ÚVOD

Rok 2017 bol pre Európsku úniu (EÚ) z viacerých hľadísk mimoriadne dôležitý. V prvom rade bol rokom významného výročia. Dňa 25. marca 2017 sme si pripomenuli 60. výročie podpisu Rímskych zmlúv, ktorými bolo založené Európskeho hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu. Pri tejto príležitosti bola lídrami 27 členských štátov EÚ podpísaná Rímska deklarácia, ktorá okrem vyzdvihnutia úspechov hlavného prúdu európskej integrácie pomenováva aj jeho výzvy na ďalšie obdobie. Signatári zároveň deklarovali svoje odhodlanie prispievať k jednote EÚ27 a spolupracovať v kľúčových oblastiach.

Marec 2017 však nebol len symbolom osláv a z politického i inštitucionálneho hľadiska bude predstavovať míľnik európskej integrácie. Dňa 29. marca 2017 bol zo strany Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska aktivovaný čl. 50 Zmluvy o EÚ. Brexitom sa prvýkrát v histórii EÚ začal proces vystúpenia členského štátu z EÚ. Prvá fáza rokovaní bola v decembri ukončená rozhodnutím Európskej rady o postupe do druhého kola rokovaní. V rámci prvej fázy sa podarilo dosiahnuť konsenzus o základných parametroch vystúpenia v troch kľúčových oblastiach (občania, financie, Írsko). V druhej fáze bude pripravený právny text návrhu Dohody o vystúpení a budú prebiehať rokovania o prechodnom období a rámci budúcich vzťahov. Slovenská republika (SR) pristúpila k brexitu s plnou vážnosťou, keďže v Spojenom kráľovstve v súčasnosti žije a pracuje takmer 90 tis. slovenských občanov a Spojené kráľovstvo je piatym najväčším investorom v SR. SR v rámci prvej fázy rokovaní priorizovalo práve uspokojivé vyriešenie práv občanov, ale aj otázku finančného vyrovnania. Rok 2018 bude predovšetkým zameraný na budúcnosť našich vzájomných hospodárskych a obchodných vzťahov v čase po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ.

Brexit sa zároveň stal katalyzátorom diskusie o budúcnosti EÚ, ktorá v uplynulom roku zohrávala významné miesto na európskej i národnej úrovni a stala sa z nej plnohodnotná agenda. V tejto súvislosti bola Biela kniha o budúcnosti Európy a nadväzujúce diskusné dokumenty na kľúčové témy (Sociálny rozmer Európy, Využitie globalizácie, Prehlbovanie hospodárskej a menovej únie, Budúcnosť európskej obrany, Budúcnosť financií) jedným z prvých vstupov k tejto téme z dielne Európskej komisie (EK). Na to nadviazala aj Európska rada, ktorá 20. októbra 2017 zahájila novú pracovnú metódu k diskusii o budúcnosti EÚ v podobe Agendy lídrov pre roky 2017 a 2018. V kontexte výziev súčasného sveta je nevyhnutné, aby sa výsledky diskusie o budúcom smerovaní európskeho spoločenstva stali súčasťou praktickej politiky.

Diskusia o budúcnosti EÚ prebiehala v roku 2017 aj na Slovensku, ktoré sa jednoznačne hlási k proeurópskej orientácií, čoho dôkazom je aj podpis spoločnej deklarácie najvyšších ústavných činiteľov z 23. októbra 2017. V uplynulom roku prebehlo na tému budúcnosť EÚ viacero podujatí na expertnej úrovni. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR taktiež iniciovalo diskusný formát „Slovensko diskutuje o EÚ“, ktorého účelom je diskutovať s mladou generáciou o jej pohľadoch na EÚ a následne formovať slovenské pozície k tejto téme na základe vstupov širšej verejnosti. V týchto aktivitách sa bude v roku 2018 pokračovať vo forme Národného konventu.

V oblasti migrácie rok 2017 jednoznačne potvrdil to, čo SR a jej partneri vo V4 tvrdili už od počiatku - nefunkčnosť povinného kvótového mechanizmu pre prerozdeľovanie utečencov. To napokon potvrdil aj predseda Európskej rady. V roku 2018 bude spoločnou úlohou členských štátov EÚ vytvoriť také funkčné mechanizmy na celoeurópskej úrovni, ktoré pomôžu EÚ efektívne zvládnuť stále pretrvávajúce migračné tlaky. V druhej polovici roku 2017 je taktiež potrebné vyzdvihnúť význam a výsledky

dvoch neformálnych samitov – Digitálneho samitu v Talline (29. september 2017) a Sociálneho samitu v Göteborgu (17. november 2017). Samit v Talline bol posledným zo série neformálnych stretnutí lídrov EÚ, ktoré sa konajú v hlavnom meste členského štátu predsedajúceho Rade EÚ a ktoré naštartoval Bratislavský samit v septembri 2016. Kľúčovou témou bola digitálna budúcnosť Európy a primárnym cieľom začatie diskusií na vysokej úrovni o plánoch v oblasti digitálnych inovácií.

Sociálny samit v Göteborgu bol v poradí prvým, no neformálnym, stretnutím v rámci Agendy lídrov a jeho najvýznamnejším výstupom bol podpis Medziinštitucionálneho vyhlásenia k Európskemu pilieru sociálnych práv najvyššími predstaviteľmi inštitúcií EÚ. Dokument obsahuje 20 základných princípov v oblasti sociálnej politiky, ktoré nie sú pre členské štáty EÚ právne záväzné, ale podnecujú členské štáty ako i inštitúcie EÚ k ich implementácii. Počas samitu sa konal aj neformálny obed k budúcnosti EÚ v oblasti sociálnej dimenzie, vzdelávania a kultúry.

Samity v rámci agendy lídrov boli v roku 2017 ukončené decembrovou Európskou radou (14.-15. decembera), na ktorej bola o.i. slávnostne spustená stála štruktúrovaná spolupráca v oblasti obrany (PESCO). Ide o bezprecedentný a historický krok s cieľom zabezpečiť vojenské obranné kapacity pre EÚ, aby nebola len silným svetovým ekonomickým celkom, no začala zohrávať aj úlohu silného globálneho hráča na poli zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Kľúčové udalosti sektorálneho charakteru sú charakterizované a vyhodnotené v rámci jednotlivých kapitol Výročnej správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii.

Pracovný program Európskej komisie na rok 2018

Pracovný program Európskej komisie na rok 2018 (Commission work programme - CWP 2018) bol v Európskom parlamente (EP) predstavený 24. októbra 2017. Po prvýkrát má dva rozmery – prvým je dokončenie legislatívnych iniciatív do konca mandátu súčasnej Európskej komisie a druhým návrhy v kontexte diskusie o budúcnosti Európskej únie (Biela kniha Európskej komisie) s perspektívou ich prijatia do roku 2025.

CWP 2018 reflektuje iniciatívy predstavené v prejave predsedu Európskej komisie (EK) J. - C. Junckera o Stave únie v pléne EP 13. septembra 2017, ako aj v následnom Vyhlásení o zámere (tzv. „Letter of Intent“), ktoré bolo estónskemu predsedníctvu Rady EÚ (EE PRES) zaslané predsedom a prvým podpredsedom EK. Zároveň berie do úvahy aj diskusie EK s EP, Radou, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.

CWP 2018 je potrebné vnímať v kontexte blížiaceho sa ukončenia tohto volebného cyklu EÚ. Európska komisia preto predkladá len obmedzené množstvo nových legislatívnych návrhov. Je zrejmý dôraz najmä na dokončenie existujúcich legislatívnych iniciatív, na čom sa spolu s EK zhodli aj členské štáty Európskej únie. Napriek tomuto nastaveniu je prítomná aj snaha súčasnej EK o zohľadnenie diskusií o budúcnosti EÚ, čomu zodpovedajú návrhy s perspektívou do roku 2025, ktoré plánuje zverejniť do konca svojho mandátu.

CWP 2018 obsahuje 5 príloh (nové iniciatívy, REFIT, prioritné návrhy v štádiu schvaľovania, návrhy na stiahnutie, zrušenie).

Príloha č. 1 obsahuje 26 nových iniciatív, ktoré sú rozdelené do dvoch kategórií:

1.limitovaný počet cielených legislatívnych opatrení, ktoré budú predložené do mája 2018 na ukončenie legislatívneho procesu ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2019,

2.ambiciózne opatrenia a iniciatívy, ktoré sú orientované na budúcnosť a majú formovať novú EÚ27 do roku 2025 a neskôr.

CWP 2018 ďalej obsahuje:

•66 prioritných návrhov v štádiu schvaľovania (príloha č.3), ktoré EK predložila v posledných dvoch rokoch a pri ktorých je potrebné urýchlené prijatie EP a Radou,

•návrh na stiahnutie 15 návrhov v štádiu schvaľovania (príloha č. 4), pri ktorých nie sú vyhliadky na dosiahnutie dohody alebo ktoré už neslúžia svojmu účelu, príp. sú technicky zastarané,

•15 návrhov v nadväznosti na preskúmanie regulačnej vhodnosti a efektívnosti súčasných právnych predpisov (REFIT) s prihliadnutím na stanoviská platformy REFIT (príloha č. 2 + 3 návrhy z prílohy č.1),

•oznámenie o zrušení 3 zastaraných právnych aktov.

Paralelne s predstavením CWP 2018 bola spustená tzv. Agenda lídrov (Leaders‘ agenda) predsedu Európskej rady D. Tuska, ktorá naplánovala oblasti na diskusiu, resp. rozhodnutia, lídrov na úrovni Európskej rady na najbližších 18 mesiacov. Zatiaľ čo CWP 2018 sa riadi zaužívanou praxou, Agenda lídrov je novým prvkom a je potrebné apelovať na to, aby oba procesy (CWP a Agenda lídrov) neprebiehali paralelne a konkurenčne ale naopak, aby sa synchronizovali a dopĺňali.

1. VŠEOBECNÉ ZÁLEŽITOSTI

Politika súdržnosti

Investície, štrukturálne reformy, hospodársky rast a zamestnanosť predstavujú jednu z hlavných výziev súčasnosti tak na národnej, ako aj na európskej úrovni. SR je od svojho vstupu do EÚ prijímateľom značného objemu finančných prostriedkov z fondov EÚ. Takmer 80 % všetkých verejných investícií v SR je financovaných z rozpočtu EÚ prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF).

V súvislosti s úpravami viacročného finančného rámca EÚ boli v roku 2017 vykonané technické úpravy finančného balíka SR na politiku súdržnosti na roky 2017 – 2020. Z tohto dôvodu boli vykonané dve revízie Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020 (PD SR). Prvá revízia bola vykonaná na základe potreby vykonania technickej úpravy finančnej obálky SR pre politiku súdržnosti na roky 2017 – 2020 (tzv. technický prepočet obálky SR), ktorá vyplýva z platných legislatívnych predpisov EÚ, ako aj potreby jej zosúladenia s platným znením operačných programov SR pre EŠIF na programové obdobie 2014 – 2020. Druhá revízia bola vykonaná z dôvodu navýšenia alokácie na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

S cieľom aktívne spolupracovať a prispievať k procesu prípravy politiky súdržnosti EÚ na obdobie po roku 2020 bola v podmienkach SR v mesiaci február 2017 vytvorená pracovná skupina Partnerstvo pre politiku súdržnosti 2020+, ktorá predstavuje platformu pre výmenu skúseností z praxe a názorov odborníkov v oblasti politiky súdržnosti EÚ1. Dialóg s partnermi začal v marci 2017 jej prvým zasadnutím, na ktorom bol predstavený aj dotazník o politike súdržnosti po roku 2020. Jeho výsledky, rovnako, ako aj závery z odborného seminára „Politika súdržnosti EÚ – skúsenosti a perspektíva po roku 2020“ (máj 2017), boli využité pri vypracovaní Návrhu východiskovej pozície SR k politike súdržnosti EÚ po roku 2020, ktorý vláda SR schválila v januári 2018.

Na úrovni pracovnej skupiny Rady pre štrukturálne opatrenia (SMWP) pokračovala počas EE PRES diskusia k legislatívnemu balíku v rámci strednodobého preskúmania viacročného finančného rámca, ktorého súčasťou je aj návrh na zjednodušenie Finančného nariadenia a ďalších súvisiacich 15 legislatívnych aktov, vrátane všeobecného nariadenia EÚ pre politiku súdržnosti a nariadení pre jednotlivé EŠIF – nariadenie Omnibus. SMWP gestorovala časti týkajúce sa zmeny všeobecného nariadenia EÚ, nariadení o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a nariadenia k Fondu solidarity. Navrhnuté zmeny sú v súlade so 4 piliermi: zníženie administratívnej záťaže pre prijímateľov, posilnenie synergií s inými nástrojmi, zjednodušenie využívania finančných nástrojov a zvýšenie flexibility pre investovanie. Návrhy legislatívnych úprav v tejto oblasti vzali do úvahy aj odporúčania pracovnej skupiny EK pre zjednodušenie.

Z hľadiska implementácie EŠIF sa na národnej úrovni uskutočnilo niekoľko technických rokovaní zástupcov Centrálneho koordinačného orgánu so zástupcami EK. Hlavnou agendou týchto rokovaní bola spoločná diskusia k aktuálnym otvoreným otázkam týkajúcich sa procesu implementácie programov SR pre EŠIF na obdobie 2014 – 2020. V auguste 2017 sa uskutočnilo 3. rokovanie Národného monitorovacieho výboru pre európske štrukturálne a investičné fondy na programové obdobie 2014 – 2020 za účasti všetkých relevantných zástupcov na národnej úrovni, ako aj EK.

1 Pracovná skupina je zložená zo širokého spektra sociálno-ekonomických partnerov zastupujúcich štátnu správu, územnú samosprávu, subjekty územnej spolupráce, akademickú obec, záujmové a profesijné skupiny, organizácie zastupujúce zamestnávateľov a zamestnancov, ako aj mimovládne neziskové organizácie.

Pracovný program EK na rok 2018 obsahuje niekoľko legislatívnych návrhov v oblasti politiky súdržnosti EÚ. EŠIF sú v pracovnom programe uvedené v kontexte strednodobého prehodnotenia viacročného finančného rámca ako príklad nástrojov EÚ, v ktorých je značný priestor pre zjednodušenie (predovšetkým prostredníctvom nariadenia Omnibus), zvýšenia výkonnosti a prepojenia efektívnosti fondov s hospodárskym riadením. Prehodnotenie viacročného finančného rámca a diskusie o výsledkoch implementácie reformovanej politiky súdržnosti EÚ sú vhodným impulzom pre posúdenie účinnosti a efektívnosti nových prvkov politiky súdržnosti EÚ, ktoré boli zavedené na obdobie rokov 2014 – 2020 a ďalšie rozvíjanie diskusie o jej budúcej podobe po roku 2020 na úrovni SR a EÚ.

Čerpanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov

Začiatkom roka 2017 sa na všetkých stupňoch riadenia EÚ fondov finalizovala záverečná dokumentácia vo vzťahu k programovému obdobiu 2007-2013, ktorá bola zaslaná EK v marci 2017. Táto bola následne upravená v zmysle požiadaviek EK a opätovne predložená na jej posúdenie v decembri 2017. Na základe týchto údajov bolo za celé programové obdobie vyčerpaných 11,25 mld. eur, t. j. 96,86 % alokácie. Ku koncu roka 2017 bola zo strany EK odsúhlasená záverečná dokumentácia za 1 operačný program – OP Interact II, za ktorý bola SR uhradená už aj záverečná platba, pri ostatných operačných programoch sa očakáva reakcia EK.

V aktuálnom programovom období 2014 – 2020 má SR k dispozícii pre všetky programy EŠIF 15,49 mld. eur (EÚ zdroj), z čoho SR k 31.12.2017 vyčerpala 1,75 mld. eur (EÚ zdroj), t. j. 11,28 %. V roku 2017 sa podarilo splniť niekoľko dôležitých podmienok pre úspešné naštartovanie čerpania eurofondov - EK potvrdila splnenie všetkých ex-ante kondicionalít, ukončil sa proces dezignácie - nastavenia fungovania deviatich hlavných operačných programov. Zároveň sa prijímajú opatrenia vo vzťahu k transparentnému prístupu širokej verejnosti k informáciám a k zjednodušeniu prístupu žiadateľov k eurofondom, nakoľko je vôľou všetkých zástupcov verejnej správy znížením administratívneho zaťaženia prijímateľov zefektívniť celý proces čerpania eurofondov.

Právny štát

Rešpektovanie princípu právneho štátu patrí k základným zásadám, na ktorých je založené fungovanie EÚ. V súlade so závermi Rady pre všeobecné záležitosti z decembra 2014 bol zavedený pravidelný výročný dialóg, ktorého cieľom je venovať pozornosť otázkam napĺňania a ochrany princípu právneho štátu formou tematických diskusií. Fungovanie tohto mechanizmu podlieha pravidelnému vyhodnocovaniu. Prvé vyhodnotenie mechanizmu prinieslo SK PRES v roku 2016. Dialóg pokračoval aj v roku 2017 v poradí 3. kolom, ktoré uviedlo EE PRES so zameraním na pluralitu médií a právny štát v digitálnej ére. Nové mediálne prostredie prináša so sebou viaceré výzvy pre právny štát, demokraciu a základné práva, medzi ktoré patrí najmä: zachovanie slobody a plurality médií, slobody prejavu a práva na informácie za súčasného rešpektovania práva na súkromie, podpora tvorby vysokokvalitnej žurnalistiky a zabezpečenia mediálnej gramotnosti občanov EÚ, či hľadanie spôsobov ako zabrániť šíreniu „fake news“. Diskusia k téme ochrany právneho štátu bude pokračovať i v roku 2018, pričom v roku 2019 sa očakáva ďalšie vyhodnotenie existujúceho mechanizmu.

Na konci roku 2017 kolégium komisárov EK rozhodlo o podaní odôvodneného návrhu pre Radu EÚ, aby v súlade s čl. 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ rozhodla o existencii jasného rizika vážneho porušenia hodnôt uvedených v čl. 2 Zmluvy o EÚ zo strany Poľska. Dôvodom pre tento návrh EK je údajné ohrozenie nezávislosti súdnictva. V priebehu predchádzajúcich dvoch rokov poľské orgány prijali 13 zákonov, ktoré majú dopad na fungovanie a štruktúru

súdneho systému v Poľsku. Ich spoločným znakom je, že umožňujú politické zásahy do zloženia, právomocí a fungovania súdnej moci. Táto téma bude v roku 2018 predmetom ďalších diskusií.

Harmonizácia práva

SR je pri napĺňaní svojich záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ viazaná zásadou lojálnej spolupráce, rovnako ako ostatné členské štáty EÚ. Táto zásada predstavuje povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zakladajúcich zmlúv alebo z aktov inštitúcii EÚ. Zároveň platí zákaz prijať opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov EÚ.

Zásada lojálnej spolupráce sa premieta aj do legislatívnej oblasti, kde znamená povinnosť rešpektovať nadradenú európsku legislatívu a vykonať všetky potrebné kroky na zosúladenie vnútroštátnej legislatívy. Len úplná harmonizácia právneho poriadku členského štátu EÚ s európskou legislatívou, jeho eurokonformný výklad a náležitá aplikácia, dokážu zabezpečiť, že občania a podnikatelia môžu naplno využívať potenciál, s ktorým je členstvo krajiny v EÚ spojené.

V skladbe právnych aktov EÚ, ktoré majú zásadný vplyv na náš právny poriadok, je stále badateľný nárast počtu priamo aplikovateľných právnych aktov EÚ (nariadenia a rozhodnutia). Nahrádzanie smerníc EÚ (pokles počtu z 39 smerníc v roku 2016 na 34 smerníc v roku 2017) priamo aplikovateľnými právnymi aktmi, najmä nariadeniami EÚ (takmer 1200 nových regulácii) zabezpečuje, že všetci občania EÚ sa môžu domáhať rovnakých pravidiel a zároveň bránia členským štátom v zavádzaní požiadaviek nad rámec požiadaviek harmonizovanej právnej úpravy.

Napriek klesajúcemu počtu smerníc EÚ je potrebné ich transpozícii venovať náležitú pozornosť. Nesprávna alebo neúplná transpozícia smernice predstavuje priame porušenie povinností členského štátu EÚ podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní EÚ, v dôsledku čoho môže EK iniciovať proti SR konanie pre porušenie povinnosti. To môže vyústiť až do podania žaloby na Súdnom dvore EÚ. Počet smerníc, s ktorých prebratím bola SR v roku 2017 v omeškaní varioval; k poslednému dňu roka 2017 bol transpozičný deficit na úrovni 7 smerníc, z ktorých 3 boli čiastočne notifikované.

Konania o porušení zmluvy

K 31. decembru 2017 bolo voči SR vedených 48 konaní o porušení zmluvy v zmysle článku 258 a 260 Zmluvy o fungovaní EÚ. Z celkového počtu 48 konaní bolo 36 prípadov v štádiu vydaného formálneho oznámenia, 9 prípadov v štádiu vydaného odôvodneného stanoviska a v 2 prípadoch bolo vydané doplňujúce odôvodnené stanovisko. Zároveň podľa článku 260 Zmluvy o fungovaní EÚ prebiehali 2 súdne konania.

Z celkového počtu 48 konaní bolo:

−19 konaní vedených z dôvodu nesplnenia povinností transpozície smerníc,

−14 konaní pre nesprávnu aplikáciu sekundárneho práva EÚ,

−2 konania z dôvodu nesprávnej transpozície smerníc,

−zvyšných 13 konaní bolo vedených z iných dôvodov.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom, kedy bolo k 31. decembru 2016 proti SR vedených 41 konaní, došlo k miernemu nárastu počtu konaní, no napriek tomu SR patrí k štátom s menším počtom konaní o porušení zmluvy v zmysle článku 258 a 260 Zmluvy o fungovaní EÚ.

Asociačné a partnerské dohody

V priebehu roku 2017 nadobudli platnosť dve úniové zmluvy, a to:

•Dohoda, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005, nadobudla platnosť 1. apríla 2017 v súlade s článkom 93 ods. 3 tejto dohody, keďže posledná ratifikačná alebo schvaľovacia listina bola uložená 27. januára 2017,

•Dohoda o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, podpísaná za SR s výhradou ratifikácie 21. marca 2014, pokiaľ ide o politickú časť a 27. júna 2014, pokiaľ ide o obchodnú časť, nadobudla platnosť 1. septembra 2017 v súlade s článkom 486 ods. 2 tejto dohody, keďže posledná ratifikačná listina bola uložená 11. júla 2017.

V priebehu roku 2017 bola podpísaná:

−Dohoda o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej, podpísaná za SR s výhradou ratifikácie 22. novembra 2017, slávnostný podpis dohody v mene EÚ sa uskutočnil v rámci samitu Východného partnerstva 24. novembra 2017 v Bruseli.

Inštitucionálne záležitosti

V roku 2017 pokračovala implementácia záväzkov v zmysle Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z apríla 2016, ktorej cieľom je prostredníctvom užšej spolupráce Rady, Komisie a EP zabezpečiť sústreďovanie sa európskej legislatívy na oblasti s najväčšou pridanou hodnotou pre občanov EÚ, ako aj zvýšenie jej účelnosti, účinnosti, efektivity a transparentnosti. Okrem ročného plánovania sa zaoberá aj ďalšími nástrojmi lepšej tvorby práva, delegovanými a vykonávacími aktmi, koordináciou legislatívneho procesu, atď.

V súvislosti s cieľom na vylepšenie praktických opatrení na spoluprácu a výmenu informácií v rámci medzinárodných zmlúv sa uskutočnilo viacero stretnutí na technickej úrovni a jedno stretnutie na politickej úrovni. Ohľadom návrhu na zosúladenie (alignment) všetkých základných aktov Komisia predložila 14. decembra 2016 dva návrhy v EN (jeden všeobecný, jeden k JHA dokumentom), ostatné jazykové mutácie boli doručené v marci 2017. Na úrovni Rady aktuálne prebiehajú diskusie k týmto návrhom. Taktiež prebiehali medziinštitucionálne stretnutia k spoločnému registru delegovaných aktov a spoločnej databáze o stave legislatívnych spisov.

Medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva bol taktiež vytvorený a posilnený koncept programového plánovania a počas SK PRES bolo po prvýkrát podpísané Spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách na rok 2017. Spoločné vyhlásenie je záverom plánovacieho cyklu a indikuje iniciatívy, ktorým Rada, EP a EK plánujú venovať tzv. „VIP treatment“. Koordinácia spoločných priorít troch inštitúcií na ďalší rok prispela k rýchlejšiemu pretaveniu návrhov do praxe.

Spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách na roky 2018-2019 nadväzuje na Pracovný program EK (prezentovaný 24.10.), ako aj na následnú diskusiu na Rade pre všeobecné záležitosti (20.11.). Dôraz bol kladený na iniciatívy a návrhy v rámci riadneho legislatívneho postupu, v ktorých je možné zaistiť zásadný pokrok a implementovať ich do volieb do EP v roku 2019. Medzi prioritné oblasti budú v nadchádzajúcom období patriť:

ochrana bezpečnosti občanov, reforma a rozvoj migračnej politiky, podpora tvorby pracovných miest, rastu a investícií, sociálna dimenzia EÚ, jednotný digitálny trh, energetická únia a politika v oblasti klímy, rozvoj demokratickej legitimity na úrovni EÚ.

