N A J VY ŠŠÍ K O NT R O L NÝ Ú R AD

S L O V EN S KE J REP U BL I KY

S P R Á V A

o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu

Slovenskej republiky za rok 2017

____________________________________________________________________________________

Bratislava, marec 2018

Zoznam používaných skratiek ............................................................................................................. 4

Úvod .................................................................................................................................................... 5

1. Postavenie a pôsobnosť NKÚ SR .................................................................................................... 6

1.1. Komunikácia úradu s verejnosťou ................................................................................................ 6

1.2. Partnerstvo a spoluprác a .............................................................................................................. 7

1.3. Medzinárodné aktivity a partnerstvo ............................................................................................. 8

1.4. Ľudské zdroje a rozpočet NKÚ SR .............................................................................................. 9

2. Kontrolná činnosť NKÚ SR v roku 2017......................................................................................... 10

2.1. Stratégia plánovania kontrolnej činnosti ...................................................................................... 10

2.2. Plán kontrolnej činnosti na rok 2017 ........................................................................................... 11

2.3. Zameranie kontrolných akcií 201 7 ............................................................................................. 13

2.4. Výsledky kontrolnej činnosti ukončenej v roku 2017 v číslach ................................................. 18

3. Podstatné kontrolné z istenia v roku 201 7 ...................................................................................... 20

3.1. Rozpočtový proces v stanoviskách a kontrolných akciách ......................................................... 20

3.1.1 Silné a slabé stránky rozpočtového procesu ........................................................................ 20

3.1.2. Štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy – príjmová a výdavková politika ...................... 23

3.2. Daňové príjmy – pretrvávajú rezervy v zvýšení efektivity správy daní a účinnosť jednotlivých

opatrení boja proti podvodom na DPH nie je dostatočne preukázateľná .......................................... 27

3.3. Európske fondy a prostriedky zo zahraničia – neopakovateľný zdroj financovania rozvoja SR.

Problémy ich plnohodnotného využívania stále pretrvávajú. ............................................................. 33

3.4. Hospodárenie a majetok organizácií verejnej správy ................................................................. 36

3.4.1. Hospodárenie nemocníc ...................................................................................................... 36

3.4.2. Hospodárenie vysokých škôl ............................................................................................... 39

3.5. Štátny manažment – riadenie podnikov a spoločností štátu je málo efektívne, mnohé výdavky nie

sú vynakladané efektívne a účinným spôsobom................................................................................ 41

3.5.1. Štátne podniky rezortu pôdohospodárstva – hospodárenie viacerých nie je možné bez

podpory zakladateľa ...................................................................................................................... 41

3.5.2. Štát ako akcionár ................................................................................................................. 43

3.5.3. Štát ako realizátor výziev a vyzvaní – vnútorný kontrolný systém nie je dostatočne

zameraný na transparentnosť procesov ........................................................................................ 44

3.5.4. Výdavky rezortov – priestor pre lepšie využitie verejných prostriedko v ............................... 45

3.6. Významné štátne programy a projekty - hodnotenie ich efektívnosti a účinnosti je problematické

........................................................................................................................................................... 50

3.6.1. Projekt REPA S .................................................................................................................... 50

2

3.6.2. P rostriedky programu SK PRES nepokryli všetky výdavky spojené s Predsedníctvom SR

v rade EÚ. ..................................................................................................................................... 53

3.7. Projekty z oblasti životného prostredia........................................................................................ 55

3.8. Podpora cestovného ruchu má zvýšiť jeho konkurencieschopnosť ............................................ 60

3.9. Havarijný stav veľkej časti mostov na cestách II. a III. triedy ...................................................... 62

3.10. Efektívna verejná správa .......................................................................................................... 63

3.10.1. Program ES O .................................................................................................................... 63

3.10.2. Elektronické trhovisko vo verejnej správe – vykazované úspory sú vyššie ako reálne ...... 65

3.10.3 e-Government – významná súčasť budovania efektívnej verejnej správ y .......................... 66

3.11. Samospráva .............................................................................................................................. 68

3.11.1. Opak ovane zisťované problémy v dodržiavaní zákonov a pravidiel .................................. 68

3.11.2 Majetkové podiely samosprávy v obchodných spoločnostiac h ........................................... 71

Záver ................................................................................................................................................. 72

3

Zoznam používaných skratiek

BIEP

Benchmark Information Exchange Project - databáza zdieľaných informácií NKI

za účelom porovnávania výsledkov kontrolnej činnosti

daň z pridanej hodnoty

Diagnosis-related group - klasifikačný systém

DPH

DRG

hospitalizačných prípadov

EK

Európska Komisia

EŠIF

EÚ

Európske štrukturálne a investičné fondy

Európska únia

EUROSAI

INTOSAI

IS

Európska organizácia najvyšších kontrolných inštitúcií

Medzinárodná organizácia najvyšších kontrolných inštitúcií

informačné systémy

MDaV SR

MF SR

MH SR

MO SR

MPaRV SR

MS SR

MŠVVŠ SR

MV SR

MZ SR

MZVEZ SR

MŽP SR

NFP

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

nenávratný finančný príspevok

NKI

najvyššie kontrolné inštitúcie

NKÚ SR, NKÚ

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

OP

Operačný program

OP KŽP

PPA

SIEA

Operačný program Kvalita životného prostredia

Pôdohospodárska platobná agentúra

Slovenská inovačná a energetická agentúra

Slovenská správa ciest

SSC

SR

Slovenská republika

ŠR

štátny rozpočet

ÚVO

Úrad pre verejné obstarávanie

ÚOŠS

VPS

ústredný orgán verejnej správy

Všeobecná pokladničná správa

VS

verejná správa

VÚC

Vyšší územný celok

4

Úvod

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci.

V roku 1993 Národná rada SR prijala zákon 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

Prijatie tohto zákona, na základe ktorého vznikol NKÚ SR, ktorý má v sústave kontrolných inštitúcií Slovenskej

republiky nezastupiteľné miesto. Napriek zložitosti tohto obdobia, zákon bol postavený na princípoch nezávislého

výkonu kontroly, aké uplatňujú moderné demokratické štáty a „prežil“ viaceré pokusy o obmedzenie tohto statusu.

Aj po 25-tich rokoch je NKÚ SR štátny orgán, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti nezávislý, viazaný iba Ústavou

SR a zákonom. Mandát výkonu pôsobnosti úradu je široký a týka sa verejných prostriedkov využívaných

v organizáciách verejnej správy, vrátane samosprávy. NKÚ SR je oprávnený vykonať kontroly aj v subjektoch

verejného záujmu. Za tieto roky svojej pôsobnosti vykonal takmer dve tisícky akcií, vďaka ktorým nastavil zrkadlo

zákonnosti, hospodárnosti či efektívnosti nielen kontrolovaným subjektom ale aj parlamentu a vláde. Vo väčšine

prípadov ponúkal nestranný pohľad na to, ako robiť z verejných prostriedkov veci lepšie (efektívnosť) alebo aké

lepšie veci by bolo z týchto zdrojov možné urobiť (účinnosť).

„Kto kontroluje minulosť, má pod kontrolou budúcnosť. Kto kontroluje súčasnosť, má pod kontrolou minulosť.“

Tento pohľad britského spisovateľa Georgea Orwella na zmysel kontroly hovorí jasnou rečou. Boli by sme radi,

keby verejnosť, ale najmä tí, ktorí sú zodpovední za osud Slovenska a jeho občanov takto vnímali aj kontrolu

NKÚ SR a jej výsledky. Kontrola nie je strašiakom, kontrola je krokom k tomu, aby sme boli múdri a obozretní

pri rozhodnutiach, aby náš pohľad do budúcnosti vychádzal z konkrétneho poznania a realistickej vízie.

Od obdobia prijatia zákona, každý rok predkladal predseda NKÚ SR správu o kontrolnej činnosti a jej výsledkov.

Napriek mnohému spoločnému, každú predloženú správu možno považovať za určité zrkadlo doby s jej

víťazstvami i prehrami. Sme presvedčení, že ak by sa zistenia a upozornenia NKÚ SR na mnohé nedostatky

a riziká brali ako východisko pre efektívnejšie a účelnejšie využívanie národných a európskych verejných

prostriedkov, dnes by dôvera v inštitúcie štátu i samosprávy bola vyššia a mnohé problémy v zdravotníctve,

školstve, dopravnej infraštruktúre, poľnohospodárstve ale aj v iných dôležitých oblastiach neboli také veľké ako

ich pociťujeme dnes.

Dnes, v roku štvrťročnice existencie NKÚ SR ako národnej kontrolnej inštitúcie, predkladám 24 správu

o kontrolnej činnosti a výsledkoch úradu za rok 2017. Som presvedčený, že správa odráža snahu NKÚ SR

o zameranie kontroly na aktuálne a spoločensky významné akcie. Aj keď viac krát správa obsahuje informácie

o nedodržiavaní zákona, rozhodujúca časť kontrolnej ale aj analytickej činnosti bola zameraná na problematiku

efektívneho a účinného využívania verejných zdrojov. Práve tieto aspekty sú podľa nášho názoru, podporeného

výsledkami kontrol, slabým miestom využívania finančných zdrojov rozpočtu verejnej správy jej subjektmi. Ak

od začiatku procesu plánovania programov, projektov alebo iných významných akcií štátu a samosprávy bude

zrejmé aký merateľný pokrok v rozvoji organizácie, rezortu či štátu sa má dosiahnuť, ak tento pokrok sa aj

skutočne bude posudzovať podľa stanovených kritérií, dosiahneme oveľa viac, ako keď budeme hodnotiť či sa

peniaze minuli v súlade so zákonom alebo nie. Preto má taký veľký význam kontrola, ktorá sa zameriava

na posudzovanie výkonnosti, efektívnosti a účinnosti, a práve preto sa kontrolná činnosť NKÚ SR v roku 2017

v pomerne veľkom rozsahu zameriava na tieto parametre vynakladania zdrojov.

Výraznejší dôraz na takéto zameranie kontrol sa uplatňuje v súčasnosti vo väčšine najvyšších kontrolných

inštitúcií krajín EÚ. Som presvedčený, že NKÚ SR má všetky podmienky a predpoklady k tomu aby kontrolná

činnosť posudzovala, a ak je to možné a vhodné, aj medzinárodne porovnávala efektívnosť a účinnosť

vynaložených verejných zdrojov. A práve v takomto spôsobe výkonu kontroly vidíme poslanie NKÚ SR a prínos

pre spoločnosť v tomto i v najbližšom období.

5

1. Postavenie a pôsobnosť NKÚ SR

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je štátny orgán, ktorého hlavným poslaním je kontrola verejných

zdrojov používaných organizáciami štátnej správy, subjektmi verejného záujmu a samosprávou. Vo svojej

činnosti je nezávislý, viazaný iba ústavou a zákonom. Jeho strategickým zámerom je byť rešpektovanou

kontrolnou inštitúciou, ktorá posudzovanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti verejných zdrojov nevidí iba

v kontrole využívania rozpočtových prostriedkov jednotlivými organizáciami v súlade so zákonom, ale

predovšetkým v kontexte efektívneho a účinného dosahovania cieľov a výsledkov fungovania verejných politík,

ktoré realizujú subjekty týchto politík. Takéto zameranie činnosti je v súlade s § 3 zákona NR SR č. 39/1993 Z.z.

o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, ktorý znie: “Úrad vykonáva kontrolu z hľadiska

dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.“

Posudzovanie efektívnosti a účinnosti verejných zdrojov vyžaduje výraznejšie uplatňovať prvky výkonnostnej

kontroly v štruktúre kontrol úradu. Výraznejšie zameranie kontrolnej činnosti na efektívnosť a účinnosť využívania

verejných zdrojov určených na dosahovanie cieľov jednotlivých verejných politík je v súčasnosti vysoko aktuálne

v činnosti väčšiny národných kontrolných inštitúcií EÚ. Ambícia posudzovať používanie národných a európskych

zdrojov z pohľadu „hodnoty za peniaze“ sa odráža aj v medzinárodných štandardoch výkonnostnej kontroly a jej

kvality, ktoré v zmysle zákona o NKÚ SR máme uplatňovať aj v našej činnosti. V § 2a zákona je táto povinnosť

definovaná nasledovne: „Úrad prispôsobuje a uplatňuje medzinárodné štandardy kontrolnej činnosti

používané v EÚ na podmienky SR na účely potrebnej kvality kontrolnej činnosti a odbornej spôsobilosti.“

1.1. Komunikácia úradu s verejnosťou

Odborné útvary NKÚ SR za dvanásť mesiacov roka 2017 zaevidovali 73 žiadostí v zmysle zákona o slobodnom

prístupe k informáciám, čo predstavuje nárast o 16 žiadostí v porovnaní s rokom 2016. Najčastejšie, v takmer

2/3 prípadov, boli vyžiadané Protokoly z kontrolných akcií realizovaných na úrovni miestnej samosprávy (napr.

Košice, Humenné, Turá), alebo súviseli s kontrolami, ktoré úrad vykonal prierezovo (konkrétne išlo napríklad

o výsledky z kontroly v slovenských nemocniciach či v Pôdohospodárskej platobnej agentúre). V priebehu roka

2017 sa vo väčšom počte objavovali žiadosti, prostredníctvom ktorých boli od NKÚ požadované právne

stanoviská k správnosti výpočtu starobného dôchodku či k legitímnosti vyúčtovania výšky nájmu.

Graf č. 1: Štruktúra komunikačných aktivít NKÚ SR v roku 2017

Komunikačné aktivity NKÚ SR

54

3

300

Tlačové správy

Brífingy

381

Twitter / Facebook

WEB - Informácie

Zákon 211/2000

Podnety - Spolu

185

73

6

Cestou k otvorenému informovaniu verejnosti o aktivitách úradu, o jeho kontrolných zisteniach je aktívna

komunikácia so zástupcami masovo-komunikačných prostriedkov, cielené využívanie vlastnej internetovej

stránky a prezentácia na sociálnych sieťach. V priebehu roka 2017 úrad vydal pre médiá 54 tematických

tlačových správ a zorganizoval tri cielené brífingy predsedu NKÚ s novinármi. Okrem toho sú na oficiálnej stránke

úradu zverejňované všetky záverečné správy z ukončených kontrolných akcií. Návštevník webu môže zároveň

získať informácie o pripravovaných kontrolách, o akciách, ktoré práve prebiehajú, či o aktivitách inštitúcie

na národnej aj medzinárodnej scéne. Kontrolný úrad pri komunikácii s verejnosťou využíva tiež sociálne siete

Twitter a Facebook. V rámci oboch sietí bolo priebežne umiestnených viac ako 300 príspevkov a zverejnené

informácie sa tak dostali k niekoľko desiatkam tisíc návštevníkov, čitateľov.

Oficiálnu internetovú stránku kontrolného úradu navštívi viac ako 80-tisíc záujemcov, najsilnejšími mesiacmi sú

v priebehu roka september a október. Najnavštevovanejšími kapitolami sú zložky obsahujúce informácie

o výsledkoch kontrol či o kontrolovaných subjektoch.

Tabuľka č. 1: Návštevnosť oficiálnej webovej stránky NKÚ SR v priebehu roka 2017

Najúspešnejší mesiac

október: 3 080

Najslabší mesiac

august: 2 189

august: 2 942

august: 49 213

august: 77 515

august: 2,80 GB

Spolu

31 083

Počet unikátnych návštev

Počet návštev

február: 4 821

43 597

Počet zobrazení stránok

Počet hitov (klikov)

september: 114 600

september: 147 148

september: 8,28 GB

946 724

1 430 893

59,72 GB

Množstvo stiahnutého

obsahu

1.2. Partnerstvo a spolupráca

Otvorenosť úradu vo vzťahu k širšej verejnosti sa premieta aj do spolupráce so vzdelávacími a vedeckými

inštitúciami, pričom ide nielen o vecné konzultácie pri príprave, zameraní kontroly, ale aj o priame zapájanie

odborníkov do kontrolných akcií cez inštitút prizvanej osoby. NKÚ SR má v súčasnosti uzatvorených

23 memoránd o spolupráci, pričom v roku 2017 uzatvoril dve nové. Konkrétne ide o spoluprácu s Univerzitou

Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ekonomickou univerzitou v Bratislave. Na základe Memoranda o spolupráci

s Generálnou prokuratúrou SR a Ministerstvom vnútra SR úrad odstúpil 16 zistení orgánom činným v trestnom

konaní, a to pre ďalšie konanie z dôvodu podozrenia, že došlo k spáchaniu trestného činu (napr. zistenia

z kontroly na Ministerstve obrany SR, v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, v mestách Banská Bystrica

a Liptovský Hrádok). V deviatich prípadoch boli zistenia odstúpené príslušným krajským prokuratúram

na netrestné konanie (napr. zistenia z kontroly v obciach Liptovská Osada, Boleráz, Dlhá). NKÚ SR odstúpil

20 prípadov porušení finančnej disciplíny, z toho deväť Ministerstvu financií SR a Úradu vládneho auditu jedenásť

podnetov na ďalšie konanie.

Jeden podnet bol NKÚ podaný Protimonopolnému úradu SR pri kontrole v zdravotníckych zariadeniach a dve

podania boli podané na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V zmysle memoranda o spolupráci

s ÚVO bolo odstúpených ako podnet na kontrolnú činnosť 13 zistení oblasti verejného obstarávania.

7

1.3. Medzinárodné aktivity a partnerstvo

NKÚ komunikuje s partnerskými najvyššími národnými kontrolnými inštitúciami na európskej aj širšej

medzinárodnej úrovni. V roku 2017 úrad zorganizoval tri odborné medzinárodné podujatia. Najvýznamnejším

bolo septembrové výročné stretnutie vedúcich predstaviteľov kontrolných inštitúcii krajín Vyšehradskej štvorky,

Rakúska, Slovinska a prizvaných predsedov úradov Bieloruska a Moldavska v Spišskej Novej Vsi. Predsedovia

stredoeurópskych úradov a ich kolegovia si vymenili praktické skúseností z oblasti merania kvality kontroly,

budovania analytických jednotiek v rámci národných inštitúcií a česká strana predstavila doterajší proces

realizácie spoločného projektu BIEP, ktorého účastníci si vymieňajú informácie získané v kontrolách zameraných

na rovnaké problémy. Projekt BIEP môže byť považovaný za príklad otvorenej spolupráce kontrolných úradov

pri bezbariérovej výmene informácií.

Slovenský kontrolný úrad v priebehu roka 2017 privítal v mesiaci apríl 59 účastníkov z 29 krajín Európy

na odbornom seminári venovanom implementácií medzinárodných štandardov používaných pri výkonnostných

kontrolách. Následne v septembri navštívilo Bratislavu 23 kontrolórov z 12 krajín Európskej únie v rámci seminára

tematicky zameraného na otázky súvisiace s energetikou a klímou. Obe tieto podujatia boli prvýkrát v histórii

NKÚ SR, ale aj európskeho spoločenstva kontrolných úradov prenášané on-line. „Živý“ priebeh akcie bolo možne

sledovať na sociálnej sieti Facebook a vďaka tejto otvorenosti sa mohli seminárov pasívne zúčastniť aj

zamestnanci kontrolných inštitúcií z krajín, ktoré svojich zástupov do Bratislavy nevyslali.

Obrázok č. 1: Septembrové stretnutie predsedov kontrolných úradov krajín V4+2 v Spišskej Novej Vsi

Zástupcovia NKÚ SR pracujú vo viacerých odborných, pracovných skupinách, ktoré fungujú pod európskou

štruktúrou EUROSAI, alebo pod medzinárodnou organizáciou INTOSAI. NKÚ predsedal celosvetovej skupine

pre „peer review“, ktorá pripravila nové štandardy pre výkon vnútornej kontroly, hodnotenie kvality a nezávislosti,

pre postavenie kontrolných úradov v rámci ich národnej legislatívy, pôsobnosti. Kontrolóri úradu osobne

participujú na aktivitách medzinárodnej pracovnej skupiny pre environmentálne audity (previazané na agendu

8

OSN – Udržateľný rozvoj 2030), v skupine zaoberajúcej sa informačnými systémami (previazané na agendu

BIG DATA), štrukturálnymi fondmi Európskej únie (previazané na operačné programy v období 2014 – 2020)

a fiškálnymi politikami (previazané na agendu rozpočtovej zodpovednosti).

Na základe rozhodnutia predsedu úradu a v súlade so štandardmi vykonávania paralelných kontrol participoval

NKÚ SR v priebehu roka 2017 na piatich medzinárodných kontrolných akciách. NKÚ SR aktívne participuje

na každoročnej prezentácii Výročnej správy Európskeho dvora audítorov (EDA), ktorá prebieha za účasti

slovenského člena dvora (prof. JUDr. Ladislav Balko, PhD.) na pôde Národnej rady SR.

1.4. Ľudské zdroje a rozpočet NKÚ SR

Základné informácie o počte zamestnancov sú uvedené v priloženej tabuľke.

Tabuľka č. 2: Počet a štruktúra zamestnancov úradu.

Priemerný evidenčný stav zamestnancov NKÚ SR v roku 2017

295

Počet zamestnancov NKÚ SR k 31. 12. 2017

296

285

11

štátni zamestnanci

Z toho:

zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme

zamestnanci na ústredí NKÚ SR

zamestnanci na expozitúrach (regionálnych pracoviskách)

146

150

Z toho:

Priemerný vek zamestnancov k 31. 12. 2017

48 rokov

muži v %

ženy v %

39

61

Počet mužov a žien

k 31. 12. 2017

Miera fluktuácie (v %) v roku 2017

8,8

13

Počet zamestnancov na pozícii vedúceho štátneho zamestnanca (rozsah

riadenia)

Organizačné usporiadanie útvarov NKÚ SR je v prílohe tejto správy. Najvýznamnejšou organizačnou zmenou

v roku 2017 bolo zrušenie expozitúry Bratislava a začlenenie jej zamestnancov do kontrolných sekcií úradu.

Snahou vedenia NKÚ SR je neustále zvyšovanie odborných vedomostí a zručností svojich zamestnancov.

V priebehu roku 2017 pripravil návrh národného projektu „Budovanie a rozvoj odborných kapacít za účelom

zvyšovania kvality kontrolnej činnosti NKÚ SR“, ktorým sa uchádza o poskytnutie nenávratného finančného

príspevku z fondov EÚ v rámci OP Efektívna verejná správa. Začiatkom roku 2018 bola podpísaná zmluva

o poskytnutí tohto príspevku, čo umožní v nasledujúcich rokoch, cestou špecializovaných vzdelávacích aktivít,

rozšíriť poznatky a zručnosti väčšiny odborných pracovníkov a tým vytvoriť predpoklady pre ďalšie zvyšovanie

úrovne kontrolnej činnosti úradu.

Schválený rozpočet výdavkov na rok 2017 bol vo výške 9 991 tis. € a rozpočtovými opatreniami bol upravený

na 10 210 tis. €. Navýšenie o 219 tis. € slúžilo na krytie výdavkov spojených so zavedením a prevádzkou

ekonomického informačného systému rezortu financií „SAP“ a na nevyhnutné úpravy v Kontrolórskom

informačnom systéme napr. správa registratúry a vedenie kontrolórskej dokumentácie. Mzdové výdavky tvoria

rozhodujúcu časť – cca 7,6 mil. €, vrátane poistného a príspevkov do fondov. Kapitálové výdavky dosiahli výšku

9

426 tis. € a slúžili na modernizáciu ústredného vykurovacieho systému v Bratislave, rekonštrukciu budovy

expozitúry v Banskej Bystrici, obstaranie výpočtovej techniky.

2. Kontrolná činnosť NKÚ SR v roku 2017

2.1. Stratégia plánovania kontrolnej činnosti

Plánovanie kontrolnej činnosti je jednou z najdôležitejších aktivít NKÚ SR pretože výrazným spôsobom

ovplyvňuje či a ako kvalitne plní úrad svoje poslanie v oblasti kontroly. Výber strategických oblastí kontrolnej

činnosti, resp. obsahových priorít a tém kontrolných akcií vychádza z identifikácie tých oblastí verejného života,

v ktorých sú najväčšie problémy a riziká z hľadiska dosiahnutých výsledkov. Témy kontrolných akcií v ročnom

pláne tak vychádzajú z analýz národných strategických programových dokumentov, rozpočtových programov

a výdavkov subjektov verejnej správy. Významným aspektom pre stanovenie tém kontrol sú aj správy Európskej

komisie (EK) alebo napr. OECD. NKÚ v roku 2017 na základe analýz národných strategických dokumentov

a medzinárodných odporúčaní zverejnil Strednodobé strategické zameranie kontrolnej činnosti na roky

2018 – 2020. Uvedený dokument je východiskom pre obsahové priority kontrolných akcií a tvorbu ročných

plánov.

Ambícia zostaviť plán kontroly, ktorý by sa zameral na najväčšie riziká využívania rozpočtových prostriedkov

hospodárnym, efektívnym alebo účinným spôsobom, kladie vysoké nároky na analytickú činnosť úradu, pretože

len správne definované riziká sú základným prvkom kvalitne pripravenej kontroly. V uplynulom roku

v organizačnej štruktúre úradu vznikol analytický odbor, ktorý významnejšie vstúpil do tohto procesu formou

analytických štúdií či analytických informácií, ktoré napomohli k lepšej tvorbe programov kontroly. Analytická

podpora v minulom roku sa prejavila aj v priebehu kontroly pri práci s dátami rôzneho druhu a ich interpretácii.

Systematická analytická činnosť, ktorá by poskytovala adekvátne informácie o závažnosti rôznych rizík

nakladania s národnými a európskymi prostriedkami, je však iba na začiatku tohto náročného procesu. Úrad bude

aj v tomto roku venovať rozvoju analytického útvaru a odbornému rastu analytikov veľkú pozornosť.

Ďalším strategickým zámerom úradu je zvyšovať kvalitu kontrolnej činnosti, vrátane kvality plánovacieho

procesu. Aj podľa kontrolných štandardov INTOSAI je NKÚ povinný zaviesť systém na hodnotenie kvality

za účelom poskytnutia primeraného uistenia, že úrad a jeho zamestnanci konajú v súlade s profesionálnymi

štandardami, zákonnými požiadavkami a že vydané výsledné materiály z kontrolných akcií sú za daných

okolností vhodné. NKÚ má prijaté zásady a postupy na zabezpečenie výkonu práce úradu a kontrolných akcií

na prijateľnej/primeranej úrovni kvality, ktoré ale stále inovuje. V roku 2017 sa uskutočnila previerka kvality

v dvoch kontrolách vykonaných kontrolórmi NKÚ za účelom uistenia, že kontrola bola zameraná na aktuálne

a spoločensky významné problémy, čo má byť efekt kvalitného plánovania a vykonaná v súlade so zákonom

a kontrolnými štandardmi. Druhým cieľom bolo zistiť, či kontrola splnila svoj účel, čo je zase efekt kvalitnej

kontrolórskej práce. Ročné skúsenosti z činnosti senátov, ktoré sú tiež určitým prvkom kontroly kvality úradu

a výsledky tejto kontroly ukázali, že následná kontrola kvality vzorky vykonaných kontrol má svoj význam, avšak

nie je postačujúca.

Ukazuje sa, že systém hodnotenia kvality sa musí zaviesť a aplikovať na všetky etapy kontrolnej akcie vrátane

plánovania, prípravy a výkonu kontrolnej akcie a realizácie jej výsledkov. Práca pridelená kontrolórom si vyžaduje

riadenie, dohľad a kontrolu na získanie uistenia, že daná práca je vykonaná kvalifikovane a profesionálne. Z tohto

dôvodu úrad plánuje zaviesť systémový proces zhodnotenia ich práce, ktorý by okrem následného hodnotenia

kvality kontrol – „cold review“ zaviedol aj systém priebežného hodnotenia kvality „hot review“. Takýto prístup má

umožniť aby sa prípadné nedostatky kontrolného procesu odstránili ešte pred jeho ukončením. Nastavenie

systému kontroly kvality na priebežnej a následnej kontrole je nevyhnutné k tomu, aby sa význam NKÚ SR

v kontrolnej činnosti štátu ďalej posilnil.

10

2.2. Plán kontrolnej činnosti na rok 2017

Proces plánovania kontrolnej činnosti na rok 2017 začal vo februári 2016 a bol ukončený v decembri podpisom

plánu kontrolnej činnosti predsedom NKÚ SR. V čase medzi týmito dvomi míľnikmi plánovacieho procesu

v druhom kroku navrhli jednotlivé organizačné útvary 99 tém na kontrolu. Z nich v prvom kole vyhodnocovania

závažnosti a aktuálnosti témy postúpilo do druhého kola 41 tém. Z nich sa 30 stalo súčasťou plánu kontroly úradu

na rok 2017.

Spôsob prípravy ročného Plánu kontrolných akcií NKÚ SR vytvára priestor na generovanie tém a kontrolných

zameraní na základe podnetov, ktoré úradu zasiela verejnosť, občania. V roku 2017 úrad zaevidoval 380 podaní

od fyzických a právnických osôb, pričom každý štvrtý podnet bol poslaný anonymne a 45 podaní bolo

postúpených NKÚ SR z inej štátnej, verejnej inštitúcie. V 19 prípadoch bol obsah podnetu vecne preverený

v kontrolnej akcii a informácie o záveroch kontroly boli zaslané ich adresátom (napr. mesto Liptovský Hrádok,

obce Smižany, Turá, Štiavnické Bane, Nemocnica Poprad, MZVEZ SR).

Graf č. 2: Štruktúra podnetov doručených NKÚ SR v priebehu roka 2017

Polovica podnetov doručených úradu v priebehu roka 2017 smerovala do pôsobnosti samosprávy, do oblasti

transparentného a efektívneho nakladania s verejnými financiami a majetkom zo strany obcí a miest Slovenska.

Najviac podaní bolo odoslaných z východného Slovenska (Prešovský a Košický kraj). Bezmála každé druhé

podanie muselo byť vrátené jeho adresátovi, pretože po jeho vecnom posúdení úrad konštatoval, že podanie je

mimo zákonnú pôsobnosť NKÚ SR. V týchto prípadoch išlo najčastejšie o podania, ktorými chceli adresáti

napadnúť nezákonné konanie správcu bytového domu, správnosť vystavených faktúr za dodanie zemného plynu

či teplej vody, alebo od úradu požadovali preveriť správnosť súdneho rozhodnutia v dedičskom konaní.

11

Graf č. 3: Regionálny pohľad na Štruktúru podnetov doručených NKÚ SR v priebehu roka

Spolu

185

Košický kraj

30

35

27

Prešovský kraj

Žilinský kraj

Podnety

13

23

18

20

19

Banskobystrický kraj

Nitriansky kraj

Trenčiansky kraj

Trnavský kraj

Bratislavský kraj

0

50

100

150

200

250

300

Vyhodnotením podnetov úrad do plánu kontrolnej činnosti zaradil 9 ďalších kontrolných akcií. Zaradením tohto

počtu podnetov do plánu kontrolnej činnosti v roku 2017 bolo potrebné z kapacitných dôvodov upraviť počet

pôvodne plánovaných kontrol. Predseda NKÚ preto z pôvodne plánovaných kontrol 5 zrušil a boli presunuté

do zásobníka kontrol na ďalšie obdobie. Konečný počet plánovaných kontrol sa tak dostal na číslo

34 a počet kontrolovaných subjektov na číslo 318.

Ako už bolo uvedené, väčšina podnetov sa týka činnosti samosprávy. Aj keď hospodárenie s verejnými zdrojmi je

v kompetencii NKÚ, stratégiou úradu je zaoberať sa najmä systémovými problémami tohto prvku verejnej správy

a menej kontrolou jednotlivých subjektov samosprávy. Kontrola, či obec alebo mesto dodržuje zákon alebo svoje

vnútorné normy činnosti, či sa v plnom rozsahu uplatňujú procesy verejného obstarávania a pod. je v kompetencii

hlavných kontrolórov obcí. Preto strategickým zámerom úradu je, že ku kontrole hospodárenia jednotlivých

samosprávnych subjektov budeme pristupovať iba výnimočne, po zohľadnení závažnosti rizika vyplývajúceho

z podnetu. Samospráva bude predmetom kontroly najmä z pohľadu výkonu prenesených kompetencií štátu

na samosprávu, t.j. kontroly budú vo väčšine prípadov prierezové a budú zahŕňať väčší počet samosprávnych

organizácií. Finančnými kontrolami sa bude zase vo väčšine prípadov kontrolovať hospodárenie krajských miest

a vyšších územných celkov.

Časť podnetov je z prostredia prokuratúry a polície. Spravidla ide o žiadosti o vykonanie kontroly konkrétneho

subjektu a konkrétneho problému. Musíme konštatovať, že spolupráca s týmito orgánmi sa postupne zlepšuje,

dochádza k lepšiemu pochopeniu úlohy a možností úradu, polície a prokuratúry v objasňovaní možného

trestného konania. Napriek tomu, časti podnetov nemožno vyhovieť, pretože nemožno suplovať povinnosti

a postupy, ktoré sú v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní.

NKÚ na rozdiel od mnohých európskych kontrolných inštitúcií však disponuje oveľa menším počtom podnetov

na kontrolu podaných priamo z prostredia parlamentu. Napríklad v Poľsku takmer jedna tretina plánovaných

kontrol vychádza z podnetov poslancov národného parlamentu. V tejto súvislosti ide o podnety na kontrolu, ktoré

nevyplývajú z aktuálnych káuz, ale zo systémových problémov, ktoré jednotliví poslanci alebo výbory vo svojej

činnosti identifikovali a stali sa súčasťou plánu kontroly. Je to príklad dobrej praxe medzi národným parlamentom

a národným kontrolným úradom, ktorá by mohla byť inšpiráciou aj v našich podmienkach.

Úrad v rámci kontroly kvality vykonaných kontrol preveroval dve vykonané kontroly a zisťoval, či v nich boli

dodržané postup kontroly a tiež správnosť zistení a vhodnosť odporúčaní.

