydaním povolenia správcu dane pre predajcov. Predajca spotrebiteľského balenia

liehu má zákonom stanovenú povinnosť viesť evidenciu, okrem iného, o nákupe a predaji. V ČR

správca dane žiadne povolenie pre konečných predajcov spotrebiteľského balenia liehu nevydáva,

postačuje koncesia na predaj liehu vydaná živnostenským úradom, konečný predajca žiadnu

špeciálnu evidenciu nevedie.

V SR musí mať predajca pohonných látok povolenie od správcu dane na ich predaj. Národná

legislaꢀva v SR žiadnym špeciálnym predpisom neupravuje čerpacie stanice. Všetky činnosꢁ

týkajúce sa čerpacích staníc sú upravené len v zákone o spotrebnej dani z minerálnych olejov.

V ČR čerpacie stanice upravuje špeciálny zákon o pohonných hmotách, správca dane však

nevydáva žiadne povolenie na predaj pohonných hmôt. Čerpacie stanice sú evidované a ich

zoznam zverejňuje Ministerstvo priemyslu a obchodu. V SR nie je technicky možné získať zo

systému ꢂnančnej správy zoznam čerpacích staníc.

Graf č. 7 – Počty porovnateľných povolení alebo registrácií daňových subjektov k 31. 12.

6 623

5 483

5 172

5 144

3 335

3 240

2 989

893

2012

2013

2014

2015

ČR

SR

Zdroj: FR SR a GRC

V SR prišlo od roka 2012 k výraznému nárastu počtu vybraných povolení alebo registrácií

daňových subjektov. Uvedený nárast bol spôsobený legislaꢀvnou zmenou v uvedenom období.

V ČR naopak, počet vybraných povolení v roku 2013 významne klesol z dôvodu zavedenia

zábezpeky pre distribútorov pohonných hmôt.

9

V zmysle článku 4 Smernice Rady 2008/118/ES „dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani“ je vstup tovaru podliehajúceho

spotrebnej dani na územie Spoločenstva, pokiaľ nie je tovar pri vstupe na územie Spoločenstva uvedený do colného režimu

podmienečného oslobodenia od cla, ako aj jeho prepustenie z colného režimu podmienečného oslobodenia od cla

57

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Administraꢀvne úkony

V SR hmotnoprávne predpisy stanovujú povinnosť výkonu daňovej kontroly vo vybraných

daňových subjektoch. Túto problemaꢁku bližšie špeciꢂkuje interný riadiaci akt, ktorý vydalo FR SR

z dôvodu aplikácie jednotného postupu správcov dane na území SR. V ČR hmotnoprávne predpisy

povinnosť výkonu daňovej kontroly neupravujú, procesnoprávny predpis stanovuje len možnosť

vykonania kontroly najneskôr do lehoty na vyrubenie dane. Dôvodom veľkých rozdielov v počte

vykonaných daňových kontrol a miestnych zisťovaní v SR a ČR je skutočnosť, že interný riadiaci

akt FR SR stanovuje, v ktorých prípadoch a v akých lehotách správca dane musí vykonať daňovú

kontrolu, zaꢁaľ čo v ČR sa správnosť priznanej výšky spotrebnej dane alebo jej vrátenia overuje

najmä miestnym zisťovaním.

Graf č. 8 – Počty porovnateľných administraꢂvnych úkonov

246 512

218 056

208 747

205 616

211 786

200 730

192 179

190 711

2012

2013

2014

2015

ČR

SR

Zdroj: FR SR a GRC

Počet porovnateľných administraꢀvnych úkonov v ČR od roka 2012 vzrástol v dôsledku nárastu

počtu prepráv v EMCS a zároveň nárastu počtu podaných daňových priznaní. V SR mal počet

administraꢀvnych úkonov medzi rokmi 2012 a 2015 mierne rastúcu tendenciu, ktorá bola

ovplyvnená rastúcim počtom prepráv v EMCS a zároveň poklesom počtu daňových priznaní.

6.3.2 Vyhodnotenie

Rozdielna legislaꢀvna úprava sa prejavila vo veľkých rozdieloch medzi počtom porovnateľných

povolení a registráciou daňových subjektov. Počet porovnateľných administraꢀvnych úkonov

správcov dane bol v SR a ČR, v jednotlivých rokoch kontrolovaného obdobia, podobný.

V SR na celkový počet porovnateľných daňových subjektov, ktorý je cca dvojtreꢁnový v porovnaní

s počtom daňových subjektov v ČR, pripadá približne rovnaké množstvo administraꢀvnych úkonov.

Z uvedeného možno konštatovať, že SR je zameraná viac na vykonávanie administraꢀvnych úkonov

správcami dane, napr. fyzického výkonu daňového dozoru. V ČR sa viac kladie dôraz na vzdialený

dohľad, napr. monitorovacie zariadenia, bezprostredné zasielanie dát cez webové rozhranie

a analýzu rizík.

58

Spoločná záverečná správa

»

7 Elektronizácia

administratívnych úkonov

7.1

Elektronizácia administraꢀvnych úkonov v ČR

Daňové priznanie možno podať prostredníctvom dátovej schránky. Colná správa ČR zaviedla

tzv. interakꢀvne formuláre daňových priznaní, ktoré však nemožno už ďalej automaꢁzovane

spracúvať. Údaje sa musia ďalej prepísať na osobný daňový účet daňového subjektu. Prínosom

je obmedzenie chybovosꢁ podaných daňových priznaní (DAP), čo znižuje úkony správcu dane,

súvisiace s konaním o opravách chybne podaných DAP. GRC na novej aplikácii pre elektronické

spracovanie DAP pracuje.

Prostredníctvom inteligentných formulárov je ďalej možné:

ശ

podávať prihlášky na registráciu k dani alebo činnosꢁ a oznámenie o zmenách údajov

uplatňovať nároky na vrátenie dane

plniť oznamovacie povinnosꢁ pri nakladaní so zvláštnymi minerálnymi olejmi, nakladaní so

surovým tabakom a plniť povinnosꢀ v oblasꢁ biopalív.

Nakladanie s kontrolnými známkami zaznamenávajú daňové subjekty v informačnom systéme

ORO WebKlient, ktorý je registrovaným subjektom dostupný pre zápis údajov stanovených

správcom dane.

Preprava vybraných výrobkov v režime pozastavenia dane na území Českej republike sa musí

v ČR realizovať na podklade elektronického sprievodného dokladu, ktorý je v ČR implementovaný

ako národná funkcionalita do elektronického systému na sledovanie prepravy vybraných tovarov

podliehajúcich spotrebným daniam (EMCS).

Prepravu tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v daňovom voľnom obehu na daňovom

území ČR možno uskutočňovať vždy s dokladom preukazujúcim ich zdanenie, dokladom

o oslobodení od spotrebnej dane, rozhodnuꢀm colného úradu o prepustení vybraných výrobkov

do colného režimu, so zjednodušeným sprievodným dokladom alebo iným rozhodnuꢀm

o vyrubení spotrebnej dane. Požadovaný obsah údajov je stanovený právnymi predpismi.

Česká republika pre uľahčenie plnenia týchto povinnosꢀ zaviedla dobrovoľný elektronický

systém na vystavovanie alternaꢂvnych dokladov (§ 5 a § 6 zákona č. 353/2003 Zb.). Tento systém

umožňuje lisꢁnnú formu dokladov nahradiť alebo doplniť elektronicky vystavenými dokladmi,

ktoré sa cez webové rozhranie Colnej správy ČR zasielajú do dátového skladu, kde sa dokladu

pridelí jedinečný dvanásťmiestny idenꢁꢂkačný kód (JIK). JIK slúži na účely kontroly colnými orgánmi

na ceste a znemožňuje opakovanú prepravu na rovnaký doklad. U najväčšieho prevádzkovateľa

daňového skladu pohonných hmôt (PHM) v ČR, ktorý uvádza zhruba polovicu objemu PHM

do daňového voľného obehu, má CS ČR on-line prístup do elektronického evidenčného systému,

do ktorého subjekt automaꢁcky ukladá vystavené daňové doklady.

