DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO).
Lesy základným krajinotvorným prvkom Slovenska. Stále však nedostatočne zdôrazňujeme životne dôležité funkcie lesov, ich schopnosť vytvárať zdroje pitnej vody, chrániť pôdu, tlmiť rádioaktivitu, prašnosť a hluk, viazať uhlík, produkovať kyslík. Nenahraditeľná je schopnosť lesa vytvárať ideálne prostredie pre množstvo rastlinných a živočíšnych druhov, ponúkať lesné plody, divinu, poskytovať priestor pre relax a psychohygienu obyvateľov. Lesy samozrejme aj producentom dreva, no táto funkcia nie je a nikdy nemôže byť dominantná. Je dôležité poznať zložité vzťahy, do ktorých jednotlivé funkcie lesa vstupujú a pri akýchkoľvek zásahoch ich dôsledne rešpektovať. To je základná povinnosť každého subjektu, ktorému bolo zverené hospodárenie v lese. Osobitné postavenie medzi týmito subjektmi štátny podnik Lesy Slovenskej republiky založený v roku 1999, ktorý zásadný význam pri správe lesného a iného majetku vo vlastníctve štátu. Pri správe tohto majetku je vždy potrebné uprednostniť celospoločenský záujem vyjadrený najmä princípmi trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch pred záujmami skupinovými, ktoré bývajú charakterizované krátkodobými, neraz aj zištnými cieľmi.
Cieľom návrhu zákona je prostredníctvom novelizácie zákona o štátnom podniku, zákona o lesoch, zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov zvýrazniť toto osobitné postavenie štátneho podniku Lesy SR, a to predovšetkým:
a)zakotvením nových princípov správy lesného a iného majetku vo vlastníctve štátu a etických štandardov, ktoré musí tento podnik a jeho predstavitelia a zamestnanci dodržiavať,
b)zavedením nových vnútorných mechanizmov rozhodovania a kontroly rozhodovania podniku s výrazným posilnením postavenia dozornej rady na úkor zakladateľa a riaditeľa podniku, a to aj s priamym vstupom prezidenta SR, a vlády SR do týchto mechanizmov,
c)zakotvením prísnejšej zodpovednosti riaditeľa a členov dozornej rady za škodu, ktorú môžu svojím rozhodovaním spôsobiť,
d)vytvorením nových orgánov podniku v podobe etickej rady a spoločenskej rady, do ktorých fungovania sa môžu zapojiť nielen zamestnanci podniku, ale aj široká, najmä odborná verejnosť,
e)vylúčením alebo obmedzením nakladania s lesným majetkom vo vlastníctve n štátu, a to najmä pokiaľ ide o prevod a nájom takéhoto majetku, ako aj nakladanie s ostatným majetkom štátu s dôrazom na ochranu lesníckych pamiatok a významných lesníckych miest a s cieľom zlepšiť hospodárenie štátneho podniku.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátneho podniku Lesy SR, a tým najmä na zvýšenie úrovne zachovávania a zveľaďovania lesného bohatstva štátu, ako aj na štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľskú sféru,
nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Jeho jednoznačným dôsledkom je aj pozitívny vplyv na životné prostredie. Jeho nezanedbateľnou súčasťou je zvýšená ochrana majetku štátu, s osobitným dôrazom na kultúrne a prírodné hodnoty.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Záujmom štátu a všetkých jeho občanov je, aby sa so štátnym majetkom nakladalo v súlade so zákonom, hospodárne, účelne a efektívne. Povinnosť hospodáriť so štátnym majetkom takýmto spôsobom vyplýva rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám zriadeným štátom zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nakladaniu so štátnym majetkom hospodárne, efektívne a účelne výrazne napomáha aj zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“).
Keďže štátne podniky rovnako ako rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nakladajú s majetkom štátu, je žiaduce, aby aj tieto subjekty pri vykonávaní svojej obchodnej činnosti postupovali v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní sa aj v súčasnosti vzťahuje na štátne podniky, a preto účelom návrhu zákona je túto skutočnosť jednoznačne potvrdiť aj priamo v ustanoveniach zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom podniku“), čím sa dosiahne lepší vnútorný súlad medzi obomi uvedenými právnymi normami.