Rokovania o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie

Dňa 29. marca 2017 bol zo strany Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (Spojené kráľovstvo, UK) aktivovaný čl. 50 Zmluvy o EÚ. Následne sa začalo s prípravou usmernení Európskej rady, ktoré boli prijaté o mesiac neskôr – 29. apríla 2017. Usmernenia definujú základné východiská a zásady pre rokovania s UK o vystúpení z EÚ, medzi ktoré patria princíp jednoty EÚ27, fázový prístup k rokovaniam (1. dohoda o vystúpení, 2. dohoda o budúcich vzťahoch), silný dohľad Európskej rady nad celým procesom, vedenie rokovaní transparentne a v rámci jedného balíka (kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič), zachovanie integrity jednotného trhu, blízke partnerstvo EÚ a UK po brexite a zámer, aby sa budúca dohoda s UK zakladala na rovnováhe práv a povinností a stanovení rovnakých podmienok pre všetkých.

Po prijatí usmernení Rada pre všeobecné záležitosti 22. mája 2017 prijala rozhodnutie poverujúce EK na začatie rokovaní (vyjednávač), smernice na rokovania, ktorými sa bude riadiť vzťah medzi Radou a vyjednávačom EÚ a ktoré budú predstavovať jeho rokovací mandát v stanovených oblastiach (práva občanov; metodológia finančného vyrovnania; tovar umiestnený na trh EÚ pred brexitom a prebiehajúce procedúry (justičné, administratívne a pod.); otázky spojené s EURATOM, výsadami a imunitami a pod.; mechanizmus urovnávania sporov a mechanizmus spojený s uplatňovaním a výkladom dohody o vystúpení) a zároveň schválila mandát pracovnej skupiny pre čl. 50.

Z hľadiska koordinácie agendy brexitu na úrovni EÚ zasadajú okrem pracovnej skupiny pre čl. 50 (jeden stály člen za členský štát + jeden expert v závislosti od prerokovávanej problematiky) aj špeciálne konfigurácie Coreperu a Rady pre všeobecné záležitosti pre čl. 50. O výsledkoch rokovaní vyjednávač pravidelne informuje Európsku radu, Radu aj EP. V podmienkach SR je hlavným koordinátorom agendy brexitu MZVaEZ SR. Za účelom efektívnej koordinácie bola 26. apríla 2017 uznesením vlády SR č. 198/2017 schválená Medzirezortná koordinačná skupina pre brexit na úrovni štátnych tajomníkov (predseda štátny tajomník MZVaEZ SR I. Korčok), Medzirezortná pracovná skupina pre brexit na úrovni generálnych riaditeľov a sieť rezortných koordinátorov.

Prvá fáza rokovaní sa začala 19. júna 2017 a bola ukončená rozhodnutím Európskej rady 15. decembra 2017 o postupe do druhého kola rokovaní. Uskutočnilo sa 6 kôl rokovaní (19/6, 17/7, 28/8, 25/9, 9/10, 9/11), v ktorých sa podarilo dospieť k dohode v 3 oblastiach: práva občanov, Írsko a Severné Írsko a finančné vyrovnanie.

1.Práva občanov

−do rozsahu ochrany dohody o vystúpení budú spadať všetci občania EÚ, ktorí majú legálny pobyt v UK ku cut-off date (pravdepodobne deň vystúpenia),

−právu na zlúčenie rodiny budú podliehať všetky osoby, ktorým toto právo už v súčasnosti vyplýva zo smernice 2004/38/ES za podmienky, že boli v príbuzenskom vzťahu ku cut-off date, ako aj deti narodené alebo adoptované po cut-off date za podmienky, že jeden rodič podlieha ochrane dohody o vystúpení,

−administratívne procedúry pre získanie statusu garantujúceho práva z dohody o vystúpení budú jednoduché, transparentné a centralizované,

−koordinácia pravidiel sociálneho zabezpečenia bude vychádzať z nariadenia 883/2004 – exportovať sa budú všetky dávky v zmysle nariadenia 883/2004,

−dohoda o vystúpení bude mať priamy účinok - občania EÚ sa budú môcť dovolávať svojich práv priamo pred administratívnymi a súdnymi orgánmi UK,

−UK prijme osobitný zákon na začlenenie dohody o vystúpení do právneho systému UK,

−UK súdy budú mať 8 rokov možnosť vzniesť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ ohľadne práv občanov EÚ,

−UK aj EK budú mať možnosť intervenovať pred súdmi UK resp. Súdnym dvorom EÚ.

2. Írsko a Severné Írsko

−potvrdenie významu Veľkopiatkovej dohody a jej pretrvávajúcej ochrany,

−UK rešpektuje pretrvávajúce členstvo Írska v EÚ,

−UK sa zaväzuje chrániť existujúcu spoluprácu na írskom ostrove v širokom rozsahu oblastí v rámci spolupráce EÚ – UK a v prípade absencie dohody UK navrhne špecifické riešenia. V prípade absencie špecifických riešení UK udrží zosúladenie s pravidlami vnútorného trhu a colnej únie podporujúcimi spoluprácu v rámci írskeho ostrova,

−UK a Írsko môžu pokračovať vo svojich dojednaniach, vrátane Common Travel Area.

3. Finančné vyrovnanie sa bude riadiť nasledovnými troma princípmi:

−žiadny členský štát nebude platiť viac a nedostane menej kvôli brexitu,

−UK bude rešpektovať všetky záväzky vzniknuté počas členstva UK v EÚ,

−UK nebude platiť menej ani viac ako v prípade, že by jeho členstvo riadne pokračovalo,

Podľa navrhnutej metodológie by sa suma mala pohybovať medzi 40 mld. až 60 mld. eur.

Druhá fáza bude zameraná najmä na prechodné obdobie a rámec budúcich vzťahov. Začne sa tiež pripravovať dohoda o vystúpení a doriešia sa otvorené otázky z prvej fázy (napr. Euratom, osobné údaje, vykonávanie dohody). Na začatie rokovaní v rámci druhej fázy bol 29. januára 2018 Radou pre všeobecné záležitosti pre čl. 50 schválený doplňujúci negociačný mandát a negociačné smernice.

V rámci druhej fázy sa začne rokovať iba o rámci budúcich vzťahov s tým, že sa predpokladá prijatie politickej deklarácie. Aktuálny (druhý) negociačný mandát sa týka len prechodného obdobia, nie však rámca budúcich vzťahov, pre ktoré bude potrebné schváliť ďalší (v poradí tretí) negociačný mandát. K budúcim vzťahom zatiaľ substantívna a detailná diskusia v rámci EÚ27 neprebehla, boli zadefinované len základné princípy. Vlastné negociácie o konkrétnom obsahu a texte dohody o budúcich vzťahoch sa začnú až po vystúpení UK počas prechodného obdobia. Je naším spoločným cieľom, aby budúca spolupráca EÚ s UK bola širokospektrálna a neobmedzovala sa len na obchod, ale zahŕňala aj ďalšie oblasti ako bezpečnosť, boj proti terorizmu, obranu, zahraničnú politiku atď.

Strategická komunikácia

V roku 2017 narastal význam komunikácie členstva a pôsobenia SR v EÚ, čoho odrazom je i spoločné vyhlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov (prezidenta SR, predsedu NR SR, predsedu vlády SR) z 23. októbra 2017, v ktorom sa o.i. uvádza, že traja najvyšší ústavní činitelia (prezident SR, predseda Národnej rady SR a predseda vlády SR) budú spoločne dbať na jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie SR a spoločne prijatých rozhodnutí v rámci EÚ a NATO. A to navonok v zahraničí, aj dovnútra voči občanom Slovenska.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR) v roku 2017 s cieľom zlepšiť informovanosť a komunikáciu smerom k širšej verejnosti o výhodách členstva SR v EÚ vytvorilo oddelenie strategickej komunikácie a prijalo Koncepciu strategickej komunikácie MZVaEZ SR. Prostredníctvom cielenej a systematickej

komunikácie je zámerom zvyšovať povedomie slovenskej verejnosti aj o EÚ agende, so zameraním sa najmä na mladšie generácie. Zároveň, v spolupráci s vybranými univerzitami, spustilo projekt „Slovensko diskutuje o EÚ“, v rámci ktorého dostali študenti štyroch slovenských univerzít priestor diskutovať s členmi vlády, zástupcami NR SR, MZVaEZ SR, mimovládnych organizácií či podnikateľského prostredia o výhodách členstva SR v EÚ, o aktuálnych témach, ktorými sa EÚ zaoberá a o našej budúcnosti SR v nej.

V roku 2018 bude MZVaEZ SR pokračovať v snahe o zlepšovanie komunikácie s verejnosťou a podporovať širokú spoločenskú diskusiu o záležitostiach týkajúcich sa EÚ. Využije pritom tiež významné výročia viažuce sa k tomuto roku a cez historický kontext poukáže na potrebu našej integrácie v jadre EÚ z politického, ekonomického a sociálneho hľadiska. Jedným z nástrojov rozvoja strategickej komunikácie o EÚ bude Národný konvent s využitím iniciatívy #MYSMEEÚ. Cieľom bude objasňovať aktivity EÚ vo vzťahu k záujmom SR a informovať a propagovať EÚ v očiach verejnosti ako nástroj prospievajúci ku konkrétnym zlepšeniam bezpečnosti a životnej úrovne občanov. Zámerom je posilňovať demokratickú participáciu a občiansku angažovanosť SR vo veciach EÚ a prispieť k formovaniu jednotnejšej a demokratickejšej Únie schopnej reagovať na problémy vyplývajúce nielen zo súčasnej geopolitickej konštelácie (protekcionizmus, nacionalizmus, kybernetické útoky, fake news a šírene v slovenskom informačnom priestore), ale aj vnútropolitickej krízy identity EÚ (dvojrýchlostná Únia, migrácia, populizmus, brexit).

Rozširovanie

Rok 2017 bol rokom modifikácie politickej atmosféry vo vzťahu k integrácii krajín regiónu západného Balkánu do EÚ. Potvrdením tejto zmeny boli pozitívne vyjadrenia viacerých čelných predstaviteľov EÚ, vrátane predsedu EK J. - C. Junckera, ktorý v Správe o stave Únie oznámil vypracovanie Stratégie pre úspešné pristúpenie Srbska a Čiernej Hory do EÚ. Nastupujúce BG PRES informovalo, že jednou z jeho priorít bude rozširovanie EÚ, pričom v rámci svojho programu v máji 2018 pripravuje samit krajín EÚ a západného Balkánu.

Slovensko nadviazalo na svoje výsledky počas predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016 a iniciatívne prispievalo do diskusie členských krajín a inštitúcií o budúcej podobe procesu rozširovania EÚ. SR artikulovala názor, aby táto politika zvýšila vnútornú stimuláciu partnerov realizovať reformy a súčasne umožňovala, aby každá kandidátska krajina alebo potenciálny kandidát mal možnosť napredovať na základe vlastných dosiahnutých výsledkov pri plnení kritérií potrebných na dosiahnutie členstva. Hoci hlavným a nevyhnutým kritériom je splnenie podmienok, nemožno zo zreteľa strácať ani politickú dimenziu procesu. SR dlhodobo zastáva postoj, že rozširovanie EÚ na základe splnených podmienok je dlhodobou a strategickou investíciou do bezpečnosti, stability a hospodárskeho rozvoja EÚ.

Stratégiu pod názvom Kredibilná perspektíva rozširovania a zvýšená angažovanosť so západným Balkánom predstavila Komisia 6. februára 2018. Poskytuje konkrétne podnety pre efektívnejšiu realizáciu nevyhnutných reforiem na strane kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov, ako aj pre zintenzívnenie riešenia regionálnych i bilaterálnych výziev. Zároveň navrhuje opatrenia zamerané na pomoc pri zvyšovaní úrovne právneho štátu a demokracie, posilňovanie výkonu ekonomík, ako i na zlepšovanie implementácie štandardov EÚ na západnom Balkáne.

Táto nová dynamika v agende rozširovania EÚ potvrdzuje politiku otvorených dverí EÚ a pre všetky krajiny regiónu západného Balkánu by sa mala stať katalyzátorom úsilia pri plnení podmienok na členstvo. Zároveň je výrazom úspešnosti dlhodobo

aktívnej, kredibilnej a konzistentnej politiky SR v oblasti rozširovania EÚ. V roku 2018 sa SR sústredí na pomoc s implementáciou uvedenej stratégie. Osobitne využije platformu V4 počas svojho predsedníctva na tvorbu synergie a presadzovanie spoločných prístupov tohto zoskupenia v regióne.

Vo vzťahu k Srbsku SR v roku 2017 presadzovala dynamickejší pokrok v eurointegračnom procese. Za účelom pomoci pri zabezpečení zvýšenej ochrany srbsko-bulharskej hranice v boji proti nelegálnej migrácii bolo do Srbska celkovo vyslaných 45 slovenských policajtov v rámci 4 rotácií. V reakcii na rast dopytu na trhu práce v SR bol uzavretý protokol medzi ministerstvami práce SR a Srbska, zameraný na prevenciu nelegálneho zamestnávania srbských občanov na území SR. Čierna Hora aj vďaka dlhodobému a konzistentnému úsiliu slovenskej diplomacie dosiahla pokrok v plnení politických kritérií. Nadštandardné bilaterálne vzťahy sa odzrkadlili v intenzívnej stykovej činnosti na najvyššej úrovni, vrátane historicky prvej návštevy predsedu Národnej rady SR v Čiernej Hore. Vo vzťahu k Macedónsku podporila SR demokratickú tranzíciu politickej moci na reformne orientovanú exekutívu. Poskytla unikátnu expertízu v integračnom procese otvorením Národného konventu o EÚ spolufinancovaného SlovakAid. SR pomáhala krajine pri manažmente migračnej krízy vyslaním 95 policajtov do spoločných hliadok na macedónsko-grécku hranicu a poskytnutím materiálnej pomoci. V rámci bilaterálnych vzťahov s Albánskom boli slovenskou stranou uskutočnené bilaterálne návštevy zamerané na podporu integračného procesu do EÚ.

V Bosne a Hercegovine SR podporovala implementáciu reformnej agendy, ako aj realizáciu opatrení s cieľom splniť podmienky pre udelenie statusu kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. SR sekondovala svojho diplomata, aby ako vedúci Úradu Rady Európy v krajine pomohol pri implementácii štandardov a projektov v oblasti ľudských práv. Napriek neuznaniu nezávislosti Kosova* prispievala SR k jeho socioekonomickému rozvoju. Podporila tie iniciatívy, ktoré sú v súlade s európskou perspektívou regiónu, vrátane implementácie Stabilizačnej a asociačnej dohody s EÚ.

V roku 2017 v Turecku naďalej pretrvával výnimočný stav. S tým súvisiace vnútorné trendy, ale aj dramatický regionálny vývoj negatívne vplývali na komunikáciu medzi EÚ a Tureckom a Tureckom a členskými krajinami, čo malo dopad na vzájomné vzťahy a ešte viac spomalilo prístupový proces. Napriek tomu pokračovalo implementovanie migračnej dohody EÚ s Tureckom, čo zásadne prispelo k zníženiu prílevu utečencov a ekonomických migrantov do krajín EÚ cez územie Turecka. SR podporovala udržanie čo najvyššej úrovne komunikácie a zasadzovalo sa za vrátenia vzťahov EÚ - TR do pôvodnej roviny produktívnej pre obe strany.

Kybernetická bezpečnosť

Rok 2017 sa vyznačoval najmä definovaním priorít v oblasti kybernetickej bezpečnosti na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Rast závažných kybernetických incidentov a vznik nových hrozieb aktivoval procesy smerujúce k zlepšeniu bezpečného virtuálneho priestoru. Anonymita útočníkov, cezhraničný presah útokov a vysoké škody sú mementom a dôvodom, prečo je nutné pristupovať ku kybernetickej bezpečnosti zodpovedne, efektívne a profesionálne.

V uplynulom roku v EÚ najviac rezonovala transpozícia smernice NIS2 do jednotlivých národných legislatív, ktorá vytvorila ucelený koncept zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti na národných úrovniach a definovala nevyhnutné bezpečnostné požiadavky pre kompetentné orgány.

2 smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečností sietí a informačných systémov v Únii

V roku 2017 sa uskutočnilo niekoľko globálnych kybernetických útokov, z ktorých najvýznamnejšie bolo šírenie ransomvéru „WannaCry“ a šírenie ransomvéru „notPetya“. Išlo o incidenty s medzinárodným dosahom, ktoré ovplyvnili nielen súkromné spoločnosti, ale aj verejný sektor v mnohých štátoch sveta. Pri koordinácii a riešení jednotlivých čiastkových útokov bola potrebná medzinárodná spolupráca a efektívne zdieľanie informácií, pričom na európskej úrovni túto koordinačnú rolu plnila Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (agentúra ENISA) a CSIRT Network. Medzinárodná spolupráca, odovzdávanie skúseností a zdieľanie informácií sú všeobecne považované za hlavné piliere zabezpečenia globálnej kybernetickej bezpečnosti, pričom v rámci kybernetických incidentov s medzinárodným presahom možno hodnotiť činnosť agentúry ENISA a CSIRT Network ako vynikajúcu. SR aktívne spolupracovala s agentúrou ENISA, a to nielen pri riešení a koordinácii globálnych kybernetických incidentov, ale aj v rámci výkonu činností agentúry ENISA, pripomienkovaní rozhodnutí a členstva v Management Board agentúry ENISA.

Na pôde Horizontálnej pracovnej skupiny pre kybernetické záležitosti boli vypracované a Radou pre zahraničné vzťahy boli schválené Závery Rady k spoločnej diplomatickej reakcii EÚ voči škodlivým kybernetickým aktivitám (Kybernetický diplomatický toolbox), následne aj Implementačné usmernenia ku kybernetickému diplomatickému toolboxu. V septembri 2017 predstavila EK balík iniciatív týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti (tzv. kybernetický balíček), súčasťou ktorého bolo i hodnotenie agentúry ENISA, návrh jej nového mandátu, hodnotenie Stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ (z roku 2013), Odporúčanie Európskej komisie o koordinovanej reakcii na kybernetické incidenty a krízy veľkého rozsahu (Blueprint) a tzv. Akt o kybernetickej bezpečnosti3. Súčasťou revízie mandátu agentúry ENISA je aj návrh európskeho certifikačného rámca. Horizontálna pracovná skupina pre kybernetické záležitosti vypracovala a Rada pre všeobecné záležitosti taktiež schválila Závery Rady o spoločnom oznámení Európskemu parlamentu a Rade: Odolnosť, odrádzanie a obrana: budovanie silnej kybernetickej bezpečnosti pre EÚ, následne bol schválený aj Akčný plán na implementáciu Záverov Rady.

Rada, EK, ako aj Európska justičná sieť pre boj proti počítačovej kriminalite pokračovali v roku 2017 vo svojich činnostiach zameraných na problematiku cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom, šifrovania a jeho dopadu na efektívnosť zabezpečovania dôkazov v trestnom konaní, prístupu k uchovávaným údajom, vzdelávaniu justičných orgánov v oblasti boja proti počítačovej kriminalite, ako aj výmene najlepších postupov a hľadaniu riešení praktických problémov.

V roku 2018 sa na národnej úrovni predpokladá prijatie zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý zároveň transponuje smernicu NIS. Tento zákon má vytvoriť podmienky pre zvýšenie kybernetickej bezpečnosti na národnej úrovni a takisto stanoviť povinnosti a práva zainteresovaným orgánom. Dôležitou súčasťou zákona bude aj vytvorenie národnej jednotky CSIRT, ktorá bude pôsobiť v rámci SR a bude riešiť kybernetické bezpečnostné incidenty.4 Jedným z dôležitých cieľov pre zvyšovanie kybernetickej bezpečnosti a bezpečnostného povedomia je aj prehlbovanie vzťahov s existujúcimi partnermi a nadväzovanie vzťahov s novými partnermi. V rámci problematiky kybernetickej bezpečnosti sú najdôležitejšie včasné a presné informácie, ktoré môžu zabrániť

3 návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre EÚ pre kybernetickú bezpečnosť ENISA a o zrušení Nariadenia (EU) 526/2013 a o certifikácii informačných a komunikačných technológií

4 Jednotky CSIRT, resp. ich ekvivalenty, fungovali v SR aj pred rokom 2018, avšak tento zákon, a to aj prostredníctvom transpozície smernice NIS, prvýkrát v slovenskej legislatíve jednoznačne zadefinuje postavenie a právomoci národnej jednotky CSIRT, vládnej jednotky CSIRT a ostatných jednotiek CSIRT.

kybernetickému útoku alebo pomôcť pri jeho riešení. Prioritou bude preto tiež intenzívne pôsobenie v oblasti kybernetickej bezpečnosti na medzinárodnej úrovni a reprezentácia SR.

Dôveryhodné služby

V roku 2017 došlo k ukončeniu niekoľkých prechodných období, po ktorých sa v EÚ zjednotili postupy v oblasti dôveryhodných služieb, čím sa zabezpečilo jednotné udeľovanie kvalifikovaného štatútu dôveryhodnej službe a jednotné poskytovanie kvalifikovanej dôveryhodnej služby na celom digitálnom trhu EÚ. Kvalifikované dôveryhodné služby poskytované v jednej členskej krajine sa musia rovnako uznávať aj v inej členskej krajine na základe konštitutívneho charakteru údajov uvedených v národnom dôveryhodnom zozname, ktorý je vedený v zozname zoznamov zverejňovanom EK.

Oblasť verejnej regulovanej služby, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo

EK deklaruje od roku 2018 prechod z tzv. rozmiestňovania infraštruktúry programu Galileo na fázu začatia postupného využívania a poskytovania jeho služieb. Jednou z priorít je služba programu určená pre potreby vládnych inštitúcií.

Štatistika

V roku 2017 rezonovala téma úlohy európskej štatistiky s dôrazom na nové výzvy v kontexte nasledujúceho VFR a nadväzujúceho Európskeho štatistického programu po roku 2020, ako aj na tvorbu kvalitnej štatistiky v podmienkach globalizácie a modernizácie, za predpokladu dostatočných finančných zdrojov na európskej a národnej úrovni.

Začiatkom roka bola zverejnená publikácia „Slovenská republika a ciele udržateľného rozvoja Agendy 2030“, ktorá je prvým uceleným štatistickým pohľadom na plnenie cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030 v SR a popisuje súčasnú pozíciu SR v rámci EÚ, rešpektujúc 17 cieľov udržateľného rozvoja a 169 súvisiacich čiastkových cieľov Agendy 2030.

Vo viacerých oblastiach štatistiky bola otvorená téma dopadov nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (tzv. GDPR), ktoré nadobudne účinnosť v máji 2018 a ktoré o.i., upravuje aj spracovanie osobných údajov na štatistické účely. Z dôvodu možných problémov s uplatňovaním nariadenia v aplikačnej praxi patria diskusie a analýza dopadov na štatistické systémy, ako aj na výslednú podobu odvetvových štatistických právnych aktov, k prioritám aj v roku 2018.

V novembri 2017 prijala Rada pre finančné a hospodársky záležitosti Závery o štatistike EÚ, v ktorých schválila tzv. štatistický balík spolu s výročnou správou Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky, ktorý definuje politické oblasti, identifikuje smerovanie a nastavenie priorít v oblasti štatistiky.

Nariadenie EP a Rady, prijaté v októbri 2017, ktorým sa predlžuje Európsky štatistický program na roky 2018 - 2020, poskytuje rámec na rozvoj, tvorbu a šírenie vysokokvalitných európskych štatistík a stanovuje pritom hlavné oblasti a ciele opatrení plánovaných na obdobie, ktoré zodpovedá obdobiu viacročného finančného rámca. V schvaľovacom procese na úrovni EÚ bola pozornosť venovaná najmä dvom rámcovým nariadeniam, ktoré Komisia predložila v rámci programu REFIT:

−Integrované nariadenie pre európsku štatistiku týkajúce sa osôb a domácností by okrem právnej úpravy odborných štatistických otázok malo zaviesť aj nový model právnej architektúry rámcových štatistických nariadení,

−Integrované nariadenie o štatistike fariem by malo z dlhodobého hľadiska zaručiť porovnateľnosť a konzistentnosť údajov v poľnohospodárstve, a to najmä vzhľadom na

cenzus fariem plánovaný na rok 2020. Tým by malo prispieť k posúdeniu a zjednodušeniu zberu poľnohospodárskych údajov v súlade so zásadami spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Okrem záležitostí prierezového charakteru ostáva pre rok 2018 prioritou aj naďalej aktívna participácia na prijímaní právnych aktov EÚ v oblasti štatistiky – okrem integrovaných nariadení z oblasti sociálnej a poľnohospodárskej štatistiky ide najmä o rámcové nariadenie v oblasti podnikových štatistík, ktoré umožní zaviesť nový systém zberu údajov o podnikovej štatistike, ako aj o obchode s tovarom v rámci EÚ.

2. VONKAJŠIE ZÁLEŽITOSTI

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

Rok 2017 bol pre EÚ a jej členské štáty obdobím mnohých zahraničnopolitických výziev, podnietených udalosťami v multilaterálnom prostredí, európskom susedstve, ako aj v jej vnútri. Predpokladom ich zvládnutia je jednotná, súdržná a účinná spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) EÚ. Základom prístupu v zahraničnopolitických záležitostiach bola z tohto dôvodu snaha o ďalšie posilňovanie SZBP a zefektívňovanie jej pracovných metód, reflektujúc pritom priamu úmeru medzi „váhou“ SZBP a postavením EÚ na medzinárodnej scéne a globálnych fórach a tiež deľbu kompetencií medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi.