59

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

CS ČR zvažuje zavedenie e-VDO, t. j. elektronického systému na evidenciu a sledovanie prepravy

tovarov, podliehajúcich spotrebným daniam, uskutočňovaných v daňovom voľnom obehu.

Tento systém by mal využívať zo 70 % existujúce funkčné špeciꢂkácie EMCS. Výhodou bude

používateľsky známe prostredie pre deklarantov aj pre colníkov. Bude pripojený aj na systém záruk

(GMS), na register daňových subjektov (RDS) či na systém rizikovej analýzy (ERIAN). Systém by mal

poskytovať prehľad o prepravách v daňovom voľnom obehu medzi členskými štátmi, ktorý zaꢁaľ

funguje na podklade písomných dokladov bez evidencie a zdieľania čísel konania zjednodušených

sprievodných dokladov.

Riziká súčasného postupu evidencie prepráv tovarov podliehajúcich spotrebným daniam

v daňovom voľnom obehu možno vidieť predovšetkým v zneužívaní zjednodušeného sprievodného

dokladu, v opakovanom používaní jedného dokladu či v nelegálnom prepravení bez akéhokoľvek

dokladu.

7.2

Elektronizácia administraꢀvnych úkonov v SR

Pri správe spotrebných daní používa ꢂnančná správa SR elektronickú komunikáciu pri monitorovaní

pohybu tovaru v systéme EMCS v pozastavení dane, kontrolných známkach, podávaní daňových

priznaní, ꢁež pri registrácii a evidencii daňových subjektov.

V roku 2014 sa zaviedla aj jednosmerná elektronická komunikácia daňových subjektov so správcom

dane, ktorá bola v roku 2016 rozšírená na obojsmernú komunikáciu. V rámci elektronickej

komunikácie má daňový subjekt po zadaní prístupových údajov sprístupnenú osobnú internetovú

zónu, tzv. elektronickú osobnú schránku, ktorá je určená na komunikáciu s ꢂnančnou správou.

Súčasťou tejto zóny získava daňový subjekt prístup do elektronickej podateľne, prostredníctvom

ktorej podáva žiadosꢁ, oznámenia, daňové priznania a iné dokumenty týkajúce sa správy

spotrebných daní.

Elektronická komunikácia prostredníctvom osobnej internetovej zóny sa však netýka všetkých

daňových subjektov. Národná legislaꢀva deꢂnuje daňové subjekty, ktoré sú povinné komunikovať

so správcom dane elektronicky. Ide predovšetkým o plaꢁteľov dane z pridanej hodnoty, daňových

poradcov zastupujúcich daňový subjekt a advokátov zastupujúcich daňový subjekt.

NKÚ SR sa pri kontrole zaoberal aj otázkou rozsahu elektronizácie správy spotrebných daní. Išlo len

o plne elektronické úkony – o daňové priznania a elektronickú komunikáciu v rámci ELO.

Odhliadnuc od prepráv v systéme EMCS, prišlo k nárastu elektronizácie vybraných porovnateľných

administraꢀvnych úkonov, čo je aj požiadavkou na modernú správu daní.

7.3

Porovnanie a vyhodnotenie

7.3.1 Porovnanie

V SR je už zavedené úplne elektronizované spracovanie daňových priznaní, a to od jeho podania až

po zápis daňovej povinnosꢁ. V ČR elektronické spracovanie daňového priznania nie je nastavené.

V ČR je pre daňové subjekty nastavená možnosť vkladať na webovú stránku povinné doklady

k jednotlivým prepravám v daňovom voľnom obehu. V budúcnosꢁ sa pripravuje ohlasovanie

prepravy v daňovom voľnom obehu v podobe a na báze systéme EMCS.

7.3.2 Vyhodnotenie

Systém nahlasovania prepráv v daňovom voľnom obehu v ČR prispieva k daňovému dozoru, čím sa

eliminuje prepravu tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, u ktorých, v rozpore s legislaꢀvou,

nebola zaplatená spotrebná daň. Uvedené možno odporučiť ako dobrú prax.

Z dôvodu dobrej praxe v SR, v oblasꢁ elektronizácie daňových priznaní, odporúčajú NKÚ SR a NKÚ

ČR dokončiť v ČR elektronizáciu spracovania daňových priznaní.

60

Spoločná záverečná správa

8 Analýza zmien organizačnej

štruktúry a personálneho

zabezpečenia v oblasti

spotrebných daní

»

Organizačné usporiadanie Colnej správy ČR a Finančnej správy SR prešlo zásadnými zmenami.

8.1

Organizačné usporiadanie Colnej správy ČR

Colnú správu ČR od 1. 1. 2013 tvorí Generálne riaditeľstvo ciel a colné úrady, ktoré sú správnymi

úradmi a organizačnými zložkami štátu. GRC je účtovnou jednotkou pre celú colnú správu.

Colná správa ČR vykonáva komplexnú správu spotrebných daní od roka 2004, a to ako jednu

z mnohých kompetencií, ktoré zabezpečuje. CS ČR ďalej vykonáva¹⁰:

a) kontrolu

ശ

v oblasꢁ cestnej dopravy (váženie nákladných vozidiel, zaplatenie poplatkov za použiꢁe

cestnej infraštruktúry, plnenie podmienok prepravy nebezpečných nákladov, odborný

dozor nad prácou osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a vo

veciach medzinárodnej dopravy osôb)

ശ

nakladania s odpadmi a obalovým materiálom

dohľad nad bezpečnosťou dovážaných potravín

v oblasꢁ ochrany spotrebiteľa a ochrany práv duševného vlastníctva

zamestnávania cudzincov;

b) správu ciel – ide o komplexnú aplikáciu colných predpisov, obchodno-poliꢁckých opatrení

a formalít pri dovoze a vývoze tovaru;

c) vyberá a vymáha peňažné plnenia uložené inými orgánmi verejnej správy v rámci delenej

správy;

d) činnosti policajného orgánu (poverené colné orgány) v konaní o trestných činoch spáchaných

porušením colných a súvisiacich predpisov a daňových predpisov, ak je Colná správa ČR

správcom dane.

Rozsah kompetencií (súbeh kontrolných činnosꢀ) síce zvyšuje celkovú nákladovosť Colnej správy

ČR, avšak dochádza k úsporám nákladov z rozsahu, pretože verejná správa nemusí vynakladať

výdavky na zloženie kontrolnej skupiny pre každý predmet kontroly samostatne. Súčasne dochádza

k zníženiu administraꢀvnej záťaže kontrolovaných osôb opakovanou kontrolou.

10 Colná správa ČR ďalej vykonáva od 1. 12. 2016 pôsobnosť na preverovanie plnenia povinnosꢀ pri evidencii tržieb, zákon

č. 112/2016 Zb. o evidencii tržieb (§ 2, ods. 2) a od 1. 1. 2017 dozor nad dodržiavaním zákona a podmienok prevádzkovania

hazardných hier vrátane ukladania sankcií, zákon č. 186/2016 Zb. o hazardných hrách (§ 116)

61

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

V rámci projektu Modernizácie Colnej správy ČR zúžila Colná správa ČR, s účinnosťou od

1. 1. 2013, trojstupňovú štruktúru na dvojstupňovú, pričom prišlo k zrušeniu stredného článku

riadenia (colných riaditeľstiev). GRC na projekt vynaložilo cca 51 mil. Kč (t. j. cca 2 031 000 €)¹¹.

