2017  
Záverečná správa  
Financovanie a hospodárenie verejných vysokých škôl  
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
Z-000643/2018/1031/VMB  
Záverečná správa  
o výsledku kontroly „Financovanie a hospodárenie verejných vysokých škôl“  
PREDKLADÁ  
Ing. Karol Mitrík, predseda  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VEDÚCA KONTROLNEJ AKCIE  
Ing. Marta Vlková  
Bratislava, december 2017  
| 2  
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
OBSAH  
| 3  
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
ZOZNAM SKRATIEK A SKRÁTENÝCH POMENOVANÍ  
SKRATKA / SKRÁTENÉ  
VÝZNAM  
POMENOVANIE  
AŠP  
Akreditované študijné programy  
APVV  
ČR  
Agentúra na podporu výskumu a vývoja  
Česká republika  
ČVUT  
EU v BA  
EÚ  
České vysoké učení technické  
Ekonomická univerzita v Bratislave  
Európska únia  
MŠVVŠ SR  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky  
Nenávratný finančný príspevok  
NFP  
NKÚ SR  
PU v Prešove  
STU v BA  
SPŠ  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Prešovská univerzita v Prešove  
Slovenská technická univerzita v Bratislave  
Sociálna podpora študentov  
ŠR SR  
Štátny rozpočet Slovenskej republiky  
RÚVZ  
Regionálny úrad verejného zdravotníctva  
RVŠ  
Rozvoj vysokej školy  
TUAD v Trenčíne  
TU v Trnave  
UK v BA  
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne  
Trnavská univerzita v Trnave  
Univerzita Komenského v Bratislave  
UKF v Nitre  
UMB v Banskej Bystrici  
UPJŠ v Košiciach  
VVŠ  
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre  
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici  
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach  
Verejné vysoké školy  
VŠVU v BA  
VUT  
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave  
Vysoké učení technické  
VVUČ  
Výskumná, vývojová a umelecká činnosť  
Zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR v znení ne-  
skorších predpisov  
Zákon o NKÚ SR  
Zákon č.176/2004 Z .z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcii  
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy  
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  
Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov  
Žilinská univerzita v Žiline  
Zákon o nakladaní s majetkom VPI  
Zákon o rozpočtových pravidlách  
Zákon o verejnom obstarávaní  
Zákon o vysokých školách  
ŽU v Žiline  
| 4  
 
 
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
ZHRNUTIE  
Vysoké školy sú v zmysle zákona o vysokých školách  
vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne.  
V roku 2016 poskytovalo vysokoškolské vzdelávanie  
celkom 20 verejných vysokých škôl, ktoré sú financo-  
vané najmä z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníc-  
tvom kapitoly MŠVVŠ SR.  
s masívnym odchodom do zahraničia, osobitne do Českej  
republiky. V roku 2015/2016 študovalo v Česku 22 251  
študentov – slovenských občanov, čo je takmer 14 %  
z celkového počtu študentov študujúcich na slovenských  
vysokých školách. Rizikom tohto trendu však je, že absol-  
venti zahraničných vysokých škôl sa podľa prieskumov  
späť na Slovensko už nevracajú. Tým tento problém  
nadobúda rozmery, ktoré sa bez adekvátnych opatre-  
ní budú prehlbovať a budú mať dosah nielen na vy-  
soké školy, ale aj na hospodársky a sociálny vývoj  
Slovenska. NKÚ SR preto odporúča tvorcom politík,  
aby aktívnym využitím zákonných možností a realizá-  
ciou adekvátnych opatrení tento trend, spojený  
s rastúcim počtom odchádzajúcich študentov, ktorí  
sa späť na Slovensko nevracajú, zastavili.  
V roku 2017 preveril NKÚ SR, v rámci kontrolnej akcie  
Financovanie a hospodárenie verejných vysokých  
škôl“, spolu 11 vybraných verejných vysokých škôl, čo  
predstavuje 55 % podiel z počtu všetkých verejných  
vysokých škôl. Účelom kontroly bolo preveriť zdroje finan-  
covania, hospodárenie s finančnými prostriedkami, stav a  
nakladanie s nehnuteľným majetkom vybraných verejných  
vysokých škôl za roky 2012 až 2016. Z uvedeného počtu  
bolo 10 vysokých škôl univerzitného typu a jedna verejná  
vysoká škola, ktorá bola zaradená do kontrolnej akcie na  
základe prijatého podnetu. Vybrané univerzity patria  
(počtom študentov, počtom zamestnancov a hodnotou  
majetku) medzi najvýznamnejšie verejné vysoké školy na  
Slovensku.  
Najvýznamnejším zdrojom príjmov VVŠ v kontrolovanom  
období, ktoré predstavovali asi polovicu všetkých zdro-  
jov, boli príjmy zo štátneho rozpočtu, poskytnuté  
formou dotácie, na základe zmlúv o poskytnutí dotácie,  
uzatvorených v zmysle zákona o vysokých školách, pro-  
stredníctvom MŠVVŠ SR.  
Vychádzajúc z údajov „Výročnej správy o stave vysokého  
školstva za rok 2016“ bol počet študentov v roku 2016  
celkom 147 680 a počet zamestnancov celkom 20 882.  
Na základe údajov z podkladov vysokých škôl, predlože-  
ných ku kontrole, boli preverené verejné vysoké školy,  
ktoré predstavujú takmer 81 % potenciálu, čo do počtu  
študentov a zamestnancov všetkých vysokých škôl  
v štáte.  
V rámci kontrolovaného obdobia suma tejto dotácie vzrás-  
tla za kontrolované VVŠ (s výnimkou EU BA, TUAD  
v Trenčíne a STU v Bratislave) v roku 2016 v porovnaní s  
rokom 2012 o viac, ako 23 mil. eur (o 12,84 %). Keďže  
celkový počet študentov porovnateľne klesol o cca 20 %,  
uvedený nárast dotácie by sa mal ukázať najmä v kvalite  
poskytovaného štúdia. Umiestnenia VVŠ v rebríčkoch  
kvality však nepotvrdzujú túto skutočnosť. Slovensko má  
v porovnaní s ostatnými krajinami V4 najmenej vysokých  
škôl umiestnených v medzinárodných rebríčkoch. V nie-  
ktorých z nich sa zlepšuje iba pozícia STU v Bratislave, či  
UK v Bratislave.  
V roku 2016 poklesol počet študentov študujúcich na  
kontrolovaných vysokých školách v porovnaní s rokom  
2012 o takmer 21 % (v absolútnych číslach je to 24 633  
študentov). Tento pokles však nesúvisí len  
s demografickým poklesom, ale do veľkej miery aj  
Na základe uvedeného, NKÚ SR odporúča vykonať zmeny systému financovania vysokých škôl, ktorý by umož-  
nil výraznejšie zohľadniť rozdiely v ich kvalite a rovnako v uplatnení ich absolventov na trhu práce.  
Celkové výdavky mali v rokoch 2012 až 2015 rastúci  
priebeh. Ich výrazný nárast, v porovnaní s ostatnými rok-  
mi, nastal v roku 2015 najmä z dôvodu čerpania kapitálo-  
vých výdavkov na investičné projekty, financované  
z prostriedkov EÚ. Išlo hlavne, okrem iného,  
od 52,67 % do 57,68 %. Najvyšší podiel dosiahli v roku  
2016. V roku 2016 vzrástli osobné výdavky oproti roku  
2012 celkom o 15%. Pri zaznamenanom klesajúcom  
počte zamestnancov z 15 505 v roku 2012 na 15 064  
v roku 2016 je zrejmý rast miezd vysokoškolských za-  
mestnancov.  
o vybudovanie  
univerzitných  
vedeckých  
parkov  
a výskumných centier.  
Pozitívne je potrebné hodnotiť hospodárenie VVŠ,  
keď v rámci celého kontrolovaného obdobia všetky  
preverované školy okrem TUAD v Trenčíne za roky  
2014, 2016 a TU v Trnave za rok 2015, ukončili jednot-  
livé roky s kladným hospodárskym výsledkom.  
Na rekonštrukciu ubytovacích zariadení bolo z celkových  
kapitálových výdavkov čerpaných iba 2,54 %, čo dáva  
slabý predpoklad na uskutočnenie obnovy a modernizácie  
ubytovacích zariadení.  
Z hľadiska štruktúry bežných výdavkov mali osobné vý-  
davky (mzdy a odvody) najvyšší podiel z bežných výdav-  
kov celkom. V sledovanom období sa pohybovali v rozpätí  
V rámci kontrolovaného obdobia bol najlepší výsledok  
hospodárenia dosiahnutý v roku 2016 (celkom za kontro-  
| 5  
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
lované verejné vysoké školy 16 286 322,64 eur), na kto-  
Na ďalšie obdobie má táto univerzita zostavený výhľado-  
vý investičný plán, na základe ktorého bola vyčíslená do  
roku 2020 potreba finančných prostriedkov v investičnej  
oblasti bez ubytovacích zariadení v sume celkom  
89 542 620 eur.  
rom sa v najväčšej miere podieľala UK v Bratislave. Ten-  
to výsledok hospodárenia je dobrým predpokladom  
na zníženie straty z minulých rokov, lebo verejné  
vysoké školy vykazujú ako nevysporiadaný výsledok  
hospodárenia minulých rokov sumu celkom 22,25 mil.  
eur.  
