ÚVOD

Rok 2017 bol pre Európsku úniu (EÚ) z viacerých hľadísk mimoriadne dôležitý. V prvom rade bol rokom významného výročia. Dňa 25. marca 2017 sme si pripomenuli 60. výročie podpisu Rímskych zmlúv, ktorými bolo založené Európskeho hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu. Pri tejto príležitosti bola lídrami 27 členských štátov EÚ podpísaná Rímska deklarácia, ktorá okrem vyzdvihnutia úspechov hlavného prúdu európskej integrácie pomenováva aj jeho výzvy na ďalšie obdobie. Signatári zároveň deklarovali svoje odhodlanie prispievať k jednote EÚ27 a spolupracovať v kľúčových oblastiach.

Marec 2017 však nebol len symbolom osláv a z politického i inštitucionálneho hľadiska bude predstavovať míľnik európskej integrácie. Dňa 29. marca 2017 bol zo strany Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska aktivovaný čl. 50 Zmluvy o EÚ. Brexitom sa prvýkrát v histórii EÚ začal proces vystúpenia členského štátu z EÚ. Prvá fáza rokovaní bola v decembri ukončená rozhodnutím Európskej rady o postupe do druhého kola rokovaní. V rámci prvej fázy sa podarilo dosiahnuť konsenzus o základných parametroch vystúpenia v troch kľúčových oblastiach (občania, financie, Írsko). V druhej fáze bude pripravený právny text návrhu Dohody o vystúpení a budú prebiehať rokovania o prechodnom období a rámci budúcich vzťahov. Slovenská republika (SR) pristúpila k brexitu s plnou vážnosťou, keďže v Spojenom kráľovstve v súčasnosti žije a pracuje takmer 90 tis. slovenských občanov a Spojené kráľovstvo je piatym najväčším investorom v SR. SR v rámci prvej fázy rokovaní priorizovalo práve uspokojivé vyriešenie práv občanov, ale aj otázku finančného vyrovnania. Rok 2018 bude predovšetkým zameraný na budúcnosť našich vzájomných hospodárskych a obchodných vzťahov v čase po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ.

Brexit sa zároveň stal katalyzátorom diskusie o budúcnosti EÚ, ktorá v uplynulom roku zohrávala významné miesto na európskej i národnej úrovni a stala sa z nej plnohodnotná agenda. V tejto súvislosti bola Biela kniha o budúcnosti Európy a nadväzujúce diskusné dokumenty na kľúčové témy (Sociálny rozmer Európy, Využitie globalizácie, Prehlbovanie hospodárskej a menovej únie, Budúcnosť európskej obrany, Budúcnosť financií) jedným z prvých vstupov k tejto téme z dielne Európskej komisie (EK). Na to nadviazala aj Európska rada, ktorá 20. októbra 2017 zahájila novú pracovnú metódu k diskusii o budúcnosti EÚ v podobe Agendy lídrov pre roky 2017 a 2018. V kontexte výziev súčasného sveta je nevyhnutné, aby sa výsledky diskusie o budúcom smerovaní európskeho spoločenstva stali súčasťou praktickej politiky.

Diskusia o budúcnosti EÚ prebiehala v roku 2017 aj na Slovensku, ktoré sa jednoznačne hlási k proeurópskej orientácií, čoho dôkazom je aj podpis spoločnej deklarácie najvyšších ústavných činiteľov z 23. októbra 2017. V uplynulom roku prebehlo na tému budúcnosť EÚ viacero podujatí na expertnej úrovni. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR taktiež iniciovalo diskusný formát „Slovensko diskutuje o EÚ“, ktorého účelom je diskutovať s mladou generáciou o jej pohľadoch na EÚ a následne formovať slovenské pozície k tejto téme na základe vstupov širšej verejnosti. V týchto aktivitách sa bude v roku 2018 pokračovať vo forme Národného konventu.

V oblasti migrácie rok 2017 jednoznačne potvrdil to, čo SR a jej partneri vo V4 tvrdili už od počiatku - nefunkčnosť povinného kvótového mechanizmu pre prerozdeľovanie utečencov. To napokon potvrdil aj predseda Európskej rady. V roku 2018 bude spoločnou úlohou členských štátov EÚ vytvoriť také funkčné mechanizmy na celoeurópskej úrovni, ktoré pomôžu EÚ efektívne zvládnuť stále pretrvávajúce migračné tlaky. V druhej polovici roku 2017 je taktiež potrebné vyzdvihnúť význam a výsledky

dvoch neformálnych samitov – Digitálneho samitu v Talline (29. september 2017) a Sociálneho samitu v Göteborgu (17. november 2017). Samit v Talline bol posledným zo série neformálnych stretnutí lídrov EÚ, ktoré sa konajú v hlavnom meste členského štátu predsedajúceho Rade EÚ a ktoré naštartoval Bratislavský samit v septembri 2016. Kľúčovou témou bola digitálna budúcnosť Európy a primárnym cieľom začatie diskusií na vysokej úrovni o plánoch v oblasti digitálnych inovácií.

Sociálny samit v Göteborgu bol v poradí prvým, no neformálnym, stretnutím v rámci Agendy lídrov a jeho najvýznamnejším výstupom bol podpis Medziinštitucionálneho vyhlásenia k Európskemu pilieru sociálnych práv najvyššími predstaviteľmi inštitúcií EÚ. Dokument obsahuje 20 základných princípov v oblasti sociálnej politiky, ktoré nie sú pre členské štáty EÚ právne záväzné, ale podnecujú členské štáty ako i inštitúcie EÚ k ich implementácii. Počas samitu sa konal aj neformálny obed k budúcnosti EÚ v oblasti sociálnej dimenzie, vzdelávania a kultúry.

Samity v rámci agendy lídrov boli v roku 2017 ukončené decembrovou Európskou radou (14.-15. decembera), na ktorej bola o.i. slávnostne spustená stála štruktúrovaná spolupráca v oblasti obrany (PESCO). Ide o bezprecedentný a historický krok s cieľom zabezpečiť vojenské obranné kapacity pre EÚ, aby nebola len silným svetovým ekonomickým celkom, no začala zohrávať aj úlohu silného globálneho hráča na poli zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Kľúčové udalosti sektorálneho charakteru sú charakterizované a vyhodnotené v rámci jednotlivých kapitol Výročnej správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii.

