DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jana Kiššová, Igor Matovič a Boris Kollár.

Od volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 5. marca 2016 prišlo k zásadnej zmene rozloženia politických síl. Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky sa do parlamentu dostalo 8 politických strán, ktoré utvorili 8 poslaneckých klubov. Už v prvých dňoch po voľbách došlo k významným presunom medzi poslaneckými klubmi, neskôr k zániku poslaneckého klubu jednej vládnej strany. V súčasnosti (nerátajúc prestupy medzi poslaneckými klubmi) v najvyššom zákonodarnom zbore pôsobí 15 nezaradených poslancov, čo je až 10% z ich celkového počtu. Už pri kreovaní vlády v roku 2016 nemohli byť podľa medializovaných informácií do vlády nominovaní poslanci jednej strany, lebo ich náhradníci by vládu nepodporovali. Vláda Slovenskej republiky sa v súčasnosti opiera o početne nejasnú a krehkú nereprezentatívnu väčšinu, a ani tá by nebola možná bez nevypočítateľných hlasov niektorých nezaradených poslancov. Všetky uvedené skutočnosti dokazujú, že dnešné zloženie parlamentu nie je výsledkom vôle občanov Slovenskej republiky a to dokonca ani tej z roku 2016.

Vo februári a v marci 2018 ovládla Slovensko vlna protivládnych protestov, najväčších od roku 1989. Ich spúšťačom bola vražda investigatívneho novinára. V súvislosti s ňou vyplávali na povrch aj podozrenia z väzieb predstaviteľov vládnej strany Smer-SD na ľudí, spájanými s organizovaným zločinom. Spoločným znakom týchto protestov je okrem vyjadrenia pohoršenia nad vraždou novinára aj vyjadrenie nespokojnosti so súčasnou vládou a čoraz silnejúce volanie po predčasných voľbách. Vážnosť situácie potvrdzuje aj minulotýždňová demisia vlády a zostavovanie vlády novej. Rozhodnutia ministrov kultúry a spravodlivosti nebyť ďalej súčasťou vlády, ako aj avizované vzdanie sa mandátu poslanca vládnej strany Mostu-Híd Františka Šebeja demaskujú značné názorové rozdiely aj v samotnom tábore vládnych strán. Navyše treba uviesť, že nová vláda rovnako ako tá predchádzajúca sa bude opierať o viacerých prestúpených aj nezaradených poslancov, ktorí opustili politické strany, kandidujúce vo voľbách.

Ako predkladatelia toho návrhu ústavného zákona vidíme riešenie tejto situácie v skrátení VII. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky a v stanovení termínu nových volieb v čo najkratšom termíne. Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu predkladatelia navrhujú 8. september 2018.

Návrh ústavného zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na verejné financie (náklady na konanie nových volieb), nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, nebude mať negatívne sociálne vplyvy, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.