Na základe zákona o vysokých školách prešiel  
k 01.01.2003 majetok štátu, ktorý bol v správe VVŠ vráta-  
ne nehnuteľností do majetku VVŠ. Kontrolované VVŠ tak  
získali do vlastníctva budovy a stavby, ktorých je v súčas-  
nosti evidovaných celkom 702. Viac ako polovica tohto  
nehnuteľného majetku je staršia ako 30 rokov, pričom UK  
v BA má takmer polovicu svojich budov starších ako 50  
rokov. Nakoľko staršie budovy nespĺňajú súčasné pred-  
stavy o moderných a energeticky úsporných objektoch  
alebo sú značným opotrebovaním až v havarijnom stave,  
potrebujú značné investície.  
Ambíciou NKÚ SR bolo takto vyčísliť celkový investič-  
ný/modernizačný dlh škôl, avšak nie všetky kontrolované  
VVŠ majú vypracované investičné plány, na základe  
ktorých by tento dlh mohol byť vyčíslený.  
Aj z vyžiadaného prehľadu podľa požadovaných finanč-  
ných prostriedkov, poskytnutých a skutočne zrealizova-  
ných investícií v kontrolovanom období, možno potvrdiť  
značné finančné poddimenzovanie v tejto oblasti,  
najmä finančných prostriedkov ŠR SR. V rámci kontro-  
lovaných rokov (2012 – 2016) bolo na investície bez uby-  
tovacích zariadení požadovaných celkom 94 316 871 eur,  
pričom poskytnutých finančných prostriedkov zo ŠR  
SR bolo len 20 877 515 eur, čo je iba niečo vyše 22 %  
z požadovanej sumy. Pre porovnanie, Ministerstvo škol-  
stva, mládeže a telovýchovy Českej republiky vyčlenilo  
len na dobudovanie campusu Albertov v Prahe približne  
135 mil. eur.  
V roku 2016 bol oproti roku 2012 zaznamenaný najväčší  
nárast brutto hodnoty stavieb v STU v BA, ktorá za sledo-  
vané obdobie riešila 12 prípadov havarijných stavov  
v budovách, ktorých príčinou bol investičný dlh nehnuteľ-  
ného majetku.  
NKÚ SR v tejto súvislosti upozorňuje na riziko, že nedostatočným financovaním investičnej oblasti môže  
z dlhodobého hľadiska významne utrpieť rastový potenciál verejných vysokých škôl na Slovensku a z toho nezáujem  
študentov získavať vzdelanie na slovenských vysokých školách.  
Finančné poddimenzovanie je značné až alarmujúce aj  
v oblasti obnovy a rekonštrukcie ubytovacích zariadení  
vybraných VVŠ. Podľa zistených údajov bolo na investície  
týchto zariadení z kapitoly MŠVVŠ SR požadovaných  
takmer 85,5 mil. eur. Poskytnutých na tento účel bolo  
len cca 8 % z týchto požiadaviek a skutočne čerpaných  
ešte menej (6 %).  
ubytovanie svojich študentov mala STU v BA. Vyčlenením  
však sumy 20 eur z mesačného poplatku za ubytovanie  
jedného študenta, čo je približne rozdiel priemernej ceny  
za ubytovanie v rámci Slovenska, STU pri počte cca  
5 000 študentov a dobe ubytovania 10 mesiacov tvorila  
ročne vlastný zdroj obnovy, opráv a údržby ubytovacích  
zariadení vo výške cca 1 mil. eur, ktorý na tento účel aj  
využila.  
Z fondov EÚ na rekonštrukciu a modernizáciu ubytova-  
cích zariadení bolo počas kontrolovaného obdobia po-  
skytnutých 6 844 027 eur, ktoré boli takmer aj vyčerpané.  
Ako totiž vyplýva zo sociologického prieskumu názorov  
stredoškolákov, zameraného na pohnútky pri voľbe vyso-  
kej školy, ktorý si dala zrealizovať práve STU, aj moderné  
priestory, moderný exteriér českých univerzít, vrátane  
ubytovacích zariadení, je dôvodom, prečo si študenti pre  
štúdium vyberajú české vysoké školy a nie vysoké školy  
pôsobiace na Slovensku.  
Pri využívaní finančných prostriedkov z fondov EÚ je  
potrebné upozorniť, že bratislavský región je vylúče-  
ný z uchádzania sa o financovanie investícií a obno-  
vy ubytovacích zariadení VVŠ z fondov EÚ. V týchto  
zariadeniach sú pritom ubytovaní výlučne študenti  
z iných regiónov Slovenska, prípadne zo zahraničia.  
Aj preto je nutné hľadať zdroje financovania na revitalizá-  
ciu študentských domovov, atraktívnejšie ubytovanie  
a priestory pre štúdium a voľný čas študentov, s cieľom  
zmiernenia, resp. zastavenia odchodu mladých ľudí  
z krajiny.  
Priemerná cena za ubytovanie sa pohybovala v rokoch  
2012 až 2016 od 36 eur do 76 eur. Najvyššiu cenu za  
| 6  
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
1
CIEĽ KONTROLNEJ AKCIE  
Z verejných prostriedkov financuje štát prostredníctvom MŠVVŠ SR aj verejné vysoké školy. V jednotlivých rokoch kon-  
trolovaného obdobia predstavoval transfer pre všetky vysoké školy cca 460 mil. eur ročne. Okrem toho sú náklady vyso-  
kých škôl kryté z iných zdrojov financovania, a to tak v hlavnej, ako aj v podnikateľskej činnosti. Cieľom kontrolnej akcie  
bolo získať komplexný pohľad na prehľadnosť jednotlivých zdrojov financovania, ako aj na ich použitie, s osobitným zre-  
teľom na investície do nehnuteľného majetku a osobitne do majetku ubytovacích zariadení, ktoré v nemalej miere vplýva-  
jú na záujem o štúdium na vybranej verejnej vysokej škole.  
Účelom kontrolnej akcie bolo – preveriť zdroje financovania, hospodárenie s finančnými prostriedkami, stav a naklada-  
nie s nehnuteľným majetkom vybraných verejných vysokých škôl.  
Predmetom kontroly bol (i) súlad rozpracovaných dlhodobých zámerov vybraných vysokých škôl so strategickými do-  
kumentmi v oblasti vysokého školstva, (ii) financovanie a hospodárenie verejných vysokých škôl a (iii) stav a nakladanie  
s nehnuteľným majetkom verejných vysokých škôl.  
2
MEC KONTROLNEJ AKCIE  
Kontrola bola vykonaná v 11 vybraných verejných vysokých školách, z toho bolo 10 vysokých škôl univerzitného typu  
a jedna verejná vysoká škola, ktorá bola zaradená do kontrolnej akcie na základe prijatého podnetu.  
Prešovská univerzita v Prešove, Ul. 17. novembra č. 15, 080 01 Prešov, IČO 17070775  
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, 041 80 Košice, IČO 00397768  
Univerzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo námestie 6, 814 99 Bratislava, IČO 00397865  
Ekonomická univerzita v Bratislave, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, IČO 00399957  
Slovenská technická univerzita v Bratislave, Vazovova 5, 812 43 Bratislava, IČO 00397687  
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie 18, 814 37 Bratislava, IČO  
00157805  
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Trieda A. Hlinku 1, 949 74 Nitra, IČO 00157716  
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Študentská 2, 911 50 Trenčín, IČO 31118259  
Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, IČO 00397563  
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Národná 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO 30232295  
Trnavská univerzita v Trnave, Hornopotočná 23, 918 43 Trnava, IČO 31825249  
Kontrolovaným obdobím boli roky 2012 až 2016,  
v prípade potreby objektívneho posúdenia kontrolovaných  
skutočností boli preverované aj predchádzajúce roky,  
príp. nasledujúci rok.  
Kontrola bola vykonaná v rozsahu, ktorý bol definovaný  
predmetom kontroly najmä v oblasti zákona o vysokých  
školách, zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych  
inštitúcií so zameraním na viaczdrojové financovanie  
verejnej vysokej školy.  
3
ZISTENÉ SKUTOČNOSTI A ODPORÚČANIA  
V roku 2016 poskytovalo vysokoškolské vzdelávanie  
celkom 20 verejných vysokých škôl, z tohto počtu bolo  
11 verejných vysokých škôl kontrolovaných v rámci  
tejto kontrolnej akcie, čo predstavuje 55 % z celkového  
počtu verejných vysokých škôl. Prvá časť tejto správy je  
zameraná na základné kvantitatívne ukazovatele, naj-  
mä na pokles počtu študentov študujúcich na kontrolo-  
vaných vysokých školách.  