Globálna stratégia EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku (EUGS) z júna 2016 je synonymom aktuálnej angažovanosti EÚ v medzinárodných vzťahoch. Prvý rok jej implementácie jasne potvrdil, že je relevantným a životaschopným konceptom s reálnym obsahom a potenciálom pozitívne ovplyvňovať bezpečnostné prostredie. SR podporovala jej napĺňanie v piatich základných, vzájomne prepojených oblastiach: 1. budovanie odolnosti východného a južného susedstva a integrovaný prístup ku konfliktom a krízam; 2. posilňovanie európskej bezpečnosti a obrany; 3. posilňovanie prepojenia vnútorných a vonkajších politík únie; 4. revízia existujúcich a príprava nových regionálnych a tematických stratégií a 5. posilňovanie strategickej komunikácie.

Priority spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ

Ciele EUGS sú plne reflektované v geografických prioritách zahraničnej politiky EÚ. Aj v roku 2017 SR akcentovala význam posilňovania odolnosti a stability bezprostredného susedstva EÚ s dôrazom na projekt Východného partnerstva. SR oceňuje jeho doterajšie výsledky, k čomu sme kontinuálne prispievali. Hoci naša podpora projektu je stabilne silná, nevnímame ju ako samozrejmú. Od partnerov očakávame dodržiavanie spoločných hodnôt a princípov a uskutočňovanie reforiem, ktoré prinesú konkrétne výsledky. V tomto smere bude SR naďalej motivovať a pomáhať východným partnerom v ich reformných snahách, pretože len toto je cesta k odolnosti týchto krajín. Východné partnerstvo pre nás ostáva politickým a nie technokratickým rámcom spolupráce s partnermi.

SR pokračovala v presadzovaní politiky rešpektovania medzinárodného práva a územnej celistvosti Ukrajiny. Politika sankcií voči Rusku pretrvala aj v roku 2017, SR v tomto smere prispela ku konsenzu vo vnútri EÚ. Sankčná politika je jedným z nástrojov, nie cieľom zahraničnej politiky. Sme pripravení naďalej podporovať otvorené komunikačné kanály s Ruskou federáciou o globálnych a regionálnych otázkach. Náležitú pozornosť budeme venovať aj oblasti strategickej komunikácie.

Vo vzťahu k južnému vektoru EÚ ostáva naším prioritným záujmom politická a ekonomická stabilizácia krajín regiónu.

V otázke Líbye budeme pokračovať v podpore politického procesu pod vedením OSN. Súčasne sa zameriame na rozvoj vzťahov so susednými krajinami a regionálnymi organizáciami v kontexte aktivít Líbyjského Kvarteta. Pomoc pri posilňovaní hraníc Líbye ostáva prioritným záberom našej politiky.

Hľadanie politického riešenia pod záštitou OSN je naďalej základom nášho prístupu k Sýrii. S prihliadnutím na donorskú úlohu EÚ v krajine koncentrujeme naše úsilie smerom k rekonštrukcii Sýrie aj prostredníctvom Bruselského procesu.

V nadväznosti na najnovší vývoj v blízkovýchodnom mierovom procese/MEPP SR potvrdzuje svoj záväzok k podpore dvojštátneho riešenia ako jedinej cesty k dosiahnutiu mieru medzi Izraelom a Palestínou. S týmto cieľom budeme nabádať k vytváraniu priestoru

pre vzájomný dialóg s oboma stranami, aj posilneným angažovaním Blízkovýchodného Kvarteta.

Jadrová dohoda s Iránom je potvrdením významu efektívnej medzinárodnej spolupráce. V podobe, v akej bola uzatvorená, napĺňa svoj zámer a cieľ. SR bude aj naďalej zdôrazňovať potrebu citlivej rovnováhy medzi napĺňaním jadrovej dohody/JCPOA Iránom a jeho aktivitami v regióne.

Prioritou vo vzťahu ku KĽDR ostáva dôraz na implementáciu príslušných sankcií Bezpečnostnej rady OSN. Popri sankciách a tlaku na KĽDR sa budeme zasadzovať za ponechanie vhodného priestoru na uskutočňovanie krokov, ktoré môžu prispieť k znižovaniu napätia na Kórejskom polostrove.

SR sa aktívne angažovala v ochrane a obrane južných hraníc EÚ prostredníctvom zapojenia do operácie EUNAVFOR MED Sophia a pokračovala v účasti na misiách operáciách EÚ - EUAM Ukrajina, EUBAM Moldavsko a Ukrajina, EUMM Gruzínsko, EULEX Kosovo a EUFOR Althea Bosna a Hercegovina.

Prioritným záujmom zahraničnej politiky je naďalej podpora rozvoja transatlantických väzieb a spolupráce EÚ a NATO, ako aj budovanie vzťahov s ďalšími partnermi EÚ a geografickými regiónmi. SR bude podporovať úzku spoluprácu s medzinárodnými organizáciami s dôrazom na synergiu a komplementárnosť ich aktivít.

Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ

Rok 2017 sa niesol v znamení posilňovania Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (SBOP), ktorá je integrálnou a neoddeliteľnou súčasťou SZBP. SBOP zabezpečuje operačnú schopnosť EÚ využívajúc civilné a vojenské prostriedky poskytované členskými štátmi EÚ, ktoré sú nasadzované v operáciách a misiách mimo územia EÚ zameraných na udržanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN. Najhmatateľnejším výsledkom posilňovania SBOP v roku 2017 je spustenie Stálej štruktúrovanej spolupráce EÚ v oblasti obrany (Permanent Structured Cooperation - PESCO).

SR vyjadrila oficiálny záujem zapojiť sa do PESCO počas zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci vo formáte ministrov obrany (13. 11. 2017) podpísaním spoločného oznámenia 23 členských štátov EÚ o ich zámere zúčastniť sa na stálej štruktúrovanej spolupráci. SR sa stala zúčastneným členským štátom EÚ na PESCO prijatím rozhodnutia Rady EÚ (11. 12. 2017) o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce, do ktorej sa napokon zapojilo 25 členských štátov EÚ.

Vznik PESCO predstavuje historický míľnik v oblasti bezpečnostnej a obrannej spolupráce EÚ. Zúčastnené štáty na seba prevzali väčšie záväzky a kritériá s cieľom plniť najnáročnejšie misie a napĺňať úroveň ambícií EÚ vychádzajúcu z jej Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Zaviazali sa spoločne zvyšovať a harmonizovať úroveň obranných spôsobilostí svojich ozbrojených síl, aby tie mohli lepšie spolupracovať pri realizácii SBOP a SZBP, vrátane aktívnejšej participácie v operáciách a misiách EÚ zameraných na podporu mieru a bezpečnosti vo svete. Keďže vylepšené a nové obranné spôsobilosti ostanú vo vlastníctve zúčastnených členských štátov EÚ, PESCO nepriamo podporí ďalšie medzinárodné organizácie, ktorých sú tieto štáty členmi, a ktoré rovnako prispievajú k mieru a bezpečnosti vo svete (OSN a NATO). V kontexte NATO PESCO nebude znamenať duplicitu, no povedie k posilneniu tzv. európskeho piliera NATO, a tým aj celej Severoatlantickej aliancie.

Zapojenie SR do PESCO je kľúčové z hľadiska udržania si svojej pozície v integračnom jadre EÚ, ako aj posilnenia jej bezpečnosti a obrany. Účasť SR na projektoch PESCO bude výhodná aj pre slovenský obranný priemysel a výskum. Kritériá

a záväzky, ktoré na seba SR prevzala, napomôžu modernizácií, pripravenosti a akcieschopnosti jej ozbrojených síl.

Vzhľadom na to, že SR považuje NATO so svojím princípom kolektívnej obrany za hlavného garanta bezpečnosti SR, naďalej v roku 2017 zdôrazňovala zachovanie transatlantického spojenectva, zefektívnenie a prehĺbenie spolupráce EÚ a NATO, vyhýbanie sa duplicite SBOP EÚ a NATO a zabezpečenie ich vzájomného dopĺňania sa.

V roku 2017 SR taktiež potvrdzovala svoju pozíciu spoľahlivého partnera v medzinárodnom krízovom manažmente pokračujúcou angažovanosťou v civilných a vojenských misiách a operáciách EÚ. Príslušníci ozbrojených síl SR a civilní experti SR pokračovali v plnení úloh operácie EUFOR ALTHEA a pozorovateľskej misie EUMM v Gruzínsku. V auguste 2017 sa SR zapojila do operácie EUNAVFOR MED Sophia a prispieva tak k prerušovaniu prevádzačských sietí v južnej časti centrálneho Stredomoria a kontrole uplatňovania embarga OSN na dovoz zbraní do Líbye.

Spustenie PESCO v závere roka 2017 predstavuje základný rámec ďalšej angažovanosti SR v rámci SBOP v roku 2018. SR bude klásť dôraz na dodržiavanie záväzkov PESCO, plnenie národných implementačných plánov a úspešnú realizáciu prvých projektov PESCO. Ambíciou SR bude úspešne rozvinúť svoj vlastný projekt PESCO EuroArtillery zameraný na nepriamu palebnú podporu a presvedčiť čo najviac členských štátov EÚ o zapojení sa doň. V roku 2018 bude SR klásť dôraz aj na rozvoj ďalších obranno-bezpečnostných iniciatív, predovšetkým Európskeho obranného fondu, Koordinovaného medziročného prehľadu o obrane a Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu. Záujmom SR bude čo najefektívnejšie prepojenie súčasných iniciatív SBOP, pričom centrálnym bodom tohto prepojenia by malo byť PESCO. SR bude tiež podporovať ďalšiu spoluprácu medzi EÚ (SBOP, PESCO) a NATO. Jednou z oblastí, kde SR očakáva napredovanie takejto spolupráce, je vojenská mobilita, pričom zjednodušenie a urýchlenie cezhraničného vojenského transportu v EÚ sa nachádza tiež medzi záväzkami PESCO. Ďalším zo záväzkov PESCO je výrazná angažovanosť v operáciách a misiách EÚ, v čom bude SR aj v roku 2018 pokračovať, pričom tiež zváži ďalší príspevok v prípade zahájenia novej operácie EÚ.

Rozvojová spolupráca

EÚ a jej členské štáty v roku 2017 naďalej upevňovali svoje postavenie vedúceho svetového poskytovateľa pomoci. Údaje OECD ukazujú, že oficiálna rozvojová pomoc, ktorú poskytla EÚ a jej členské štáty, dosiahla v roku 2016 75,5 miliárd eur. Údaje za rok 2017 neboli v čase prípravy správy dostupné.

SR sa v roku 2017 aktívne podieľala na formovaní a realizácii rozvojovej politiky EÚ. Dôraz bol kladený na boj proti chudobe, dosiahnutie udržateľného rozvoja, dodržiavanie ľudských práv, princípov demokracie a právneho štátu. Na európskej úrovni pokračovali aktivity zamerané na implementáciu novej rozvojovej Agendy 2030 v externom prostredí, vrátane financovania rozvoja. Kľúčovým momentom bolo schválenie nového Európskeho konsenzu o rozvoji, ktorému predchádzali intenzívne rokovania a ktorý bol oficiálne podpísaný počas Európskych rozvojových dní v júni 2017. Osobitná pozornosť bola venovaná budúcnosti partnerstva EÚ s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria (ACP). Medzi tematické priority patrila migrácia, Externý investičný plán, prepojenie humanitárnej a rozvojovej intervencie, rodová rovnosť, budovanie odolnosti a digitalizácia v rozvoji.

SR sa aktívne zapájala na finálnych rokovaniach o Externom investičnom pláne, najmä v kontexte zriadenia Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), ktorého cieľom je dosahovanie udržateľných cieľov a adresovanie príčin migrácie v partnerských (rozvojových) krajinách, a to prostredníctvom investícií pre súkromný sektor (najmä pre malé

a stredné podniky v oblastiach ako infraštruktúra, energetika, vodné hospodárstvo, informatizácia spoločnosti, životné prostredie atď.) SR bola aktívne zapojená a výrazne prispela k spusteniu Vonkajšieho investičného plánu, najmä čo sa týka jeho legislatívneho procesu počas SK PRES, kde bola v pomerne rýchlom čase dosiahnutá spoločná pozícia Rady EÚ. Vonkajší investičný plán má prostredníctvom EFSD predpoklad zmobilizovať investície až do výšky 44 mld. eur. Nariadením sa založil aj systém garancie, ktorého cieľom bude mobilizácia ďalších zdrojov prostredníctvom zníženia rizika. Práve systém garancie znamená vysokú pridanú hodnotu iniciatívy. EP (jedným zo spravodajcov bol E. Kukan) schválil nariadenie k EFSD v júli 2017, v Rade EÚ bol návrh nariadenia schválený koncom septembra 2017. Oficiálne bol EFSD a Vonkajší investičný plán predstavený na 5. samite EÚ-AÚ (29. - 30.11. 2017, Abidžan).

Kľúčovým momentom v procese nastavenia vzťahov v rámci procesu „post-Cotonou“ bolo uskutočnenie 5. samitu EÚ-AÚ5 (Abidžan, 29.-30.11.), ktorému dominovala téma mládeže s participáciou mládežníckych delegácií z Európy a Afriky. Jeho hlavným výstupom bola politická deklarácia o spoločných EÚ-AÚ prioritách v strategických oblastiach (pracovné možnosti pre mládež, mier a bezpečnosť, migrácia a mobilita, a pod). Pri téme mobility a migrácie delegáti potvrdili užitočnosť podpory mobility študentov a akademikov v Afrike a výmenných programov medzi Afrikou a Európou (ako napr. Erasmus). Samit venoval pozornosť aj otázke nelegálnej migrácie a jej základných príčin, najmä po medializácii kritickej humanitárnej situácie utečencov v Líbyi, kde sú často obeťami obchodovania s ľuďmi, násilia, prevádzačstva a ďalšieho porušovania ľudských práv. Lídri oboch kontinentov prijali spoločné vyhlásenie vyzývajúce na medzinárodnú spoluprácu v boji proti pôvodcom kriminálnych činov v Líbyi, aj mimo nej. V tomto smere bola na okraj samitu vytvorená tzv. Joint Migration Task Force s AÚ a OSN s cieľom ochrániť životy migrantov a utečencov, osobitne v Líbyi, urýchliť ich dobrovoľný návrat do krajín pôvodu, ako aj urýchliť znovuzačlenenie tých, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu. Taktiež bolo navrhnuté oživenie ministerského politického dialógu EÚ-AÚ a rezonuje aj snaha o posilnenie pozície EÚ smerom k mierovým misiám.

Vo vzťahu k Afrike bola zdôrazňovaná o.i. aj otázka dofinancovania severoafrického okna Núdzového fondu EÚ pre Afriku (vo fonde akútne v roku 2017 chýba 110 mil. eur). SR v tomto kontexte poskytla dodatočný príspevok vo výške 1 mil. eur na podporu prebiehajúcich aktivít v Líbyi. SR taktiež poskytne príspevok v rámci V4 spoločného príspevku do EUTF Afrika na projekt integrovaného riadenia hraníc. Celková výška príspevku je 35 mil. eur, každý zo štátov prispeje rovným dielom.

V oblasti humanitárnej a potravinovej pomoci sa diskusia orientovala primárne na plnenie záväzkov zo Svetového humanitárneho samitu a strategické nastavenie efektívnej humanitárnej intervencie. Osobitná pozornosť bola venovaná problematike prepojenia humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce, ku ktorej bola diskusia zahájená počas SK PRES. Sfunkčnenie prepojenia vyžaduje systémové a kultúrne zmeny v prístupe k využívaniu synergie a spolupráce medzi aktérmi humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce. Prijaté závery Rady k tejto problematike tiež potvrdzujú nevyhnutnosť posilnenia odolnosti práve aj prostredníctvom nexusu.

Diskusia sa ďalej sústredila na aktuálne humanitárne krízy s dôrazom na Sýriu, Jemen, Irak, Somálsko, Etiópiu, Stredoafrickú republiku, Nigériu, Ukrajinu, Palestínu a iné. Za najefektívnejšiu formu odpovede na krízy s cieľom znížiť objem humanitárnych potrieb sú považované prevencia konfliktov, ich riešenie a budovanie mieru politickými aktérmi. Pri pretrvávajúcich krízach je prepojenie na rozvojových aktérov v rámci budovania

5 Africká únia

odolnosti kľúčové. Potvrdená bola potreba efektívnejšieho nastavenia systému poskytovania humanitárnej pomoci, vrátane cash-based prístupov, nestrannej analýzy potrieb a lepšej vzájomnej informovanosti.

Dôležitým momentom bolo oficiálne spustenie spoločného projektu krajín V4 financovaného zo zdrojov Núdzového zvereneckého fondu EÚ v celkovej hodnote 2 mil. eur. Grant je zameraný na rozšírenie už existujúceho projektu SlovakAid na podporu malých farmárov v Keni pri pestovaní a predaji tradičných plodín (orechov). Grant bude manažovaný Slovenskou agentúrou pre rozvojovú spoluprácu (SAMRS) a implementovaný mimovládnymi subjektmi z krajín V4. SAMRS sa tak stala prvou implementačnou agentúrou z „EÚ 13“, ktorá získala možnosť administrovať prostriedky EÚ. Podpisom subkontraktov bola zavŕšená intenzívna dvojročná prípravná práca a implementácia projektu by mala trvať štyri roky.

Využitie nových technológii a inovácii na rozvojové účely je čoraz viac v popredí poskytnutej pomoci rozvojovým krajinám – preto sa diskusia o digitalizácii v rozvoji dostáva do popredia. EÚ, ako jeden z lídrov technologického pokroku, sa zameriava na podporu budovania digitálnych zručností a gramotnosti v rozvojovom svete. Digitalizácia otvára nové možnosti pri tvorbe pracovných miest a ekonomického rozvoja a môže taktiež zvýšiť účinnosť poskytovanej humanitárnej pomoci. SR výrazne presadzuje tému digitalizácie, pričom vychádzame z expertízy a potenciálu slovenských aktérov (start-ups) navrhnúť technologické riešenia v oblastiach ako zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, energetika či vo verejnej správe. V prijatých záveroch Rady k digitalizácii v rozvoji sa apeluje na lepšie využitie digitálnych možností na podporu Afriky a susedstva EÚ, s dôrazom na najmenej rozvinuté krajiny a väčšie zapojenie žien a dievčat do digitálneho sveta.

V roku 2018 bude aj naďalej dominovať téma nastavenia partnerstva EÚ s AKT, vrátane diskusií ohľadom negociačnému mandátu na vyjednávania o post-Cotonou s AKT stranou. Účelom rokovaní bude prispieť k posilnenému a plnohodnotnému partnerstvu, ktoré bude prehĺbením spolupráce v politickej, ekonomickej a rozvojovej oblasti. Nemenej dôležitou bude implementácia Agendy 2030, strednodobá revízia viacročného programovania, migrácia a reakcia na humanitárne krízy.

Vonkajší obchod

Vzhľadom na svoju otvorenú a proexportne orientovanú ekonomiku presadzovala SR svoje národné ofenzívne a defenzívne záujmy v rokovaniach o dohodách o voľnom obchode EÚ s tretími krajinami, najmä s Japonskom, Mexikom, krajinami MERCOSUR a ASEAN a Čínou (investičná dohoda). SR podporila ochranu ofenzívnych a defenzívnych národných záujmov s dôrazom na postavenie domácich spotrebiteľov, poľnohospodárskych subjektov, malých a stredných podnikov a energeticky náročného priemyslu. SR prihliadala na to, aby nové dohody prispievali k zvýšeniu exportnej výkonnosti SR nielen v tradičných sektoroch (automobilový priemysel, spotrebná elektronika, hutnícky priemysel), ale aj v iných odvetviach s exportným potenciálom (energetika, poľnohospodárstvo, potravinárstvo). Pozornosť je kladená aj na sledovanie, aby otvorenie trhu EÚ malo pokiaľ možno čo najmenej negatívny dopad na postavenie slovenských výrobcov na vnútornom trhu EÚ. Prioritou SR bolo presadzovanie dodržiavania princípu reciprocity a vzájomnej výhodnosti pri súčasnom zachovaní existujúcich environmentálnych, sociálnych a pracovných štandardov EÚ. SR aktívne podporovala aj presadzovanie návrhu nového investičného súdneho systému (ICS) a začatie rokovaní o dohovore o zriadení mnohostranného súdu na urovnávanie investičných sporov, pričom v ňom vidí príležitosť na efektívne uskutočnenie komplexnej reformy režimu medzinárodného riešenia investičných sporov.

Najdiskutovanejšou témou v oblasti vonkajšieho obchodu v roku 2017 bola dohoda o voľnom obchode s Kanadou - CETA (Canada - EU Trade Agreement), ktorá je mimoriadnym úspechom SK PRES a ktorá bola podpísaná po zložitých záverečných rokovaniach 30. októbra 2016. EP schválil dohodu 15. februára 2017, čím EÚ ukončila vnútorné schvaľovacie postupy. Predbežné uplatňovanie uvedenej dohody začalo 21. septembra 2017, nasledovať bude jej ratifikácia členskými štátmi, ktorá ja potrebná na definitívne nadobudnutie jej platnosti. Táto ambiciózna dohoda prináša odbremenenie obchodu tovarov a služieb, odstránenie ciel a obchodných bariér. EÚ aj Kanada odstránili od prvého dňa jej vykonávania clá pre 98 % colných položiek, čo je najlepší výsledok, aký EÚ dosiahla v doterajších rokovaniach o dohodách o voľnom obchode. Clá v priemyselnom sektore budú plne liberalizované, z toho viac ako 99 % už od začatia uplatňovania dohody. To ušetrí exportérom z EÚ ročne na nevybratom cle cca 470 mil. eur. V decembri 2017 sa podarilo zavŕšiť rokovania o dohode o voľnom obchode EÚ s Japonskom. Vo veľmi blízkej dobe je možné očakávať aj dosiahnutie dohody s Mexikom o ďalšom prehĺbení vzájomných vzťahov.

S EP začal trialóg o návrhoch na modernizáciu nástrojov na ochranu obchodu a na uplatňovanie novej antidumpingovej metódy, ktorej cieľom je zachovať efektívne nástroje na ochranu obchodu a zároveň zosúladiť legislatívu EÚ s medzinárodnými záväzkami, ktoré pre EÚ vyplývajú z protokolu o prístupe Číny do Svetovej obchodnej organizácie (WTO). V Rade EÚ začala práca na návrhu nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do EÚ za účelom predchádzania prevzatiu strategických aktív zahraničnými investormi, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a verejný poriadok.

SR presadzovala svoje záujmy aj na pôde WTO, ktorej cieľom je hladko prebiehajúci, slobodný a transparentný medzinárodný obchod. V centre pozornosti boli rokovania o liberalizácii svetového obchodu na multilaterálnej úrovni a dosiahnutie pokroku v rámci Rozvojovej agendy z Doha, príprava 11. Ministerskej konferencie WTO (december 2017 v Buenos Aires), či zasadnutia jednotlivých orgánov WTO.

Ministerstvo hospodárstva SR ďalej aktívne obhajovalo záujmy výrobcov SR s cieľom zachovania férovej súťaže na slovenskom trhu, resp. trhu EÚ. V prípade problémov alebo nekalej súťaže zo strany tretích krajín úzko spolupracovalo s domácimi výrobcami pri šetreniach EK a zavádzaní antidumpingových a antisubvenčných opatrení. Ministerstvo hospodárstva SR je aj kontaktným miestom pre slovenské podnikateľské subjekty pre prípady, keď sa stretnú s problémami alebo bariérami pri vývoze na trhy tretích krajín. Uvedené problémy následne predkladá na rokovania poradného výboru EK pre prístup na trh s cieľom dosiahnuť nápravu a odstránenie obchodných bariér.

SR aktívne využívala aj ďalší nástroj podpory konkurencieschopnosti výrobcov SR - systém colných kvót a suspenzií v rámci spoločného colného sadzobníku EÚ. Ministerstvo hospodárstva SR ako národný orgán zodpovedný za posúdenie a administráciu žiadostí o nové colné suspenzie a kvóty a žiadostí o zmenu existujúcich opatrení schválilo a obhájilo v rámci expertnej skupiny EK pre ekonomické otázky colných sadzieb (ETQG) v roku 2017 spolu 20 nových žiadostí a 6 žiadostí o zmenu existujúcich opatrení. Súhrnná úspora z novozavedených opatrení pre podnikateľské subjekty zo SR predstavuje 830 tis. eur ročne. Nariadenia, ktorými sa otvárajú colné kvóty a poskytujú colné suspenzie, nadobudli platnosť 1. júla 2017, resp. 1. januára 2018.

Presadzovanie záujmov SR s cieľom zlepšiť prístup na trhy tretích krajín spoločne so snahou o zachovanie férovej súťaže pri otváraní sa trhov EÚ budú v roku 2018 pre SR naďalej prioritou. Náležitú pozornosť bude potrebné venovať procesu prípravy nadobudnutia platnosti vynegociovaných dohôd s Japonskom, Singapurom a Vietnamom. Osobitnú pozornosť bude potrebné venovať snahe o skorú finalizáciu rokovaní s Mexikom,

Čínou a krajinami MERCOSUR, ako aj začatie nových dohôd o voľnom obchode s významnými obchodnými partnermi EÚ (napr. Austrália, Nový Zéland, Čile). SR bude spolupracovať s EK na implementácii novej obchodnej a investičnej stratégie EÚ Obchod pre všetkých. SR sa bude naďalej usilovať o vytváranie nového prístupu pre slovenských vývozcov tovarov a služieb a umiestňovanie investícií na trhoch tretích krajín.