Zákon o verejnom obstarávaní sa týka aj štátneho podniku Lesy SR. Prioritnou metódou v rámci obchodnej činnosti tohto podniku by mali byť verejné súťaže a elektronické aukcie, ktoré štátny podnik Lesy SR vyhlasuje za účelom dosahovania najnižších cien vstupov a čo najvyšších výstupov. Osobitný dôraz by sa mal klásť na využívanie verejných súťaží pri predaji dreva. V niektorých prípadoch, ako napr. špecifické lesnícke činnosti, pri ktorých treba zohľadniť odborné zručnosti, bude verejné obstarávanie musieť prednostne zohľadniť okrem ceny aj kvalitu ponúkaných služieb, ako aj schopnosť zabezpečiť ich v termínoch zohľadňujúcich reálie lesníckej práce. Postup štátneho podniku Lesy SR v rámci obchodnej činnosti v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní tak bude mať pozitívny dopad na účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť nakladania s majetkom štátu v správe tohto podniku, a tým na vysokú kvalitu uvedomelej správy lesného bohatstva štátu, čo je prvoradým cieľom predkladateľa.
K bodu 2
K novej druhej hlave
Vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenia § 22a 22l majú osobitný charakter vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam tretej časti prvej hlavy zákona o štátnom podniku 18 22), je vhodné vložiť novú druhú hlavu tejto časti do uvedeného zákona. Podporne možno v prospech tohto legislatívno-technického riešenia uviesť, že sa tým tiež zamedzí zamieňaniu názvu tých istých orgánov (napr. riaditeľ alebo dozorná rada), ktoré použité tak vo všeobecných ustanoveniach o orgánoch štátneho podniku, ako aj v osobitných ustanoveniach o orgánoch štátneho podniku vykonávajúceho správu lesného majetku vo vlastníctve štátu (štátny podnik Lesy SR).
K § 22a
Hodnoty, ktoré spravuje štátny podnik Lesy SR vysoké a možnosť zneužiť ich na nízke ciele býva veľká. Je preto potrebné vytvoriť legislatívny priestor na to, aby vedenie najvýznamnejšieho štátneho podniku nebolo bezprostredne závislé na momentálnom rozložení politickej moci a zároveň aby sa účinne zvýšila jeho zodpovednosť voči všetkým občanom Slovenska.
Zámer vypracovať osobitnú právnu úpravu - osobitné ustanovenia o štátnom podniku vykonávajúcom výlučnú správu lesného majetku vo vlastníctve štátu vznikol na základe udalostí z 24. júna 2009, keď zamestnanci podniku otvorene poukázali na nekalé praktiky v riadení organizácie, ktorá je najvýznamnejším správcom životodarných zdrojov našej krajiny. Nekritická ústretovosť vedúcich predstaviteľov podniku i príslušného ministerstva na korupčnú ponuku doby viedla zamestnancov podniku nielen ku kritike, ale následne aj k hľadaniu riešení ako v budúcnosti znížiť riziká takéhoto správania. Je totiž nepochybné, že bohatstvo, ktorým podnik disponuje, môže zvádzať mnohých, ktorí budú mať v budúcnosti možnosť reálne ovplyvniť jeho chod. Riešenie v podobe osobitných ustanovení zákona o štátnom podniku, ktoré zohľadňujú špecifiká štátneho podniku Lesy SR, je nielen naplnením očakávania verejnosti, najmä tej odbornej z oblasti lesov a lesníctva, vo vzťahu k tomuto kľúčovému štátnemu podniku, ale zároveň plnením cieľov, ktoré v tejto oblasti vytýčila v roku 2007 vláda SR v podobe Národného lesníckeho programu a Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie.
Osobitné ustanovenia o štátnom podniku vykonávajúcom výlučnú správu lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len „štátny podnik v oblasti lesov“) svojou štruktúrou a systémom legislatívno-technického spracovania usporiadané tak, aby sa čo najviac priblížili štruktúre a spracovaniu všeobecných ustanovení zákona o štátnom podniku upravujúcich orgány štátneho podniku, ich zloženie, pôsobnosť, dĺžku funkčného obdobia členov týchto orgánov a pod. V prípadoch, keď je možné všeobecné ustanovenia § 18 22 zákona o štátnom podniku vztiahnuť aj na osobitné ustanovenia o štátnom podniku v oblasti lesov, návrh zákon tak robí odkazom na tieto ustanovenia s tým, že sa uplatňujú rovnako aj na štátny podnik v oblasti lesov.
