Z-001350/2018/1061/TLC

2018

Záverečná správa

Kontrola energetickej účinnosti vo verejnom sektore

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Záverečná správa

Kontrola energetickej účinnosti vo verejnom sektore

PREDKLADÁ

Ing. Karol Mitrík, predseda

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

VEDÚCA KONTROLNEJ AKCIE

Ing. Ľuboslava Tittoňová

Bratislava február 2018

| 2

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

OBSAH

ZOZNAM SKRATIEK A SKRÁTENÝCH POMENOVANÍ ...................................................................................4

ZOZNAM TABULIE K .................................................................................................................................4

ZOZNAM GRAFOV ...................................................................................................................................4

ZHRNUTIE ...............................................................................................................................................5

1 ZAMERANIE KONTROLNEJ AKCIE ........................................................................................................6

2 RÁMEC KONTROLNEJ AKC IE ..............................................................................................................7

3 ZI STENIA A ODPORÚČANI A .................................................................................................................8

3.1 R ÁMEC PRE ZVÝŠENIE ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI VO VEREJNÝCH BUDOVÁCH BOL STANOVENÝ .................................................8

3.2 F INANČNÉ PROSTRIEDKY NA REALIZÁCIU OBNOVY VEREJNÝCH BUDOV SÚ NEDOSTATOČNÉ .........................................................10

3.3 M ONITOROVACÍ SYSTÉM E XISTUJE , ALE KONTROLA ENERGET ICKÝCH AUDITOV JE NÍ ZKA .............................................................12

4 REAKCIA KONTROLOVANÉ HO SUBJEKTU ..........................................................................................1 4

5 TÍM KONTROLÓROV .........................................................................................................................1 4

ZÁVER ..................................................................................................................................................1 4

KONTAKT .............................................................................................................................................1 5

| 3

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ZOZNAM SKRATIEK A SKRÁTENÝCH POMENOVANÍ

VÝZNAM

SKRATKA / SKRÁTENÉ POMENOVANIE

EF

Environmentálny fond

EŠIF

Európsky štrukturálny a investičný fond

Európska únia

EÚ

IS INFOREG

Informačný systém na podporu rozvoja regiónov

Špecifický cieľ poskytovania dotácie z Environmentálneho fondu na roky

2015, 2016 a 2017

L1, L2 a L3

MDV SR

MH SR

MŽP SR

NFP

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Nenávratný finančný príspevok

NKI

Najvyššie kontrolné inštitúcie

NKÚ SR

NR SR

OP KŽP

OSN

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

Operačný program Kvalita životného prostredia

Organizácia spojených národov

SIEA

Slovenská inovačná a energetická agentúra

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o

energetickej hospodárnosti budov

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o

energetickej efektívnosti

smernica o energetickej hospodárnosti budov

smernica o energetickej efektívnosti

SOI

SR

Slovenská obchodná inšpekcia

Slovenská republika

Špecifický cieľ 4.3.1 Zníženie spotreby energie pri prevádzke verejných

budov

špecifický cieľ 4.3.1

ÚOŠS

Ústredné orgány štátnej správy

ÚS

Územná samospráva

zákon o Environmentálnom fonde

Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde

Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

zákon o energetickej hospodárnosti budov

zákon o energetickej efektívnosti

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka č. 1: Legislatívny rámec EÚ .......................................................................................................................7

Tabuľka č. 2: Legislatívny rámec SR .......................................................................................................................7

Tabuľka č. 3: Budovy ÚOŠS , určené na obnov u .....................................................................................................10

Tabuľka č. 4: Alokované finančné prostriedky k výzvam (špecifický cieľ 4.3.1)...........................................................11

Tabuľka č. 5: Alokované finančné prostriedky k výzvam (L1, L2 a L3).......................................................................12

ZOZNAM GRAFOV

Graf č. 1: Rozdelenie kompetencií .........................................................................................................................10

Graf č. 2: Zníženie spotreby energie v budovách po realizácii opatrení energetickej efektívnost i .................................11

| 4

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ZHRNUTIE

Kontrola energetickej účinnosti vo verejnom sek-

MDV SR v spolupráci s ostatnými ÚOŠS vždy

k 31.decembru príslušného kalendárneho roka vypraco-

vávalo ročné plány obnovy relevantných budov ÚOŠS

(budov určených na obnovu), ktoré boli následne predkla-

dané vláde SR na schválenie. Plány obsahovali zoznam

budov ÚOŠS určených na obnovu vrátane spôsobu a

zdrojov financovania. V roku 2015 bolo určených na

obnovu 72 budov, 26 budov v roku 2016 a 41 budov v

roku 2017.

tore bola zaradená do Plánu kontrolnej činnosti NKÚ SR

na rok 2017 na základe pozvania k účasti na spoločnej

kontrole vykonávanej v rámci medzinárodnej spolupráce

na tému energetická účinnosť vo verejnom sektore.

Do paralelnej medzinárodnej kontroly boli okrem NKÚ SR

zapojené aj NKI z Belgicka, Bulharska, Estónska, Litvy,

Lotyšska, Maďarska a Portugalska.

Hlavným cieľom kontroly bolo zhodnotiť výsledky plnenia

opatrení prijatých na zvyšovanie energetickej efektívnosti

verejných budov, preveriť počet obnovených verejných

budov, zistiť úsporu energie a finančné zabezpečenie.

Zoznam budov ÚOŠS určených na obnovu nie je povinný

v rámci alternatívneho prístupu, tento zoznam je potrebný

pre vyčíslenie povinnosti podľa čl. 5 ods. 1 smernice.

MH SR bola zverená funkcia generálneho koordinátora

agendy zameranej na úsporu energie a gestora pre ob-

lasť energetickej efektívnosti.

V EÚ sa na vykurovanie budov, prípravu teplej vody,

klimatizáciu, osvetlenie a na pohon zabudovaných zaria-

dení spotrebúva takmer 40 % energie. Na základe tejto

skutočnosti Európska rada v januári 2008 vyhlásila klima-

ticko-energetický balíček, ktorého cieľom bolo dosiahnuť

celoplošné zníženie spotreby energie do roku 2020.

Funkciu gestora a pôsobnosť v oblasti energetickej hos-

podárnosti budov prevzalo MDV SR. Na základe povin-

nosti vyplývajúcej z novely zákona o energetickej hospo-

dárnosti budov, MDV SR vypracovalo a schválilo v roku

2012 Národný plán na zvyšovanie počtu budov s takmer

nulovou potrebou energie. Následne vypracovalo Straté-

giu obnovy fondu bytových a nebytových budov v SR,

ktorú v roku 2014 predložilo vláde SR na schválenie. V

stratégii bol deklarovaný rozsah fondu relevantných bu-

dov vo vlastníctve alebo v správe ÚOŠS a samospráv.