Pracovný program Európskej komisie na rok 2018

Pracovný program Európskej komisie na rok 2018 (Commission work programme - CWP 2018) bol v Európskom parlamente (EP) predstavený 24. októbra 2017. Po prvýkrát má dva rozmery – prvým je dokončenie legislatívnych iniciatív do konca mandátu súčasnej Európskej komisie a druhým návrhy v kontexte diskusie o budúcnosti Európskej únie (Biela kniha Európskej komisie) s perspektívou ich prijatia do roku 2025.

CWP 2018 reflektuje iniciatívy predstavené v prejave predsedu Európskej komisie (EK) J. - C. Junckera o Stave únie v pléne EP 13. septembra 2017, ako aj v následnom Vyhlásení o zámere (tzv. „Letter of Intent“), ktoré bolo estónskemu predsedníctvu Rady EÚ (EE PRES) zaslané predsedom a prvým podpredsedom EK. Zároveň berie do úvahy aj diskusie EK s EP, Radou, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.

CWP 2018 je potrebné vnímať v kontexte blížiaceho sa ukončenia tohto volebného cyklu EÚ. Európska komisia preto predkladá len obmedzené množstvo nových legislatívnych návrhov. Je zrejmý dôraz najmä na dokončenie existujúcich legislatívnych iniciatív, na čom sa spolu s EK zhodli aj členské štáty Európskej únie. Napriek tomuto nastaveniu je prítomná aj snaha súčasnej EK o zohľadnenie diskusií o budúcnosti EÚ, čomu zodpovedajú návrhy s perspektívou do roku 2025, ktoré plánuje zverejniť do konca svojho mandátu.

CWP 2018 obsahuje 5 príloh (nové iniciatívy, REFIT, prioritné návrhy v štádiu schvaľovania, návrhy na stiahnutie, zrušenie).

Príloha č. 1 obsahuje 26 nových iniciatív, ktoré sú rozdelené do dvoch kategórií:

1.limitovaný počet cielených legislatívnych opatrení, ktoré budú predložené do mája 2018 na ukončenie legislatívneho procesu ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2019,

2.ambiciózne opatrenia a iniciatívy, ktoré sú orientované na budúcnosť a majú formovať novú EÚ27 do roku 2025 a neskôr.

CWP 2018 ďalej obsahuje:

•66 prioritných návrhov v štádiu schvaľovania (príloha č.3), ktoré EK predložila v posledných dvoch rokoch a pri ktorých je potrebné urýchlené prijatie EP a Radou,

•návrh na stiahnutie 15 návrhov v štádiu schvaľovania (príloha č. 4), pri ktorých nie sú vyhliadky na dosiahnutie dohody alebo ktoré už neslúžia svojmu účelu, príp. sú technicky zastarané,

•15 návrhov v nadväznosti na preskúmanie regulačnej vhodnosti a efektívnosti súčasných právnych predpisov (REFIT) s prihliadnutím na stanoviská platformy REFIT (príloha č. 2 + 3 návrhy z prílohy č.1),

•oznámenie o zrušení 3 zastaraných právnych aktov.

Paralelne s predstavením CWP 2018 bola spustená tzv. Agenda lídrov (Leaders‘ agenda) predsedu Európskej rady D. Tuska, ktorá naplánovala oblasti na diskusiu, resp. rozhodnutia, lídrov na úrovni Európskej rady na najbližších 18 mesiacov. Zatiaľ čo CWP 2018 sa riadi zaužívanou praxou, Agenda lídrov je novým prvkom a je potrebné apelovať na to, aby oba procesy (CWP a Agenda lídrov) neprebiehali paralelne a konkurenčne ale naopak, aby sa synchronizovali a dopĺňali.

1. VŠEOBECNÉ ZÁLEŽITOSTI

Politika súdržnosti

Investície, štrukturálne reformy, hospodársky rast a zamestnanosť predstavujú jednu z hlavných výziev súčasnosti tak na národnej, ako aj na európskej úrovni. SR je od svojho vstupu do EÚ prijímateľom značného objemu finančných prostriedkov z fondov EÚ. Takmer 80 % všetkých verejných investícií v SR je financovaných z rozpočtu EÚ prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF).

V súvislosti s úpravami viacročného finančného rámca EÚ boli v roku 2017 vykonané technické úpravy finančného balíka SR na politiku súdržnosti na roky 2017 – 2020. Z tohto dôvodu boli vykonané dve revízie Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020 (PD SR). Prvá revízia bola vykonaná na základe potreby vykonania technickej úpravy finančnej obálky SR pre politiku súdržnosti na roky 2017 – 2020 (tzv. technický prepočet obálky SR), ktorá vyplýva z platných legislatívnych predpisov EÚ, ako aj potreby jej zosúladenia s platným znením operačných programov SR pre EŠIF na programové obdobie 2014 – 2020. Druhá revízia bola vykonaná z dôvodu navýšenia alokácie na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

S cieľom aktívne spolupracovať a prispievať k procesu prípravy politiky súdržnosti EÚ na obdobie po roku 2020 bola v podmienkach SR v mesiaci február 2017 vytvorená pracovná skupina Partnerstvo pre politiku súdržnosti 2020+, ktorá predstavuje platformu pre výmenu skúseností z praxe a názorov odborníkov v oblasti politiky súdržnosti EÚ1. Dialóg s partnermi začal v marci 2017 jej prvým zasadnutím, na ktorom bol predstavený aj dotazník o politike súdržnosti po roku 2020. Jeho výsledky, rovnako, ako aj závery z odborného seminára „Politika súdržnosti EÚ – skúsenosti a perspektíva po roku 2020“ (máj 2017), boli využité pri vypracovaní Návrhu východiskovej pozície SR k politike súdržnosti EÚ po roku 2020, ktorý vláda SR schválila v januári 2018.