3. HOSPODÁRSKE A FINANČNÉ ZÁLEŽITOSTI

Rozpočtové vzťahy SR s EÚ

Rozpočet EÚ na rok 2017 predpokladal záväzky v objeme 157,9 mld. eur a platby 134,5 mld. eur, no v priebehu roka bol viackrát novelizovaný. V súvislosti s formálnym ukončením revízie Viacročného finančného rámca (VFR) 2014-2020 boli v priebehu roka navýšené záväzky rozpočtu EÚ o 500 mil. eur pre boj s nezamestnanosťou mladých a o 275 mil. eur na zriadenie Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj. EÚ sa taktiež finančne podieľala na riešení následkov zemetrasení v Taliansku, k tomuto účelu bol mobilizovaný Fond solidarity EÚ vo výške 1,2 mld. eur. Na druhej strane boli odvody do rozpočtu, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, výrazne znížené, a to najmä z dôvodu mimoriadnych príjmov z pokút, ale aj pomalšej ako očakávanej implementácie politiky súdržnosti ako aj programov VK4 (Globálna Európa).

Rada EÚ pod vedením EE PRES a EP dosiahli v novembri dohodu o rozpočte EÚ na rok 2018, záväzky vo výške 160,1 mld. eur a platby v objeme 144,7 mld. eur predstavujú dostatočný objem aj pre priority SR (v roku 2018 sa očakáva výraznejší nárast čerpania EŠIF). SR je od vstupu do EÚ v pozícii čistého prijímateľa prostriedkov. Na základe dostupných predbežných údajov je možné konštatovať, že celková čistá finančná pozícia SR voči EÚ za obdobie od vstupu do EÚ do 31. decembra 2017 dosiahla úroveň 12,7 mld. eur. Čistá pozícia SR voči EÚ za rok 2017 dosiahla ku 31. decembru 2017 hodnotu 0,7 mld. eur.

Dobudovanie hospodárskej a menovej únie

V priebehu roku 2017 prebiehali intenzívne diskusie venované reforme hospodárskej a menovej únie (HMÚ). EK uverejnila 1. marca 2017 Bielu knihu o budúcnosti Európy, kde uviedla 5 scenárov možného vývoja európskej integrácie. Následne v priebehu prvého polroka 2017 publikovala diskusné dokumenty o posune integrácie v kľúčových oblastiach.

Diskusný dokument o prehĺbení Hospodárskej a menovej únie EK uverejnila 31. mája 2017 a obsahovo nadväzoval na Správu piatich predsedov. Predstavuje možný plán dobudovania HMÚ do roku 2025 v troch oblastiach:

1.finančná únia – dokončenie Bankovej únie a Únie kapitálových trhov,

2.hospodárska a fiškálna únia – zabezpečenie hospodárskej a sociálnej konvergencie, zjednodušenie fiškálnych pravidiel, vytvorenie stabilizačnej funkcie, príprava a vykonávanie nového viacročného finančného rámca,

3.demokratická zodpovednosť a efektívne riadenie – legislatívne a inštitucionálne zmeny posilňujúce demokratické princípy a inštitucionalizovanie eurozóny vrátane vzniku Európskeho menového fondu či ministerstva financií eurozóny.

V súvislosti s úniou kapitálových trhov v roku 2017 pokračovalo úsilie na dosiahnutie plne funkčnej únie prostredníctvom zvýšenia a diverzifikácie zdrojov financovania európskych podnikov a dlhodobých projektov pri zohľadnení zásad subsidiarity a proporcionality. V tejto súvislosti sa pokračovalo v prijímaní iniciatív smerujúcich k odstraňovaniu bariér na kapitálovom trhu a taktiež prebiehala diskusia aj k tzv. Viedenskej iniciatíve, ktorej cieľom je zmapovanie bariér na kapitálových trhoch krajín strednej a východnej Európy. Následne bude predstavená európska stratégia rozvoja regionálnych kapitálových trhov naprieč EÚ. V rámci Akčného plánu pre udržateľné financovanie bola zverejnená predbežná správa, v ktorej sa stanovujú konkrétne kroky na vytvorenie finančného systému na podporu udržateľných investícií. V rámci iniciatívy EÚ pre kolektívne financovanie a partnerské financovanie prebiehali práce na dopadovej

štúdii, ktorá by mala obsahovať návrhy, ako má byť kolektívne a partnerské financovanie v rámci EÚ regulované. V oblasti iniciatívy finančných technológií (FinTech) bola zverejnená verejná konzultácia. V roku 2017 taktiež prebiehali diskusie k problematike centrálnych zúčtovacích protistrán. EK zverejnila legislatívny návrh fungovania európskych orgánov dohľadu, ktorého cieľom je zlepšenie a zefektívnenie fungovania európskych orgánov dohľadu.

Aj v roku 2017 pokračovalo úsilie o dosiahnutie pokroku v dobudovaní Bankovej únie. Dobudovanie tretieho piliera Bankovej únie (Európskeho systému ochrany vkladov - EDIS) ostáva naďalej podmienené znižovaním rizík v bankovom sektore. EK s cieľom oživiť diskusie a rokovania o EDIS predstavila oznámenie, v ktorom navrhuje pozmeniť pôvodné nastavenie EDIS. Diskusie taktiež prebiehali k problematike zvýšenia stability a dôveryhodnosti už existujúceho druhého piliera bankovej únie – Jednotného systému pre ozdravenie a riešenie krízových situácií, resp. diskusie k vytváraniu trvalého zabezpečovacieho mechanizmu – tzv. Backstop-u, kde z pohľadu SR aj naďalej pretrváva preferovaná možnosť využitia Európskeho stabilizačného mechanizmu.

Počas celého roka 2017 prebiehali intenzívne diskusie aj k problematike znižovania rizík v bankovom sektore, resp. balíku reforiem implementujúcich medzinárodne schválené štandardy s cieľom dosiahnutia vyššej odolnosti bánk a zníženia rizík v bankovom sektore. Aj napriek vysokej snahe maltského a estónskeho predsedníctva sa nepodarilo dosiahnuť výraznejší pokrok v budovaní tretieho piliera a všeobecný prístup v oblasti znižovania rizík v bankovom sektore, a tak boli dosiahnuté len správy o pokroku.

Vysokou prioritou sa stala aj snaha znižovať úrovne nesplácaných úverov. Za týmto účelom schválila Rada EÚ Akčný plán na riešenie nesplácaných úverov v Európe. EK a orgány dohľadu nadviazali na tento akčný plán a zintenzívnili prácu na opatreniach, ktoré by mali výrazne prispieť k znižovaniu úrovní nesplácaných úverov a zabrániť ich kumulácii v budúcnosti.

Predseda EK J. - C. Juncker v prejave o stave EÚ predstavil ambicióznu víziu reformy hospodárskej a menovej únie. V nadväznosti na obsah jeho správy uverejnila EK 6. decembra 2017 balík návrhov obsahujúci Návrh na zriadenie Európskeho menového fondu (EMF) zakotveného v právnom rámci EÚ, Návrh na začlenenie podstaty Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe do právneho rámca Únie, Oznámenie o nových rozpočtových nástrojoch pre stabilnú eurozónu v rámci Únie a Oznámenie o možných funkciách európskeho ministra hospodárstva a financií.

Prvé oficiálne zasadnutie Európskej rady v súlade s agendou lídrov v dňoch 14.-15. decembra 2017 predstavovalo isté vyústenie celoročných debát k dobudovaniu a prehlbovaniu HMÚ. Medzi lídrami panovala zhoda, že obdobie pozitívneho vývoja ekonomiky EÚ treba využiť na posilnenie odolnosti eurozóny. Dôležitým momentom diskusie bolo odhodlanie pokročiť v budovaní bankovej únie. Okrem dobudovania bankovej únie by mala byť prioritou aj transformácia Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Potvrdený bol prístup D. Tuska, ktorý je založený na prioritizácii oblastí, t. j. najprv dobudovanie bankovej únie a únie kapitálových trhov, kde sa očakáva jednoduchšie dosiahnutie dohody, a až následne prechod k ďalším témam. Kľúčovou by mala byť pracovná úroveň rokovaní, ktorá by mala definovať, čo sa bude považovať za dostatočný pokrok pri znižovaní rizika v bankovom sektore. Na tú nadviaže plánovaný summit v inkluzívnom formáte (EÚ27) v júni 2018. Pozitívne možno vnímať ochotu lídrov dokončiť bankovú úniu ešte v rámci súčasného volebného cyklu EÚ. V oblastiach, v ktorých bude dosahovanie dohody náročné (napr. euro-rozpočet), bolo dohodnuté zvolať summit vo formáte EÚ19 v 1. polroku 2018. Pozitívne sa dá zhodnotiť fakt, že z pohľadu dokončenia HMÚ nebola uzavretá cesta pre jej prehlbovanie v žiadnej z oblastí.

Daňové otázky

V roku 2017 naďalej pokračovalo úsilie členských štátov a EK v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Diskusie v oblasti rozšírenia smernice o administratívnej spolupráci formou automatickej výmeny informácií boli rozšírené o informácie v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (DAC 6). Táto problematika bude výhľadovo pre SR prioritou. Ďalším významným úspechom bolo prijatie niektorých návrhov z balíka EK k vybudovaniu spravodlivého, konkurencieschopného a stabilného systému dane z príjmov právnických osôb v EÚ z jesene 2016, a to smernice Rady, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ATAD 2), ako aj smernice Rady o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia v EÚ.

V rámci externej stratégie EÚ sa Rada ešte počas SK PRES zaviazala k vytvoreniu EÚ zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií a preskúmaniu možných protiopatrení naviazaných na EÚ zoznam do konca roka 2017. Výsledkom práce v roku 2017 boli závery Rady k EÚ zoznamu jurisdikcií, ktoré nespolupracujú v daňovej oblasti, vrátane samotného EÚ zoznamu jurisdikcií, ktoré prijali záväzky na vysokej politickej úrovni upraviť svoje domáce systémy s ohľadom na zistené nesúlady s medzinárodnými štandardmi a protiopatreniami v daňovej a nedaňovej oblasti. Závery Rady schválili ministri financií na decembrovej Rade pre hospodárske a finančné záležitosti a výsledný EÚ zoznam (blacklist) obsahuje 17 jurisdikcií. Zoznam zaviazaných jurisdikcií zahŕňa viac ako 40 krajín a predstavuje dodatočný pozitívny efekt procesu, v ktorom sa podarilo dosiahnuť nadviazanie konštruktívneho dialógu s viacerými problematickými jurisdikciami.

V druhom polroku 2017 EK vydala oznámenie k spravodlivému zdaňovaniu digitálnej ekonomiky v EÚ. Uvedená téma sa stala aj prioritou EE PRES v daňovej oblasti, pričom jej výstupom boli závery Rady prijaté na decembrovom zasadnutí Rady pre finančné a hospodárske záležitosti, ktoré by mali byť ďalej prínosom EÚ do globálnej diskusie pokiaľ ide o zdaňovanie digitálnej ekonomiky. Pre SR je riešenie otázok zdaňovania digitálnej ekonomiky prioritou, preto bude venovať vysokú pozornosť aj očakávaným relevantným legislatívnym návrhom zo strany EK v roku 2018.

V oblasti DPH ministri financií na decembrovej Rade pre finančné a hospodárske záležitosti schválili balík dokumentov k DHP na elektronický obchod. Uvedený balík predstavuje tri legislatívne návrhy: smernicu o DPH, vykonávacie nariadenie k smernici a návrh nariadenia o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom na DPH. Ide o mimoriadne významný legislatívny balík z dôvodu podpory rozvoja jednotného digitálneho trhu, podpory malých a stredných podnikov v obchodovaní na vnútornom trhu a odstraňovaní narúšania hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi z tretích krajín a dodávateľmi z iných členských štátov. Zároveň sa uvedenými legislatívnymi návrhmi posilňuje aj boj proti podvodom.

V oblasti boja proti podvodom a posilnenia spolupráce medzi štátmi EÚ a tretími štátmi sa podarilo dosiahnuť významný míľnik: v decembri 2017 bola najvyššími predstaviteľmi EÚ a Nórskeho kráľovstva podpísaná Dohoda medzi EÚ a Nórskom o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH. Ide o prvú dohodu takéhoto druhu v oblasti DPH a posilňuje spoluprácu medzi členskými štátmi a Nórskom na takej báze, aká v súčasnosti existuje v rámci EÚ.

Počas prvého polroka 2017 rokovala Rada aj o návrhu smernice o DPH, ktorou sa zavádzajú znížené sadzby DPH na e-publikácie a návrhu smernice DPH na umožnenie uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti na kupujúceho pre dodanie tovarov a služieb nad hodnotu 10 000 eur (všeobecný RCM). O týchto

návrhoch rozhodovala Rada pre finančné a hospodárske záležitosti v júni, avšak nedospela k jednomyseľnej politickej dohode.

V októbri 2017 EK predstavila plány na najväčšiu reformu cezhraničného obchodovania v EÚ za posledných 25 rokov. Ide o balík troch legislatívnych návrhov: návrh smernice o DPH, návrh vykonávacieho nariadenia k smernici a návrh nariadenia o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom s cieľom nastolenia konečného, tzv. definitívneho režimu DPH v oblasti EÚ cezhraničného obchodovania. Cieľom uvedených návrhov je, aby bol systém DPH jednoduchší, odolnejší voči podvodom a robustnejší. V predloženom balíku sa navrhuje zásadná zmena súčasného systému DPH tak, aby bolo aj dodanie tovaru cezhranične zdaňované v členskom štáte určenia a osobou povinnou platiť daň by bol dodávateľ. Do času zavedenia konečného režimu sa navrhujú zmeny súčasných pravidiel a prechodné zjednodušenia pre podnikateľov.

V decembri 2017 predložila Komisia návrh nariadenia Rady (EÚ) o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH.

V oblasti spotrebných daní Rada pre finančné a hospodárske záležitosti schválila na svojom decembrovom zasadnutí aj Závery Rady o správe EK k smernici Rady 2008/118/EC. Cieľom správy EK je odstrániť nesúlad medzi daňovými a colnými predpismi a zároveň uľahčiť daňové postupy pri cezhraničnom obchode a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie pre hospodárske subjekty. SR počas technických diskusií plne podporovala prijatie Záverov Rady, ktoré zaväzujú Európsku komisiu k predloženiu legislatívneho návrhu na zmenu uvedenej smernice, ktoré budú mať priamy dopad na legislatívu SR.

V rámci štruktúr zaoberajúcich sa riešením colných otázok sa v priebehu roka 2017 prediskutovávali návrhy nariadení, ktoré by mali zlepšiť podmienky pre účinnejšie predchádzanie a odhaľovanie aktivít, z ktorých zisky sú zneužívané na financovanie terorizmu. Počas maltského predsedníctva (MT PRES) boli ukončené diskusie k návrhu nariadenia o kontrole pohybu hotovosti („Cash Controls“) a počas EE PRES prebiehali diskusie k návrhu nariadenia o dovoze tovaru kultúrneho charakteru. Najmä v druhej polovici roka sa hľadali spôsoby ako zvýšiť efektívnosť vynakladaných nákladov a súčasne zabezpečiť udržateľnosť colných IT systémov.

Hospodárska politika a verejné financie

SR v apríli 2017 odovzdala EK Program stability a Národný program reforiem, ktorá po ich vyhodnotení v máji publikovala špecifické odporúčania, následne schválené Európskou radou. Špecifické odporúčania sú, podobne ako minulý rok, zamerané na: efektívnejšie zdravotníctvo; zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných a žien; kvalitné vzdelávanie a zapojenie marginalizovaných skupín; zlepšenie verejného obstarávania; boj proti korupcii a vymáhanie existujúcej legislatívy; znižovanie administratívnych bariér pre podnikanie a zefektívnenie súdnictva. Oproti minulému roku EK už nenavrhuje opatrenia na zlepšenie výberu daní vzhľadom na pokrok pri boji s daňovými únikmi a zlepšenie úspešnosti výberu v posledných rokoch.

SR naďalej plnila pravidlá preventívnej časti Paktu stability a rastu. Deficit verejných financií za rok 2017 by mal klesnúť na úroveň 1,6% HDP a dlh na 50,6% HDP. Na jeseň 2017 predložili členské štáty eurozóny svoje návrhy rozpočtov na rok 2017. Slovenský návrh bol posúdený v čiastočnom súlade s pravidlami Paktu stability a rastu.

Európsky fond pre strategické investície

Členské štáty a EP dosiahli v septembri 2017 dohodu o rozšírení Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) – tzv. EFSI 2.0. EP následne v decembri 2017 prijal nariadenie, ktorým sa predlžuje fungovanie EFSI do roku 2020, zvyšuje sa jeho kapacita na

500 mld. eur, ako aj príslušná garancia EÚ zo 16 na 26 mld. eur. Nariadenie o EFSI 2.0 upravuje aj niekoľko technických aspektov fungovania fondu s dôrazom na zvýšenie transparentnosti, posilnenie technickej podpory cez Európske centrum investičného poradenstva, zlepšenie doplnkovosti a udržateľnosti vybraných projektov.

Stabilizačné mechanizmy a programové krajiny

V roku 2017 pokračoval tretí program finančnej pomoci Grécku, ktorý bol schválený v lete 2015 v celkovej výške 86 mld. eur. Uvoľňovanie jednotlivých tranží je podmienené zavádzaním prísnych reformných opatrení. V lete 2017 sa ukončila druhá kontrolná misia programu a na základe pozitívneho hodnotenia inštitúcií bola Grécku postupne vyplatená tretia tranža vo výške 8,5 mld. eur. V súčasnosti prebieha tretia kontrolná misia.

Európska komisia 6. decembra 2017 predložila návrh transformácie Európskeho stabilizačného mechanizmu na tzv. Európsky menový fond, ktorý by mal postavenie inštitúcie EÚ, a okrem iného by mal prominentnú úlohu pri príprave a manažovaní programov finančnej pomoci.

Viacročný finančný rámec

EK má v máji 2018 predložiť balík približne 70 legislatívnych návrhov pre Viacročný finančný rámec po roku 2020. Očakáva sa, že vyjednávania o štruktúre rozpočtu EÚ po roku 2020, výške a zložení príjmov a výdavkov EÚ a o podmienkach využívania programov EÚ budú prebiehať do roku 2020.

Cieľom SR bude dosiahnuť vyváženú dohodu o Viacročnom finančnom rámci po roku 2020, ktorá zabezpečí ďalší rozvoj EÚ, jej regiónov a bude mať adekvátnu schopnosť reagovať na nepredvídateľné udalosti. Pre SR je dôležité pokračovanie v dokončovaní hlavných projektov EÚ. Nové výzvy EÚ by nemali byť financované na úkor konvergencie jednotlivých krajín a regiónov EÚ, ktorá je predpokladom úspešného prehlbovania ekonomickej integrácie. SR podporuje jednoduchý, transparentný a spravodlivý systém vlastných zdrojov EÚ.

4. SPRAVODLIVOSŤ A VNÚTORNÉ ZÁLEŽITOSTI

Trestné právo

Oblasti trestného práva dominovalo prijatie nariadenia, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry6. Cieľom nariadenia je zabezpečiť efektívnejšie trestné stíhanie trestných činov spojených s podvodmi proti finančným záujmom EÚ. S implementáciou nariadenia súvisí aj úprava budúcich vzťahov s partnerskými inštitúciami a službami, ako je EUROJUST, Europol, OLAF, ale aj s tretími krajinami či inými medzinárodnými organizáciami.

V roku 2017 bola dosiahnutá aj politická dohoda medzi EP a Radou na smernici o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. Uvedená smernica posilňuje právny rámec ochrany finančných záujmov EÚ prostredníctvom trestného práva a súčasne tvorí hmotnoprávny základ výkonu právomoci Európskej prokuratúry.

Diskusie o súvisiacom návrhu nariadenia o Eurojuste sa posunuli výrazne vpred a sú v štádiu hľadania medziinštitucionálnej dohody v rámci trialógov.

Významným nástrojom v trestnoprávnej oblasti je aj rozšírenie súčasného Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) o výmenu informácií o predchádzajúcich odsúdeniach občanov tretích krajín. K pôvodnému návrhu smernice ECRIS predložila EK v lete 2017 doplňujúci návrh nariadenia ECRIS-TCN. K obom legislatívnym návrhom sa podarilo koncom roka dosiahnuť všeobecné smerovanie na decembrovej Rade pre spravodlivosť a vnútorné veci.

Diskusie pokračovali aj o návrhu nariadenia o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a konfiškáciu, ku ktorému členské štáty prijali všeobecné smerovanie s výhradou jedného členského štátu.

Na júnovom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci bolo prijaté všeobecné smerovanie k návrhu smernice o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva.

V roku 2017 sa začalo rokovať aj o návrhu smernice o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu. Diskusie položili dobrý základ pre schválenie budúceho všeobecného smerovania.

Pokiaľ ide zefektívnenie vzájomnej spolupráce v kybernetickom priestore, realizovala sa séria expertných stretnutí k téme zabezpečenia prístupu k elektronickým dôkazom. Výsledkom reflexného procesu bude predloženie nového legislatívneho návrhu v roku 2018. K téme uchovávania údajov na účely trestného konania naďalej prebieha reflexný proces.

Civilné právo

Medzi priority v oblasti civilného práva aj v roku 2017 patrili návrhy smerníc o zmluvnom práve predložené EK v decembri 2015 - návrh smernice o dodávaní digitálneho obsahu, ktoré sa začali počas holandského predsedníctva. Začiatkom roka boli zahájené diskusie o revidovanom znení návrhu smernice, ktoré bude presunuté do trialógov s Európskym parlamentom. Diskusie budú pokračovať aj pokiaľ ide o návrh smernice o online predaji tovaru.

Pokiaľ ide o revidované znenie nariadenia Brusel IIa, ministri sa na decembrovej Rade pre spravodlivosť a vnútorné veci zhodli na zrušení tzv. exekvatúru a na potrebe hľadania kompromisných riešení ohľadom procesného modelu. Tento návrh si bude vyžadovať ďalšie hĺbkové diskusie a bude predstavovať prioritu aj budúci rok.

Komisia koncom roku 2016 predložila návrh smernice o insolvencii a druhej šanci (tzv. Insolvency II), ktorý sa v roku 2017 prerokovával na technickej úrovni. Cieľom návrhu

6 nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017

je zabezpečiť väčšiu právnu istotu pre zahraničných investorov a podnietiť včasnú reštrukturalizáciu životaschopných spoločností, ktoré sú vo finančnej tiesni. Neefektívna a odlišná úprava konkurznej právnej úpravy podľa názoru EK sťažuje investorom posúdiť úverové riziko, najmä ak zvažujú cezhraničné investície.

E-justice

V roku 2017 bolo hlavnou udalosťou sprístupnenie novej verzie Európskeho portálu elektronickej justície, ktorý zverejňuje dôležité informácie z oblasti spravodlivosti. Ťažisko prác v oblasti e-justície je v jednotlivých expertných skupinách.

V júni bolo spustené prepojenie obchodných registrov členských štátov. Boli prijaté závery Rady o online publikácii súdnych rozhodnutí a tiež závery Rady o prepojení elektronických registrov závetov (SR je členom Európskej siete prepojených registrov RERT).

EK taktiež uskutočnila niekoľko expertných stretnutí zameraných na zriadenie elektronickej platformy na zasielanie európskeho vyšetrovacieho príkazu a elektronických dôkazov. Ide o proces, ktorý vychádza zo záverov Rady a bude mať zásadný dopad na efektívnosť justičnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ. Cieľom stretnutí bolo posúdiť technické a právne aspekty súvisiace so zriadením platformy v členských štátoch EÚ. Tento proces by mal v oblasti e-justice patriť k prioritám, pričom jeho ukončenie je naplánované na koniec roka 2019. V budúcnosti sa predpokladá využitie platformy aj pre iné inštitúty (napr. žiadostí o vzájomnú právnu pomoc), čo akcentuje jej dôležitosť.

Migrácia

Migračná politika naďalej patrí k hlavným prioritám SR. V tomto smere SR už dlhodobo presadzuje konštantnú pozíciu a zasadzuje sa za uplatnenie komplexného a vyváženého prístupu k riešeniu problematiky migrácie.

V roku 2017 pokračovali v Rade intenzívne práce na legislatívnych návrhoch z tzv. azylových balíkov v rámci reformy spoločného európskeho azylového systému (CEAS). Počas roka 2017 sa podarilo dospieť k dohode na úrovni Rady EÚ pri veľkej časti návrhov, ktoré sa následne stali predmetom trialógov. Z pohľadu SR bolo kľúčové, aby legislatívne návrhy vo finálnej podobe prispeli k vytvoreniu skutočne efektívneho a funkčného systému založeného na dodržiavaní prijatých pravidiel a EÚ acquis.

V kontexte celkovej reformy CEAS prebiehali paralelné rokovania ohľadom nastavenia princípov zodpovednosti a solidarity v rámci revízie dublinského nariadenia. SR aj naďalej aktívne presadzovala svoje odmietavé stanovisko voči akýmkoľvek prvkom povinného prerozdeľovania žiadateľov o azyl a dlhodobo upozorňuje, že solidaritu je nutné vnímať v širšom zmysle a v rovnováhe k princípu zodpovednosti. Počas celého roka 2017 SR aktívne demonštrovala svoju solidaritu najmä poskytnutím finančnej, materiálnej a technickej pomoci a v podobe vyslaní svojich expertov do štátov najviac postihnutých migračnou krízou (Taliansko, Grécko).