CS ČR od 1. 1. 2013 tvoria GRC a colné úrady v sídlach krajov, ktoré sú správnymi úradmi

a organizačnými zložkami štátu. Colné úrady a ich kompetencie stanovuje zákon, správu

spotrebných daní vykonávajú všetky colné úrady prostredníctvom oddelení a územných pracovísk.

Územné pracoviská sú vnútornými organizačnými jednotkami colných úradov. Zriaďovať

a rušiť územné pracoviská a stanovovať ich vecnú pôsobnosť je oprávnené Ministerstvo financií

vyhláškou. Právne predpisy žiadne kompetencie pre územné pracoviská nestanovujú, tieto

pracoviská vykonávajú kompetencie colného úradu v jeho mene.

Organizačná štruktúra do 31. 12. 2012

Organizačná štruktúra od 1. 1. 2013

Správu spotrebných daní do 31. 12. 2012 vykonávalo GRC, 8 CR a 58 oddelení CÚ (vrátane

pobočiek), t. j. spolu 67 odborov a oddelení. K 1. 1. 2016 vykonávalo správu spotrebných daní

GRC a 51 oddelení na CÚ a ich územných pracoviskách, ďalej 8 pracovísk Právneho odboru GRC

a útvary CÚ, zabezpečujúce mobilný dohľad, t. j. cca 60 miest.

Náklady CS ČR najvýznamnejšie ovplyvňujú mzdové výdavky. V dôsledku reorganizácie Colnej

správy ČR neprišlo k úsporám personálnych zdrojov. Výkon hlavných procesov zabezpečujú colníci

v služobnom pomere podľa zákona o služobnom pomere príslušníkov bezpečnostných zborov.

Možnosť znížiť počty týchto príslušníkov je v ČR len veľmi obmedzená, pretože podľa ustanovenia

§42ods.1zákonač.361/2003Zb.oslužobnompomere,príslušníkovbezpečnostnýchzborovmožno

prepusꢁť zo služobného pomeru len v taxaꢀvne vymedzených prípadoch. Zrušenie služobných

miest v dôsledku organizačných zmien v bezpečnostnom zbore nie je dôvodom na prepustenie,

zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi pridelenie zodpovedajúceho služobného

miesta v rámci zboru, prípadne zabezpečiť služobné miesto u iného bezpečnostného zboru (napr.

Polícia ČR, Väzenská služba ČR), inak zamestnanca zaradia do zálohy pre dočasne nezaradených

príslušníkov, v ktorej príslušníkovi bezpečnostného zboru prináleží 80 % priemerného služobného

príjmu.

Tabuľka č. 16 – Rozpäꢀe riadenia na GRC a CR (resp. CÚ) k 31. 12. rokov 2011 až 2015

Počet zamestnancov na jedného vedúceho zamestnanca

k 31. 12. 2011

9,39

k 31. 12. 2012

10,85

k 31. 12. 2013

10,98

k 31. 12. 2014

11,06

k 31. 12. 2015

11,38

GRC

CR (CÚ)

spolu

8,98

9,02

9,16

9,42

8,83

9,24

8,84

9,27

8,88

9,36

Zdroj: GRC

Pozn.: ide o prepočítaný evidenčný stav zamestnancov, resp. súhrn pracovných úväzkov (colníci + civilní zamestnanci)

11 Kurz ECB k 31. 12. 2010, kedy MF schválilo prostriedky na modernizáciu CS ČR rozpočtovým opatrením dňa 28. 6. 2010.

62

Spoločná záverečná správa

8.2

Organizačné usporiadanie správy spotrebných daní v SR

Vláda Slovenskej republiky si v rámci Programového vyhlásenia na roky 2012 až 2016 stanovila,

ako jednu z priorít, dokončenie reformy daňovej správy prostredníctvom programu UNITAS, ktorý

zjednotením výberu daní, cla a odvodov, a potláčaním daňových únikov zabezpečí dodatočné

rozpočtové zdroje. V tejto súvislosꢁ prišlo k realizácii daňovej reformy na centrálnej úrovni, čo

prinieslo zlúčenie Daňového riaditeľstva SR a Colného riaditeľstva SR do Finančného riaditeľstva

SR a vzniku ꢂnančnej správy.

FR SR bolo zriadené k 1. 1. 2012 zákonom č 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasꢁ

daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, ako rozpočtová organizácia so sídlom

v Banskej Bystrici, ktorá je naviazaná na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly

Ministerstva ꢂnancií Slovenskej republiky.

FR SR, CÚ a Kriminálny úrad ꢂnančnej správy v zmysle zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, sú colnými orgánmi, ak

plnia úlohy podľa colných predpisov. V zmysle zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy

v oblasꢁ daní, poplatkov a colníctva, v znení neskorších predpisov, spoločne s daňovými úradmi

tvoria ꢂnančnú správu.

Novú organizačnú štruktúru ꢂnančnej správy k 1. januáru 2012 tvorí Finančné riaditeľstvo SR,

Kriminálny úrad ꢂnančnej správy, Kompetenčné centrum ꢂnančných operácií, daňové úrady,

Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, pobočky daňových úradov, kontaktné miesta daňových

úradov, colné úrady, pobočky colných úradov (pobočka CÚ daňová, pobočka CÚ kombinovaná,

pobočka CÚ colná) a stanice colných úradov.

Hlavným poslaním FR SR je efekꢀvnym výberom a správou daní a cla, t. j. aj spotrebných daní,

napĺňať príjmovú časť štátneho rozpočtu a chrániť ekonomické záujmy štátu.

Štatutárnym orgánom FR SR je prezident finančnej správy, ktorého vymenúva a odvoláva minister

financií Slovenskej republiky. Prezident finančnej správy mu zodpovedá za činnosť celej finančnej

správy a tým aj za činnosť FR SR, ktoré riadi a zastupuje v plnom rozsahu.

Organizačná štruktúra od 1. 1. 2012 v skrátenej forme:

V rámci všetkých colných úradov na území SR – činnosꢁ a procesy v oblasꢁ správy spotrebných

daní zabezpečujú okrem pobočiek colných úradov (38 pobočiek) a staníc colných úradov (18

staníc) aj oddelenia spotrebných daní (9 oddelení) a oddelenia právnej podpory (9 oddelení).

63

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Tabuľka č. 17 – Počet zamestnancov v organizačných útvaroch ꢁnančnej správy v členení na

vedúcich zamestnancov a zamestnancov v rokoch 2012 až 2015

Názov útvaru

ꢁnančnej

správy

2012

Z

2013

Z

2014

Z

2015

Z

VZ

Ʃ

VZ

Ʃ

VZ

Ʃ

VZ

Ʃ

FR SR

5

24

29

5

23

28

6

31

37

6

29

35

CÚ spolu

FS spolu

Zdroj: FR SR

112 1 168 1 280

119 1 177 1 296

116 1 165 1 281

117 1 165 1 282

117 1 192 1 309

124 1 200 1 324

122 1 196 1 318

123 1 194 1 317

Porovnaním celkového počtu zamestnancov ꢂnančnej správy v oblasꢁ správy spotrebných daní

možno konštatovať mierne klesajúcu tendenciu ich počtu.