Na úrovni pracovnej skupiny Rady pre štrukturálne opatrenia (SMWP) pokračovala počas EE PRES diskusia k legislatívnemu balíku v rámci strednodobého preskúmania viacročného finančného rámca, ktorého súčasťou je aj návrh na zjednodušenie Finančného nariadenia a ďalších súvisiacich 15 legislatívnych aktov, vrátane všeobecného nariadenia EÚ pre politiku súdržnosti a nariadení pre jednotlivé EŠIF – nariadenie Omnibus. SMWP gestorovala časti týkajúce sa zmeny všeobecného nariadenia EÚ, nariadení o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a nariadenia k Fondu solidarity. Navrhnuté zmeny sú v súlade so 4 piliermi: zníženie administratívnej záťaže pre prijímateľov, posilnenie synergií s inými nástrojmi, zjednodušenie využívania finančných nástrojov a zvýšenie flexibility pre investovanie. Návrhy legislatívnych úprav v tejto oblasti vzali do úvahy aj odporúčania pracovnej skupiny EK pre zjednodušenie.

Z hľadiska implementácie EŠIF sa na národnej úrovni uskutočnilo niekoľko technických rokovaní zástupcov Centrálneho koordinačného orgánu so zástupcami EK. Hlavnou agendou týchto rokovaní bola spoločná diskusia k aktuálnym otvoreným otázkam týkajúcich sa procesu implementácie programov SR pre EŠIF na obdobie 2014 – 2020. V auguste 2017 sa uskutočnilo 3. rokovanie Národného monitorovacieho výboru pre európske štrukturálne a investičné fondy na programové obdobie 2014 – 2020 za účasti všetkých relevantných zástupcov na národnej úrovni, ako aj EK.

1 Pracovná skupina je zložená zo širokého spektra sociálno-ekonomických partnerov zastupujúcich štátnu správu, územnú samosprávu, subjekty územnej spolupráce, akademickú obec, záujmové a profesijné skupiny, organizácie zastupujúce zamestnávateľov a zamestnancov, ako aj mimovládne neziskové organizácie.

Pracovný program EK na rok 2018 obsahuje niekoľko legislatívnych návrhov v oblasti politiky súdržnosti EÚ. EŠIF sú v pracovnom programe uvedené v kontexte strednodobého prehodnotenia viacročného finančného rámca ako príklad nástrojov EÚ, v ktorých je značný priestor pre zjednodušenie (predovšetkým prostredníctvom nariadenia Omnibus), zvýšenia výkonnosti a prepojenia efektívnosti fondov s hospodárskym riadením. Prehodnotenie viacročného finančného rámca a diskusie o výsledkoch implementácie reformovanej politiky súdržnosti EÚ sú vhodným impulzom pre posúdenie účinnosti a efektívnosti nových prvkov politiky súdržnosti EÚ, ktoré boli zavedené na obdobie rokov 2014 – 2020 a ďalšie rozvíjanie diskusie o jej budúcej podobe po roku 2020 na úrovni SR a EÚ.

Čerpanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov

Začiatkom roka 2017 sa na všetkých stupňoch riadenia EÚ fondov finalizovala záverečná dokumentácia vo vzťahu k programovému obdobiu 2007-2013, ktorá bola zaslaná EK v marci 2017. Táto bola následne upravená v zmysle požiadaviek EK a opätovne predložená na jej posúdenie v decembri 2017. Na základe týchto údajov bolo za celé programové obdobie vyčerpaných 11,25 mld. eur, t. j. 96,86 % alokácie. Ku koncu roka 2017 bola zo strany EK odsúhlasená záverečná dokumentácia za 1 operačný program – OP Interact II, za ktorý bola SR uhradená už aj záverečná platba, pri ostatných operačných programoch sa očakáva reakcia EK.

V aktuálnom programovom období 2014 – 2020 má SR k dispozícii pre všetky programy EŠIF 15,49 mld. eur (EÚ zdroj), z čoho SR k 31.12.2017 vyčerpala 1,75 mld. eur (EÚ zdroj), t. j. 11,28 %. V roku 2017 sa podarilo splniť niekoľko dôležitých podmienok pre úspešné naštartovanie čerpania eurofondov - EK potvrdila splnenie všetkých ex-ante kondicionalít, ukončil sa proces dezignácie - nastavenia fungovania deviatich hlavných operačných programov. Zároveň sa prijímajú opatrenia vo vzťahu k transparentnému prístupu širokej verejnosti k informáciám a k zjednodušeniu prístupu žiadateľov k eurofondom, nakoľko je vôľou všetkých zástupcov verejnej správy znížením administratívneho zaťaženia prijímateľov zefektívniť celý proces čerpania eurofondov.

Právny štát

Rešpektovanie princípu právneho štátu patrí k základným zásadám, na ktorých je založené fungovanie EÚ. V súlade so závermi Rady pre všeobecné záležitosti z decembra 2014 bol zavedený pravidelný výročný dialóg, ktorého cieľom je venovať pozornosť otázkam napĺňania a ochrany princípu právneho štátu formou tematických diskusií. Fungovanie tohto mechanizmu podlieha pravidelnému vyhodnocovaniu. Prvé vyhodnotenie mechanizmu prinieslo SK PRES v roku 2016. Dialóg pokračoval aj v roku 2017 v poradí 3. kolom, ktoré uviedlo EE PRES so zameraním na pluralitu médií a právny štát v digitálnej ére. Nové mediálne prostredie prináša so sebou viaceré výzvy pre právny štát, demokraciu a základné práva, medzi ktoré patrí najmä: zachovanie slobody a plurality médií, slobody prejavu a práva na informácie za súčasného rešpektovania práva na súkromie, podpora tvorby vysokokvalitnej žurnalistiky a zabezpečenia mediálnej gramotnosti občanov EÚ, či hľadanie spôsobov ako zabrániť šíreniu „fake news“. Diskusia k téme ochrany právneho štátu bude pokračovať i v roku 2018, pričom v roku 2019 sa očakáva ďalšie vyhodnotenie existujúceho mechanizmu.