3.1  
ZÁKLADNÉ KVANTITATÍVNE UKAZOVATELE  
V roku 2016 celkový počet študentov kontrolovaných VVŠ predstavoval celkom 94 057. V porovnaní s rokom 2012 bol  
však zaznamenaný značný pokles študentov, v absolútnom vyjadrení o 24 633 študentov.  
| 7  
 
 
 
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
Tabuľka 1 – Vývoj počtu študentov za roky 2012 až 2016  
2016  
2012  
2013  
2014  
2015  
24 475  
2016  
porovnaný Pokles v %  
s 2012  
Študenti spolu  
UK v BA  
27 665  
27 478  
26 648  
9 043  
15 403  
7 821  
9 477  
9 525  
10 041  
2 946  
5 508  
10 028  
655  
24 184  
7 873  
13 108  
7 357  
9 153  
8149  
-3 481  
-2 761  
-3 951  
-1 057  
-906  
12,59%  
25,97%  
23,17%  
12,57%  
9,01%  
EU v BA  
10 634  
17 059  
8 414  
9 756  
16 402  
8 157  
9 857  
10 250  
10 416  
3 487  
6 127  
10 534  
670  
8 467  
14 286  
7 422  
9 247  
8 792  
9 096  
2 707  
5 194  
9 227  
620  
STU v BA  
UPJŠ v Košiciach  
PU v Prešove  
ŽU v Žiline  
10 059  
10 970  
11 387  
3 803  
-2 821  
-3 403  
-1 438  
-1 704  
-3 072  
-39  
25,72%  
29,89%  
37,82%  
25,63%  
27,00%  
5,82%  
UMB v Banskej Bystrici  
TUAD v Trenčíne  
TU v Trnave  
UKF v Nitre  
7 984  
2 365  
4 945  
8 307  
632  
6 649  
11 379  
671  
VŠVÚ v BA  
Spolu  
118 690  
113 134 107 095  
99 533  
94 057  
-24 633  
20,76%  
Zdroj: NKÚ SR, z podkladov VVŠ  
Tento pokles však nesúvisí len s demografickým pokle-  
som, ale do značnej miery aj s masívnym odchodom do  
zahraničia, osobitne do Česka. Podľa údajov minister-  
stva školstva ČR, v roku 2015/2016 študovalo v ČR  
22 251 študentov – slovenských občanov, čo je takmer  
14 % z celkového počtu študentov študujúcich na slo-  
venských vysokých školách. Podľa štatistík Eurostatu je  
Slovensko treťou krajinou v Európe s najvyšším počtom  
odchádzajúcich študentov. Podľa českého ministerstva  
školstva študujú Slováci v Česku najčastejšie tie odbo-  
ry, ktorých absolventi sú na Slovensku veľmi potrební,  
a to medicína, technika, či IT odbory. Svedčia o tom  
štatistiky vývoja počtu slovenských študentov na VUT  
v Brne a na ČVUT v Prahe v roku 2012 študovalo na  
týchto školách 5 134 slovenských študentov, ale v roku  
2016 to už bolo 6 872 slovenských občanov, teda ná-  
rast bol o 1 738 študentov. Na STU v Bratislave bol  
pritom za toto obdobie zaznamenaný pokles študentov  
celkom o 3 951. STU si aj na základe tohto stavu za-  
bezpečila kvalitatívny sociologický prieskum názorov  
stredoškolákov, zameraný na pohnútky pri voľbe vyso-  
kej školy s osobitným zameraním sa na potenciálnych  
študentov technických disciplín. Dôvody, prečo si štu-  
denti vyberajú české VŠ, boli, okrem iných:  
nielen na vysoké školy, ale aj na hospodársky  
a sociálny vývoj Slovenska.  
Z celkového 20,76-percentného poklesu študentov  
v rámci kontrolovaných VVŠ bol najvyšší percentuálny  
pokles zaznamenaný v TUAD v Trenčíne (37,82 %)  
a najmenší odhliadnuc od VŠVU v Prešovskej univerzi-  
te (9,01 %). V tejto univerzite poklesol počet študentov  
v dennej forme štúdia len o štyroch študentov, pričom  
celkový pokles študentov za všetky kontrolované sub-  
jekty predstavoval celkopokles v absolútnom vyjad-  
rení o 14 902 študentov v dennej forme štúdia. Počet  
študentov externého štúdia klesol o 9 470 študentov.  
Kým v percentuálnom vyjadrení predstavoval pokles pri  
dennej forme štúdia celkom 15,68 %, v externej forme  
to už bolo 41,88 %.  
Vzhľadom na spoplatnenie externého štúdia, uve-  
dený takmer 42-percentný pokles študentov  
v externej forme štúdia má týmto priamy vplyv na  
výšku zdrojov v rámci vlastných finančných pro-  
striedkov.  
Graf č. 1 Pokles počtu študentov v externej forme  
štúdia  
6 000  
5 000  
4 000  
3 000  
2 000  
1 000  
0
lepšie uplatnenie a ohodnotenie, zvýšenie vlastnej  
hodnoty na trhu práce  
moderné priestory, moderný exteriér, vonkajší  
vzhľad českých univerzít automaticky navodzuje  
dojem, že je moderné aj vzdelávanie a prístup  
v iných smeroch  
2012  
2016  
získanie  
skúsenosti,  
prirodzená  
cesta  
k osamostatneniu sa odchodom do ČR.  
V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že tento  
problém nadobúda rozmery, ktoré sa bez adekvát-  
nych opatrení budú prehlbovať a budú mať dosah  
Zdroj: NKÚ SR,z podkladov VVŠ  
| 8  
 
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
Na druhej strane sa zvýšil počet zahraničných študen-  
Počet doktorandov klesal v každej z preverovaných  
vysokých škôl.  
tov študujúcich na kontrolovaných slovenských vyso-  
kých školách o celkom 1 730 študentov, čím sa 3,3-  
percentný podiel študentov zvýšil na 6,05-percentný  
podiel na celkovom počte študentov. V štyroch ško-  
lách však tento počet v roku 2016 v porovnaní s rokom  
2012 klesal, a to v ŽU v Žiline o 41 študentov, v TUAD  
v Trenčíne o 15 študentov, v Trnavskej univerzite o 10  
a vo VŠVU o 19 (takmer štvrtinu) študentov.  
S klesajúcim počtom študentov klesal, aj keď nepria-  
moúmerne, počet zamestnancov. Najväčší percentuál-  
ny pokles bol v EU v Bratislave a Trenčianskej univerzi-  
te. Naopak, aj pri klesajúcom počte študentov narástol  
počet zamestnancov najviac v UPJŠ v Košiciach (7,4  
%), UK v Bratislave (0,83 %), v ŽU v Žiline (0,61 %)  
a VŠVU v Bratislave (0,45 %).  
3.2  
POSLANIE A PÔSOBNOSŤ VEREJNÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL  
vysoké školy sú verejnoprávnymi  
Verejné  
Z ustanovení zákona o vysokých školách vyplýva, že ak  
by napríklad fakulta zle hospodárila alebo uskutočňova-  
la vzdelávanie v neperspektívnych, resp. duplicitných  
študijných odboroch, rektor ako jediný štatutárny zá-  
stupca VVŠ nemá možnosť vyvodiť personálnu zodpo-  
vednosť, či už voči dekanovi alebo inému zamestnan-  
covi fakulty, a ani prijať iné opatrenia vedúce k náprave  
bez súhlasu akademického senátu fakulty, ktorý deka-  
na zvolil. Dekan pritom členom senátu, okrem iného,  
schvaľuje aj ich platové náležitosti.  
a samosprávnymi inštitúciami, ktoré sa zriaďujú a  
zrušujú zákonom. Hlavnou úlohou vysokých škôl pri  
napĺňaní ich poslania je – v zmysle zákona o vysokých  
školách – poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a  
tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká čin-  
nosť. Práve tento zákon je základnou právnou normou  
pre ich fungovanie a riadenie.  
Univerzity, ktoré sú kontrolovanými subjektmi v rámci  
tejto kontrolnej akcie, sú v zmysle zákona právnickými  
osobami vystupujúcimi v právnych vzťahoch vo svojom  
mene. Štatutárnym orgánom je rektor, ktorý ju riadi,  
koná v jej mene a zastupuje ju navonok.  
Veľký vplyv na riadenie a rozhodovanie v rámci VVŠ  
má aj skutočnosť, že do akademických senátov fakúlt  
a VVŠ sú volení výlučne len členovia z interného aka-  
demického prostredia (učitelia a študenti). Systém sa  
stáva týmto uzavretým voči externému prostrediu a má  
výhradný vplyv na rozhodovanie a riadenie VVŠ. Vý-  
nimkou v systéme je len kreovanie správnej rady VVŠ,  
ktorá však nemá riadiace kompetencie. V zahraničí vo  
väčšine prípadov majú kľúčovú úlohu v riadení VVŠ  
správne rady, kreované zo zástupcov interného aj ex-  
terného prostredia, s relevantnými riadiacimi skúsenos-  
ťami. Jej kompetencie sú väčšinou určené najmä na  
strategické a finančné riadenie VVŠ a na dohľad nad jej  
činnosťou a výsledkami. Kompetencie akademických  
senátov sa väčšinou sústreďujú na akademické prob-  
lémy.  
Univerzity sa organizačne členia na fakulty a iné uni-  
verzitné pracoviská. Na čele fakulty je dekan, ktorý sa  
za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu  
fakulty.  