Rámec pre zvýšenie energetickej efektívnosti vo

verejných budovách bol stanovený.

Prijaté boli európske smernice o energetickej hospodár-

nosti budov v roku 2010 a v roku 2012 smernica o ener-

getickej efektívnosti.

Každý členský štát bol povinný uvedené smernice tran-

sponovať do svojej národnej legislatívy. Ak by požiadavky

transpozície členský štát nesplnil, vystavil by sa nebezpe-

čenstvu začatia konania podľa článku 258 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie pre nesplnenie zmluvných

povinností.

Dostatočné množstvo finančných prostriedkov na

realizáciu obnovy verejných budov nie je zabezpe-

čené.

Na obnovu nebytových budov boli plánované finančné

prostriedky štátneho rozpočtu, prostriedky EŠIF čerpané

prostredníctvom OP KŽP na roky 2014 – 2020 a pro-

striedky z EF získané z výnosov z predaja emisných kvót.

Predpokladaný objem investícií, určených na obnovu

budov ÚOŠS predstavoval:

Právne záväzné akty EÚ boli postupne od roku 2005

transponované do národnej legislatívy SR. Zároveň bol

vytvorený aj mechanizmus riadenia, plánovania

a monitorovania energetickej efektívnosti.

 rok 2016 v sume 10 887 933 eur (z toho 7 530 907

eur zo štátneho rozpočtu a 3 357 026 eur z OP KŽP) a

 rok 2017 v sume 17 743 494 eur (z toho 16 595 092

eur zo štátneho rozpočtu a 1 148 402 z OP KŽP).

Podľa smernice o energetickej efektívnosti boli členské

štáty povinné od 1. januára 2014 buď obnoviť každoročne

3 % z celkovej podlahovej plochy vykurovaných a/alebo

chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ÚOŠS, aby

sa dosiahli aspoň minimálne požiadavky na energetickú

hospodárnosť budov (základný prístup), alebo sa mohli

rozhodnúť pre alternatívny prístup, spôsobom, že prijmú

iné opatrenia energetickej efektívnosti, ktorých cieľom je

dosiahnuť do roku 2020 rovnaký objem úspor energie ako

základným prístupom.

Podporný finančný mechanizmus, ktorý by umožnil

financovať

každoročnú

3-percentnú

obnovu

v bratislavskom kraji zatiaľ neexistuje.

Pri porovnaní finančných prostriedkov alokovaných v

OP KŽP na roky 2014 – 2020 pre špecifický cieľ 4.3.1

a finančných

prostriedkov

poskytovaných

z EF

SR si v súlade s čl. 5 (6) smernice o energetickej efek-

tívnosti zvolila alternatívny spôsob plnenia cieľa

úspor energie v rozsahu 52,17 GWh/rok s tým, že do

roku 2020 sa dosiahne rovnaký objem úspor energie

ako základným prístupom. SR oznámila Európskej

komisii zvolený alternatívny prístup v stanovenom termí-

ne.

s celkovým objemom doručených žiadostí, NKÚ SR pou-

kazuje na skutočnosť, že financovanie obnovy relevant-

ných budov nebude možné zabezpečiť len z prostriedkov

EŠIF a z EF, ale je potrebné hľadať ďalšie možnosti fi-

nancovania.

| 5

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Monitorovací systém na vyhodnocovanie opatrení

v oblasti energetickej efektívnosti na účel preukáza-

na obnovu budov ÚOŠS, ako aj oneskorené začatie

realizácie projektov financovaných z EŠIF.

nia plnenia cieľa úspory energie existuje.

Plnenie cieľa úspor energie ovplyvňujú riziká, ku ktorým

patria najmä:

Prevádzku monitorovacieho systému energetickej efek-

tívnosti (MSEE) zabezpečuje SIEA, na základe rozhodnu-

tia MH SR. Prostredníctvom MSEE sa monitoruje energe-

tická spotreba v sektoroch podľa akčných plánov energe-

tickej efektívnosti a vyhodnocujú sa opatrenia v oblasti

energetickej efektívnosti. MSEE slúži ako zdroj informácií,

na základe ktorých môže štát zvážiť, kam má smerovať

prípadnú finančnú pomoc.

-

neplnenie povinnosti vytýčeného alternatívneho cieľa

– úspor energie v budovách v objeme 52,17 GWh/rok

tak, aby sa do roku 2020 dosiahol rovnaký objem

úspor energie ako základným prístupom,

-

neplnenie časového harmonogramu plánu a realizácie

obnovy budov ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy,

-

nedostatok finančných prostriedkov na realizáciu

plánu obnovy relevantných budov,

neexistencia celkových údajov v monitorovacom sys-

téme energetickej efektívnosti o zdrojoch a sumách fi-

nancovania obnovy verejných budov,

Na analyzovanie súvislosti v oblasti energetickej efektív-

nosti je potrebné zabezpečiť monitorovanie údajov o

vyčlenených prostriedkoch pre naplnenie stratégie obnovy

budov, ako aj vynaložených finančných prostriedkoch na

obnovu budov ÚOŠS; nastaviť systém nahlasovania úda-

jov do MSEE o všetkých obnovených budovách.

-

nedostatok v personálnej politike, zameranej na ús-

pešnosť plnenia úloh spojených s obnovou verejných

budov.

Plnenie cieľov je ohrozené.

Obnova budov predstavovala zateplenie obvodového a

strešného plášťa a výmenu pôvodných otvorových výplní

(napr. okien, dverí).

Na účely plnenia úspor energie bude potrebné, aby kom-

petentné orgány:

 zabezpečili čo najskoršie čerpanie zdrojov v rámci OP

KŽP pre verejné budovy,

 znížili administratívnu záťaž v procese prideľovania

finančných prostriedkov na obnovu budov,

 systematicky financovali obnovu budov ÚOŠS z roz-

počtových kapitol tak, aby sa plnili ciele úspor energie,

 zabezpečili finančné zdroje pre Bratislavský samo-

správny kraj.

V roku 2015 boli obnovou budov v pôsobnosti ÚOŠS

vyhodnotené úspory energie v objeme 54,77 GWh, čo

predstavovalo zhruba 105 % plnenie z cieľa 52,17

GWh/rok. V roku 2016 boli úspory energie v objeme

23,02 GWh, plnenie predstavovalo takmer 44 % zo sta-

noveného cieľa úspor energie budov - cieľ nebol splne-

ný. Údaje boli identifikované monitorovaním úspor ener-

gie po jednotlivých budovách z databázy energetických

certifikátov budov z IS INFOREG.