12

Štruktúra kontrol vykonaných v roku 2017 bola nasledovná: 7 kontrolných akcií typu kontroly výkonnosti,

18 kontrolných akcií typu kontroly súladu, 5 kontrolných akcií bolo kombinovaných ako kontrola výkonnosti

a súladu a ako kombinácia kontroly súladu a finančnej kontroly 2 kontrolné akcie. Stanoviská k štátnemu

záverečnému účtu SR za rok 2016 a k štátnemu rozpočtu na rok 2018 boli vykonané ako kombinované kontroly

súladu, výkonnosti a finančnej kontroly. V prípade kontrol, kde sa uplatňovali prvky výkonnosti, dôraz bol kladený

na efektívnosť a účinnosť vynakladaných zdrojov a až následne na súlad s právnymi normami alebo internými

predpismi. Rozdelenie kontrolných akcií podľa typov znázorňuje nasledovný graf.

Graf č. 4: Plánované kontrolné akcie podľa typu kontroly v percentách (34 KA)

6%

Kontrola súladu

15%

Kontrola výkonnosti

Kontrola výkonnosti a súladu

52%

Kontrola súladu a finančná

Kontrola výkonnosti, súladu a

finančná

21%

Ročný plán kontrol je konštruovaný tak, že nie všetky kontroly naplánované na príslušný rok sa aj v tomto roku

ukončia. Pravidlom však je, že všetky plánované kontroly sa v danom roku zahája. Je to spôsobené kapacitnými

dôvodmi, ktoré neumožňujú všetky kontroly zahájiť v prvých mesiacoch roka a tiež tým, že výkonnostné kontroly

vyžadujú v prvej etape vypracovať predbežnú štúdiu, čo je časovo náročný proces, a až následne vykonať

kontrolu na mieste. Z uvedených dôvodov niektoré kontroly z plánu kontrolnej činnosti roku 2017 budú ukončené

v tomto roku a niektoré kontroly z plánu 2016 boli ukončené v roku 2017. Predmetom tejto správy tak sú

všetky kontroly, ukončené v roku 2017.

2.3. Zameranie kontrolných akcií 2017

Kontrolné akcie aj v roku 2017 napĺňali zákonnú pôsobnosť NKÚ. Špecifickými kontrolnými akciami, ktoré úradu

vyplývajú priamo z Ústavy SR a zákona o NKÚ, sú stanoviská k návrhom štátneho záverečného účtu

a záverečného účtu verejnej správy a k návrhom štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy, ktoré sú

tak povinnou súčasťou každoročného plánu kontrolných akcií úradu.

Aj v roku 2017 bola rozhodujúca časť kontrol zameraná na prioritné oblasti, ktoré boli vymedzené v strategických

dokumentoch úradu a ktoré boli na základe identifikácie rizík považované za aktuálne a zdrojovo a spoločensky

významné.

V roku 2017 boli naplánované tri medzinárodné KA. Jedna kontrolná akcia bola zaradená do plánu kontrolnej

činnosti na rok 2017 na základe spolupráce najvyšších kontrolných inštitúcií Poľska, Slovenska a Ukrajiny,

13

uzatvoreného dňa 21. 07. 2016 na stretnutí v Lutowiskách, v ktorom sa zúčastnené strany dohodli na vykonaní

medzinárodnej kontroly zameranej na biosférickú rezerváciu „Východné Karpaty“. Druhá medzinárodná

kontrolná akcia bola zameraná na kontrolu záväzkov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní kvality

ovzdušia. Slovenská republika má v tejto oblasti významné záväzky vyplývajúce z práva Európskej únie

a medzinárodných dohovorov. Do tejto paralelnej medzinárodnej kontroly boli okrem NKÚ SR zapojené NKI

z Belgicka, Bulharska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska a Portugalska. Tretia kontrolná akcia bola zaradená

do plánu kontrolnej činnosti na rok 2017 na základe pozvania k účasti na spoločnej kontrole vykonávanej

v spolupráci s pracovnou skupinou pre kontrolu životného prostredia WGEA EUROSAI so sídlom v Talline.

Kontrolná akcia sa zamerala na pripravenosť krajín na plnenie požiadaviek energetickej efektívnosti

vo verejných budovách podľa smerníc EÚ. Koordinátorom kontroly bolo NKI Estónsko a spolukoordinátormi

kontroly boli NKI Lotyšsko a NKI Litva. Medzinárodnej kontroly sa ďalej zúčastnili NKI Belgicka (Flámskeho

regiónu), Bulharska, Maďarska a Portugalska.

V roku 2017 boli ukončené aj 2 medzinárodné kontrolné akcie z roku 2016. Kontrola na tému „Udržateľnosť

verejných financií“, ktorá bola vykonaná na základe dohody o spolupráci medzi NKI Fínska, Holandska, Lotyšska,

Portugalska, Slovenska a Švédska. Druhá kontrolná akcia bola zameraná na správu spotrebných daní.

Realizovala sa na základe Zmluvy o spolupráci medzi NKÚ SR a NKÚ ČR pri vykonávaní paralelných kontrol

zameraných na správu spotrebných daní z augusta 2015. Oblasť medzinárodnej spolupráce v kontrolnej činnosti

je jednou z oblastí, kde možno na základe vykonaných kontrol posudzovať aktuálnosť výberu kontrolovanej

problematiky a je možné porovnávať výsledky dobrej a zlej praxe zúčastnených krajín.

K prioritám kontrolnej činnosti patria kontroly zamerané na daňové a colné príjmy a ich správu. Daňové príjmy

sú rozhodujúcou časťou príjmov štátneho rozpočtu a od ich efektívnej správy závisí miera úspešnosti výberu.

Preto aj v roku 2017 boli naplánované kontrolné akcie, ktoré boli zamerané na oblasť efektívnosti nákladov

vynakladaných na jednu z oblastí správy spotrebných daní. Ide o povinnosť finančnej správy zabezpečovať

stály daňový dozor pri správe spotrebnej dane z liehu. Druhou plánovanou akciou bola akcia zameraná

na problematiku účinnosti boja proti daňovým únikom na DPH, ktorá je z pohľadu výberu daní rozhodujúcou.

V roku 2017 sa tiež zahájila akcia, ktorej cieľom bolo dodržiavanie postupov finančnej správy pri schvaľovaní

žiadosti subjektov colného konania o status tzv. schváleného hospodárskeho subjektu, ktorý jeho

získaním môže uplatňovať zjednodušené postupy colného konania v porovnaní s ďalšími subjektmi.

Aj v roku 2017 sa NKÚ venoval problematike zdravotníctva. Zámerom bolo realizovať dve ďalšie etapy kontroly

zdravotníckych zariadení zamerané na hospodárenie transformovaných a samosprávnych nemocníc. Okrem

štátu a samosprávy poskytujú zdravotnícke služby aj súkromní poskytovatelia a ich hospodárenie bolo tiež

predmetom kontroly. Cieľom bolo hľadať spoločné a rozdielne znaky hospodárenia týchto zariadení a nakladania

s ich majetkom. Druhá kontrola z tejto oblasti bola zameraná na činnosť zdravotných poisťovní týkajúcu sa úhrad

zdravotnej starostlivosti a mala tiež odpovedať na otázku, ako MZ SR realizuje odporúčania NKÚ SR z prvej

etapy kontroly nemocníc, kde je toto ministerstvo zriaďovateľom.

NKÚ SR sa dlhodobo venuje téme vzdelávania. Tentokrát bola kontrola zameraná na hospodárenie vysokých

škôl. Dôvodom záujmu bolo najmä:



veľký objem finančných prostriedkov - na transfer vysokým školám MŠVVŠ SR rozpočtuje každoročne

sumu cca 460 mil. €;

viaczdrojové financovanie - náklady vysokých škôl sú kryté aj z iných zdrojov financovania, tak v hlavnej

činnosti ako aj podnikateľskej činnosti;

za posledné obdobie (cca 10 rokov) nebola vykonaná kontrola zameraná na celkové hospodárenie

a prehľadnosť jednotlivých zdrojov.

14

Téma bola považovaná za aktuálnu a významnú aj z toho dôvodu, že slovenské vysoké školy nedosahujú

očakávané výsledky v kvalite. Súčasne je kritizovaný spôsob financovania. Okrem kontroly hospodárenia bolo

cieľom kontroly preskúmať aj podmienky poskytovania ubytovacích služieb študentom týchto škôl.

Úroveň týchto služieb je popri kvalite poskytovaného vzdelávania tiež jedným z faktorov pri rozhodovaní

študentov o tom, kde budú študovať.

To, že existuje úzke prepojenie medzi vzdelaním a trhom práce je zrejmé. Ideálne je, ak vzdelávacie inštitúcie

poskytujú vedomosti a zručnosti, ktoré sú žiaduce na trhu práce. V opačnom prípade časť absolventov

nenachádza pracovné príležitosti a jedným z riešení je ich rekvalifikácia v rámci rôznych programov štátu alebo

podnikateľských subjektov. Keďže ide o aktuálny a spoločensky závažný problém, zamerala sa kontrola NKÚ

na to, ako je v tejto oblasti efektívny projekt REPAS, ktorý je určený práve na riešenie nesúladu medzi

vzdelaním absolventov a dopytom na trhu práce.

Aj v roku 2017 úrad vykonal kontrolu v oblasti dopravnej infraštruktúry a služieb v doprave. Tieto sú

neoddeliteľnou súčasťou každodenného života obyvateľov, ale tiež dôležitým faktorom zamestnanosti, investičnej

aktivity, rozvoja cestovného ruchu a napomáhajú znižovať rozdiely medzi regiónmi. Do centra pozornosti NKÚ sa

dostali dopravné politiky zamerané na špecifické oblasti, ktoré sú akoby na okraji záujmu, ale úrad ich vníma ako

dôležité. Kým v minulom roku bola pozornosť zameraná na výstavbu diaľnic a problematiku ciest I. triedy

v správe SSC, v roku 2017 sa NKÚ zameral na kľúčové uzly národnej dopravnej siete, a to zmapovať stav

mostov na cestách II. a III. triedy. Konkrétne príklady z nedávnej minulosti v Piešťanoch alebo v Košickom kraji

cez vodnú stavbu Ružín, ktorá viedla k jeho úplnej uzávierke ukázali, aké riziko a aké náklady obyvateľstvu

a prepravcom prináša nerealizovaná oprava a údržba týchto stavieb, a preto analýza stavu mostov na cestách

II. a III. triedy, ktoré sú dôležitou súčasťou cestnej siete, ale aj ovplyvňujú aj celkovú hybnosť obyvateľstva

a dopravnú dostupnosť vo všetkých regiónoch Slovenska, je mimoriadne dôležitá. Jej výsledky majú o stave

informovať občanov a odbornú verejnosť, ale najmä slúžiť orgánom a inštitúciám zodpovedným za tieto stavby

a ich stav, aby prijali adekvátne opatrenia.

Problematika životného prostredia je, vzhľadom na jej prierezovosť, veľmi náročná na správne riadenie

a dosahovanie želaných výsledkov. Je to oblasť z dopadom na zdravie obyvateľstva, kvalitu žitia, citlivá

na aktivity v oblasti dopravy, priemyslu či poľnohospodárstva. Jej dôležitosť je zahrnutá v Národnom programe

reforiem SR a je základom pre napĺňanie trvalo udržateľných cieľov Agendy 2030. Z pohľadu verejných financií

patria opatrenia na napĺňanie environmentálnych cieľov medzi finančne najnáročnejšie, čo je často spojené

s rizikom neplnenia cieľov, alebo neefektívneho, nehospodárneho alebo neúčinného využitia prostriedkov, kedy

veľká časť zdrojov ide do príprav, rôznych štúdií a pod., ktoré sa často nevyužívajú, opatrenia na seba

nenadväzujú, najmä ak sú v kompetencii viacerých rezortov, čo marí ich efekt a pod. O týchto problémoch

svedčia aj výsledky kontrol, ktoré úrad vykonal v minulom období, napr. v oblasti likvidácie environmentálnych

záťaží. Rôzne environmentálne aspekty sa stali predmetom kontrolných akcií zameraných na ochranu

ovzdušia, investície do odkanalizovania, na znižovanie energetickej účinnosti verejných budov.

Manažmentu štátnej ochrany prírody sa venovala medzinárodná kontrolná akcia zameraná na biosférickú

rezerváciu „Východné Karpaty“.

NKÚ pri kontrolách politík, stratégií, či organizácii opakovane a dlhodobo zaznamenáva jeden z hlavných

spoločných problémov, a to nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie nevyhnutných krokov

a opatrení. Chýbajúce finančné zdroje je možné doplniť efektívnejším nastavením fungovania organizácií,

včasnou a kvalitnou prípravou na čerpanie fondov EÚ, nastavenie výberu projektov tak, aby bola čo najväčšia

pridaná hodnota, ktorú je možné merať a hodnotiť. Pod touto optikou sa plán roku 2017 zameral na rôzne oblasti

štátneho manažmentu a manažmentu územnej samosprávy. Kontrolná činnosť v uplynulom období ukázala

veľké nedostatky a formalizmus vo výkone povinností spojených so zakladateľskou funkciou a funkciou akcionára

rôznych ministerstiev. NKÚ v minulom roku pokračoval v preverovaní systému riadenia štátnych podnikov

15

v zakladateľskej pôsobnosti MPRV SR. Toto ministerstvo je kapitola s najväčším počtom štátnych podnikov v SR

a tiež akcionárom spoločností, ktoré hospodária so značnou hodnotou majetku, a preto je dôležité preveriť akým

spôsobom plní svoje povinnosti ako zakladateľ a tiež, aká je úroveň hospodárenia týchto subjektov. Obdobné

otázky sú kladené aj v prípade kontroly spoločnosti Verejné prístavy a.s. ktorých zakladateľom je rezort dopravy.

Keďže zakladateľom a akcionárom rôznych spoločností je aj samospráva, kontrola mala za cieľ zistiť, ako

územná samospráva zabezpečuje výkon zakladateľských funkcií v obchodných spoločnostiach.

Manažment správcov rozpočtových kapitol nesie hlavnú zodpovednosť za spôsob, akým sa využívajú rozpočtové

zdroje a za to, na čo sú vynakladané. Skúsenosti z vykonaných kontrol a analýza verejne dostupných údajov

v poslednom období poukazujú na riziko uzatvárania zmlúv na činnosti, ktoré sú často v náplni práce vlastných

zamestnancov, alebo na služby, ktoré nie sú pre činnosť organizácie nevyhnutné. Preto sa kontroly zamerali

na výdavkovú politiku v oblasti uzatvárania, registrácie, vecného a finančného plnenia zmlúv v rezortoch dopravy

a hospodárstva, kde podľa dostupných zdrojov boli vynaložené značné prostriedky práve na túto činnosť.

Kontrola mala zistiť, či problém neefektívnych a nehospodárnych zmluvných vzťahov, ktoré kontrola NKÚ

identifikovala v kontrolách vykonaných v roku 2016 je všeobecnejším problémom, alebo iba výnimočným. Ďalšia

z kontrol venujúcich sa výdavkovej politike sa venovala rôznym aspektom vynakladania výdavkov

na medzirezortný rozpočtový program SK PRES 2016 a zmluvným vzťahom s tým spojeným. Nehospodárne

nakladanie s rozpočtovými prostriedkami, často na hrane zákona, môže mať v štátnych organizáciách rôznu

podobu. Vyplácanie odmien na Najvyššom súde SR v rokoch 2009 – 2010, ktoré sa stali predmetom podnetu

na kontrolu, znaky takéhoto rizika nieslo, a preto sa tento podnet stal kontrolnou akciou v roku 2017.

V rámci stratégie budovania efektívnej verejnej správy je množstvo programov a projektov, ktoré túto stratégiu

majú naplniť. Jedným z nich je aj program ESO, schválený Vládou SR v apríli 2012, ktorého cieľom bolo

dosiahnuť zníženie a optimalizáciu nákladov na fungovanie miestnej štátnej správy zjednotením vybavovania

rôznych záležitostí právnických a fyzických osôb na jednom mieste. Úspory v rokoch 2013 – 2015 mali dosiahnuť

výšku takmer 700 mil. €. Kontrolou zahájenou v roku 2017 bol stanovený cieľ kontroly zistiť, či sa hlavné ciele

programu aj naplnili.

Efektívna verejná správa, to je aj efektívny spôsob verejného obstarávania. V roku 2013 došlo k úprave zákona

o verejnom obstarávaní a zavedený nový pojem „Elektronické trhovisko“. Týmto nástrojom obstarávania sa

mala znížiť administratívna záťaž určitej časti verejného obstarávania, skrátiť jeho čas, zjednodušiť nákup, zvýšiť

transparentnosť a vytvoriť protikorupčný nástroj. Zároveň tento spôsob obstarávania mal zabezpečiť značnú

úsporu verejných prostriedkov. Kontrolóri NKÚ mali preveriť, či sa v praxi aj reálne dosahujú plánované zámery

tohto spôsobu verejného obstarávania a či vykazovaná výška úspor je reálna a skutočná.

Keďže prostriedky z fondov EÚ a z iných zahraničných zdrojov sú naďalej významným zdrojom financovania

rôznych oblastí verejnej správy, bola táto téma predmetom plánu kontrol aj v roku 2017. Po analyzovaní rizík

a rizikových sektorov, resp. subjektov a stanovení významnosti, NKÚ SR sa zameral na kontrolu výziev a vyzvaní

programového obdobia 2014 – 2020. Proces výziev/vyzvaní od ich vyhlásenia až po vyhodnotenie predložených

žiadostí o nenávratný finančný príspevok a podpisy zmlúv s úspešnými uchádzačmi je kľúčový proces, ktorým

zabezpečujeme maximálny dosah a účinok prostriedkov Európskej únie a Slovenskej republiky vynaložených

na financovanie projektov. Zo strategického hľadiska, kontrola postupov riadiacich orgánov

a sprostredkovateľských orgánov pri vyhlasovaní výziev či vyzvaní je pri hodnotení a výbere projektov výrazným

krokom, ktorý upozorní na prípadné nedostatky. Včasným určením nedostatkov sa môže zabrániť prideleniu

neoprávnených finančných prostriedkov pri výberovom procese, ktoré by následne mohlo viesť k vzniku

paušálnych korekcií.

V pláne kontrolnej činnosti na rok 2017 je aj kontrolná akcia zameraná na nastavenie Národnej koncepcie

informatizácie verejnej správy SR a uplatňovanie jej princípov efektívnosti a hospodárnosti. Slovensko

16

dlhodobo vykazuje nedostatky v oblasti IT služieb, ktorých poskytovateľom je verejný sektor. Tento negatívny fakt

sprevádza nehospodárne a neefektívne použitie verejných zdrojov, na čo poukázali aj kontroly NKÚ

v predchádzajúcom období. Vypracovanie a najmä aplikácia tejto koncepcie by mala zabezpečiť kvalitatívnu

zmenu nielen v poskytovaní služieb verejnej správy voči verejnosti, ale aj v samotnom výkone verejnej správy.

Aplikácia koncepcie je ambicióznym nástrojom Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Táto

kontrola bude ukončená až v apríli 2018, ale už jej výkon v roku 2017 ukázal, že vznikajú viaceré závažné riziká

nenaplnenia koncepcie a tým aj nevyčerpania zdrojov EÚ na informatizáciu verejnej správy.

Z prostriedkov EÚ sú financované programy na podporu rôznych podnikateľských a nepodnikateľských aktivít.

Súčasťou schváleného plánu na rok 2017 je aj kontrola zameraná na efektívnosť a účinnosť systému

financovania živočíšnej výroby z fondov EÚ a štátneho rozpočtu. Zabezpečenie optimálnej miery

sebestačnosti v zásobovaní produktov živočíšnej a rastlinnej výroby je významnou otázkou bezpečnosti krajiny

a jej občanov. V tejto oblasti trpí poľnohospodársky podnikateľský sektor mnohými problémami, medzi ktorými je

nedostatok finančných zdrojov významným problémom a podpora zo strany štátu i EÚ je v súčasnosti

nevyhnutná. Rovnako nevyhnutné je zabezpečiť, aby podpora bola efektívna a pomáhala rozvíjať

poľnohospodársky sektor a jeho subjekty. Aké sú výsledky podpory v živočíšnej výrobe je cieľom kontroly, ktorá

bude ukončená v roku 2018. Zároveň zámerom NKÚ je v budúcom roku realizovať obdobnú kontrolu zameranú

na problematiku podpory rastlinnej výroby.

Súčasťou plánovaných kontrolných akcií bola aj záverečná kontrola využívania zdrojov Švajčiarskeho

finančného mechanizmu, v rámci ktorého SR mohla využívať príspevok Švajčiarskej konfederácie po obdobie

10 rokov a NKÚ SR bolo povinnou osobou vykonávať každoročne kontrolu využívania tohto príspevku. Zistenia

z kontroly ukázali, že implementáciu Švajčiarskeho finančného mechanizmu možno považovať za príklad dobrej

praxe, hlavne vo vzťahu k problémom s implementáciou v štrukturálnych fondoch.

NKÚ SR v rámci svojej kompetencie vykonáva kontrolnú činnosť aj v územnej samospráve. Dlhé roky

prirodzene prevažovali kontroly zamerané na kontrolu hospodárenia, výkazníctva, procesu rozpočtovania

a monitorovania verejne dostupných finančných údajov. Išlo o novú kompetenciu úradu, a tak bolo potrebné zistiť

úroveň hospodárenia samosprávy a nakladania s majetkom. Takmer všetky kontroly zamerané na menšie a malé

obce ukazujú, že tieto objektívne nedokážu plniť všetky svoje zákonné povinnosti bez problémov a kontrola NKÚ

v týchto samosprávach nahrádzala často povinnosti zastupiteľstva alebo vlastnej kontrolnej činnosti, čo nemôže

byť dlhodobo úlohou úradu.

Na základe výsledkov kontrolnej činnosti samosprávy a jej organizácií NKÚ dospel k záverom, že v značnej časti

samosprávy pretrvávajú problémy v hospodárení s prostriedkami rozpočtov, majetkom, majetkovými právami, ale

aj v účtovníctve a výkazníctve. Sú to oblasti, ktoré by mali byť v rozhodujúcej miere predmetom kontrolnej

činnosti obecných kontrolórov a obecného zastupiteľstva. Na tieto opakujúce sa problémy NKÚ SR poukazuje už

roky, bez výraznejšej odozvy. Kým nebudú prijaté zásadnejšie opatrenia, aby všetky obce boli schopné plniť si

všetky zákonné povinnosti spojené s ich originálnymi a prenesenými kompetenciami, ktorých nie je málo a sú

stále náročnejšie, NKÚ pristúpi k zmenenej stratégii kontrol v samospráve. Znamená to, že v portfóliu kontrol

zameraných na samosprávu bude znižovať množstvo kontrol zameraných na hospodárenie s finančnými zdrojmi

a majetkom jednotlivých obcí a miest. Prednostne sa úrad bude venovať problémom spojeným s výkonom

prenesených kompetencií štátu na samosprávu, alebo prierezovým problémom hospodárenia veľkých miest

a VÚC, ktoré môžu výraznejšie ovplyvniť hospodárenie štátu a jeho fiškálne ciele. Dôvodom kontroly môžu byť aj

podnety od občanov a inštitúcií, ktoré poukazujú na riziká nezákonného alebo nehospodárneho využívania

domácich alebo európskych zdrojov samosprávou a tieto kontroly budú cielené iba na preverenie údajov

v podnete a spravidla nebudú dôvodom na hodnotenie systémového výkonu kompetencií samospráv.

Z vyššie uvedených dôvodov boli do plánu na rok 2017 zaradené iba 4 kontrolné akcie, ktorých cieľom bolo

preveriť rôzne stránky hospodárenia menších samospráv. Veľká kontrolná akcia, vykonaná na vzorke 70 obcí

a miest vo veľkostnej kategórii do 20 tis. obyvateľov, bola venovaná problematike elektronických služieb

17

v samospráve. V septembri 2013 bol schválený zákon o e-Governmente. Od novembra 2016 majú všetky orgány

verejnej moci, teda aj subjekty samosprávy povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky. Kontrolná akcia

v roku 2017 mala posúdiť pripravenosť samosprávy na poskytovanie služieb e-Governmentu a tiež

na efektívne vynakladanie verejných prostriedkov na tieto služby. Okrem týchto kontrol sa činnosti samosprávy

čiastočne dotýkali aj iné kontroly, ktoré sme uviedli v rámci iných kontrolných tém. Napr. v II. etape kontroly

zdravotníckych zariadení sa kontrola týkala aj nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC a miest, obdobne

problematika odkanalizovania, ktorá je zaradená pod problematiku životného prostredia sa tiež týka a bola

posudzovaná aj z pohľadu činnosti samosprávy a pod.

2.4. Výsledky kontrolnej činnosti ukončenej v roku 2017 v číslach

Vyhodnotenie výsledkov kontrolnej činnosti za rok 2017 obsahuje údaje a poznatky z 33 kontrol. Deväť z nich sú

kontroly ktoré boli zahájené v roku 2016 a 24 ukončených kontrol z plánu kontrolnej činnosti roku 2017.

Z ukončených kontrolných akcií bolo 5 kontrol typu výkonnostnej kontroly a 16 kontrol typu kontroly súladu.

Kombináciou princípov kontroly výkonnosti, finančnej a súladu bolo vykonaných 12 kontrol. Štruktúru ukončených

kontrolných akcií znázorňuje nasledovný graf.

Graf č. 5: Kontrolné akcie ukončené v roku 2017 podľa typu kontroly v percentách (33 KA)

12%

Kontrola súladu

9%

Kontrola výkonnosti

49%

Kontrola výkonnosti a súladu

15%

Kontrola súladu a finančná

Kontrola výkonnosti, súladu a

finančná

15%

Kontrolou v roku 2017 sme preverili 293 subjektov, u ktorých bolo identifikovaných 2 245 zistení z rôznych

oblastí ich činnosti – od porušení zákonov – až po systémové nedostatky, ktoré spôsobujú, že vynaložené zdroje

sa nevyužívajú efektívne alebo hospodárne či účinne. K ich náprave prijali subjekty 1164 opatrení. Okrem

toho kontrolóri NKÚ formulovali 439 odporúčaní, ktorých prijatím by bolo možné predchádzať zisteným

nedostatkom.

18

Graf č.6: Výsledky kontrolnej činnosti v roku 2017 týkajúce sa subjektov štátnej správy a samosprávy.

2000

1500

1000

500

1660

972

subjekty štátnej správy

subjekty samosprávy

175

585

370

128

169

192

0

Subjekty

Zistenia

Odporúčania

Opatrenia

Najzávažnejšie zistenia, ktoré boli podozreniami z trestnej činnosti boli postúpené orgánom činným v trestnom

konaní. NKÚ SR v roku 2017 podal 16 trestných oznámení. Podľa vyhodnotenej miery závažnosti

a príslušnosti boli podané 2 trestné podania na Generálnu prokuratúru SR, 4 trestné oznámenia na krajské

prokuratúry, PZ SR Národnej kriminálnej agentúre bolo odstúpených 5 podnetov, Úradu boja proti korupcii

1 podnet a 4 podnety boli podané na okresné riaditeľstva PZ SR. V roku 2017 bolo 13 podnetov pre výkon

kontroly v oblasti verejného obstarávania podaných Úradu pre verejné obstarávanie. Celkom 20 podnetov

porušenia finančnej disciplíny bolo smerovaných príslušným orgánom Ministerstva financií SR.

Tabuľka č. 3: Prehľad odstúpení

Adresát

Počet podaní v roku 2017

Podozrenie z trestnej činnosti

Prokuratúra

16

6

Policajný zbor SR

10

Porušenie finančnej disciplíny, z toho:

Ministerstvo financií SR

20

9

Úrad vládneho auditu

11

Úrad pre verejné obstarávanie

13

9

Netrestné podania na prokuratúru

19

3. Podstatné kontrolné zistenia v roku 2017

Spätná väzba, ktorú NKÚ SR poskytuje v podobe informácií z kontrolnej činnosti o hospodárení s verejnými

prostriedkami a majetkom štátu a samosprávy, je dôležitá nielen pre kontrolované subjekty a ich vnútorný

kontrolný systém, ale sú dôležitými informáciami aj pre odbornú a širokú verejnosť o pravom stave vecí. Toto je

poslaním NKÚ ako nezávislej inštitúcie a plnením jej nezastupiteľnej funkcie vo fungovaní demokratického štátu.

Každý výstup z kontroly by tak mal byť príležitosťou k náprave, ak sa zistia nedostatky a nie príležitosťou

na spochybňovanie či zjednodušovanie problémov. Motiváciou úradu je kontrolou prispievať v maximálne

možnej miere k pozitívnym zmenám v hospodárení verejnej správy a k ich presadzovaniu a prinášať tak

spoločnosti pridanú hodnotu a nie vyvolávanie napätia či konfliktov. Úrad je nestrannou, nezávislou a apolitickou

organizáciou, a tak aj pristupuje ku kontrole a jej výsledkov. Dosiahnutie cieľa, aby sa kontrola a jej odporúčania

využili k zdokonaľovaniu riadenia však nie je možné v plnej miere dosahovať len jednoduchým posudzovaním

zákonného používania verejných zdrojov a majetku, ich správneho účtovania a vykazovania. Je nevyhnutné, aby

sa kontrolná činnosť úradu stále viac zameriavala na posúdenie toho, či vynaložené prostriedky slúžia

na osahovanie cieľov jednotlivých verejných politík efektívnym spôsobom a prinášajú zamýšľaný úžitok. Je tiež

dôležité posúdenie, či na dosahovanie cieľov, ktoré chce dosiahnuť spoločnosť alebo organizácie verejnej správy

sú dostatočné finančné a ľudské zdroje. Nie je to jednoduchý zámer, vyžaduje aj na NKÚ realizovať množstvo

zmien, potrebu nahrádzať jednoduché prístupy ku kontrole zložitejšími a sofistikovanejšími tak, aby informácie

z kontroly boli objektívnym obrazom skutočného stavu vecí. Napriek tomu sme presvedčení, že NKÚ SR svojou

činnosťou splní svoje poslanie, pretože:

 navrhovanými opatreniami na odstránenie nedostatkov zistených pri kontrole pôsobí

na príslušné orgány štátnej správy a samosprávy aby vykonali nápravu

 vykonávaná kontrola a jej výsledky plnia preventívnu funkciu v subjektoch verejnej správy

 kontrolou posilňujeme zodpovednosť subjektov verejnej správy za svoju činnosť

 poukazujeme na dobrú prax i zlú prax v hospodárení štátu a v samospráve

 identifikujeme nedostatky právnej úpravy

 poskytovaním informácií o výsledkoch kontrol informujeme verejnosť a odborníkov o mnohých

dôležitých skutočnostiach v oblasti verejných zdrojov a verejných politík.

3.1. Rozpočtový proces v stanoviskách a kontrolných akciách

3.1.1 Silné a slabé stránky rozpočtového procesu

Priestor pre kontrolnú činnosť NKÚ je v rozhodujúcej miere vymedzený cieľmi, pravidlami a výsledkami

rozpočtovej politiky a jej jednotlivých subjektov. V praxi tento priestor predstavujú zákony a iné normy, ktoré

upravujú rozpočtový proces a jeho dodržiavanie, príjmová, výdavková a regulačná politika, ktorá má odrážať

strategické a operatívne ciele rozvoja spoločnosti a jednotlivých zložiek. Tieto sú zhmotnené v štátnom rozpočte

a v rozpočtoch ostatných subjektov verejnej správy. Preto aj jedna zo zákonných povinností NKÚ je vyjadrovať

svoje stanovisko k štátnemu rozpočtu a rozpočtu verejnej správy, a to na základe vlastnej analytickej a kontrolnej

činnosti, ktorá sa týka rozpočtovej a fiškálnej politiky.

Silnou stránkou rozpočtového procesu sú národné a medzinárodné pravidlá, ktorými je Slovensko viazané. Ich

cieľom je najmä zabrániť vysokým deficitom a nadmernému zadlžovaniu. NKÚ považuje dodržiavanie týchto

pravidiel za mimoriadne dôležité a každý pokus o ich zmenu je možné považovať za znižovanie dôveryhodnosti

štátu vo vzťahu k občanom a investorom. Z tohto dôvodu vidí úrad určité slabiny rozpočtového procesu

v plánovaní salda rozpočtu verejnej správy, ktoré podľa predbežných výsledkov hospodárenia malo dosiahnuť

20

za rok 2017 úroveň 1,63 % HDP, pričom vláda v schválenom rozpočte na rok 2017 naplánovala saldo na úrovni

1,29 % HDP. To predstavuje riziko nenaplnenie kľúčového cieľa rozpočtu VS na rok 2017 o 0,34 % HDP.

Kľúčové rozpočtové ciele vlády na roky 2018 až 2020 vychádzajú z pravidiel preventívnej časti Paktu stability

a rastu a spoločnej európskej metodiky výpočtu štrukturálneho salda. V porovnaní s rozpočtom verejnej správy

na roky 2017 až 2019 boli ciele v oblasti salda upravené. Deficit by mal byť vo výške 0,83 % HDP v roku 2018

a 0,10 % HDP v roku 2019, čo zodpovedá uvoľneniu cieľa o 0,39 % HDP, resp. 0,26 % HDP. Vyrovnaný rozpočet

by malo Slovensko dosiahnuť v roku 2020, čo je v súlade s programovým vyhlásením vlády. K odloženiu cieľov

došlo aj voči Programu stability a rastu z apríla 2017, podľa ktorého mal byť dosiahnutý vyrovnaný rozpočet

už v roku 2019.

Naplnenie cieľa vyrovnaného hospodárenia rozpočtu VS už bolo niekoľkokrát presunuté na neskoršie obdobie,

z toho dôvodu NKÚ vidí riziko v dosiahnutí vyrovnaného rozpočtu v roku 2020.