Vzhľadom na neutíchajúci nápor migrantov na európsky kontinent zostáva stabilná, udržateľná a správne riadená migračná a azylová politika pre SR kľúčovou prioritou aj pre rok 2018. SR bude v oblasti migrácie a azylu naďalej podporovať opatrenia, ktoré prispejú k väčšej efektivite a odolnosti CEAS, umožnia získať ochranu tým, ktorí ju skutočne potrebujú a na druhej strane eliminujú pull faktory podnecujúce príchody migrantov do EÚ. Postoj SR v otázke povinných prerozdeľovacích mechanizmov zostáva nezmenený. Z hľadiska celkového prístupu k migrácií bude SR aj naďalej akcentovať potrebu zabezpečenia dôkladnej ochrany vonkajšej hranice EÚ, zefektívnenie návratovej politiky a posilnenie spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitu migrantov.

SR aj v roku 2017 aktívne prispievala k zmierneniu dopadov migračnej krízy. Z personálneho hľadiska bolo realizovaných 83 vyslaní v rámci misií Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže a 155 vyslaní bilaterálne do štátov zasiahnutých migračnou krízou (Srbsko, Macedónsko). Do misií Európskeho podporného úradu pre azyl bolo realizovaných 17 vyslaní, pracovníci Migračného úradu pôsobili v Taliansku, Grécku a na Cypre. V rámci misie EUNAVFOR MED Sophia pôsobilo v druhom polroku 2017 desať slovenských vojakov na nemeckej lodi, v januári 2018 ich vystriedala ďalšia rotácia.

V rámci rozvojovej pomoci SR v roku 2017 prispela celkovou sumou (multilaterálne a bilaterálne) 6 328 372 eur. Ide napr. o príspevky mimovládnemu sektoru (IOM) či príspevok do Zvereneckého fondu pre Afriku (1 mil. eur). V decembri 2017 bol na Európskej rade prezentovaný spoločný príspevok krajín V4 o výške 35 mil. eur, ktorý má slúžiť na zabezpečenie južnej líbyjskej hranice. Jednotlivé krajiny V4 sa na danej sume podieľajú rovným dielom (8,75 mil. eur).

Ochrana vonkajších hraníc

V oblasti ochrany vonkajších hraníc v roku 2017 prebehlo legislatívne čítanie návrhu nariadenia k európskemu systému pre cestovné informácie a povolenia ETIAS, ktorého skoré schválenie SR podporuje a neuplatňuje k súčasnému kompromisnému textu žiadne zásadné výhrady. Taktiež prebehlo legislatívne čítanie návrhu nariadenia k revízii kódexu schengenských hraníc7, voči ktorému SR vzniesla výhrady. EK navrhuje zmeniť časti kódexu, ktoré upravujú podmienky, postup a maximálnu dĺžku kontrol na vnútorných hraniciach. Návrh smeruje k tomu, aby štáty želajúce si zaviesť kontroly na vnútorných hraniciach mali k dispozícii túto možnosť na dlhšie obdobie. SR naopak presadzuje zmeny v texte zamerané proti zneužívaniu inštitútu dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc.

V roku 2018 sa SR zameria na efektívnu implementáciu nariadenia systému vstup/výstup8, a to prostredníctvom aktívneho členstva SR v novozriadenom výbore EK, ktorého úlohou bude príprava vykonávacích rozhodnutí k danému nariadeniu.

Počas roka 2017 SR tiež podporovala prijatie súboru troch návrhov EK zameraných na zlepšenie a rozšírenie využívania Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) s cieľom zvýšenia jeho účinnosti a efektívnosti, ako aj dosiahnutia vyššej interoperability existujúcich a budúcich systémov presadzovania práva a riadenia hraníc.

Vnútorná bezpečnosť

Po schválení právnych aktov bude pre SR jednou z prioritných úloh na rok 2018 zabezpečenie implementácie funkcionalít vyplývajúcich z nového právneho základu upravujúceho prevádzku Schengenského informačného systému.

V otázke vnútornej bezpečnosti sa SR v roku 2017 sústredila na nadviazanie na aktivity SK PRES v oblasti boja proti environmentálnej trestnej činnosti na úrovni EÚ. V spolupráci s MT PRES sa SR podarilo presadiť, aby sa environmentálna kriminalita stala jednou z 10 priorít EÚ Cyklu politík 2018-2021 Európskej multidisciplinárnej platformy proti kriminálnym hrozbám (EMPACT). S prihliadnutím na zásluhy SR v tejto oblasti bola v rámci nadchádzajúceho politického cyklu SR ustanovená za „co-driver“ pre prioritu

7 návrh nariadenia, ktorým sa mení Kódex schengenských hraníc, pokiaľ ide o pravidlá vzťahujúce sa na dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc

8 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2226, ktorým sa zriaďuje systém vstup/výstup na zaznamenávanie údajov o vstupe a výstupe štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice členských štátov a o odopretí ich vstupu a stanovujú podmienky prístupu do systému vstup/výstup na účely presadzovania práva, a ktorým sa mení Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a nariadenia (ES) č. 767/2008 a (EÚ) č. 1077/2011

environmentálna kriminalita a spolu s Francúzskom, Španielskom a Talianskom sa stala lídrom v oblasti boja proti environmentálnej kriminalite v EÚ. V roku 2017 SR tiež participovala v projekte EMPACT na ďalších troch podprioritách: útoky na počítačové systémy (Cyber Attacks); zneužívanie detí online (Child Sexual Exploitation Online) a podvody s platobnými kartami (Non-Cash Payment Frauds).

V roku 2018 budú aktivity SR ďalej sústredené na aktívnu účasť v operačných akčných plánoch priorít projektu EMPACT pre rok 2018, na prípravu operačných akčných plánov pre nadchádzajúce obdobie a pokračovanie spolupráce s EU IRU pri preverovaní internetového obsahu súvisiaceho s terorizmom.

V oblasti boja proti terorizmu a jeho financovaniu sa SR v roku 2017 zamerala na realizáciu projektu Národného hodnotenia rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v podmienkach SR ako komplexného systému hodnotenia možností zneužitia produktov finančného a nefinančného sektora na účely legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Dôležitou uskutočnenou aktivitou s medzinárodným dosahom sa stal workshop Národného hodnotenia rizika za účasti predstaviteľov Svetovej banky, ako aj vysokopostavených funkcionárov všetkých zúčastnených rezortov.

V rámci priorít na rok 2018 SR plánuje predložiť vláde SR výsledky a zistenia z Národného hodnotenia rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky a vypracovať návrh implementácie odporúčaní vyplývajúcich z Nadnárodného hodnotenia rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu realizovaným Európskou komisiou.

Ochrana osobných údajov

V roku 2017 prebiehal legislatívny proces k návrhu nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov9, uplatňovať by sa malo začať 25. mája 2018, spolu s nariadením e-privacy a nariadením o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov.

V rámci informačného systému vnútorného trhu (IMI System) prebieha vytváranie mechanizmu konzistentnosti podľa nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov pre Európsky výbor pre ochranu osobných údajov.

V rámci EÚ sa Úrad na ochranu osobných údajov podieľa aj na modernizácii Dohovoru Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, ktorý stále nie je uzavretý.

9 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES

5. ZAMESTNANOSŤ, SOCIÁLNA POLITIKA A ZDRAVIE

Sociálna politika

Zneistenie vyvolané posilnením a vstupom pravicovo-populistických strán do národných parlamentov a možnými dopadmi prebiehajúcich rokovaní o brexite sa premietlo aj do sociálnej agendy EÚ. Pretrvávajúce rozdiely medzi členskými štátmi v odmeňovaní a v celkovom hospodárskom výkone našli na jednej strane odozvu v boji s tzv. sociálnym dumpingom. Zatiaľ čo v krajinách prevažne západnej Európy sú nižšie mzdové nároky migrujúcich pracovníkov zo strednej a východnej Európy vnímané ako zdroj vnútropolitického napätia, krajiny zväčša strednej a východnej Európy vidia v niektorých opatreniach EÚ a jednotlivých členských štátov tendencie okliešťovania možností konkurovať na vnútornom trhu.

Okrem politicky a technicky náročnej agendy vysielania pracovníkov, ktorá dominovala roku 2017, možno v roku 2018 očakávať diskusiu o indexácii rodinných prídavkov. Napriek jednoznačnému odmietnutiu indexu životnej úrovne EK, podľa ktorého by sa upravovali rodinné prídavky na základe životnej úrovne krajiny bydliska dieťaťa a nie krajiny zamestnania rodiča, nová rakúska vláda už avizovala takéto opatrenie. I keď je navrhnutie typu celoeurópskej indexácie rodinných prídavkov zo strany EK do konca jej funkčného obdobia málo pravdepodobné, možno očakávať, že rakúske opatrenie výrazne posilní symptóm nedôvery „občanov druhej kategórie“ v strednej a východnej Európe voči EÚ, ktorých sa toto opatrenie bezprostredne a výrazne dotkne. Pre spoluprácu v Slavkovskom formáte môže zavedenie indexácie znamenať ústup sociálnej agendy. Naopak, a špeciálne v kontexte nadchádzajúceho V4 SK PRES, bude dôležité rátať s potrebou operatívne reagovať na rakúske opatrenia a s tým spojeným koordinovaným postupom regiónu.

Avizovanú rakúsku indexáciu rodinných prídavkov treba vnímať v širšom politickom kontexte opatrení, medzi ktoré patrí aj smernica o vysielaní pracovníkov. Týmito krokmi časť členských štátov na jednej strane síce argumentuje mzdovou konvergenciu výhodnou pre zamestnancov z „východu“ i „západu“ (prípad vysielaných pracovníkov) dôležitou i pre väčšiu kohéziu EÚ, na strane druhej zároveň tieto štáty „chránia“ svoje trhy práce v kontexte vnútropolitických anti-imigračných nálad zameraných aj proti pracovnej imigrácii z chudobnejších krajín EÚ (vysielanie a indexácia).

Druhým trendom vyplývajúcim z rozdielnych východiskových situácií členských krajín je (deklarovaná) snaha o postupné preklenutie rozdielov prostredníctvom väčšej ekonomickej a sociálnej konvergencie. Táto by sa mala realizovať prostredníctvom dobudovania architektúry hospodárskej a menovej únie, s čím súvisia aj možné scenáre prehlbovania integrácie EÚ v sociálnej oblasti. Politicky projekt (do)budovania sociálnej dimenzie EÚ reprezentuje 20 usmernení, ktoré EK predstavila v apríli 2017 pod názvom Európsky pilier sociálnych práv (EPSP). Medziinštitucionálne vyhlásenie k EPSP bolo podpísané ministrami na Rade pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti a následne predstaviteľmi EP, EK a Rady 17. novembra 2017 na Sociálnom samite v Goethenburgu. Napriek tomuto symbolicky významnému kroku (aj voči verejnosti EÚ), zostáva hlbšia sociálna integrácia EÚ naďalej mimoriadne citlivou pre členské štáty. Výsledky verejnej konzultácie k Európskemu pilieru sociálnych práv, ktoré EK zverejnila začiatkom roka 2017 jasne poukazujú na to, že aj do budúcnosti budú členské štáty skôr skeptické zdieľať kompetencie v tejto oblasti, keďže ju považujú za národnú kompetenciu. Po sérii parlamentných volieb v roku 2017, je táto tendencia ešte jasnejšia. Realizácia EPSP bude teda v budúcnosti s vysokou pravdepodobnosťou prebiehať ako predkladanie tematicky zameranej legislatívy zo strany EK, s väčším dôrazom na sociálnu oblasť v rámci Európskeho semestra a individuálne kroky zo strany členských štátov.

Prihliadajúc na ambíciu SR byť súčasťou budúcej užšej integrácie EÚ na čele s Francúzskom a Nemeckom, bude pre SR aj v roku 2018 v sociálnych politikách EÚ výzvou zosúladiť svoje pozície tak, aby boli kompatibilné s V4 a možným integračným jadrom.

Mobilita pracovníkov

Dominujúcou témou roka 2017 bola téma vysielania pracovníkov. Po jeden a pol ročnej politickej debate sa podarilo dosiahnuť dohodu na tomto politicky silne polarizujúcom spise. SR, ktorá sa na spise intenzívne podieľala už počas SK PRES a apelovala na kompromis medzi východom a západom, ho aj napriek vydaniu počiatočnej žltej karty podporila. Dosiahnuté všeobecné smerovanie bolo možné vďaka tzv. suspenzačného článku, ktorý zaručil, že novo dohodnuté podmienky smernice o vysielaných pracovníkoch sa nebudú uplatňovať na sektor dopravy a to až do doby, kým sa tieto nedohodnú v príslušnej sektorovej legislatíve (lex specialis), ktorá sa rokuje vo formácii Rady pre telekomunikácie a dopravu. Kompromisný text Rady stanovuje 18 mesiacov vyslania a prechodné obdobie aplikácie 4 roky. BG PRES má ambíciou uzatvoriť trialóg k tomuto spisu v prvej polovici roka 2018.

Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia

Decembrová Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti priniesla dohodu na čiastočnom všeobecnom smerovaní k revízií pravidiel o koordinácií sociálneho zabezpečenia, a to v oblasti dávok dlhodobej starostlivosti a rodinných dávok. Čiastočné všeobecné smerovanie podporili všetky členské štáty s výnimkou SR, ktoré nepodporilo kompromisný text z dôvodu možných negatívnych dopadov navrhovaných zmien na rodiny mobilných pracovníkov zavedením individuálneho nároku na rodičovské dávky nahrádzajúce príjem. Na decembrovom stretnutí ministrov bola otvorená aj otázka indexácie rodinných dávok. Zatiaľ čo EK opätovne potvrdila, že je proti jej zapracovaniu do textu návrhu, členské štáty boli rozdelené na dve skupiny – podpora indexácie (DK, DE, IE, NL, AT) a členské štáty proti indexácii (CZ, PL, HU, SK, PT, ES, LV, LT, RO a BE). Bulharské predsedníctvo (BG PRES) má ambíciou pokračovať v rokovaní spisu po jednotlivých kapitolách a uzavrieť ho do konca svojho predsedníctva.

Prístupnosť tovarov a služieb v kontexte vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Na konci roka 2017 sa Rade pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti podarilo po dvoch rokoch dosiahnuť všeobecné smerovanie k návrhu Európskeho aktu o prístupnosti. Hlasovania sa zdržalo nakoniec iba UK (UK parlament má k návrhu parlamentnú výhradu), ostatné členské štáty, vrátane SR, návrh podporili. I keď EK vyjadrila sklamanie nad vypustením viacerých dôležitých oblastí z návrhu smernice, vrátane verejného obstarávania, núdzového čísla volania 112, či nad zavedením výnimky pre mikropodniky, privítala, že v návrhu zostala zachovaná väčšina hlavných zásad. BG PRES začne v mene Rady rokovanie o návrhu vo formáte trialógu s EP a EK.

Zosúlaďovanie pracovného a rodinného života

Smernica o zosúlaďovaní pracovného a rodinného života je dôležitou iniciatívou predstavenou EK v roku 2017 ako súčasť Európskeho piliera sociálnych práv. Hlavným cieľom návrhu je zabezpečiť vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami pokiaľ ide o príležitosti na trhu práce a zaobchádzanie v práci. Návrh má prostredníctvom prispôsobovania a modernizácie existujúceho právneho rámca EÚ umožniť rodičom a ľuďom s opatrovateľskými povinnosťami lepšie zosúlaďovanie pracovných a opatrovateľských povinností a tým zabezpečiť ich vyššie zapojenie na trh práce. SR ciele

návrhu podporuje. Vo svojich stanoviskách zastáva názor, že stanovenie konkrétnej výšky platieb k dovolenkám stanovených v návrhu musí zostať v kompetencii členských štátov.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti s podporou SR v roku 2017 tiež prijala smernicu o ochrane pracovníkov pred rizikami spojenými s vystavením karcinogénom a mutagénnom v práci. Smernica zabezpečuje transfer vedeckých poznatkov do relevantného predpisu na ochranu zdravia ľudí. Cieľom je zlepšiť ochranu zdravia pracovníkov znížením ich vystavenia účinkom karcinogénnych chemických faktorov na pracovisku, zvýšiť účinnosť právnych predpisov EÚ v tejto oblasti a zabezpečiť väčšiu transparentnosť a rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty v EÚ. Prostredníctvom tejto iniciatívy plní EK svoj záväzok zlepšiť efektívnosť a účinnosť rámca EÚ na ochranu pracovníkov. Ide o pokračovanie iniciatívy EK z roku 2016 v navrhovaní limitných hodnôt expozície pracovníkov pre ďalšie karcinogény.

Rada v roku 2017 tiež dosiahla politickú dohodu k smernici o pracovných podmienkach v námornej doprave. Návrhom smernice sa vykonáva dohoda sociálnych partnerov o zmenách Námorného pracovného Dohovoru z roku 2014. Coreper I na svojom zasadnutí 24. novembra 2017 jednomyseľne vyjadril podporu politickej dohode k tomuto návrhu smernice.

Občania tretích krajín

V súčasnosti je predmetom politického trialógu nový návrh smernice EP a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností. V európskej migračnej agende sa potvrdila potreba používania modrej karty EÚ na vytvorenie atraktívneho systému v rámci EÚ pre štátnych príslušníkov tretích krajín s vysokou úrovňou zručností. Aktuálna smernica o modrej karte EÚ má vnútorné slabé miesta (napr. obmedzujúce podmienky prijímania a veľmi obmedzené možnosti mobility v rámci EÚ). Členské štáty sú po poslednom návrhu rozdelené. SR má za to, že je potrebné na návrhu pracovať viac na technickej úrovni a je otvorená hľadať kompromisné riešenia vo viacerých oblastiach návrhu.

Na konci roka 2017 EK predstavila aj Smernicu o transparentných pracovných podmienkach, ktorá je súčasťou Európskeho piliera sociálnych práv a je zároveň prvým prvkom očakávaného Balíka sociálnej spravodlivosti. Návrh smernice zároveň nahradí smernicu o informačnej povinnosti zamestnávateľa (91/533/EHS). Cieľom je zlepšenie prístupu pracovníkov k informáciám o pracovných podmienkach, zlepšenie pracovných podmienok pre všetkých pracovníkov s dôrazom na nové a neštandardné formy zamestnania pri zachovaní potrebnej flexibility pre zamestnávateľov a napokon zlepšenie vymáhateľnosti a transparentnosti pracovných podmienok.

Európska lieková agentúra

V roku 2017 SR kandidovala na nové sídlo Európskej liekovej agentúry (EMA), ktorá sa má v súvislosti s brexitom presťahovať z Londýna koncom marca 2019. V stanovenom termíne (31. júl 2017) SR pripravila kvalitnú ponuku, v ktorej predstavila Bratislavu ako vhodné budúce sídlo pre agentúru.

Prípravu kandidatúry a konkrétnej ponuky, ako aj jej prezentáciu koordinovalo Ministerstvo zdravotníctva SR v úzkej spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstvom financií SR, Ministerstvom hospodárstva SR, SARIO, Ministerstvom dopravy a výstavby SR, Ministerstvom školstva SR a Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Za týmto účelom bola vytvorená medzirezortná pracovná skupina.

Delegácia ministra zdravotníctva SR Tomáša Druckera uskutočnila v júni 2017 návštevu súčasného sídla EMA v Londýne, ktorej cieľom bolo na stretnutí vedúcimi pracovníkmi EMA prediskutovať potreby agentúry a jej zamestnancov v súvislosti s jej premiestnením a plnohodnotným fungovaním. Pri presadzovaní našej kandidatúry delegácia ministra zdravotníctva SR T. Druckera uskutočnila v mesiacoch september až november 2017 pracovné cesty do Estónska, Lotyšska, Litvy, Belgicka, Nemecka, Slovinska, Bulharska a Rumunska. Cieľom pracovných ciest bola prezentácia slovenskej ponuky a získanie čo najväčšej možnej podpory pre slovenskú kandidatúru. Minister T. Drucker osobitne pracovne navštívil Česko, Maďarsko, Poľsko, uskutočnil vysoký počet bilaterálnych stretnutí aj v rámci iných podujatí EÚ a udržiaval s ostatnými členskými krajinami intenzívny kontakt s cieľom čo najlepšej prezentácie kandidatúry SR. Slovenskú ponuku aktívne prezentovali aj najvyšší štátni činitelia a veľvyslanci SR akreditovaní v členských štátoch EÚ.

Plnú podporu našej kandidatúry potvrdili Česko a Maďarsko, ktoré nekandidovali na EMA. Zároveň sme si potvrdili čiastočnú recipročnú podporu s Poľskom, ktoré tiež kandidovalo na sídlo EMA. Ďalšie krajiny, ktoré nám oficiálne potvrdili podporu boli Chorvátsko a Slovinsko. V hlasovaní nás nakoniec podporilo aj predsedajúce Estónsko.

O nových sídlach rozhodli politickí lídri členských štátov EÚ 20. novembra 2017 v Bruseli, na okraj zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti k článku 50, v trojkolovom tajnom hlasovaní. Slovensko skončilo v prvom kole hlasovania zo 16 kandidátov štvrté, ziskom 15 bodov, nepostúpilo však ďalej do druhého kola. Nové sídlo EMA získal po troch hlasovacích kolách, napokon v žrebovaní, Amsterdam.

Priebeh tajného hlasovania potvrdil skutočnosť, že členské štáty, vrátane tých novších, uprednostnili v prideľovaní bodov kandidujúce štáty v blízkom regióne, respektíve bohatšie a staršie členské štáty za prisľúbenú podporu v budúcnosti v iných oblastiach. Politické kritérium geografickej rovnováhy nakoniec nepodporili ani mnohé novšie členské štáty.

Tabaková politika

Dňa 25. septembra 2017 SR ratifikovala Protokol na odstránenie nelegálneho obchodu s tabakovými výrobkami, ktorý je súčasťou Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku WHO. SR po zapracovaní pripomienok členských štátov podporila tiež prijatie dvoch implementačných aktov a jedného delegovaného aktu vypracovaných EK, ktoré sa týkajú systému vysledovateľnosti tabakových výrobkov a bezpečnostného prvku na tabakových výrobkoch, ktoré vyplývajú ešte zo Smernice EP a Rady 2014/40/EÚ o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES.

Drogová politika

Na pôde EÚ sa prejednávala nová legislatíva v oblasti nových psychoaktívnych látok s cieľom zahrnúť nové psychoaktívne látky do vymedzenia pojmu liečivo. Dňa 22. novembra 2017 bol schválený balík o nových psychoaktívnych látkach, ktorý nahradí doterajší legislatívny rámec.

Lieková politika

V apríli 2017 boli po niekoľkoročných rokovaniach schválené nariadenie EP a Rady č. 745/2017 o zdravotníckych pomôckach a nariadenie EP a Rady č. 746/2017 o zdravotníckych pomôckach in – vitro, ktorých cieľom je nahradiť dovtedajšiu legislatívu modernejším a prepracovanejším právnym rámcom. Účinnosť nadobudnú po prechodnom období 3 roky pre zdravotnícke pomôcky a 5 rokov pre zdravotnícke pomôcky in – vitro.

Návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie 726/2004 o procedúrach schvaľovania a dohľadu nad liekmi a o zriadení Európskej liekovej agentúry sa na pôde Rady EÚ dlhodobo diskutoval a koncom roka sa podarilo dosiahnuť všeobecné smerovanie a mandát na začatie rokovaní s EP. Návrh je súčasťou tzv. „veterinárneho balíčka“.

V roku 2018 sa očakáva pokračujúca diskusia ohľadom liekovej politiky v EÚ a súvisiacich tém ako je dostupnosť liekov, cenová dostupnosť liekov, problematika inovácií za dostupnú cenu za súčasného udržania zdravotných systémov členských štátov

Farmaceutická politika

V roku 2017 prebehla diskusia o súčasnom stave a budúcich výzvach v oblasti farmaceutickej politiky EÚ, kde bola pozornosť sústredená predovšetkým na posilnenie spolupráce vo farmaceutickom sektore a dostupnosť liekov za primerané ceny. SR spolu s členskými štátmi i EK podporili význam Dlhodobej agendy v oblasti liekovej politiky, ako aj všetky iniciatívy súvisiace s lepším prístupom k liekom na európskej úrovni. Zo strany SR bola zdôraznená dôležitosť dobrovoľných spoločných aktivít členských štátov na rôznych úrovniach (V4 plus, BENELUX, Vallettská deklarácia, Severská spolupráca).

Európske referenčné siete

Na pôde EK sa diskutovalo aj o téme Európskych referenčných sietí (ERN), téma bude ďalej rezonovať aj v roku 2018, keďže bude poskytnutá nová príležitosť pre vysoko špecializovaných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pripojiť sa k existujúcim ERN.

6. KONKURENCIESCHOPNOSŤ

Vnútorný trh

V roku 2017 Rada pokračovala v rokovaniach a prijímaní prioritných opatrení Stratégie pre jednotný trh z októbra 2015. Rada dosiahla dohodu s EP o návrhu nariadenia EP a Rady o riešení geografického blokovania a iných foriem diskriminácie, ktorého cieľom je riešiť neodôvodnené geografické blokovanie a bojovať proti diskriminácii z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska, či sídla zákazníka, spotrebiteľa alebo príjemcu služby aj v oblasti on-line predaja tovaru a služby.

Rada ďalej schválila všeobecný prístup k návrhu smernice o presadzovaní smernice o službách na vnútornom trhu10, z ktorej vyplýva, že členské štáty musia oznámiť EK nové alebo zmenené systémy udeľovania povolení alebo nové alebo zmenené požiadavky spadajúce do rozsahu tejto smernice. Hodnotenia EK preukázali, že doteraz využívaný postup oznamovania adekvátne neprispel k správnemu a úplnému vykonávaniu súčasne platných pravidiel. Nová smernica preto modernizuje súčasný postup s cieľom zlepšiť presadzovanie existujúcich ustanovení uvedenej smernice.