V budúcnosti vďaka úsporám energie je predpoklad, že

sa dosiahnu významné finančné úspory, ktoré môžu byť

použité na financovanie iných aktivít, okrem toho, zvyšujú

komfort pre užívateľov budov a pozitívne vplývajú na

životné prostredie.

Jedným z hlavných dôvodov neplnenia stanovených

cieľov v roku 2016 bol/je nedostatok verejných zdro-

jov na opatrenia energetickej efektívnosti, vrátane zdrojov

1

ZAMERANIE KONTROLNEJ AKCIE

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady

2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov, ako aj v

súlade s čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bol

schválený zákon č. 555/2005 Z. z., ktorým s účinnosťou

od 1. januára 2006 boli v SR zavedené záväzné pravidlá

na zlepšenie energetickej efektívnosti budov. Cieľom

zavedených pravidiel bolo znížiť spotrebu energie, množ-

stvo emisií skleníkových plynov formou zmeny tepelnej

ochrany budov, zhospodárniť spôsob ich vykurovania,

prípravy teplej vody, vetrania, chladenia a osvetlenia, ako

aj povinnosť vlastníka budovy vykonať energetickú certifi-

káciu pre určité kategórie budov vždy pri dokončení budo-

vy (novej, alebo existujúcej budovy po významnej obno-

ve), pri predaji alebo prenájme.

Cieľom kontroly bolo preukázať plnenie opatrení prijatých

pre zvyšovanie energetickej účinnosti verejných budov,

preveriť počet obnovených budov, úsporu energie a vy-

hodnotiť objem potrebných finančných prostriedkov.

Účelom kontrolnej akcie bolo preveriť stratégiu zvyšovania energetickej účinnosti vo verejných budovách, zistiť spô-

sob financovania obnovy budov ústredných orgánov štátnej správy a zhodnotiť výsledky monitorovania cieľov energetic-

kej účinnosti v Slovenskej republike.

| 6

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Predmetom kontroly bolo preveriť dodržiavanie legislatívy súvisiacej s energetickou efektívnosťou budov v Slovenskej

republike, preveriť postup pri vypracovaní a schválení stratégie na zvýšenie energetickej efektívnosti vo verejných budo-

vách, spôsob financovania investičných zámerov a systém monitorovania plnenia cieľov energetickej účinnosti.

Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o NKÚ SR a štandardmi vychádzajúcimi zo základných princípov kontroly

v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií.

2

RÁMEC KONTROLNEJ AKCIE

Legislatívny rámec EÚ (verejný sektor)

Základné európske predpisy, ktorými boli pre členské štáty EÚ ustanovené postupy na postupné znižovanie spotreby

energie formou obnovy budov vo vlastníctve alebo v správe verejných subjektov, s cieľom znižovania emisií skleníko-

vých plynov, sú uvedené v Tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1: Legislatívny rámec EÚ

P. č.

Názov

Účinnosť

1.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodár-

nosti budov v platnom znení

dvadsiatym dňom

po uverejnení

v Úradnom vestníku

Európskej únie

2.

3.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektív-

nosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smer-

nice 2004/8/ES a 2006/32/ES v platnom znení

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9.marca 2011, ktorým sa

ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje

smernica Rady 89/106/EHS

Smernice EÚ sú záväzné pre každý členský štát EÚ. Každý členský štát bol povinný transponovať nové požiadavky do

svojich národných predpisov, pričom voľba foriem a metód bola ponechaná vnútroštátnym orgánom.

Legislatívny rámec SR

Tabuľka č. 2: Legislatívny rámec SR

P. č. Názov

Účinnosť

01.01.2006

01.01.2007

1.

2.

Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení neskorších predpisov

Vyhláška MVRR SR č. 625/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z.

3.

4.

Vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetic-

kej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 300/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospo-

dárnosti budov

01.01.2013

01.12.2014

5.

6.

Zákon č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích sústav a klimatizačných systémov

Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

7.

Vyhláška MDVRR SR č. 324/2016 Z. z., z 30. 11. 2016, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška

MDVRR SR č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospo-

dárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

01.01.2017

Kontrolovanými subjektmi boli:

Kontrolou bolo overené uplatňovanie a dodržiavanie

právnych predpisov upravujúcich požiadavky na energe-

tickú efektívnosť verejných budov v SR, spôsob a formy

financovania investičných zámerov, funkčnosť systému

monitorovania a výsledky plnenia cieľov energetickej

účinnosti.

 Ministerstvo dopravy a výstavby SR (gestor transpozí-

cie smernice o energetickej hospodárnosti budov)

 Ministerstvo životného prostredia SR (riadiaci orgán

pre Operačný program Kvalita životného prostredia)

 Environmentálny fond (poskytuje podporu formou

dotácie v rámci činnosti L1 - L3: Zvyšovanie energe-

tickej účinnosti existujúcich verejných budov vrátane

zatepľovania).

| 7

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Uvedené overenie bolo vykonané formou nasledujúcich

troch hlavných otázok:

právnych predpisov EÚ a SR; štúdium interných noriem

kontrolovaných subjektov, preverenie úplnosti, správnosti

uzavretých zmlúv a súvisiacej dokumentácie, vrátane

povinnosti zverejňovania zmlúv; analýza problematiky,

dedukcia, rozhovory so zodpovednými zamestnancami

a iné.

1. Bol stanovený rámec pre zvýšenie energetickej efek-

tívnosti vo verejných budovách?

2. Je zabezpečené dostatočné množstvo finančných

prostriedkov na realizáciu obnovy verejných budov?

3. Existuje monitorovací systém na dosiahnutie cieľov

energetickej efektívnosti?

NKÚ SR vypracoval na účely vykonania kontroly zvýšenia

energetickej efektívnosti vo verejných budovách územnej

samosprávy dotazník, ktorý bol adresovaný vybranej

vzorke miest. V každom kraji boli oslovené 3 mestá; cel-

kovo bolo oslovených 24 miest. Zo všetkých oslovených

miest dotazník reálne vyplnilo a odoslalo naspäť 21 miest,

čím bola dosiahnutá 87,5-percentná návratnosť.

Kontrolované obdobie boli roky 2014 až 2016 a súvisiace

obdobie.

Pri kontrole boli uplatnené základné metódy a techniky

kontroly: predovšetkým štúdium všeobecne záväzných

3

ZISTENIA A ODPORÚČANIA

Transpozíciou záväzných smerníc EÚ do právneho poriadku SR boli stanovené kritériá, postupy a ciele dosiahnutia

úspor energií formou výstavby nových budov alebo významnou obnovou existujúcich budov vo vlastníctve alebo

v správe verejných inštitúcií. Kontrolou NKÚ SR bola overená relevantnosť stanovených podmienok.