Hneď úvodné ustanovenie § 22a ods. 1 návrhu zákona jednoznačne prostredníctvom poznámky pod čiarou k odkazu 23a uvádza, že štátnym podnikom v oblasti lesov sa rozumie štátny podnik Lesy SR, keďže správu lesného majetku vo vlastníctve štátu vykonávajú aj iné štátom zriadené subjekty, medzi ktoré patrí príspevková organizácia Štátne lesy TANAPu, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené Ministerstvom obrany SR (vojenské lesy) a Ministerstvom životného prostredia SR alebo výnimočne aj Slovenský pozemkový fond (neznámi vlastníci) v zmysle novonavrhovaného Čl. II piateho bodu - § 50 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“). V zmysle uvedeného sa osobitné ustanovenia časti druhej hlavy 22a 22l) návrhu zákona vzťahujú výlučne na štátny podnik Lesy SR.
Orgánmi štátneho podniku štandardne riaditeľ a dozorná rada. V štátnom podniku Lesy SR sa navrhuje okrem týchto orgánov zriadiť aj etickú radu a spoločenskú radu, ktoré by plnili významné odborné, morálne i spoločenské funkcie pri fungovaní tohto podniku, pričom takáto organizačná štruktúra je známa aj z iných krajín, v ktorých problematika lesov a lesníctva zohráva významnú úlohu (napr. Bavorsko). Podrobnejšie sa postavením, zložením a pôsobnosťou týchto orgánov zaoberajú iné body tejto dôvodovej správy.
Riaditeľ a členovia dozornej rady štátneho podniku Lesy SR povinní po vymenovaní do funkcie predložiť majetkové priznanie a nie je dôvod, aby sa pri plnení tejto povinnosti odlišovali od riaditeľov a členov dozornej rady iných štátnych podnikov. Preto je táto povinnosť formulovaná identicky ako v ustanovení § 18 a návrh zákona tiež uvádza, že § 18 ods. 2 a 3 sa na riaditeľa a dozornú radu štátneho podniku Lesy SR vzťahujú rovnako. Na členov etickej rady a spoločenskej rady sa vzhľadom na ich postavenie, právomoci a poslanie tieto povinnosti nevzťahujú.
K § 22b
Postavenie a pôsobnosť riaditeľa v zásade zodpovedá tomu, čo je ustanovené aj v súčasnosti v zákone o štátnom podniku o riaditeľoch podnikov. Preto sa viacero ustanovení uvedených v odseku 12 vzťahuje aj na riaditeľa štátneho podniku Lesy SR. Odlišnosti sa týkajú tých právomocí, kde dochádza k posilneniu postavenia dozornej rady na úkor riaditeľa alebo zakladateľa alebo v prípadoch, keď návrh zákona zavádza nové inštitúty alebo mechanizmy.
K takýmto odlišnostiam patrí:
a)menovanie riaditeľa zakladateľom, v mene ktorého koná minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) na návrh dozornej rady na rozdiel od autonómneho rozhodnutia zakladateľa v prípade iných štátnych podnikov,
b)podmienky odmeňovania riaditeľa a vymenovanie dočasného riaditeľa bez výberového konania je možné len po predchádzajúcom súhlase dozornej rady; v iných štátnych podnikoch je to autonómna právomoc zakladateľa; u dočasného riaditeľa sa navyše požaduje podmienka, aby bol vedúcim zamestnancom v štátnom podniku Lesy SR aspoň 1 rok pred vymenovaním, a to najmä kvôli kontinuite činnosti a úloh podniku ako aj priameho a bezprostredného poznania aktuálnej situácie podniku pri nástupe do funkcie,
c)zodpovednosť za škodu spôsobenú riaditeľom podniku je prísnejšia a upravená v osobitných ustanoveniach návrhu zákona (§ 22i a § 22j),
d)riaditeľ je povinný vtiahnuť dozornú radu vo väčšej miere do rozhodovacích procesov podniku než je tomu u iných štátnych podnikov prostredníctvom vyššej informovanosti ich členov a aj osobnou účasťou na zasadnutiach týchto orgánov; to sa týka aj spoločenskej rady, ktorá síce nevstupuje do rozhodovacích procesov podniku, ale môže riaditeľovi a dozornej rade predkladať svoje podnety a pripomienky,