Počet zamestnancov je rozdielny nielen medzi jednotlivými útvarmi, ale aj medziročne. Závisí

to predovšetkým od počtu systemizovaných pracovných miest na jednotlivých organizačných

útvaroch, ako aj od počtu DS, ktoré spravujú jednotlivé CÚ.

Počet vedúcich zamestnancov vo ꢂnančnej správe vychádza z požiadaviek výkonu služby,

predovšetkým pri vzniku nových organizačných útvarov.

8.3

Porovnanie a vyhodnotenie

8.3.1 Porovnanie

V rámci organizačnej štruktúry ꢂnančnej správy SR sa v roku 2015, okrem FR SR, správou

spotrebných daní zaoberalo 74 organizačných útvarov s celkovým počtom 1 300 zamestnancov,

ktoré spravujú bezmála 48 000 daňových subjektov.

V rámci organizačnej štruktúry Colnej správy ČR – v roku 2015 sa správou spotrebných daní

zaoberalo cca 60 organizačných útvarov s celkovým počtom 1 011 zamestnancov, ktoré spravujú

cca 114 000 daňových subjektov.

V ČR je výkon jednotlivých činnosꢀ správy spotrebných daní rozdelený do niekoľkých od seba

personálne nezávislých útvarov. Ich vzájomná koordinácia a spolupráca je riešená prostredníctvom

stredného a vrcholového manažmentu.

V SR je výkon jednotlivých činnosꢀ (registrácia, daňové priznanie, daňová kontrola) v oblasꢁ

správy spotrebných daní rozdelený medzi oddelenie spotrebných daní a pobočku colného úradu,

v rámci ktorých sa uvedenou agendou zaoberajú veľakrát ꢀ isꢀ zamestnanci správcu dane.

8.3.2 Vyhodnotenie

V SR je približne treꢁnový počet daňových subjektov na celkový počet zamestnancov v oblasꢁ

správy spotrebných daní než v ČR, vplyv vyššieho počtu zamestnancov na účinnosť správy

spotrebných daní nie je zrejmý.

64

Spoločná záverečná správa

»

9 Systém EMCS

Podľa preambuly rozhodnuꢁa Európskeho parlamentu a Rady č. 1152/2003/ES zo 16. júna 2003

o zavedení elektronického systému prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani,

bolo cieľom zavedenia elektronického systému monitorovania prepravy tovarov podliehajúcich

spotrebným daniam, aby sa vytvorila možnosť získavať informácie o preprave v reálnom čase

a vykonávať potrebné kontroly, zjednodušiť pohyb tovaru v rámci Spoločenstva v režime

pozastavenia dane. Pri zavádzaní systému mali členské štáty hospodárskym subjektom, najmä

malým a stredným podnikom pôsobiacim v tomto odvetví, umožniť využívanie týchto národných

funkcionalít s čo najnižšími nákladmi. Článok 3 uvedeného rozhodnuꢁa EP a Rady pripúšťa, aby

bola do EMCS zahrnutá národná špeciꢂkácia, národná databáza tvoriaca súčasť systému, ako

aj technické či programové vybavenie, ktoré členský štát považuje za nevyhnutné na zabezpečenie

úplného využiꢁa systému v rámci svojej správy.

9.1

EMCS v ČR

9.1.1 Vývoj a funkcionality systému EMCS

V Českej republike systému EMCS predchádzal systém Evidencie vybraných výrobkov (EVV), ktorý

sa prevádzkoval od mája 2004 do konca marca 2010. EMCS je v Českej republike plne funkčný od

1. 4. 2010 a priebežne sa doplňuje o európske a národné funkcionality (pozri prílohu č. 5). V ČR bol

zavedený tzv. colný modul a deklarantský modul.

Colný modul obsahuje rad národných funkcionalít. Nad rámec systému spoločenstva sa v ČR

v EMCS sledujú prepravy v režime pozastavenia dane, začaté aj ukončené v ČR. Systém zabezpečuje,

po schválení oznámenia o prijaꢀ zásielky určenej pre oprávneného príjemcu pre príležitostné

prijaꢁe, automaꢁcké odoslanie informácie do Registra daňových subjektov s následným

zneplatnením povolenia. Prostredníctvom systému je plne zabezpečená administrácia prijatých

a odoslaných žiadosꢀ o medzinárodnú spoluprácu a spontánne informácie z ELO, vrátane zasielania

odpovedí s prílohou v akomkoľvek formáte a zabezpečenie prekladov. Sprístupnené je aj prijaꢁe

správy o manuálnom ukončení vývozu v ECS (v EÚ je implementované len postúpenie automaꢁcky

vytvorenej správy).

Rizikové proꢂly pre odosielajúce alebo prichádzajúce zásielky sú nastavované podľa aktuálne

požadovaných kritérií. Systém EMCS nedovolí schváliť e-AD alebo oznámenie o prijaꢀ bez reakcie

príslušného colného orgánu na rizikový proꢂl (rizikový proꢂl nemožno ignorovať).

Deklarantský modul je pre daňové subjekty k dispozícii zadarmo, formou webovej aplikácie, do

ktorejsapoužívateľprihlasujepoužívateľskýmmenomaheslom(koordináty),ktorésúmupridelené

po registrácii v CS ČR. Každý úkon voči colnému modulu EMCS musí byť v deklarantskom module

65

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

EMCS zabezpečený platným elektronickým podpisom. Deklarantský modul umožňuje daňovým

subjektom priamy zápis údajov o začatých a ukončených prepravách v režime pozastavenia dane;

daňové subjekty tak nemusia vynakladať ꢂnančné prostriedky na obstaranie systému.

Národné funkcionality deklarantského modulu umožňujú načítavať a ukladať dáta oﬀ-line (šetria

čas v prípade často používaných údajov), vypĺňať údaje o príjemcovi na základe kontroly SEED

ID a vyžadovať povinné vyplnenie dát, ktoré sú na úrovni EÚ nepovinné (maximum údajov

pre rizikovú analýzu). Systém ꢁež umožňuje ku každej zásielke odosielanej z ČR v reálnom

čase blokovať zabezpečenie spotrebnej dane v zodpovedajúcej výške spotrebnej dane až do

ukončenia prepravy. Výšku zabezpečenia vypočíta systém EMCS automaꢁcky. Bez dostatočnej

výšky zabezpečenia prepravy nie je z deklarantského modulu EMCS možno odoslať návrh e-AD na

schválenie odoslania na CÚ. Každá záruka má jedinečné číslo a obsahuje ARC prepravy (vrátane

výšky zabezpečenej prepravy), pre ktorú sa použila. Daňový subjekt môže svoje záruky spravovať

priamo v deklarantskom module EMCS, kde vidí aktuálnu výšku blokovanej a disponibilnej záruky

spotrebnej dane.

Tabuľka č. 18 – Počet daňových subjektov – používateľov EMCS, ktorým sa vydali parametre

komunikácie so systémom EMCS

2012

2 005

2013

2 122

2014

2 169

2015

1 960

Počet DS – používateľov

Zdroj: GRC

9.1.2 Výdavky na zavedenie a používanie systému EMCS

Vývoj EMCS sa realizoval na podklade ôsmich zmlúv s plnením od roka 2006 do roka 2017 v celkovej

hodnote 46 791 924, 60 Kč (t. j. 1 761 412,56 €)¹²bez DPH. V súlade s uzavretými zmluvami

zhotoviteľ vystavil od roka 2006 do konce roka 2015 faktúry na celkovú sumu 43 577 255,19 Kč

(t. j. 1 640 401,10 €)⁵bez DPH. V kontrolovanom období sa na upgrade systému EMCS vynaložili

výdavky vo výške 14 545 454 Kč bez DPH (t. j. 547 438,99 €).