Tento legislatívny stav spôsobuje, že vo vnútri právnic-  
kej osoby, ktorou je VVŠ so štatutárnym zástupcom  
(rektorom), existuje akoby ďalšia právnická osoba (fa-  
kulta VVŠ) riadená dekanom, ktorý je bez súhlasu  
Akademického senátu fakulty prakticky neodvolateľný  
zo svojej funkcie. Takýto stav nedáva úplné kompe-  
tencie rektorovi ako jedinému štatutárnemu zástup-  
covi plnohodnotne riadiť hospodárenie a chod VVŠ  
ako celku.  
Základným vnútorným predpisom každej školy je štatút VVŠ. Kontrolou tohto predpisu bol zistený nesúlad so zákonom  
o vysokých školách, keď napríklad:  
UMB v Banskej Bystrici v štatúte uviedla, že na zabezpečenie hlavnej činnosti zostavuje vyrovnaný rozpočet  
pozostávajúci z príjmov a výdavkov na kalendárny rok a hospodári na jeho základe. V zmysle zákona o vyso-  
kých školách zostavuje vysoká škola rozpočet nákladov a výnosov a hospodári na jeho základe.  
Štatút TUAD v Trenčíne neobsahoval rámcové podmienky štúdia cudzincov.  
3.3  
SÚLAD ROZPRACOVANÝCH DLHODOBÝCH ZÁMEROV VYBRANÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL SO STRATE-  
GICKÝMI DOKUMENTMI V OBLASTI VYSOKÉHO ŠKOLSTVA  
V rámci kontrolovaného obdobia bol MŠVVŠ SR vypracovaný „Dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej,  
umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl do roku 2014“, a v roku 2016 vypracovaný „Dlhodobý zá-  
mer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl na roky 2016 až 2021.  
| 9  
 
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
Jednotlivé VVŠ mali vypracované dlhodobé zámery za univerzitu ako celok, ale aj samostatne za jednotlivé fakulty. Tieto  
zámery boli vypracované na rôzne obdobia, napríklad:  
STU Bratislava na roky 2012 až 2017 formou Strategického rozvojového plánu,  
EU v Bratislave na roky 2011 až 2015 a na roky 2015 až 2019,  
Prešovská univerzita na roky 2014 až 2020 s výhľadom do roku 2022.  
Aj jednotlivé fakulty mali vypracované svoje dlhodobé zámery na jednotlivé obdobia, ktoré nie vždy časovo korešpondo-  
vali so zámerom univerzity.  
Aj keď možno považovať mieru súladu dlhodobých zámerov VVŠ so zámerom MŠVVŠ SR za primeranú, keďže sú  
väčšinou vypracovávané len veľmi všeobecne, nie vo všetkých prípadoch boli vypracované dlhodobé zámery aktuali-  
zované; kontrolou bolo zistené, že:  
v UPJŠ v Košiciach dlhodobé zámery fakúlt neboli aktualizované v súlade s dlhodobým zámerom univerzity na  
roky 2016 až 2021  
dlhodobý zámer VŠVU v Bratislave na obdobie rokov 2012 až 2018 nebol aktualizovaný v nadväznosti na dlho-  
dobý zámer MŠVVŠ SR na roky 2016 až 2021  
UK v Bratislave neaktualizovaním dlhodobých zámerov nekonala zároveň v súlade so štatútom.  
3.4  
FINANCOVANIE A HOSPODÁRENIE VEREJNÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL  
Príjmy  
Ako vidieť z grafu č. 2, najvýznamnejším zdrojom príjmov  
VVŠ v kontrolovanom období boli príjmy zo štátneho  
rozpočtu, poskytnuté formou dotácie na základe zmlúv o  
poskytnutí dotácie, uzatvorených v zmysle zákona  
o vysokých školách prostredníctvom MŠVVŠ SR.  
stravovaním, zápisné, ISIC karty, prijímacie konanie, ale  
aj z darov a grantov, z podnikateľskej činnosti, v menšej  
miere z dotácií na zahraničných študentov, z APVV pro-  
jektov a iné zdroje.  
Podľa priemerných hodnôt za roky 2012 až 2016 tvorili  
celkom polovicu všetkých príjmov VVŠ. Druhú polovicu  
príjmov tvorili iné zdroje, z nich najväčšiu časť tvorili ne-  
špecifikované zdroje (30,92 %), zložené predovšetkým  
z vlastných zdrojov v hlavnej činnosti – školné a poplatky  
spojené so štúdiom, poplatky spojené s ubytovaním,  
Prostriedky EÚ tvorili 16,12-percetný podiel. Tento podiel  
bol však ovplyvnený značným objemom finančných pro-  
striedkov poskytnutých na vytvorenie vedeckých parkov  
a výskumných centier v STU v Bratislave, UK  
v Bratislave, UPJŚ Košice a ŽU v Žiline. Najnižší, iba  
2,24-percentný podiel tvorili zahraničné granty.  
Graf č. 2 Podiel zdrojov financovania priemerne (v %)  
2,24  
16,12  
Dotácie  
Nešpecifikované  
Fondy EÚ  
50,72  
Zahraničné granty  
30,92  
Zdroj: NKÚ SR, z podkladov VVŠ  
| 10  
 
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
Výnimkou (graf č.3) z tohto pomeru finančných prostried-  
možno hodnotiť ako pozitívny; z pohľadu snahy získava-  
nia možných zdrojov finančných prostriedkov na rozvoj  
a zabezpečovanie kvality pri poskytovaní vzdelávania  
nezávisle od dotačných prostriedkov.  
kov z dotácie k ostatným zdrojom financovania bola UK v  
Bratislave a ŽU v Žiline, pri ktorých prevažovali iné zdroje  
nad zdrojmi poskytnutými v rámci dotácie. Tento pomer  
Graf č. 3 Pomer zdrojov dotácií k ostatným zdrojom priemerne (v eurách)  
160000000  
140000000  
120000000  
100000000  
80000000  
60000000  
40000000  
20000000  
0
Iné zdroje spolu  
Dotácie  
Zdroj: NKÚ, z podkladov VVŠ  
Aj napriek tomuto pomeru (v predmetných univerzitách) hlavným zdrojom príjmov VVŠ boli finančné prostriedky posky-  
tované na základe dotačných zmlúv. V kontrolovanom období tento zdroj príjmov aj pri klesajúcom počte študentov  
u väčšiny VVŠ rástol (okrem EU v Bratislave a TUAD v Trenčíne), čo dokumentuje nasledujúci prehľad:  
Tabuľka 2 – Dotácie celkom za roky 2012 až 2016 (v eurách)  
Dotácie  
UK v BA  
2012  
85 526 090,00  
22 725 240,00  
63 453 515,00  
28 361 641,95  
22 217 014,45  
29 654 886,00  
21 488 950,00  
7 984 754,00  
11 260 588,00  
22 981 709,55  
4 601 552,00  
320 255 940,95  
2013  
88 972 081,00  
21 993 532,00  
63 845 762,00  
32 334 762,65  
21 470 472,00  
21 873 703,00  
21 571 961,00  
7 281 067,00  
11 610 912,00  
22 318 959,00  
4 153 924,00  
317 427 135,65  
2014  
93 453 381,00  
21 279 847,00  
59 644 759,00  
29 503 386,46  
20 918 716,00  
30 257 673,00  
19 941 292,00  
7 047 953,00  
11 120 673,00  
21 271 916,00  
4 034 111,00  
318 473 707,46  
2015  
95 658 478,00  
20 736 049,00  
60 854 784,00  
30 513 565,00  
21 912 306,00  
32 756 419,00  
20 930 207,00  
6 698 029,00  
11 021 778,00  
20 576 557,00  
4 516 702,00  
326 174 874,00  
2016  
106 397 302,00  
20 933 960,00  
65 451 009,00  
34 010 312,79  
22 823 867,00  
34 573 022,00  
22 366 759,00  
6 545 240,00  
EU v BA  
STU v BA  
UPJŠ v Košiciach  
PU v Prešove  
ŽU v Žiline  
UMB v Banskej Bystrici  
TUAD v Trenčíne  
TU v Trnave  
UKF v Nitre  
VŠVÚ v BA  
Spolu  
12 075 414,00  
23 022 119,00  
4 684 206,00  
352 883 210,79  
Zdroj: NKÚ SR, z podkladov jednotlivých VVŠ  
Finančné prostriedky na základe dotačných zmlúv sú poskytované v štruktúre:  
dotácia na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov  
dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť  
dotácia na rozvoj vysokej školy  
dotácia na sociálnu podporu študentov.  
Podľa priemerných hodnôt za roky 2012 až 2016, viac ako polovicu celkového objemu tvorí dotácia na uskutočňovanie  
akreditovaných študijných programov.  
| 11  
 
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
Graf č. 4 Podiel dotácie v štruktúre v priemere (v %)  
AŠP  
SPŠ  
RVŠ  
VVČ  
31,84  
55,89  
11,98  
0,29  
Zdroj: NKÚ, z podkladov VVŠ  
V rámci kontrolovaného obdobia suma tejto dotácie vzrás-  
tla za všetky kontrolované VVŠ (s výnimkou EU BA, TU-  
AD v Trenčíne a STU v Bratislave) v roku 2016 v porov-  
naní s rokom 2012 o viac ako 23 mil. eur (o 12,84 %).  