Slabým miestom rozpočtového procesu sa javí aj dosahovaná výška dlhu verejnej správy, a najmä opatrenia

na jeho znižovanie. NKÚ vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2016 konštatoval, že

aj napriek opatreniam na jeho zníženie, zostáva dlh verejnej správy od roku 2012 v sankčnom pásme podľa

zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Dlh verejnej správy mal dosiahnuť v roku 2017 podľa odhadu MF SR

úroveň 50,9 % HDP (podľa jesennej notifikácie). Znamená to, že by mal skončiť v hraniciach prvého sankčného

pásma dlhovej brzdy. Plánovaný dlh podľa návrhu rozpočtu na rok 2018 by mal byť na úrovni 49,9 % HDP. Dôjde

tak k jeho medziročnému zníženio 1,0 p. b. V absolútnych číslach dlh vzrastie o 1 613 mil. €.

Graf č. 7: Vývoj dlhu verejnej správy

Dlh verejnej správy v rokoch 2009 až 2017 v mil. € a % HDP

50 000,0

40 000,0

30 000,0

20 000,0

10 000,0

0,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

2009

23 236, 27 842, 30 846, 37 925, 40 600, 40 725, 41 295, 42 053, 44 284,

36,3 41,2 43,7 52,2 54,7 53,6 52,5 51,9 52,7

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016 2017*

Dlh v mil. eur

Dlh v % HDP

*Návrh rozpočtu MF SR, Zdroj: ŠÚ SR

NKÚ vo svojom stanovisku k štátnemu rozpočtu i rozpočtu verejnej správy dlhodobo poukazuje na ďalšiu slabú

stránku rozpočtového procesu, za ktorú považuje značný počet rozpočtových opatrení. Tieto v prípade

štátneho rozpočtu majú podobu presunov rozpočtových prostriedkov, povoleného prekročenia limitu výdavkov

a viazania rozpočtových prostriedkov. Všetko sú to zákonné možnosti pohybu rozpočtových prostriedkov v čase,

vnútri a medzi kapitolami a stali sa pevnou súčasťou riadenia rozpočtu SR. Odôvodňujú sa najmä

naviazanosťou rozpočtu na čerpanie prostriedkov z európskych fondov a viacročné rozpočtovanie, či

legislatívne opatrenia vlády v priebehu rozpočtového roku. Počet rozpočtových opatrení v rokoch 2012 až 2017

dokumentuje nižšie uvedená tabuľka.

21

Tabuľka č.4 : Vývoj rozpočtových opatrení v rokoch 2012 – 2017

2012 2013 2014 2015 2016 2017

1 672 2 303 2 447 3 442 2 024 1 787

Rozpočtové opatrenia spolu

z toho:

Ministerstvo financií SR

284 417 467 486

138 177 197 299

306 173

306 287

Všeobecná pokladničná správa

Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Ministerstvo vnútra SR

124 178

64

82

68

61

95

167 111 108 177

177 327 353 443

119

288 197

Ministerstvo životného prostredia SR

Ministerstvo zdravotníctva SR

22

45

27

40

27 148

51 75

60

62

72

49

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo hospodárstva SR

230 348 386 441

160 100

66

32

71

42

87 162

50 69

94

60

39

57

Zdroj: www.rozpocet.sk, Záverečné účty kapitol

Najväčší objem v roku 2017 predstavujú opatrenia v rámci uvoľnenia rozpočtových prostriedkov

z predchádzajúcich rokov. V podmienkach MDaV SR to bolo 878 167 tisíc €, MPaRV SR 755 154 tisíc €,

MPSVaR SR predstavoval objem 199 505 tisíc €. Ďalšou skupinou sú opatrenia v rámci zabezpečenia

prostriedkov na zvýšenie miezd zamestnancom v štátnej a verejnej správe pričom najväčší objem predstavovali

opatrenia na MS SR 9 834 tisíc € a MPSVaR SR 6 834 tisíc €, MPaRV SR 1 308 tisíc €. Vzhľadom

na nečerpanie prostriedkov z európskych fondov dochádza k viazaniu rozpočtových prostriedkov a presunu

do nasledujúceho roka. Najväčší objem predstavujú opatrenia MDaV SR v objeme – 1 526 739 tisíc €,

MPaRV SR v objeme – 1 007 554 tisíc €, MŽP SR v objeme – 403 567 tisíc €.

Napriek tomu, že správcovia kapitol odôvodňujú vysoký počet rozpočtových opatrení vyššie uvedenými dôvodmi,

NKÚ takýto stav hodnotí dlhodobo za slabú stránku rozpočtového procesu. Vysoké množstvo rozpočtových

opatrení z dôvodov časového nesúladu medzi skutočným príjmom prostriedkov z fondov EÚ a čerpaním

výdavkov na projekty by bolo možné obmedziť lepším manažmentom tohto procesu, na čo NKÚ upozorňuje dlhší

čas. V oblasti rozpočtových vzťahov SR a EÚ úrad vo svojom ostatnom stanovisku k ŠR upozornil na pomalší

nábeh čerpania prostriedkov 3. programového obdobia a na potrebu zdynamizovať čerpanie na národnej úrovni.

Úsilie všetkých zainteresovaných by malo smerovať k tomu, aby čo najvyšší objem oprávnených výdavkov bol

predložený na EK v rámci účtovného roku za účelom absorbovania čo najvyššieho objemu príslušnej ročnej

zálohy. V rámci 3. účtovného roka nedošlo k absorbovaniu značnej časti ročnej zálohy a v roku 2018 bude

potrebné EK vrátiť viac ako 83 % jej nezúčtovanej časti. Aj KA 4/2017 zameraná na kontrolu hodnotiaceho

a výberového procesu výziev a vyzvaní programového obdobia 2014 – 2020 poukazuje na množstvo problémov

v týchto dôležitých krokoch, od ktorých v mnohom závisí, či zdroje budú čerpané včas, alebo či budú čerpané

vôbec.

Podľa názoru NKÚ časť rozpočtových opatrení je spojená s nadhodnotením alebo podhodnotením potrieb

rozpočtových prostriedkov správcami kapitol, ktoré nezodpovedajú skutočným potrebám alebo ani

možnostiam jednotlivých správcov kapitol a ani nedostatočnému zvládnutiu programového rozpočtovania.

Svedčia o tom veľké hodnoty medziročných presunov alebo prekročenia limitov viacerých ministerstiev. Okrem

už vyššie uvedených súm viacerých rezortov, MF SR rozpočtovými opatreniami typu „prekročenie limitu

výdavkov“ zabezpečovalo financovanie IT systémov v objeme 21 mil. € a objeme 18,609 mil. €, MPaRV SR

2 mil. € na IT systémy v PPA a pod. Takto nastavené pravidlá rozpočtových opatrení podľa názoru NKÚ

nemotivujú k dôslednému plánovaniu príjmov a výdavkov jednotlivých kapitol.

22

Osobitným problémov rozpočtového procesu je programové rozpočtovanie. Za jeho slabú stránku – podobne

ako aj v prípade iných programov a projektov financovaných z národných alebo európskych zdrojov – je častá

absencia merateľných ukazovateľov, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť nielen čerpanie v súlade

so zákonom, ale aj hodnotiť efektívnosť a účinnosť vynaložených prostriedkov v jednotlivých programoch.

Väčšina kontrolovaných projektov v roku 2017 tento nedostatok potvrdzuje.

Za slabú stránku rozpočtového procesu NKÚ považuje i problematiku rezerv. Pre rok 2017 sa ich výška

rozpočtovala v hodnote cca 500 mil. €. Za problém považujeme najmä tie, ktoré nemajú definovaný účel, a preto

NKÚ vo svojom stanovisku k ŠR SR na rok 2018 upozornil na nevyhnutnosť pristupovať k čerpaniu rezerv

v súlade s ich účelovým určením a v prípade bližšie nešpecifikovaných rezerv zabezpečiť ich oprávnené použitie

v kapitolách, kde vzniknú riziká v priebehu roka.

3.1.2. Štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy – príjmová a výdavková politika

To, že slovenskej ekonomike sa v posledných rokoch darí, ale i to, akú úlohu v ekonomike verejnej správy hrajú

prostriedky fondov EÚ, dokumentuje nižšie uvedený graf. Z jeho údajov vyplýva, že za obdobie rokov 2009 až

2016 sa príjmy verejnej správy zvýšili o cca 37,4 % a výdavky o 33,5 %. Každoročný mierny nárast počas celého

obdobia bol v rokoch 2014 a 2015 vystriedaný vysokými prírastkami príjmov a výdavkov oproti roku 2013 – nárast

roku 2015 oproti 2013 predstavuje 16 % v prípade príjmov a 16,1 v oblasti výdavkov, čo bolo spôsobené

výrazným čerpaním európskych fondov v rokoch 2014 a ešte výraznejšie v roku 2015. Efekt tohto zdroja v roku

2016 na príjmy a výdavky bol však oveľa nižší, čo sa prejavilo v poklese oboch strán rozpočtu – pokles príjmov

takmer o 5 % a výdavkov o 6 %. Údaje o vývoji príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy jasne ukazujú aký

vplyv na ich hodnoty má čerpanie alebo nečerpanie európskych zdrojov.

Graf č. 8: Vývoj príjmov a výdavkov verejnej správy (ESA 2010 v mil. €)

38 000

36 000

34 000

32 000

30 000

28 000

26 000

24 000

22 000

20 000

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

Príjmy spolu

Výdavky spolu

Zdroj: MF SR, Návrh RVS 2018-2020

Pre rozvoj spoločnosti je mimoriadne dôležité, aby ekonomický rast nebol podporovaný iba verejnou

a súkromnou spotrebou, ale aj kapitálovými investíciami. O nedostatočnom financovaní investičných potrieb

významných odvetví rozvoja poukazujú výsledky kontrol realizovaných v poslednom období. Vývoj kapitálových

výdavkov verejnej správy v období rokov 2009 – 2016 je zaznamenaný v uvedenom grafe.

23

Graf č.9: Vývoj kapitálových výdavkov verejnej správy (ESA 2010 v mil. €)

5 615

6 000

5 000

3 677

4 000

3 227

2014

3 172

3 150

2016

3 045

2 933

2013

2 893

2012

3 000

2 000

1 000

-

2009

2010

2011

2015

Zdroj: Štátny záverečný účet 2016, MF SR

Podiel kapitálových výdavkov na celkových výdavkov verejnej správy bol v roku 2009, teda v období výraznej

recesie vo výške 16 %. V roku 2016, ktorý z pohľadu výsledkov ekonomického rastu a tým aj príjmov verejnej

správy bol priaznivý, podiel dosiahol iba 9 %. Aj keď v roku 2015 bola hodnota kapitálových výdavkov z celého

obdobia uvedeného v grafe najvyššia, jej podiel na celkových výdavkov verejnej správy bol iba mierne vyšší ako

v roku 2016 a dosiahol hodnotu 9,3 %. Výsledky o výške kapitálových výdavkov poukazujú na značnú závislosť

kapitálu verejnej správy na eurofondoch, ale na druhej strane dokumentujú aká mimoriadne nízka je kapitálová

aktivita verejnej správy. Dobré časy „prejedáme“ a na budúcnosť a pre udržateľný rozvoj robíme veľmi málo.

V praxi to znamená minimálnu mieru obnovy kapitálu a minimálnu mieru nových, najmä rozvojových investícií

do zdravotníctva, školstva, infraštruktúry, čo potvrdzujú výsledky kontrolnej akcie štátnych a samosprávnych

nemocníc, vysokých škôl, katastrofálneho stavu mostov a mostných konštrukcií na cestách II. a III. triedy.

(KA 027/2016;020/2017;032/2017)

Porovnanie štruktúry príjmov, výdavkov a kapitálových výdavkov ŠR za roky 2009 a 2018 dokumentuje graf č. 10.

Graf č.10: Vývoj príjmov, výdavkov a kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu (v mil. €)

20000

18000

16000

14000

12000

10000

8000

6000

4000

2000

0

2009 S

2010 S

2011 S

2012 S

2013 S

2014 S

2015 S

2016 S

2017 S*

2018 R

Výdavky ŠR

Kapitálové výdavky ŠR

Príjmy ŠR

Zdroj: ŠZÚ za roky 2009 - 2016, Návrh RVS na roky 2018 až 2020, MF SR

*Skutočnosť v roku 2017 predstavuje hodnotu známu k 31.12.2017

24

Na strane výdavkov bol rozdiel oproti schválenému rozpočtu ešte markantnejší, kedy skutočné výdavky boli

o 2 149,1 mil. eur nižšie ako sa plánovalo. Skutočnosť bola oproti plánu nižšia na bežných výdavkoch, ale

predovšetkým na kapitálových výdavkoch, kedy sa z plánovaných kapitálových výdavkoch skutočne vyčerpalo

iba 56,7% (pokles o 1186,3 mil. eur oproti rozpočtu 2017).

Tabuľka č.5 : Výdavky vybraných kapitol v roku 2017

Schválený

Názov ukazovateľa (v mil. €)

rozpočet 2017

Skutočnosť 2017*

Rozdiel

a

1

2

3=2-1

Ministerstvo obrany SR

990

930,6

2 471

406,9

465,1

256,2

1 233,4

1 410,4

2 185,9

154,3

843,6

1 727,5

-59,4

Ministerstvo vnútra SR

2 333

390,9

138

16

Ministerstvo spravodlivosti SR

Ministerstvo financií SR

483,9

-18,8

-233,4

-200,3

39,2

Ministerstvo životného prostredia SR

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

Ministerstvo zdravotníctva SR

489,6

1 433,7

1 371,2

2 252

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo hospodárstva SR

-66,1

-96,6

-251,5

-422,3

250,9

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

1 095,1

2 149,8

Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Zdroj: Rozpočtový informačný systém, MF SR

*Skutočnosť v roku 2017 predstavuje hodnotu známu k 31.12.2017

Z pohľadu výdavkov kapitol prekročilo čerpanie oproti schválenému rozpočtu iba MV SR, MZ SR a MS SR.

Takmer vo všetkých prípadoch bol tento stav zapríčinený predovšetkým nízkym čerpaním prostriedkov

z EÚ v rámci 3. programového obdobia.

Bežné výdavky ŠR na rok 2018 boli navrhnuté vo výške 14 624 299 tis. €, čo je o 20 048 tis. € menej oproti

rozpočtu na rok 2017. Uvedená výška rozpočtovania bežných výdavkov neumožní podľa názoru NKÚ SR pokryť

v plnej výške:



zvýšenia počtu zamestnancov a miezd vyplývajúcich z uznesení vlády SR,

zákonné nároky zamestnancov, navýšenie platovej tarify za služobnú prax, platové postupy, pohotovosť,

ostatné nárokové príplatky,



výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV z dôvodu neustáleho nárastu náročnosti úloh vyplývajúcich

z nových zákonov a uznesení vlády SR,

potrebu navýšenia mzdových výdavkov v súvislosti so schváleným zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe

(príplatku za výkon činnosti mentora, zavedenia služobného hodnotenia a odmeny pri jubileu dožitia

60 rokov),



príspevky do doplnkových dôchodkových poisťovní v rámci výdavkov na poistné,

výdavky na opravu a údržbu budov a obnovu a doplnenie techniky a interiérového zariadenia,

výdavky na pohonné hmoty a servisné prehliadky vozidiel,

financovanie nových zmlúv na prevádzku a upgrade informačno-technologických systémov, ktoré boli

zaobstarané z prostriedkov EÚ,



náhrady škody spôsobenej chránenými živočíchmi,

krytie schodku osobitného účtu v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení príslušníkov,

výdavky na vypracovanie štúdií a analýz.

25

Na základe kontroly rozpočtovania výdavkov vo vybraných kapitolách ŠR na rok 2018 NKÚ SR upriamil

pozornosť aj na niektoré výdavkové rizika a problémové programy:

V rozpočte kapitoly Ministerstva obrany upozornil na dôležitosť prípravy rezortu pre zvládnutie všetkých

úloh vyplývajúcich z výrazného navýšenia obranných výdavkov. Aj kontrola v roku 2016 ukázala vysokú

mieru nepripravenosti na zvládnutie programov, na ktoré boli vyčlenené nepomerne nižšie rozpočtové zdroje.

V rezorte Ministerstva vnútra poukázal na riziko v naplnení príjmovej stránky rozpočtu. S ohľadom

na neprehľadnosť pri postupe predaja, respektíve zámeny nehnuteľností za účelom zriadenia klientskych centier,

bude podľa názoru NKÚ naplnenie plánovaných príjmov rozpočtu problematické. Súčasťou príjmov v rámci

výberu pokút za porušenie predpisov sú aj pokuty za nezaplatenie diaľničnej známky, ich výber prostredníctvom

okresných úradov stagnuje. Trend zníženia počtu administratívnych pracovníkov, ktorý by mala priniesť reforma

ESO neprichádza. Opačný vývoj je na strane príslušníkov policajného zboru, kde dochádza k zníženiu ich počtu

kontinuálne od roku 2015, čo môže výrazne zvýšiť bezpečnostné riziko krajiny a jej občanov.

V rozpočte Ministerstva spravodlivosti identifikoval riziko v navýšení počtu sudcov. Napriek plánovanému

hromadnému výberovému konaniu a skráteniu lehoty na obsadenie sudcovských pozícií, je cieľ zvýšiť počet

sudcov o 115 veľmi ambiciózny. Problémy bude prinášať aj pokračujúci rast väznených osôb nielen v ubytovacej

kapacite väzenstva, ale aj vo výdavkoch na zabezpečenie prevádzky väzenských ústavov. Pričom v nedávnej

minulosti boli investované prostriedky do elektronického monitoringu osôb, ktorých využitie je stále

nedostatočné, pričom rezort musí vynakladať každoročne nemalé prostriedky na jeho správu a servis.

V rozpočte kapitoly Ministerstva financií poukázal na riziká, vyplývajúce z nedostatočného finančného krytia

potrieb a požiadaviek najmä rozpočtových organizácií ministerstva. Ide najmä o nekrytie výdavkov

na pokračovanie reformy UNITAS, výdavkov na nadrezortné licencie, ako aj rozvoj a prevádzku informačných

systémov rezortného a nadrezortného charakteru, na prebiehajúce, príp. hroziace medzinárodné arbitráže

a súdne spory. Úhrada týchto výdavkov v skutočnej výške sa plánuje presunom z kapitoly Všeobecná

pokladničná správa, čo zvyšuje administratívnu náročnosť realizácie rozpočtu.

V kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu upozornil na riziká najmä v súvislosti s nákupom

a distribúciou učebníc a učebných textov, s požiadavkami na financovanie asistentov učiteľov a nízkymi

finančnými prostriedkami na opravy a údržbu budov. V oblasti vedy a výskumu nie sú zabezpečené finančné

prostriedky na podporu budovania personálnej infraštruktúry vo všetkých sektoroch výskumu a vývoja

na Slovensku, na podporu spolupráce podnikov s výskumnými organizáciami a na podporu prípravy a realizácie

riešenia projektov slovenských účastníkov v rámci programu EÚ - Horizont 2020, čoho následkom môže byť

neplnenie úloh vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády SR a zablokovanie spustenia programov

schválených uznesením vlády SR.

V rozpočte Ministerstva zdravotníctva upozornil na nepriaznivý vývoj základných ukazovateľov vo vybraných

nemocniciach, z ktorého vyplýva riziko ďalšieho zadlžovania zdravotníckeho sektora. Ak sa neuvedú

do riadenia nemocníc princípy riadenia založené na permanentnom hodnotení finančného hospodárenia

a prijímania adekvátnych opatrení, aj súčasný projekt oddlžovania nemocníc nemusí priniesť očakávané

výsledky. Riziko predstavujú aj nízke kapitálové výdavky určené na rekonštrukcie budov a obnovu technického

vybavenia nemocníc. Pre zabezpečenie efektívneho a transparentného prerozdeľovania zdrojov v zdravotníctve

je potrebné zavedenie elektronického zdravotníctva (eHealth) a klasifikačného systému diagnosticko-

terapeutických skupín (DRG), a to bez ďalšieho presúvania termínov ich uvedenia do prevádzky.

V rezorte Ministerstva hospodárstva poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na výsledky hospodárenia

v nadchádzajúcich rokoch v dôsledku zníženého objemu prepravovanej ropy a predpokladaného čerpania

externých zdrojov financovania nemusia byť príjmy z Transpetrolu, a. s. naplnené. V návrhu rozpočtu došlo

k zníženiu výdavkov na investičné projekty a regionálny rozvoj a výdavkov na podporu podnikania oproti rozpočtu

na rok 2017. Zníženie predstavuje riziko obmedzenia finalizácie priemyselnej výroby a jej udržateľného

rastu, ako aj rozvoja začínajúcich podnikateľov s nepriaznivým dopadom na príjmy i výdavky rozpočtu

v strednodobom horizonte.

26

V rámci rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nedošlo k plnému pokrytiu prostriedkov na IT

systémy. Ide o finančné prostriedky pre PPA z dôvodu legislatívnych nariadení EÚ na zabezpečenie

technologických platforiem IS. Vzniká tak riziko, že bez zabezpečenia finančných prostriedkov pre PPA nebude

agentúre udelená certifikácia a bude pozastavená možnosť vyplácania podpôr pre poľnohospodárov. V nedávnej

minulosti už tento prípad nastal a činnosť agentúry bola pozastavená a platby boli zablokované.

V rozpočte kapitoly Ministerstva dopravy a výstavby upozornil NKÚ na nesystémové čerpanie v oblasti

prostriedkov EÚ. Zároveň identifikoval riziko v oblasti financovania údržby a opráv diaľnic, rýchlostných

ciest, ale aj ciest I. triedy. NKÚ SR identifikoval značné riziko aj v nedostatočnom rozpočtovaní výdavkov

pre ŽSSK v rámci zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme.

3.2. Daňové príjmy – pretrvávajú rezervy v zvýšení efektivity správy daní

a účinnosť jednotlivých opatrení boja proti podvodom na DPH nie je

dostatočne preukázateľná

Zabezpečovať výber a správu daní, prijímať opatrenia na zamedzenie daňových únikov je nezastupiteľná úloha

Finančnej správy SR (FS SR). Keďže jedna zo zákonných povinností NKÚ je kontrolovať, či túto povinnosť

finančná správa plní efektívne, hospodárne a účinne, aj v roku 2017 sa problematika daňových príjmov stala

predmetom kontrolnej činnosti úradu.

Daňové príjmy v roku 2017 predstavovali 79,6 % príjmov štátneho rozpočtu a oproti roku 2016 vzrástli o 0,76%.

Vývoj podielu daní na príjmoch za obdobie rokov 2010 – 2017 bol však dosť rozdielny. V roku 2017 bol o viac ako

6,5 % vyšší ako v roku 2010 (73%). V roku 2015 bol najnižší – 65,4%, ale v následnom roku to už bolo 77,5 %.

Takýto vývoj je výsledkom čerpania eurofondov a svedčí o vysokom vplyve týchto zdrojov na štátny rozpočet

a ovplyvňuje mnohé aspekty rozpočtového procesu, tak ako bolo uvedené vyššie (rozpočtové opatrenia, časový

nesúlad.)

Graf č.11: Vývoj príjmov štátneho rozpočtu v rokoch 2010 - 2017 (v mil. €)

18 000

16 234

16 000

14 000

12 000

10 000

8 000

6 000

4 000

2 000

0

14 276

14 014

12 796

9 134

12 497

9 293

12 002

11 830

10 613

11 068

10 901

7 962

11 152

8 700

8 462

4 342

2 671

2 441

2011

2 400

2013

2 246

2010

1 985

2016

1 568

2014

1 467

2017*

2012

2015

Celkové príjmy štátneho rozpočtu (mil. eur)

Granty a transfery

Daňové príjmy ( mil. eur)

Nedaňové príjmy

Zdroj: MF SR,SŽU 2011-2016, 2017 - Plnenie štátneho rozpočtu

*Skutočnosť v roku 2017 predstavuje hodnotu známu k 31.12.2017

27

V štruktúre daňových príjmov majú svoje nezastupiteľné miesto aj spotrebné dane, ktorých vývoj vo väzbe

na makroekonomické ukazovatele dokumentuje nižšie uvedená tabuľka.

Tabuľka č. 6: Vývoj podielu spotrebných daní na HDP a celkových daňových príjmov

2015

2016

2017

Ukazovateľ

SR

ČR

SR

ČR

SR

ČR

Podiel daňových

príjmov zo SPD na

HDP v %

2,7

7,5

3,4

2,7

2,6

3,3

2,6

-*

3,3

Podiel daňových

príjmov zo SPD na

celkových daňových

príjmoch v %

8,4

10,1

8,2

-*

9,8

8,2**

9,8

Zdroj: https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=REV k 1. 12. 2016; FR SR; Štatistický úrad SR; Český štatistický úrad Pozn. SPD

= spotrebné dane, HDP = hrubý domáci produkt, * - údaj nie je k dispozícii, ** - kvalifikovaný odhad

Tentokrát bolo cieľom KA 23/2016 a KA 28/2017 zistiť, či je správa spotrebných daní, ktoré sú nielen

významným príjmom štátneho rozpočtu, ale aj určitým regulátorom spotreby alkoholu, cigariet a pohonných hmôt,

zabezpečovaná finančnou správou efektívnym a účinným spôsobom. Cieľom bolo tiež zistiť hlavné príčiny

rozdielov vo vývoji týchto daní v ČR a SR. Vhodným spôsobom posudzovania efektívnosti rôznych činností

štátnej správy a samosprávy je využívanie informácií, s akými nákladmi sú tieto činnosti zabezpečované u iných

subjektoch, t.j. využiť metódu benchmarkingu. Z tohto dôvodu sa NKÚ SR a NKÚ ČR rozhodli vykonať paralelnú

kontrolu zameranú na vyššie uvedené problémy s vedomím, že existujú niektoré legislatívne rozdielnosti správy

spotrebných daní, ktoré efektívnosť a účinnosť môžu ovplyvňovať. Na druhej strane je ich právna úprava v súlade

s právnymi predpismi EÚ, a tak porovnania sú možné. Keďže medzinárodná kontrola v priebehu roku 2016

identifikovala viaceré problémy v efektívnejšom výkone správy daní, NKÚ SR sa rozhodol pokračovať v téme

a zaradil do plánu kontrolných akcií na rok 2017 kontrolu na posúdenie opodstatnenosti stáleho daňového dozoru

v daňových skladoch (KA 028/2017). Fyzická prítomnosť cca 200 colníkov pri výkone tohto dozoru je jedna

z významných odlišností správy spotrebných daní medzi SR a ČR.

Kontrola preukázala, že v oboch krajinách sa vývoj spotrebných daní uberá rovnakým smerom, v ich správe sú

však viaceré rozdiely. NKÚ SR ich v tejto správe uvádza podrobnejšie z dôvodu, že majú významný vplyv

na efektívnosť správy spotrebných daní a tým aj na efektívnosť rozpočtových zdrojov, ktoré táto organizácia

používa. Viaceré z nich však vyžadujú legislatívne zmeny, a preto úrad považuje za dôležité o nich v tejto správe

NR SR informovať obšírnejšie.

28

Hlavné spoločné znaky v spotrebných daniach v SR a ČR:

 Príjmy zo spotrebných daní v oboch krajinách rastú pomalšie ako ostatné daňové príjmy.

Zavádzanie ekologických opatrení, ktoré oba štáty dotujú, majú negatívny dopad na príjmy

zo spotrebných daní. Znížené príjmy je/bude potrebné nahradiť inými daňovými alebo

nedaňovými príjmami, alebo adekvátne znížiť výdavky štátu.

 Úlohu v tejto tendencii spotrebných daní má aj fakt, že ani v SR ani v ČR nie je zavedená

indexácia sadzieb spotrebných daní, čím sa tiež znižuje aj ich regulačná funkcia.

 Spoločnou tendenciou je dlhodobý rast administratívnych výdavkov vynaložených na správu

spotrebných daní, a to najmä z dôvodu rastu miezd, čo je jeden z hlavných faktorov poklesu ich

efektívnosti. V SR túto tendenciu v poslednom období ešte umocňujú výdavky vynaložené

na elektronické služby i mzdy zamestnancov vykonávajúcich stály daňový dozor. Napriek týmto

faktom kontrola zistila výrazné rozdiely v administratívnych výdavkoch vynaložených na jedného

zamestnanca spravujúceho spotrebné dane v SR a ČR. Kým v SR na výber 100 € spotrebných

daní boli výdavky v sume 1,94 €, v ČR to bolo 73 centov.

 Právna úprava spotrebných daní ČR a SR vo viacerých oblastiach ich správy významne

presahuje požiadavky EÚ, čo predstavuje potenciál pre zjednodušenie správy týchto daní

a pre úsporu administratívnych nákladov finančnej správy i podnikateľských subjektov.

Medzi úpravou správy daní v SR a ČR boli zistené tieto výraznejšie rozdiely:

 Rozdiel medzi SR a ČR na celkovom výbere, ktorý je zrejmý z tabuľky č. 5 je spôsobený najmä

výberom spotrebných daní z minerálnych olejov a tabakových výrobkov, ktoré sú v ČR cca

2,7 krát vyššie ako v SR. A to aj napriek tomu, že ČR má nižšie sadzby spotrebných daní. Svoju

úlohu tu môže zohrávať aj kurz Kč voči € v prípade zahraničných spotrebiteľov, zahraničná

turistika a cezhraničné nákupy. Pozitívny vplyv týchto faktorov na výber spotrebných daní v ČR

a negatívny vplyv najmä cezhraničných nákupov na výber týchto daní v SR je veľmi obtiažne

kvantifikovať a kontrola sa nimi ani hlbšie nezaoberala;

 v ČR prispieva k efektívnej správe spotrebných daní overovanie ekonomickej stability žiadateľov

o vydanie povolenia podnikať v danej oblasti, čo značne eliminuje riziko neschopnosti plniť

daňové povinnosti a daňové úniky;

 v ČR je zavedené povinné označovanie a farbenie vybraných minerálnych olejov a niektorých

ďalších olejov, čo môže výrazne sťažiť prax primiešiavania nezdanených minerálnych olejov

do motorovej nafty, čo je častým spôsobom daňových únikov vo viacerých krajinách EÚ;

 v SR je finančná správa povinná zo zákona zabezpečovať výkon stáleho daňového dozoru

v daňových skladoch na lieh fyzickou prítomnosťou zamestnancov správcu dane, kým česká

správa tieto úkony zabezpečuje kamerovým monitoringom a náhodnou kontrolou;

 v SR je distribúcia kontrolných známok jednoduchšia ako v ČR a kontrolné známky majú vyššiu

úroveň ochranných prvkov;

 Elektronizácia správy spotrebných daní sa v SR a ČR vykonala v rozdielnych oblastiach. V SR je

úplne elektronizovaná administrácia daňových priznaní pri spotrebných daniach; v ČR sa

elektronicky prenášajú doklady preukazujúce zdanenie tovarov podliehajúcich spotrebným

daniam v daňovom voľnom obehu. Úroveň elektronickej podpory správy daní v SR bola v čase

kontroly na vyššej úrovni ako v ČR;

 počet porovnateľných administratívnych úkonov správcov dane bol v SR a ČR v kontrolovanom

29

období porovnateľný, pričom počet porovnateľných daňových subjektov je v SR cca o tretinu

nižší ako v ČR. Správca dane v SR vykonáva v zmysle zákona značnú časť administratívnych

úkonov prevažne formou fyzického výkonu daňového dozoru, kým v ČR správca dane kladie

dôraz na vzdialený dohľad a analýzu rizík. Následná kontrolná akcia 28/2017, ktorá sa téme

daňového dozoru venovala, poukázala na značné rezervy vo výkone tohto dozoru, kedy výkon

daňového dozoru u 53 % prevádzkovateľov daňového skladu z reprezentatívnej vzorky sa ukázal

ako nepovinný a nadbytočný, čo zodpovedalo pracovnému fondu 58 zamestnancov colných

úradov za obdobie 2012 – 2016. V prepočte to znamenalo sumu mzdových prostriedkov

vo výške cca 3 mil. € za toto obdobie, ktoré by bolo možné ušetriť formou využitia colníkov

vykonávajúcich stály daňový dozor na výkon iných dôležitých činností FS SR, ak by sa takýto

fakultatívny dozor nebol uskutočnil.

 Výrazne vyššie náklady zistila kontrola aj na zavedenie systému EMCS v SR v porovnaní s ČR

(povinný systém krajín EÚ). Výdavky na zavedenie systému EMCS ako aj na upgrade systému

v rokoch

2011 – 2015 v SR boli cca o 20 % vyššie ako v ČR za 10 rokov.

Časť vyšších výdavkov slovenskej finančnej správy možno odôvodniť rozdielnou legislatívou spotrebných daní,

ktorá zvyšuje výdavky, avšak je zrejmé, že vyššia úroveň elektronizácie správy spotrebných daní v slovenskej

finančnej správe a ani vyššia úroveň bezpečnosti kontrolných známok sa dostatočne neprejavili v znížení počtu

zamestnancov správcov dane a ani vo výraznejšom znižovaní výdavkov. Napriek tomu, že úroveň dohľadu je

v oboch krajinách porovnateľná, v SR je správa spotrebných daní významne náročnejšia na personálne zdroje.

Dosiahnuť efektívnosť aspoň na úroveň v ČR, je preto potrebné považovať za veľkú výzvu a úlohu FR SR.

Znižovanie zamestnancov, najmä ak sa dotýka väčšieho počtu osôb, je vždy citlivou záležitosťou. Súčasná fáza

ekonomického cyklu a situácia na trhu práce vytvárajú vhodné podmienky na optimalizáciu ľudských zdrojov

vo finančnej správe.