Suma vynaložená na upgrade EMCS v kontrolovanom období prepočítaná na jednu prepravu

vloženú do EMCS predstavuje v priemere 16,49 Kč (t. j. 0,62 €), bez národných prepráv predstavujú

výdavky na jednu prepravu medzi ČR a členskými štátmi EÚ 24,40 Kč (t. j. 0,92 €).

Tabuľka č. 19 – Výška výdajov na upgrade systému EMCS, ktoré boli vynaložené na jednu

prepravu v EMCS

ČR

Rok 2012

Rok 2013

Rok 2014

Rok 2015

Upgrade EMCS v Kč

Upgrade EMCS v €

Počet prepráv v EMCS

4 000 000,00

150 545,73

199 348

4 750 000,00

178 773,05

208 832

2 737 603,00

103 033,61

223 343

3 057 851,00

115 086,60

250 649

Počet prepráv v EMCS bez

138 779

20,07

28,82

0,76

143 409

22,75

33,12

0,86

145 628

12,26

18,80

0,46

168 135

12,20

18,19

0,46

národných prepráv

Kč/1 prepravu v EMCS

Kč/1 prepravu v EMCS bez

národných prepráv

€/1 prepravu v EMCS

€/1 prepravu v EMCS bez

národných prepráv

1,08

1,25

0,71

0,68

Zdroj: Faktúry AQUASOFT, spol. s r. o. na technickú podporu systému, GRC

Poznámka: na prepočítanie na € sa použil kurz 26,57 Kč/€

12 Priemerný kurz CZK/€ za obdobie 2006 až 2015 (kurz podľa ECB vždy k 31. 12. príslušného roka), ktorý bol 26,565 CZK/€.

66

Spoločná záverečná správa

Technická podpora EMCS sa realizovala na podklade štyroch zmlúv s plnením od roku 2011 do

roku 2017. Do konca roka 2015 bola fakturovaná celková suma technickej podpory vo výške

7 499 675 Kč (t. j. 281 389,77 €)¹³vrátane dane z pridanej hodnoty. Priemerná výška technickej

podpory, vynaloženej od roku 2011 na jednu prepravu vloženú do EMCS, od roku 2010 predstavuje

6,18 Kč (t. j. 0,23 €).

Faktúry za vývoj a technickú podporu sa týkali národného riešenia a dochádzalo nimi k rozvoju

aplikácie EVV, ktorú už GRC prevádzkovalo pred samotným systémom EMCS. Faktúry boli hradené

v rámci programového ꢂnancovania z národných zdrojov. Technická podpora je fakturovaná ako

súčasť dodávok služieb aj k ďalším aplikáciám, ktoré pre Colnú správu ČR dodávateľ zabezpečuje.

9.2

EMCS v SR

Systém EMCS (Excise Movement and Control System) je elektronický systém, prevádzkovaný

členskými krajinami EÚ na monitorovanie pohybu tovaru podliehajúceho SD medzi členskými

štátmi v režime pozastavenia dane.

V SR je od 1. 4. 2010 zavedený systém EMCS, ktorý sa priebežne dopĺňa o požiadavky vyplývajúce

z legislaꢀvy EÚ.

Všetky prepravy predmetu spotrebnej dane v režime pozastavenia dane sa monitorujú elektronicky

a to prostredníctvom systému EMCS.

Nahradil sprievodný administraꢀvny dokument – SAD, ktorý bol používaný pred účinnosťou tohto

systému, a tým zabezpečil lepšiu kontrolu a riadenie prepráv.

Na každú prepravu sa vygeneruje jedinečný referenčný kód, tzv. ARC kód, pod ktorým možno

uvedenú prepravu sledovať on-line, teda v reálnom čase.

Tabuľka č. 20 - Zrealizované prepravy v systéme EMCS

Názov ukazovateľa

2012

2013

2014

2015

Počet zrealizovaných prepráv v systéme EMCS v rámci EÚ

138 772

150 494

151 571

168 036

z toho:

- odoslané

- prijaté

71 214

67 558

78 356

72 138

74 435

77 136

82 448

85 588

Zdroj: FR SR

9.2.1 Vývoj a funkcionality systému EMCS

Systém EMCS zabezpečuje prijímanie a odosielanie tovaru podliehajúceho spotrebným daniam

len daňovým subjektom, ktoré sú oprávnené používať systém EMCS, čím sa vo veľkej miere znižuje

riziko vzniku daňových únikov. Najväčší vývoj funkcionalít nastal v roku 2011, kedy sa systém EMCS

plne zaviedol do prevádzky (pozri prílohu č. 6).

13 Kurzy ECB pre jednotlivé roky obdobia 2011-2015.

67

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Tabuľka č. 21 – Funkcionality systému EMCS, vyplývajúce z legislaꢂvy EÚ

EMCS

2012

2013

2014

2015

Funkcionality EMCS

z toho:

1. Schválenie e-SD

x

2. Použiꢁe „ꢁmerov“

3. Predloženie správy o prijaꢀ

4. Zrušenie plánovanej prepravy

5. Zmena miesta určenia

6. Rozdelenie zásielky energeꢁckých výrobkov

7. Dočasne registrovaný obchodník

8. Zamietnuꢁe tovarov pred ich prijaꢀm

9. Odmietnuꢁe dodávky tovarov po ich prijaꢀ

10. Colné postupy

SR nerealizuje rozdělování zásilek energeꢁckých výrobků

x

11. SEED (Systém výmeny údajov pre SD a

referenčné údaje)

x

12. Referenčné údaje (kódy a parametre na

podporu operácií EMCS

13. Správa o udalosꢁach

x

14. Prístup k údajom o registrácii

15. Prístup k údajom o pohybe tovaru

16. Správa o kontrolách

17. Správa o vymáhaní

18. Správa o zastavení prepravy

19. EWSE (Early Warning System)

20. MVS (Movement Veriꢂcaꢁon System)

21. Návrhy ad-hoc query

Systém EWSE byl v roce 2011 nahrazen systémem EMCS

x

22. Náhradné a obnovujúce procesy podporu

operácií EMCS

x

Zdroj: FR SR

Používatelia systému EMCS musia mať kvaliꢂkovaný cerꢁꢂkát k užívateľskému soꢃvéru

a zabezpečený zaručený elektronický podpis.

Graf č. 9 – Počet používateľov systému EMCS

1059

950

814

707

2012

2013

2014

2015

Zdroj: FR SR

68

Spoločná záverečná správa

9.2.2 Výdavky na zavedenie a používanie systému EMCS

Zavedenie systému EMCS bolo realizované ako ďalší modul aplikačného vybavenia SysNeD, a preto

nemožno na slovenskej strane presne určiť výšku nákladov na jeho prvotnú aplikáciu.

Tabuľka č. 22 – Výdavky na upgrade EMCS

Suma bez DPH

Rok

Predmet zmluvy týkajúci sa EMCS

v eur

Úprava a rozšírenie funkcionality APV SYSNED – modul EMCS podľa aktuálnej

dokumentácie EÚ. Súčasťou riešenia je aj príslušné rozšírenie funkčnosꢁ na strane

klientskej aplikácie SPD Klient.

2011

2012

2013

657 798

Úprava a rozšírenie funkcionality APV SYSNED – automaꢁzácia procesov vývozu a

prepojenie systémov EMCS a ECS.

64 000

Úpravy a rozšírenie funkcionality APV SYSNED – o implementáciu zmien funkčnosꢁ

modulu EMCS v zmysle aktualizovaných požiadaviek DG TAXUD a prevádzkových

požiadaviek sekcie colnej.