Keďže celkový počet študentov porovnateľne klesol o cca  
20 %, uvedený nárast dotácie by sa mal prejaviť najmä  
v kvalite poskytovaného štúdia. Umiestnenia VVŠ  
v rebríčkoch kvality však nepotvrdzujú túto skutočnosť.  
Slovensko má v porovnaní s ostatnými krajinami V4 naj-  
menej vysokých škôl umiestnených v medzinárodných  
rebríčkoch. V niektorých z nich sa zlepšuje pozícia iba  
STU v Bratislave, či UK v BA. Na základe uvedeného  
NKÚ SR odporúča vykonať zmeny systému financova-  
nia, ktoré by umožnili výraznejšie zohľadniť rozdiely  
v ich kvalite. V súvislosti s rozdeľovaním dotácií je po-  
trebné pripomenúť aj výsledky kontroly NKÚ SR v roku  
2013, ktorá preukázala, že medzi potrebami trhu práce  
a produkciou absolventov je nedostatočná korelácia,  
s nadprodukciou neuplatniteľných absolventov vo vyštu-  
dovanom odbore. Na základe toho NKÚ SR opätovne  
navrhuje komplexne prehodnotiť metodiku rozpisu  
dotácií a zvážiť zvýhodnenie vysokých škôl, ktorých  
absolventi preukazne nachádzajú uplatnenie na trhu  
práce.  
teda štvrtú priemyselnú revolúciu – obdobie digitalizácie.  
V predmetnej koncepcii, najmä v bode 8.5 Trh práce,  
vzdelávanie a zručnosti“ je zadefinovaná potreba zmeniť  
spôsob vzdelávania budúcich generácií a prípravu na  
prax. Je potrebné, aby vzdelávací proces pripravil absol-  
ventov vysokých škôl na uplatňovanie zásad Inteligentné-  
ho priemyslu. Inovovanie štátnych vzdelávacích progra-  
mov pre študentov, ako aj vzdelávanie a nadobúdanie  
nových zručností v akademickej komunite bude nevy-  
hnutnosťou pre úspešné začlenenie sa slovenského pra-  
covného trhu do priemyslu 4.0.  
Nárast finančných prostriedkov (o 13,19 %) bol zazname-  
naný aj pri dotácii na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú  
činnosť.  
Dotácia na rozvoj vysokej školy je určená na základe  
výberového konania, v rámci ktorého jednotlivé vysoké  
školy predkladali MŠVVŠ SR projekty na uskutočňovanie  
svojich rozvojových programov. Predmetné projekty boli  
posudzované z hľadiska ich kvality vo väzbe na dlhodobý  
zámer ministerstva a dlhodobý zámer VVŠ. Aj keď bol  
vyčíslený nárast i pri tejto dotácii, jej podiel je len nepatr-  
ným zlomkom z celkovej dotácie, a v niektorých rokoch  
kontrolovaného obdobia pri jednotlivých VVŠ mal tento  
segment dokonca nulovú hodnotu.  
V súvislosti s uplatnením absolventov na trhu práce je  
potrebné upozorniť aj na prebiehajúce zmeny v nadväz-  
nosti na „Koncepciu inteligentného priemyslu pre Sloven-  
sko, ktorý vláda SR schválila dňa 26. októbra 2016, ako  
strategický dokument o rozvoji „smart industry“ na Slo-  
vensku. Koncepcia reaguje na stratégiu pre priemysel 4.0,  
Klesajúcu tendenciu mala dotácia na sociálnu podporu  
študentov, čo bolo priamo úmerné s poklesom počtu  
študentov celkom. Naopak, plusové hodnoty vykazovala  
STU v Bratislave (nárast o 23,38 %) a UK v Bratislave  
(nárast o 4,49 %).  
Výdavky  
Celkové výdavky mali v rokoch 2012 až 2015 rastúci  
priebeh. Ich výrazný nárast v porovnaní s ostatným rokom  
prišiel v roku 2015, a to z dôvodu čerpania najmä kapitá-  
lových výdavkov na investičné projekty, financované  
z prostriedkov EÚ. Išlo hlavne o vybudovanie univerzit-  
ných vedeckých parkov a výskumných centier.  
Z rovnakého dôvodu bol zaznamenaný rast aj v rámci  
bežných výdavkov, na ktorom sa podieľal v roku 2015  
výrazný nárast finančných prostriedkov na tovary  
a služby. Výrazný rozdiel v čerpaní celkových výdavkov  
medzi rokmi 2015 a 2016 bol spôsobený ukončením uve-  
dených investičných projektov a zúčtovaním v rámci  
ukončenia programového obdobia.  
| 12  
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
Tabuľka 3 Výdavky VVŠ celkom za roky 2012 až 2016 (v eurách)  
Výdavky  
2012  
2013  
2014  
2015  
2016  
Bežné výdavky celkom  
z toho:  
443 563 470,97 474 193 653,35 492 825 224,73 521 981 474,63 491 414 018,35  
Osobné výdavky  
Tovary a služby  
z toho:  
240 825 776,32 257 854 455,30 273 947 222,47 274 910 366,16 283 441 538,33  
149 238 309,43 165 426 590,24 168 610 067,66 196 624 585,29 160 117 460,45  
Energie  
Materiál  
23 907 476,72 24 075 332,78 22 220 950,22 22 298 084,18 22 067 335,13  
29 024 980,07 33 258 415,27 33 276 355,61 36 437 125,64 26 144 017,03  
8 600 235,29 12 100 293,73 11 603 278,38 11 723 454,14 10 550 144,67  
Opravy a údržba  
Nájomné  
1 872 974,34  
1 629 403,07 1 454 865,45  
1 341 310,31 1 261 213,24  
Transfery (štipendiá)  
Kapitálové výdavky celkom  
z toho:  
55 777 431,29 51 449 232,12 50 229 006,09 47 834 554,80 45 489 074,98  
74 870 084,25 86 856 780,26 91 783 165,14 261 495 261,53 30 397 938,60  
Novostavby budov /PEK 711 001/  
Rekonštrukcie budov  
Novostavby ubyt. zariadení  
Rekonštrukcie ubyt. zariadení  
9 812 759,86  
3 925 018,30 25 608 523,44 42 223 857,25 2 168 970,62  
11 576 458,55 10 611 810,52 9 028 106,28 48 073 452,14 11 040 111,23  
3 207 262,94  
1 222 178,34  
1 205 659,21 1 021 437,03  
1 337 101,71 3 803 427,00  
310 820,00  
185 359,22  
4 471 156,37 3 043 001,52  
Spolu bežné a kapitálové výdavky 518 433 555,22 561 050 433,61 584 608 389,87 783 476 736,16 521 811 956,95  
Zdroj: NKÚ SR, z podkladov VVŠ  
Z hľadiska štruktúry výdavkov tvorili osobné výdavky  
(mzdy a odvody) najvyšší podiel na bežných výdavkoch  
celkom. V sledovanom období sa pohybovali v rozpätí od  
52,67 % do 57,68 %. Najvyšší podiel dosiahli v roku 2016.  
Na rekonštrukciu ubytovacích zariadení bolo čerpaných  
iba 2,54 % z celkových kapitálových výdavkov, čo dáva  
slabý predpoklad na uskutočnenie obnovy a moder-  
nizácie ubytovacích zariadení.  
Suma realizovaných osobných výdavkov mala medziroč-  
ne stúpajúcu tendenciu. V roku 2016 vzrástli osobné  
výdavky v porovnaní s rokom 2012 celkom o 15 %. Pri  
klesajúcom počte zamestnancov – z 15 505 v roku 2012  
na 15 064 v roku 2016, je zrejmý rast miezd vysokoškol-  
ských zamestnancov.  
V rámci kontroly výdavkovej časti bolo v niektorých kon-  
trolovaných subjektoch zistené porušenie finančnej discip-  
ny. Napríklad:  
v UMB v Banskej Bystrici nedodržaním hospodár-  
nosti, ktorá uhradila bez zdôvodnenia víťazovi verej-  
nej súťaže aj rizikovú prirážku z dôvodu navýšenia  
cien v medziobdobí medzi uzatvorením zmluvy  
o poskytnutí NFP a samotnou realizáciou projektu  
v sume celkom 10 044 eur  
Druhý najvyšší podiel na celkových bežných výdavkoch  
mali výdavky na tovary a služby, ktoré mali v sledovanom  
období kolísavý priebeh – od 32,58 % do 37,67 %. Toto  
rozmedzie sa týkalo rokov 2015 a 2016, a to v dôsledku  
už spomínaných investičných projektov.  
v PU v Prešove z dôvodu poskytnutia preddavku,  
v roku 2016 v sume 880 eur bez písomnej dohody,  
ktorý nebol vyúčtovaný do konca rozpočtového roka  
rovnako VŠVU v BA poskytla v rokoch 2015 a 2016  
preddavky v sume 49 229 eur, ktoré neboli vopred  
zmluvne dohodnuté  
prípad neoprávneného poskytnutia preddavku  
v sume 4 000 eur bol zaznamenaný v TUAD  
v Trenčíne.  