3.1

RÁMEC PRE ZVÝŠENIE ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI VO VEREJNÝCH BUDOVÁCH BOL STANOVENÝ.

Definícia verejnej budovy, ktorá predstavuje budovu vo

vlastníctve alebo v správe verejného subjektu, bola vy-

medzená v § 2 písm. k) zákona č. 321/2014 Z. z.

o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niekto-

rých zákonov.

MDV SR od 1. januára 2014 v súlade s požiadavkou

čl. 5 smernice 2012/27/EÚ každoročne pripravuje zoz-

nam relevantných budov, ktoré nespĺňajú minimálne po-

žiadavky na energetickú hospodárnosť budov na účely

zabezpečenia obnovy 3 % z celkovej podlahovej plochy

vykurovaných alebo chladených budov, ktoré vlastnia a

využívajú ústredné orgány štátnej správy a organizácie

v ich pôsobnosti. Tieto zoznamy tvoria prílohu plánu ob-

novy relevantných budov, vypracovaného každoročne

a schvaľovaného vládou SR.

SR má od 1. januára 2016 zriadený informačný systém

Centrálna evidencia majetku (ďalej len "CEM"), v ktorom

sú evidované bytové budovy, nebytové budovy, byty,

nebytové priestory a pozemky vo vlastníctve alebo správe

štátu. CEM neumožňuje vyhľadávanie údajov podľa výbe-

rového kritéria verejná budova a ani budova ÚOŠS.

Aj keď nevyplýva z platných predpisov EÚ a SR povin-

nosť vypracovať zoznam verejných budov na regionálnej

a miestnej úrovni, NKÚ SR odporúča vláde SR tento

zoznam vypracovávať. Obnovou budov sa postupne za-

bezpečí napĺňanie cieľa úspor energie.

Vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vyko-

náva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnos-

ti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, a STN určujú požiadavky platné

pre stavebné konštrukcie, technické systémy

a energetickú hospodárnosť budov nielen požadované od

1. januára 2013, ale aj sprísnené požiadavky od 1. januá-

ra 2016.

Záväzná úloha zabezpečiť, aby po 31. decembri 2018 boli

všetky nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia ve-

rejné orgány, budovami s takmer nulovou spotrebou

energie, bola na národnej úrovni spracovaná:

-

v Národnom pláne na zvyšovanie počtu budov

s takmer nulovou potrebou energie a schválená vede-

ním ministerstva dopravy 19. novembra 2012,

v zákone č. 555/2012 Z. z.,

Nákladovo optimálne hodnoty pre minimálne požiadavky

na energetickú hospodárnosť a nákladovo optimálne

hodnoty pre minimálne požiadavky na tepelnotechnické

vlastnosti stavebných konštrukcií sú uvedené v STN

730540-2:2015 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnic-

ké vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2:

Funkčné požiadavky.

-

v § 5 ods. 4 Vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z. z.

Národný plán obsahoval opatrenia a postupy potrebné na

zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou ener-

gie s rozlíšením na jednotlivé kategórie budov. Plnením

opatrení a postupov národného plánu sa očakáva, že

všetky nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia or-

gány verejnej moci, budú po 31. decembri 2018 budovami

s takmer nulovou potrebou energie a všetky nové budovy

po 31. decembri 2020.

Kontrola NKÚ SR zistila, že rozdiel medzi vypočítanými

nákladovo optimálnymi hodnotami pre minimál-

ne požiadavky a požadovanými súčasnými hodnotami bol

vo väčšine prípadov vyšší ako 15 %. Postupným sprísňo-

vaním minimálnych požiadaviek sa tento rozdiel postupne

znižuje a minimálne požiadavky sa harmonizujú s poža-

dovanými hodnotami.

| 8

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Požiadavky na zníženie spotreby energie pri prevádzke

ciach, boli v SR zapracované do strategických dokumen-

tov a národnej legislatívy (napr. do akčných plánov ener-

getickej efektívnosti, plánov obnovy budov, notifikačnej

správy).

verejných budov vo vlastníctve alebo správe verejných

subjektov a požiadavky na zníženie energetickej nároč-

nosti verejných budov, deklarované v uvedených smerni-

Strategické dokumenty

Vstupom SR do EÚ bol od roku 2005 transponovaný do

národnej legislatívy celý súbor predpisov EÚ. Postupne

bol vybudovaný aj mechanizmus riadenia, plánovania a

monitorovania energetickej efektívnosti na národnej úrov-

ni.

o energetickej efektívnosti, ktorý nadobudol účinnosť od

1. decembra 2014. Uvedeným zákonom boli stanovené

(okrem iného):

 opatrenia na podporu a zlepšenie energetickej efek-

tívnosti,

EÚ vydala v roku 2010 Smernicu Európskeho parlamentu

a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hos-

podárnosti budov, ktorou boli zavedené pravidlá na do-

siahnu tie úspor energie formou zabezpečenia tepelnej

ochrany budov, vykurovania a prípravy teplej vody, vetra-

nia, chladenia, osvetlenia, a využívania energie

z obnoviteľných zdrojov. Cieľom týchto pravidiel bolo

predovšetkým plniť tepelno -technické požiadavky bu dov

ÚOŠS a znížiť emisie vznikajúce z užívania týchto budov.

 práva a povinnosti osôb v oblasti energetickej efektív-

nosti,

 pravidlá pri výkone energetického auditu,

 povinnosť vypracovať koncepciu a akčný plán energe-

tickej efektívnosti,

 povinnosť vypracovať stratégiu aktivizácie investícií do

obnovy budov a aktualizovať ju každé tri roky,

 povinnosť vypracovávať plány obnovy relevantných

budov.

Predmetná smernica bola transponovaná do právneho

systému SR prostredníctvom zákona č. 300/2012 Z. z.,

ktorým sa s účinnosťou od 01. januára 2013 menil

a doplnil zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospo-

dárnosti budov. V novele tohto zákona (okrem iného):

Zákon nezakladá povinnosť pre územnú samosprávu

(obce a VÚC) vypracovať plán obnovy verejných budov

v ich vlastníctve alebo správe. Vzhľadom na obmedzené

finančné prostriedky územnej samosprávy sa obnova

budov v ich vlastníctve alebo správe realizuje len

u budov v havarijnom stave.

 boli ustanovené postupy a opatrenia na dosiahnutie

energetickej hospodárnosti budov,

 bola taxatívne vymedzená jednotná metodika výpočtu

energetickej hospodárnosti budov,

 boli stanovené minimálne požiadavky na energetickú

hospodárnosť pre jednotlivé kategórie budov,

 bola zavedená definícia „významná obnova budovy,“

 bola stanovená povinnosť pre vlastníkov budovy ob-

starať si energetický certifikát budovy,

 bola určená povinnosť dosiahnuť po 31. decembri

2018 nulovú potrebu energie pre všetky nové budovy,

v ktorých sídlia a ktoré vlastnia orgány verejnej moci

s tým, že od 31. decembra 2020 bude stanovená po-

vinnosť platiť pre všetky nové budovy. MDV SR pre-

vzalo funkciu gestora a pôsobnosť v oblasti energetic-

kej hospodárnosti budov podľa zákona o energetickej

hospodárnosti budov.