399 827

Úpravy a rozšírenie funkcionality APV SYSNED – o implementáciu zmien funkčnosꢁ

modulu EMCS v zmysle aktualizovaných požiadaviek DG TAXUD pre EMCS v. 3.1

MVS a prevádzkových požiadaviek sekcie colnej.

2014

2015

682 000

EMCS – rozšírenie v zmysle implementačnej fázy 3.2, deꢂnovanej zo strany

Európskej komisie.

145 922

Suma spolu v EUR

1 949 547

Zdroj: FR SR

9.3

Porovnanie a vyhodnotenie

9.3.1 Porovnanie

Cieľom EMCS bolo nahradiť systém založený na administrácii prepravy v lisꢁnnej podobe. Prínosom

systému EMCS je komplexný prehľad o preprave medzi jednotlivými členskými štátmi v rámci

EÚ – od oznámenia začaꢁa prepravy až po jej ukončenie; významné je pritom zníženie

administraꢀvnych nákladov pre správcu dane a daňové subjekty na spracovanie, prenos

a archiváciu dokladov.

V ČR a v SR je do systému EMCS implementovaná národná funkcionalita, umožňujúca sledovanie

prepravy v režime pozastavenia dane medzi dvoma miestami v ČR, resp. v SR.

V ČR je navyše aplikovaná automaꢁcká funkcionalita on-line sledovania a zabezpečenia spotrebnej

dane. Zavedená je aj národná funkcionalita, ktorá sleduje rizikovosť daňového subjektu, resp.

prepravy s následnou povinnou reakciou správcu dane.

Graf č. 10 – Výdavky v € vynaložené na upgrade systému EMCS, prepočítané na jednu prepravu

medzi ČR, resp. SR a inými členskými štátmi EÚ

4,50

2,66

1,25

0,87

0,68

0,71

0,46

1,08

2012

2013

2014

2015

ČR

SR

Zdroj: GRC, FR SR

69

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

SR a ČR evidujú v systéme EMCS porovnateľný počet prepráv v rámci EÚ. Výdavky vynaložené v SR

na upgrade tohto systému však boli v rokoch 2012 až 2015 o 744 310,01 € vyššie než v ČR.

NKÚ SR získal od FR SR údaje o upgrade systému EMCS len za obdobie od roka 2011; napriek

tomu, že tento systém bol zavedený a prevádzkovaný už skôr. Aj napriek tomu výdavky vynaložené

na upgrade systému EMCS v SR boli o 188 134,44 € vyššie, ako výdavky na zavedenie a upgrade

systému EMCS za cca desať rokov jeho fungovania v ČR.

9.3.2 Vyhodnotenie

Za kontrolované obdobie výška výdavkov súvisiacich s upgradom systému EMCS v SR na jednu

prepravu 2,3-krát prevyšuje výdavky v porovnaní s ČR.

70

Spoločná záverečná správa

»

10 Záver

Spolupráca NKÚ ČR a NKÚ SR splnila ciele. Obe kontrolné inšꢁtúcie získali hlbšiu znalosť systému

správy spotrebných daní v ČR a v SR. Spoločný základný právny rámec spolupráce odhalil významné

rozdiely oboch systémov, ktoré ovplyvňujú efekꢀvnosť správy spotrebných daní.

Počasparalelnýchkontrolbolizistenépríkladydobrejpraxe, ktorébymohliprispieťkobmedzovaniu

daňových podvodov; ich význam s rastúcimi sadzbami daní bude narastať. Boli idenꢁꢂkované

aj postupy znižujúce náklady správy spotrebných daní.

Vzájomná spolupráca odhalila rozdiely, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú efekꢀvnosť správy

daní a obmedzujú medzinárodné porovnanie bez toho, aby boli vykonané vzájomne koordinované

hĺbkové kontroly u správcu dane. V tom je úloha najvyšších kontrolných inšꢁtúcií nezastupiteľná.

71

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Príloha č. 1 – Právne predpisy EÚ upravujúce správu spotrebných daní

ശ

Smernica Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní

z alkoholu a alkoholických nápojov

Smernica Rady 92/84/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na

alkohol a alkoholické nápoje

Nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje smernica

Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho

spotrebnej dani v režime pozastavenia spotrebnej dane

ശ

Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex

Spoločenstva, zrušený k 30. 4. 2016 a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)

č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované

znenie)

ശ

Nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje smernica

Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho

spotrebnej dani v režime pozastavenia spotrebnej dane

Nariadenie Komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. decembra 1992, o zjednodušenom sprievodnom

doklade na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý

bol uvoľnený do obehu v odosielajúcom členskom štáte

Vykonávacie Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/323 z 24. februára 2016, ktorým sa ustanovujú

podrobné pravidlá spolupráce a výmeny informácií medzi členskými štátmi, pokiaľ ide

o tovar v režime pozastavenia spotrebnej dane podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 389/2012

ശ

Nariadenie Rady (EÚ) č. 389/2012 z 2. mája 2012 o administraꢀvnej spolupráci v oblasꢁ

spotrebných daní a o zrušení nariadenia (ES) č. 2073/2004

Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady

(EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, zrušené 30. 4. 2016

a nahradené Nariadením Komisie v delegovanej právomoci (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide

o prechodné pravidlá pre určité ustanovenia Colného kódexu Únie

ശ

Nariadenie Komisie (ES) č. 3199/93 z 22. novembra 1993 o vzájomnom uznávaní postupov

úplného denaturovania etanolu na účely oslobodenia od spotrebnej dane

Smernica Rady 95/60/ES z 27. novembra 1995 o daňovom označovaní plynových olejov

a petroleja

Nariadenie Komisie (ES) č. 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o oslobodení od spotrebnej

dane

Rozhodnuꢁe Európskeho parlamentu a Rady č. 1152/2003/ES zo 16. júna 2003 o zavedení

elektronického systému prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani

Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003, o reštrukturalizácii právneho rámca

Spoločenstva pre zdaňovanie energeꢁckých výrobkov a elektriny

Smernica Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných

daní a o zrušení smernice 92/12/EHS

Smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane

z tabakových výrobkov

72

Spoločná záverečná správa

ശ

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1221/2012 z 12. decembra 2012, ktorým sa mení

a dopĺňa nariadenie (ES) č. 684/2009, pokiaľ ide o údaje, ktoré sa majú predkladať v rámci

elektronického postupu na prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime

pozastavenia spotrebnej dane

ശ

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 612/2013 z 25. júna 2013 o fungovaní registra

hospodárskych subjektov a daňových skladov, súvisiacich štaꢁsꢁkách a podávaní správ podľa

nariadenia Rady (EÚ) č. 389/2012 o administraꢀvnej spolupráci v oblasꢁ spotrebných daní

Nariadenie Komisie (ES) č. 436/2009 z 26. mája 2009 o podrobných pravidlách uplatňovania

nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o vinohradnícky register, povinné nahlasovanie

a zhromažďovanie informácií na účely monitorovania trhu, sprievodné doklady na prepravu

výrobkov a evidenciu, ktorú treba viesť v sektore vinohradníctva a vinárstva

73

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Príloha č. 2 – Právny rámec správy spotrebných daní v ČR a SR