Spoločná kontrola tiež poukázala, že kontroly zamerané na výkonnosť kontrolovaných subjektov a benchmarking

sú najlepším nástrojom na poukázanie neefektívneho a neúčinného vynakladania verejných zdrojov. V prípade

unikátnych subjektov akými sú FR SR, Sociálna poisťovňa a pod., je vhodné realizovať nie lokálny, ale

nadnárodný benchmarking, čo potvrdzujú aj zistenia tejto medzinárodnej kontrolnej akcie a NKÚ v takýchto

kontrolách hodlá pokračovať aj v budúcnosti. Kontroly tiež preukázali príklady dobrej praxe pri správe

spotrebných daní v oboch krajinách a odporučili ich recipročne uplatniť v ich činnosti. V prípade SR ide najmä o:

 v rámci myšlienky budovania efektívnej verejnej správy posúdiť možnosť zjednodušenia

legislatívy spotrebných daní, ktoré umožňujú právne predpisy EÚ. Ako jedna z prvých možností

sa javí možnosť zmeniť spôsob výkonu stáleho daňového dozoru z fyzickej prítomnosti colníkov

na vzdialený monitoring daňových skladov na lieh. Skúsenosti z ČR, ale aj iných krajín ukazujú,

že aj táto cesta plní účel daňového dozoru a je efektívnejšia a účinnejšia;

 v činnosti finančnej správy klásť väčší dôraz na predchádzanie rizika neplatenia spotrebných

daní dôslednou analýzou spoľahlivosti subjektov pred vydaním povolenia podnikať v danej

oblasti a využívania vzdialeného monitoringu daňového dozoru v daňových skladoch na výrobu

liehu;

 v ďalšej elektronizácii správy spotrebných daní využiť skúsenosti z ČR pri prenose dokladov

preukazujúcich zdanenie tovarov podliehajúcich spotrebným daniam.

Z hľadiska štruktúry daňových príjmov štátneho rozpočtu má najväčší podiel daň z pridanej hodnoty, a preto jej

výberu a správe venuje štát najväčšiu pozornosť.

30

Graf č. 12: Štruktúra výberu daní za roky 2012 až 2016, hotovostná báza, mil. €

12 000

10 000

8 000

6 000

4 000

2 000

0

-2 000

2012

1 731

232

2013

1 998

209

2014

1 911

233

2015

2 604

60

2016

3 187

-11

DPPO

DPFO

SD

1 978

4 299

1 977

4 723

2 009

4 903

2 097

5 501

2 170

5 361

DPH

Zdroj: Štátne záverečné účty za roky 2014 až 2016, vlastné spracovanie

Daň z pridanej hodnoty je z pohľadu jej výberu zároveň jednou z najrizikovejších daní a NKÚ sa tejto téme

venoval viackrát aj v minulosti. S touto daňou sa spája najviac daňových podvodov veľkého rozsahu, často

medzinárodného charakteru. Boj s daňovými podvodmi na tejto dani je tak záležitosťou mnohých krajín EÚ.

Problém s výberom DPH začal byť výraznejší o pár rokov po vstupe Slovenska do EÚ, ktorý znamenal voľný

pohyb tovarov a služieb. Postupne rôzne schémy daňových podvodov začali výrazným spôsobom ohrozovať

príjmy štátneho rozpočtu. Európska rada preto v roku 2010 v rámci „európskeho semestra“ odporučila prijať

opatrenia v oblasti daní, najmä zvyšovať efektívnosť výberu DPH a vypracovať a urýchlene realizovať akčný plán

boja s daňovými podvodmi. Problémy s výberom DPH vhodne ilustruje ukazovateľ daňovej medzery a ukazovateľ

efektívnej daňovej sadzby. Nasledujúci graf ilustruje vývoj medzery DPH a efektívnu daňovú sadzbu DPH

v rokoch 2008 až 2016.

Graf č.13: Vývoj medzery DPH a efektívnej daňovej sadzby DPH v rokoch 2008-2016.

42,0%

40,0%

38,0%

36,0%

34,0%

32,0%

30,0%

28,0%

12,0%

12,5%

13,0%

13,5%

14,0%

14,5%

15,0%

2008

31,3%

14,6%

2009

34,9%

13,5%

2010

35,6%

13,4%

2011

38,2%

12,9%

2012

41,0%

12,2%

2013

37,0%

12,8%

2014

33,1%

14,0%

2015

31,4%

14,2%

2016

28,6%

14,8%

Medzera DPH

EDS DPH

Zdroj: MF SR, vlastné spracovanie

V máji 2012 prijala Vláda SR Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016, ktorého

rozhodujúca časť opatrení bola zameraná na DPH, ktorý bol v roku 2015 aktualizovaný. Spolu bolo prijatých

80 opatrení legislatívneho a nelegislatívneho charakteru.

31

Hlavným cieľom KA 30/2017 bolo posúdiť účinnosť opatrení politiky boja s daňovými podvodmi, čo znamenalo

posúdiť účinnosť opatrení Akčného plánu boja proti daňovým podvodom, ktoré sa týkali najmä DPH. Takéto

zameranie nebolo náhodné. Keďže sa NKÚ SR vo svojej stratégii kontroly začal viac zameriavať na účinnosť

vynaložených zdrojov a ďalšie súvislosti s tým spojené, zaradil do plánu kontrol aj takýto typ kontroly. Dôvodom

bolo tiež to, že aj Rada Európskej komisie¹pri posudzovaní ekonomického vývoja a zamýšľaných reforiem

upozorňovala práve na potrebu cielených a účinných opatrení na boj s daňovými podvodmi a na potrebu

stanovenia kritérií hodnotenia ich účinnosti. Kontrola mala teda za cieľ zistiť, či sa tieto odporúčania uplatnili

v prípade Akčného plánu ako základného strategického dokumentu v boji proti daňovým podvodom, a vyhodnotiť

jeho účinnosť.

Kontrola, ktorá sa sústredila na úlohu MF SR a FS SR v tomto procese, potvrdila že merať účinnosť jednotlivých,

prinajmenšom tých opatrení, ktoré sú všeobecne považované za úspešné, nie je možné z viacerých dôvodov,

a to najmä že:

 akčný plán, vrátane jeho aktualizácie neobsahuje kvantitatívne ciele jednotlivých opatrení, t.j. aký

má byť prínos opatrení vyjadrený konkrétnym zvýšením výberu DPH, resp. znížením daňových

únikov;

 dokument nestanovuje merateľné kritériá a spôsob vyhodnocovania účinnosti prijatých opatrení

a opatrenia akčného plánu sú vyhodnocované prevažne spôsobom: splnené/nesplnené/v

plnení/resp. opatrenie sa ruší; FR SR si síce stanovilo vlastné ukazovatele ktoré je však možné

považovať za ukazovatele monitoringu procesných úkonov správcu dane a nie hodnotenie

dosiahnutej účinnosti opatrenia;

 FS SR, a zrejme ani ostatné orgány štátnej správy, nesledujú osobitným spôsobom náklady

s implementáciou jednotlivých opatrení akčného plánu, alebo aspoň skupiny nadväzných

opatrení, čo je dôležité pre posudzovanie efektívnosti vynaložených prostriedkov.

NKÚ závermi kontroly nespochybňuje fakt, že Akčný plán boja proti daňovým podvodom prispel k zníženiu

daňovej medzery na DPH i k zvýšeniu efektívnej sadzby, čo sa prejavilo v zvýšenom výbere DPH. Inštitút

finančnej politiky MF SR ex post odhadol účinnosť tohto plánu na finančný prínos vo výške 1,1 mld. €. Aký prínos

mali jednotlivé opatrenia však nie je špecifikované. Nie je tiež zrejmé, či medzi opatreniami, ktoré sa prijali, nie sú

aj opatrenia so zanedbateľným alebo žiadnym prínosom, alebo už splnili svoje opodstatnenie a iba zaťažujú

správcu dane i daňovníka. Nie je ani zrejmá výška použitých zdrojov na realizáciu plánu a jeho opatrení. Kontrola

taktiež zistila, že v sledovanom období neexistoval žiaden organizačný prvok štátnej správy, ktorý by sa

problematikou monitorovania opatrení Akčného plánu zaoberal komplexne, vrátane hodnotenia dopadu

jednotlivých opatrení. Odpoveď na otázku, kto je skutočným vlastníkom Akčného plánu sa kontrolou nezistilo,

známi sú len vlastníci jednotlivých opatrení.

NKÚ SR preto konštatuje, že odporúčania EK a OECD týkajúce sa stanovenia merateľných ukazovateľov

pre účely hodnotenia prijatých opatrení, sa ani pri aktualizácii Akčného plánu v roku 2015 neakceptovali

v plnej miere, čo znamená, že vyhodnotiť účinnosť Akčného plánu a najmä jeho jednotlivých aktivít nebolo

kontrolou možné. NKÚ upozorňuje, že v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách je potrebné používať

rozpočtové prostriedky nielen hospodárne ale aj účinne. K tomu je nevyhnuté stanoviť merateľné ukazovatele

prínosov a aké prostriedky sú na to nevyhnutné vynaložiť. A to v prípade Akčného plánu nebolo splnené. NKÚ aj

v tejto súvislosti opätovne upozorňuje na potrebu obdobné aktivity orgánov verejnej správy riadiť ako rozpočtový

program. Takýto program musí pracovať s jasne stanovenými kvantitatívnymi a kvalitatívnymi cieľmi,

1

ODPORÚČANIE RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2016 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady

k programu stability Slovenska na rok 2016, Dostupné na: https://publications.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/dbcee0f8-650c-

11e6-9b08-01aa75ed71a1/language-sk

32

predpokladanými nákladmi a merateľnými ukazovateľmi ich hodnotenia a jasnou zodpovednosťou za jednotlivé

opatrenia i za program ako celok. Len v tom prípade je možné hodnotiť nielen hospodárnosť, ale najmä

efektívnosť a účinnosť vynaložených verejných zdrojov.

Keďže okrem opatrení na zvýšenie výberu DPH obsiahnutých v akčnom pláne sa prijímali aj viaceré samostatné,

kontrola NKÚ sa zamerala aj na to, či možno vyhodnotiť účinnosť individuálnych aktivít mimo Akčný plán. Jedným

z najznámejších opatrení bolo spustenie Národnej bločkovej lotérie (NBL) v roku 2013, ktorej cieľom bolo

obmedziť daňové úniky, zvýšiť motiváciu spotrebiteľov žiadať si doklady z elektronických registračných pokladníc

a zvýšenie ich používania.

Predpokladané boli dva prínosy. Prvým boli „mäkké“ a nemerateľné prínosy v podobe edukatívnej a preventívnej

funkcie, ktorá aj podľa NKÚ bola naplnená najmä v prvom období fungovania lotérie. Svedčia o tom počty

zaregistrovaných bločkov a počty hráčov, ktoré ale postupne klesajú. Druhou sú „tvrdé“ a merateľné prínosy

v podobe zvýšeného výberu DPH a aj DPPO. V rámci merateľných prínosov vykonal Inštitút finančnej politiky

MF SR odhad vplyvu na DPH na úrovni 8,2 mil. na ročnej báze. Po kontrole tohto odhadu ho NKÚ považuje

za optimistický, pričom nespochybňuje že lotéria mala aj takýto vplyv. Avšak podľa dostupných údajov je tento

vplyv bločkovej lotérie podľa NKÚ nemerateľný.

Aj v tomto prípade sa potvrdila potreba v takýchto prípadoch vypracovať objektívny a reálny „obchodný plán“,

ktorý má slúžiť na rozhodovací proces o zavedení opatrení a kritérií na základe ktorých je možné hodnotiť

účinnosť vynaložených zdrojov. Na základe pravidelného hodnotenia potom prijímať rozhodnutia o pokračovaní

alebo ukončení aktivity, či zmene pravidiel – v tomto prípade Národnej bločkovej lotérie. NKÚ SR po analýze

obchodného plánu a ďalších údajov vzťahujúcich sa k lotérii, odporučil MF SR prehodnotiť súčasné kritériá

fungovania NBL v súčasnej podobe a zmeniť štruktúru výhier s cieľom zabezpečiť plnú kontrolu výherných

bločkov cez kontrolný záznam ERP, a to z viacerých dôvodov. Napríklad v roku 2016 len 5 % hráčov registrovalo

polovicu všetkých bločkov a najaktívnejší hráč registroval takmer 200 tis. bločkov v sume 1,48 mil. € a vyhral

30 krát po 100 €. Ďalšie dôležité informácie analýzy NBL, na základe ktorých bolo toto odporúčanie formulované,

sú uvedené v prílohe tejto správy.

3.3. Európske fondy a prostriedky zo zahraničia – neopakovateľný zdroj

financovania rozvoja SR. Problémy ich plnohodnotného využívania stále

pretrvávajú.

Európske fondy sú hlavným finančným nástrojom na realizáciu štrukturálnych politík EÚ za účelom podpory

celkového rozvoja vo všetkých členských štátoch. Od vstupu SR do EÚ vznikla jedinečná príležitosť znížiť

sociálne a hospodárske rozdiely, a to vo forme financovania širokej škály projektov z fondov EÚ. Napriek tomu,

že SR mala určité skúsenosti z tzv. predvstupových fondov, nastavenie a funkčnosť riadiacich a kontrolných

mechanizmov, ako aj samotnú implementáciu štrukturálnych politík sprevádzali viaceré systémové,

systematické a individuálne nedostatky. Viaceré zodpovedné orgány SR za riadenie, kontrolu

a implementáciu fondov EÚ sa, žiaľ, nepoučili z chýb minulosti, a preto aj v súčasnosti dochádza k opakovaným

negatívnym trendom, ako napríklad neschopnosť čerpať prostriedky v prvých rokoch programového obdobia,

netransparentné a nesystémové prideľovanie pomoci, byrokracia ap. Okrem vyššie uvedených okolností, rok

2017 bol pre EÚ fondy prelomový tým, že zaslaním záverečnej žiadosti o platbu a ďalších dokumentov na EK, sa

z prevažnej časti ukončila realizácia druhého programového obdobia, ktoré bolo prakticky prvým neskráteným

obdobím.

V rámci 2. programového obdobia (2007 – 2013) bol rok 2017 poznamenaný predložením záverečnej

dokumentácie na EK za všetkých 14 operačných programov, pričom kumulatívne čerpanie bolo na úrovni

97,01 % z celkovej alokácie, čo predstavuje 11 270 269 tis. €. Stav nedočerpaného zostatku alokácie

33

predstavoval 347 405 tis. €. Následne došlo v zmysle požiadavky EK k revidovaniu záverečnej dokumentácie

a jej opätovnému predloženiu EK. Konečný stav čerpania programového obdobia 2007 – 2013 zatiaľ nie je

známy, bude definitívny až po schválení záverečnej dokumentácie zo strany EK za všetky operačné programy.

NKÚ SR predpokladá, že výška čerpania 2. programového obdobia bude nižšia ako 97,01% z dôvodu vzniku

ďalších nezrovnalostí, ktoré boli, resp. budú potvrdené v období uzatvárania operačných programov.

Aktuálne prebiehajúce 3. programové obdobie (2014 – 2020) svojim pomalým nábehom čerpania takmer

kopíruje minulé programové obdobie. Podľa údajov MF SR²bolo k 31.12.2017 vyčerpaných len 9,74 %

z celkovej alokácie [³], čo je o približne štvrtinu menej v porovnaní so stavom kumulatívneho čerpania fondov

EÚ programového obdobia 2007 – 2013 [⁴] za rovnaké obdobie.

Rok 2017 bol poznamenaný potrebou splniť prvý finančný míľnik, spočívajúci v potrebe vyčerpať na národnej

úrovni a deklarovať EK prostriedky záväzku za rok 2014. K 31.12.2017 tento míľnik nebol v plnej miere splnený

za OP Výskum a inovácie, čo má za následok zrušenie časti alokácie pridelenej EK na príslušný operačný

program⁵. Implementácia OP Výskum a inovácie bola poznačená aj pozastavením preplácania výdavkov

zo strany EK za štyri výzvy v rámci OP Výskum a inovácie zamerané na dlhodobý strategický výskum a vývoj

a na podporu výskumno-vývojových centier v objeme viac ako 600 mil. €, ktorým EK pohrozila v dôsledku

medializovaných informácii k výberu projektov.

Z celkového objemu pridelených prostriedkov na 12 operačných programov v rámci EŠIF na obdobie

2014 – 2020 (15,49 mld. €) bolo k 31.12.2017 vyčerpaných 11,28 %⁶.

Úroveň kumulatívneho čerpania jednotlivých operačných programov je zobrazená v nasledovnom grafe:

Graf č. 14: Miera čerpania operačných programov k 31.12.2017 (v % z celkovej alokácie)

Kumulatívne čerpanie EŠIF k 31.12.2017 (v % z celkovej alokácie)

30%

25%

20%

15%

10%

5%

25%

18%

17%

13%

10%

6%

5%

4%

0%

Z pohľadu dosahovanej miery čerpania⁷finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ patrí SR dlhodobo medzi

najhoršie čerpajúce členské štáty. V roku 2017 sa SR umiestnila na 6. najslabšej pozícii.

²Údaje sú bez Programu rozvoja vidieka, keďže tento OP za 2. ani 3. programové obdobie neprechádza cez CO (MF SR)

3

http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=1156 , Pr íloha č. 1

⁴Údaje k 31.01.2011 (dáta k 31.12.2010 nie sú k dispozícii) http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=398 ,

Príloha č. 2

⁵Definitívna suma prostriedkov zrušenej časti alokácie za OP Výskum a inovácie zatiaľ nie je zverejnená.

⁶Údaje vrátane Programu rozvoja vidieka.

34

Graf č. 15: Čerpanie fondov EÚ v rámci členských krajín EÚ⁸

Čerpanie finančných prostriedkov EÚ členských štátov EÚ (v % z alokácie)

40%

35%

30%

25%

20%

15%

10%

5%

0%

FI AT IE LU SE PT EE GR LT DK FR CY LV UK DE NL HU BE PL BG CZ RO SK SI ES HR MT IT

V prípade zhodnotenia ročného posunu kontrahovania a čerpania oproti roku 2016 možno konštatovať, že v roku

2017 došlo k nárastu kontrahovania o 14,3 % na úroveň 32,6% z alokovaných prostriedkov, pričom čerpanie

oproti minulému roku vzrástlo len o 5,8%. Nárast kontrahovania sa premietol do nárastu čerpania len v malej

miere.

Nasledujúci graf uvádza porovnanie stavu vyhlásených výziev/vyzvaní, kontrahovania a čerpania ku koncu roka

2017 oproti roku 2016⁹.

Graf č. 16: Stav implementácie Partnerskej dohody

Vývoj implementácie EŠIF

5,8%

9,8%

4,0%

čerpanie schválené na úrovni CO v % z alokácie (EÚ zdroj)

14,3%

32,6%

kontrahovanie v % z alokácie (EÚ zdroj)

18,3%

17,9%

81,4%

platné výzvy/vyzvania v % z alokácie (EÚ zdroj)

63,5%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90%

ročný nárast v %

stav k 31.12.2017

stav k 31.12.2016

Zdroj: ÚPVII

NKÚ SR upozorňuje, že v prípade pokračovania v aktuálnom pomalom tempe čerpania prostriedkov

3. programového obdobia hrozí riziko neplnenia čiastkových cieľov výkonnostného rámca ku koncu roka

⁷Zdroj: https://cohesiondata.ec.europa.eu/overview

⁸Údaje bez programov EÚS. Ide o vyhodnotenie miery čerpania prostriedkov EÚ z prijatých priebežných platieb z EK voči alokácii.

⁹bez Programu rozvoja vidieka

35

2018, stanovených na prioritné osi operačných programov¹⁰. Od výsledkov dosiahnutých ku koncu roka 2018

závisí, akú časť z balíka finančných zdrojov z celkovej alokácie „viazaných“ v rámci 6 % výkonnostnej rezervy

11

v objeme celkom 811 255 tis. € EK odoberie z pôvodne určeného účelu a prerozdelí na financovanie iných

prioritných osí alebo operačných programov. S uvedeným je spojené potenciálne riziko dodatočnej potreby

finančného krytia zazmluvnených projektov zo ŠR SR, keďže kontrahovanie sa realizuje až do 100% výšky

alokácie. Tento krok môže spôsobiť zazmluvnenie projektmi nad 100 %. Preplatené výdavky zo strany EÚ sú

však iba do výšky 100 % oprávnených výdavkov.

Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že SR sa nachádza v období, kedy si zodpovedné

orgány musia uvedomiť hospodársky prínos EÚ fondov pre ekonomiku, ktorý sa môže prejaviť v dodatočných

efektoch. Z tohto dôvodu je dôležité poukázať na to, ako orgány SR budú vedieť v kontexte zásad správneho

finančného riadenia využiť tento prínos, keďže podmienky pre čerpanie z EÚ fondov v rámci nasledujúceho

programového obdobia sa významne zmenia.

Po analyzovaní rizík a rizikových sektorov, resp. subjektov a stanovení významnosti, NKÚ SR sa v roku 2017

zameral na kontrolu viacerých programov a projektov financovaných z prostriedkov EÚ. Výsledky kontrol sú

uvedené v ďalších častiach správy.

SR dlhodobo vykazuje nedostatky v oblasti fungovania IT služieb, ktorých poskytovateľom je verejný sektor.

Tento negatívny fakt sprevádza nehospodárne a neefektívne použitie verejných zdrojov. Vypracovanie

a aplikácia Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy by mala zabezpečiť kvalitatívnu zmenu nielen

v poskytovaní služieb verejnej správy voči verejnosti, ale aj v samotnom výkone verejnej správy. Samotná

aplikácia koncepcie je ambicióznym nástrojom Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

(ÚPVII, Úrad) – subjektu, ktorý bol zriadený v júni 2016. Kontrolná akcia 1/2017 zameraná na nastavenia

„Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy SR“ bude ukončená v najbližšom období.

Okrem fondov EÚ boli zdrojom financovania viacerých projektov prostriedky Švajčiarskeho finančného

mechanizmu. Úrad vykonával do roku 2017 funkciu Orgánu auditu pre Švajčiarsky finančný mechanizmus.

V minulom roku NKÚ SR vykonal poslednú, záverečnú kontrolu Švajčiarskeho finančného mechanizmu. Zistené

nedostatky nemali vplyv na oprávnenosť výdavkov, účel vynaložených finančných prostriedkov, a nemali

negatívny dosah ani na ciele projektov a celkové čerpanie finančných prostriedkov. Naopak, uplatňovanie

flexibilného prístupu k riadeniu a implementácii programu zo strany Úradu vlády SR považuje NKÚ SR

za uplatňovanie dobrej praxe.

3.4. Hospodárenie a majetok organizácií verejnej správy

3.4.1. Hospodárenie nemocníc

NKÚ už v minuloročnej správe o kontrolnej činnosti informoval o výsledkoch prvej etapy kontrolnej akcie

v zdravotníckych zariadeniach, ktorých zriaďovateľom bolo MZ SR – KA 27/2016. V roku 2017 bola kontrola

zameraná na transformované a samosprávne zdravotnícke zariadenia a tretia etapa bola venovaná aj

zariadeniam, ktoré vlastnia alebo majú prenajaté súkromní vlastníci. Celkove sa kontrola uskutočnila

v 38 nemocniciach. Portfólio kontrolovaných nemocníc tvorilo 14 príspevkových organizácií zriadených štátom,

¹⁰Výkonnostná rezerva sa týka 8 operačných programov: OP Kvalita životného prostredia, OP Výskum a inovácie, Program rozvoja

vidieka, Integrovaný regionálny OP, OP Ľudské zdroje, OP Efektívna verejná správa, OP Integrovaná infraštruktúra a OP Rybné

hospodárstvo okrem prioritných osí technická pomoc.

¹¹bez Programu rozvoja vidieka

36

8 nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy, 10 transformovaných a 6 súkromných zdravotníckych

zariadení.

Nemocnice zriadené MZ SR a MO SR predstavovali 41 % z celkového počtu nemocníc daného typu, pôsobiacich

v SR. V roku 2015 vynaložili tieto nemocnice 78,64 % z celkových nákladov príspevkových organizácií štátu,

získali 70,74 % výnosov a 83,44 % platieb zdravotných poisťovní. S vysokou mierou pravdepodobnosti možno

predpokladať, že problémy zistené v týchto nemocniciach sa prejavujú aj v ostatných príspevkových

organizáciách, a teda sa dajú pre daný segment nemocníc zovšeobecniť. A keďže viacero totožných problémov

sa dnes ukazuje aj v samosprávnych, transformovaných, ale aj v súkromných zdravotníckych zariadeniach,

možno ich považovať za systémové problémy zdravotníckej politiky v našom štáte. Za takéto považujeme najmä:

1. spôsob hospodárenia nemocníc, jeho dodržiavanie a kontrola, ktoré sa prejavujú v:

 Stratovom hospodárení nemocníc – až 53 % kontrolovaných nemocníc hospodárilo so stratou,

pričom najviac straty produkovali štátne nemocnice (príspevkové organizácie), a väčšina

stratových boli aj nemocnice patriace samospráve;

 Zadlženosť je založená už v samotnom spôsobe tvorby a v schvaľovaní nereálnych rozpočtov,

parametre rozpočtov nezodpovedajú reálnemu trendu predchádzajúceho vývoja zadlžených

nemocníc;

 Z nedodržania rozpočtových pravidiel nie sú vyvodzované takmer žiadne sankcie, zodpovednosť

za neplnenie rozpočtu je uplatňovaná minimálne;

 Kontrola rozpočtového a finančného riadenia zo strany zriaďovateľov je v rozhodujúcej časti

štátnych a samosprávnych nemocníc buď minimálna alebo formálna a zriaďovatelia majú vlastnú

mieru zodpovednosti za nedostatočnú kvalitu rozpočtov;

 Absencia manažérskeho prístupu k riadeniu rozpočtu, nízka miera uplatňovania controllingu;

 Riziko rozpočtového provizória v samosprávnych nemocniciach ak je v provizóriu VÚC alebo

mesto. Uvedený stav môže v niektorých prípadoch ohroziť plnenie úloh štátnej zdravotníckej

politiky, ktoré v sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti musia plniť aj samosprávne

zdravotnícke organizácie;

 Kvalitatívne odlišný prístup k riadeniu rozpočtov/finančných plánov v transformovaných

zariadeniach a zariadeniach ktoré vlastnia alebo riadia súkromné spoločnosti.

Ak zriaďovatelia a manažment zle hospodáriacich a zadlžených nemocníc nevytvoria objektívne predpoklady

k tomu, aby pri kvalitnom manažmente bolo možné hospodáriť tak, aby sa nezadlžovali a dosahovali zisk na svoj

rozvoj, potom každá suma vynaložená na oddlžovanie nesplní svoj účel, na čo NKÚ upozorňovalo MZ SR už

po prvej etape svojej kontroly.

2. Rozsah a spôsob uhrádzania zdravotných výkonov zdravotnými poisťovňami, ktoré

znamenajú že:

 Vynaložené náklady na poskytovanú zdravotnú starostlivosť takmer u všetkých poskytovateľov

boli vyššie ako bola jej úhrada zdravotnými poisťovňami, pričom nákladovosť bola veľmi

rozdielna medzi jednotlivými skupinami nemocníc a aj v ich rámci a pohybovala sa od 122 €

nákladov na 100 € výkonov u štátnych nemocníc po 98 €/100€ u súkromných;

 Úlohu v tomto vzťahu zohráva štruktúra poskytovaných výkonov, ale aj kvalita manažmentu

nemocníc;

 Rozsah a podmienky dohodnutej zdravotnej starostlivosti sú závislé od vzájomnej dohody

poskytovateľa a poisťovne, menia sa v čase, absentujú jasné pravidlá stanovovania cien, čo

spôsobuje, že ceny za niektoré zdravotnícke výkony nepokrývajú všetky náklady spojené

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ceny za iné výkony prinášajú neprimeraný zisk;

37

 Nie celá poskytnutá zdravotná starostlivosť je poisťovňou uznaná a ani uznaná nie je vždy

uhradená v plnej výške;

 Strednodobé a strategické plánovanie zdravotníckych zariadení je v takomto systéme obtiažne

až nemožné.

Kontrola vybraných nemocníc preukázala aj na množstvo ďalších problémov v hospodárení s verejnými

prostriedkami, vo verejnom obstarávaní a v nakladaní s majetkom štátu. Tie sú podrobnejšie popísané

v protokoloch z kontroly jednotlivých nemocníc, či v záverečných správach z jednotlivých etáp kontroly, ktoré sú

v prílohe správy. Všetky poukazujú na potrebu zmien v oblasti ústavnej zdravotnej starostlivosti, rešpektujúc

široké spektrum poskytovateľov v rôznych organizačných a vlastníckych formách.

Výsledky kontroly poskytujú dostatočné množstvo informácií pre prijatie opatrení na úrovni kontrolovaných

subjektov a MZ SR, zároveň poskytujú viacero podnetov vláde SR a NR SR na systémové zmeny v realizácii

zdravotníckej politiky. NKÚ v priebehu kontroly identifikoval problémy, ktorých riešenie môže byť pomerne rýchle

a finančne menej náročné, ale aj problémy, ktoré si vyžadujú systémové zmeny s cieľom, aby aj väčšina

slovenských nemocníc dosiahla dobré ekonomické zdravie.

Do prvej skupiny patria tie zistené nedostatky, ktoré vyplývajú z nízkej úrovne riadenia nemocníc z úrovne

MZ SR, ako aj z nízkej úrovne riadenia nemocníc vlastným manažmentom. Ministerstvo podľa výsledkov kontroly

zlyhalo najmä tom, že dostatočne nevyužíva ako zriaďovateľ možnosť prijímať okamžité alebo strategické

opatrenia tak, aby sa riadenie hospodárenia a nakladania s majetkom uskutočňovalo podľa rovnakej

metodiky, ktorá umožňuje na základe výsledkov porovnávania prijímať opatrenia na zmenu stavu.

Významné rezervy ministerstva sú aj v kontrole výkonu prenesenej funkcie štátu v oblasti zdravotníckej politiky

realizovanej VÚC a mestami, ale aj kontrole súkromnej produkcie zdravotníckych služieb.

V tomto smere sa javí ako potrebné, keď už nie centrálne, tak aspoň čiastočné riadenie nemocníc ako siete,

či už v oblasti nákupu zdravotníckej techniky, ale aj v iných oblastiach, tak ako je to v prípade súkromných

nemocníc. Dôležité je, aby každá položka nákupu bola zdôvodnená jasnými kritériami potreby z oblasti kvality aj

kvantity. Tiež je potrebné hľadať možnosti centralizácie ďalších služieb, ktoré si zabezpečujú všetky nemocnice

rezortu samostatne. Tento princíp možno čiastočne uplatniť aj v prípade, ak samospráva zriadila vo svojej

pôsobnosti viaceré zdravotnícke zariadenia.

V oblasti sledovania nákladov a výnosov, aktív a pasív, je potrebné zaviesť jednotné pravidlá výkazníctva

a evidencie, ktoré umožnia porovnávať všetky aspekty hospodárenia jednotlivých nemocníc, ich oddelení,

náklady a výnosy na jednotlivé zdravotnícke úkony, ale tiež hospodárenie ostatných organizačných zložiek

a na ich základe optimalizovať parametre jednotlivých nemocníc.

Dôsledný controlling všetkých finančných a vecných výdavkov je nevyhnutnou podmienkou lepšieho

hospodárenia, a to v súčinnosti s uplatňovaním osobnej zodpovednosti manažmentu za dosahovanie

plánovaných cieľov a výsledkov.

Dôslednejšie riadenie a systémovú kontrolu si vyžaduje aj hospodárenie samosprávnych nemocníc. Štát aj v tejto

skupine poskytovateľov, nezanedbávajúc ostatných, musí dôslednejšie kontrolovať plnenie cieľov

zdravotníckej politiky samosprávou a nastavovať jasné pravidlá využívania verejných financií a majetku

pri výkone prenesených kompetencií štátu; samozrejme, platí to aj pre súkromnú produkciu zdravotníckych

služieb.

Do druhej skupiny patria zistenia z oblasti vzťahov poskytovateľov zdravotníckych služieb a zdravotných

poisťovní. Z kontroly poskytovateľov ústavnej zdravotníckej služby vyplýva potreba zmeny v systéme cenotvorby

38

zdravotných výkonov a v definovaní oprávnených nákladov na jednotlivé výkony. Kontrola NKÚ SR nedostatky

v tejto oblasti považuje za jednu z hlavných príčin deficitného hospodárenia nemocníc. Kontrola zároveň

preukázala, že sa nedostatočne plnia ciele programového vyhlásenia vlády SR v oblasti elektronizácie

zdravotníctva, zavedenia DRG, bez realizácie ktorých nemožno zvýšiť efektívnosť a kvalitu zdravotníckych

služieb v SR.

KA 39/2017 bola zameraná na zistenie, aké opatrenia na zlepšenie ekonomickej situácie prijíma ministerstvo

od ukončenia prvej etapy kontroly v roku 2016. Okrem verejne známeho plánu oddlžovania nemocníc kontrola

zistila, že MZ SR uskutočnilo v poslednom období významné zmeny, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na situáciu

v nemocniciach. Rozpočty na rok 2017 boli zostavené podľa jednotlivých mesiacov a primariátov a stali sa

reálnejšími. Na plnenie plánov je naviazané aj odmeňovanie štatutárov nemocníc. V štruktúre ministerstva vznikol

nový útvar, ktorého úlohou je zjednocovať procesy v organizáciách, čo umožní ich vzájomné porovnávanie.

Do riadenia príspevkových organizácií postupne zavádza prvky riadenia obchodných spoločností, s cieľom

optimalizovať riadenie. NKÚ touto kontrolou získal spätnú väzbu o tom, že viaceré jeho odporúčania sa

začínajú realizovať v činnosti MZ SR, čo je hlavným zmyslom a účelom kontrolnej činnosti úradu.