Kapitálové výdavky od roku 2012 rástli s enormnou kul-  
mináciou v roku 2015 z dôvodu už uvedených realizova-  
ných investičných projektov.  
Z celkových kapitálových výdavkov za celé kontrolované  
obdobie tvorili: 16,56 % rekonštrukcie budov a 15,35 %  
novostavby.  
Rozpočet a hospodárenie  
im to prikazuje tento základný predpis. V celom kontro-  
lovanom období rozpočet nákladov a výnosov nezosta-  
vovala napríklad UMB v Banskej Bystrici, čím porušila  
zákon o vysokých školách. Podľa písomného vyjadre-  
nia pre riadenie finančného hospodárenia zostavuje  
táto VVŠ pre príslušný rok rozpočet príjmov  
a výdavkov. Obdobne rozpočet nákladov a výnosov  
Na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti si VVŠ,  
v zmysle zákona o vysokých školách, zostavujú rozpo-  
čet pozostávajúci z výnosov a nákladov na kalendárny  
rok a hospodária na jeho základe. Kontrolou bolo ziste-  
né, že nie všetky preverované VVŠ postupovali tak, ako  
| 13  
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
v celom kontrolovanom období nemala zostavený ani  
niektoré VVŠ zostavovali nad rámec zákona aj rozpočet  
za podnikateľskú činnosť.  
TUAD v Trenčíne. Na finančné zabezpečenie mala  
zostavené iba rozpočty dotácie zo ŠR SR na kalendár-  
ny rok, na základe ktorých hospodárila. Tento nedosta-  
tok bol zaznamenaný v roku 2012 a 2013 aj v ŽU  
v Žiline a UKF v Nitre. Od roku 2014 už tento rozpočet  
obidve školy zostavovali v zmysle zákona. Aj pri VŠVU  
v Bratislave nešlo o štruktúru rozpočtu školy v zmysle  
citovaného zákona, keďže škola nemala schválený  
rozpočet výnosov, pretože podľa vyjadrenia nebolo  
možné predpokladať jeho celkovú výšku. Naopak,  
Pozitívne treba hodnotiť hospodárenie VVŠ, preto-  
že v rámci celého kontrolovaného obdobia takmer  
všetky preverované školy ukončili jednotlivé roky  
s kladným výsledkom hospodárenia.  
Údaje v tabuľke č. 2 dokumentujú tento pozitívny trend  
výsledkov hospodárenia až na malé výnimky takmer vo  
všetkých preverovaných školách.  
Tabuľka 4 Výsledok hospodárenia preverovaných VVŠ (v eurách)  
VH  
2012  
3 880 423,62  
155 000,00  
164 000,00  
1 297 386,41  
340,63  
2013  
3 371 821,94  
47 000,00  
2014  
1 532 831,03  
11 000,00  
2015  
2 444 636,17  
12 000,00  
2016  
9 976 250,76  
11 000,00  
UK v BA  
EU v BA  
STU v BA  
361 000,00  
587 882,57  
654,67  
719 000,00  
862 555,17  
1 097,37  
90 000,00  
22 000,00  
UPJŠ Košice  
Prešovská univerzita  
Žilinská univerzita  
UMB B.Bystrica  
Trenčianska univerzita  
Trnavská univerzita  
UKF v Nitre  
1 761 708,20  
546,23  
1 118 333,81  
838,16  
2 964 000,00  
596 807,96  
144 007,06  
766 000,00  
678 000,00  
8 000,00  
2 385 000,00  
625 032,78  
4 415,70  
1 315 000,00  
460 098,53  
-293 747,16  
105 000,00  
788 000,00  
9 000,00  
3 582 000,00  
331 253,50  
147 524,56  
-226 000,00  
813 000,00  
151 000,00  
9 107 668,66  
3 108 000,00  
878 156,16  
-692 256,25  
948 000,00  
859 000,00  
57 000,00  
217 000,00  
771 000,00  
61 000,00  
VŠVÚ v BA  
Spolu  
10 653 965,68  
8 431 807,66  
5 509 834,94  
16 286 322,64  
Zdroj: NKÚ SR, z podkladov VVŠ  
V rámci kontrolovaného obdobia najlepší výsledok hos-  
podárenia bol dosiahnutý v roku 2016, na ktorom sa  
v najväčšej miere podieľala UK v Bratislave. Tento vý-  
sledok hospodárenia je dobrým predpokladom na  
zníženie straty z minulých rokov, pretože VVŠ vykazu-  
jú ako nevysporiadaný výsledok hospodárenia z mi-  
nulých rokov sumu 22,25 mil. eur.  
VVŠ môžu v zmysle zákona o vysokých školách vykoná-  
vať aj podnikateľskú činnosť, pričom náklady musia byť  
kryté výnosmi z nej. Okrem toho, náklady a výnosy z tejto  
činnosti majú byť vedené oddelene od nákladov  
a výnosov spojených s hlavnou činnosťou. Všetky kontro-  
lované školy vykonávali aj podnikateľskú činnosť, ale nie  
všetky hospodárili v súlade s uvedeným predpisom. Stra-  
tu z tejto činnosti vykázala v rokoch 2012 a 2014 ŽU  
v Žiline, v roku 2012 aj TUAD v Trenčíne.  
V zmysle zákona o vysokých školách sa z kladného cel-  
kového výsledku hospodárenia, z darov, z dedičstva  
a výnosov z nich tvoria finančné fondy. Celkový kladný  
výsledok hospodárenia, resp. zisk je súčet výsledku hos-  
podárenia v hlavnej činnosti a výsledku hospodárenia  
v podnikateľskej činnosti po zdanení. Na tvorbu rezervné-  
ho fondu sa zo zisku použije najmenej 40 %. Tento podiel  
nebol vždy dodržaný. Napríklad UMB v Banskej Bystrici  
tvorila za roky 2015 a 2016 rezervný fond o 202 537 eur  
nižší, pretože v roku 2015 bol tvorený len z výsledku  
hospodárenia z podnikateľskej činnosti a v roku 2016 len  
z hlavnej činnosti, teda nie z celkového výsledku hospo-  
dárenia, ako to prikazuje zákon o vysokých školách.  
UMB v Banskej Bystrici neviedla všetky náklady a výnosy  
oddelenie od nákladov a výnosov spojených s hlavnou  
činnosťou.  
V priebehu kontrolovaného obdobia mali náklady  
a výnosy za všetky kontrolované školy stúpajúcu tenden-  
ciu. Náklady vzrástli celkom o cca 58,98 mil. eur, čo pred-  
stavuje nárast o 11,91 %, a výnosy o cca 62,85 mil. eur,  
čo je 12,84 %. Najvyšší percentuálny nárast bol v UPJŠ  
Košice. Opačný trend, t. j. pokles nákladov, ale aj výno-  
sov, bol zaznamenaný v EU BA, PU v Prešove, UMB  
v Banskej Bystrici, TU v Trnave a UKF v Nitre.  
| 14  
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
3.5  
STAV A NAKLADANIE S NEHNUTEĽNÝM MAJETKOM VEREJNÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL  
Graf č. 5 - Členenie budov a stavieb podľa veku  
Na základe zákona o vysokých školách prešiel k 1. janu-  
áru 2003 majetok štátu, ktorý bol v správe VVŠ, vrátane  
nehnuteľností, do majetku VVŠ. Kontrolované VVŠ tak  
získali do vlastníctva budovy a stavby, ktorých je v súčas-  
nosti evidovaných celkom 702. Viac ako polovica tohto  
nehnuteľného majetku je staršia než 30 rokov, pričom UK  
v BA má takmer polovicu budov starších než 50 rokov.  
Členenie budov a stavieb a ich percentuálne zastúpenie  
podľa vekovej štruktúry znázorňuje graf č. 5.  
0,85  
0,71  
2,28  
0-10  
11-20  
21-30  
31-40  
41-50  
51-60  
61-80  
17,66  
16,67  
20,51  
8,12  
25,07  
8,12  
Zdroj: NKÚ SR, z podkladov VVŠ  
Pretože staršie budovy nespĺňajú súčasné predstavy  
o moderných, energeticky úsporných objektoch alebo sa  
značným opotrebovaním dostali až do havarijného stavu,  
potrebujú značné investície. VVŠ sa snažia postupne  
tento nehnuteľný majetok obnovovať a modernizovať.  
Brutto hodnota stavieb a budov vedených na účte 021  
kontrolovaných škôl tak v roku 2016 vzrástla v porovnaní  
s rokom 2012 celkom o 191,19 mil. eur (33,50 %). Naj-  
väčší nárast bol spojený s STU BA, TU v Trnave a UK  
v BA. Najmenší nárast (iba 3,2 %) bol v EU BA.  