Požiadavky na zníženie spotreby energie pri prevádzke

verejných budov vo vlastníctve štátnej správy, miestnej

a územnej samosprávy, a požiadavky na zníženie ener-

getickej náročnosti verejných budov, deklarované

v smerniciach EÚ o energetickej hospodárnosti budov

a energetickej efektívnosti, boli zapracované do Národné-

ho plánu a do Notifikačnej správy. Národný plán obsahuje

opatrenia a postupy potrebné na zvyšovanie počtu budov

s takmer nulovou potrebou energie. Notifikačná správa

obsahuje spôsob výpočtu a zabezpečenia cieľa obnovy

budov vo výške 3 % z celkovej podlahovej plochy vykuro-

vaných alebo chladených budov ročne.

Základnými nástrojmi na uplatňovanie energetickej efek-

tívnosti pri obnove verejných budov sú trojročne akčné

plány a ročné plány obnovy relevantných budov, ktoré

schvaľuje vláda SR.

V roku 2012 EÚ vydala Smernicu Európskeho parlamentu

a Rady 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti. Uvedenou

smernicou vyplynula pre členské štáty povinnosť od 1.

januára 2014 – zabezpečiť obnovu budov vo výške 3 % z

celkovej p odlahovej plochy vykurovaných alebo chlade-

ných budov ročne tak, aby sa do roku 2020 dosiahli as-

poň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť

budov; zabezpečiť úsporu energie a povinnosť každoroč-

ne podávať správu Európskej komisii o výsledkoch svojej

činnosti .

V akčných plánoch sa nastavujú opatrenia na plnenie

cieľov úspor energie a vyhodnocujú opatrenia energetic-

kej efektívnosti.

Ročné plány obnovy relevantných budov vypracováva

MDV SR v spolupráci s ÚOŠS vždy do 31. decembra

príslušného kalendárneho roka. Obsahujú zoznam vybra-

ných administratívnych budov vo vlastníctve alebo

v správe ministerstiev a ostatných ÚOŠS a nimi zriade-

ných organizácií s regionálnou alebo miestnou pôsobnos-

ťou, určených na obnovu. Budovy majú vyhotovenú sta-

vebno-technickú a tepelno-technickú dokumentáciu, po-

danú žiadosť na vydanie stavebného povolenia na prí-

Predmetná smernica bola transponovaná do právneho

systému SR prostredníctvom zákona č. 321/2014 Z. z.

| 9

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

slušný stavebný úrad alebo vydané stavebné povolenie,

pripravený rozpočet stavby a zabezpečené financovanie

Vláda SR schválila na obnovu 72 budov v roku 2015; 26

budov v roku 2016; 41 budov v roku 2017 (Tabuľka č. 3).

obnovy v príslušnom roku.

Tabuľka č. 3: Budovy ÚOŠS , určené na obnovu

Indikátor/Rok

2017

2014 /*

2015

2016

Celková podlahová plocha relevantných budov ÚOŠS (m²)

3 % z celkovej podlahovej plochy relevantných budov ÚOŠS (m²)

Počet budov určených na obnovu (ks)

-

404 816

12 144,4

72

422 351

12 671

26

413 451

12 954,75

41

Celková podlahová plocha budov určených na obnovu (m²)

176 889

59 244,1

112 008,6

vyhodnocuje sa

v roku 2018

Celková podlahová plocha budov, ktorá bola obnovená na aspoň mini-

málne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov (m²)

Počet budov, ktoré boli obnovené na aspoň minimálne požiadavky na

energetickú hospodárnosť budov (ks)

9 168

2

0

vyhodnocuje sa

v roku 2018

Zdroj: Plán obnovy relevantných budov 2014 – 2017

/* Ročný plán obnovy relevantných budov (podľa §10 ods. 1 zákona) vrátane požiadavky o vyčlenenie zodpovedajúcich zdrojov zo

štátneho rozpočtu sa prvýkrát pripravoval až v roku 2015. V roku 2014 nebol v rámci štátneho rozpočtu systematicky vyčlenený fond

na obnovu budov ústredných orgánov štátnej správy. Obnovu budov si zabezpečovala každá rozpočtová kapitola z ušetrených

finančných prostriedkov.

Rozdelenie kompetencií

V oblasti energetickej hospodárnosti budov, energetickej

efektívnosti a úspor energií je zapojených viacero subjek-

tov. Z kapacitných dôvodov neboli do kontroly zahrnuté

všetky dotknuté subjekty. Kontrolované subjekty sú uve-

dené v Grafe č. 1 a sú označené zelenou farbou. V súla-

de s § 22 ods. 1 zákona NR SR č. 39/1993 Z. z. o NKÚ

SR v znení neskorších predpisov boli vyžiadané informá-

cie od MH SR, SIEA a SOI.

Graf č. 1: Rozdelenie kompetencií

3.2

FINANČNÉ PROSTRIEDKY NA REALIZÁCIU OBNOVY VEREJNÝCH BUDOV SÚ NEDOSTATOČNÉ.

Štruktúra zdrojov financovania obnovy budov v SR je

nasledovná:

účinnosti exitujúcich verejných budov vrátane zatepľo-

vania“),

 z vlastných zdrojov povinných právnických osôb,

 z úverov a pôžičiek,

 zo štátneho rozpočtu (budovy ÚOŠS v BSK),

 z OP KŽP 2014 – 2020 (verejné budovy mimo BSK,

fond EÚ),

 z Integrovaného regionálneho operačného programu

2014 – 2020 (IROP),

 z programu MUNSEFF, zameraného na obnovu ve-

rejných budov.

Národný fond energetickej efektívnosti na podporu finan-

covania obnovy verejných budov nebol vytvorený.

 z Environmentálneho fondu (verejné budovy mimo

BSK, dotácie na účel L1-L3 „Zvyšovanie energetickej

| 10

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Podporný finančný mechanizmus, ktorý by umožnil finan-

úspor energie sa budovy ÚOŠS podieľajú vo veľmi malej

covať požadovanú každoročnú obnovu budov

v bratislavskom kraji zatiaľ neexistuje.

miere.