Kontrola sa tiež zamerala na aspekty obchodnej politiky zdravotných poisťovní. Cena za ukončenú hospitalizáciu,

ktorá je hlavným parametrom vzťahu poisťovne a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, je vo všetkých

poisťovniach tvorená rovnako. Odvíja sa od hospitalizačného paušálu, ktorý je výsledkom rokovaní

s poskytovateľmi, alebo so záujmovými združeniami. Výsledky rokovaní každej z poisťovní však môžu byť

rozdielne u každého z poskytovateľov. Aký je skutočný stav a aká je škála týchto rozdielov sa kontrolou

nepodarilo zistiť, pretože časť potrebných informácií považujú súkromné poisťovne za svoje obchodné tajomstvo.

NKÚ zastáva názor, že finančné prostriedky, ktoré sú tvorené zdravotnými odvodmi sú verejnými zdrojmi a sú

kontrolovateľné bez ohľadu na vlastníctvo poistnej spoločnosti. Na príklade VšZP však je preukázateľné, že

v jednotlivých nemocniciach je cena výkonu diferencovaná a závisí najmä od typu a medicínskeho odboru, čo

môže znamenať riziko nerovného prístupu ku všetkým poskytovateľom služieb. Touto problematikou sa

bude NKÚ aj naďalej v svojej kontrolnej činnosti zaoberať. Možno predpokladať, že plným nasadením DRG

systému do praxe sa výraznejšie toto riziko obmedzí.

3.4.2. Hospodárenie vysokých škôl.

NKÚ kontrolnou akciou 20/2017 preveroval úroveň hospodárenia a stav majetku za roky 2012 – 2016 na vzorke

11 verejných vysokých škôl, ktoré predstavujú 55 % zo všetkých verejných vysokých škôl. Z hľadiska

významnosti išlo o najvýznamnejšie verejné vysoké školy, čo do počtu študentov, počtu zamestnancov a hodnoty

majetku – takmer 81 % potenciálu počtu študentov a zamestnancov škôl.

Hlavné zistenia z kontroly:

 Žiadna z kontrolovaných vysokých škôl nie je dlhodobo v strate. V takejto situácii sa v rokoch 2014

a 2016 nachádzala Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (TU AD Trenčín) a v roku 2015

Trnavská univerzita v Trnave (TU Trnava )

 Najlepší hospodársky výsledok dosiahli kontrolované univerzity v roku 2016 – viac ako 16 mil. €

účtovného zisku, na čom sa najviac podieľala UK Bratislava

 Verejné vysoké školy vykazujú stratu z minulých rokov v hodnote 22,25 mil. €

 S výnimkou UK Bratislava a Žilinskej univerzity, sú hlavným zdrojom ich financovania dotácie

zo ŠR

 Dotácie smerujúce do kontrolovaných vysokých škôl za obdobie rokov 2012 – 2016 vzrástli

o takmer 11 %

39

 Dotácia na jedného študenta za sledované obdobie 2012 – 2016 vzrástla o 1 054 €, t.j. o 39 %

 Počet študentov kontrolovaných škôl za sledované obdobie poklesol o 24 633, t.j. o 20,76 %

 Absolútne najvyšší úbytok študentov zaznamenala STU v Bratislave – 3 951 študentov,

UK Bratislava – 3 481 študentov a UMB v Banskej Bystrici – 3 403 študentov

 Relatívne najvyšší úbytok študentov zaznamenala TU AD v Trenčín – takmer 38 %, UMB Banská

Bystrica takmer 30 % , Žilinská univerzita, TU Trnave a EU Bratislava – 26 %, STU Bratislava

– 23 %.

 Absolútne aj relatívne najnižší úbytok bol na VŠVÚ Bratislava – 39 študentov (6 %), PU Prešov

906 študentov – 9,1 %



S klesajúcim počtom študentov klesal, aj keď nepriamoúmerne, počet zamestnancov. Najväčší percentuálny

pokles bol v EU v Bratislave, kde v priebehu kontrolovaného obdobia 2012 – 2016 klesol počet

zamestnancov z 1 247 na 1 075, t. z. o 172, čo predstavuje 13,8 %. V danom období sa taktiež znížil

počet vysokoškolských učiteľov o 92 učiteľov (14,9 %), na druhej strane na štyroch VŠ vzrástol

počet zamestnancov napriek klesajúcemu počtu študentov

 V školskom roku 2015/2016 študovalo na českých VŠ 22 251 študentov, t.j. takmer 14 % študentov

na VŠ v SR

 Kontrolované verejné vysoké školy vlastnia 702 budov a stavieb; viac ako polovica nehnuteľného

majetku je staršia ako 30 rokov, UK Bratislava má takmer polovicu budov starších ako 50 rokov

 V rokoch 2012 – 2016 požadovali školy od ministerstva školstva na investície do školského majetku

vo výške cca 94,4 mil. €, poskytnuté boli prostriedky vo výške približne 21 mil. €, t.j. 22 %

 Na obnovu a rekonštrukciu ubytovacích zariadení požadovali školy takmer 85,5 mil. €, získali z nich

necelých 8 %

 Rezort školstva v ČR vyčlenil v uplynulom období len na dobudovanie campusu Albertov v Prahe

približne 135 mil. €

 V porovnaní s ostatnými krajinami V4 má Slovensko najmenej vysokých škôl umiestnených

na poprednejších miestach v rôznych rebríčkoch hodnotenia rôznych parametrov vysokých škôl

a univerzít. Pre rok 2017/2018 t.j. v jednom z najaktuálnejších rebríčkov¹², ktorý hodnotil

1102 univerzít sa dostali 3 zo Slovenska – UK Bratislava na 600- 801. mieste, STU Bratislava a TU

Košice na 801 – 1000. mieste. Česká republika má v tomto rebríčku 12 vysokých škôl.

Ako vyplýva zo sociologického prieskumu názorov stredoškolákov, prečo si študenti vyberajú pre štúdium české

školy, ktorý si dala zrealizovať Slovenská technická univerzita, okrem moderných priestorov, moderného

exteriéru českých univerzít, očakávajú lepšie uplatnenie a ohodnotenie, zvýšenie vlastnej hodnoty na trhu práce,

ak vyštudujú zahraničnú školu na lepšej kvalitatívnej úrovni. Splniť očakávania študentov, ktoré sa týkajú vecných

podmienok štúdia (moderné učebne, knižnice, prístrojové vybavenie, campusy, športoviská a pod.) je

nad súčasné možnosti vysokých škôl a tu je nevyhnutná väčšia angažovanosť štátu, napr. aj vo vyjednávaní

určitých výnimiek z vylúčenia Bratislavy z čerpania európskych zdrojov z viacerých programov, ale aj priamymi

investíciami či výpomocou. Ani úroveň odmeňovania absolventov vysokých škôl na Slovensku, ktorá je

v porovnaní s viacerými okolitými krajinami nižšia, vysoké školy ovplyvniť priamo nemôžu, ako nemôžu ovplyvniť

parametre ďalších aspektov kvality života v SR a iných krajinách, ktoré v rozhodovaní o krajine štúdia tiež hrajú

významnú úlohu.

Je všeobecne známe, že objem finančných zdrojov smerujúcich do slovenského vysokého školstva, meraný ich

podielom na HDP je nižší ako v iných rozvinutých krajinách. V tejto súvislosti sa pokles študentov študujúcich

na kontrolovaných VŠ neprejavil v poklese objemu finančných zdrojov poskytovaných zo ŠR. Je to možné

považovať za správne politické rozhodnutie, ktoré sa uplatnilo pri tvorbe rozpočtu. Napriek tejto skutočnosti však

slovenské VŠ zostávajú hlboko podfinancované, najmä v oblasti investičných potrieb. Súčasný systém

financovania, v rámci ktorého sa významná časť finančných prostriedkov rozdeľuje na základe počtu študentov

(so zohľadňovaním náročnosti štúdia) nepovažuje NKÚ za chybný; používa sa aj v iných krajinách. Upraviť by sa

však mal spôsob, ktorým sa uplatňuje.

¹²Times Higher Education World University Rankings. Patrí do tzv. veľkej trojky rebríčkov. Hodnotí vzdelávanie, výskum, citácie,

spoluprácu s praxou a spoluprácu so zahraničím.

40

NKÚ upozorňuje, že je potrebné užšie prepojenie systému prerozdeľovania finančných zdrojov na kvalitu

poskytovaného vzdelania s využitím štandardov a odporúčaní týkajúcich sa vnútorných systémov kvality

na VŠ a dôsledné hodnotenie ich dodržiavania Akreditačnou komisiou. V období, kedy štruktúra

vysokoškolského vzdelávania sa výrazne líši od potrieb trhu, NKÚ odporúča MŠVVŠ SR zvážiť spôsob

finančného zvýhodnenia VŠ, ktorých absolventi preukazne nachádzajú uplatnenie na trhu práce.

3.5. Štátny manažment – riadenie podnikov a spoločností štátu je málo

efektívne, mnohé výdavky nie sú vynakladané efektívne a účinným

spôsobom.

Kontroly NKÚ venované problematike hospodárneho, efektívneho a účinného využívania rozpočtových zdrojov sú

pravidelnou súčasťou plánu kontrol a nebolo tomu inak ani v roku 2017. Stále širšia verejná dostupnosť informácií

o použití rozpočtových prostriedkov umožňuje, aby sa úrad svojou analytickou činnosťou zameral na výdavky

ministerstiev, ich podriadených organizácií alebo iných subjektov verejnej správy, ktoré vykazujú rizikové znaky.

To umožňuje cielenejšie zameranie kontroly na konkrétne problémy manažmentu výdavkov jednotlivých

subjektov alebo výdavkov rozpočtových programov. Pod touto optikou vykonal NKÚ viaceré kontroly

s nasledovnými zisteniami.

3.5.1. Štátne podniky rezortu pôdohospodárstva – hospodárenie viacerých nie je možné

bez podpory zakladateľa.

Kontrolná činnosť NKÚ SR (KA 13/2017) bola zameraná na preverenie systému riadenia štátnych podnikov

v zakladateľskej pôsobnosti MPRV SR najmä z dôvodu, že toto ministerstvo zo svojej kapitoly poskytuje značné

objemy verejných prostriedkov štátnym podnikom. Zameranie sa kontroly na štátny podnik Hydromeliorácie bola

zase z dôvodu, že tento štátny podnik realizuje Koncepciu revitalizácie hydromelioračných sústav na Slovensku.

Uvedené ministerstvo je kapitolou s najväčším počtom štátnych podnikov v rámci SR. Hlavným cieľom akcie bolo

preveriť aký je systém výkonu zakladateľskej funkcie ministerstva voči všetkým štátnym podnikom

a hospodárenie štátneho podniku Hydromeliorácie za obdobie rokov 2015 – 2016.

Štátnym podnikom boli v kontrolovanom období poskytnuté finančné prostriedky z kapitoly MPRV SR vo forme

národných podpôr, štátnej pomoci, priamych podpôr, projektových podpôr a na základe ďalších zmlúv

a objednávok v celkovej sume 61,8 mil. €. Z kontroly vyplynulo, že hospodárenie niektorých štátnych podnikov

nie je možné bez podpory zakladateľa, nakoľko ich špecifický predmet činnosti im neumožňuje dosiahnuť

požadované výnosy z vlastnej činnosti, napr. Hydromeliorácie, NŽ Topoľčianky, Závodisko. Ich výsledok

hospodárenia je priamo závislý od týchto podpôr. Každý z poberateľom podpôr má na rezorte gestorskú sekciu.

Kontrola preukázala, že v činnosti gestorských sekcií ministerstva sú rezervy, ktoré ovplyvňujú hospodárenie

podnikov. Za najvýznamnejšie považujeme to, že gestorské sekcie v kontrolovanom období:

 nedostatočne metodicky riadili a usmerňovali štátne podniky

 nevypracovali stanoviská k polročným a ročným správam o hospodárení štátnych podnikov,

 koncepcie rozvoja štátnych podnikov boli schvaľované aj napriek skutočnosti, že neobsahovali

povinné náležitosti v zmysle zákona o štátnom podniku.

V súvislosti s častými zmenami klímy, ktoré sa prejavujú v extrémoch počasia vo forme povodní alebo sucha,

práve oblasť poľnohospodárstva veľmi citlivo reaguje na variabilitu klímy a extrémy počasia. Jedným

z najdôležitejších adaptačných opatrení v poľnohospodárstve reagujúcich na túto skutočnosť sa javí práve

41

využitie hydromelioračných systémov s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné obhospodarovanie a využívanie

poľnohospodárskej pôdy. Zodpovednosť za revitalizáciu hydromelioračných sústav na Slovensku má štátny

podnik Hydromeliorácie.

Kontrolou 13/2017 v štátnom podniku bolo zistené, že:

 Štátny podnik od svojho vzniku hospodári so stratou, ktorú rieši na úkor kmeňového imania.

Kým pri založení štátneho podniku kmeňové imanie predstavovalo 216,1 mil. €, k 31.12.2016 bolo

vykázané už iba vo výške 50,1 mil. €.

 Pri trende dosahovania ročnej straty 6 až 7 mil. € je možné v strednodobom horizonte očakávať,

že Hydromeliorácie vykážu záporné vlastné imanie.

 Značná časť majetku hydromelioračných zariadení je nefunkčná, zastaraná a opotrebovaná,

pričom jeho zostatková hodnota nezodpovedá skutočnosti. Potvrdzuje to aj obrázok čerpacej

stanice v Stupave.

Obrázok č. 2: Čerpacia stanica v Stupave I.

Zdroj: Hydromeliorácie, štátny podnik

 Hydromeliorácie špecifikovali majetok, u ktorého by sa mala jeho hodnota zreálniť. Jedná sa

o 158 vodných stavieb, t. j. 810 objektov dlhodobo nevyužívaných a nefunkčných z dôvodu

poškodenia krádežami a vandalizmom.

 Havarijný stav čerpacích staníc (ČS) spôsobil klesajúci záujem agropodnikateľov o prenájom

hydromelioračných zariadení, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že k 31.05.2017 z celkom

vybudovaných 482 ČS bolo nefunkčných a neprenajatých 344 ČS.

 Zo 482 ČS bolo na liste vlastníctva zapísaných iba 175, čo predstavovalo 36,3 % a z 31 skladov

pri ČS bolo zapísaných iba 12 skladov, čo bolo 38,7 %.

 V štátnom podniku od jeho vzniku doposiaľ neboli uskutočnené zásadné a systémové zmeny

v oblasti ekonomického, finančného zabezpečenia prevádzkových a investičných potrieb

hydromelioračných zariadení a ich majetkovoprávneho usporiadania.

 Ucelená koncepcie rozvoja podniku a jeho podpory nebola doposiaľ schválená MPRV SR

a naďalej pretrvávajú niektoré systémové a dlhotrvajúce problémy podniku.

 Nevýhodným predajom majetku štátu, došlo k predaju administratívnych budov, v jednom

prípade bol predaj o 300 tis. € lacnejší ako bola jeho trhová cena na základe znaleckého

posudku,

 Štátny podnik je zároveň v plnej miere závislý na dotáciách poskytovaných zakladateľom,

nakoľko náklady nedokáže pokryť výnosmi z vlastnej činnosti

42

 Investičná obnova

a modernizácia hydromelioračných sústav mala byť financovaná

z prostriedkov alokovaných z PRV SR 2014 – 2020, ktorých poskytovateľom je PPA a zo zdrojov

žiadateľov.

 Financovanie modernizácie a obnovy funkčnosti závlahových systémov nebolo

zrealizované z dôvodu zrušenia výzvy zo strany PPA. Nová výzva pre oblasť

zavlažovania je naplánovaná na február 2018, čiže viac ako dva roky po vyhlásení

pôvodnej zrušenej výzvy

 Financovanie rekonštrukcie odvodňovacích kanálov nebola vykonaná. Termín

na predloženie povinných príloh v rámci výzvy z roku 2015 bol viackrát predlžovaný,

výsledkom čoho bolo ročné oneskorenie vydania oznámenia o nesplnení podmienok.

Nová výzva bola vyhlásená v decembri 2017.

NKÚ SR upozorňuje, že Hydromeliorácie, š.p. ako aj PPA sú organizáciami v riadiacej pôsobnosti MPRV SR

a efektívna vzájomná komunikácia týchto organizácií by mala byť v záujme rezortu a to obzvlášť v prípade

absolútnej finančnej odkázanosti štátneho podniku na dotácie či granty.

3.5.2. Štát ako akcionár

Analýza hospodárenia a plnenia strategických cieľov spoločnosti Verejné prístavy, a.s (VP) bola cieľom

kontrolnej akcie 15/2017. Spoločnosť je akciovou spoločnosťou so špecifikami, ktoré upravuje zákon

o vnútrozemskej plavbe. Jediným zakladateľom je SR, v mene ktorej koná MDaV SR ako správca majetku štátu

ako 100 % akcionár.

Dlhodobá koncepcia rozvoja spoločnosti na roky 2014 – 2022, ktorá predpokladá modernizáciu verejných

prístavov a tým zvýšenie kvality ich služieb, je v tomto časovom horizonte nerealizovateľná. Analýza

hospodárenia a plnenia strategických cieľov spoločnosti ukázala, že spoločnosť môže v súčasnom období len

so značnými problémami plniť svoje úlohy dané jej zákonom.

Príjmy spoločnosti sú najmä z prenájmu pozemkov a prístavných poplatkov. Rozvoj spoločnosti je limitovaný

prekážkami v nakladaní s majetkom a v jeho využívaní, ale aj nedostatočným zvládnutím rozvojových zámerov

v uplynulých rokoch.

Základný problém pre rozvoj, modernizáciu a využitie finančných zdrojov je v súčasnom nastavení vlastníckych

vzťahov medzi spoločnosťou VP, ktorá vlastní pozemky a súkromnou spoločnosťou, Slovenská plavba a prístavy,

a.s. (SPaP), ktorá vlastní prevažnú časť infraštruktúry a superštruktúry a je aj dominantným operátom. NKÚ SR

definuje existujúce obchodnoprávne vzťahy, neštandardné rozdelenie vlastníckych vzťahov a nájomné zmluvy,

z ktorých mnohé sú uzatvorené do roku 2027, ako vážne limitmi ďalšieho rozvoja.

Predpokladom ďalšieho rozvoja spoločnosti je zabezpečenie finančných zdrojov. Modernizácia verejných

prístavov predstavuje kapitálové výdavky nad rámec súčasných možností spoločnosti. Vlastné zdroje spoločnosti

VP nie sú postačujúce na realizáciu rozsiahlejších investičných akcií. Riešením by mohli byť finančné zdroje EÚ.

Prvýkrát v existencii spoločnosti jej bolo umožnené čerpanie týchto prostriedkov v rámci OP Integrovaná

infraštruktúra (OPII). Ku koncu roka 2016 bol implementovaný len jeden projekt v sume 29 648 €, čo

predstavovalo 0,03 % čerpania finančných prostriedkov z OPII. Problémom spôsobujúcim v súčasnosti

čerpanie finančných prostriedkov bola pomalosť pri príprave a využití finančných zdrojov.

Sektor vodnej dopravy, vrátane spoločnosti VP, vstúpil do procesov využitia finančných prostriedkov

z OPII prakticky bez pripravených projektov. Ako rizikové faktory úspešnej implementácie projektov možno

uviesť aktuálne nízke čerpanie a zazmluvnenie projektov, časový faktor, najmä vo fáze verejných obstarávaní.

Pri najvýznamnejších projektoch „Modernizácia a výstavba verejného prístavu Bratislava“ a „Revitalizácia

a dobudovanie prístavných hrán a spevnených plôch“ je realizácia projektu podmienená usporiadaním

43

majetkovoprávneho vzťahu k infraštruktúre. Tento krok je nevyhnutný, aby bola vylúčená možnosť nedovolenej

štátnej pomoci. Identifikované riziká pri čerpaní prostriedkov z OPII predstavujú v časovom horizonte reálne

nedočerpanie týchto finančných prostriedkov.

Pre modernizáciu prístavov sú limitujúce dlhodobé nájomné zmluvy na využívanie pozemkov a neusporiadané

majetkovoprávne vzťahy. Nájomné zmluvy neobsahujú podmienku výkonu činnosti pre vodnú dopravu.

Formulácia nájomných zmlúv umožňuje ďalší prenájom pozemkov tretím stranám. Rokovania so spoločnosťou

SPaP prebiehajú, nie sú však ukončené s konkrétnymi výsledkami..

NKÚ SR na základe výsledkov kontroly odporučil spoločnosti Verejné prístavy venovať zvýšenú pozornosť

projektom čerpaným zo zdrojov EÚ s cieľom minimalizovať riziká. Súčasne bolo odporučené MDaV SR ako

100 % akcionárovi efektívne rokovať so súkromnou spoločnosťou s cieľom usporiadania majetkovoprávnych

vzťahov.

3.5.3. Štát ako realizátor výziev a vyzvaní – vnútorný kontrolný systém nie je dostatočne

zameraný na transparentnosť procesov.

NKÚ SR nadviazal na kontrolu procesov rozhodovania o európskej finančnej pomoci z roku 2016, pri ktorej

identifikoval závažné porušenia v PPA. V roku 2017 sa preto zameral na kontrolu hodnotiaceho a výberového

procesu výziev a vyzvaní programového obdobia 2014 – 2020 – KA 4/2017.

Kontrolovanými subjektmi v rámci kontrolnej akcie boli MV SR (OP Ľudské zdroje), SIEA (OP Kvalita životného

prostredia), Výskumná agentúra (OP Výskum a inovácie), MŠVVŠ SR (OP Výskum a inovácie) a MPRV SR

(Integrovaný regionálny operačný program. Kontrolóri preverovali postupy riadiacich a sprostredkovateľských

orgánov (RO a SO) pri vyhlásení výziev a vyzvaní, formálnu správnosť dokumentov, procesy odborného

hodnotenia, vnútorný kontrolný mechanizmus, ako aj postupy výberu odborných hodnotiteľov.

Z pohľadu NKÚ SR je dôležité, aby orgány zodpovedné za zavádzanie OP prijímali opatrenia na včasné

zazmluvnenie projektov v rámci OP Partnerskej dohody, pretože časová tieseň znižuje odbornú, kvalitatívnu

úroveň nielen v procese prípravy, ale aj hodnotenia a následne realizácie projektov. Z celkového záväzku OP

obdobia 2014 – 2020 (13,89 mld. €) boli ku koncu januára t.r. čerpané prostriedky vo výške 1,38 mld. €, čo

predstavuje 9,95 % z celkového objemu. Pre splnenie záväzku roku 2015 musí Slovenská republika do konca

roka 2018 vyčerpať 1,36 mld. €, pričom doposiaľ neboli predložené výdavky vo výške takmer 781 mil. €.

Slovensko už z dôvodu nedodržania záväzku z roku 2014 prišlo v závere minulého roka o 26,97 mil. € v rámci

programu Výskum a inovácie.

Proces výziev/vyzvaní od ich vyhlásenia až po vyhodnotenie predložených žiadostí o nenávratný finančný

príspevok a podpisy zmlúv s úspešnými uchádzačmi je kľúčový proces, ktorý zabezpečí maximálny dosah

a účinok prostriedkov EÚ a SR, vynaložených na ich financovanie. Zo strategického hľadiska, kontrola postupov

riadiacich orgánov a sprostredkovateľských orgánov pri vyhlasovaní výziev či vyzvaní je pri hodnotení a výbere

projektov výrazným krokom, ktorý upozorní na prípadné nedostatky. Včasným určením nedostatkov sa môže

zabrániť prideleniu neoprávnených finančných prostriedkov pri výberovom procese, ktoré by následne mohlo

viesť k vzniku paušálnych korekcií.

V rámci kontrolovaných subjektov boli najzávažnejšie zistenia v procesoch Výskumnej agentúry, a to:

 výskumná agentúra umožnila podnikateľom, ktorí nemajú výskum a vývoj uvedený v rámci svojich

činností v Obchodnom registri alebo Živnostenskom registri, aby sa stali oprávnenými žiadateľmi

pre kontrolovanú výzvu

 polovica bodovaných hodnotiacich otázok bola postavených na subjektívnom chápaní odborných

hodnotiteľov, ktoré boli nedostatočne slovne popísané (bez popísaných podotázok či možných

aspektov) a rozdiel medzi jednotlivými škálami a udelením bodov bol popísaný veľmi jednoducho

44

a stručne z celkov. V mnohých prípadoch mohol žiadateľ získať až 31 bodov za otázky subjektívneho

posúdenia z celkových možných 45, pričom hranica schválenia bola 45 bodov

 chybné zaradenie uchádzačov do databázy odborných hodnotiteľov, ktorí nespĺňali minimálne

požiadavky. Objavili sa prípady keď technický inžinier hodnotil projekt v oblasti výskumu

biomarkerov a Alzheimerovej choroby, ako aj projekt v oblasti výroby a spracovania kravského,

ovčieho a kozieho mlieka.

 nedostatočne posudzovaný konflikt záujmov

 nedostatočne nastavené kritéria pre výber odborných hodnotiteľov do užšieho zoznamu

hodnotiteľov

 nekorektne vypĺňané preberaco-odovzdávacie protokoly odbornými hodnotiteľmi a manažérmi

posudzovania projektov pri jednotlivých ŽoNFP a tým aj zle vyplnené dochádzkové listy

 nedodržiavanie lehôt pre vypracovávanie Kontrolných zoznamov administratívneho overenia ŽoNFP

– po doplnení údajov, vo vykonaní finančnej kontroly a v zadávaní údajov do ITMS2014+.

Zistené nedostatky pri SIEA:

 SIEA nezaznamenávala závery z dožiadania v rámci odborného hodnotenia ŽoNFP a neoverovala či

žiadateľ predložil všetky požadované informácie a dokumenty, či ich predložil včas a či splnil

podmienky poskytnutia príspevku;

 hodnotenie odborných hodnotiteľov a ich slovné zdôvodnenie pridelených bodov v rámci jedného

hodnotiaceho kritéria nebolo v súlade so stanovenými hodnotiacimi otázkami podľa Príručky

pre hodnotiteľov;

 jedno vylučujúce kritérium nebolo jasne špecifikované pre samotných žiadateľov;

 SIEA nezabezpečila dohľad nad odborným hodnotením. Na základe mailovej komunikácie bol

zaznamenaný prípad vynesenia dokumentov odborným hodnotiteľom.



Pri kontrole MŠVVŠ SR nezískal NKÚ primerané uistenie, že výber hodnotiteľov do širšieho zoznamu bol

transparentný a vhodnosť hodnotiteľov bola objektívne posudzovaná. NKÚ ďalej vykonával na ministerstve

kontrolu dvoch vyzvaní v rámci špecifického cieľa zvýšenie výkonnosti systému výskumu a vývoja

prostredníctvom horizontálnej podpory technologického transferu a IKT. Pri ich kontrole neboli zistené žiadne

závažné porušenia.

V subjekte MV SR ako len v jedinom subjekte ukončila kontrolu kontrolná skupina bez zistení.

Zároveň NKÚ preto identifikoval riziká, ktoré v tejto oblasti môžu pretrvávať a ktoré je potrebné čo najskôr riešiť,

a to najmä:



nedostatočný a často veľmi formálny vnútorný kontrolný systém, netransparentnosť v procesoch

riadenia



nízky záujem oprávnených žiadateľov pre určité typy výziev

nedostatok hodnotiteľov vo vysoko odborných oblastiach hodnotenia

kritériá hodnotenia a výberu projektov nezohľadňujú kvalitu projektu a zásady riadneho finančného

hospodárenia, t. j. zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti

nedočerpanie záväzku roku 2015 v rámci III. programového obdobia, do 31.decembra 2018 ostáva

ešte deklarovať na EK pre splnenie pravidla N+3 sumu 780 565 812,62 €



3.5.4. Výdavky rezortov – priestor pre lepšie využitie verejných prostriedkov

Ďalšia kontrola, ktorá sa týkala manažmentu výdavkov bola kontrola systému uzatvárania, registrácie,

vecného a finančného plnenia zmlúv. Hlavným cieľom kontroly 9/2017 bolo zhodnotiť opodstatnenosť, kvalitu

45

a praktické využitie dodaných služieb, najmä právnych a poradensko-konzultačných služieb. Služby v ostatných

rokoch predstavujú významný podiel na výdavkoch verejnej správy. Doterajšie skúsenosti kontrolórov

a predbežné analýzy poukázali na to, že na MH SR a MDaV SR, kde prebehla kontrola, dochádza k uzatváraniu

veľkého počtu zmlúv s externými poskytovateľmi služieb rôzneho druhu, a následne k vysokému čerpaniu

verejných zdrojov. NKÚ preveroval zmluvy v rámci rokov 2013 – 2016. Z celkového objemu prostriedkov

čerpaných na vybrané oblasti služieb bolo v tomto období kontrolou preverených viac ako 32 % zmlúv

na MDaV SR a viac ako 24 % na MH SR.

Z preverovania vyplynulo, že vynakladanie prostriedkov v oblasti služieb bolo v niektorých prípadoch neefektívne

a neúčinné. Viaceré externe zadávané činnosti mohli byť zabezpečené vlastnými zamestnancami, odbornými

útvarmi rezortov. Týmto postupom tak došlo k neodôvodnenému, prípadne predraženému využívaniu

externých služieb. Vnútorné kontrolné mechanizmy nefungovali optimálne a vykazovali znaky formálnosti, čo

v niektorých prípadoch spôsobilo nedostatočné preverenie kvality dodaného predmetu zmluvy. Finančné

prostriedky tak boli uhradené bez adekvátneho vyhodnotenia. Potvrdila sa aj nedostatočná praktická využiteľnosť

predmetu zmluvy.

Čerpanie verejných zdrojov za vybrané služby bolo v rezorte dopravy v rámci kontrolovaného obdobia

35,8 mil. €. Najvyššie bolo v roku 2015, a to 14,8 mil. €. V porovnaní s rokom 2014, keď čerpanie dosiahlo

3,4 mil. €, išlo o viac ako štvornásobný medziročný nárast. Najvýraznejší nárast čerpania prostriedkov bol

zaznamenaný pri právnych službách, kde výška za rok 2016 stúpla oproti roku 2013 z viac ako 51-tisíc €

na takmer 918-tisíc €. V oblasti poradensko-konzultačných služieb sa čerpanie v roku 2015 medziročne zvýšilo

z 1,3 mil. € na 12,1 mil. €.

Graf č. 17: Vývoj čerpania verejných prostriedkov na právne služby

1 000 000,00 €

Súčet z 2013

800 000,00 €

Súčet z 2014

600 000,00 €

Súčet z 2015

400 000,00 €

200 000,00 €

0,00 €

Súčet z 2016

Zdroj: MDaV SR

Graf č. 18: Vývoj čerpania prostriedkov na poradensko – konzultačné služby

14 000 000,00 €

12 000 000,00 €

10 000 000,00 €

8 000 000,00 €

6 000 000,00 €

4 000 000,00 €

2 000 000,00 €

0,00 €

Súčet z 2013

Súčet z 2014

Súčet z 2015

Súčet z 2016

Zdroj: MDaV SR

46

Rezort hospodárstva v sledovanom období vynaložil za analyzované oblasti služieb takmer 6,9 mil. €. Hlavnú

časť výdavkov čerpal na právne služby, strážne služby a propagáciu (spolu cca 80 %). Najviac prostriedkov

čerpalo ministerstvo v roku 2016, a to 2,1 €. Najvyšší nárast bol zaznamenaný pri právnych službách.

V porovnaní s rokom 2015 stúpla výška čerpaných prostriedkov z takmer 560-tisíc € na 1,2 mil. €.

Graf č. 19: Vývoj výdavkov vo vybraných oblastiach služieb na MH SR

1 400 000

1 200 000

propagácia, reklama, inzercia

1 000 000

800 000

600 000

400 000

200 000

0

právne služby (notárske,

advokátske, exekučné)

štúdie, expertízy, posudky

2013

2014

2015

2016

Zdroj: MH SR

Zistenia NKÚ SR:

 štúdia uskutočniteľnosti bola realizovaná až po verejnom obstarávaní. V súvislosti s projektom

bolo zo štátneho rozpočtu uhradené viac ako 154-tisíc €. MDaV SR následne zadávanie zákazky

projektu zrušilo.

 MDaV SR zadávalo úlohy, ktoré mohli zabezpečovať vlastní zamestnanci, prípadne ich

ministerstvo mohlo delegovať na Národnú diaľničnú spoločnosť a Slovenskú správu ciest.

 Rezort dopravy uhradil za tri dokumenty, v ktorých sa opakovane vyskytovali obsahovo

identické časti, takmer 518-tisíc €.

 V oblasti právnych služieb uhradilo MDaV SR na základe dvoch realizačných zmlúv za obdobie

dvoch rokov viac ako 1,1 mil. €. Mzdové prostriedky vynaložené na zamestnancov právneho

odboru za štyri roky, vrátane odmien, pritom predstavovali sumu vyše 518-tisíc €.

 NKÚ SR na rezorte dopravy zistil nedostatky pri samotnom uzatváraní zmlúv a dodatkov, pri ich

zverejňovaní aj pri fakturácii. Zistené boli aj nedostatky súvisiace s úplnosťou podpornej

dokumentácie potvrdzujúcou vykonanie uhradených služieb, prác.

 Rezort hospodárstva použil verejné prostriedky v rozpore s určeným účelom, keď uhradil služby,

ktoré neboli vykonané vôbec, ako aj služby vykonané v neadekvátnom rozsahu a kvalite v sume

takmer 104-tisíc €.

 V súvislosti so zmluvou o poradenskej činnosti MH SR nepreukázalo transparentnosť

a hospodárnosť pri vynakladaní verejných prostriedkov.