e)zásadné ekonomické a finančné dokumenty štátneho podniku Lesy SR sa predkladajú ministrovi (zakladateľovi) len po predchádzajúcom súhlase dozornej rady; v iných štátnych podnikoch stačí prerokovanie v dozornej rade,
f)určenie zástupcov riaditeľa zostáva aj naďalej vo výlučnej právomoci riaditeľa, avšak na vymenovanie ďalších manažérov podniku bude potrebné výberové konanie, ktorého základné princípy ustanovuje návrh zákona a podrobnosti ustanoví vnútropodnikový predpis,
g)na vymenovanie riaditeľa alebo iných vedúcich zamestnancov štátneho podniku Lesy SR za členov štatutárnych orgánov alebo dozorných rád iných obchodných spoločností dáva súhlas dozorná rada a nie zakladateľ, ako je to v prípade iných štátnych podnikov,
h)základné právne dokumenty v zmysle platného zákona 10) vo výhradnej pôsobnosti podniku; návrh zákona v tomto smere spresňuje, že ich vydáva riaditeľ po predchádzajúcom súhlase dozornej rady (napr. stanovy, organizačný poriadok a pod.),
i)vzhľadom na zavedenie nového inštitútu do právneho poriadku v podobe lesníckej pamiatky podľa navrhovaného § 2 písm. v) zákona o lesoch (Čl. II prvý bod), ktorou je aj významné lesnícke miesto vyhlásené štátnym podnikom Lesy SR, sa priznáva riaditeľovi tohto štátneho podniku právomoc takéto miesto v mene podniku vyhlásiť, a to na návrh dozornej rady alebo z jeho vlastného podnetu,
j)skončenie výkonu funkcie riaditeľa uvedené v odsekoch 9 12 je upravené podobne ako v prípade iných v súčasnosti platných zákonov; v prípade ostatných štátnych podnikov sa ponecháva ešte staršia úprava prijatá v deväťdesiatych rokoch 20. storočia; jedinú výnimku predstavuje dôvod odvolania uvedený v odseku 12 písm. b), ktorý súvisí so zavedením
osobitnej zodpovednosti za škodu podľa § 22i a § 22j návrhu zákona; návrh zákona tiež rozlišuje medzi prípadmi, keď minister (zakladateľ) odvolá riaditeľa automaticky a keď ho odvolá až na základe návrhu dozornej rady.
K § 22c
Keďže § 19a zákona o štátnom podniku upravuje výberové konania na riaditeľa podniku, predsedu a členov dozornej rady, je čiastočne nepoužiteľný pre štátny podnik Lesy SR, a to z dôvodu, že návrh zákona zavádza nový mechanizmus zriadenia dozornej rady. Odhliadnuc od dozornej rady, ustanovenia § 19a ods. 1, 3, 4, 5, 6 a 7 sa vzťahujú na výberové konanie na riaditeľa rovnako. Návrh zákona však upravuje rozdielne subjekt, v ktorého právomoci je uskutočnenie výberového konania. Zatiaľ, čo v iných štátnych podnikoch je výberové konanie v právomoci zakladateľa, v štátnom podniku Lesy SR je proces výberového konania na riaditeľa pod kontrolou dozornej rady, čo súvisí s posilnením právomocí tohto orgánu podniku ako jedným z hlavných cieľov návrhu zákona. Pri voľbe zamestnancov do výberovej komisie sa uplatňuje § 20 ods. 2 druhá veta návrhu zákona, t. j. zamestnanci si svojho zástupcu volia z členov pracovného kolektívu tajným hlasovaním; ak v podniku pôsobí odborová organizácia, jedného člena zastupujúceho pracovný kolektív deleguje odborová organizácia zo svojich členov. Vo výberovej komisii však môžu byť najviac dvaja zamestnanci podniku, člen dozornej rady sa jej môže zúčastniť len ako pozorovateľ.
K § 22d
Orgánom štátneho podniku Lesy SR, ktorý schvaľuje zásadné strategické a koncepčné dokumenty štátneho podniku Lesy SR, resp. s nimi vyjadruje súhlas, a kontroluje hospodárenie tohto podniku je dozorná rada. Jedným z hlavných cieľov tohto návrhu zákona je posilniť postavenie a právomoci dozornej rady, a to aj na úkor riaditeľa a zakladateľa štátneho podniku Lesy SR.