Graf č. 6 Nárast brutto hodnoty stavieb v roku 2016 v porovnaní s rokom 2012 (v eurách)  
250 000 000,00  
200 000 000,00  
150 000 000,00  
100 000 000,00  
2012  
50 000 000,00  
2016  
0,00  
Zdroj: NKÚ SR, z podkladov VVŠ  
STU BA, v ktorej bol zaznamenaný najväčší nárast začala  
s investíciami do nehnuteľností, s cieľom zníženia ich  
energetických nárokov a zlepšenia ich prevádzkových  
a úžitkových vlastností. Za sledované obdobie STU v BA  
riešila aj 12 prípadov havarijných stavov v budovách,  
ktorých príčinou bol investičný dlh nehnuteľného majetku.  
Na ďalšie obdobie má táto univerzita z podkladov fakúlt  
a ostatných súčastí univerzity zostavený výhľadový inves-  
tičný plán. Na základe údajov podľa tohto výhľadového  
investičného plánu STU do roku 2020, možno investičný  
dlh STU v oblasti investícii do rekonštrukcie a modernizá-  
cie budov, slúžiacich na hlavnú činnosť (bez ubytovacích  
zariadení), vyčísliť vo výške približne 89 542 620 eur.  
Takto stanovený investičný/modernizačný dlh možno  
definovať len v rámci VVŠ na Slovensku, nie v porovnaní  
s konkurenčnými VVŠ v Česku, Európe, či v ostatným  
vyspelým krajinám sveta, kde je trendom centralizácia  
vyučovania, vedy, výskumu a vývoja budovaním campu-  
sov. Ambíciou NKÚ SR bolo takto vyčísliť celkový inves-  
tičný/modernizačný dlh škôl, avšak nie všetky kontrolova-  
né VVŠ majú vypracovaný investičný plán, na základe  
ktorého by tento dlh mohol byť reálne stanovený.  
Aj na základe prehľadu podľa požadovaných finančných  
prostriedkov, či poskytnutých a skutočne zrealizovaných  
investícií, možno potvrdiť značné finančné poddimenzo-  
vanie v tejto oblasti, najmä z finančných prostriedkov ŠR  
SR. V rámci kontrolovaných rokov (2012 – 2016) bolo na  
| 15  
 
 
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
investície bez ubytovacích zariadení požadovaných cel-  
V rámci nehnuteľností bol kontrolou zistený aj nárast  
hodnoty účtu 031, na ktorom sú vedené pozemky VVŠ.  
Celkový nárast v roku 2016 predstavoval v porovnaní s  
rokom 2012 cca 6 653 tis. eur. Najvyšší nárast bol za-  
znamenaný v UPJŠ v Košiciach, odkúpením časti pozem-  
kov v hospodárskom území Botanickej záhrady. Naopak,  
najvyšší pokles v sume cca 1 mil. eur bol v ŽU v Žiline  
zapríčinený priebežným zosúlaďovaním reálneho stavu  
zachyteného na listoch vlastníctva s účtovnou evidenciou  
a predajom jedného pozemku v sume 360 230 eur. Pri  
predaji tohto pozemku bolo zistené, že kúpna zmluva bola  
podpísaná až s víťazom, ktorý bol oslovený ako piaty  
v poradí. Podľa vyjadrenia ŽU v Žiline, v prípade odpreda-  
ja nepotrebnej nehnuteľnej veci s vysokou hodnotou sa  
univerzita dostáva do situácie, že záujemcovia o takúto  
kúpu nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami.  
Čerpanie úveru z banky je však možné až po zriadení  
záložného práva na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom  
prevodu. Z tohto dôvodu nie je v takomto prípade úhradu  
kúpnej ceny reálne zabezpečiť v deň uzavretia kúpnej  
zmluvy, ako to vyžaduje zákon o nakladaní s majetkom  
verejnoprávnych inštitúcií. V dôsledku týchto skutočností  
tak dochádza k opakovaným, niekedy až k neúspešným  
obchodným verejným súťažiam, s následkom nižšej  
konečnej predajnej ceny alebo s následkom nezreali-  
zovania prevodu rozpočet zaťažujúcich nepotrebných  
objektov.  
kom 94 316 871 eur, pričom poskytnutých finančných  
prostriedkov zo ŠR SR bolo len 20 877 515 eur, čo je  
len niečo vyše 22 % z požadovanej sumy. V takmer  
rovnakej  
sume  
boli  
zrealizované  
investície  
z nešpecifikovaných zdrojov, v ktorých prevládali vlastné  
finančné prostriedky jednotlivých VVŠ. Najvyššiu výšku  
dosahovali finančné prostriedky poskytnuté zo zdrojov  
EÚ, ktoré za všetky kontrolované subjekty predstavovali  
sumu celkom 124 046 007 eur.  
V súvislosti s financovaním investícií VVŠ zo štátneho  
rozpočtu je potrebné upozorniť na skutočne hlbokú fi-  
nančnú poddimenzovanosť tejto oblasti. Vypovedá o tom  
aj vyčlenenie kapitálových dotácií na rekonštrukcie  
a obstarávanie nehnuteľného majetku v jednotlivých ro-  
koch sledovaného obdobia, keď pre 20 VVŠ na Sloven-  
sku bolo vyčlenených v roku 2012 celkom 10 mil. eur,  
rovnako toľko v roku 2013, v roku 2014 celkom 8,8 mil.  
eur, v roku 2015 vo výške 7,7 mil. eur a rovnako aj v roku  
2016. Pre porovnanie: Ministerstvo školstva, mládeže  
a telovýchovy Českej republiky vyčlenilo len na dobudo-  
vanie campusu Albertov v Prahe približne 135 mil. eur.  
S rizikom nárastu investičného dlhu, resp. nedosta-  
točným financovaním investičnej oblasti môže,  
z dlhodobého hľadiska, významne utrpieť rastový  
potenciál VVŠ na Slovensku.  
Vlastné ubytovacie zariadenia verejnej vysokej školy  
Finančné poddimenzovanie je značné aj v oblasti obnovy a rekonštrukcie ubytovacích zariadení vybraných VVŠ. Podľa  
zistených údajov bolo na investície týchto zariadení z kapitoly MŠVVŠ SR požadovaných takmer 85,5 mil. eur, poskyt-  
nutých na tento účel bolo len cca 8 % z týchto požiadaviek, a skutočne čerpaných ešte menej (6 %). Pomer poskyt-  
nutých a skutočne čerpaných finančných prostriedkov za všetky roky kontrolovaného obdobia je zrejmý z grafu č. 7.  
Graf č. 7 Pomer požadovaných, poskytnutých a skutočne čerpaných finančných prostriedkov  
80 475 230,00  
90000000,00  
80000000,00  
70000000,00  
60000000,00  
50000000,00  
40000000,00  
30000000,00  
20000000,00  
10000000,00  
0,00  
6 629 996,51  
4 860 012,00  
požadované  
poskytnuté  
skutočne čerpané  
Zdroj: NKÚ SR, z podkladov VVŠ  
V takmer rovnakej sume (6 819 684 eur) boli preinvesto- ktoré pozostávajú prevažne z vlastných financií VVŠ.  
vané finančné prostriedky z nešpecifikovaných zdrojov, Z fondov EÚ bolo poskytnutých 6 844 027 eur, ktoré boli  
| 16  
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
takmer bezo zvyšku vyčerpané. Možnosť poskytnutia v roku 2013 a 2014 aj kontrola RÚVZ. Univerzita uvažuje  
a čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ tak o predaji týchto neefektívnych internátov, čo jej však kom-  
v najväčšej miere využila napríklad TU v Trnave na vybu- plikuje oprava ubytovacieho zariadenia v Liptovskom  
dovanie nového študentského domova, ktorý dala do Mikuláši, ktorá bola sčasti financovaná zo štrukturálnych  
užívania v decembri 2014 (kapacita 318 lôžok). Rovnako fondov.  
ŽU v Žiline, ktorá na obnovu ubytovacích zariadení za  
ŽU v Žiline má zároveň najnižšiu priemernú cenu za uby-  
sledované obdobie vyčerpala celkom 4 781 108 eur,  
tovanie, ktorá sa pohybovala v rokoch 2012 až 2016 od 36  
z toho najväčšia časť, až 54,82 %, bola tvorená z finanč-  
do 40 eur. Naopak, najvyššiu cenu za ubytovanie svojich  
študentov mala STU v BA. Táto sa zvyšovala od 66,92 eur  
z roku 2012 až na 76,32 eur v roku 2016. Pri nedostatoč-  
nom financovaní na obnovu internátov zo strany štátu  
a nemožnosti bratislavských VVŠ čerpať finančné pro-  
striedky na investície a opravy ubytovacích kapacít  
z fondov EÚ, STU z vyšších mesačných poplatkov, ktoré  
sú sociálne únosné, vyčleňuje časť z tohto poplatku práve  
ných prostriedkov z fondov EÚ. UKF v Nitre boli z fondov  
EÚ v roku 2015 poskytnuté na tento účel finančné pro-  
striedky v sume 1 159 310 eur, ktoré boli aj skutočne  
vyčerpané. Rovnako ako pri ostatných nehnuteľnostiach,  
aj tu je potrebné upozorniť, že bratislavský región je  
vylúčený z uchádzania sa o financovanie investícií a  
obnovy ubytovacích zariadení VVŠ z fondov EÚ.  