Odporúčania NKÚ SR

Odporúčania zo strany NKÚ SR pre kontrolované ministerstvá, ktoré by mali napomôcť, aby externé služby boli

využívané efektívnejšie a účinnejšie, sú najmä tieto:

 hlavnú časť agendy, ktorá sa zazmluvňuje a vykonáva v externom prostredí, by mali robiť

samotné ústredné orgány štátnej správy ako nositelia verejných politík a strategických

rozhodnutí;

47



v odborných témach by mali vo väčšej miere využívať potenciál Slovenskej akadémie vied, či

slovenského vysokého školstva. Využívanie služieb súkromného sektoru len v prípade, ak

vedecko-výskumné inštitúcie verejného sektora danú problematiku neriešia alebo riešia len

okrajovo;

 zabezpečiť úplnosť dokumentácie, na základe ktorej dochádza k vyplácaniu odmien za služby;



vnútorný kontrolný systém by sa mal pravidelne zaoberať posúdením, či externé služby sú

nevyhnutné, či riešenie problémov, ktoré riešia externí dodávatelia nie sú v náplni zamestnancov

ministerstva a tiež aká je efektívnosť a účinnosť externých služieb;

 pre zvýšenie transparentnosti vynakladania verejných, európskych zdrojov kontrolný úrad

odporúča MS SR, aby bolo zavedené pravidlo povinného zverejňovania analýz, štúdií, posudkov

a expertíz.

 Kontrolné zistenia z MH SR ohľadom porušenia finančnej disciplíny NKÚ SR odstúpil Úradu

vládneho auditu.

Okrem kontroly výdavkov na vyššie uvedených ministerstvách sa v roku 2017 zamerala kontrola na vynakladanie

rozpočtových prostriedkov na mimoriadne odmeny na Najvyššom súde SR – KA 54/2016. Kontrola a jej

zameranie vyplynuli zo záverov vnútorného auditu NS SR, ktoré poukazovali na nehospodárnosť pri použití

verejných prostriedkov na vyplácanie odmien sudcom a zamestnancom Najvyššieho súdu SR (NS SR) v období

rokov 2009 a 2010 a ktoré boli doručené na NKÚ ako podnet na vykonanie kontroly.

Nižšie uvedený graf ukazuje, ako sa v rokoch 2007 – 2011 zvyšoval pôvodne rozpočtovaný objem prostriedkov

určených na odmeny, pričom najväčšie zmeny boli práve v rokoch 2009 a 2010.

Graf č 20: Čerpanie výdavkov NS SR na položke 614 – odmeny

1400000

1200000

1000000

800000

Schválený rozpočet

600000

Upravený rozpočet

Čerpanie

400000

200000

0

2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

Rok

Zdroj: NS SR

Čísla, ktoré graf znázorňuje, sú výsledkom rozpočtových opatrení, teda problému, na ktorý sme v tejto správe už

poukazovali. Rozpočtové prostriedky, pôvodne určené na mzdy chýbajúcich sudcov, sa menili na prostriedky

určené na odmeny, ktoré v pôvodne schválených rozpočtoch rokov 2009 a 2010 mali zanedbateľnú hodnotu.

48

Takýto postup bol na NS SR v zmysle rozpočtových pravidiel v zásade možný a kontrola dospela k záveru, že ho

nemožno pokladať za nezákonný.

Na druhej strane NKÚ dospel k zisteniu, že v kontrolovanom období absentoval na NS SR systém

hodnotenia sudcov, a jasne stanovené kritériá, na základe ktorých by bolo možné vecne preukázať,

za aké mimoriadne výsledky a plnenie osobitne významných úloh boli odmeny sudcom vyplácané.

Dokumenty a podklady k odmenám, ktoré mali kontrolóri NKÚ k dispozícii nespĺňali zákonné náležitosti a zároveň

ani nezohľadňovali kritériá definované Sudcovskou radou NS SR. Kontrolóri zistili, že odmeny sudcov boli v tomto

čase vyplácané v širokom rozpätí s niekoľkotisícovými rozdielmi, a to od 50 do 30-tisíc €, čím predseda súdu

nerešpektoval zásadu rovnakého zaobchádzania, ako aj právo sudcu nebyť diskriminovaný. Vyplatené odmeny

neboli viazané na ukončenú agendu ani na žiaden iný merateľný ukazovateľ. Niektorí sudcovia, ktorým bola

v roku 2010 vyplatená odmena 50 €, resp. žiadna, sa listom obrátili na Sudcovskú radu NS SR so žiadosťou, aby

im bola poskytnutá ochrana práv a oprávnených záujmov sudcov NS SR. Odmenu 50 € vrátili piati sudcovia

do pokladne súdu. Túto formu diskriminácie sudcov potvrdil rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

v Štrasburgu.

Príkladom vyplácania odmien bez väzby na ukončené veci, je nižšie uvedený graf ktorý vyjadruje pomer medzi

celkovým počtom ukončených vecí a celkovou výškou vyplatenej odmeny v roku 2010 u vybraných sudcov

pôsobiacich v trestnoprávnom kolégiu NS SR.

Graf č. 21: Vzťah vyplatenej odmeny a počtu ukončených vecí

0

50

100

150

200

250

Sudca 1

Sudca 3

Sudca 5

Sudca 7

Sudca 9

Sudca 11

Sudca 13

Sudca 15

Sudca 17

Sudca 19

0

2000

4000

6000

8000

10000

12000

1400

Priznaná odmena

Počet ukončených vecí v roku 2010

Zdroj: NS SR

49

Kontrolná skupina preverila okrem vyplatených odmien sudcom aj vyplácanie odmien ostatným zamestnancom,

na ktorých sa vzťahoval zákon o štátnej službe, resp. zákon o výkone práce vo verejnom záujme. Kontrolou bolo

zistené, že niektorým zamestnancom boli vyplatené mimoriadne odmeny krátko po vzniku pracovného pomeru

v nadštandardnej výške oproti ostatným zamestnancom. Spolu pre šestnástich zamestnancov, ktorí

neodpracovali v kontrolovanom subjekte ani 12 mesiacov boli vyplatené odmeny v sume 94 tis. €, t. j.

v priemere takmer 6 tis. € na jedného.

NKÚ v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na novelu zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2018, podľa ktorej možno sudcovi podľa §78a ods. 1

priznať odmenu až do výšky jeho funkčného platu a podľa ods. 5 možno priznať odmenu iba za mesiac

november (čiže 1x do roka). Toto ustanovenie však neplatí pre odmeny vyplatené z rozpočtovej kapitoly

Kancelárie Najvyššieho súdu SR, čo opätovne prináša riziko možných výkladov, ktoré opätovne môžu

smerovať k nerovnakým podmienkam odmeňovania sudcov.

3.6. Významné štátne programy a projekty - hodnotenie ich efektívnosti

a účinnosti je problematické

3.6.1. Projekt REPAS

Neustále sa meniace podmienky trhu práce si vyžadujú schopnosť čoraz pružnejšie reagovať na tieto priebežné

zmeny. V posledných rokoch sa zvyšoval počet voľných pracovných miest, čo umožnilo znižovať mieru

nezamestnanosti. Na trhu sa však začala prejavovať značná disproporcia medzi kvalifikačnou štruktúrou

uchádzačov o zamestnanie a dopytom.

Preto Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) spustilo koncom roka 2014 pilotný projekt REPAS

– rekvalifikácia ako príležitosť na spoluprácu uchádzačov o zamestnanie, úradov práce a vzdelávacích inštitúcií.

Projekt je zameraný na pružné a cielené vzdelávanie podľa požiadaviek a potrieb trhu práce; je určený

pre všetkých uchádzačov o zamestnanie, ktorí majú problém uplatniť sa na trhu práce a potrebujú flexibilnejšie

reagovať na požiadavky trhu práce. Na základe stanovených podmienok projektu si môže uchádzač zvoliť druh

pracovnej činnosti, na ktorú sa chce rekvalifikovať, aj poskytovateľa rekvalifikácie, ktorý má požadovanú

rekvalifikáciu zrealizovať.

Kontrolóri zisťovali, či realizácia rekvalifikácie pri uplatnení sa uchádzačov na trhu je účinná, efektívna a či vďaka

nej došlo k zníženiu nezamestnanosti. Kontrolóri za obdobie rokov 2014 až do 1. polovice roka 2017 skontrolovali

8 vybraných úradov práce (Bratislava, Dunajská Streda, Košice, Nitra, Prešov, Prievidza, Rimavská Sobota,

Žilina) a samotné Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa údajov ministerstva práce bola v roku 2014

priemerná ročná miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 12,79 %, ktorá postupne klesala. NKÚ v tejto

súvislosti upozorňuje na vysoké riziko dlhodobejšieho efektu znižujúcej sa nezamestnanosti, keďže na tomto

vývoji má podiel veľký počet zamestnaných na dohodu. Takáto práca veľmi citlivo reaguje na zmeny ekonomickej

situácie zamestnávateľa, kvôli čomu vzniká objektívne riziko zrušenia pracovného miesta na dohodu a takáto

politika trhu práce nie je dlhodobo udržateľná. Z celkového počtu poistencov Sociálnej poisťovne (326 314),

u ktorých vznikla prvá registrácia v nej, bolo 205 938 ľudí zamestnaných na dohodu (viac ako 63 %) a týka sa aj

značnej časti absolventov REPAS-u.

Prostriedky na projekt v celkovej hodnote 16 489 tis. € boli poskytnuté z troch národných projektov; prostriedky

na projekt REPAS boli použité aj z viacerých regionálnych projektov. Do 30. 6. 2017 sa na projekty vyčerpalo

17 876 812 €. Kontrola NKÚ mala zistiť aká je efektívnosť a účinnosť tohto projektu. Keďže projekt REPAS

50

neobsahoval merateľné kritériá, na základe ktorých by sa tieto aspekty dali hodnotiť, kontrolóri efektívnosť

projektu merali pomerom uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa zamestnali do 6 mesiacov a všetkých, ktorí

ukončili rekvalifikačný kurz a účinnosť projektu ako pomer uchádzačov, ktorí boli k 30. júnu 2017

zamestnaní a boli zamestnaní v odbore rekvalifikačného kurzu.

Úrady práce v rámci celej SR, od začiatku projektu do 30. júna 2017, evidovali celkom 55 568 žiadostí o účasť

na rekvalifikačnom kurze. Z tohto počtu žiadostí skutočne ukončilo kurzy celkom 38 009 uchádzačov

o zamestnanie. Ich štruktúru podľa vzdelania zachytáva tabuľka č. 7.

Tabuľka č. 7: Vzdelanostná štruktúra uchádzačov o zamestnanie v sledovanom období

Počet dohôd uzatvorených s UoZ, ktorí ukončili

%

UoZ podľa vzdelania

RK

364

0,96

10 – Neukončené základné vzdelanie

4 008

10,54

11 – Základné vzdelanie

Stredoškolské vzdelanie spolu, z toho

12 – Nižšie stredné odborné vzdelanie

13 – Stredné odborné vzdelanie

25 549

224

67,22

0,59

8 847

14 302

2 176

8 050

290

23,28

37,63

5,72

14 – Úplné stredné odborné vzdelanie

15 – Úplné stredné všeobecné vzdelanie

Vysokoškolské vzdelanie spolu, z toho

16 - Vyššie odborné vzdelanie

21,18

0,76

17 - Vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa

18 - Vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa

19 - Vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa

1 278

6 311

171

3,36

16,60

0,45

38

0,10

N/A – neurčené vzdelanie

SPOLU

38 009

100 %

Zdroj: ÚPSVaR

Tabuľka nepriamo ukazuje, že súčasná štruktúra študijných odborov stredných a vysokých škôl produkuje

veľkú časť študentov, ktorí nenachádzajú pracovné uplatnenie, keď cca 38 % absolventov rekvalifikačných

kurzov boli absolventi úplného stredného odborného vzdelania a až takmer 17 % absolventov rekvalifikačného

kurzu bolo s ukončeným vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa. Podiel najviac znevýhodnených uchádzačov – t. j.

tých, ktorí majú neukončené základné vzdelanie, resp. majú iba základné vzdelanie, tvoril len cca 12 %. Podľa

NKÚ, práve týmto skupinám nezamestnaných by mali byť určené obdobné projekty politiky trhu práce.

Taktiež štruktúra rekvalifikačných kurzov, podľa názoru NKÚ nezodpovedá v plnej miere potrebám trhu, o čom

svedčia údaje o kurzoch zistené na vybraných úradoch práce. Kontrolou bolo zistené, že výber kurzov a ich

následné schvaľovanie posudzovali na úradoch práce individuálne, s ohľadom na dodržanie stanovených

podmienok a s prihliadnutím na regionálny a finančný aspekt. Posudzovanie žiadostí sa v priebehu

kontrolovaného obdobia menilo trikrát. Zmeny však nepriniesli sprísnenie tohto posudzovania, naopak, stalo sa

benevolentné, prakticky až do tej miery, že úrad práce nemá dôvod neschváliť podanú žiadosť.

Kontrolou bolo zistené, že získaná rekvalifikácia klientov REPAS v mnohých regiónoch takmer vôbec

nekorešpondovala s dopytom trhu práce. Tento aspekt považuje NKÚ za ten hlavný, ktorý spôsobil, že

efektívnosť projektu REPAS dosiahla úroveň iba 48,83 %. V praxi to znamená, že viac ako polovica

podporených klientov sa neuplatnila na trhu práce do 6 mesiacov po ukončení rekvalifikácie.

51

Aby bolo možné objektívne posúdiť účinnosť projektu REPAS, sú potrebné informácie o tom, či absolvent

rekvalifikácie, ak sa zamestnal, sa zamestnal v odbore rekvalifikácie. Takéto informácie však kompetentné

orgány nesledujú a bolo ich potrebné získať z údajov sociálnej poisťovne o prvom zamestnaní po skončení

rekvalifikačného kurzu a priebehu ďalších zamestnaní.

Z evidencie úradov práce však nebolo možné zistiť relevantnú informáciu o tom, či absolventi REPAS-u, ktorí sa

do 6 mesiacov na trhu uplatnili, zostali zamestnaní aj po uplynutí tejto doby. Rovnako sa nedalo zistiť, v akej

oblasti sa absolventi kurzov zamestnali. Preto kontrolóri vybrali vzorku, ku ktorej boli predložené spisy

uchádzačov zaradených na rekvalifikáciu. K vybranej vzorke SP poskytla informácie o ich prvom zamestnaní po

skončení kurzu, ako aj o priebehu ďalších zamestnaní. Vybraná vzorka reprezentovala 12,63 % z celkového

počtu ukončených rekvalifikačných kurzov na kontrolovaných úradoch práce. Aj keď takmer 55 % uchádzačov o

zamestnanie bolo koncom júna 2017 v pracovnom pomere, zamestnanie v odbore rekvalifikačného kurzu si našlo

len cca 42 % a viac ako 16 %, napriek získaniu kurzu, zostalo v evidencii úradov práce.

Táto kontrolná akcia opätovne poukázala na zlyhávanie controllingu štátnych orgánov, pretože preverovaný

projekt obsahoval len štatistické ukazovatele typu počet záujemcov, počet vyškolených a pod., a neobsahoval

žiadne ukazovatele, ktoré by umožňovali hodnotiť efektívnosť a účinnosť použitých verejných zdrojov, čo je

pre podobné projekty prvoradé.

Graf č. 22: Zameranie uskutočnených rekvalifikačných kurzov na vybraných úradoch práce

100%

80%

60%

Remeslá/služby

40%

Odborné kurzy

20%

Manažment

0%

IT kurzy

Administratíva

Cudzí jazyk

Na základe kontrolných zistení NKÚ odporučil ÚPSVaR nasledovné.

 Stanoviť v zmluve o poskytnutí NFP také ukazovatele, ktorými by sa dala preukázať (vyhodnotiť)

účinnosť uplatnenia projektu; napr. počet osôb, ktoré sa na základe rekvalifikačného kurzu

zamestnali do 6 mesiacov, počet osôb, ktoré zotrvali v pracovnom pomere, prípadne, aby percento

návratu do evidencie nepresiahlo určitú hranicu.

 Vyhodnocovať v monitorovacích správach poskytovanie príspevku na rekvalifikáciu samostatne (nie

spolu s príspevkom na vybrané aktívne opatrenia trhu práce).

52

 Vzhľadom na to, že projekty sú financované z verejných prostriedkov, je potrebné uskutočňovať

výber uchádzačov o zamestnanie na rekvalifikačné kurzy tak, aby sa dôsledne posúdilo pri výbere

rekvalifikačného kurzu ich ukončené vzdelanie podľa zamerania.

 Pri poskytnutí rekvalifikačného kurzu zapracovať do interných noriem ústredia sprísnené hodnotenie

smerujúce k naplneniu podstaty a zmyslu projektu.

 Upraviť interné normy a pokyny ústredia tak, aby sa podporili rekvalifikačné kurzy zamerané

predovšetkým na voľné pracovné miesta ponúkané v danom regióne. Uprednostňovať takých

uchádzačov, ktorí majú daný prísľub na uzatvorenie pracovného pomeru od konkrétneho

zamestnávateľa, a aby úrady práce schvaľovali také kurzy, ktorých obsah by bol zameraný na oblasti,

pri ktorých je v danom regióne predpoklad uplatnenia sa na trhu práce.

 V databáze úradov práce povinne evidovať, v akom odbore sa uchádzač po ukončení

rekvalifikačného kurzu zamestnal, resp. v akom odbore si založil živnosť.

 V nadväznosti na absolvovanie rekvalifikačného kurzu sledovať a vyhodnocovať percento

uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa opätovne vrátia do evidencie.

3.6.2. Prostriedky programu SK PRES nepokryli všetky výdavky spojené

s Predsedníctvom SR v rade EÚ.

Rôzne problémy s transparentným preukázaním výdavkov preukázala aj KA 33/2017 – Zabezpečenie výkonu

predsedníctva SR v Rade Európskej únie v roku 2016

Príprava predsedníctva SR v Rade EÚ sa stala jednou z hlavných priorít v oblasti európskych záležitostí,

definovaných vládou SR vo svojom Programovom vyhlásení v roku 2012. Za týmto účelom bol zriadený

medzirezortný rozpočtový program s označením 0D4-SK PRES 2016, určený na financovanie výdavkov

súvisiacich s prípravou a výkonom slovenského predsedníctva. Hlavným koordinátorom programu bolo

MZVEZ SR. Toto ministerstvo spolu s MŽP SR čerpali cca 70 % celkových výdavkov programu, a tieto boli aj

predmetom kontrolnej akcie 33/2017.

Zistenia kontroly:

Predpokladaný rozpočet SK PRES vo výške 72 mil. € bol za roky 2014 – 2016 čerpaný vo výške 50 696 754 €

(70%). Najvyšší objem z celkových výdavkov tvorili výdavky na tovary a služby.

Preverované ministerstvá mali na financovanie SK PRES vytvorené vlastné podprogramy. MZVEZ SR v rokoch

2014 – 2016 vyčerpalo prostriedky podprogramu v sume 32 493 823 € (93 % z rozpočtu), MŽP SR sumu

3 252 294 € (81 % z rozpočtu).

Kontrolou bolo zistené, že MŽP SR okrem prostriedkov programu použilo na financovanie SK PRES aj vlastné

zdroje rezortu, zdroje rezortnej organizácie, zahraničný grant a zdroje získané na základe dohody od iných

subjektov. Na základe informácií z iných kontrol NKÚ, ktoré analyzovali výdavky správcov kapitoly, aj iné orgány

štátnej správy zo svojich zdrojov použili prostriedky na aktivity spojené s prípravou a výkonom predsedníctva.

Uvedené zistenie indikuje riziko nesprávneho oficiálneho vykázania celkovej výšky čerpania prostriedkov

na zabezpečenie Predsedníctva SR v Rade EÚ.

53

Graf č. 23: Výdavky na zabezpečenie predsedníctva SR v Rade EÚ.

60 000 000

50 000 000

40 000 000

30 000 000

20 000 000

10 000 000

0

Rok 2014

1 814 272

Rok 2015

12 373 625

Rok 2016

36 508 857

Roky 2014 -16

50 696 754

Program 0D4-SK PRES 2016

z toho:

MZVaEZ SR

MŽP SR

825 031

188 699

800 542

5 970 594

457 497

25 698 198

2 606 098

8 204 561

32 493 823

3 252 294

14 950 637

OÚOŠS

5 945 534

Kontrolou overenia súladu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov pri použití prostriedkov

z podprogramov na SK PRES bolo v oboch kontrolovaných subjektoch zistené porušenie zákona

o účtovníctve v tom, že k viacerým faktúram neboli doložené relevantné doklady o rozsahu a cenách

poskytovaných služieb. Na MZVEZ SR boli zistené nedostatky aj v transparentnosti uzatvárania zmluvných

vzťahov. V dvoch prípadoch zmluvy o dielo, uzatvorené s fyzickými osobami v sume 9 000 €, ktoré nepodliehali

zverejneniu v centrálnom registri zmlúv, boli uzavreté konkludentným spôsobom (ústne). V prípade organizácie

kultúrno-spoločenského podujatia „Európa na Slovensku“ – predstavenie loga SK PRES si podujatie vyžiadalo

uzatvorenie viacerých zmlúv.

V oblasti dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní NKÚ SR vykonal na MZVEZ SR kontrolu siedmich

podujatí, pri ktorých bola uplatnená a aj preukázaná oprávnenosť výnimky z aplikácie tohto zákona.

Kontrolou dokladov k uzatvoreniu zmluvy s Agentúrou EVKA, s. r. o., na podujatie „Európa na Slovensku“

– predstavenie loga SK PRES, nebolo možné overiť dôvod výberu uvedenej agentúry. Predložené koncepty,

ktoré vypracovali tri spoločnosti, nebolo možné objektívne porovnať a vyhodnotiť, keďže išlo o návrhy rôznych

ideových riešení realizácie uvedeného podujatia.

Kontrolou ďalších 13 zákaziek boli zistené viaceré nedostatky, z ktorých uvádzame najvýznamnejšie:

 predpokladaná hodnota zákazky bola stanovená bez poznania reálnych možností trhu a možností

dodávateľov;

 výkonová zábezpeka bola uvoľnená oneskorene;

 nesprávne bola klasifikovaná bežná dostupnosť obstarávaných služieb na trhu;

 verejné obstarávanie bolo zrealizované s využitím elektronického trhoviska, pričom však nešlo

o službu bežne dostupnú na trhu;

 vo verejnom obstarávaní boli stanovené osobitné požiadavky na plnenie, ktoré však následne

počas plnenia zmluvy neboli dodržané;

 špecifikácia predmetu zákazky nebola stanovená jednoznačne a presne;

 stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky sa v predloženej dokumentácii nenachádzalo;

v predloženej dokumentácii nebolo preukázané, že išlo o cenu obvyklú na trhu a že sa prihliadalo

na princíp hospodárnosti a efektívnosti;

 v dokumentácii neboli uchované všetky informácie a podklady, na základe ktorých bola určená

predpokladaná hodnota zákazky, v predloženej dokumentácii boli uvádzané rozdielne sumy

predpokladanej hodnoty zákazky.

54

NKÚ SR v oboch kontrolovaných subjektoch zistil viaceré nedostatky pri overení základnej finančnej kontroly

a administratívnej kontroly čerpania výdavkov na SK PRES v zmysle zákona o finančnej kontrole a audite.

Zistil aj to, že vnútorný audit kontrolovaných subjektov nevykonal ani jeden vnútorný audit, resp. kontrolu

hospodárnosti, efektívnosti a účelovosti, zameranú na vynakladanie prostriedkov podprogramov SK PRES.

Na základe kontrolou zisteného stavu v preverovaných oblastiach NKÚ SR konštatoval rezervy v účinnosti

a efektívnosti vnútorného kontrolného systému a odporučil obom kontrolovaným subjektom prijať opatrenia

zamerané na odstránenie zistených nedostatkov.

3.7. Projekty z oblasti životného prostredia

Oblasť životného prostredia vzhľadom na svoju prierezovosť je veľmi náročná na správne riadenie a dosahovanie

želaných výsledkov. Je to oblasť z dopadom na zdravie obyvateľstva, kvalitu žitia, citlivá na aktivity v oblasti

dopravy, priemyslu či poľnohospodárstva. Jej dôležitosť je zahrnutá v Národnom programe reforiem SR a je

základom pre napĺňanie trvalo udržateľných cieľov Agendy 2030. Z pohľadu verejných financií patria opatrenia

na napĺňanie environmentálnych cieľov medzi finančne najnáročnejšie. NKÚ SR sa vo svojej kontrolnej činnosti

v roku 2017 zameral na efektívnosť a účinnosť vynaložených prostriedkov na viaceré projekty a programy

z oblasti životného prostredia.

Cieľom kontrolnej akcie 16/2017 bolo zistiť, či dosiahnutá úroveň plnenia záväzkov SR v ochrane kvality

ovzdušia prispieva k udržaniu kvality životného prostredia.

Z výsledkov kontroly vyplynulo, že napriek prijatiu viacerých strategických a koncepčných materiálov súvisiacich

s ochranou ovzdušia v minulosti, v kontrolovanom období rokov 2014 až 2016 v SR chýbala ucelená stratégia

ochrany ovzdušia, ktorá by riešila redukciu emisií z dlhodobého hľadiska a dosiahnutie dobrej kvality

ovzdušia.

NKÚ poukázal na problémy s nie úplnou, či presnou transpozíciou a implementáciou európskej environmentálnej

legislatívy pre oblasť ovzdušia. Napriek poklesu znečisťujúcich látok v ovzduší nebolo doteraz v SR zabezpečené

dodržiavanie limitných hodnôt pre vybrané oblasti a koncentrácie prachových častíc PM₁₀a oxidu dusičitého,

za čo hrozia SR sankcie zo strany EK.

V rámci SR je identifikovaných stále viacero oblastí, v rámci ktorých dochádzalo k prekračovaniu limitných

hodnôt niektorých znečisťujúcich látok. Sieť monitorovacích staníc je nedostatočná aj vzhľadom na zložitú

orografiu terénu územia SR. Výsledky kontroly taktiež poukázali na nedostatočné využívanie mobilných

monitorovacích staníc. Nedostatočné finančné a personálne zabezpečenie prevádzkovania Národného

monitorovacieho systému kvality ovzdušia v rokoch 2015 a 2016 spôsobilo problémy s technickým stavom

a nedostatočnou údržbou prístrojového vybavenia. Vzhľadom na to, že doterajšími opatreniami sa nepodarilo

dosiahnuť stanovené ciele v kvalite ovzdušia, je potrebné ich aktualizovať, resp. prijať nové efektívnejšie

a účinnejšie opatrenia. NKÚ SR identifikoval slabé miesta, ktoré bránia plneniu úloh pri monitorovaní

ovzdušia. Úrad odporučil zavedenie povinnosti vlastníka/užívateľa pozemku najmä obce strpieť vo verejnom

záujme vybudovanie miesta pre monitorovacie stanice.

NKÚ SR aj pri implementácii tejto politiky zistil nedostatočnú medzirezortnú spoluprácu. Koordinácia politík,

týkajúcich sa zdravia obyvateľstva a hospodárskych politík s politikou na zabezpečenie dobrej kvality ovzdušia

nebola dostatočne efektívna. Spolupráca kľúčových rezortov bola nepravidelná a bola závislá na kapacite

ľudských zdrojov.

Aj pri tejto politike NKÚ identifikoval nedostatočne stanovené záväzné ukazovatele. Vyhodnocovanie

účinnosti a efektívnosti opatrení je pri takomto nastavení ťažko realizovateľné až nemožné.

Opatrenia na ochranu ovzdušia boli financované najmä z finančných prostriedkov EÚ, štátneho rozpočtu,

Environmentálneho fondu a súkromných zdrojov. V rámci OP Životné prostredie v programovom období

55

2007 – 2013 bolo zrealizovaných 128 projektov v celkovej sume 310,1 mil. €. Z Environmentálneho fondu bolo

v rokoch 2013 – 2016 celkovo poskytnutých 8,4 mil. € formou dotácií a úverov.

Okrem MŽP SR, Slovenského hydrometeorologického ústavu, Slovenskej inšpekcie životného prostredia vykonal

NKÚ SR aj kontrolu deviatich projektov OP Životné prostredie. Ich kontrolou bolo zistené, že projekty vo väčšine

splnili stanovený cieľ a bola zabezpečená ich udržateľnosť. Zároveň však z kontroly vyplynulo, že finančné

prostriedky v sume cca 1,3 mil. € na projekt rekonštrukcie teplárne a spaľovne boli vynaložené neefektívne

a neúčinne.

Financovanie opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia bolo síce smerované do najviac znečistených oblastí, avšak

vzhľadom na to, že stále dochádza k prekračovaniu limitných koncentrácií pre prachové častice a aj ďalších

znečisťujúcich látok, nemožno považovať financovanie opatrení za dostatočné. Práve z tohto dôvodu je

potrebné prideľovať už aj tak obmedzené finančné prostriedky čo najefektívnejšie a následne počas

monitorovania projektov sa sústrediť na dodržiavanie účelu, na ktorý boli financie pridelené.

Cieľom kontrolnej akcie 26/2017 bolo preveriť, ako boli vynakladané verejné prostriedky na budovanie nových

kanalizačných sietí. V rámci kontroly NKÚ analyzoval efektívnosť prostriedkov vynaložených

na odkanalizovanie z pohľadu naplnenia cieľov a merateľných ukazovateľov, zisťoval stav plnenia záväzku SR

voči EÚ v danej oblasti, preveril povinnosti obcí v oblasti nakladania s odpadovými vodami v aglomeráciách

a zisťoval dôvody nepripájania sa občanov na novovybudované kanalizačné siete.

Preverené bolo MŽP SR a 26 prijímateľov nenávratného finančného príspevku (obce a vodárenské spoločnosti).

OP Životné prostredie bol najväčším zdrojom financovania investícií do odkanalizovania. Investície v celkovej

výške viac ako 1 mld. € čerpalo spolu 101 konečných prijímateľov.

Z analýzy získaných dát vyplynulo, že:

 SR nesplnila záväzok voči EÚ v oblasti budovania kanalizácie v termíne do 31. 12. 2015. Podľa

vyjadrenia MŽP SR je na splnenie záväzku potrebných ešte cca 683 mil. €;

 zrealizovaná dĺžka novovybudovaných kanalizačných sietí bola splnená na viac ako 100 %

a merateľný ukazovateľ napojených ekvivalentných obyvateľov na novovybudovanú kanalizačnú

sieť bol plnený iba na 50,20 %, pričom bude postupne narastať najmä v závislosti od ďalšieho

pripájania sa obyvateľov na verejnú kanalizáciu;

 existuje významný rozdiel v jednotkových cenách tých istých stavebných položiek v jednotlivých

projektoch odkanalizovania a jednotkové ceny týchto stavebných položiek sa významne líšia

oproti ich smerným orientačným cenám (t. j. cenám obvyklým na trhu). NKÚ SR identifikoval

existujúce rezervy v dosahovaní maximálnej hospodárnosti pri využití verejných prostriedkov.

Rozdiely medzi jednotkovými cenami vybraných stavebných položiek a ich smernými

orientačnými cenami boli významné, keďže sa nachádzali v intervale +1056 % až -99 %.

Počas kontroly NKÚ vlastným prieskumom identifikoval najčastejšie dôvody nepripájania sa obyvateľov

na novovybudované kanalizačné siete, ako aj príklady dobrej praxe identifikované u konečných prijímateľov

s vysokou pripojiteľnosťou. Na mieste je aj úvaha o systémovej zmene pohľadu na verejnú kanalizáciu (napr.

zavedením poplatku za produkciu odpadových vôd v obciach, kde je vybudovaná kanalizácia, bez ohľadu na to,

či je občan pripojený). Pri kontrolách konečných prijímateľov NFP bol ako najčastejší dôvod nepripájania sa

obyvateľov na novovybudované kanalizačné siete identifikovaný nedostatok finančných prostriedkov

na vybudovanie kanalizačnej prípojky, ktorú obyvatelia budujú na vlastné náklady.

V zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je vlastník nehnuteľnosti povinný pripojiť sa

na verejnú kanalizáciu, ak bola v obci vybudovaná. MŽP SR, ako nositeľ verejnej politiky ochrany životného

prostredia, je povinné vykonávať dohľad na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Zákonné

povinnosti v zmysle uvedeného zákona majú tiež okresné úrady. Z kontroly NKÚ SR vyplynulo, že okresné

úrady vykonávali túto kontrolu len na základe podnetov. Niektoré okresné úrady sa vyjadrili, že nie sú

oprávnené ani povinné vykonávať takúto kontrolnú činnosť a nepoznali spôsob jej vykonania. Viaceré

56

okresné úrady nemali na vykonávanie kontrol vytvorené dostatočné personálne kapacity. NKÚ SR skonštatoval,

že pre správne a objektívne uplatňovanie zákonných povinností okresných úradov v tejto oblasti je nevyhnutné

jednotné usmerňovanie MŽP SR a jednotná metodika.

Problém nízkej napojenosti na novovybudovanú kanalizáciu je sčasti spôsobený aj možnosťou alternatívneho

riešenia nakladania s týmto odpadom, napr. existenciou žúmp, septikov. Kontrolná akcia bola zameraná aj na

túto oblasť. Z výsledkov kontrol u vybraných obcí vyplynulo, že obce rozdielne a často nesprávne interpretujú

súčasnú právnu legislatívu v oblasti kontroly preukazovania odvozu obsahu žúmp. Dôvodom je aj skutočnosť, že

legislatíva, týkajúca sa nakladania s odpadovými vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách je súčasťou

viacerých predpisov, zároveň je komplikovaná a umožňuje zodpovedným orgánom, ale aj občanom rôznu

interpretáciu. NKÚ SR zistil, že väčšina obcí nevykonávala pravidelnú a systematickú kontrolu odvozu obsahu

žúmp a ich tesností. Tým, že sa nevykonávajú takéto kontroly, nie je vyvíjaný dostatočný tlak

na nepripojených vlastníkov nehnuteľností, ktorí sa pripojiť na kanalizáciu môžu.

NKÚ formuloval viacero systémových odporúčaní, ktorých aplikovaním sa zabezpečí vyššia miera hospodárnosti,

efektívnosti a účinnosti vyložených verejných prostriedkov a zároveň sa zvýši ochrana povrchových

a podzemných vôd v SR. Odporúčania boli smerované na MŽP SR, obce i vodárenské spoločnosti.