Aby investované verejné prostriedky určené na energetic-

kú efektívnosť budov boli alokované čo najúčinnejšie, je

nevyhnutné stanoviť kritéria prerozdeľovania finančných

prostriedkov. Základné kritériá financovania boli stanove-

né v uzneseniach vlády SR, vo výzvach na poskytovanie

podpory z prostriedkov EŠIF a z predaja emisných kvót

v rámci Environmentálneho fondu.

SR v rámci alternatívneho prístupu má stanovený cieľ

úspor energie vo všetkých verejných budovách v rozsahu

52,17 GWh/rok s tým, že do roku 2020 sa dosiahne rov-

naký objem úspor energie ako základným prístupom.

Plnenie cieľa úspor energie v roku 2014 bolo na úrovni

32,78 GWh (63 %), v roku 2015 na úrovni 54,77 GWh

(105 %) a v roku 2016 23,02 GWh (44 %). Na plnení cieľa

Ta buľka č. 4: Alokované finančné prostriedky k výzvam (špecifický

cieľ 4.3.1)

Európske štrukturálne a investičné fondy

Úlohu riadiaceho orgánu pre OP KŽP prevzalo MŽP SR.

Úlohou sprostredkovateľského orgánu bola poverená

SIEA.

ÚOŠS a

verejnoprávne

inštitúcie

Výzva

číslo

Celková

alokácia

Územná

samospráva

1.

2.

Spolu

160 mil. eur

120 mil. eur

280 mil. eur

45 mil. eur

60 mil. eur

105 mil. eur

115 mil. eur

60 mil. eur

175 mil. eur

Kontrolou bolo preverené, že podporené projekty prispeli

k plneniu cieľa úspor energie, zvoleného v rámci alterna-

tívneho prístupu. Podporené boli komplexné projekty

podložené energetickým auditom, zamerané na dosiahnu-

tie optimálnej energetickej hospodárnosti formou zníženia

spotreby energie na úroveň nízkoenergetických budov,

ultranízkoenergetických budov alebo budov s takmer

nulovou potrebou energie.

Zdroj: Výzvy a usmernenia SIEA

Oprávnenými príjemcami nenávratného finančného prí-

spevku boli všetky samosprávne kraje okrem bratislav-

ského. Podľa tepelno-technických posudkov sa realizáci-

ou projektov očakáva výrazné zníženie spotreby energie v

obnovovaných budovách.

V kontrolovanom období rokov 2015 až 2017 vyhlásil

sprostredkovateľský orgán OP KŽP dve otvorené výzvy

na predkladanie žiadostí o NFP v celkovej sume 280

mil. eur. Prvá výzva bola vyhlásená v roku 2015; druhá

výzva bola vyhlásená v roku 2017. Finančné prostriedky

alokované pre jednotlivé výzvy sú uvedené v Tabuľke č.

4. Finančné prostriedky boli určené na financovanie pro-

jektov zameraných na zníženie spotreby energie pri pre-

vádzke verejných budov vo vlastníctve alebo v správe

subjektov ústrednej správy, verejnoprávnych inštitúcií a

územnej samosprávy.

Na základe schválených žiadostí o platbu bolo k

30.06.2017 vyplatených spolu 3 044 030,07 eur (z toho

2 723 605,88 eur z prostriedkov EÚ a 420 424,19 eur

zo ŠR).

Kontrola NKÚ SR preverila vzorku siedmich zmlúv, na

základe ktorých bol žiadateľom pridelený NFP spolu v

sume 6 217 985,33 eur. Z vybraných zmlúv v čase výko-

nu kontroly začala realizácia stavebných prác len v dvoch

prípadoch (mesto Liptovský Mikuláš a mesto Žilina).

Zníženie spotreby energie v budovách po realizácii opat-

rení energetickej efektívnosti je zobrazené v Grafe č. 2.

Graf č. 2: Zníženie spotreby energie v budovách po realizácii opatrení energetickej efektívnosti

Zdroj: MŽP SR, vlastné spracovanie neštatistickej vzorky siedmich zmlúv

| 11

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Počas realizácie stavebných prác, ako aj po ich ukončení,

dotácie bolo 5-percentné spolufinancovanie z vlastných

boli zmluvne nastavené merateľné ukazovatele projek-

tu, ktorých plnenie sa sleduje v monitorovacom sys-

téme SIEA. Medzi merateľnými ukazovateľmi je sledova-

nie spotreby energie v budove pred realizáciou opatrení

energetickej efektívnosti a spotreby energie v budove po

realizácii opatrení energetickej efektívnosti MWh/rok.

alebo iných zdrojov žiadateľa.

Kontrola NKÚ SR preverila vzorku 15 zmlúv, na základe

ktorých bola žiadateľom poskytnutá dotácia spolu v sume

2 718 744,53 eur, určená na realizáciu projektov zvyšo-

vania energetickej účinnosti existujúcich budov vrátane

zatepľovania. Po realizácii týchto projektov sa očakáva

cca 50,12-percentné zníženie spotreby energie na

vykurovanie ročne oproti doterajšej spotrebe. Skutoč-

né výsledky úspory energie budú známe až po ich nahlá-

sení do monitorovacieho systému SIEA, s predpoklada-

ným termínom v roku 2020.

Podľa tepelno-technických posudkov sa po realizácii

projektov očakáva výrazné zníženie spotreby energie

v obnovovaných budovách.

Keďže projekty z kontrolovane vzorky neboli ukončené,

nebolo možné počas výkonu kontroly vyhodnotiť ukazova-

teľ spotreby energie v budovách po realizácii opatrení

energetickej efektívnosti.

Environmentálny fond konal nad rámec zákona

o Environmentálnom fonde tým, že žiadateľom umožnil

doplniť chybné a neúplné žiadosti o podporu. Týmto spô-

sobom vznikal výrazný nepomer medzi počtom oprávne-

ných žiadostí zaradených do zoznamu na schválenie a

disponibilnými zdrojmi prostriedkov určených na špecific-

kú činnosť L1 až L3.

Environmentálny fond

Environmentálny fond poskytuje od roku 2014 dotácie

získané z výnosov z predaja emisných kvót. Tieto pro-

striedky sú určené na rozvoj zvyšovania energetickej

účinnosti existujúcich verejných budov, vrátane zatepľo-

vania budov základných a stredných škôl, materských

škôl/predškolských zariadení, kultúrnych domov a obec-

ných/mestských úradov v pôsobnosti obcí, samospráv.

Pri poskytovaní dotácie v rámci činnosti L1 nebola príjem-

com dotácie uložená zmluvná povinnosť predkladať SIEA

údaje o spotrebe energie na vykurovanie pred realizáciou

projektu a po jej uskutočnení. Táto povinnosť bola zmluv-

ne stanovená až príjemcom dotácie L2 a následne aj L3.