V týchto zariadeniach sú pritom ubytovaní výlučne  
na opravy a údržbu ubytovacích kapacít. Vyčlenením  
sumy 20 eur z mesačného poplatku za ubytovanie jedné-  
ho študenta STU pri počte cca 5 000 študentov a dobe  
študenti z iných regiónov Slovenska, prípadne zo  
zahraničia.  
Situácia nedostatočnosti finančných prostriedkov sa opa-  
kovala aj pri finančných prostriedkoch požadovaných  
z MŠVVŠ SR, potrebných na opravy a údržbu študent-  
ských domovov, keď bolo požadovaných v rámci kontrolo-  
vaného obdobia celkom 7,17 mil. eur, no poskytnutých  
bolo len 379 260 eur, čo tvorí iba 5 % požadovaných  
finančných prostriedkov. Z nešpecifikovaných zdrojov,  
ktoré sú tvorené takmer v celej výške z vlastných zdrojov,  
bolo na opravy a údržbu čerpaných celkom 10 821 351  
eur, čo predstavuje takmer celý objem finančných pro-  
striedkov použitých na opravy a údržbu ubytovacích za-  
riadení.  
ubytovania 10 mesiacov tvorila STU ročne vlastný zdroj  
opráv a údržby ubytovacích zariadení vo výške cca 1 mil.  
eur, ktorý na tento účel aj využila.  
Mesačný poplatok pritom nepresahoval mesačný poplatok  
pre študentov vysokých škôl v Brne, pričom Vysoké učení  
technické v Brne je už viac rokov najväčšou konkurenciou  
STU a ostatných VVŠ zameraných na technické vedy pri  
získavaní nových študentov. Podľa STU v BA, po prevzatí  
internátov do majetku školy, účinnosťou zákona  
o vysokých školách, odhadovala svoj investič-  
ný/modernizačný dlh v ubytovacích kapacitách vo výške  
približne 45 mil. eur. Napriek nízkej sume poskytnutej zo  
ŠR, univerzita dokázala znížiť za 15 rokov tento dlh na  
odhadovanú výšku 22 mil. eur.  
Aj napriek klesajúcemu počtu študentov bolo vybavených  
priemerne len cca 73 % z celkového počtu podaných  
žiadostí o ubytovanie v rámci celého kontrolovaného ob-  
dobia. Zároveň však s klesajúcim počtom študentov me-  
dziročne, ako aj v porovnaní roku 2016 s rokom 2012  
stúpa počet vybavených žiadostí o ubytovanie. UPJŠ v  
Košiciach dokonca vybavila pozitívne v roku 2015 a 2016  
všetky podané žiadosti. Najviac nevybavených žiadostí  
o ubytovanie, aj napriek ich poklesu, zaznamenáva každo-  
ročne STU v BA, UKF v Nitre a TU v Trnave. Naopak, ŽU  
v Žiline mala dve ubytovacie zariadenia (Ružomberok  
a Liptovský Mikuláš) nenaplnené. Ich obsadenosť padla  
pod 15 %. Na nenaplnenie týchto zariadení upozorňovala  
Túto sumu bude potrebné investovať do modernizácie,  
opráv a údržby ubytovacích zariadení z pohľadu ich ener-  
getickej náročnosti, hygieny a ostatných štandardov mo-  
derného ubytovacieho zariadenia.  
Nedostatky týkajúce sa hygieny, vplyvom nezrekonštruo-  
vaných a neobnovovaných ubytovacích zariadení, sú  
kontrolovaným vysokým školám vytýkané aj kontrolnými  
inštitúciami, najmä RÚVZ.  
Pri nakladaní s majetkom, ktorý sa riadi zákonom o majetku VPI, a kontrolou vybraných investičných akcií, boli zistené  
nedostatky, pri ktorých kontrolované subjekty nepostupovali vždy v súlade s požadovanými všeobecne záväznými práv-  
nymi predpismi. Napríklad:  
v dvoch prípadoch zámeny pozemkov ŽU v Žiline bola zistená absencia znaleckých posudkov  
UPJŠ v Košiciach nedodržala zákon o verejnom obstarávaní z dôvodu rozdelenia zákazky a archivovaním neúplnej  
dokumentácie z priebehu verejného obstarávania; v oblasti evidencie nehnuteľného majetku bolo zistené nadhodno-  
tenie majetku o 1 158 471 eur  
TU v Trnave nepreukázala odoslanie výzvy na predkladanie ponúk trom vybraným záujemcom  
TUAD v Trenčíne nemala udelený súhlas Akademického senátu univerzity na prenájom dlhší než jeden rok, na ktorý  
uzatvorila nájomnú zmluvu s bezplatným nájmom  
| 17  
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
STU v BA na základe neobjektívneho vyhodnotenia príčiny havarijného stavu zvolila pri stavebnej zákazke priame  
rokovacie konanie v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní  
PU v Prešove uzatvorila zámennú zmluvu týkajúcu sa zámeny dvoch pozemkov za pozemok mesta Prešov, pričom  
nestanovila hodnotu týchto pozemkov znaleckým posudkom  
UMB v Banskej Bystrici nedohodla v nájomnej zmluve také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle  
prenechávala do nájmu na dohodnutý účel taká alebo porovnateľná nehnuteľnosť.  
ODPORÚČANIA:  
1. Tvorcom verejných politík (predovšetkým Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstvu práce,  
sociálnych vecí a rodiny SR ) - aktívnym využitím zákonných možností a realizáciou adekvátnych opatrení zastaviť  
negatívny trend spojený s rastúcim počtom odchádzajúcich študentov do zahraničia v spojitosti s predpokladaným  
vysokým podielom zotrvania týchto absolventov po ukončení štúdia v danej krajine a tým odlivom elity zo Slovenska.  
2. Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR navrhnúť zmeny systému financovania vysokých škôl, ktorý by  
umožnil výraznejšie zohľadniť rozdiely v ich kvalite a rovnako v uplatnení ich absolventov na trhu práce.  
3. Vláde SR venovať zvýšenú pozornosť prioritám vyplývajúcim z jej programového vyhlásenia ohľadom financovania  
akútnych potrieb financovania rekonštrukcií objektov vysokých škôl.  
4. Vláde SR nájsť riešenie na financovanie obnovy a modernizácie objektov vysokých škôl s osobitným zreteľom na  
ubytovacie zariadenia so sídlom v Bratislave z dôvodu vylúčenia bratislavského regiónu z uchádzania sa o finančné  
prostriedky na obnovu a modernizáciu ubytovacích zriadení verejných vysokých škôl z fondov EÚ.  
4
REAKCIE KONTROLOVANÝCH SUBJEKTOV  
Verejné vysoké školy preverované v rámci kontrolnej  
akcie poskytovali kontrolórom NKÚ SR potrebnú súčin-  
nosť a nebolo zaznamenané marenie výkonu kontroly.  
Jeden zo subjektov (UMB v Banskej Bystrici) vzniesol  
námietky voči pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti  
kontrolných zistení. Námietky boli vyhodnotené ako neo-  
podstatnené, s čím bol kontrolovaný subjekt oboznámený.  
Z kontrolnej akcie bolo prerokovaných 9 protokolov  
o výsledku kontroly a odovzdaný jeden záznam. V zápis-  
niciach o prerokovaní protokolov bolo uložené štatutár-  
nym orgánom VVŠ prijať opatrenia na odstránenie ziste-  
ných nedostatkov a predložiť ich v stanovenej lehote NKÚ  
SR. Na odstránenie nedostatkov prijali školy viacero opat-  
rení. V zápisnici bol tiež stanovený termín predloženia  
správy o plnení prijatých opatrení. NKÚ SR bude plnenie  
opatrení vyhodnocovať, vykoná monitoring ich plnenia.  
5
TÍM KONTROLÓROV  
Kontrolu v rámci tejto kontrolnej akcie vykonalo spolu 32  
kontrolórov z ôsmich expozitúr NKÚ SR (v Banskej Bys-  
trici, Košiciach, Nitre, Prešove, Trnave, Trenčíne, Žiline a  
Bratislave) a zo sekcie kontroly II. Všetci kontrolóri mali  
viacročné skúsenosti s vykonávaním kontrolnej činnosti.  
ZÁVER  
V rámci kontroly bola vykonaná analýza zdrojov financo-  
vania, výdavkov, rozpočtu a hospodárenia, stavu a nakla-  
dania s nehnuteľným majetkom, a to s osobitným zrete-  
ľom na ubytovacie zariadenia. Kontrola poukázala na  
neustále sa zvyšujúci pokles študentov študujúcich na  
verejných vysokých školách na Slovensku, čo nezapríči-  
ňuje len demografický vývoj, ale aj migrácia maturantov  
do zahraničia. Jedným z dôvodov tohto odlivu študentov,  
najmä do Česka, je aj finančné poddimenzovanie obnovy  
a modernizácie vysokých škôl, vrátane ubytovacích zaria-  
dení.  
Bez adekvátnych opatrení bude mať tento problém dosah  
nielen na vysoké školy, ale aj na budúci hospodársky  
a sociálny vývoj Slovenska.  
KONTAKT  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
824 73 Bratislava  
+421 2 501 14 451 info@nku.gov.sk  
| 18  
 
 
 
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
| 19