Rada pokračovala aj v rokovaniach o návrhu nariadenia a návrhu smernice o európskom elektronickom preukaze služieb (EEPS), ktorého cieľom je zavedením EEPS uľahčiť prístup na trh so službami a stimulovať tak cezhraničné poskytovanie služieb v sektore stavebných a podnikových služieb. Rokovania Rady o návrhoch sú náročné vzhľadom na pretrvávajúce rozdielne názory členských štátov na pridanú hodnotu EEPS. SR má skôr skeptický názor na návrhy a podporuje prijatie jasných, ľahko vykonateľných návrhov, administratívne nezaťažujúceho systému EEPS s pridanou hodnotou pre podnikateľov. Rokovania o návrhoch budú pokračovať aj v roku 2018.

Rada tiež začala rokovať o návrhu nariadenia EP a Rady o stanovení podmienok a postupu, na základe ktorých môže EK požiadať podniky a združenia podnikov o poskytnutie informácií týkajúcich sa vnútorného trhu a súvisiacich oblastí. Návrh nariadenia má EK umožniť zhromažďovať spoľahlivé informácie priamo od vybraných subjektov (podnikov) na trhu s cieľom zaistiť a zlepšiť fungovanie jednotného trhu vo vymedzených oblastiach. Vzhľadom na rozporné názory medzi Radou a EK o právnom základe návrhu sú rokovania o návrhu pozastavené.

Hospodárska súťaž

V priebehu roka 2017 bol z hľadiska legislatívy v oblasti hospodárskej súťaže na úrovni EÚ najdôležitejší návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu a z hľadiska uplatňovania práva hospodárskej súťaže bolo, okrem konkrétnych prípadov, v popredí šetrenie EK v sektore elektronického obchodu (e-commerce).

Naďalej sa pokračuje v intenzívnom úsilí o dosiahnutie konsenzu pri zapracovávaní pripomienok členských štátov v rámci kompromisného znenia návrhu smernice o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, ktorá má zabezpečiť vnútroštátnym orgánom členských štátov na ochranu hospodárskej súťaže účinnú možnosť presadzovania práva hospodárskej súťaže, čo prinesie plné využitie potenciálu decentralizovaného systému presadzovania práva hospodárskej súťaže. Cieľom návrhu smernice je posilnenie fungovania vnútorného trhu.

10 smernica Európskeho parlamentu a Rady o presadzovaní smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorou sa stanovuje postup oznamovania pre systémy udeľovania povolení a požiadavky súvisiace so službami.

EK v máji 2015 vydala záverečnú správu o šetrení v sektore elektronického obchodu (e-commerce) vykonanom v kontexte stratégie digitálneho jednotného trhu. Záverečná správa EK o šetrení v sektore elektronického obchodu je rozdelená do dvoch samostatných častí: prvá časť sa týka elektronického obchodu so spotrebným tovarom, druhá sa zameriava na elektronický obchod s digitálnym obsahom. Na výsledky šetrenia v sektore elektronického obchodu nadviazali aj čiastkové šetrenia EK zamerané napr. na online obchodné praktiky v oblasti spotrebnej elektroniky, videohier a hotelového ubytovania a na licenčné a distribučné postupy v súvislosti s konkrétnymi subjektmi.

Priemyselné vlastníctvo

Cieľom Stratégie jednotného trhu EK je aj zefektívnenie jednotného trhu pre začínajúce a rozširujúce sa podniky. Špecifické kroky zadefinovala v oznámení Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky (IP for SMEs package). V rokoch 2017-2018 EK prijala a prijme súbor opatrení na podporu využívania práv duševného vlastníctva zo strany malých a stredných podnikov za účelom: 1. skvalitnenia poskytovania informácií o existujúcich systémoch podpory duševného vlastníctva pre malé a stredné podniky, 2. uľahčenia využívania a vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva a 3. zlepšenia koordinácie systémov podpory duševného vlastníctva formou usmernenia pre členské štáty. V priebehu 2017-2018 zriadi EK v spolupráci s Úradom EÚ pre duševné vlastníctvo platformu sústreďujúcu národných koordinátorov pre podporu malých a stredných podnikov, prostredníctvom ktorej bude následne implementovať ďalšie iniciatívy.

Koncom novembra 2017 EK publikovala niekoľko dokumentov v oblasti ochrany duševného vlastníctva, ktorých cieľom je posilniť boj proti napodobneninám a pirátstvu. Nový prístup je založený na princípe „follow the money“, na základe ktorého sa opatrenia majú zamerať na porušovateľov, ktorí svoju činnosť vyvíjajú na priemyselnej úrovni a zásobujú ostatné články reťazca produktmi porušujúcimi práva duševného vlastníctva. Súčasťou balíka sú 3 oznámenia, ex post hodnotenie fungovania smernice o vymáhaní práv duševného vlastníctva a prehľad fungovania Memoranda o porozumení týkajúceho sa predaja falšovaného tovaru cez internet. V Oznámení o vyváženom systéme na ochranu práva duševného vlastníctva prispôsobenom spoločenským výzvam súčasnosti EK načrtla základný rámec pre lepšie fungujúci systém ochrany práv duševného vlastníctva. Ide o rámcovú komunikáciu, na ktorú nadväzujú ďalšie dve oznámenia v balíku. EK identifikovala nasledovné prioritné oblasti: 1. lepšia vymožiteľnosť práv duševného vlastníctva, predovšetkým súdnou cestou; 2. podpora pre dobrovoľné aktivity stakeholderov zameraných na zníženie porušovania práv duševného vlastníctva; 3. posilnenie kapacít colných a národných orgánov zodpovedných za vymáhanie a dodržiavanie práv duševného vlastníctva; 4. opatrenia na podporu globálneho boja proti porušovaniu práv duševného vlastníctva. Cieľom Oznámenia o určitých aspektoch smernice o vymáhaní práv duševného vlastníctva je poskytnúť usmernenie pre orgány členských štátov v záujme jednotnej implementácie smernice. Štúdia ukázala, že revízia smernice o vymáhaní práv duševného vlastníctva nie je odôvodnená, problémom však je nejednotná implementácia v členských štátoch, čo znižuje právnu istotu a komplikuje vymožiteľnosť práv. Cieľom Oznámenia o určení postupu EÚ vo vzťahu k štandardným nevyhnutným patentom (Standard Essential Patents - SEP) je pomôcť vytvoriť transparentný a predvídateľný systém SEP, ktoré chránia kľúčové globálne priemyselné štandardy (napr. WiFi, 4G). EK má záujem vytvoriť systém, ktorý uľahčí výrobcom prístup k technológiám chráneným SEP a zároveň bude ochraňovať aj práva držiteľov SEP, vrátane nároku na odmenu za použitie SEP.

Aj v roku 2017 pokračovala činnosť expertnej skupiny pre oblasť priemyselného vlastníctva Group of experts on industrial property policy (GIPP), ktorá je zložená

z expertov členských štátov zodpovedných za priemyselné vlastníctvo na národnej úrovni a inovačnú politiku. Úlohou skupiny je prispievať k spolupráci medzi EK a členskými štátmi v kontexte tvorby a implementácie konzistentnej politiky EÚ v oblasti priemyselného vlastníctva a zároveň je platformou pre diskusiu, expertízu a výmenu názorov v danej oblasti. Aj v roku 2017 vyvíjala GIPP aktivity súvisiace s finalizáciou reformy známkového práva v EÚ. Prijatím delegovaných a vykonávacích pravidiel bol vytvorený komplexný právny rámec úpravy ochrannej známky EÚ.

Výskum a vesmír

V oblasti výskumu bolo prioritou partnerstvo pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia. Návrh rozhodnutia EP a Rady o účasti EÚ v partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA) bol predstavený už počas SK PRES v roku 2016 a počas MT PRES prebiehalo schvaľovanie. Legislatívny akt bol Radou prijatý 26. júna 2017 a predstavuje prvý ucelený prístup k riešeniu vážnych spoločenských výziev ako je voda, poľnohospodárstvo a potraviny v oblasti Stredomoria so zahrnutím tretích krajín. Počas druhého polroku 2017 prebiehali rokovania medzi EÚ a tretími krajinami, ktoré viedli k uzatváraniu samostatných zmlúv s týmito krajinami.

Ďalšou z hlavných tém bol návrh Záverov Rady o zefektívnení systému monitorovania a predkladania správ v oblasti výskumu a inovácie. Iniciatíva zaviesť jednoduchší monitoring, stručnejšie a kvalitnejšie spravodajstvo a znížiť administratívnu záťaž bola zo strany členských štátov privítaná a závery Rady boli dňa 30. mája 2017.

V druhom polroku 2017 sa väčšia pozornosť sústredila na prípravu deviateho rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie (FP9). Skupina expertov na vysokej úrovni k maximalizácii dopadu programov EÚ v oblasti výskumu a inovácií (zriadená EK pod vedením P. Lamyho) vydala hodnotiacu správu, ktorá sa spolu s pozíciami členských štátov EÚ a iniciatívami EÚ stala východiskom pre formovanie FP9. Medzi inými bola pripravená aj spoločná pozícia krajín zapojených do aktivít Prioritnej oblasti 7 (PA7) Stratégie EÚ pre dunajskú oblasť k financovaniu výskumu a inovácií v dunajskej oblasti po roku 2020 s dôrazom na FP9. Závery Rady „Od strednodobého hodnotenia programu Horizont 2020 k deviatemu rámcovému programu“ boli prijaté v decembri 2017.

Dňa 30. mája 2017 Rada EÚ schválila návrh Záverov Rady o Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru. Závery nadväzovali na diskusie, ktoré prebiehali od roku 2014, ako aj s Európskou výskumnou agentúrou. EK 26. októbra 2017 predstavila Oznámenie Vesmírna stratégia pre Európu.

Na Rade pre konkurencieschopnosť (časť Vesmír) ministri 1. decembra 2017 schválili návrh záverov Rady k Hodnoteniu programu Copernicus v polovici trvania (2014-2020). V dokumente sa oceňuje významný pokrok, ktorý sa dosiahol pri vykonávaní programu od roku 2014, ktorý sa stal vynikajúcim príkladom európskej spolupráce a najkomplexnejším programom pozorovania Zeme a ktorý prispieva k riešeniu výziev globálneho charakteru. Copernicus hrá kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní nezávislého prístupu Európy k strategickým geopriestorovým informáciám a v tomto smere treba zabezpečiť jeho udržateľnosť. Prebehla aj diskusia o budúcnosti európskych vesmírnych programov so záverom, že vesmírne programy EÚ musia pokračovať v napĺňaní svojich cieľov v oblasti podpory EÚ politík. Zároveň zdôraznili potrebu intenzívnejšieho zapájania európskeho priemyslu.

Obchodné právo

V roku 2017 boli prevzaté dva medzinárodné štandardy finančného výkazníctva: 1. zmena a doplnenie IFRS 4 Poistné zmluvy a 2. IFRS 16 Prenájmy, ktorý nahrádza doterajší medzinárodný účtovný štandard IAS 17.

V roku 2018 sa predpokladá prevzatie IFRS 17 Poistné zmluvy. Návrh nariadenia EP a Rady týkajúci sa pokračovania financovania programu Únie určeného na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na roky 2014 – 2020, na ktorom boli práce vykonané aj počas SK PRES, bol prijatý v prvom štvrťroku 2017.

Ochrana spotrebiteľa

V oblasti ochrany spotrebiteľa na európskej úrovni v roku 2017 rezonovala najmä téma REFIT-u spotrebiteľskej legislatívy. Výsledkom vyhodnotenia je identifikovanie troch oblastí, v ktorých je možné dosiahnuť pokrok – zvýšenie povedomia, zlepšenie vymožiteľnosti práva a cielené zmeny legislatívy. EK avizovala, že v nadväznosti na uvedené predstaví v máji 2018 na Rade pre konkurencieschopnosť balíček opatrení, ktorý by mal dosiahnuť zlepšenie vymožiteľnosti práva a tiež zmenu niektorých smerníc.

V novembri 2017 bol na Rade pre konkurencieschopnosť formálne prijatý návrh nariadenia o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, uplatňovať sa bude od 17. januára 2020.

Návrh smernice o predaji tovarov, ktorá upravuje oblasť spotrebiteľského práva a má nahradiť súčasnú úpravu, sa prerokúva na úrovni pracovnej skupiny civilného práva. K návrhu smernice o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu prebiehajú v súčasnosti trialógy.

Normalizácia, metrológia a skúšobníctvo

Dňa 1. apríla 2017 nadobudla účinnosť novelizácia zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody11 ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s cieľom vytvoriť rámcový zákon pre podmienky SR, ktorý by obsahoval základné princípy nového legislatívneho rámca EÚ12. Uvedeným zákonom bola zabezpečovaná implementácia viacerých nariadení EP a Rady13.

V oblasti technickej normalizácie boli sledované aktivity v pracovných skupinách EK, ktoré plnia jednotlivé opatrenia v rámci Spoločnej iniciatívy pre oblasť normalizácie (Joint Initiative on Standardisation), najmä opatrenie 8, ktoré sa týka vydávania kvalitných technických noriem a včasného uvádzania odkazov na normy v Úradnom vestníku EÚ.

V roku 2017 sa v oblasti normalizácie taktiež kládol dôraz na implementáciu harmonizovaných európskych noriem k právnym predpisom EÚ aplikovateľných od roku 2017, prednostne prekladom do slovenského jazyka. Úlohou a povinnosťou je implementovať 100 % európskych noriem do sústavy STN, v čom je SR jednou z najefektívnejších krajín EÚ a počet zavedených dokumentov sa blíži 100 %.

V oblasti metrologického výskumu SR v roku 2017 spolupracovala na 5 EMRP projektoch, na 1 projekte Horizont 2020 programu EMPIR a uchádzal sa o 1 nový projekt programu EMPIR.

11 zákon č. 51/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

12 vytvoreného nariadením (ES) č. 764/2008, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 768/2008/ES.

13 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1025/2012 o európskej normalizácii, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/424 o lanovkových zariadeniach, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/425 o osobných ochranných prostriedkoch, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/426 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 764/2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte (nariadenie č. 764/2008 o vzájomnom uznávaní), a čiastočná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (smernica (EÚ) 2015/1535).

Verejné obstarávanie

V roku 2017 Úrad pre verejné obstarávanie integráciou na Ústredný portál verejnej správy v rámci eSubmission úspešne elektronizoval procesy týkajúce sa revíznych postupov. V marci 2017 taktiež EK informovala, že považuje všeobecnú ex ante kondicionalitu Verejné obstarávanie „Existencia pravidiel na efektívnu aplikáciu legislatívy Únie v oblasti verejného obstarávania“ za splnenú.

V nasledujúcom období bude v súlade so smernicou o verejnom obstarávaní14 prioritou presadzovať zavedenie plnej elektronizácie verejného obstarávania od 18. októbra 2018. S cieľom zefektívnenia procesu verejného obstarávania sa v roku 2018 plánuje veľká novelizácia zákona o verejnom obstarávaní a aktualizácia vyhlášky týkajúcej sa finančných limitov v nadväznosti na nariadenie EÚ.

Autorské právo

V roku 2017 sa pozornosť sústredila na kľúčové otázky (princíp krajiny pôvodu, otázku retransmisie cez internet, základné definície) návrhu nariadenia o online vysielaní a retransmisii15, ktoré sa objavili po prvom čítaní návrhu nariadenia uskutočnenom počas SK PRES. Všeobecné smerovanie k návrhu sa EE PRES podarilo dosiahnuť 15. decembra 2017 na zasadnutí Coreper 1, ktorý schválil aj mandát na rokovania vo forme trialógu. SR podporila kompromisné znenie. Fáza trialógov k návrhu nariadenia začne v úvode roku 2018.

Taktiež bolo ukončené prvé čítanie návrhu smernice o autorskom práve16 a dospelo sa k čiastkovému kompromisnému návrhu predsedníctva. Vzhľadom na to, že diskusie k návrhu sú zdĺhavé kvôli jeho vecnej rôznorodosti, BG PRES v roku 2018 plánuje expertné diskusie posunúť k všeobecnému smerovaniu.

V súvislosti s potrebou implementovať ustanovenia Marakéšskej zmluvy do právneho rámca EÚ a v nadväznosti na výsledky rokovaní k dvom kompromisným návrhom SK PRES k tzv. Marakéšskym návrhom17 prebehli trialógy a v júni 2017 bola dosiahnutá zhoda o znení návrhov. Smernica a nariadenie boli schválené 13. septembra 2017 a následne publikované v Úradnom vestníku EÚ. SR v záujme ich rýchleho prijatia viackrát prejavila flexibilitu a podporu vo vzťahu ku kompromisným zneniam oboch návrhov. Transpozičná lehota smernice je 12 mesiacov (do 11. októbra 2018), nariadenie sa bude uplatňovať od 12. októbra 2018.

14 smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 004/18/ES

15 návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a s ním súvisiacich práv uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielacích organizácií a retransmisie televíznych a rozhlasových programov

16 návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu

17 návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničnej výmene kópií určitých diel a iných materiálov chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prístupnom formáte v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, medzi Úniou a tretími krajinami a návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých povolených spôsoboch používania diel a iných materiálov chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti

7. DOPRAVA, TELEKOMUNIKÁCIE A ENERGETIKA

Doprava

V oblasti dopravy bol v roku 2017 prioritou SR najmä Balík mobility I v rámci iniciatívy Európa v pohybe, ktorý obsahuje legislatívne návrhy zamerané na zlepšenie pracovných podmienok vodičov, zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a lepšie nastavenie pravidiel, ktoré prispejú k bezpečnosti a efektívnosti cestnej dopravy. Balík je rozdelený do 3 oblastí:

−sociálna (pravidlá o časoch jázd, odpočinku a tachografoch, a ustanovenia o vysielaní pracovníkov v cestnej doprave a presadzovanie sociálnych podmienok), ktoré po rozhodnutí Rady EÚ 23. októbra 2017 budú pre oblasť dopravy riešené samostatne v tzv. lex specialis,

−prístup na trh (prístup k výkonu povolania a prístup na trh, smernica o prenajatých vozidlách)

−oblasť spoplatňovania infraštruktúry (návrhy o Eurovignette a Európskej službe elektronického výberu mýta).

V novembri 2017 bola predstavená ďalšia časť iniciatívy EK Európa v pohybe - Balík mobility II, ktorý zahŕňa iniciatívy o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel, o prístupe autokarovej a autobusovej dopravy na medzinárodný trh a revíziu pravidiel pre druhy kombinovanej prepravy tovaru. V roku 2017 sa podarilo dosiahnuť dohodu s EP o návrhu pre základnú kvalifikáciu a pravidelný výcvik vodičov. SR bola v rokovaniach konštruktívnym partnerom a podporovala snahu PRES o dosiahnutie kompromisu. BG PRES bude pokračovať v rokovaniach o návrhoch a v prípade Balíka mobility I. očakávame dosiahnutie dohody. V oblasti bezpečnosti cestnej premávky schválila Rada tzv. Vallettskú deklaráciu ako závery Rady, ktorých cieľom je prispieť k zníženiu nehodovosti na cestách. Deklarácia taktiež vyzýva členské štáty, aby vo svojich štatistikách od roku 2018 sledovali aj počet ťažko zranených osôb.

V decembri 2017 došlo k zhode Rady a EP o revízii nariadenia o typovom schvaľovaní vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá.

Rada v júni 2017 schválila návrhy záverov o prioritách politiky EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2020. Za usmerňujúce zásady pre politiku EÚ v tejto oblasti boli určená konkurencieschopnosť, dekarbonizácia a digitalizácia. Rada a EP dosiahli dohodu pokiaľ ide o tri smernice, ktorými sa revidujú pravidlá a normy bezpečnosti osobných lodí, digitalizuje sa registrácia cestujúcich na lodiach a vytvára sa jasný rámec pre inšpekciu prepravných a osobných vysokorýchlostných plavidiel. SR na rokovaniach presadzovala, aby bola zachovaná transpozičná derogácia pre vnútrozemské štáty. V oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy bola schválená smernica o uznávaní odborných kvalifikácií v oblasti vnútrozemskej plavby, ktorá má podporiť mobilitu pracovnej sily a zvýšiť atraktivitu povolania. SR podporovala prijatie návrhu smernice s cieľom potreby zosúladenia rôznych požiadaviek tvorených legislatívou členských štátov a medzinárodných organizácií. Prioritnou legislatívou v oblasti námornej dopravy bude počas BG PRES návrh smernice, ktorou sa mení smernica o prístavných zberných zariadeniach. V prvej polovici roka 2018 sa očakáva predloženie návrhu na zlúčenie smerníc o minimálnej úrovni prípravy námorníkov a o vzájomnom uznávaní osvedčení námorníkov, ako aj revízia smernice o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov.

V oblasti leteckej dopravy došlo v decembri k dohode s EP o revízii nariadenia o Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva (EASA), ktorá bola v závere roka 2017

odsúhlasená Radou. Nový text nariadenia obsahuje o.i. prvé spoločné EÚ pravidlá pre lietadlá spôsobilé lietať bez pilota (drony) ako aj pravidlá ich registrácie.

V júni 2017 EK predstavila návrh revízie nariadenia o ochrane hospodárskej súťaže v leteckej doprave, ktorý je reakciou na rastúcu konkurenciu v letectve najmä z krajín Perzského zálivu a Ázie. Cieľom nariadenia je zabrániť nekalým praktikám dopravcov z tretích krajín a posilnenie konkurencieschopnosti leteckého sektora EÚ. Počas rokovaní SR zdôrazňovala najmä potrebu zachovania resp. zlepšenia leteckej konektivity krajiny. Ambíciou BG PRES je dosiahnuť dohodu členských štátov.

Prioritou v oblasti železničnej dopravy v roku 2017 bola predovšetkým snaha o dobudovanie jednotného európskeho železničného priestoru. EK predstavila návrh revízie nariadenia o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej doprave, ktorý má za cieľ zaviesť jednotné pravidlá pre všetky členské štáty, a to najmä postupným rušením udelených výnimiek a zákazom akejkoľvek diskriminácie. Na rokovaniach SR zdôrazňovala predovšetkým dosiahnutie rovnováhy medzi ochranou cestujúcich a nadmerným zaťažením železničných podnikov.

SR aktívne participovalo na rokovaniach o záveroch Rady EÚ, a to v oblasti budúcnosti siete TEN-T a financovania dopravných projektov prostredníctvom nástroja CEF, zavádzania ERTMS a digitalizácie dopravy. SR sa spolu s ostatnými kohéznymi krajinami podarilo definovať nástroj CEF ako strategický, čím sa otvára priestor pre budúce financovanie dopravných projektov aj cez operačné programy.

Prehĺbila sa interoperabilita a synergia európskych globálnych systémov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS. Posilnila sa spolupráca členských štátov s Agentúrou pre európsky globálny systém satelitnej navigácie (GSA) a začali sa rokovania so Švajčiarskom o podmienkach jeho účasti v GSA. Pokračovali aj rokovania o uzavretí Dohody o spolupráci medzi EÚ a Agentúrou pre bezpečnosť leteckej prevádzky v Afrike a Madagaskare pre poskytovanie satelitných služieb pre civilné letectvo.

Telekomunikácie

V máji 2017 sa uskutočnilo strednodobé vyhodnotenie stratégie jednotného digitálneho trhu, ktorého ciele potvrdila v októbri Európska rada. Ide najmä o modernizáciu a dobudovanie nových vysokorýchlostných pevných a mobilných sietí vytvárajúcich prostredie na plné využívanie 5G technológií, ako aj o investície do infraštruktúry a vytváranie podmienok pre širšie zapojenie súkromného sektora. Technológie 5G sa budú využívať pri zavádzaní inteligentných a prepojených dopravných systémov, autonómnych alebo prepojených vozidiel alebo v rámci smart riešení v mestách a obciach. SR podporovala všetky iniciatívy na dosiahnutie jednotného digitálneho trhu. Občania to pocítia ako zlepšovanie dostupnosti služieb, cenovej dostupnosti a tiež zlepšenie ochrany súkromia v elektronických komunikáciách.

EK predložila návrh nariadenia o rešpektovaní súkromného života a ochrane osobných údajov v elektronických komunikáciách (e-privacy), ktorého cieľom je zabezpečiť efektívnu ochranu súkromia v elektronických komunikáciách a zároveň rozšíriť jeho pôsobnosť aj na nové služby. V decembri 2017 došlo k dohode členských štátov o návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC). Bola dosiahnutá politická dohoda o návrhu nariadenia o cezhraničnom doručovaní balíkov. Prijatím nariadenia sa zvýši transparentnosť cenotvorby a zlepší sa dohľad nad cezhraničným doručovaním balíkov. BG PRES sa v roku 2018 prioritne zameria na ukončenie rokovaní o európskom kódexe pre elektronické komunikácie, BEREC a e-privacy.

Jednotný digitálny trh18

Rok 2017 bol primárne orientovaný na iniciatívy a ciele EÚ v súlade s ťažiskovou iniciatívou EK - Stratégia pre jednotný digitálny trh. Rozvoj jednotného digitálneho trhu je nielen jedným z hlavných motorov budúceho rastu EÚ, ale aj nevyhnutný krok pre zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ, a to najmä vo vzťahu k USA a Ázii. SR v roku 2017 podporovalo predovšetkým odstránenie zaťažujúcich regulácií a bariér v digitálnej ekonomike.