Na konci roku 2017 kolégium komisárov EK rozhodlo o podaní odôvodneného návrhu pre Radu EÚ, aby v súlade s čl. 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ rozhodla o existencii jasného rizika vážneho porušenia hodnôt uvedených v čl. 2 Zmluvy o EÚ zo strany Poľska. Dôvodom pre tento návrh EK je údajné ohrozenie nezávislosti súdnictva. V priebehu predchádzajúcich dvoch rokov poľské orgány prijali 13 zákonov, ktoré majú dopad na fungovanie a štruktúru

súdneho systému v Poľsku. Ich spoločným znakom je, že umožňujú politické zásahy do zloženia, právomocí a fungovania súdnej moci. Táto téma bude v roku 2018 predmetom ďalších diskusií.

Harmonizácia práva

SR je pri napĺňaní svojich záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ viazaná zásadou lojálnej spolupráce, rovnako ako ostatné členské štáty EÚ. Táto zásada predstavuje povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zakladajúcich zmlúv alebo z aktov inštitúcii EÚ. Zároveň platí zákaz prijať opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov EÚ.

Zásada lojálnej spolupráce sa premieta aj do legislatívnej oblasti, kde znamená povinnosť rešpektovať nadradenú európsku legislatívu a vykonať všetky potrebné kroky na zosúladenie vnútroštátnej legislatívy. Len úplná harmonizácia právneho poriadku členského štátu EÚ s európskou legislatívou, jeho eurokonformný výklad a náležitá aplikácia, dokážu zabezpečiť, že občania a podnikatelia môžu naplno využívať potenciál, s ktorým je členstvo krajiny v EÚ spojené.

V skladbe právnych aktov EÚ, ktoré majú zásadný vplyv na náš právny poriadok, je stále badateľný nárast počtu priamo aplikovateľných právnych aktov EÚ (nariadenia a rozhodnutia). Nahrádzanie smerníc EÚ (pokles počtu z 39 smerníc v roku 2016 na 34 smerníc v roku 2017) priamo aplikovateľnými právnymi aktmi, najmä nariadeniami EÚ (takmer 1200 nových regulácii) zabezpečuje, že všetci občania EÚ sa môžu domáhať rovnakých pravidiel a zároveň bránia členským štátom v zavádzaní požiadaviek nad rámec požiadaviek harmonizovanej právnej úpravy.

Napriek klesajúcemu počtu smerníc EÚ je potrebné ich transpozícii venovať náležitú pozornosť. Nesprávna alebo neúplná transpozícia smernice predstavuje priame porušenie povinností členského štátu EÚ podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní EÚ, v dôsledku čoho môže EK iniciovať proti SR konanie pre porušenie povinnosti. To môže vyústiť až do podania žaloby na Súdnom dvore EÚ. Počet smerníc, s ktorých prebratím bola SR v roku 2017 v omeškaní varioval; k poslednému dňu roka 2017 bol transpozičný deficit na úrovni 7 smerníc, z ktorých 3 boli čiastočne notifikované.

Konania o porušení zmluvy

K 31. decembru 2017 bolo voči SR vedených 48 konaní o porušení zmluvy v zmysle článku 258 a 260 Zmluvy o fungovaní EÚ. Z celkového počtu 48 konaní bolo 36 prípadov v štádiu vydaného formálneho oznámenia, 9 prípadov v štádiu vydaného odôvodneného stanoviska a v 2 prípadoch bolo vydané doplňujúce odôvodnené stanovisko. Zároveň podľa článku 260 Zmluvy o fungovaní EÚ prebiehali 2 súdne konania.

Z celkového počtu 48 konaní bolo:

−19 konaní vedených z dôvodu nesplnenia povinností transpozície smerníc,

−14 konaní pre nesprávnu aplikáciu sekundárneho práva EÚ,

−2 konania z dôvodu nesprávnej transpozície smerníc,

−zvyšných 13 konaní bolo vedených z iných dôvodov.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom, kedy bolo k 31. decembru 2016 proti SR vedených 41 konaní, došlo k miernemu nárastu počtu konaní, no napriek tomu SR patrí k štátom s menším počtom konaní o porušení zmluvy v zmysle článku 258 a 260 Zmluvy o fungovaní EÚ.

Asociačné a partnerské dohody

V priebehu roku 2017 nadobudli platnosť dve úniové zmluvy, a to:

•Dohoda, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005, nadobudla platnosť 1. apríla 2017 v súlade s článkom 93 ods. 3 tejto dohody, keďže posledná ratifikačná alebo schvaľovacia listina bola uložená 27. januára 2017,

•Dohoda o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, podpísaná za SR s výhradou ratifikácie 21. marca 2014, pokiaľ ide o politickú časť a 27. júna 2014, pokiaľ ide o obchodnú časť, nadobudla platnosť 1. septembra 2017 v súlade s článkom 486 ods. 2 tejto dohody, keďže posledná ratifikačná listina bola uložená 11. júla 2017.

V priebehu roku 2017 bola podpísaná:

−Dohoda o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej, podpísaná za SR s výhradou ratifikácie 22. novembra 2017, slávnostný podpis dohody v mene EÚ sa uskutočnil v rámci samitu Východného partnerstva 24. novembra 2017 v Bruseli.

Inštitucionálne záležitosti

V roku 2017 pokračovala implementácia záväzkov v zmysle Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z apríla 2016, ktorej cieľom je prostredníctvom užšej spolupráce Rady, Komisie a EP zabezpečiť sústreďovanie sa európskej legislatívy na oblasti s najväčšou pridanou hodnotou pre občanov EÚ, ako aj zvýšenie jej účelnosti, účinnosti, efektivity a transparentnosti. Okrem ročného plánovania sa zaoberá aj ďalšími nástrojmi lepšej tvorby práva, delegovanými a vykonávacími aktmi, koordináciou legislatívneho procesu, atď.

V súvislosti s cieľom na vylepšenie praktických opatrení na spoluprácu a výmenu informácií v rámci medzinárodných zmlúv sa uskutočnilo viacero stretnutí na technickej úrovni a jedno stretnutie na politickej úrovni. Ohľadom návrhu na zosúladenie (alignment) všetkých základných aktov Komisia predložila 14. decembra 2016 dva návrhy v EN (jeden všeobecný, jeden k JHA dokumentom), ostatné jazykové mutácie boli doručené v marci 2017. Na úrovni Rady aktuálne prebiehajú diskusie k týmto návrhom. Taktiež prebiehali medziinštitucionálne stretnutia k spoločnému registru delegovaných aktov a spoločnej databáze o stave legislatívnych spisov.

Medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva bol taktiež vytvorený a posilnený koncept programového plánovania a počas SK PRES bolo po prvýkrát podpísané Spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách na rok 2017. Spoločné vyhlásenie je záverom plánovacieho cyklu a indikuje iniciatívy, ktorým Rada, EP a EK plánujú venovať tzv. „VIP treatment“. Koordinácia spoločných priorít troch inštitúcií na ďalší rok prispela k rýchlejšiemu pretaveniu návrhov do praxe.

Spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách na roky 2018-2019 nadväzuje na Pracovný program EK (prezentovaný 24.10.), ako aj na následnú diskusiu na Rade pre všeobecné záležitosti (20.11.). Dôraz bol kladený na iniciatívy a návrhy v rámci riadneho legislatívneho postupu, v ktorých je možné zaistiť zásadný pokrok a implementovať ich do volieb do EP v roku 2019. Medzi prioritné oblasti budú v nadchádzajúcom období patriť:

ochrana bezpečnosti občanov, reforma a rozvoj migračnej politiky, podpora tvorby pracovných miest, rastu a investícií, sociálna dimenzia EÚ, jednotný digitálny trh, energetická únia a politika v oblasti klímy, rozvoj demokratickej legitimity na úrovni EÚ.

Rokovania o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie

Dňa 29. marca 2017 bol zo strany Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (Spojené kráľovstvo, UK) aktivovaný čl. 50 Zmluvy o EÚ. Následne sa začalo s prípravou usmernení Európskej rady, ktoré boli prijaté o mesiac neskôr – 29. apríla 2017. Usmernenia definujú základné východiská a zásady pre rokovania s UK o vystúpení z EÚ, medzi ktoré patria princíp jednoty EÚ27, fázový prístup k rokovaniam (1. dohoda o vystúpení, 2. dohoda o budúcich vzťahoch), silný dohľad Európskej rady nad celým procesom, vedenie rokovaní transparentne a v rámci jedného balíka (kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič), zachovanie integrity jednotného trhu, blízke partnerstvo EÚ a UK po brexite a zámer, aby sa budúca dohoda s UK zakladala na rovnováhe práv a povinností a stanovení rovnakých podmienok pre všetkých.

Po prijatí usmernení Rada pre všeobecné záležitosti 22. mája 2017 prijala rozhodnutie poverujúce EK na začatie rokovaní (vyjednávač), smernice na rokovania, ktorými sa bude riadiť vzťah medzi Radou a vyjednávačom EÚ a ktoré budú predstavovať jeho rokovací mandát v stanovených oblastiach (práva občanov; metodológia finančného vyrovnania; tovar umiestnený na trh EÚ pred brexitom a prebiehajúce procedúry (justičné, administratívne a pod.); otázky spojené s EURATOM, výsadami a imunitami a pod.; mechanizmus urovnávania sporov a mechanizmus spojený s uplatňovaním a výkladom dohody o vystúpení) a zároveň schválila mandát pracovnej skupiny pre čl. 50.

Z hľadiska koordinácie agendy brexitu na úrovni EÚ zasadajú okrem pracovnej skupiny pre čl. 50 (jeden stály člen za členský štát + jeden expert v závislosti od prerokovávanej problematiky) aj špeciálne konfigurácie Coreperu a Rady pre všeobecné záležitosti pre čl. 50. O výsledkoch rokovaní vyjednávač pravidelne informuje Európsku radu, Radu aj EP. V podmienkach SR je hlavným koordinátorom agendy brexitu MZVaEZ SR. Za účelom efektívnej koordinácie bola 26. apríla 2017 uznesením vlády SR č. 198/2017 schválená Medzirezortná koordinačná skupina pre brexit na úrovni štátnych tajomníkov (predseda štátny tajomník MZVaEZ SR I. Korčok), Medzirezortná pracovná skupina pre brexit na úrovni generálnych riaditeľov a sieť rezortných koordinátorov.

Prvá fáza rokovaní sa začala 19. júna 2017 a bola ukončená rozhodnutím Európskej rady 15. decembra 2017 o postupe do druhého kola rokovaní. Uskutočnilo sa 6 kôl rokovaní (19/6, 17/7, 28/8, 25/9, 9/10, 9/11), v ktorých sa podarilo dospieť k dohode v 3 oblastiach: práva občanov, Írsko a Severné Írsko a finančné vyrovnanie.

1.Práva občanov

−do rozsahu ochrany dohody o vystúpení budú spadať všetci občania EÚ, ktorí majú legálny pobyt v UK ku cut-off date (pravdepodobne deň vystúpenia),

−právu na zlúčenie rodiny budú podliehať všetky osoby, ktorým toto právo už v súčasnosti vyplýva zo smernice 2004/38/ES za podmienky, že boli v príbuzenskom vzťahu ku cut-off date, ako aj deti narodené alebo adoptované po cut-off date za podmienky, že jeden rodič podlieha ochrane dohody o vystúpení,

−administratívne procedúry pre získanie statusu garantujúceho práva z dohody o vystúpení budú jednoduché, transparentné a centralizované,

−koordinácia pravidiel sociálneho zabezpečenia bude vychádzať z nariadenia 883/2004 – exportovať sa budú všetky dávky v zmysle nariadenia 883/2004,

−dohoda o vystúpení bude mať priamy účinok - občania EÚ sa budú môcť dovolávať svojich práv priamo pred administratívnymi a súdnymi orgánmi UK,

−UK prijme osobitný zákon na začlenenie dohody o vystúpení do právneho systému UK,

−UK súdy budú mať 8 rokov možnosť vzniesť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ ohľadne práv občanov EÚ,

−UK aj EK budú mať možnosť intervenovať pred súdmi UK resp. Súdnym dvorom EÚ.