Kontrolnou akciou 12/2017 preveril NKÚ SR vyhodnotenie systému správy územia pri zabezpečovaní funkcií

a plnení úloh biosférickej rezervácie v zmysle požiadaviek UNESCO - Medzinárodnej biosférickej rezervácie

„Východné Karpaty“ na území národného parku Poloniny. Kontrolovaným subjektom bola Štátna ochrana

prírody SR, ktorá je odbornou organizáciou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, vytvorenou

na zabezpečovanie úloh na úseku ochrany prírody a krajiny.

Vykonanou kontrolou boli zistené nedostatky pri vyhlasovaní chránených území a v oblasti ich členenia.

Analýzou predloženej dokumentácie bol zistený nesúlad medzi deklarovanou zonáciou územia biosférickej

rezervácie v zmysle požiadaviek UNESCO a medzi reálnym stavom a klasifikáciou územia v zmysle zákona

o ochrane prírody a krajiny. Identifikované disproporcie boli výsledkom problematického postupu z minulosti,

pri spracovaní návrhu pre vyhlásenie medzinárodnej biosférickej rezervácie.

Kontrolou bola zistená absencia, resp. neaktuálnosť strategických programových dokumentov v oblasti

ochrany prírody a krajiny. Koncepcia zároveň neobsahovala víziu a poslanie biosférických rezervácií, ich náplň,

funkcie a princípy fungovania. Ciele, uvedené v Stratégii rozvoja Štátnej ochrany prírody SR s výhľadom do roku

2013, neboli do obdobia výkonu kontroly vyhodnocované ani aktualizované. Územie NP Poloniny

v kontrolovanom období rokov 2012 – 2016 nedisponovalo dokumentom starostlivosti v zmysle zákona o ochrane

prírody a krajiny. Aktivity uvedené v pláne hlavných úloh mali vo viacerých prípadoch povahu všeobecne

formulovaných úloh, bez bližšej špecifikácie opatrení na ich splnenie. Kontrolou bolo zistené, že nie všetky úlohy

boli kontrolovaným subjektom vyhodnocované. Plnenie viacerých úloh nebolo možné jednoznačne identifikovať

z dôvodu, že bolo súčasťou hodnotenia v inej oblasti, čo spôsobovalo neprehľadnosť evidencie plnenia úloh

Aktuálny právny stav, kompetencie a alokované finančné prostriedky nezaručujú dlhodobú udržateľnosť

plnenia medzinárodného záväzku z dôvodu rozsahu a náročnosti plánovaných úloh.

Vzhľadom na prierezovosť problematiky v rámci viacerých sektorov, rovnako ako pri iných oblastiach

environmentálnej politiky, bola identifikovaná slabá stránka v koordinácii a komunikácii medzi relevantnými

sektormi. NKÚ SR odporučil prehodnotiť možnosť spoločného postupu MPRV SR, MŠVVŠ SR a MŽP SR

pri plnení úloh pre nasledujúce obdobie.

Inou témou z oblasti životného prostredia bola kontrolná akcia 6/2017 zameraná na znižovanie energetickej

náročnosti vo verejnom sektore. Kontrola sa zamerala na dodržiavanie legislatívy súvisiacej s energetickou

efektívnosťou budov v SR, spôsob financovania investičných zámerov a systém monitorovania plnenia cieľov

energetickej účinnosti v rokoch 2014 až 2016. Znižovanie energetickej náročnosti má priamy vplyv na pokles

57

produkcie CO_2.Kontrolovanými subjektmi bolo MDaV SR ako koordinátor agendy a finanční donori - MŽP SR

a Environmentálny fond.

Podľa smernice o energetickej efektívnosti bol každý členský štát povinný od 01. 01. 2014 buď obnoviť

každoročne 3 % z celkovej podlahovej plochy vykurovaných a/alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú

ÚOŠS, tak aby dosiahli aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov - splniť stanovený cieľ

úspor energie v budovách v rozsahu 52,17 GWh za každý rok až do roku 2020.

Na obnovu nebytových budov boli plánované finančné prostriedkov štátneho rozpočtu, prostriedky EŠIF

alokované prostredníctvom OP KŽP na roky 2014 – 2020 a prostriedky z Environmentálneho fondu získané

z výnosov z predaja emisných kvót. Predpokladaný objem investícií, určených na obnovu budov ÚOŠS

predstavoval:



rok 2016 v sume 10 887 933 eur (z toho 7 530 907 eur zo štátneho rozpočtu a 3 357 026 eur z OP KŽP) a

rok 2017 v sume 17 743 494 eur (z toho 16 595 092 eur zo štátneho rozpočtu a 1 148 402 z OP KŽP).

Pri porovnaní finančných prostriedkov alokovaných v OP KŽP na roky 2014 – 2020 pre špecifický cieľ 4.3.1

a finančných prostriedkov poskytovaných z EF s celkovým objemom doručených žiadostí, KÚ SR poukazuje na

skutočnosť, že financovanie obnovy relevantných budov nebude možné zabezpečiť len z prostriedkov EŠIF

a z EF, ale je potrebné hľadať ďalšie možnosti financovania.

Objem úspor energie v budovách vlastnených a užívaných ÚOŠS v roku 2015 bol splnený na 105 %, v roku

2016 iba na 44 %. Jedným z hlavných dôvodov neplnenia stanovených cieľov v roku 2016 bol nedostatok

verejných zdrojov na opatrenia energetickej efektívnosti, ako aj oneskorené začatie realizácie projektov

financovaných z EŠIF.

NKÚ definoval riziká, ktoré môžu ohroziť napĺňané ciele úspor energie a to hlavne:

 nedostatočne zabezpečené množstvo finančných prostriedkov. Na jednej strane chýbajú verejné

zdroje určené na opatrenia energetickej efektívnosti a na druhej strane bol zaznamenaný

oneskorený začiatok realizácie projektov financovaných z EŠIF.

 podporný finančný mechanizmus, ktorý by umožnil financovať každoročnú 3 %-nú obnovu

verejných budov v bratislavskom kraji zatiaľ neexistuje, napriek tomu, že je v ňom sústredená

ich významná časť,

 zákon o Environmentálnom fonde nedefinuje, na ktoré verejné budovy sa nemôže poskytnúť

dotácia na zvýšenie energetickej účinnosti vrátane zatepľovania´. Finančné prostriedky boli

poskytnuté aj na budovy, na ktoré sa nevzťahujú postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej

hospodárnosti budov v zmysle zákona o energetickej hospodárnosti budov,

 vzhľadom na obmedzené finančné prostriedky územnej samosprávy sa obnova budov v ich

vlastníctve alebo správe realizuje len pri budovách v havarijnom stave.

 neexistencia celkových údajov v monitorovacom systéme energetickej efektívnosti, o zdrojoch

a sumách financovania obnovy verejných budov,

 nedostatok v personálnej politike zameranej na úspešnosť plnenia úloh spojených s obnovou

verejných budov,

 zákon nezakladá povinnosť pre územnú samosprávu (obce a VÚC) vypracovať plán obnovy

verejných budov v ich vlastníctve alebo správe.

58

NKÚ SR preveril sedem zmlúv, na základe ktorých bol žiadateľom pridelený NFP spolu v sume 6,2 mil €. Podľa

tepelno-technických posudkov sa realizáciou projektov dosiahne výrazné zníženie spotreby energie

v obnovovaných budovách, ako je to znázornené v nasledovnom grafe.

Graf č. 12: Zníženie spotreby energie v budovách po realizácii opatrení energetickej efektívnosti

Uskutočňovanie opatrení pre znižovanie spotreby energie v budovách predstavuje pre vlastníka budovy prvotné

náklady, avšak následne dosiahnutá úspora energie zlepšuje finančnú bilanciu vlastníka. NKÚ SR jednoznačne

identifikuje takto vzniknuté finančné úspory ako ďalší „zdroj financovania“ – je možné ním kryt iné

aktivity bez zvyšovania rozpočtu. Okrem toho, obnovené budovy zvyšujú komfort pre užívateľov a pozitívne

vplývajú na životné prostredie. Realizácia obnovy verejných budov prispieva nielen k zveľaďovaniu majetku

ÚOŠS, obcí, VÚC a nimi zriadených rozpočtových a príspevkových organizácií, ale aj zvyšuje zamestnanosť

a podporuje podnikanie v odbore stavebníctva.

Časť týchto záverov podporili aj výsledky KA 08/2017. Predmetom kontroly boli projekty na zníženie energetickej

náročnosti komplexu budov ZŠ. Zdrojom prostriedkov bol Európsky fond regionálneho rozvoja, „Opatrenia

1.1 Infraštruktúra vzdelávania“.

Subjekty miestnej samosprávy preinvestovali v rokoch 2010 – 2015 na daný účel 62 537 443,41 €. Úrad z nich

preveroval štyri projekty v celkovej sume 4 283 234,00 €, ktoré mali znížiť spotrebu energie v štyroch základných

školách v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy košického samosprávneho kraja. Za obdobie po ukončení

realizácie týchto projektov dosiahli celkovú úsporu 255 636,00 €, čo znamená, že hlavný zmysel projektov

bol naplnený. Zníženie energetickej náročnosti sa pohybovalo v kontrolovaných subjektoch od 43 %

do 49 %. Najvyššiu úsporu v percentuálnom vyjadrení dosiahla ZŠ v Pavlovciach nad Uhom a to 49 %, čo

predstavovalo úsporu v rozpočte subjektu vo výške 67 190,00 €. Najnižšiu relatívnu úsporu dosiahla

ZŠ v Rožňave 43 %, čo predstavovalo úsporu 114 978,00 €, ZŠ v Plešivci, resp. v Sečovciach dosiahli úsporu

vo výške 46 %, resp. 47 %, čo predstavovalo 45 301,00 € v Plešivci a 28 167,00 € v Sečovciach.

Opatrenia projektov na zníženie energetickej náročnosti sa pozitívne prejavili v energetických nákladoch a to

prinieslo finančné zdroje pre nákup didaktických pomôcok a zlepšenie hygienických podmienok

výchovnovzdelávacieho procesu v týchto subjektoch. V jednom prípade boli tieto verejné prostriedky použité

na obstaranie nového dlhodobého majetku, t. j. na výstavbu atletickej dráhy.

59

Súčasťou kontroly bolo aj použitie troch dotácií zo zdrojov kapitoly MŠVVŠ SR, v celkovej sume 131 000 €,

nasmerované na rozšírenie a udržanie kapacít materských škôl formou prístavby, výstavby

a rekonštrukcie priestorov. Z dotácií určených pre materské školy sa zrekonštruovali pôvodné, z hygienických

a bezpečnostných dôvodov nevyhovujúce staré triedy, v jednom prípade bola realizovaná nadstavba novej triedy.

Do predškolských zariadení nastúpilo o 17 detí viac, pričom boli vytvorené kapacity na prijatie vyššieho počtu detí

v ďalšom školskom roku.

Výrazný negatívny vplyv na energetický stav budov malo nezahrnutie objektov telocviční do projektov zateplenia

školských budov.

Aj v tomto prípade kontrola poukázala na viaceré nedostatky zo strany ministerstva ako riadiaceho orgánu, a to:

 v prípade dvoch kontrolovaných projektov ministerstvo oznámilo že nemá dostatok finančných

zdrojov, pričom odporučilo mestám pozastaviť realizáciu projektov v čase, keď už prijímatelia

mali zmluvných obchodných partnerov na stavebné práce rekonštrukcie priestorov;

 nebola zabezpečená jednoznačná metodika výpočtu niektorých merateľných ukazovateľov,

ktorými sa mala preukazovať energetická náročnosť budov;

 nastavenie merateľného ukazovateľa bolo rozdielne popísané v žiadostiach o poskytnutie NFP

a v uzatvorených zmluvách o poskytnutí NFP;

 špecifický druh problému je identifikovaný z nedodržovania procesov pri následnom

monitorovaní a dokladovaní plnenia merateľných ukazovateľov. Subjekty nedisponujú odbornou

personálnou kapacitou a táto záverečná fáza je podceňovaná, čo indikuje negatívne finančné

dopady vyplývajúce z nesplnenia podmienok definovaných v zmluvách o nenávratných zdrojoch

financovania.

3.8. Podpora cestovného ruchu má zvýšiť jeho konkurencieschopnosť

NKÚ SR vykonal kontrolu podpory cestovného ruchu (CR) na Slovensku z finančných prostriedkov EÚ (KA

43/2016) v SIEA (OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast) a PPA (Program rozvoja vidieka 2007 – 2013)

a v 37 kontrolovaných subjektoch.

Rastúci vývoj CR na Slovensku potvrdzuje aj jeho vývoj v ostatných rokoch. Nárast príjmov za sledované

dvanásťročné obdobie bol takmer dvojnásobný (zvýšenie príjmov z aktívneho zahraničného CR na Slovensku

od roku 2005 do roku 2016 o 1237,10 mil. €, t. j. o 99,3 %).

Úrad zistil nedostatky v oblasti účinného strategického plánovania, napr. PRV nebol v plnej miere tvorený

vo väzbe na stratégiu CR. To sa ďalej premietlo do podmienok výziev pre žiadosti o NFP, ktoré nezohľadňovali

regionálnu vhodnosť umiestnenia projektov. V rámci realizácie politiky CR úrad zhodnotil ako negatívny jav

zrušenie zastrešujúcej organizácie pre cestovný ruch - Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Na úrovni

poskytovateľov Úrad zistil, že je nevyhnutné detailne analyzovať finančné zdravie prijímateľov v procese

výberu a hodnotenia žiadateľov o NFP. Výsledky kontrol na mieste u prijímateľov poukázali na fakt, že

z dlhodobého hľadiska je potrebné zamerať pozornosť na rast výkonnosti a konkurencieschopnosti subjektov

podnikajúcich v sektore CR. Za najkritickejšiu oblasť považuje úrad plnenie ukazovateľov a cieľov zo strany

prijímateľov.

NKÚ kontrolou zistil, že:

 Napriek tomu, že žiadatelia pri predkladaní žiadostí o NPF deklarovali zámer prispievať

ku komplexnosti (svojej, ako aj miesta pôsobenia – destinácie), po ukončení projektov sa tento

úmysel ukázal ako nereálny, príspevok ku komplexnosti bol nízky;

60

 až 42 % subjektov z celkového počtu oslovených žiadateľov (oslovených bolo 219 prijímateľov)

má veľmi nízku mieru inovatívnosti a zároveň nerozvíja žiadnu formu skúmanej spolupráce,

2/3 týchto subjektov tvoria poskytovatelia ubytovacích a stravovacích služieb, ktorí majú

pre tento typ spolupráce veľmi dobré predpoklady, ktoré však nie sú využité;

 Veľká rezerva je pri spolupráci s VÚC. Zo strany prijímateľov bola úroveň spolupráce hodnotená

ako veľmi nízka a nedostatočná;

 Podpora dopravnej infraštruktúry je priestor na zlepšenie a cielené umiestňovanie investícii,

hlavne do regiónov významných pre cestovný ruch.

NFP je prideľovaný s jednoznačným zámerom – zvýšiť konkurencieschopnosť prijímateľa, ako aj kraja, v ktorom

pôsobí. Očakáva sa, aby vytvoril stabilné pracovné miesta, aby aktivity financované z fondov udržiaval

a zveľaďoval. Preto je veľmi podstatné, aby boli vyberaní prijímatelia, ktorí sú konkurencieschopní, nie sú

ohrození finančnou nestabilitou, dokážu zafinancovať investíciu a zhodnocovať vložený kapitál.

V opačnom prípade prostriedky podpory nesplnili predpokladaný zámer a je riziko, že podporení

prijímatelia nebudú po čase pôsobiť v danom odvetví.

Odporúčania NKÚ:

A. Oblasť procesov:

 Zintenzívniť monitorovanie realizovaných projektov.

 Aplikovať 5-ročnú dobu udržateľnosti po ukončení realizácie projektov.

 Stanoviť projektové ukazovatele už v žiadosti o NFP, resp. v zmluve o NFP. V prípade

ukazovateľov PRV 2014 – 2020, ktorých cieľom bude vytvorenie nových pracovných miest,

definovať, za akých podmienok je takýto ukazovateľ projektu považovaný za naplnený (definícia

pojmu „vytvorené pracovné miesto“).

 Venovať zvýšenú pozornosť vykonávaniu kontroly na mieste a monitorovaniu projektov.

 Dôsledne sledovať dosahovanie cieľov každého projektu a napĺňanie indikátorov každého

projektu počas celej doby platnosti zmluvy o NFP.

 Zabezpečiť jednotné uplatňovanie výkladu pojmov vo všetkých relevantných dokumentoch.

B. Oblasť kritérií na výber stabilných prijímateľov

 Z výsledkov podporených subjektov vyplynulo, že v procese výberu a hodnotenia žiadateľov je

nutné viac prihliadať na ich finančné výsledky, a to z dôvodu, aby prijímateľom podpory boli

subjekty, ktoré sú konkurencieschopné, nie sú ohrozené finančnou nestabilitou, dokážu

zafinancovať investíciu a zhodnocujú vložený kapitál. Na základe toho NKÚ SR odporúča

v procese výberu a finančnej analýzy zdôrazniť a vyšpecifikovať požadované hodnoty

pre dosiahnutie dostatočnej likvidity zaručujúcej platobnú schopnosť, pre dosiahnutie

primeranej úverovej zadlženosti, pre dosiahnutie rentability aktív a pre dosiahnutie stability

a bezkrízového stavu.

 Stanovenie požadovanej hodnoty pre dostatočnú likviditu, úverovú zadlženosť a rentabilitu aktív

je pri posudzovaní projektov možné na základe stredných hodnôt dosahovaných v podporenom

odvetví (podľa vykazovania hodnôt príslušnej divízie). Hodnota pre určenie stability

a bezkrízového stavu je daná Obchodným zákonníkom SR.

61

 Od prijímateľa príspevku sa žiada dosiahnuť ciele opatrenia

a

prispieť

ku konkurencieschopnosti, komplexnosti a inovatívnosti odvetvia CR. Pri plánovaní merateľných

ukazovateľov projektu – ukazovateľov dosahu považujeme za dôležité brať do úvahy nasledovné

ukazovatele: stabilita a bezkrízový stav, podiel pridanej hodnoty v tržbách podiel EBITDA

v tržbách, produktivita práce, ROA.

C. Oblasť stratégie cestovného ruchu.

Zabezpečenie aktualizácie dokumentu Regionalizácia CR a následné zabezpečenie jeho záväznosti. Aktivity

podporované z verejných financií sústrediť hlavne na podporu tvorby komplexných a inovatívnych

produktov so zameraním na produkty vytvorené spoluprácou (zapojením) viacerých aktérov rozvoja CR,

pretože to umožňuje vytvárať komplexný (ucelený) produkt CR cieľového miesta, ktorý je základom

konkurencieschopnosti v CR.

3.9. Havarijný stav veľkej časti mostov na cestách II. a III. triedy

V oblasti cestnej dopravy NKÚ počas roka 2017 vypracoval odbornú štúdiu v rámci kontrolnej akcie 32/2017

zameranú na zhoršujúci sa stav mostov na cestách II. a III. triedy. Jej cieľom bolo zmapovať, či verejné

prostriedky na výstavbu, opravu a údržbu mostov sú vynakladané efektívne a či je ich objem postačujúci. Štúdia

ukázala, že v období rokov 2013 až 2016 neprišlo k zlepšeniu stavebného stavu mostov na cestách II. a III.

triedy. Ku koncu roku 2016 bolo na týchto cestách 5 439 mostov, z ktorých v zlom, veľmi zlom a havarijnom stave

bolo 592 mostov. Mnohé stavby sa v súčasnosti blížia k hranici svojej technickej životnosti. Za posledných

25 rokov bolo postavených na cestách II. a III. triedy 100 mostov, čo predstavuje len 2 % z ich celkového počtu.

Vek takmer 1 733 mostov presahuje 65 rokov a stavby sú dnes výrazne preťažované nákladnou dopravou.

Zaťaženie ciest II. a III. triedy, vrátane mostov, sa podľa výsledkov štúdie zvýšilo po zavedení mýtneho systému

na cestách I. triedy v roku 2014.

V štúdii boli identifikované nasledovné rizikové faktory, ktoré brzdia modernizáciu mostných objektov, a to:

 strategické postupy

 nedofinancovanie potrieb

 procesy používané pri výbere mostov na výstavbu, opravu a údržbu.

Strategické materiály sa podstatnou mierou zaoberajú len cestami a v nedostatočnej miere problematikou

mostných objektov. Za sledované obdobie sa do výstavby a rekonštrukcie mostov na cestách II. a III. triedy

investovalo približne 15 miliónov € (Graf č. 24), čo predstavuje asi 3 % z celkových výdavkov na cesty tejto

kategórie vrátane mostov. Pri zahrnutí výdavkov na ich bežnú údržbu a opravy ide o takmer 23 miliónov €, čiže

4,6 %. Samotný rozpočet verejnej správy na rok 2018 nevytvára predpoklady na zlepšenie vývoja v súvislosti

s mostnými konštrukciami na cestách II. a III. triedy. V rámci aktualizácie prípravy stratégie je nevyhnutné

pripraviť udržateľný plán financovania mostov na cestách II. a III. triedy a to z pohľadu ich výstavby

a rekonštrukcie ako aj údržby a opráv.

62

Graf č. 24: Výdavky na mosty na cestách II. a III. triedy za obdobie 2013 - 2016

výstavba a

rekonštrukcia

mostov

4 249 tis. €

bežné opravy

mostov

3 256 tis. €

15 141 tis. €

bežná údržba

mostov

Pri súčasnom nastavení systému financovania, výstavby, opravy a údržby mostných objektov na cestách II. a III.

triedy nemožno zastaviť proces zhoršovania ich prevádzkového stavu. Tento stav vytvára riziko zhoršenia

dopravnej dostupnosti s negatívnym vplyvom na kvalitu života obyvateľov v regiónoch.

3.10. Efektívna verejná správa

3.10.1. Program ESO

Implementácia programu ESO patrí medzi kľúčové reformy v oblasti verejnej správy. Exekutíva si

prostredníctvom MV SR určila základné piliere a to: racionalizácia štruktúry a infraštruktúry štátnej správy;

integrácia a optimalizácia procesov výkonu verejnej moci; kontaktné administratívne miesta pre občanov

(v súčasnosti klientske centrá) a nové metódy, postupy a nástroje systému riadenia kvality. Od začiatku realizácie

Programu ESO zaniklo počas rokov 2013 – 2015 celkom 224 organizácií ústrednej a miestnej štátnej správy,

z nich najviac v pôsobnosti MV SR.

Kontrola programu ESO – KA 022/2017 bola zameraná na efektívne a účinné vynakladanie verejných

prostriedkov pri implementácii opatrení za roky 2013 – 2016. Za jedno z podstatných a prínosných opatrení

považuje NKÚ zriadenie klientskych centier. V nich by mal občan „pod jednou strechou“ vybaviť všetky alebo

prevažnú väčšinu záležitostí, týkajúcich sa miestnej štátnej správy a v niektorých prípadoch aj iných subjektov

verejnej správy (napr. Sociálna poisťovňa). NKÚ uskutočnil prieskum na vzorke 5 tisíc respondentov,

klientov centier a takmer 92 % vyjadrilo spokojnosť s ich službami.

Na druhej strane kontrola priniesla zistenia, ktoré indikujú viaceré závažné problémy spojené s týmto programom.

Na niektoré z nich upozornil NKÚ už v svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018.

63

Za najzávažnejšie zistenia NKÚ považuje:

 pred spustením realizácie Programu ESO nebola spracovaná na úrovni Vlády SR, alebo MV SR

žiadna štúdia uskutočniteľnosti alebo analýza dopadov;

 deklarovaná úspora vo výške 1 067,9 mil. € nebola preukázaná a to z dôvodu, že MV SR doposiaľ

nevykonalo žiadnu analýzu skutočného dopadu implementácie programu ESO;

 pred samotnou delimitáciou majetku (do správy MV SR v rámci Programu ESO prešlo

1 348 budov) neprebehla žiadna pasportizácia budov a pozemkov, t. j. MV SR nepoznalo rozsah

preberaného nehnuteľného majetku ani jeho aktuálny stav;

 neprehľadnosť pri postupe predaja, respektíve zámeny nehnuteľností za účelom zriadenia

klientskych centier vytvára riziko plnenia plánovaných príjmov rozpočtu;

 NKÚ SR identifikoval riziko nehospodárneho a neefektívneho nakladania s delimitovaným

majetkom štátu v správe MV SR. Rovnako boli v danej oblasti zistené viaceré porušenia

všeobecne záväzných právnych predpisov;

 s časťou majetku štátu od jeho prevzatia do svojej správy v roku 2013 nenakladalo MV SR

spôsobom, ktorý mu ukladá zákon o správe majetku štátu, napriek tomu, že išlo o trvale

prebytočný majetok. S prihliadnutím na skutočnosť, že suma neobežného majetku bola

v celkovej výške viac ako 2 mld. €, na čo systém vnútornej kontroly v sledovanom období

absolútne nereflektoval, možno považovať vnútorné kontrolné prostredie za nesprávne

nastavené.

Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia NKÚ odporučil MV SR vykonať analýzu všetkých dopadov na majetok

štátu, na príjmy štátneho rozpočtu i rozpočty jednotlivých dotknutých subjektov programu ESO a tiež

na počty všetkých druhov zamestnancov v týchto organizáciách, aby bolo možné hodnotiť účinnosť

tohto programu komplexne. Oceňovať prínos programu ESO iba prostredníctvom spokojnosti klientov centier

nie je postačujúce, dôležité je poznať aj iné ekonomické efekty, čo doteraz nebolo z úrovne MV SR

prezentované.

NKÚ SR sa preto v priebehu kontroly zameral na účinnosť procesov na klientských centrách. MV SR odporučil:

 zvýšiť mieru elektronizácie pri vykonávaní agend

 pristúpiť k presunu vybraných agend medzi odbormi/oddeleniami v rámci jednotlivých

organizačných zložiek

 zvýšiť mieru zdieľania a poskytovania informácií v rámci informačných systémov štátnej správy

 zmenu poplatkovej štruktúry

 zvýšiť úroveň metodického riadenia.

Kvalitatívna analýza výkonnosti jednotlivých zamestnancov na klientských centrách poukázala na neproporciálne

rozdelenie ľudských zdrojov, vzhľadom na početnosť daných úkonov na jednotlivých klientských centrách. V tejto

súvislosti NKÚ odporučil prehodnotiť aktuálny stav tabuľkových miest na klientských centrách tak, aby sa

dosiahlo celoplošné rovnomerné zaťaženie klientských centier a tým aj skrátenie doby čakania občanov

na vybavenie úkonu.

64

3.10.2. Elektronické trhovisko vo verejnej správe – vykazované úspory sú vyššie ako

reálne

Budovanie efektívnej verejnej správy má rôzne podoby a týkajú sa rôznych oblastí a činností štátnej správy

a samosprávy. Výsledky kontrol NKÚ, ktoré sa zameriavajú na verejné obstarávanie veľmi často preukazujú na

jeho netransparentnosť a nehospodárnosť. V druhej polovici roku 2013 došlo k úprave zákona o verejnom

obstarávaní a bol zavedený nový pojem „Elektronické trhovisko“ (ET) ako nástroj na zníženie

administratívnej náročnosti verejného obstarávania, skrátenia jeho času, zjednodušenia nákupu, väčšej

transparentnosti ale aj ako protikorupčný nástroj.

Správcom ET sa stalo MV SR, ktoré uzatvorilo v roku 2015 zmluvu s konzorciom troch súkromných spoločností

o elektronickom kontraktačnom systéme (EKS). Predmetom zmluvy je komplexná dodávka služieb spojených

s prevádzkou ET. NKÚ zistil, že MV SR nemá žiadne vlastnícke práva k žiadnej časti infraštruktúry EKS

alebo infraštruktúry nadlimitného elektronického trhoviska (NET), čo považuje za riziko. Tiež bolo zistené,

že zmluva o NET je uzatvorená do 30. 06. 2023, teda na obdobie dlhšie ako je zmluvne dohodnuté

prevádzkovanie EKS. NKÚ v tejto súvislosti tiež poukazuje na anomáliu, kedy správcom tohto spôsobu

obstarávania nie je špecializovaný ústredný orgán štátnej správy – Úrad pre verejné obstarávanie SR, ale

MV SR.

Systém EKS vykazoval k 31. 12. 2016 výšku úspor v hodnote 168 327 303 € v prípade 69 681 zákaziek.

Kontrolóri NKÚ z výsledkov dotazníkového prieskumu 327 obcí nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK)

identifikovali viaceré riziká vykazovania takýchto úspor a riziká dosiahnutia vyššej transparentnosti

a efektívnejšieho obstarávania.

 42,81 % obcí NSK nevyužíva EKS vôbec a 41,9 % ho využíva len v prípadoch, keď spĺňajú

zákonom stanovené limity na obstaranie cez EKS. Hodnota najčastejšie obchodovateľných

tovarov, služieb a prác prostredníctvom EKS je hlboko pod finančným limitom stanoveným

v zákone

 56,59 % obcí si myslí, že EKS šetrí čas

 46,70 % si myslí, že nedošlo k zjednodušeniu obstarávania

 76,37 % obcí si myslí, že sa zvýšila transparentnosť obstarávania.

Za rizikové oblasti, ktoré majú najväčší vplyv na vykazovanú výšku úspor považuje NKÚ nasledovné:

 Stanovenie predbežnej hodnoty zmluvy, resp. zadanie maximálnej výšky zdrojov do EKS má

zásadný význam na vykazovanie úspor. Nestanovením hornej hranice cenovej ponuky – čo je

častým javom – sa vytvára priestor pre špekulantov a tým aj pre fiktívne úspory, ktoré subjekty

verejnej správy vykazujú.

 Dodatky k zmluvám uzatvoreným v EKS – dodatky, ktoré zvyšujú alebo znižujú zmluvnú cenu sa

spravidla do EKS nezadávajú čo má vplyv na výšku vykázanej úspory

 Správnosť údajov, ktoré vykazuje EKS – najmä z dôvodov dodatočného odstúpenia od zmluvy,

ale táto skutočnosť nie je opäť v systéme zaznamenaná. Dôvodom môže byť tiež viacnásobné

zadávanie zákazky a úspora sa tak vykazuje viacnásobne

Vyššie uvedené riziká kontrolná skupina verifikovala v prípade dvoch obcí košického a siedmych obcí

prešovského samosprávneho kraja, ktoré vzhľadom na svoju veľkosť a finančné možnosti vykazovali v EKS

neprimerane vysokú úsporu finančných prostriedkov. Kontrola zistila, že z celkového počtu 11 zákaziek

vykazovaných v EKS ako zazmluvnených s dosiahnutou úsporou viac ako 49 mil. €, bola v skutočnosti

realizovaná iba jedna. Zákazky „Protipovodňové opatrenia“ v 6 obciach neboli zrealizované z dôvodu odstúpenia

od zmluvy s víťazným uchádzačom; v inej obci bola zákazka zadaná do EKS 3-krát a vo všetkých troch

prípadoch došlo k odstúpeniu od zmluvy, čo však systém EKS nezaznamenal. Kontrola tiež zistila, že

65

pri všetkých týchto zákazkách nebola v EKS stanovená maximálna výška zdrojov, čo nie je zákonnou

povinnosťou, a tak v prípade 6 zákaziek bola cena prvej ponuky 5 940 tis. € a víťazná ponuka v rozsahu

od 3 600 € po 95 073,60 €. Tieto čísla svedčia o fiktívnosti vykazovaných úspor veľkého rozsahu, ktoré síce

nemali vplyv na výšku platieb MV SR správcovi EKS, lebo tieto obce nespadali do kategórie subjektov, za ktoré

toto ministerstvo uhrádza platby, ale sú zavádzajúce pokiaľ ide o posudzovanie efektívnosti EKS a tejto formy

verejného obstarávania.

NKÚ SR preto odporúča MV SR:

 za účelom zvýšenia transparentnosti údajov zmeniť štruktúru reportov;

 zmeniť metodiku výpočtu úspory;

 zadefinovať maximálnu výšku zdrojov v EKS ako povinný údaj;

 vypracovať podrobnú metodiku na prácu s EKS, ktorá presne definuje jednotlivé oblasti

obstarávania a obstarávatelia budú presne poznať postup obstarávania;

 formalizovať spôsob zadávania zákaziek, t.j. aby jeden druh tovaru mohol byť zadaný iba

jedným spôsobom;

 analyzovať systém za účelom identifikovania možnosti zapracovať do systému údaje o ďalšom

živote zákazky – napr. dodatky;

 upraviť dĺžku trvania zmluvy o NET;

 Inicializovať zmeny zákona o verejnom obstarávaní, za účelom vypustenia stavebných prác

z EKS.

NKÚ tiež odporúča ÚVO SR iniciovať prechod správy elektronického trhoviska ako subsystému verejného

obstarávania z MV SR na tento špecializovaný orgán štátnej správy.

3.10.3 e-Government – významná súčasť budovania efektívnej verejnej správy

V septembri 2013 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon o e-Governmente. Tým uložila všetkým

orgánom verejnej moci, teda aj subjektom územnej samosprávy, povinnosť vykonávať verejnú moc

elektronicky a v rozsahu, ktorý určuje tento zákon. Prechodné trojročné obdobie, ktoré malo slúžiť orgánom

verejnej moci na odstránenie prípadných technických problémov, uplynulo.1. novembra 2016, odkedy majú

všetky orgány verejnej moci povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky a bez obmedzenia.

V nadväznosti na uvedenú povinnosť bolo cieľom KA 005/2017 realizovanej na vzorke 70 obcí a miest

vo veľkostnej kategórii do 20 tis. obyvateľov posúdiť pripravenosť samosprávy na poskytovanie služby

e-Governmentu a na efektívne vynakladanie verejných prostriedkov na zabezpečenie týchto služieb.