Od mája 2015 predložila EK viac ako 40 legislatívnych návrhov a politických iniciatív. V máji 2017 tiež uverejnila priebežné hodnotenie, v ktorom identifikovala tri hlavné oblasti vyžadujúce si ďalšie kroky EÚ: 1. plne vybudovať európske dátové hospodárstvo, 2. ochrániť európske záujmy riešením problémov v oblasti kybernetickej bezpečnosti a 3. podporiť online platformy, ako zodpovedných aktérov v spravodlivom internetovom ekosystéme. Vo všetkých spomenutých oblastiach už boli EK predložené konkrétne návrhy a balíčky aktivít, či už legislatívnej alebo nelegislatívnej povahy.

Jednotný digitálny trh už cez schválené legislatívne akty priniesol aj prvé hmatateľné výsledky pre občanov a podnikateľov:

−od 15. júna 2017 boli poplatky za roaming v EÚ zrušené,

−od roku 2018 bude spustená iniciatíva WiFi4EU, ktorá podporuje inštaláciu bezplatných verejných hotspotov WiFi v miestnych komunitách po celej EÚ: na námestiach a verejných priestranstvách, v parkoch, nemocniciach a iných verejných priestoroch,

−od začiatku roka 2018 si občania budú môcť využívať svoje online filmy, športové vysielania, hudbu, videohry a predplatné e-kníh aj keď cestujú v EÚ,

−od mája 2018 bude EÚ vybavená svojou prvou všeobecnou právnou zásadou v oblasti kybernetickej bezpečnosti (smernica o bezpečnosti sietí v sieti), ktorá pomôže udržiavať bezpečnosť sietí a informačných systémov vo všetkých členských štátoch,

−od roku 2018 bude ukončené neopodstatnené geografického blokovanie,

−od roku 2018 budú medzinárodné zásielky cenovo dostupnejšie,

−od roku 2020 členské štáty EÚ po prvýkrát koordinujú využívanie frekvenčného pásma 700 MHz.

V otvorených legislatívnych návrhoch EÚ dominovali legislatívne aktivity týkajúce sa voľného pohybu neosobných údajov. Návrh nariadenia EÚ o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov by mal ukotviť princíp voľného pohybu dát v acquis, a to s cieľom odstrániť neodôvodnené požiadavky na lokalizáciu dát v členských krajinách EÚ. Tieto môžu plynúť buď z rozhodnutí administratív členských štátov EÚ, ďalej z nedostatku právnej istoty, či dôvery v jednotný trh, či z dôvodov bariér technickej interoperability vedúcich k nevyžiadanému uzamknutiu informačných systémov ich dodávateľom (vendor lock-in). Nariadenie doplní legislatívu k ochrane údajov tak, aby sa vytvoril jeden spoločný dátový priestor v celej EÚ ako predpoklad na rozvoj digitálnych služieb a tovarov práve na základe odstránených dátových prekážok.

S cieľom plne využiť výhody nových digitálnych nástrojov na podporu podnikov pri využívaní príležitostí na trhu, pri cestovaní, práci a štúdiu v ktorejkoľvek krajine EÚ, predložila EK návrh nariadenia EÚ o jednotnej digitálnej bráne. Tento portál by mal ponúknuť občanom a podnikateľom jednoduchý a nediskriminačný prístup k informáciám a službám na jednom mieste. EK týmto plánuje odstrániť existujúcu fragmentáciu na vnútornom trhu EÚ v oblasti poskytovania informácií a služieb on-line občanom

18 Oblasť jednotného digitálneho trhu spadá pod Radu pre konkurencieschopnosť, ako aj pod Radu pre dopravu, telekomunikácie a energetiku. V záujme sprehľadnenia textu ju zaraďujeme spolu.

a podnikateľom v cezhraničnom styku, ak sa týkajú podnikania, cestovania, nakupovania, štúdia, práce alebo dôchodku. Nariadenie má zabezpečiť úplný a nediskriminačný prístup k vybraným postupom (životná situácia, služba) online.

SR sa v roku 2017 taktiež pripojilo k Tallinnskej deklarácii o e-Governmente, ktorú podpísali zástupcovia z 32 európskych krajín. Deklarácia prináša jasne a konkrétne formulovanú víziu pre digitálnu Európu, vychádzajúcu z reálne dosiahnutých výsledkov EÚ za posledných 10 rokov.

Čo sa týka postavenia SR v európskych porovnaniach, ktorými EK sleduje pokrok a úroveň rozvoja digitálnej konkurencieschopnosti v jednotlivých členských krajinách, v roku 2017 si SR výrazne zlepšila skóre. Podľa oficiálnej správy Komisie SR napreduje a dosahuje výrazný pokrok vo väčšine oblastí, s výnimkou pripojenia na internet a integrácie digitálnych technológií. Zreteľne sa rozšírilo využívanie mobilného širokopásmového pripojenia a zlepšili sa digitálne verejné služby. EK označila SR a Slovinsko za najprogresívnejšie krajiny. Počas uplynulého roka sa zvýšil počet slovenských občanov, ktorí používali internet na čítanie správ, počúvanie hudby, sledovanie filmov a televíznych programov, na telefonovanie alebo využívanie sociálnych médií. Slováci sú zároveň piaty najaktívnejší používatelia videohovorov a desiaty najaktívnejší online nakupujúci v Európe.

Jednotný digitálny trh je jednou z hlavných priorít BG PRES. Zo záverov októbrovej Európskej rady vyplýva, že osobitný zreteľ má byť najmä na dosiahnutie politickej dohody v otázke smernice EÚ o európskom kódexe elektronických komunikácií a v otázke nariadenia EÚ o rámci pre voľný tok neosobných údajov medzi inštitúciami už do júna 2018. Taktiež sa očakáva dosiahnutie politickej dohody s EP pri návrhu o vytvorení jednotnej digitálnej brány.

Energetika

V roku 2017 sa pokračovalo v intenzívnych rokovaniach o budúcej podobe energetickej politiky EÚ a energetickej infraštruktúry. EÚ vyvíja veľké úsilie, aby jej občania mali zaistenú bezpečnú a spoľahlivú dodávku energie za dostupné ceny so zohľadnením princípu ochrany spotrebiteľa, životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja. Pri tvorbe európskej politiky by však národná suverenita pri definovaní energetického mixu a zodpovednosť za energetickú bezpečnosť mali byť naďalej dôležitým princípom pri formovaní konkrétnych opatrení. Bezpečnosť dodávok energie bola jednou z najvyšších priorít SR aj v tomto roku, kde SR kladie dôraz na udržanie vyváženého energetického mixu a posilnenie bezpečnosti dodávok energie prostredníctvom infraštruktúrnych projektov, ktoré umožnia diverzifikáciu energetických zdrojov, trás a prepojení elektrizačných sústav a plynárenských sietí jednotlivých krajín. Preto SR v roku 2017 aktívne podporovala, a v roku 2018 bude naďalej podporovať, dobudovanie severojužného energetického koridoru, ktorý prispeje k integrácií trhu s energiou a posilní tak bezpečnosť dodávok.

V oblasti plynárenstva bude SR aj v roku 2018 podporovať projekt plynovodu Eastring, ktorý je ekonomicky najvýhodnejším riešením pre chýbajúce prepojenie juhovýchodnej Európy so západoeurópskymi plynárenskými uzlami, a ktorý je zaradený na zoznam Projektov spoločného záujmu (PCI). Vo februári 2017 bol projektu udelený grant z finančného nástroja CEF Energetika vo výške 1 mil. eur na štúdiu uskutočniteľnosti a predstavuje spolufinancovanie vo výške 50 %. Za účelom rozvoja projektu bolo 30. októbra 2017 v Košiciach podpísané Memorandum o porozumení pre projekt Eastring medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Ministerstvom zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Maďarska. V roku 2017 pokračovali práce aj na realizácii slovensko-

poľského plynárenského prepojenia. Vo februári 2017 bol projektu slovensko-poľského prepojenia udelený grant z finančného nástroja CEF Energetika na konštrukčné práce vo výške 107 741 144 eur, čo predstavuje spolufinancovanie na projekte vo výške 40%.

V oblasti elektroenergetiky v roku 2017 pokračovali prípravné práce pre dve elektrizačné prepojenia Slovenska s Maďarskom. Dňa 31. marca 2017 bola podpísaná zmluva o výstavbe medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav SR (SEPS, a.s.) a Maďarska (MAVIR ZRt.) a zavŕšila sa viac ako desaťročná snaha SR o uzatvorenie záväznej dohody o realizácií prepojení elektrizačných sústav oboch štátov.

V rámci implementácie energetickej únie EK ku koncu SK PRES predložila balíček legislatívnych a nelegislatívnych dokumentov navrhujúcich nové opatrenia a ciele pre rok 2030 pod názvom Čistá energia pre všetkých Európanov. Tento súbor zahŕňa celý rad návrhov o systéme riadenia energetickej únie, novom dizajne trhu s elektrinou, energetickej efektívnosti, energetickej hospodárnosti budov, obnoviteľných zdrojoch a o ekodizajne (spolu celkovo osem nových legislatívnych dokumentov). Prioritou SR je aj naďalej pokračovať v úsilí zabezpečovať synergiu medzi jednotlivými politikami EÚ v oblasti energetiky a klímy, nákladovú efektívnosť, presadzovanie princípov suverenity pri energetickom mixe, zachovania konkurencieschopnosti a energetickej bezpečnosti.

V priebehu roka 2017 bolo po náročnej diskusii Radou ministrov pre energetiku schválených sedem všeobecných prístupov. Pri revízií smernice o energetickej efektívnosti bol schválený ambiciózny cieľ energetickej efektívnosti na úrovni 30% pre rok 2030. Revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov prináša nové opatrenia pre potrebné zvýšenie energetickej hospodárnosti budov, ktoré majú naďalej zásadný podiel na spotrebe energie v EÚ. SR pri rokovaniach presadzovala nákladovo efektívne opatrenia, ktoré budú rešpektovať odlišné národné podmienky. Taktiež boli schválené všeobecné prístupy k trom dôležitým návrhom v rámci tzv. nového dizajnu trhu s elektrinou. Revízia smernice o spoločných pravidlách na vnútornom trhu s elektrinou reflektuje dynamické zmeny na vnútornom trhu s elektrinou a posilňuje postavenie spotrebiteľov. Revízia nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou posilňuje regionálnu koordináciu a upravuje základné pravidlá na veľkoobchodných trhoch s elektrinou. Návrh nariadenia o pripravenosti na riziká v sektore elektriny má za cieľ zvýšiť bezpečnosť dodávok elektriny užšou regionálnou spoluprácou. Pre SR boli v rámci rokovaní dôležité najmä otázky týkajúce sa posilnenia práv a ochrany zákazníkov, vrátane cenovej regulácie; nových pravidiel pre cezhraničný obchod s elektrinou a prenosu národných kompetencií v oblasti energetickej bezpečnosti. V návrhu nariadenia o riadení energetickej únie boli implementované nelineárne trajektórie plnenia cieľov v rámci obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti v období 2020 – 2030. EK môže pomocou nezáväzných odporúčaní kvalitatívneho charakteru posúdiť úsilie členských štátov a požiadať ich o možné opatrenia v prípade, že ich úsilie nebude považovať za dostatočné. V roku 2018 bude potrebné pripraviť návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktorý bude predložený EK.

SR tiež podporila všeobecné smerovanie Rady k revízii smernice o podpore využívania obnoviteľných zdrojov. Návrh zavádza cieľ EÚ pre obnoviteľné zdroje energie vo výške 27% pre rok 2030, indikatívny cieľ pre obnoviteľné zdroje energie vo výške 1 % ročne v sektore vykurovania a chladenia. V oblasti dopravy navrhuje povinný cieľ vo výške 14 % s podcieľom vo výške 3 % pre pokročilé biopalivá. Všeobecné prístupy uvedených legislatívnych návrhov schválené v roku 2017 a predstavujú mandát na začatie negociácií s EP, ktorý zastáva pomerne ambicióznejšie pozície.

Cieľom nadchádzajúceho BG PRES bude dohodnúť všeobecný prístup Rady k revízií nariadenia o Agentúre EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky.

EK 13. novembra 2017 zverejnila návrh revízie smernice ktorou sa mení smernice 2009/73/ES o pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom. Zámerom EK je zabezpečiť uplatnenie tretieho energetického balíčka pre vnútorný trh s plynom na infraštruktúru z/do tretích krajín. Text návrhu revízie smernice rozširuje uplatniteľnosť smernice aj na plynovody z/do tretích krajín, vrátane existujúcich a budúcich plynovodov až po hranice jurisdikcie EÚ. Opatrenia sa týkajú najmä prístupu tretích strán, taríf za prepravu, oddelenia vlastníctva a transparentnosti. Otázka uplatňovania pravidiel tretieho energetického balíčka pre vnútorný trh sa stala predmetom diskusie v súvislosti s realizáciou projektu Nord Stream 2 a návrhom mandátu EK na negociácie o medzinárodnej dohode o prevádzke tohto plynovodu.

Jadrové otázky a jadrová bezpečnosť

Aj počas MT PRES viedla SR zasadnutia pracovnej skupiny pre atómové otázky, pričom najdôležitejším bodom stretnutí bol návrh Spoločnej pozície Spoločenstva Euratom k princípom Viedenskej deklarácie na 7. posudzovacie zasadnutie k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti, ktoré sa uskutočnilo na jar 2017 v Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu vo Viedni.

V máji 2017 EK zverejnila historicky prvú Správu EK Rade a EP o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní smernice Rady 2011/70/Euratom a o inventári rádioaktívneho odpadu a vyhoretého paliva, ktoré sa nachádzajú na území Spoločenstva a o prognóze budúceho vývoja. Ide o významný dokument, ktorý EK vypracovala a zverejnila v oblasti bezpečného nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým jadrovým palivom na základe správ zaslaných členskými štátmi, vrátane SR. Rovnako významným dokumentom, ktorý EK na jar zverejnila v súlade s čl. 40 Zmluvy o Euratome, bol Jadrový ilustratívny program. Uvádza v ňom prehľad investícií v Spoločenstve Euratom zahŕňajúci všetky fázy životného cyklu jadrových zariadení.

Aktivity v rámci Európskej skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) a jej podskupín boli v roku 2017 zamerané na pokračovanie monitorovania prijatých opatrení a na implementáciu odporúčaní vyplývajúcich z uskutočnených partnerských posúdení v rámci záťažových testov (Akčný plán) realizovaných po jadrovej havárii vo Fukušime. Na jeho základe v decembri 2017 SR zaslala EK zaktualizované vyhodnotenie plnenia Národného Akčného plánu vychádzajúceho z výsledkov záťažových testov jadrových elektrární. SR priebežne implementuje a plní všetky stanovené odporúčania. Počas celého roka 2017 skupina ENSREG diskutovala a koordinovala prípravy na prvé tematicky zamerané partnerské hodnotenie členských štátov EÚ. V tejto súvislosti SR vypracovala a v decembri 2017 zaslala Komisii Národnú hodnotiacu správu SR o riadení starnutia jadrových elektrární, ktorá bude diskutovaná počas partnerského hodnotenia členských štátov budúci rok.

V decembri 2017 bola za SR vypracovaná a EK zaslaná v poradí tretia Národná správa SR o plnení smernice Rady 2006/117/Euratom o dozore a kontrole pri cezhraničných prepravách rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva za obdobie rokov 2015 – 2017. SR si plní všetky záväzky, ktoré jej zo smernice vyplývajú.

Dňa 1. 8. 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 96/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých predpisov. Prijatím tohto zákona sa úspešne transponovala smernica Rady 2014/87/Euratom, ktorou sa novelizovala smernica Rady 2009/71/Euratom o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, do národnej legislatívy.

V priebehu roka 2017 pokračovala vo svojej činnosti Medzirezortná koordinačná skupina na koordináciu úloh vyplývajúcich z článkov Zmluvy o Euratome, zriadená na

Úrade jadrového dozoru SR. Na rokovaniach sa diskutovali aktuálne témy a prijímali odporúčania hlavne vo vzťahu k transpozícii smernice Rady 2013/59/Euratom. V budúcom roku bude skupina pokračovať vo svojej činnosti a riešiť aktuálne otázky.

Na základe Dohody medzi Belgickom, Dánskom, Nemeckom, Írskom, Talianskom, Luxemburskom, Holandskom a Spoločenstvom Euratom o implementácii čl. III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a jeho Dodatkového protokolu vykonávali inšpektori Spoločenstva Euratom a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v roku 2017 priebežne medzinárodné inšpekcie v jadrových zariadeniach v SR. Ani v jednom prípade nebolo konštatované porušovanie záväzkov SR v oblasti nešírenia jadrových zbraní a zárukového systému.

Dá sa očakávať, že EK sa v jadrovej oblasti v roku 2018 zameria hlavne na sledovanie dôkladnej transpozície smerníc, ktoré už boli prijaté v tejto oblasti v minulosti. Implementácia opatrení vyplývajúcich z príslušných ustanovení smerníc predstavuje pre SR kľúčovú úlohu. V tejto súvislosti a v nadväznosti na ustanovenia smernice Rady 2014/87/Euratom sa v máji 2018 uskutoční v Luxembursku výmena skúseností počas prvého tematicky zameraného partnerského hodnotenia členských štátov EÚ na tému starnutia jadrových elektrární. Prioritou SR počas rokovania bude obhájiť Národnú hodnotiacu správu SR a uspokojivo zodpovedať všetky vznesené otázky. Ďalšou významnou aktivitou bude vypracovanie v poradí druhej Národnej správy SR v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 2011/70/Euratom a jej zaslanie Komisii do augusta 2018.

V roku 2018 sa ďalej dá očakávať, že EK sa zameria na revíziu dôkladnej transpozície smerníc, ktoré už boli prijaté v oblasti jadra a revíziu nariadení podľa čl. 41 Zmluvy o Euratome. Prioritou SR bude diskusia a presadzovanie záujmov SR v procese prípravy nového finančného rámca po roku 2020 v oblasti EU pomoci pri vyraďovaní JE V1 a úspešné zorganizovanie Európskeho jadrového fóra 2018 v Bratislave.

Pracovný program Komisie na rok 2018 zahŕňa aj diskusiu o budúcnosti politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy, vrátane budúcnosti Zmluvy o Euratome. V prípade, že sa v roku 2018 začne diskusia o vecnom pozmenení príslušných ustanovení Zmluvy o Euratome, pôjde o tému s najvyššou prioritou, pretože obsah týchto ustanovení po vecnej stránke nebol pozmenený od jej podpisu v roku 1957.

8. POĽNOHOSPODÁRSTVO A RYBNÉ HOSPODÁRSTVO

V oblasti Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sa v závere roku 2017 podarilo zavŕšiť legislatívny proces o poľnohospodárskej časti návrhu nariadenia Omnibus, ktorá bola následne odčlenená od zvyšnej časti balíka. Zmeny a zjednodušenia, ktoré nariadenie prináša najmä v oblasti priamych platieb, rozvoja vidieka a spoločnej organizácie trhov, budú platiť od roku 2018.

Rok 2018 bude zároveň dôležitý z hľadiska príprav SPP po roku 2020. V novembri 2017 predstavila EK dlho očakávané Oznámenie o budúcnosti SPP, kde načrtla víziu budúcej podoby politiky. Predstavenie legislatívnych návrhov pre novú SPP sa očakáva v polovici roka 2018. Zásadnou otázkou bude zabezpečenie adekvátneho financovania SPP v kontexte budúceho VFR, ktorého návrh by mal byť predstavený v druhom kvartáli 2018.

V roku 2017 sa pokračovalo v úsilí posilnenia postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci a v boji proti nekalým obchodným praktikám vlastnými iniciatívami na úrovni Rady. Už počas SK PRES boli prijaté závery Rady, čím sa členské štáty zhodli na potrebe riešenia problému na celoeurópskej úrovni. V roku 2017 boli témy predmetom diskusií Fóra na vysokej úrovni, v druhom polroku prebiehala verejná konzultácia EK k Iniciatíve na skvalitnenie potravinového dodávateľského reťazca. EK zaradila túto problematiku aj do svojho programu na rok 2018, pričom v prvom polroku by mala v rámci legislatívnej iniciatívy predložiť posúdenie vplyvu a predstaviť balík opatrení.

Jednou z tém, ktoré v minulom roku rezonovali na európskej úrovni, bola problematika dvojakej kvality potravín. SR ako jeden z iniciátorov poukázalo na výskyt tohto fenoménu na vnútornom trhu EÚ a prispelo k významnému pokroku pri riešení problematiky, do ktorého sa zapojili členské štáty ako aj EK. V septembri 2017 EK predstavila usmernenia pre vnútroštátne orgány, ako aj balík krátkodobých aktivít, ktoré majú napomôcť pri riešení problému. Spoločné výskumné centrum JRC pripravuje jednotnú metodológiu testovania potravín, pričom konkrétne iniciatívy boli zapracované aj do pracovného programu EK na rok 2018 v rámci balíka na ochranu spotrebiteľa.

V oblasti veterinárnych otázok boli realizované viaceré strategické diskusie, najmä v oblasti zdravia zvierat a welfare zvierat, liekovej politiky, ochranných opatrení ako aj zdravotnej bezpečnosti potravín a úradných kontrol. Na úrovni EÚ sa diskutovalo o schválení nového viacročného plánu na roky 2018-2020 pokiaľ ide o ciele EÚ a pomenovanie nákaz, ktoré budú zdrojom kofinancovania vo vzťahu k ich monitoringu a eradikácii. V oblasti liekovej politiky bola dosiahnutá dohoda pre návrhy nariadení pre veterinárne lieky a medikované krmivá, pričom v roku 2018 sa očakáva diskusia s EP. V roku 2017 bol prijatý strategický dokument pre pripravenosť na nákazy a pohotovostné plánovanie, dôležitým krokom bolo aj prijatie II. strategického plánu boja s antimikrobiálnou rezistenciou.

Vo fytosanitárnej oblasti prebiehala príprava sekundárnej legislatívy k nariadeniu o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín a k nariadeniu o úradných kontrolách s cieľom zabezpečenia plnej funkčnosti nového fytosanitárneho systému v priebehu nadchádzajúcich dvoch rokov.

V oblasti lesníctva sa diskusie venovali príprave spoločnej pozície na zasadnutie Fóra OSN o lesoch v súvislosti s implementáciou nového Strategického plánu OSN pre lesy na roky 2017-2030. Spoločnú pozíciu EÚ koordinovalo MT PRES pod vedením slovenského experta (na základe dohody medzi SR a Maltou). V roku 2017 bola taktiež dosiahnutá dohoda k návrhu nariadenia o LULUCF (využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesníctvo), pri ktorom sa predpokladá významný dopad na lesné hospodárstvo v členských štátoch.

9. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Zmena klímy

Počas roku 2017 sa SR aktívne podieľala na procesoch implementácie Parížskej dohody v rámci EÚ. Rozhodnutie USA vystúpiť z Parížskej dohody udržalo otázku zmeny klímy v popredí a potvrdilo vedúce postavenie EÚ v tejto oblasti. Zmena geopolitického kontextu a termín na skompletizovanie Parížskeho pracovného programu a ukončenie súboru pravidiel pre implementáciu dohody v roku 2018 tvorili v roku 2017 dôležitú výzvu.

EP, Rada a EK dosiahli 8. novembra 2017 dohodu na konečnej podobe revízie smernice Európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. V roku 2017 boli taktiež predstavené aj nové legislatívne návrhy nariadení týkajúce sa emisií skleníkových plynov z dopravy.

Ochrana ovzdušia

V roku 2017 EK vykonala preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov, kde pre SR vyplývajú odporúčania v oblasti ochrany ovzdušia: znížiť celkové množstvo emisií znečisťujúcich látok, ako aj koncentráciu PM10, NOx s cieľom zníženia nepriaznivých vplyvov znečistenia ovzdušia na zdravie, životné prostredie a ekonomiku. V tejto súvislosti SR pripravuje vypracovanie Stratégie na zlepšenie kvality ovzdušia a tiež Národného programu znižovania emisií.

V rámci EÚ bola v roku 2017 zavŕšená ratifikácia Dodatku k protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu. SR v roku 2017 úspešne zavŕšila proces ratifikácie pre Dodatok k protokolu o ťažkých kovoch, Dodatok k protokolu o perzistentných organických látkach a Dodatok k protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu. Na EÚ úrovni začal ratifikačný proces Kigalského dodatku k Montrealskému protokolu. SR ratifikovala Kigalský dodatok k Montrealskému protokolu v novembri 2017.

Obehové hospodárstvo

V rámci agendy obehového hospodárstva sa zabezpečovali práce na legislatívnom návrhu súboru odpadových smerníc, ktoré sú súčasťou prechodu ekonomiky z „lineárnej“ (zameranej na spotrebu) na „obehovú“ (zameranú na zdrojovú efektivitu). Výsledkom rokovaní je dosiahnutie predbežnej dohody Rady, EK a EP na znení kompromisného návrhu textu rámcovej smernice o odpade, smernice o obaloch a odpadoch z obalov, o skládkach odpadu, o odpade z elektrických a elektronických zariadení, o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a o vozidlách po dobe životnosti.

Biodiverzita

V roku 2017 sa pozornosť sústredila na implementáciu rozhodnutí prijatých na 13. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, 2. zasadnutí zmluvných strán Nagojského protokolu a 17. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru CITES. V prípade Dohovoru o biologickej diverzite, predovšetkým vo vzťahu k Medzinárodnej platforme pre biodiverzitu a ekosystémové služby a prepojenie ochrany biodiverzity do iných sektorov, a to najmä do sektorov poľnohospodárstva a lesníctva. V prípade Nagojského protokolu pokračovala EK v príprave 7 sektorových usmernení (šľachtenie rastlín, šľachtenie živočíchov, biotechnológie, kozmetický priemysel, farmaceutický priemysel, fytocídne prípravky, potravinárstvo a krmovinárstvo) v súvislosti s implementáciou nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 511/2014 o opatreniach na zistenie súladu pre používateľov Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania v EÚ. EK začala tiež s prípravou dvoch nových návrhov sektorových usmernení pre zbierky genetických

zdrojov a výskumné inštitúcie financované z verejných zdrojov. V roku 2017 bola venovaná pozornosť aj implementácii Oznámenia EK o akčnom plán EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín 2016-2020 a záverom Rady, ktoré boli prijaté k tomuto akčnému plánu.