V kontrolovanom období Environmentálny fond vyhlásil tri

výzvy na predkladanie žiadostí o podporu formou do-

tácie na zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich

budov vrátane zatepľovania v celkovej výške 40 mil.

eur. Finančné prostriedky alokované pre jednotlivé výzvy

sú uvedené v Tabuľke č. 5.

Spôsob prideľovania projektov interným a externým hod-

notiteľom nebol vykonávaný preukázateľným spôsobom.

V niektorých prípadoch minister schválil dotáciu skôr, ako

žiadateľ ukončil verejné obstarávanie zhotoviteľa diela.

Následne pri vyúčtovaní dotácie vznikalo nedočerpanie

schválenej sumy dotácie. Tento spôsob poukázal na

neefektívnosť konania, pretože pri presnom prerozdelení

indikovanej sumy sa mohla dotácia poskytnúť väčšiemu

počtu žiadateľov s nižšou požadovanou sumou.

Tabuľka č. 5: Alokované finančné prostriedky k výzvam (L1, L2

a L3)

Výzva

číslo

L1

L2

L3

Spolu

Zdroj: EF

Celková

alokácia

15 mil. eur

10 mil. eur

40 mil. eur

Rok

zverejnenia výzvy

2014

Kontrola NKÚ SR zistila, že Environmentálny fond:

2015

2016

 pridelil dotáciu aj na také budovy, na ktoré sa nevzťa-

hujú postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej

hospodárnosti budov v zmysle platnej legislatívy,

Skutočné čerpanie finančných prostriedkov celkom bolo

v sume 28 776 493,29 eur (14 315 028,39 eur za L1,

14 461 464,90 eur za L2 a 0,00 eur za L3.

 rozhodol o viacnásobnom poskytovaní podpory jed-

nému subjektu, ktorý uskutočnil obnovu verejnej bu-

dovy na etapy. Vzhľadom na veľmi obmedzený zdroj

poskytovaných dotácií a vysoký počet „neuspokoje-

ných“ žiadostí o podporu odporúčame fondu dbať na

rovnosť žiadateľov pri výbere podporovaných projek-

tov.

Maximálna miera podpory na projekt bola 200 000,00 eur

s DPH, čo predstavovalo 95 % z oprávnených nákladov

projektu alebo časti projektu. Podmienkou poskytnutia

3.3

MONITOROVACÍ SYSTÉM EXISTUJE, ALE KONTROLA ENERGETICKÝCH AUDITOV JE NÍZKA.

V rámci preverenia monitorovacieho systému energetickej efektívnosti sa NKÚ SR zameral:

-

na kontrolu plnenia plánu energetickej efektívnosti,

na kontrolu financovania obnovy budov,

na kontrolu energetických auditov,

-

na kontrolu energetických certifikátov budov,

na zisťovanie porušení a ukladanie sankcií.

| 12

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Kontrolný a monitorovací systém na účely garancie

Kontrolný a monitorovací systém pre energetickú

certifikáciu budov

plnenia plánu/programu energetickej efektívnosti a

kontrolný a monitorovací systém financovania obno-

vy budov

Spracovanie energetických certifikátov budov, ako aj

kontrola ich kvality, je zabezpečené prostredníctvom IS

INFOREG, ktorý súčasne vykonáva kontrolu platnosti

vstupných údajov.

SR má zabezpečený kontrolný a monitorovací systém

energetickej efektívnosti.

SR mala v roku 2010, ako prvá z členských štátov EÚ,

zavedený tento elektronický online systém evidencie

energetických certifikátov budov a vytvárania databázy

údajov z energetických certifikátov budov.

Prevádzku monitorovacieho systému energetickej efek-

tívnosti zabezpečuje SIEA. Vedie: (i) evidenciu o všetkých

verejných budovách (vrátane budov ÚOŠS), ktoré boli

významne obnovené a majú energetický certifikát budovy

(ECB), (ii) evidenciu o úspore energie v dôsledku obnovy,

ako aj o finančných prostriedkoch vypočítaných odborným

odhadom podľa dostupných informácií. Každoročne vy-

pracúva monitorovacie správy na základe údajov posky-

tovaných z databázy energetickej certifikácie budov IS

INFOREG.

Kontrola kvality energetických certifikátov v zmysle platnej

legislatívy bola pridelená MDV SR alebo ním určenej

právnickej osobe. MDV SR z dôvodu nedostatočného

počtu systemizovaných miest na sekcii výstavby, odbor

stavebníctva, nevykonávalo kontrolu energeticky certi-

fikovanej budovy na mieste. Touto kontrolou sa overuje

zhoda medzi špecifikáciami uvedenými v energetickom

certifikáte a parametrami energeticky certifikovanej budo-

vy.

MH SR každoročne vyhodnocuje plnenie cieľov úspor

energie, stanovených SR, výsledky plnenia zverejňuje v

„Ročnej správe o pokroku pri dosahovaní národných

cieľov energetickej efektívnosti“.

Kontrolu zverejňovania energetických štítkov na nápad-

nom a pre verejnosť jasne viditeľnom mieste budovy

vykonávala od 1. mája 2014 Slovenská obchodná inšpek-

cia. Do 30. apríla 2014 dohľad nad plnením tejto povin-

nosti mala Slovenská energetická inšpekcia.

Kontrolný a monitorovací systém pre energetické

audity

MH SR zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam

energetických audítorov, spravovaný SIEA.

SOI vykonala v kontrolovanom období 260 kontrol zverej-

ňovania energetických štítkov, z toho 17 v roku 2014; 42

v roku 2015; 127 v roku 2016; 73 k 31. júlu 2017. Ziste-

ných bolo 11 porušení. Celková výška pokút bola 3 800

eur.

Kontrolu kvality energetických auditov vykonáva SIEA, a

to výberom zo všetkých vykonaných energetických audi-

tov.

Kontrolou NKÚ SR bolo zistené, že do monitorovacieho

systému bolo v roku 2015 zaevidovaných 448 energetic-

kých auditov (z toho 25 vo verejných budovách). V roku

2016 bolo zaevidovaných 158 energetických auditov (z

toho 17 vo verejných budovách).

Systém na zisťovanie porušovaní a ukladanie sankcií

Štátny dozor nad dodržiavaním zákona o energetickej

hospodárnosti budov vykonáva Slovenská obchodná

inšpekcia, ktorá pri určení výšky pokuty za porušenie

uvedených predpisov oprávnenou osobou, resp. vlastní-

kom budovy prihliada na závažnosť konania, spôsob

spáchania iného správneho deliktu, jeho trvanie, následky

a opakovanie.