K posilneniu postavenia dozornej rady dochádza nielen tým, že jej predsedu a členov by podľa návrhu zákona mal vymenovať prezident SR, ktorému to umožňuje čl. 102 ods. 1 písm. h) Ústavy SR (právomoc menovať iných funkcionárov, ak tak ustanoví osobitný zákon), ale aj tým, že jednotliví členovia dozornej rady navrhnutí tak z radov zakladateľa podniku, ako aj z radov iných inštitúcií a orgánov, ktoré pôsobia v oblasti lesov a lesníctva (Slovenská lesnícka komora, Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene, Zväz spracovateľov dreva, Štátna ochrana prírody). Istá preferencia sa predsa len priznáva zakladateľovi podniku Ministerstvu pôdohospodárstva SR, ktoré by malo mať v dozornej rade 2 zástupcov. Jedného zástupcu by mali mať aj zamestnanci. Pri voľbe zamestnancov do výberovej komisie sa uplatňuje § 20 ods. 2 druhá veta návrhu zákona, t. j. zamestnanci si svojho zástupcu volia z členov pracovného kolektívu tajným hlasovaním; ak v podniku pôsobí odborová organizácia, jedného člena zastupujúceho pracovný kolektív deleguje odborová organizácia zo svojich členov. Každý subjekt vrátane zamestnancov pritom navrhuje prezidentovi dvojnásobný počet kandidátov ako je počet príslušných členov dozornej rady a je následne vo výlučnej právomoci prezidenta SR, ktorého z navrhnutých kandidátov za člena dozornej rady vymenuje.
Predseda dozornej rady je členom dozornej rady, a preto všetky ustanovenia zákona, ktoré vo vzťahu k štátnemu podniku Lesy SR hovoria o členovi dozornej rady sa rovnako vzťahujú aj na predsedu dozornej rady. Vymenovanie jedného z členov dozornej rady za jej predsedu je vo výlučnej právomoci prezidenta SR.
Za člena dozornej rady možno vymenovať občana Slovenskej republiky, ktorý spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonný. Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra
trestov nie starším ako tri mesiace. Člen dozornej rady musí byť odborník (musí ním byť aj navrhnutý kandidát), za ktorého návrh zákona považuje osobu ktorá vysokoškolské vzdelanie aspoň druhého stupňa, najmenej päť rokov odbornej praxe a tri roky riadiacej praxe v oblasti lesov, lesníctva, ochrany prírody a spracovania dreva.
Člen dozornej rady nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia, nesmie vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech. Takéto ustanovenie platná slovenská legislatíva pozná, uplatňuje sa napríklad v prípade predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí 4 ods. 5 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákov žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov) alebo predsedu a podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie 141 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Posilneniu právomocí dozornej rady a jej členov je priamo úmerné zvýšeniu zodpovednosti za hospodárenie podniku a za prípadnú škodu, ktorú môže svojim konaním spôsobiť nielen riaditeľ štátneho podniku Lesy SR, ale aj ktorýkoľvek člen dozornej rady tohto štátneho podniku. Návrh zákona preto členovi dozornej rady ukladá povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami podniku, najmä je povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách, najmä tých, ktoré predmetom obchodného tajomstva, a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo podniku spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy alebo záujmy tretích osôb pred záujmami podniku, pričom ak spôsobí škodu, spôsob a výška jej náhrady je upravená osobitnými ustanoveniami návrhu zákona (§ 22i a § 22j).
Počet členov dozornej rady je 7 a sedemročné je aj funkčné obdobie dozornej rady, pričom opätovné vymenovanie za jej člena je možné. Hoci počet členov nie je rozhodujúcim kritériom, tento počet je nižší ako počet členov dozornej rady v mnohých iných štátnych podnikoch (zákon o štátnom podniku uvádza maximálny počet 9 členov a toľko je ich v súčasnosti aj v dozornej rade štátneho podniku Lesy SR) a keďže je funkcia člena dozornej rady platená, resp. odmeňovaná, dajú sa v budúcnosti po znížení počtu členov na 7 očakávať pozitívne dopady na štátny rozpočet. V prípade, ak sa počet členov dozornej rady zníži počas jej funkčného obdobia, použije sa rovnaký mechanizmus ako pri ich vymenovaní, t. j. ak sa uvoľní napr. miesto člena za Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, tento subjekt navrhne prezidentovi SR 2 odborníkov, z ktorých bude za člena dozornej rady vymenovaný jeden z nich. Návrh zákona tiež upresňuje, že funkčné obdobie takto vymenovaného člena sa okrem prípadov uvedených v odsekoch 11 13 riadne skončí uplynutím sedemročného funkčného obdobia tej dozornej rady, do ktorej bol vymenovaný, resp. dodatočne vymenovaný v priebehu jej funkčného obdobia. Podrobnosti o výkone pôsobnosti a úloh dozornej rady upraví jej štatút. Podrobnosti o organizácii a priebehu zasadnutí dozornej rady upraví jej rokovací poriadok. Štatút aj organizačný poriadok dozornej rady schvaľuje v zmysle § 22h ods. 2 návrhu zákona zakladateľ podniku (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR).