Právne predpisy ČR upravujúce správu spotrebných daní

Zákony

ശ

Zákon č. 353/2003 Zb., o spotrebných daniach

Zákon č. 307/2013 Zb., o povinnom označovaní liehu

Zákon č. 201/2012 Zb., o ochrane ovzdušia

Zákon č. 280/2009 Zb., daňový poriadok

Zákon č. 261/2007 Zb., o stabilizácii verejných rozpočtov

Zákon ř. 311/2006 Zb., o pohonných hmotách

Zákon č. 500/2004 Zb., správny poriadok

Zákon č. 61/1997 Zb., o liehu

Zákon č. 455/1991 Zb., o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

Vyhlášky

ശ

Vyhláška č. 202/2014 Zb., „vrátenie spotrebnej dane zo zelenej naꢃy“

ശ

Vyhláška č. 334/2013 Zb., na vykonanie niektorých ustanovení zákona o povinnom

označovaní liehu

ശ

Vyhláška č. 133/2010 Zb., o požiadavkách na pohonné hmoty, o spôsobe sledovania

a monitorovania zloženia a akosꢁ pohonných hmôt a o ich evidencii (vyhláška o akosꢁ

a evidencii pohonných hmôt)

ശ

Vyhláška č. 190/2008 Zb., ktorou sa mení vyhláška č. 141/1997 Zb., o technických

požiadavkách na výrobu, skladovanie a spracovanie liehu

Vyhláška č. 150/2008 Zb., o kontrole výroby a obehu liehu a o vykonaní ďalších ustanovení

zákona o liehu s tým súvisiacich

Vyhláška č. 61/2007 Zb., ktorou sa stanovia podrobnosꢁ značkovania a farbenia vybraných

minerálnych olejov a značkovania niektorých ďalších minerálnych olejov

Vyhláška č. 34/2007 Zb., ktorou sa stanovia podrobnosꢁ značkovania niektorých ďalších

minerálnych olejov

Vyhláška č. 149/2006 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 676/2004 Zb., o povinnom označovaní

liehu a o zmene zákona č. 586/1992 Zb., o daniach z príjmov, v znení neskorších predpisov,

v znení zákona č. 545/2005 Zb.

ശ

Vyhláška č. 313/2005 Zb., o stanovení vzoru a náležitosꢀ záručnej lisꢁny na zabezpečenie

spotrebnej dane ručením

Vyhláška č. 275/2005 Zb., ktorou sa stanoví postup pri spracúvaní návrhov cien cigariet pre

konečného spotrebiteľa a pri zmenách týchto cien

Vyhláška č. 237/2005 Zb., ktorou sa stanoví výška technicky zdôvodnených strát pri doprave

a skladovaní minerálnych olejov

ശ

Vyhláška č. 468/2003 Zb., „stanovenie extraktu pôvodnej mladiny pred skvasením“

Vyhláška č. 467/2003 Zb., „používanie tabakových nálepiek“

Vyhláška č. 413/2003 Zb., „vrátenie spotrebnej dane z vykurovacích olejov“

74

Spoločná záverečná správa

ശ

Vyhláška č. 370/2003 Zb., ktorou sa stanovia podmienky a náležitosꢁ na preukázanie

skutočností rozhodných pre posúdenie žiadosꢀ o zníženie zaistenia spotrebnej dane alebo

o upustení od jeho poskytnuꢁa

Vyhláška č. 141/1997 Zb., o technických požiadavkách na výrobu, skladovanie a spracúvanie

liehu

Nariadenia

ശ

Nariadenie vlády č. 351/2012 Zb., o kritériách udržateľnosꢁ biopalív

ശ

Nariadenie č. 188/1929 Zb., ktorým sa pripúšťa úradné zisťovanie alkoholu, vyrobeného

v produkčnom liehovare, ktorého rozsah výroby neprekračuje 160 hektolitrov liehu,

kontrolné meradlo Zehrovej sústavy malý typ

ശ

Nariadenie č. 146/1927 Zb., ktorým sa pripúšťa úradné zisťovanie alkoholu vyrobeného

v liehovaroch, kontrolné meradlo Zehrovej sústavy

Právne predpisy SR upravujúce správu spotrebných daní

Zákony:

ശ

Zákon č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách,

Zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii,

Zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh,

Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon,

Zákon č. 656/2004 Z. z. o energeꢁke,

Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej

kombinovanej výroby,

ശ

Zákon č. 335/2011 Z. z. o tabakových výrobkoch,

Zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných produktov,

Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja,

Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov,

Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov,

Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu,

Zákon č. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Vyhlášky:

ശ

Vyhláška Úradu pre normalizáciu a metrológiu č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej

kontrole,

VyhláškaMinisterstvapôdohospodárstvaSRč.653/2002Z.z.oprevádzkovaníliehovarníckeho

závodu na pestovateľské pálenie ovocia,

Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 96/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady proꢁpožiarnej

bezpečnosꢁ pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín,

ശ

Vyhláška Ministerstva ꢂnancií SR č. 537/2011 Z. z. o kontrole výroby a obehu liehu,

Vyhláška Ministerstva ꢂnancií SR č. 212/2012 Z. z., ktorou sa upravujú tabakové výrobky,

Vyhláška Ministerstva ꢂnancií SR č. 255/2014 Z. z. o označovaní balení kontrolnou známkou

na tabakové výrobky,

ശ

Vyhláška Ministerstva ꢂnancií SR č. 256/2014 Z. z. o označovaní balení kontrolnou známkou

na balenia liehu.

75

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Ostatné súvisiace predpisy:

ശ

Výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 2915/2003-100 o normách strát liehu,

ശ

Potravinový kódex.

76

Spoločná záverečná správa

Príloha č. 3a – Schéma daňového dohľadu v oblasꢁ výroby a distribúcie liehu

v ČR

77

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Príloha č. 3b – Schéma daňového dohľadu v oblasꢁ výroby a distribúcie

minerálnych olejov v ČR

78

Spoločná záverečná správa

Příloha 4a – Schéma daňového dohľadu v oblasꢁ výroby a distribúcie

minerálnych olejov v SR

79

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Příloha 4b – Schéma daňového dohľadu v oblasꢁ výroby a distribúcie liehu v SR

80

Spoločná záverečná správa

Příloha 5 – Funkcionality EMCS

Národné funkcionality fázy 1 od 1. 4. 2010 pre iniciujúce členské krajiny (o. i. ČR), ktorá bola pre

neiniciujúce členské krajiny fázou 0 (o. i. SK):

Deklarantský modul EMCS:

ശ

možnosť načítania a uloženia oﬄine dát (šetrí čas v prípade často používaných údajov),

vyplnenie údajov o príjemcovi (na základe kontroly SEED ID),

vyžadované povinné vyplnenie dát, ktoré sú na úrovni EÚ nepovinné (maximum údajov pre

rizikovú analýzu, zníženie rizika podvodov), interaktívne vyplnenie – aplikácia sama upozorní

na typ vyplňovaných dát a na nevyplnené dáta, označenie povinných polí je podtrhnuté,

ശ

automaꢁcká kalkulácia výšky zaistenia,

online blokácia vlastnej záruky SPD,

jednoduchá zmena chybných údajov v návrhu e-AD (na základe upozornenia CÚ odoslania je

možné zmeniť iba chybné polia),

ശ

detailný integrovaný manuál.