2. Írsko a Severné Írsko

−potvrdenie významu Veľkopiatkovej dohody a jej pretrvávajúcej ochrany,

−UK rešpektuje pretrvávajúce členstvo Írska v EÚ,

−UK sa zaväzuje chrániť existujúcu spoluprácu na írskom ostrove v širokom rozsahu oblastí v rámci spolupráce EÚ – UK a v prípade absencie dohody UK navrhne špecifické riešenia. V prípade absencie špecifických riešení UK udrží zosúladenie s pravidlami vnútorného trhu a colnej únie podporujúcimi spoluprácu v rámci írskeho ostrova,

−UK a Írsko môžu pokračovať vo svojich dojednaniach, vrátane Common Travel Area.

3. Finančné vyrovnanie sa bude riadiť nasledovnými troma princípmi:

−žiadny členský štát nebude platiť viac a nedostane menej kvôli brexitu,

−UK bude rešpektovať všetky záväzky vzniknuté počas členstva UK v EÚ,

−UK nebude platiť menej ani viac ako v prípade, že by jeho členstvo riadne pokračovalo,

Podľa navrhnutej metodológie by sa suma mala pohybovať medzi 40 mld. až 60 mld. eur.

Druhá fáza bude zameraná najmä na prechodné obdobie a rámec budúcich vzťahov. Začne sa tiež pripravovať dohoda o vystúpení a doriešia sa otvorené otázky z prvej fázy (napr. Euratom, osobné údaje, vykonávanie dohody). Na začatie rokovaní v rámci druhej fázy bol 29. januára 2018 Radou pre všeobecné záležitosti pre čl. 50 schválený doplňujúci negociačný mandát a negociačné smernice.

V rámci druhej fázy sa začne rokovať iba o rámci budúcich vzťahov s tým, že sa predpokladá prijatie politickej deklarácie. Aktuálny (druhý) negociačný mandát sa týka len prechodného obdobia, nie však rámca budúcich vzťahov, pre ktoré bude potrebné schváliť ďalší (v poradí tretí) negociačný mandát. K budúcim vzťahom zatiaľ substantívna a detailná diskusia v rámci EÚ27 neprebehla, boli zadefinované len základné princípy. Vlastné negociácie o konkrétnom obsahu a texte dohody o budúcich vzťahoch sa začnú až po vystúpení UK počas prechodného obdobia. Je naším spoločným cieľom, aby budúca spolupráca EÚ s UK bola širokospektrálna a neobmedzovala sa len na obchod, ale zahŕňala aj ďalšie oblasti ako bezpečnosť, boj proti terorizmu, obranu, zahraničnú politiku atď.

Strategická komunikácia

V roku 2017 narastal význam komunikácie členstva a pôsobenia SR v EÚ, čoho odrazom je i spoločné vyhlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov (prezidenta SR, predsedu NR SR, predsedu vlády SR) z 23. októbra 2017, v ktorom sa o.i. uvádza, že traja najvyšší ústavní činitelia (prezident SR, predseda Národnej rady SR a predseda vlády SR) budú spoločne dbať na jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie SR a spoločne prijatých rozhodnutí v rámci EÚ a NATO. A to navonok v zahraničí, aj dovnútra voči občanom Slovenska.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR) v roku 2017 s cieľom zlepšiť informovanosť a komunikáciu smerom k širšej verejnosti o výhodách členstva SR v EÚ vytvorilo oddelenie strategickej komunikácie a prijalo Koncepciu strategickej komunikácie MZVaEZ SR. Prostredníctvom cielenej a systematickej

komunikácie je zámerom zvyšovať povedomie slovenskej verejnosti aj o EÚ agende, so zameraním sa najmä na mladšie generácie. Zároveň, v spolupráci s vybranými univerzitami, spustilo projekt „Slovensko diskutuje o EÚ“, v rámci ktorého dostali študenti štyroch slovenských univerzít priestor diskutovať s členmi vlády, zástupcami NR SR, MZVaEZ SR, mimovládnych organizácií či podnikateľského prostredia o výhodách členstva SR v EÚ, o aktuálnych témach, ktorými sa EÚ zaoberá a o našej budúcnosti SR v nej.

V roku 2018 bude MZVaEZ SR pokračovať v snahe o zlepšovanie komunikácie s verejnosťou a podporovať širokú spoločenskú diskusiu o záležitostiach týkajúcich sa EÚ. Využije pritom tiež významné výročia viažuce sa k tomuto roku a cez historický kontext poukáže na potrebu našej integrácie v jadre EÚ z politického, ekonomického a sociálneho hľadiska. Jedným z nástrojov rozvoja strategickej komunikácie o EÚ bude Národný konvent s využitím iniciatívy #MYSMEEÚ. Cieľom bude objasňovať aktivity EÚ vo vzťahu k záujmom SR a informovať a propagovať EÚ v očiach verejnosti ako nástroj prospievajúci ku konkrétnym zlepšeniam bezpečnosti a životnej úrovne občanov. Zámerom je posilňovať demokratickú participáciu a občiansku angažovanosť SR vo veciach EÚ a prispieť k formovaniu jednotnejšej a demokratickejšej Únie schopnej reagovať na problémy vyplývajúce nielen zo súčasnej geopolitickej konštelácie (protekcionizmus, nacionalizmus, kybernetické útoky, fake news a šírene v slovenskom informačnom priestore), ale aj vnútropolitickej krízy identity EÚ (dvojrýchlostná Únia, migrácia, populizmus, brexit).

Rozširovanie

Rok 2017 bol rokom modifikácie politickej atmosféry vo vzťahu k integrácii krajín regiónu západného Balkánu do EÚ. Potvrdením tejto zmeny boli pozitívne vyjadrenia viacerých čelných predstaviteľov EÚ, vrátane predsedu EK J. - C. Junckera, ktorý v Správe o stave Únie oznámil vypracovanie Stratégie pre úspešné pristúpenie Srbska a Čiernej Hory do EÚ. Nastupujúce BG PRES informovalo, že jednou z jeho priorít bude rozširovanie EÚ, pričom v rámci svojho programu v máji 2018 pripravuje samit krajín EÚ a západného Balkánu.