Skončenie výkonu funkcie člena dozornej rady uvedené v odsekoch 11 14 je upravené rovnako ako v prípade iných v súčasnosti platných zákonov (napr. § 12 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo § 9 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov). V prípade ostatných štátnych podnikov sa ponecháva ešte staršia úprava prijatá v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, pričom jedinú výnimku predstavuje dôvod odvolania uvedený v odseku 14 písm. b), ktorý súvisí so zavedením osobitnej zodpovednosti za škodu
podľa § 22i a § 22j návrhu zákona. Návrh zákona tiež rozlišuje prípady, keď prezident odvolá člena dozornej rady automaticky a keď tak môže urobiť.
Na dozornú radu a jej členov sa čiastočne vzťahuje aj všeobecná úprava uvedená v zákona o štátnom podniku, a to konkrétne ustanovenia § 20 ods. 3, 4, 6, 8 a 10.
Napriek tomu, že nadobudnutie účinnosti návrhu zákona sa navrhuje od 1. júla 2018, v zmysle Čl. IV návrhu by § 22d mal nadobudnúť účinnosť dňom skončenia funkčného obdobia doterajších členov dozornej rady štátneho podniku Lesy SR, čím sa chce zabrániť retroaktívnemu pôsobeniu návrhu zákona a porušeniu legitímnych očakávaní členov terajšej dozornej rady tohto štátneho podniku.
K § 22e
Pôsobnosť dozornej rady štátneho podniku Lesy SR je upravená v osobitnom ustanovení oddelene od úpravy jej postavenia, zloženia a funkčného obdobia. Dôvodom je jednak skutočnosť, že návrh zákona sa snaží prihliadať na systematiku platného zákona o štátnom podniku, ktorý pôsobnosť dozornej rady upravuje tiež v samostatnom ustanovení § 21 na rozdiel od jej postavenia, zloženia a funkčného obdobia upravenom v ustanovení § 20, ale tiež skutočnosť, že ustanovenie § 22d nadobúda účinnosť dňom skončenia funkčného obdobia doterajších členov dozornej rady štátneho podniku Lesy SR na rozdiel od § 22e, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 2018. V prípade etickej rady a spoločenskej rady štátneho podniku Lesy SR sa takáto oddelená úprava nenavrhuje, keďže ide o nové orgány štátneho podniku a ich zriadenie sa predpokladá bezprostredne po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona.
Z dôvodu posilnenia právomocí dozornej rady štátneho podniku Lesy SR na úkor riaditeľa a zakladateľa tohto podniku je aj rozsah jej pôsobnosti oveľa širší než je tomu u dozorných rád iných štátnych podnikov. Ide najmä o právomoci navrhovať na vymenovanie alebo priamo menovať a odvolávať členov iných orgánov podniku a vyslovovanie predchádzajúceho súhlasu alebo súhlasu a vyjadrovanie záväzných stanovísk v prípadoch, ak tak ustanovuje zákon o štátnom podniku alebo iný osobitný zákon, napr. zákon o lesoch. Dozornej rade sa priznáva aj právomoc schvaľovať štatút a rokovací poriadok etickej rady a spoločenskej rady, čo by za štandardných okolností bolo skôr právomocou riaditeľa podniku alebo zakladateľa podniku. Dozorná rada vykonáva aj ďalšie právomoci, ktoré jej priznáva platný zákon o štátnom podniku v ustanovení § 21 ods. 1 písm. b), c), e), f), ch), i) a j).
Na prijatie uznesenia dozornej rady je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov dozornej rady. Takýto spôsob prijímania rozhodnutí sa uplatňuje podľa § 21 ods. 2 zákona o štátnom podniku vo všetkých prípadoch, o ktorých rozhoduje dozorná rada štátneho podniku. Návrh zákona preberá tento spôsob rozhodovania a zakotvuje ho vo väčšine prípadov, o ktorých rozhoduje dozorná rada štátneho podniku Lesy SR, a to konkrétne v prípadoch podľa § 22e ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), j), k) a l).