Kontrola kvality energetických auditov vo verejných budo-

vách bola vykonaná doposiaľ len v roku 2015, a to iba

v dvoch prípadoch. NKÚ SR konštatuje nízke pokrytie

kontroly energetických auditov.

ODPORÚČANIA

Vláda SR

1. Ustanoviť hlavného koordinátora a gestora plnenia cieľov energetickej únie do roku 2020.

2. Upriamiť pozornosť verejného sektora na dôležitosť relevantných cieľov udržateľného rozvoja OSN (7 – Dostupná

a čistá energia; 9 – Priemysel, inovácie a infraštruktúra; 11 – Udržateľné mestá a komunity; 13 – Ochrana klímy)

a zabezpečiť ich plnenie.

3. Zabezpečiť adekvátne personálne obsadenie príslušných útvarov rezortov, ktoré bude schopné implementovať

medzinárodné kľúčové strategické výzvy.

4. Zabezpečiť finančné zdroje pre Bratislavský samosprávny kraj, v ktorom sa nachádza významné množstvo verej-

ných budov.

5. Vypracovávať zoznam verejných budov na regionálnej a miestnej úrovni.

| 13

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

MDV SR

6. Na sekcii výstavby - odbore stavebníctva personálne posilniť a organizačne zabezpečiť dostatočný počet systemi-

zovaných miest a ich udržateľnosť.

7. Vykonávať kontrolu energetických certifikátov budov na mieste s cieľom skontrolovať zhodu medzi špecifikáciami

uvedenými v energetickom certifikáte a parametrami energeticky certifikovanej budovy

MH SR

8. Nastaviť systém nahlasovania údajov do monitorovacieho systému o všetkých obnovených budovách tak, aby vý-

stupy z monitorovacieho systému boli dostupné, v požadovanej kvalite a použiteľné na analýzu.

9. Zabezpečiť monitorovanie údajov o vyčlenených prostriedkoch pre naplnenie stratégie obnovy budov, ako aj vyna-

ložených finančných prostriedkoch na obnovu budov ÚOŠS.

Environmentálny fond

10. Doplniť interný predpis č. 9/2017 z 30.06.2017 stanovujúci pravidlá a postupy pri poskytovaní podpory formou do-

tácie na EF o pravidlo, ktorým sa stanoví záväzný spôsob prideľovania jednotlivých žiadostí interným a externým

odborným hodnotiteľom.

11. Zabezpečiť podľa možností EF elektronizáciu správy dokumentov.

12. Na účely spravodlivejšieho prideľovania dotácie na zvyšovanie energetickej účinnosti exitujúcich budov, vrátane

zatepľovania, odporúčame EF do budúcnosti zvážiť buď poskytovanie 200 000,00 eur ako maximálnu možnú sumu

dotácie pre jedného žiadateľa za celé obdobie vyhlásenia činnosti L a tým ukončiť viacnásobné poskytovanie pod-

pory jednému subjektu, ktorý uskutočňuje obnovu verejnej budovy na etapy, alebo v spolupráci s MŽP SR defino-

vať v interných predpisoch EF nové podmienky poskytovania podpory formou dotácie pre nasledujúce obdobie.

13. Vzhľadom na to, že zákon o Environmentálnom fonde nedefinuje, na ktoré verejné budovy sa nemôže poskytnúť

dotácia na zvýšenie energetickej účinnosti, vrátane zatepľovania, odporúčame EF buď v rámci analógie legis po-

stupovať podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorý ustanovuje, na ktoré budovy sa nevzťahujú po-

stupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, alebo si EF zadefinuje vo svojich interných

smerniciach, ktoré verejné budovy budú/nebudú predmetom poskytovania podpory formou dotácie na obnovu a za-

tepľovanie.

4

REAKCIA KONTROLOVANÉHO SUBJEKTU

NKÚ SR počas výkonu kontroly aktívne komunikoval s

kontrolovanými subjektmi, ako aj v štádiu oboznámenia

sa s formulovanými zisteniami a nedostatkami.

ní, uvedených v protokoloch o výsledku kontroly. NKÚ SR

uložil kontrolovaným subjektom prijať opatrenia na od-

stránenie zistených nedostatkov.

Kontroly boli ukončené na MDV SR a EF protokolom

o výsledku kontroly, na MŽP SR záznamom o výsledku

kontroly.

Kontrolované subjekty sa zaviazali prijať opatrenia a ná-

sledne zaslať správu o splnení, resp. plnení.

NKÚ SR bude priebežne monitorovať plnenie a účinnosť

opatrení prijatých na odstránenie kontrolou zistených

nedostatkov.

Kontrolované subjekty nevzniesli žiadne námietky proti

pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných ziste-

5

TÍM KONTROLÓROV

V rámci kontrolnej akcie boli na kontrolované subjekty

vytvorené tri kontrolné skupiny. Vedúcimi a členmi kon-

trolných skupín boli skúsení zamestnanci z odboru ener-

getiky a infraštruktúry s dlhoročnou odbornou praxou na

NKÚ SR, ktorí sa opakovane zúčastňujú kontrol na prí-

slušných subjektoch, preukazujú komunikačné a odbor-

né zručnosti.

ZÁVER

Uskutočňovanie opatrení pre znižovanie spotreby energie

v súčasnosti prvotné náklady, avšak v budúcnosti vďaka

úsporám energie je predpoklad, že sa dosiahnu význam-

v

budovách predstavuje pre vlastníka budovy

| 14

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

né finančné úspory. Takto získané úspory môžu byť pou-

Zníženie spotreby energií má výrazný dosah na kvalitu

životného prostredia.

žité na financovanie iných aktivít. Opatrenia pre znižova-

nie spotreby energie súčasne zvyšujú komfort pre uží-

vateľov budov a pozitívne vplývajú na životné prostredie.

Závery z kontrolnej akcie budú prezentované na spoloč-

nom medzinárodnom stretnutí pod vedením sekretariátu

EUROSAI WGEA so sídlom v Talline. Zo záverov kontrol

zúčastnených NKI bude vypracovaná spoločná záverečná

správa.

Realizácia obnovy verejných budov prispieva nielen k

zveľaďovaniu majetku ÚOŠS, obcí, VÚC a nimi zriade-

ných rozpočtových a príspevkových organizácií, ale aj

zvyšuje zamestnanosť v odbore stavebníctva.

KONTAKT

Najvyšší kontrolný úrad SR

Priemyselná 2

824 73 Bratislava

Kontrolované subjekty:

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

Námestie slobody 6

 +421 2 501 14 451  info@nku.gov.sk

810 05 Bratislava

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Nám. Ľ. Štúra 1

812 35 Bratislava

Environmentálny fond

Martinská 49

821 05 Bratislava

| 15