Slovensko nadviazalo na svoje výsledky počas predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016 a iniciatívne prispievalo do diskusie členských krajín a inštitúcií o budúcej podobe procesu rozširovania EÚ. SR artikulovala názor, aby táto politika zvýšila vnútornú stimuláciu partnerov realizovať reformy a súčasne umožňovala, aby každá kandidátska krajina alebo potenciálny kandidát mal možnosť napredovať na základe vlastných dosiahnutých výsledkov pri plnení kritérií potrebných na dosiahnutie členstva. Hoci hlavným a nevyhnutým kritériom je splnenie podmienok, nemožno zo zreteľa strácať ani politickú dimenziu procesu. SR dlhodobo zastáva postoj, že rozširovanie EÚ na základe splnených podmienok je dlhodobou a strategickou investíciou do bezpečnosti, stability a hospodárskeho rozvoja EÚ.

Stratégiu pod názvom Kredibilná perspektíva rozširovania a zvýšená angažovanosť so západným Balkánom predstavila Komisia 6. februára 2018. Poskytuje konkrétne podnety pre efektívnejšiu realizáciu nevyhnutných reforiem na strane kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov, ako aj pre zintenzívnenie riešenia regionálnych i bilaterálnych výziev. Zároveň navrhuje opatrenia zamerané na pomoc pri zvyšovaní úrovne právneho štátu a demokracie, posilňovanie výkonu ekonomík, ako i na zlepšovanie implementácie štandardov EÚ na západnom Balkáne.

Táto nová dynamika v agende rozširovania EÚ potvrdzuje politiku otvorených dverí EÚ a pre všetky krajiny regiónu západného Balkánu by sa mala stať katalyzátorom úsilia pri plnení podmienok na členstvo. Zároveň je výrazom úspešnosti dlhodobo

aktívnej, kredibilnej a konzistentnej politiky SR v oblasti rozširovania EÚ. V roku 2018 sa SR sústredí na pomoc s implementáciou uvedenej stratégie. Osobitne využije platformu V4 počas svojho predsedníctva na tvorbu synergie a presadzovanie spoločných prístupov tohto zoskupenia v regióne.

Vo vzťahu k Srbsku SR v roku 2017 presadzovala dynamickejší pokrok v eurointegračnom procese. Za účelom pomoci pri zabezpečení zvýšenej ochrany srbsko-bulharskej hranice v boji proti nelegálnej migrácii bolo do Srbska celkovo vyslaných 45 slovenských policajtov v rámci 4 rotácií. V reakcii na rast dopytu na trhu práce v SR bol uzavretý protokol medzi ministerstvami práce SR a Srbska, zameraný na prevenciu nelegálneho zamestnávania srbských občanov na území SR. Čierna Hora aj vďaka dlhodobému a konzistentnému úsiliu slovenskej diplomacie dosiahla pokrok v plnení politických kritérií. Nadštandardné bilaterálne vzťahy sa odzrkadlili v intenzívnej stykovej činnosti na najvyššej úrovni, vrátane historicky prvej návštevy predsedu Národnej rady SR v Čiernej Hore. Vo vzťahu k Macedónsku podporila SR demokratickú tranzíciu politickej moci na reformne orientovanú exekutívu. Poskytla unikátnu expertízu v integračnom procese otvorením Národného konventu o EÚ spolufinancovaného SlovakAid. SR pomáhala krajine pri manažmente migračnej krízy vyslaním 95 policajtov do spoločných hliadok na macedónsko-grécku hranicu a poskytnutím materiálnej pomoci. V rámci bilaterálnych vzťahov s Albánskom boli slovenskou stranou uskutočnené bilaterálne návštevy zamerané na podporu integračného procesu do EÚ.

V Bosne a Hercegovine SR podporovala implementáciu reformnej agendy, ako aj realizáciu opatrení s cieľom splniť podmienky pre udelenie statusu kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. SR sekondovala svojho diplomata, aby ako vedúci Úradu Rady Európy v krajine pomohol pri implementácii štandardov a projektov v oblasti ľudských práv. Napriek neuznaniu nezávislosti Kosova* prispievala SR k jeho socioekonomickému rozvoju. Podporila tie iniciatívy, ktoré sú v súlade s európskou perspektívou regiónu, vrátane implementácie Stabilizačnej a asociačnej dohody s EÚ.

V roku 2017 v Turecku naďalej pretrvával výnimočný stav. S tým súvisiace vnútorné trendy, ale aj dramatický regionálny vývoj negatívne vplývali na komunikáciu medzi EÚ a Tureckom a Tureckom a členskými krajinami, čo malo dopad na vzájomné vzťahy a ešte viac spomalilo prístupový proces. Napriek tomu pokračovalo implementovanie migračnej dohody EÚ s Tureckom, čo zásadne prispelo k zníženiu prílevu utečencov a ekonomických migrantov do krajín EÚ cez územie Turecka. SR podporovala udržanie čo najvyššej úrovne komunikácie a zasadzovalo sa za vrátenia vzťahov EÚ - TR do pôvodnej roviny produktívnej pre obe strany.

Kybernetická bezpečnosť

Rok 2017 sa vyznačoval najmä definovaním priorít v oblasti kybernetickej bezpečnosti na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Rast závažných kybernetických incidentov a vznik nových hrozieb aktivoval procesy smerujúce k zlepšeniu bezpečného virtuálneho priestoru. Anonymita útočníkov, cezhraničný presah útokov a vysoké škody sú mementom a dôvodom, prečo je nutné pristupovať ku kybernetickej bezpečnosti zodpovedne, efektívne a profesionálne.

V uplynulom roku v EÚ najviac rezonovala transpozícia smernice NIS2 do jednotlivých národných legislatív, ktorá vytvorila ucelený koncept zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti na národných úrovniach a definovala nevyhnutné bezpečnostné požiadavky pre kompetentné orgány.