Colný modul EMCS:

ശ

monitoring dopráv na národnej úrovni,

ശ

zápis údajov za deklaranta (na základe písomne podaného záložného e-AD, zmeny e-AD,

storna e-AD alebo záložného oznámenia o prijaꢀ) s možnosťou načítať oﬄine dáta vo

formáte „xml“ z USB kľúča,

ശ

implementácia číselníka vybraných výrobkov (presnejšia deꢂnícia vybraného výrobku na

národnej úrovni),

manuálne schválenie, zmena, storno e-AD alebo schválenie oznámenia o prijaꢀ (eliminácia

chýb v e-AD),

storno e-AD umožnené len pred zahájením dopravy (na úrovni EÚ aj po zahájení časovača

dopravy),

ꢂltrácia dopráv v zozname podľa kritérií (napr. z dôvodu sledovania konkrétneho daňového

subjektu),

vkladanie neobmedzeného počtu poznámok k jednému ARC rôznymi používateľmi

(poznámku môže vymazať iba zapisovateľ),

ശ

stotožnenie ARC – vyhľadanie ARC na CÚ miesta prijaꢁa,

odovzdanie ARC – odovzdanie ARC z CÚ správcu dane na CÚ miesta prijaꢁa,

zobrazenie dáta a času prijaꢁa zásielky,

zobrazenie času podania oznámenia o prijaꢀ,

automaꢁcká analýza údajov o príjemcovi (dáta zadané odosielateľom verzus dáta zadané

príjemcom), rozdiel je zvýraznený červenou farbou,

ശ

čiastočné uvoľnenie záruky (len na evidentne prijatú časť zásielky, v prípade zvyšku dochádza

k riešeniu nezrovnalosꢀ a ďalšiemu vyšetrovaniu),

po schválení oznámenia o prijaꢀ zásielky určenej pre oprávneného príjemcu pre jednorazové

prijaꢁe je automaꢁcky odoslaná informácia do aplikácie RDS (register daňových subjektov)

a povolenie je zneplatnené,

ശ

možnosť odoslať chybovú hlášku priamo do aplikácie Helpline na ďalšie riešenie,

detailný integrovaný manuál.

81

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR

Fáza 2 od 1. 9. 2011: neimplementovaná, pôvodne určená pre neiniciujúce členské krajiny

ktoré by nesꢁhli implementáciu fázy 1 k 1. 1. 2011, kedy systém EMCS musel byť úplne funkčný,

t. j. všetky členské krajiny museli zahajovať a ukončovať dopravy v EMCS

Fáza 3.0 od 1. 1. 2012:

Európske funkcionality: rozdelenie zásielky (v ČR neimplementované), vyhľadanie zásielky v tranzite

(dopravovanej cez ČR), zápis správy o udalosꢁ, zápis správy o kontrole, výstraha k zásielke (ak sú

údaje vyplnené v e-AD nesprávne), odmietnuꢁe zásielky príjemcom (najneskôr do času zahájenia

dopravy), medzinárodná spolupráca (žiadosť o spoluprácu, spontánne informácie) – iba po úroveň

útvaru ELO (národný styčný úrad pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti spotrebných daní).

Národné funkcionality:

ശ

preklad akéhokoľvek typu správy o spolupráci (žiadosꢁ o spoluprácu, spontánne informácie,

správy o udalosꢁ a správy o kontrole) útvarom ELO do/z angličꢁny,

ശ

uloženie akéhokoľvek typu správy o spolupráci v štádiu spracovania (kedykoľvek je možné sa

k správe vráꢁť a dokončiť ju),

ശ

postúpenie žiadosꢁ o spoluprácu a spontánnej informácie z ELO na CÚ,

vytvorenie žiadosꢁ o spoluprácu a spontánnej informácie na CÚ (ELO následne zabezpečuje

preklad a odoslanie do EÚ),

ശ

na CÚ je možné k žiadosꢁ o spoluprácu, spontánnej informácii, správe o udalosꢁ a správe

o kontrole vložiť akýkoľvek typ prílohy (používateľ nemusí strácať čas konverziou do formátu

požadovaného na úrovni EÚ),

vkladanie neobmedzeného počtu poznámok k jednému korelačnému číslu správy

o spolupráci rôznymi používateľmi (poznámku môže vymazať len zapisovateľ),

ശ

možnosť opravy dát v akomkoľvek type správy o spolupráci (oprava chybných dát),

evidencia českej a medzinárodnej verzie správy o spolupráci,

manuálne vybavenie žiadosꢁ, ak bola odpoveď prijatá mimo EMCS a už nebude zaslaná

v EMCS.

Fáza 3.1 od 15. 2. 2014:

Európska funkcionalita: zavedenie elektronických MVS (systém kontroly prepravy v. v.) žiadosꢀ

na kontrolu jednotlivých zjednodušených sprievodných dokladov (zbytočná funkcionalita,

neumožňuje zadanie rovnakého objemu dát ako žiadosť o spoluprácu, DG TAXUD uvažuje po

doterajších skúsenosꢁach o zrušení).

Národné funkcionality:

ശ

postúpenie MVS z ELO na CÚ (vrátane prekladu do češꢁny),

vytvorenie MVS žiadosꢁ na CÚ,

prijaꢁe správy o manuálnom ukončení vývozu v ECS (v EÚ je implementované len postúpenie

automaꢁcky vytvorenej správy).

Fáza 3.2 od 15. 2. 2016:

V ČR uvedená do prevádzky od 10. 2. 2016, dodržal sa termín stanovený EÚ, t. j. 16. 2. 2016. Ide

o fázu, ktorá zahŕňa rozsiahle zmeny v európskych funkcionalitách, na národnej úrovni sa vykonali

len drobné úpravy. Jednotlivé úpravy sú podrobne uvedené v dokumentoch FESS (Funcꢁonal

Excise System Speciꢂcaꢁon) – funkčná špeciꢂkácia a DDNEA (Design Document for Naꢁonal

Applicaꢁon) – projektový dokument pre národnú aplikáciu.

82

Spoločná záverečná správa

Príloha č. 6 – Funkcionality EMCS

EMCS fáza 2

Funkčný stupeň FS0 – od 01.04.2010 do 31.12.2010 – prechodné obdobie:

ശ

príjemca musí byť schopný prijať e-AD elektronicky a elektronicky ho aj ukončiť a to

predložením „Správy o prijaꢀ tovaru“ miestne príslušnému správcovi dane

Od 01.01.2011 – všetci elektronický operátori používajú iba systém EMCS na zasielanie/prijímanie

e-AD a ďalších správ zasielaných v rámci systému EMCS. Papierové SAD sa prestali používať.

Funkčný stupeň FS1 – od 01.04.2010 do 31.12.2011:

ശ

začiatok uplatňovania systému EMCS

funkčné jadro celého systému EMCS

zameraný na centrálny obeh e-AD:

• spojenie s EMCS

• správa dát (napr. SEED)

• predloženie a schválenie e-AD

• zmena miesta určenia e-AD

• zrušenie e-AD

EMCS fáza 3

Funkčný stupeň FS2 – od 01.01.2012:

ശ

Funkcionality predchádzajúcej fázy – úprava podľa aktuálnych špeciꢂkácií; aktualizácia

týkajúca sa najmä elektronických operátorov a „business“ postupov v rámci základného

obehu e-SD

ശ

Implementácia funkcionalít administraꢀvnej spolupráce, ktorú upravuje nariadenie

č. 379/2012 o administraꢀvnej spolupráci v oblasꢁ spotrebných daní:

• Žiadosť o administraꢀvnu spoluprácu:

» povinná výmena

» spontánna výmena

• Správa o udalosꢁ

• Správa o kontrole

• Správa o vymáhaní dane

• Správa o zastavení dopravy

• Ďalšie správy týkajúce sa základného obehu e-SD v EMCS.

EMCS fáza 3.1 – od 13.02.2014:

ശ

Žiadosti/odpovede týkajúce sa preverovania prepráv tovarov podliehajúcich spotrebnej

dani uvedených do daňového voľného obehu (MVS)

ശ

Úprava podmienok, pravidiel, formátom správ, zmena ktorých vyplynula z legislatívy

a z praxe.

83

o výsledkoch paralelných kontrol správy SPD v SR a ČR