Z výsledkov kontroly vyplynulo, že tretina kontrolovaných samospráv, nebola k 1. novembru 2016 pripravená

vykonávať verejnú moc elektronicky. Tieto samosprávy nevstupovali do aktívnych elektronických schránok, alebo

mali prístup do nich obmedzený. Jedna obec nemala elektronickú schránku zriadenú vôbec, a to aj napriek tomu,

že tieto mali byť orgánom verejnej moci zriadené od roku 2014. Dve tretiny kontrolovaných samospráv nemali

zabezpečenú autorizáciu elektronických dokumentov.

NKÚ v rámci danej kontroly preveril aj povinnosti obcí a miest v oblasti vytvárania, prevádzkovania, využívania,

rozvoja a bezpečnosti informačných systémov. Bezpečnostné politiky obcí a miest boli legislatívne upravené dosť

nedokonale, keď vo viacerých ich častiach NKÚ SR identifikoval nedostatky vyplývajúce zo zákona o ochrane

osobných údajov a výnosu o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. Nedostatky boli tiež zistené

pri prevádzke webových sídiel obcí a miest, z dôvodov nespĺňania štandardov pre ich obsah, komponenty

a funkcionalitu.

66

Kľúčovou oblasťou, na ktorú sa NKÚ pri kontrole zameral, bolo vyhodnotenie indikátorov výkonnosti

e-Governmentu obcí a miest prostredníctvom viacerých ukazovateľov. Aj pri tejto kontrole sa prejavil vzťah medzi

dosiahnutými výsledkami a veľkosťou konkrétnej samosprávy. Väčšie samosprávy dosahovali lepšie výsledky,

najmä z dôvodu lepšieho financovania informačných technológií a vyspelosti procesov na podporu elektronizácie.

Kontrola sa zamerala taktiež na posúdenie centrálneho riešenia DataCentra elektronizácie územnej samosprávy

Slovenska (DEUS), ktorý zastrešuje 72 % samospráv s takmer 2,2 mil. obyvateľov a prínosy informačného

systému DCOM v kontrolovaných obciach. (DCOM je nadrezortný IS VS riadení DEUS-om, ktorého úlohou je

poskytovať obciam a mestám technické a programové prostriedky na výkon verejnej moci elektronicky.

Graf č. 25: Vybrané ukazovatele výkonnosti podľa veľkosti obcí

100%

90%

95%

80%

90%

70%

85%

60%

80%

50%

75%

40%

70%

30%

65%

20%

60%

0-499

500-999

1000-1999

2000-4999

5000-9999

10000-20000

veľkostná kategória obce

podiel elektronizovaných dokumentov a formulárov (os y1)

% agend, ktoré umožňujú bezhotovostné platby (os y2)

podiel vlastných príjmov obce uhradených bezhotovostne (os y2)

Zdroj: NKÚ SR

Skutočnosti zistené kontrolou NKÚ vo vybraných samosprávach projektu DCOM a miniDCOM+ naznačujú zjavný

kvalitatívny posun týchto samospráv v oblasti poskytovania elektronických služieb (v porovnaní s obcami

a mestami v rovnakých veľkostných kategóriách, ktoré neboli zapojené do DCOM alebo neboli súčasťou iných

IS). V priebehu prvých štyroch mesiacov roku 2017 bolo zrealizovaných viac ako 14 tis. elektronických podaní.

To bolo takmer päťkrát viac, ako za celý rok 2016. Cieľom DCOM je dosiahnuť v roku 2020 celkom 384 000

podaní zrealizovaných elektronicky.

Kontrola preukázala, že samosprávy používajúce špecializované informačné systémy, bez ohľadu na veľkosť,

vykazovali dobrú úroveň pripravenosti na e-Government. Po schválení novej Národnej koncepcie informatizácie

verejnej správy (v roku 2016) územná samospráva čelí novým výzvam v oblasti informatizácie služieb.

Bez dodatočnej externej podpory, najmä malé samosprávy, nie sú objektívne schopné zabezpečovať

v potrebnom rozsahu a kvalite činnosti spojené s výkonom verejnej moci elektronicky a naplniť princíp

„jedenkrát a dosť“; či už na strane občana a podnikateľa, alebo na strane pracovníkov samosprávy.

67

3.11. Samospráva

3.11.1. Opakovane zisťované problémy v dodržiavaní zákonov a pravidiel

Najvyšší kontrolný úrad sa každoročne venuje analýzam hospodárenia, výkazníctvu, procesu rozpočtovania

a monitorovaniu verejne dostupných finančných údajov a súčasne legislatívnym opatreniam a ich dopadom

na výkon kompetencií samosprávy, ale aj na hospodárenie štátu. Preto aj v roku 2016 NKÚ vykonal akciu

zameranú na kontrolu stavu verejných financií, majetku v mestách, ktoré sú sídlom kraja vrátane kontroly plnenia

opatrení z predchádzajúcich kontrol. Výkonom kontroly sa preverovalo dodržiavanie všeobecne záväzných

právnych predpisov pri hospodárení s finančnými prostriedkami, s majetkom krajských miest. Kontrolovanými

subjektmi boli krajské mestá a hlavné mesto SR Bratislava. Výsledky kontroly sú zverejnené s ročným odstupom

z dôvodu, že mesto Košice nesúhlasilo s niektorými závermi kontroly a obrátilo sa na Krajský súd v Bratislave.

Tento súd potvrdil v marci 2018 nepreskúmateľnosť protokolov NKÚ, čím nepriamo nevyvrátil závery kontroly.

Kontrola zistila 185 porušení všeobecne záväzných právnych predpisov. Na odstránenie kontrolou zistených

nedostatkov prijali krajské mestá celkovo 94 opatrení. Zo strany NKÚ bolo kontrolovaným subjektom

predložených 29 odporúčaní na účely zvýšenia transparentnosti, lepšieho používania finančných prostriedkov,

na hospodárne nakladanie s majetkom a zvyšovania kvality poskytovaných verejných služieb.

Kontrolné zistenia preukázali nedodržiavanie pravidiel rozpočtového hospodárenia, ktoré sú stanovené

základnými právnymi predpismi, čo následne viedlo k porušeniu finančnej disciplíny. Porušenie finančnej

disciplíny bolo zistené vo všetkých mestách, čo dokumentuje priložená tabuľka.

Tabuľka č. 8: Porušenie finančnej disciplíny v jednotlivých krajských mestách v €.

Mesto

Bratislava

Trnava

Rok 2009

Rok 2013

42 990

Rok 2016

7 000

7 721

0

2 159

17 027

14 930

40 512

0

Nitra

156 000

34 000

1 480

30 015

0

33 360

0

Trenčín

Banská Bystrica

Žilina

0

Prešov

Košice

Spolu

116 760

362 000

677 961

1 949

32 216

140 530

295 000

1 501 857

1 878 485

Zdroj: NKÚ SR

NKÚ v tejto súvislosti konštatuje, že krajské mestá ako významné subjekty samosprávy majú kapacity na to, aby

proces rozpočtovania, výkazníctva, účtovníctva ako aj správy majetku bol na príslušnej odbornej úrovni

a zaručoval tak správnosť postupov pri hospodárení a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Tým, že kontrola zistila viaceré nedostatky v oblasti rozpočtového procesu, účtovníctva a výkazníctva, poukázala

na riziko nesprávneho vykazovania dát vo finančných výkazoch. Riziko je o to významnejšie vzhľadom

na výšku verejných zdrojov krajských miest. Nesprávne vedené finančné výkazníctvo a chyby v procese

rozpočtovania, účtovania, vykazovania majetku môžu mať výraznejší dopad na finálne výsledky deklarované

vo finančných výkazoch štátu a teda aj na závery hodnotiace hospodárenie verejnej správy. Preto NKÚ venuje

a bude venovať finančnej kontrole krajských miest zvýšenú pozornosť aj v ďalšom období.

Osobitným problémom sú zistené nedostatky v procesoch verejného obstarávania, napr. pri stanovení

predpokladanej hodnoty zákazky, čo je veľmi dôležitý parameter pre hospodárne a efektívne nakladanie

68

s verejnými zdrojmi aj v samospráve. Aj napriek dobrým východiskovým personálnym a technickým

predpokladom sa pri kontrolách krajských miest odhaľujú nedostatky, ktoré majú negatívny dopad

na hospodárnosť a efektívnu správu verejných zdrojov a hospodárenie s majetkom, ktoré narúšajú dôveru

v kvalitu výkonu úradov samospráv krajských miest.

Kontrola poukázala na závažné nedostatky, ktoré majú negatívny dopad na občanov a podnikateľské

subjekty. V uvedenej kontrolnej akcii bolo zistené napríklad nesprávne vyrúbenie dane v Košiciach až

v 86 prípadoch. Bola vyrubená daň v sume 25 620,96 € za užívanie verejného priestranstva fyzickým

a právnickým osobám, ktoré mesto v tom istom čase prenajalo nájomnou zmluvou inej právnickej osobe.

Obce môžu poskytovať na svojom území dotácie za určitých podmienok. NKÚ kontroloval ich poskytovanie

a opakovane sme zistili, že ide o slabé miesto v činnosti subjektov územnej samosprávy, najmä: akceptovanie

žiadostí, ktoré neobsahovali predpísané náležitosti, akceptovali doklady k zúčtovaniu dotácie, pri ktorých si

príjemcovia uplatnili DPH, nevykonávali dostatočne komplexnú kontrolu a pod., čím porušovali všeobecné

i vlastné pravidlá poskytovania dotácií.

NKÚ zistil nedostatky pri správe majetku krajských miest. Kontrolované subjekty územnej samosprávy nesprávne

účtovali o dlhodobom majetku financovanom z bežných výdavkov, oneskorene zaraďovali obstarané pozemky,

dokončené a do používania odovzdané stavby a dopravné prostriedky. Príklady dokumentujúce tieto nedostatky

môžu byť nasledovné:

 Hlavné mesto SR Bratislava vo svojom účtovníctve nesprávne vykazovalo dlhodobý majetok

v obstarávacej cene 99 078 tis. €, odovzdaný do správy mesta v roku 2006 a uvedený do užívania

na základe povolenia na predčasné užívanie stavby. Ďalší dlhodobý majetok v cene 1 756 tis. €, ktorý

mesto evidovalo vo svojom účtovníctve (štúdie, projektová dokumentácia, posudky obstarané v rokoch

2004 až 2008) mal charakter zmarených investícií. Hlavné mesto SR Bratislava postupovalo v rozpore

so zákonom o účtovníctve aj v prípade neplnenia povinnosti úpravy hodnoty majetku ku dňu účtovnej

závierky vytvorením rezervy na súdne spory, pri ktorých vystupovalo na strane žalovaného. Mesto

netvorilo rezervy ani na audítorské služby, ktoré boli na rok 2015 v zmysle rámcovej služby objednané

v sume 107 tis. €.

 Mesto Nitra nezabezpečilo správnosť pri vykazovaní majetku, keď softvér na aplikáciu projektu v cene

1 870 tis. € bol aj po nasadení do užívania evidovaný na účte obstarania dlhodobého nehmotného

majetku. Obdobne aj o skolaudovaných stavbách, spolu v cene 3 082 tis. €, mesto účtovalo ako

o nedokončených investíciách, čím nepostupovalo v súlade s platnými postupmi účtovania a zákonom

o účtovníctve. Ďalej mesto nepostupovalo v súlade s už uvedeným VZPP, keď majetok

bez skolaudovania v sume 1 744 tis. € používalo, avšak vykazovalo ho ako nedokončené investície.

 NKÚ SR upozornil na negatíva rozhodnutia Mestského zastupiteľstva v Žiline, ktoré prevzatím dlhu

navýšilo základné imanie v súkromnej spoločnosti, ale bez zabezpečenia si majoritnej rozhodovacej

právomoci. Mesto bolo v kontrolovanom období roka zaťažené splácaním tohto úveru, a zároveň voči

súkromnej spoločnosti mesto k 31. decembru 2015 evidovalo pohľadávky v sume takmer 600 tis. €.

 V meste Košice Mestské zastupiteľstvo neschválilo v dvoch prípadoch spôsob prevodu nehnuteľného

majetku v zmysle zákona o majetku obcí. Kontrola poukázala na skutočnosť, že mesto Košice

nevykonalo kroky na zabezpečenie minimálneho dosahu na rozpočet mesta z titulu žalôb o vydanie

bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov, o ktorom malo vedomosť od roku 2011, čím

nepostupovalo v súlade so zákonom o majetku obcí.

 Na účel výkonu parkovacích služieb prenajalo mesto Košice verejné parkovacie miesta súkromnej

obchodnej spoločnosti, avšak v rozpore so zákonom o pozemných komunikáciách, ktorý v čase

uzatvorenia zmluvného vzťahu neoprávňoval mesto k uzatvoreniu takejto nájomnej zmluvy.

Nedodržaním zmluvných podmienok, umožnilo mesto súkromnej spoločnosti poberať finančný úžitok

z prenajatých parkovacích miest zrekonštruovaných z prostriedkov EÚ. Pritom, tieto mali byť v zmysle

69

udržateľnosti projektu financovaného formou nenávratného finančného príspevku počas organizovaných

podujatí Európskeho hlavného mesta Košice, poskytované občanom bezplatne.

 Pri kontrole záverečných účtov obcí bolo zistené, že mesto Košice návratnú finančnú výpomoc

od MF SR účelovo určenú aj na výstavbu futbalového štadióna použilo na zvýšenie základného imania

v obchodnej spoločnosti, v ktorej už vtedy krajské mesto bolo majoritným akcionárom.

Na základe kontrolných zistení, NKÚ opätovne poukazuje na nedostatočný vnútorný kontrolný systém v rámci

krajských miest, a to aj napriek tomu, že majú vytvorené vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne

podmienky pre výkon účinného vnútorného kontrolného systému. Dôsledky tohto stavu majú vplyv nielen

na výsledky hospodárenia týchto miest, ale nedostatky v ich finančných výkazoch a výkazníctve môžu

v konečnom dôsledku skresľovať celkové výsledky hospodárenia štátu, čo považuje NKÚ za obzvlášť závažný

problém, a na ktorý pravidelne vo svojich správach poukazuje.

V roku 2017 uskutočnil NKÚ 5 kontrol na základe podnetov od občanov, ktoré sa týkali hospodárenia

a nakladania s majetkom samosprávy menších obcí. Aj v tomto prípade sa potvrdilo, že väčšina podnetov je

oprávnená a týka sa problémov, na ktoré NKÚ upozorňuje pravidelne. Spravidla sa týkajú:

 Nedodržania zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a územnej samosprávy

 Nespoľahlivosti finančného výkazníctva

 Porušovania jednotlivých ustanovení zákona o majetku obcí

 Porušovania zákona o verejnom obstarávaní

 Nedostatočnej činnosti obcí ako správcov daní

 Nedostatočného vnútorného kontrolného systému.

Väčšinu týchto problémov značného rozsahu a dosahu zistila kontrola NKÚ v obci Turá – KA 35/2017. Kontrolou

bola preverená správnosť financovania, oprávnenosť a opodstatnenosť pri hospodárení s finančnými

prostriedkami, zostavenie záverečného účtu, stav a vývoj dlhu, ako aj správnosť vedenia účtovníctva

a zostavenia účtovnej závierky.

Pri hospodárení s finančnými prostriedkami v obci dochádzalo k porušovaniu finančnej disciplíny v zmysle

zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy umožnením bezdôvodného obohatenia, neoprávneným

použitím a nehospodárnym vynakladaním finančných prostriedkov, či zaväzovaním sa na úhrady, ktoré obec

nemala v rozpočte zabezpečené.

Obec si neplnila oznamovaciu povinnosť voči MF SR o svojom hospodárení a skutočnostiach v súvislosti

so zavedením ozdravného režimu. Kontrolovaný subjekt nevykonával v priebehu roka zmeny rozpočtu

a nezostavoval záverečné účty za rok 2014 až 2016. Prijatím pôžičiek bez schválenia obecným

zastupiteľstvom došlo k porušeniu zákona o obecnom zriadení. Starosta obce v rokoch 2014 až 2016

nezúčtoval do príjmov obce v hotovosti vybranú daň z nehnuteľnosti a vybranú daň za jadrové

zariadenie.

Štatutár svojim konaním, dôsledkom ktorého došlo k úbytku obecného majetku, uzatvorením záložnej zmluvy

na nehnuteľný majetok vo vlastníctve obce (kultúrny dom) spôsobil, že kontrolovaný subjekt nemal z prevodu

nehnuteľnosti žiadny finančný príjem, čím došlo k darovaniu nehnuteľného majetku v rozpore so zákonom

o obecnom zriadení. Kontrolovaný subjekt v rozpore so zákonom o majetku obcí umožnil nadobudnúť vlastníctvo

predávanej nehnuteľnosti (ornej pôdy) ešte pred uhradením kúpnej ceny.

Kontrolovaný subjekt neviedol svoje účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne a zrozumiteľne podľa zákona

o účtovníctve, keď nezostavil účtovnú závierku za roky 2014 až 2016 a neuložil tieto dokumenty do registra

70

informačného systému verejnej správy a nevykonal inventarizáciu majetku, záväzkov a rozdielu majetkov

a záväzkov za roky 2011 až 2016. Kontrolovaný subjekt územnej samosprávy nevytvoril účinný systém kontroly

v súlade so zákonom o obecnom zriadení a zákonom o finančnej kontrole a audite. Kontrolovaný subjekt nemal

hlavného kontrolóra od septembra 2011 a nevykonával predbežnú finančnú kontrolu, resp. základnú finančnú

kontrolu.

Na základe zistených skutočností NKÚ SR odporúčal MF SR zaviesť v obci Turá nútenú správu. Ďalej

odporúčal MF SR sledovať plnenie povinnosti obcí poskytovať údaje o svojom rozpočtovom hospodárení

a vkladať účtovné závierky do registra informačného systému verejnej správy. Závažné porušenia

pri hospodárení s majetkom obce a verejnými financiami NKÚ odstúpil orgánom činným v trestnom konaní

k ďalšiemu konaniu.

Kontrolné zistenia poukazujú, že malé obce majú problém správne a efektívne zabezpečovať výkon samosprávy,

prenesený výkon štátnej správy a dodržiavať všeobecne záväzne predpisy. Kontrolné zistenia sa každoročne

opakujú, sú aj identické.

3.11.2 Majetkové podiely samosprávy v obchodných spoločnostiach

Na základe predchádzajúcich poznatkov z kontroly samosprávy, ktoré indikovali viaceré riziká pri nakladaní

s majetkovými účasťami v obchodných spoločnostiach, vykonal NKÚ v roku 2017 kontrolu tejto problematiky

v 50 obciach a mestách. V rámci tejto akcie bol preverený dlhodobý finančný majetok obcí v sume viac ako

227 mil. €, čo predstavuje takmer 15 % hodnoty ich dlhodobého finančného majetku. Majetok týchto obcí bol

vložený do 168 obchodných spoločností, ktoré tvoria takmer 20 % z celkového počtu obchodných spoločností

s majetkovou účasťou samosprávy. Kontrolou sa potvrdilo, že táto aktivita samosprávy je sprevádzaná viacerými

problémami a nedostatkami. Ekonomickým zmyslom činnosti obchodnej spoločnosti je dosahovať zisk, resp.

poskytovať služby občanom, ktoré nie je možné alebo vhodné zabezpečovať súkromným sektorom. Len niečo

viac ako 20 % obchodných spoločností s majetkovou účasťou samosprávy dosahovalo zisk, a za celé

kontrolované obdobie bolo v strate 23 % týchto spoločností. Stratové hospodárenie obchodných spoločností

spôsobuje zníženie celkovej hodnoty majetku obcí.

Najvážnejšie zistenia:

 Porušenie postupov a procesov stanovených všeobecne záväznými predpismi pri nakladaní

s majetkovými podielmi obcí

– neschválenie členov orgánov spoločnosti obecným

zastupiteľstvom, chýba dokumentácia o založení spoločnosti alebo vložení majetku alebo

pri vykonávaní zmien v spoločnosti

 Úverové prostriedky použité na zvýšenie základného imania spoločnosti, čo je v rozpore

s pravidlami prijatia a používania úverových prostriedkov pre obce a VÚC

 Poskytnutie príspevku z rozpočtu obce na úhradu straty obchodnej spoločnosti

 Nepravdivé a neúplné vykazovanie údajov o obchodných podieloch

 Nepresné vyčíslenie výsledku hospodárenia obce v dôsledku nesprávneho účtovania finančných

transakcií medzi obcami a nimi vlastnenými obchodnými spoločnosťami

 Obmedzená možnosť vykonávania vlastníckych práv, ak samospráva je menšinovým vlastníkom

spoločnosti, čo je vážnym problémom najmä pri stratových spoločnostiach a rozhodnutiach aby

všetci akcionári a spoločníci uhrádzali stratu

 Obchodné spoločnosti vlastnené obcami neboli v mnohých prípadoch kontrolované kontrolórmi

obce

 Kontrolné orgány (dozorná rada) v obchodných spoločnostiach založených obcami často

vykonávajú iba formálnu činnosť.

71

NKÚ na základe závažnosti zistení formuloval 55 odporúčaní pre jednotlivé obce, z ktorých za najdôležitejšie

považujeme:

 Vytvoriť systém pravidelného monitorovania a hodnotenia hospodárenia obchodných spoločností

s vlastníckym podielom obce, vrátane ich finančného prínosu pre obec

 Systém monitorovania prepojiť s inými aktivitami obce – napr. pri zostavovaní programového

rozpočtu a jeho monitorovania a vyhodnocovania

 Analyzovať nevyhnutnosť činností a spôsob ich financovania v prípade ak tieto činnosti pre obec

vykonávajú obchodné spoločnosti, ktoré sú dlhodobo v strate a na základe výsledkov analýzy

prijať adekvátne opatrenia – napr. zmenu obchodnej spoločnosti na iný typ organizácie, napr.

príspevkovú organizáciu a pod.

 Dôkladne uplatňovať vlastnícke práva, vyžadovať od dozorných rád plnenie ich povinností

 Plány kontroly hlavných kontrolórov zamerať aj na obchodné spoločnosti s majetkovými

účasťami obcí.

NKÚ odporúčal MV SR opätovne sa zaoberať myšlienkou ďalšej etapy reformy územnej samosprávy, nakoľko sa

neustále potvrdzuje skutočnosť, že menšie obce nedokážu zabezpečiť výkon pôsobností v potrebnom rozsahu

a zároveň v nich zlyhávajú vnútorné kontrolné mechanizmy.

Záver

Zameranie kontrolnej činnosti úradu v roku 2017 vychádzalo z dokumentu Strategický plán kontrolnej činnosti

na roky 2014 – 2017. Nové problémy i výzvy spoločenského vývoja na Slovensku i v rámci EÚ si vyžiadali

primeranú strategickú reakciu aj zo strany NKÚ. V roku 2017 úrad vypracoval Strategické zameranie

kontrolnej činnosti na roky 2018 – 2020 a dokument Priority kontrolnej činnosti na rok 2018. V prvom

dokumente je definovaných 10 strategických oblastí, na ktoré sa kontrolná činnosť NKÚ zameria

v nasledujúcich troch rokoch. Tieto oblasti reflektujú na ciele národných a medzinárodných stratégií

s kľúčovým vplyvom na formu a obsah prijatých rozhodnutí na Slovensku a tiež aj na problémy a riziká, na ktoré

upozornili Slovensko významné národné alebo medzinárodné inštitúcie.

Druhý dokument definoval priority, ktoré má zohľadniť plán kontrol na rok 2018. Pri výbere prioritných

oblastí pre plánovanie kontrolných akcií na rok 2018 boli okrem spomenutých hľadísk zohľadnené aj ďalšie

krátkodobé faktory, ktoré ovplyvňujú významnosť oblastí pre kontrolnú činnosť. Do úvahy bol braný najmä objem

prostriedkov, ktoré sa v jednotlivých strategických oblastiach vynakladajú na verejné politiky a tiež

medzinárodné porovnanie, z ktorého vyplýva, v ktorých oblastiach SR najviac zaostáva v porovnaní

so zahraničím. Uvedené kritériá poukazujú na rizikové oblasti plnenia cieľov verejných politík, čo je predpokladom

záujmu kontrolných inštitúcií, osobitne ak dochádza ku konvergencii z hľadiska výšky zdrojov a neuspokojivých

výsledkov alebo neplnenia strategických cieľov na národnej úrovni.

Vzhľadom na to, že kľúčovou úlohou NKÚ SR je ex-post hodnotiť verejné rozhodnutia aj z hľadiska nákladov,

ktoré sa vynaložili na ich realizáciu a z hľadiska ich výsledkov, okrem významnosti oblasti boli zohľadnené aj

ďalšie dva faktory. Fiškálny faktor - objem verejných prostriedkov, ktoré boli vynaložené na realizáciu verejných

rozhodnutí v jednotlivých strategických oblastiach a tiež výsledky verejných politík v komparácii s výsledkami

v zahraničí.

Pri analýze veľkosti výdavkov na jednotlivé verejné politiky sa využili verejne dostupné zdroje, najmä schválené

rozpočty verejnej správy na roky 2015 – 2017 a 2017 – 2019 a z revízií výdavkov, ktoré realizoval Útvar hodnoty

za peniaze pri Ministerstve financií SR. Zohľadnením významnosti oblasti a fiškálneho faktora sa kreovalo

72

zameranie kontrolnej činnosti v roku 2018 na tieto najvýznamnejšie oblasti verejných politík, a to: Zdravie,

Vzdelávanie, výskum, vývoj a inovácie, Dopravná infraštruktúra a IKT, Udržateľné verejné financie

a fiškálna politika.

Druhým faktorom pre užší výber prioritných oblastí pre zameranie kontrolnej činnosti sú výsledky realizovaných

opatrení v porovnaní s výsledkami v zahraničí, t.j. medzinárodné porovnanie. Podľa medzinárodného

porovnania SR najviac zaostáva v nasledujúcich štyroch oblastiach: Trvalo udržateľná spotreba a výroba,

Energetická efektívnosť a environmentálna udržateľnosť, Vzdelávanie, výskum, vývoj a inovácie,

Efektívna a transparentná verejná správa, Zdravie a všetky tieto oblasti v kontexte využívania nielen

domácich ale aj európskych zdrojov.

Vyššie uvedeným spôsobom zameranou kontrolnou činnosťou chce NKÚ SR napĺňať jeho zákonné povinnosti

a zároveň poskytovať NR SR i Vláde SR informácie, ktoré by mali viesť k zlepšeniu legislatívneho

a nelegislatívneho prostredia a k takému rozhodovaniu o použití verejných zdrojov, ktoré zabezpečia vyššiu

hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť verejných zdrojov, lepšie nastavenie riadenia strategických procesov a tým

aj k dosiahnutiu cieľov udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja Slovenska.

73

Príloha č. 1

Organizačná štruktúra

Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v roku 2017

74

Príloha č. 2

Prehľad kontrolných akcií

zaradených do Plánu kontrolnej činnosti NKÚ SR na rok 2017

001/2017

Kontrola nastavenia „Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy SR“ a uplatňovanie jej princípov

efektívnosti a hospodárnosti

002/2017

Záverečná kontrola Švajčiarskeho finančného mechanizmu

003/201

Kontrola efektívnosti a účinnosti systému financovania živočíšnej výroby z fondov EÚ a zo štátneho rozpočtu

004/2017

Realizácia výziev a vyzvaní programového obdobia 2014 – 2020 II

005/2017

eGovernment a informačné systémy obcí a miest

006/2017

medzinárodná kontrola

Kontrola energetickej účinnosti vo verejnom sektore

007/2017

Efektívnosť a účinnosť zberu komunálneho odpadu v obciach SR – spracovanie predbežnej štúdie

008/2017

Kontrola financovania škôl a školských zariadení

009/2017

Kontrola systému uzatvárania, registrácie, vecného a finančného plnenia zmlúv rokov 2013 – 2016

012/2017

medzinárodná kontrola

Kontrola Medzinárodnej biosférickej rezervácie „Východné Karpaty“

013/2017

Kontrola výkonu zakladateľskej funkcie, hospodárenia a nakladania s majetkovými právami štátu

vo vybraných štátnych podnikoch kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej

republiky

015/2017

Kontrola nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom spoločnosti Verejné prístavy, a.s.

016/2017

medzinárodná kontrola

Kontrola plnenia záväzkov Slovenskej republiky a finančných prostriedkov vynaložených pri zabezpečovaní

kvality ovzdušia

018/2017

Verejná osobná doprava v krajských mestách – spracovanie predbežnej štúdie

020/2017

Financovanie a hospodárenie verejných vysokých škôl

75

022/2017

Implementácia Programu ESO

023/2017

Účinnosť zavedenia REPASu pri uplatňovaní uchádzačov o zamestnanie

026/2017

Prínosy investícií do odkanalizovania z Operačného programu Životné prostredie

027/2017

Opodstatnenosť majetkových účastí subjektov územnej samosprávy v obchodných spoločnostiach

028/2017

Kontrola opodstatnenosti výkonu stáleho daňového dozoru pri správe spotrebnej dane z liehu v rokoch 2012 –

2016

029/2017

Elektronické trhovisko vo verejnej správe – spracovanie predbežnej štúdie

030/2017

Účinnosť opatrení politiky boja s podvodmi na DPH

032/2017

Efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov na výstavbu, opravu a údržbu mostných objektov na cestách

II. a III. triedy – spracovanie predbežnej štúdie

033/2017

Zabezpečenie výkonu predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie

034/2017

Hospodárenie s majetkom vo vybraných subjektoch územnej samosprávy

035/2017

Hospodárenie s majetkom v obci Turá

036/2016

Kontrola štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2016

037/2017

Hospodárenie s verejnými prostriedkami a nakladanie s majetkom vo vybraných zdravotníckych zariadeniach

039/2017

Vybrané aspekty realizácie zdravotnej politiky v praxi zdravotných poisťovní a Ministerstva zdravotníctva SR

040/2017

Hospodárenie s finančnými prostriedkami a nakladanie s majetkom v subjektoch územnej samosprávy

042/2017

Hospodárenie s verejnými prostriedkami a nakladanie s majetkom v obci Smižany

043/2017

Kontrola štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2018

044/2017

Hospodárenie s verejnými prostriedkami a nakladanie s majetkom vo vybraných subjektoch územnej samosprávy

76

045/2017

Kontrola postupu colných orgánov pri vydávaní povolenia schváleného hospodárskeho subjektu, pozastavení

účinnosti povolenia schváleného hospodárskeho subjektu a zrušení povolenia schváleného hospodárskeho

1060 Sekcia hospodárskych odvetví a európskych fondov

77

Príloha č. 3

Prehľad kontrolných akcií

zaradených do Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ SR na rok 2017

002/2017

Záverečná kontrola Švajčiarskeho finančného mechanizmu

005/2017

eGovernment a informačné systémy obcí a miest

006/2017

medzinárodná kontrola

Kontrola energetickej účinnosti vo verejnom sektore

007/2017

Efektívnosť a účinnosť zberu komunálneho odpadu v obciach SR – spracovanie predbežnej štúdie

008/2017

Kontrola financovania škôl a školských zariadení

009/2017

Kontrola systému uzatvárania, registrácie, vecného a finančného plnenia zmlúv rokov 2013 – 2016

012/2017

medzinárodná kontrola

Kontrola Medzinárodnej biosférickej rezervácie „Východné Karpaty“

013/2017

Kontrola výkonu zakladateľskej funkcie, hospodárenia a nakladania s majetkovými právami štátu vo vybraných

štátnych podnikoch kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

015/2017

Kontrola nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom spoločnosti Verejné prístavy, a.s.

016/2017

medzinárodná kontrola

Kontrola plnenia záväzkov Slovenskej republiky a finančných prostriedkov vynaložených pri zabezpečovaní

kvality ovzdušia

020/2017

Financovanie a hospodárenie verejných vysokých škôl

022/2017

Implementácia Programu ESO

027/2017

Opodstatnenosť majetkových účastí subjektov územnej samosprávy v obchodných spoločnostiach

028/2017

Kontrola opodstatnenosti výkonu stáleho daňového dozoru pri správe spotrebnej dane z liehu v rokoch

2012 – 2016

78

029/2017

Elektronické trhovisko vo verejnej správe – spracovanie predbežnej štúdie

030/2017

Účinnosť opatrení politiky boja s podvodmi na DPH

032/2017

Efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov na výstavbu, opravu a údržbu mostných objektov na cestách

II. a III. triedy – spracovanie predbežnej štúdie

033/2017

Zabezpečenie výkonu predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie

034/2017

Hospodárenie s majetkom vo vybraných subjektoch územnej samosprávy

035/2017

Hospodárenie s majetkom v obci Turá

036/2016

Kontrola štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2016

037/2017

Hospodárenie s verejnými prostriedkami a nakladanie s majetkom vo vybraných zdravotníckych zariadeniach

039/2017

Vybrané aspekty realizácie zdravotnej politiky v praxi zdravotných poisťovní a Ministerstva zdravotníctva SR

040/2017

Hospodárenie s finančnými prostriedkami a nakladanie s majetkom v subjektoch územnej samosprávy

043/2017

Kontrola štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2018

008/2016

Stav verejných financií a majetku v meste, ktoré je sídlom kraja a plnenie opatrení z predchádzajúcich kontrol.

020/2016

medzinárodná kontrola

Zásadné riziká pre udržateľnosť verejných financií

023/2016

medzinárodná kontrola

Správa spotrebných daní

027/2016

Verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení

036/2016

Ochrana osobných údajov v informačných systémoch vybraných miest

038/2016

Kontrola hospodárenia a vykonávania sociálnoprávnej ochrany detí v detských domovoch

043/2016

Podpora cestovného ruchu na Slovensku z finančných prostriedkov Európskej únie

79

046/2016

Realizácia výziev programového obdobia 2014 – 2020

054/2016

Hospodárenie s finančnými prostriedkami na Najvyššom súde SR

80