V oblasti inváznych druhov prijala EK dve vykonávacie nariadenia k nariadeniu EP a Rady (EÚ) o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov.

V rámci tzv. nového biogeografického seminára SR predsedalo jednej zo 4 skupín na druhom biogeografickom seminári pre alpský bioregión a zástupca SR prezentoval systém monitoringu biotopov a druhov európskeho významu. Na národnej úrovni došlo k pokroku v budovaní európskej sústavy Natura 2000.

Vody

V oblasti vôd sa plnili úlohy Spoločnej implementačnej stratégie pre smernicu 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky a smernicu o hodnotení a manažmente povodňových rizík (2007/60/ES). K najdôležitejším aktivitám a výsledkom zaraďujeme schválenie „Guidance Document No. 35: Exemptions to the Environmental Objectives according to article 4(7) of the Water Framework Directive a pokračovanie diskusie k preskúmaniu RSV v roku 2019, a tým súvisiacich výzviev týkajúcich sa plnenia cieľov tejto smernice aj po roku 2027.

Oblasť environmentálnych rizík a biologickej bezpečnosti

V roku 2017 SR v nadväznosti na prijaté nariadenie EP a Rady (EÚ) 2017/852 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 o ortuti ratifikovala Minamatský dohovor o ortuti, na základe čoho sa ako zmluvná strana zúčastnila prvej Konferencie zmluvných strán Minamatského dohovoru o ortuti, ktorá sa konala v septembri 2017 v Ženeve.

V roku 2018 bude prioritou implementácia nového nariadenia o ortuti a transpozícia smernice EP a Rady (EÚ) 2015/412, ktorou sa mení smernica 2001/18/ES, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na ich území.

Medzinárodné vzťahy

V oblasti bilaterálnej spolupráce boli aktivity zamerané najmä na organizáciu a aktívnu participáciu v rámci medzivládnych a medzirezortných komisií v oblasti životného prostredia s Maďarskom, Českom, Poľskom a Spolkovou republikou Bavorsko. Dvojstranné stretnutia s Rumunskom, Chorvátskom a Spolkovou republikou Sasko boli zamerané predovšetkým na výmenu skúseností a nadviazanie užšej spolupráce. Ďalšie aktivity sa zamerali na projekty rozvojovej pomoci v krajinách východného partnerstva (Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko, Gruzínsko, Azerbajdžan a Arménsko) a na Balkáne (Čierna Hora).

Aktuálnymi prioritami sú prebiehajúca príprava a následná realizácia predsedníctva SR vo V4 a aktívna podpora spolupráce krajín EÚ a Východného partnerstva v oblasti životného prostredia a zmeny klímy.

10. VZDELÁVANIE, MLÁDEŽ, KULTÚRA A ŠPORT

Vzdelávanie

V roku 2017 sa v oblasti vzdelávania kládol dôraz na podporu vzťahu medzi vzdelávaním a pracovným trhom. V júni 2016 EK uverejnila oznámenie Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti, navrhujúce 10 legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív v oblasti zručností a „celoživotného investovania do ľudí“.

V rámci tohto balíka MT PRES počas Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport na svojom májovom zasadnutí (22.-23. mája 2017) dosiahlo prijatie návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávania, ktorým sa zrušuje odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, ktorého cieľom je zvýšiť transparentnosť, porovnateľnosť a presnosť kvalifikácii za účelom prispieť k efektívnejšiemu využívaniu zručností na trhu práce, zvýšenie mobility a zamestnanosti.

V roku 2017 sa Rada taktiež venovala iniciatívam zameraným na modernizáciu a zvyšovanie kvality vzdelávania v rámci Novej stratégie pre vysokokvalitné, inkluzívne vzdelávanie orientované na budúcnosť. Prijaté odporúčanie týkajúce sa sledovania uplatnenia absolventov si kladie za cieľ podporiť rozvoj systémov zberu, analýzy a využívania údajov o výsledkoch absolventov so zámerom zabezpečiť ponuku relevantných zručností a prispieť tak k zvýšeniu zamestnateľnosti absolventov. Počas EE PRES bol v rámci trialógu dosiahnutý kompromis k návrhu rozhodnutia EP a Rady o spoločnom rámci na poskytovanie lepších služieb v oblasti zručností a kvalifikácií (Europass), počas ktorých bol prerokovaný celý dokument.

Od februára 2016 sa pracovalo na vytvorení nových technických pracovných skupín v rámci Strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET2020), ktoré boli ustanovené na základe Spoločnej správy Rady a EK o vykonávaní ET2020 v polčase jeho trvania z roku 2015. V období rokov 2016 – 2018 (jún) ide o nasledovné technické pracovné skupiny: školské vzdelávanie; modernizácia vysokoškolského vzdelávania; odborné vzdelávanie a príprava; vzdelávanie dospelých; digitálne zručnosti; podpora občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania.

Ku koncu roka 2017 dostalo vzdelávanie v kontexte Agendy lídrov nový politický impulz, ktoré bolo zároveň predmetom obedu lídrov na Sociálnom samite v Göteborgu. Pred stretnutím v Göteborgu EK vydala 14. novembra 2017 Oznámenie o posilňovaní európskej identity prostredníctvom vzdelávania a kultúry, ktorého cieľom je budovanie Európskeho vzdelávacieho priestoru. Dokument predstavuje množstvo konkrétnych návrhov v rámci 3 košov, ktoré sú zamerané hlavne na podporu mobility a uľahčenie cezhraničnej spolupráce; investovanie do ľudí a vzdelávania; posilnenie Európskej identity a povedomia o kultúrnom dedičstve.

Mládež

V oblasti mládeže bolo na návrh EK Radou prijaté všeobecné smerovanie k nariadeniu o európskom zbore solidarity, ktorého cieľom je zvýšiť účasť mladých ľudí na organizácii na dostupných vysokokvalitných činnostiach v oblasti solidarity a tým prispieť k posilňovaniu súdržnosti v Európe, ako aj k rozvoju zručností mladých ľudí. V zmysle decembrového oznámenia EK o investovaní do európskej mládeže bola agenda mládeže venovaná iniciatívam zameraným na zlepšovanie príležitostí pre mladých ľudí a ich zapojenie

do dialógu o budovaní budúcnosti EÚ. Budúcnosť EÚ a mladých ľudí bola predmetom aj ďalších politických dokumentov Rady ako aj štruktúrovaného dialógu s mládežou.

Šport

Dokumenty v oblasti športu vychádzajú z aktuálneho pracovného plánu EÚ pre šport, v ktorom sú rozpracované hlavné priority európskeho rozmeru športu (podpora zdravia, integrity športu, ľudských zdrojov, sociálneho a ekonomického rozmeru športu). V roku 2017 boli počas Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport schválené nasledovné dokumenty týkajúce sa oblasti športu:

−Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o pracovnom pláne EÚ pre šport (1. júla 2017 – 31. decembra 2020),

−Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o športe ako platforme pre sociálne začlenenie prostredníctvom dobrovoľníckej práce,

−Uznesenie o ďalšom rozvíjaní štruktúrovaného dialógu EÚ v oblasti športu,

−Závery Rady o úlohe trénerov v spoločnosti.

Program Erasmus+

V rámci Výzvy na podávanie návrhov projektov na rok 2017 boli v programe Erasmus+ v SR v roku 2017 za oblasť vzdelávania a odbornej prípravy financované projekty vo výške viac ako 24,186 mil. eur a za oblasť mládeže vo výške 4,99 milióna eur (alokované zdroje). V rámci kľúčovej aktivity 1 (KA1) – Vzdelávacia mobilita jednotlivcov bolo v roku 2017 za oblasť vzdelávania a odbornej prípravy podaných 390 projektov, z ktorých bolo schválených 257 projektov, za oblasť mládeže bolo podaných 322 projektov, schválených bolo 126 projektov. V kľúčovej aktivite 2 (KA2) – Strategické partnerstvá bolo v roku 2017 za oblasť vzdelávania a odbornej prípravy podaných 113 projektov, z ktorých bolo schválených 46 projektov. K nim treba pripočítať ešte 53 projektov školských partnerstiev schválených v zahraničí, ale financovaných z rozpočtu prideleného SR. Za oblasť mládeže bolo v KA2 podaných 27 projektov, schválených bolo 6 projektov. V kľúčovej aktivite 3 (KA3) – Podpora reformy politík bolo za oblasť mládeže podaných 13 projektov, z ktorých bolo schválených 5 projektov.

V rámci KA1 v oblasti vysokoškolského vzdelávania plánujú vyslať vysoké školy na mobilitu v zahraničí za účelom štúdia alebo stáže spolu 4 096 študentov a 1 719 zamestnancov vysokých škôl absolvuje mobilitu za účelom výučby alebo školenia (plán nakontrahovaných mobilít z roku 2017). V rámci KA1 v oblasti odborného vzdelávania a prípravy sa v schválených projektoch plánujú mobility pre 2 638 žiakov a 293 sprevádzajúcich osôb pri žiackych mobilitách, ako aj mobility pre 60 učiteľov stredných odborných škôl, ktorí sa zúčastnia hospitácií a iných podujatí výmeny skúseností v zahraničí. V oblasti mládeže sa v roku 2017 v rámci KA1 plánuje vyslať na mobilitu 1 850 účastníkov.

Oblasť kultúry a audiovízie

Najväčšia miera pozornosti bola venovaná legislatívnym nástrojom týkajúcim sa Stratégie pre jednotný digitálny trh v oblasti audiovízie. Rada pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport sa na zasadnutí 23. mája 2017 zaoberala návrhom revízie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách19, ku ktorému sa podarilo dosiahnuť dohodu o všeobecnom prístupe. Prijatie všeobecného prístupu bol úspech aj pre SR, nakoľko polovica

19 návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu

rokovaní k návrhu revízie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách prebiehala pod vedením SK PRES.

V rámci kultúrnych záležitostí patrilo najdôležitejšie miesto prípravnej fáze Európskeho roku kultúrneho dedičstva 2018 (EYCH) a vypracovaniu kľúčových parametrov Stratégie EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy.

V nadväznosti na prijatie všeobecného smerovania k návrhu EYCH počas SK PRES a po uskutočnení trialógov bolo 17. mája 2017 schválené Rozhodnutie EP a Rady (EÚ) 2017/864 o Európskom roku kultúrneho dedičstva 2018. Komisia pripravila 10 hlavných európskych iniciatív s cieľom zabezpečiť udržateľný význam EYCH aj po roku 2018 a zverejnila rozpočet pre roky 2017 a 2018 v sume 8 mil. eur. Prebehla výzva na medzinárodné projekty, ktoré sú venované posilneniu zmyslu spolupatričnosti k spoločnému európskemu priestoru a propagácii kultúrneho dedičstva ako zdroja inšpirácie pre súčasnú umeleckú tvorbu. Do projektov sa mohli záujemcovia prihlásiť cez národné kancelárie Creative Europe Desks. Členské štáty, vrátane SR, vymenovali národných koordinátorov, EK zodpovedá za koordináciu na úrovni EÚ. Na národnej úrovni bola pozornosť sústredená na definovanie efektívnych metód implementácie EYCH (rôznorodé podujatia zamerané na rozširovanie povedomia o kultúrnom dedičstve). Na aktivity je možné žiadať finančný príspevok štátu z Fondu na podporu umenia. Do ukončenia lehoty na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácií bolo možné žiadať financovanie aktivít EYCH aj prostredníctvom dotačného programu Obnovme si svoj dom.

Na Rade pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport 23. mája 2017 bol taktiež prijatý návrh záverov Rady k strategickému prístupu v medzinárodných kultúrnych vzťahoch, v rámci ktorého podporili aj návrh na vytvorenie expertnej platformy – Skupiny priateľov predsedníctva, ktorej činnosť je dôležitým krokom pre vypracovanie kľúčových parametrov Stratégie EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy. Pôsobnosť Skupiny priateľov predsedníctva bola schválená 31. mája 2017 na zasadnutí Coreper 2.

V júni 2017 začala svoju pôsobnosť Skupina priateľov predsedníctva, ktorej hlavným cieľom je snaha o zabezpečenie technickej expertízy a výmeny informácií medzi rôznymi odbornými politickými formáciami, ktoré zasahujú do oblasti medzinárodných kultúrnych vzťahov. Hlavnými tematickými okruhmi zasadnutí boli mobilita a medziľudské kontakty, ochrana a valorizácia kultúrneho dedičstva, miesto kultúry v rozvojovej spolupráci a ochrana a valorizácia kultúrneho dedičstva. Správa EE PRES k oblasti ochrany a valorizácia kultúrneho dedičstva bude súčasťou záverečnej správy o ročnej činnosti skupiny, ktorú predstaví BG PRES v júni 2018.

V zhode s indikovanou kategorizáciou dôležitosti legislatívnych návrhov v Pracovnom programe EK na rok 2018 bude kontinuálne najvýraznejšia miera pozornosti venovaná návrhu revízie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách.V oblasti kultúry sa pozornosť sústredí na realizáciu aktivít EYCH, ktoré by mali prispieť k riešeniu problémov starostlivosti o kultúrne dedičstvo a povedomiu o kultúrnom dedičstve. V rámci pripravovanej Stratégie EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy sa tejto problematike bude ďalej venovať BG PRES s podporou súčasného predsedníckeho Tria a Skupiny priateľov predsedníctva.

11. PERSONÁLNE ZASTÚPENIE SR V INŠTITÚCIÁCH EÚ

V roku 2017 nedošlo v oblasti personálneho zastúpenia SR v európskych inštitúciách k výraznejším zmenám. SR sa však v uplynulom roku podarilo dosiahnuť nadpriemerné zastúpenie v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EŠVČ). Vzhľadom na svoju geografickú váhu a počet obyvateľstva krajiny signifikantne zvýšila počet národných diplomatov z 2 na 6, pričom dvaja z nich sú vedúcimi delegácií EÚ (Egypt, Moldavsko). Celkový počet slovenských občanov pracujúcich v štruktúrach EÚ sa pohybuje okolo 650. Slovenskí občania pôsobia v EÚ v kategóriách:

−Poslanci Európskeho parlamentu - SR má 13 poslancov v EP s funkčným obdobím 5 rokov (funkčné obdobie končí v roku 2019).

−Národní nominanti - Zástupcovia členských krajín EÚ vo Výbore regiónov, Európskom hospodárskom a sociálnom výbore a pod., ktorých nominácia v SR podlieha schváleniu vládou.

−Vyslaní zástupcovia - Národní experti, pracovníci agentúr EÚ, stážisti na dobu určitú, ktorí sú nominovaní členským štátom, ale prechádzajú výberom podľa pravidiel príslušnej inštitúcie EÚ.

− „Euroúradníci“ a zástupcovia národnej diplomatickej služby - Administrátori (AD) a asistenti (AST) v EK, EP, v Generálnom sekretariáte Rady, v EŠVČ, vo Výbore regiónov a v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore.

−Účastníci stáží - Študenti a absolventi vysokoškolského vzdelávania.

Približný počet občanov SR vo vybraných inštitúciách v pozíciách administrátor, asistent, národný expert (marec 2017, zdroj: databázy inštitúcií EÚ):

Európska komisia

373

Európsky parlament

173

GS Rady

Výbor regiónov

ESVČ

Všetky ďalšie údaje, ako porovnanie krajín v obsadenosti postov, ako aj presné údaje o pozíciách na ktorých sú občania jednotlivých krajín, budú vydané v štatistickej ročenke za rok 2017 v priebehu marca 2018.

Európska komisia

V EK pôsobí 373 občanov SR, ktorí majú trvalý kontrakt v tejto inštitúcii. Tento počet je totožný s počtom, ktorý bol uverejnený k 31. júlu 2016.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť

V rámci EŠVČ pôsobí 20 občanov SR (9 na úrovni AD, z toho 6 zamestnanci národnej diplomatickej služby a 3 stáli úradníci EÚ, 4 na úrovni AST, 4 zástupcovia na kontrakt na určitú dobu a 3 vyslaní národní experti).

Národní experti

V európskych inštitúciách na pozícii vyslaného národného experta SR k 31.12.2017 evidovalo 18 pracovníkov vyslaných národnými orgánmi štátnej správy. Národní experti sú vyslaní z rezortov a iných orgánov štátnej správy: Ministerstvo financií SR (3), Ministerstvo

vnútra SR (3), Slovenská informačná služba (1), Úrad priemyselného vlastníctva (4), Ministerstvo životného prostredia SR (1), Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (1), Národné lesnícke centrum (1), Bratislavský samosprávny kraj (1), Ministerstvo obrany SR (3). V nadchádzajúcom roku 2018 je predpoklad, že počet vyslaných národných expertov SR v inštitúciách EÚ stúpne.

Stážisti v európskych inštitúciách

Komisia pre zamestnancov štátnej a verejnej správy ponúka v rámci vlastných štruktúr tzv. štrukturálne stáže v trvaní od 3 do 5 mesiacov v dvoch termínoch ročne, ktoré sú plne hradené vysielajúcou organizáciou. Záujem o tento typ stáže je nízky z dôvodu finančnej náročnosti na vysielajúcu organizáciu.

Program Erasmus pre zamestnancov štátnej správy je krátkodobá stáž informačného charakteru o fungovaní európskych inštitúcií a je určená pre štátnych zamestnancov, ktorí s európskou agendou pracujú od 6 mesiacov do 5 rokov. Doba trvania stáže je 10 dní a počet miest pre každú členskú krajinu je pevne daný. Každý rok sa uskutočňujú 3 stretnutia – turnusy. Napriek rastúcemu záujmu o tento druh stáže môže SR nominovať max. 4 kandidátov ročne.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) s cieľom posilniť spoluprácu medzi európskymi úradníkmi a zamestnancami národných diplomatických služieb členských štátov EÚ organizuje stáž Diplomatic Exchange and Secondment Programme. Program je zameraný na posilnenie spolupráce a zdieľanie skúseností v oblasti zahraničných vzťahov a diplomacie medzi ústredím a delegáciami ESVČ na jednej strane a ministerstvami zahraničných vecí členských krajín EÚ a ich zastupiteľskými úradmi na strane druhej. Uvedeného programu sa MZVaEZ SR v roku 2017 nezúčastnilo aj vzhľadom na vysoké finančné náklady na účasť v tomto programe.

Pre mladých začínajúcich diplomatov Európska služba pre vonkajšiu činnosť organizuje program Diplomatic Training Secondment Programme v trvaní 12 mesiacov. Uvedeného programu sa v roku 2017 za MZVaEZ SR zúčastnila 1 osoba.

S cieľom kvalifikovať väčší počet mladých profesionálov v diplomacii, ESVČ poskytuje program stáže Junior Professionals in Delegations (JPD). Tento program umožňuje vybraným kandidátom získať unikátne skúsenosti z oblasti diplomacie priamo z prostredia jednotlivých delegácií EÚ vo svete. Dĺžka programu je 24 mesiacov a SR aj v roku 2017 obsadila 4 posty.

ZÁVER

Limitovaný počet nových legislatívnych návrhov, predstavených v Pracovnom programe EK na rok 2018, je ovplyvnený koncom mandátu súčasnej EK a nadchádzajúcimi voľbami do EP v prvej polovici roku 2019. Dôraz bude kladený najmä na ukončenie existujúcich legislatívnych iniciatív, s čím sa zhoduje aj EP a členské štáty. Zároveň EK avizovala aj ambicióznejšie zámery s perspektívou do roku 2025, ktoré ale predstaví do konca svojho existujúceho mandátu.

V kontexte Pracovného programu EK a avizovaných nových iniciatív budú pre SR prioritné iniciatívy v oblasti akčného plánu pre obehové hospodárstvo, dobudovania energetickej únie, hospodárskej a menovej únie, jednotného digitálneho trhu a bezpečnostnej únie, ako aj zdaňovania v digitálnom hospodárstve, potravinového dodávateľského reťazca v EÚ, mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany či komunikácie s občanmi. Z oblastí s perspektívou do roku 2025 bude pre SR vysoko prioritný návrh budúceho viacročného finančného rámca, diskusné dokumenty k trvalo udržateľnému rozvoju, budúcnosti politiky v oblasti energetiky a klímy a politike rozširovania. SR bude taktiež pozorne sledovať diskusiu k inštitucionálnym otázkam a k rozširovaniu úloh Európskej prokuratúry. Konkrétnejšie ciele v rámci týchto oblastí sú uvedené v prílohe č. 1.

Brexit bude v roku 2018 jednou z hlavných európskych tém, pričom je dôležitý nielen z politického a inštitucionálneho hľadiska, no bude mať výrazný dopad aj na sektorálne politiky – či už v rámci druhej fázy rokovaní medzi EÚ a UK, ktorá bude prebiehať v tomto roku, alebo v rámci ich budúcich vzťahov. V roku 2018 zároveň očakávame formovanie dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. K budúcim vzťahom medzi UK a EÚ zatiaľ substantívna diskusia v rámci EÚ27 neprebehla a boli zadefinované len ich základné princípy. Vzájomným cieľom v budúcich – postbrexitových - vzťahoch EÚ-UK bude nelimitovať sa len na obchod, no budovať širokospektrálnu spoluprácu.

Hlavné témy záujmu EÚ v nasledujúcom období určila taktiež Agenda lídrov, v rámci ktorej sa v roku 2018 uskutoční celkovo 7 (formálnych aj neformálnych) stretnutí Európskej rady. Prvým v poradí je Neformálny samit vo februári 2018 (23/2), zameraný na politické priority budúceho finančného rámca post-2020 (ako vstup k pripravovanému návrhu EK) a inštitucionálne otázky. Diskusia k inštitucionálnym témam je súčasťou prípravnej fázy na voľby do EP 2019. V kontexte brexitu existujú na budúcnosť 73 uvoľnených britských kresiel v EP medzi členskými štátmi odlišné pohľady. Kým časť krajín podporuje ich zrušenie alebo zmrazenie pre budúce rozširovanie EÚ, niektoré členské štáty vidia v tejto situácií priestor na vytvorenie nadnárodného zoznamu kandidátov, ktorí by sa o poslanecké miesta uchádzali v jednotnom volebnom obvode. Rozhodnutie o budúcnom zložení EP bude prijaté na júnovom samite Európskej rady (28-29/6).

Marcová Európska rada (22-23/3) bude venovaná oblastiam jednotného trhu (najmä jednotnému digitálnemu trhu), strategickej diskusii v oblasti klimatickej a energetickej politike a obchodu. Zo strany EK sa očakáva predstavenie návrhov týkajúcich sa zdaňovania digitálnej ekonomiky, podpory férovosti online platforiem voči biznisu a proti šíreniu falošných informácií. Vzhľadom k stavu rozpracovanosti návrhov v rámci jednotného digitálneho trhu sa predpokladá, že lídri vyzvú spoluzákonodarcov na dosiahnutie dohody vo všetkých návrhoch do konca roku 2018.

SR privítala zahrnutie agendy rozširovania do Pracovného programu EK na rok 2018 v podobe avizovanej Stratégie pre úspešné pristúpenie Srbska a Čiernej Hory do

EÚ. Podpora európskej perspektívy západného Balkánu je zároveň jednou zo 4 hlavných priorít BG PRES, počas ktorého sa v Sofii v máji 2018 uskutoční Summit EÚ – západný Balkán (17/5).

Zasadnutia Európskej rady v júni (28-29/6), septembri (neformálny samit, 20/9) a októbri (18-19/10) sa budú primárne zaoberať migráciou a vnútornou bezpečnosťou. V tomto smere sa očakáva diskusia vo vzťahu k internej (reforma azylového systému a solidarita) a externej dimenzii migrácie (vízová politika, boj proti prevádzačom), financovaniu aktivít v centrálnom Stredomorí a budúcnosti vnútornej bezpečnosti (kontroly na hraniciach, kybernetická bezpečnosť, výmena informácií).

V nadväznosti na očakávaný májový návrh EK k budúcemu viacročnému finančnému rámcu sa decembrová Európska rada (13-14/12) bude po prvýkrát zaoberať konkrétnou podobou budúceho rozpočtu, o ktorom budú rokovania prebiehať až do konca roku 2019.

Okrem stanovenia plánu práce Európskej rady možno Agendu lídrov definovať aj ako zhmotnenie výziev vyplývajúcich z diskusie o budúcnosti EÚ, posilnenie dohľadu lídrov nad kľúčovými otázkami a prostriedok otvorenej diskusie medzi členskými štátmi v oblastiach zásadného významu. V neposlednom rade je Agenda lídrov aj nástrojom na posilnenie strategickej komunikácie, ktorej význam v ostatnom období zásadne narastal.

V rámci agendy budúcnosti EÚ a strategickej komunikácie bude v podmienkach SR príspevkom o. i. Národný konvent o EÚ, počas ktorého je v priebehu roku 2018 v regiónoch SR naplánovaných viacero podujatí. Jedným z hlavných zámerov tejto iniciatívy je aj zvyšovanie povedomia o agende EÚ a želaným výsledkom, aby sa tieto aktivity preniesli do účasti slovenských občanov vo voľbách do EP v roku 2019.