Dôvodová správaA.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý a Viera Dubačová.
Návrh zákona je predložený v rámci plánu na zásadnú rekonštrukciu štátu, a to ako prvý balík opatrení, ktorý má tri základné ciele: (i) ochranu nezávislosti a životaschopnosti médií, (ii) ochranu novinárov a ich zamestnávateľov, a (iii) posilnenie investigatívnej žurnalistiky.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zaradenie novinárov do kategórie chránených osôb v Trestnom zákone, aby boli útoky na nich posudzované prísnejšie. Pojem „novinár“ nebude zahŕňať iba redaktorov v printových či elektronických médiách, televíziách alebo rozhlase, ale napríklad aj investigatívnych blogerov. Prijíma sa tým odporúčanie uznávaných mimovládnych organizácií, ktorou je napríklad organizácia ARTICLE 19: „Už nie je vhodné definovať žurnalistiku a žurnalistov odkazom na určitý uznávaný orgán odbornej prípravy, alebo na pridruženie k spravodajskej jednotke či profesnému orgánu. (...) na definíciu žurnalistiky je potrebné nazerať z funkčného hľadiska, t. j. žurnalistika ako aktivita, ktorá môže byť vykonávaná bez prekážok.“1 Za „strážnych psov“ demokracie považuje blogerov (ak sa ich činnosť týka vecí verejného záujmu) popri novinároch aj Európsky súd pre ľudské práva (pozri rozhodnutie vo veci Magyar Helsinki Bizottság proti Maďarsku, bod 168, sťažnosť č. 18030/11).
Postavenie novinára ako chránenej osoby možno demonštrovať na príklade konkrétneho trestného činu, a to nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona: „Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“ Pri spáchaní tohto trestného činu na chránenej osobe je už trestná sadzba najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
1 Pozri napríklad publikáciu „The Right to Blog“ z roku 2013, s. 3. Dostupné na https://www.article19.org/data/files/medialibrary/3733/Right-to-Blog-EN-WEB.pdf
B. Osobitná časťK bodom 1 a 2
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vložením nového písmena k) v § 139 ods. 1.
K bodu 3
Navrhuje sa vymedzenie znakov novinára ako chránenej osoby. Prvým je opakované rozširovanie ideí alebo informácií slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom. Druhý znak sa týka obsahu takýchto ideí alebo informácií: musí ísť o dôležitú otázku verejného záujmu. Prostredníctvom týchto znakov tak nebude rozhodujúci povedzme zamestnanecký vzťah k vydavateľovi periodickej tlače, ale reálny obsah práce danej osoby. Za dôležitú otázku verejného záujmu možno nepochybne považovať napríklad informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, o nakladaní s majetkom štátu, obcí, samosprávnych krajov či verejnoprávnych inštitúcií, alebo o prepojeniach vplyvných osôb na verejných činiteľov. V konečnom dôsledku bude úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdu, aby nové vymedzenie chránenej osoby aplikovali v kontexte konkrétneho prípadu.
Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na potrebu urgentnej reakcie zákonodarcu na aktuálnu spoločenskú situáciu.