2 smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečností sietí a informačných systémov v Únii

V roku 2017 sa uskutočnilo niekoľko globálnych kybernetických útokov, z ktorých najvýznamnejšie bolo šírenie ransomvéru „WannaCry“ a šírenie ransomvéru „notPetya“. Išlo o incidenty s medzinárodným dosahom, ktoré ovplyvnili nielen súkromné spoločnosti, ale aj verejný sektor v mnohých štátoch sveta. Pri koordinácii a riešení jednotlivých čiastkových útokov bola potrebná medzinárodná spolupráca a efektívne zdieľanie informácií, pričom na európskej úrovni túto koordinačnú rolu plnila Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (agentúra ENISA) a CSIRT Network. Medzinárodná spolupráca, odovzdávanie skúseností a zdieľanie informácií sú všeobecne považované za hlavné piliere zabezpečenia globálnej kybernetickej bezpečnosti, pričom v rámci kybernetických incidentov s medzinárodným presahom možno hodnotiť činnosť agentúry ENISA a CSIRT Network ako vynikajúcu. SR aktívne spolupracovala s agentúrou ENISA, a to nielen pri riešení a koordinácii globálnych kybernetických incidentov, ale aj v rámci výkonu činností agentúry ENISA, pripomienkovaní rozhodnutí a členstva v Management Board agentúry ENISA.

Na pôde Horizontálnej pracovnej skupiny pre kybernetické záležitosti boli vypracované a Radou pre zahraničné vzťahy boli schválené Závery Rady k spoločnej diplomatickej reakcii EÚ voči škodlivým kybernetickým aktivitám (Kybernetický diplomatický toolbox), následne aj Implementačné usmernenia ku kybernetickému diplomatickému toolboxu. V septembri 2017 predstavila EK balík iniciatív týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti (tzv. kybernetický balíček), súčasťou ktorého bolo i hodnotenie agentúry ENISA, návrh jej nového mandátu, hodnotenie Stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ (z roku 2013), Odporúčanie Európskej komisie o koordinovanej reakcii na kybernetické incidenty a krízy veľkého rozsahu (Blueprint) a tzv. Akt o kybernetickej bezpečnosti3. Súčasťou revízie mandátu agentúry ENISA je aj návrh európskeho certifikačného rámca. Horizontálna pracovná skupina pre kybernetické záležitosti vypracovala a Rada pre všeobecné záležitosti taktiež schválila Závery Rady o spoločnom oznámení Európskemu parlamentu a Rade: Odolnosť, odrádzanie a obrana: budovanie silnej kybernetickej bezpečnosti pre EÚ, následne bol schválený aj Akčný plán na implementáciu Záverov Rady.

Rada, EK, ako aj Európska justičná sieť pre boj proti počítačovej kriminalite pokračovali v roku 2017 vo svojich činnostiach zameraných na problematiku cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom, šifrovania a jeho dopadu na efektívnosť zabezpečovania dôkazov v trestnom konaní, prístupu k uchovávaným údajom, vzdelávaniu justičných orgánov v oblasti boja proti počítačovej kriminalite, ako aj výmene najlepších postupov a hľadaniu riešení praktických problémov.

V roku 2018 sa na národnej úrovni predpokladá prijatie zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý zároveň transponuje smernicu NIS. Tento zákon má vytvoriť podmienky pre zvýšenie kybernetickej bezpečnosti na národnej úrovni a takisto stanoviť povinnosti a práva zainteresovaným orgánom. Dôležitou súčasťou zákona bude aj vytvorenie národnej jednotky CSIRT, ktorá bude pôsobiť v rámci SR a bude riešiť kybernetické bezpečnostné incidenty.4 Jedným z dôležitých cieľov pre zvyšovanie kybernetickej bezpečnosti a bezpečnostného povedomia je aj prehlbovanie vzťahov s existujúcimi partnermi a nadväzovanie vzťahov s novými partnermi. V rámci problematiky kybernetickej bezpečnosti sú najdôležitejšie včasné a presné informácie, ktoré môžu zabrániť

3 návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre EÚ pre kybernetickú bezpečnosť ENISA a o zrušení Nariadenia (EU) 526/2013 a o certifikácii informačných a komunikačných technológií

4 Jednotky CSIRT, resp. ich ekvivalenty, fungovali v SR aj pred rokom 2018, avšak tento zákon, a to aj prostredníctvom transpozície smernice NIS, prvýkrát v slovenskej legislatíve jednoznačne zadefinuje postavenie a právomoci národnej jednotky CSIRT, vládnej jednotky CSIRT a ostatných jednotiek CSIRT.

kybernetickému útoku alebo pomôcť pri jeho riešení. Prioritou bude preto tiež intenzívne pôsobenie v oblasti kybernetickej bezpečnosti na medzinárodnej úrovni a reprezentácia SR.

Dôveryhodné služby

V roku 2017 došlo k ukončeniu niekoľkých prechodných období, po ktorých sa v EÚ zjednotili postupy v oblasti dôveryhodných služieb, čím sa zabezpečilo jednotné udeľovanie kvalifikovaného štatútu dôveryhodnej službe a jednotné poskytovanie kvalifikovanej dôveryhodnej služby na celom digitálnom trhu EÚ. Kvalifikované dôveryhodné služby poskytované v jednej členskej krajine sa musia rovnako uznávať aj v inej členskej krajine na základe konštitutívneho charakteru údajov uvedených v národnom dôveryhodnom zozname, ktorý je vedený v zozname zoznamov zverejňovanom EK.

Oblasť verejnej regulovanej služby, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo

EK deklaruje od roku 2018 prechod z tzv. rozmiestňovania infraštruktúry programu Galileo na fázu začatia postupného využívania a poskytovania jeho služieb. Jednou z priorít je služba programu určená pre potreby vládnych inštitúcií.

Štatistika

V roku 2017 rezonovala téma úlohy európskej štatistiky s dôrazom na nové výzvy v kontexte nasledujúceho VFR a nadväzujúceho Európskeho štatistického programu po roku 2020, ako aj na tvorbu kvalitnej štatistiky v podmienkach globalizácie a modernizácie, za predpokladu dostatočných finančných zdrojov na európskej a národnej úrovni.

Začiatkom roka bola zverejnená publikácia „Slovenská republika a ciele udržateľného rozvoja Agendy 2030“, ktorá je prvým uceleným štatistickým pohľadom na plnenie cieľov