Návrh zákona však predsa zakotvuje aj odlišný spôsob prijímania rozhodnutí, kde nestačí len bežná väčšina hlasov, ale vyžaduje sa kvalifikovaná - väčšina hlasov aspoň piatich členov dozornej rady (tento počet v zásade zodpovedá dvojtretinovej väčšine hlasov všetkých členov dozornej rady). Je tomu tak v prípadoch, ktoré majú zásadný vplyv na chod štátneho podniku, vnímane citlivo aj zo strany verejnosti a majú priamy dosah na hospodárenie podniku alebo sa týkajú majetku podniku. Ide o prípady podľa § 22e ods. 1 písm. h) a i), t. j. vyjadrenie predchádzajúceho súhlasu s platnosťou zmluvy o prevode lesného majetku vo vlastníctve štátu na iný subjekt podľa zákona o lesoch, vyjadrenie predchádzajúceho súhlasu s predajom, zámenou alebo prevodom správy ostatného majetku vo vlastníctve štátu podľa zákona o lesoch alebo vyjadrenie
predchádzajúceho súhlasu zámenou, nájmom a výpožičkou lesného majetku vo vlastníctve štátu a záväzného stanoviska k uzatvoreniu zmluvy o nájme lesného majetku vo vlastníctve štátu a k zámene lesných pozemkov a lesných porastov na nich vo vlastníctve štátu podľa zákona o lesoch.
K § 22f
Etická rada sa zriaďuje ako poradný orgán podniku, ktorý dve základné úlohy. Prvou z nich je úloha zaoberať sa riešením etických otázok súvisiacich s verejnoprospešnou, výrobnou, obchodnou, podnikateľskou a personálnou činnosťou podniku, čiže v určitom zmysle poradenská a konzultačná činnosť v prospech dodržiavania etických a morálnych zásad pri hospodárení podniku. Druhou podstatnou úlohou etickej rady je kontrola, resp. dozor nad dodržiavaním Etického kódexu štátneho podniku Lesy SR, ktorý však bude potrebné v súlade s § 22l písm. a) najskôr prijať ako vnútorný predpis podniku.
K úlohe kontrolovať dodržiavanie etického kódexu sa pridáva aj úloha podávať záväzný výklad ustanovení tejto právnej normy. Navyše, etická rada je oprávnená prijímať podnety týkajúce sa porušovania etického kódexu štátneho podniku Lesy SR a v prípade, ak sa takýto podnet ukáže ako opodstatnený, je povinná predložiť riaditeľovi podniku odporúčanie, akým spôsobom by mal byť takýto prípad porušenia etického kódexu vyriešený. S cieľom prechádzať nečinnosti etickej rady sa jej v návrhu zákona ukladá povinnosť, aby sa každým podnetom na porušenie etického kódexu náležite a bezodkladne zaoberala a predložila riaditeľovi podniku spomenuté odporúčanie najneskôr do 30 dní od prijatia príslušného podnetu.
Etická rada ako poradný orgán nie je na Slovensku novým pojmom, a to ani subjektoch zriadených štátom alebo samosprávou napriek tomu, že zákon o štátnom podniku jej zriadenie nevyžaduje. Etickú radu vytvorenú napr. Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. alebo Železničná spoločnosť, a.s., ako aj rôzne ďalšie subjekty, napr. Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (etická komisia) alebo Slovenská komora stavebných inžinierov. Etické rady nie neznámym pojmom ani v zahraničí (napr. Národná etická rada Nemecka zriadená nemeckou vládou). Etickú radu a etický kódex mal vytvorený aj štátny podnik Lesy SR, no niekoľko rokov nie je funkčná, resp. sa v praxi podniku neuplatňuje.
Rozdiel medzi etickou radou v spomenutých subjektoch a etickou radou v zmysle tohto návrhu zákona je predovšetkým v spôsobe jej zriadenia, keďže štandardne je tento orgán vnímaný skôr ako poradný orgán riaditeľa podniku a nie podniku samotného a aj z tohto dôvodu jej členovia menovaný a odvolávaný riaditeľom a nie dozornou radou, ako je tomu podľa tohto návrhu zákona. Keďže však jedným zo základných cieľov návrhu zákona je zriadenie odborného reprezentatívneho orgánu štátneho podniku Lesy SR v podobe dozornej rady, ktorá by mala mať výrazne posilnené právomoci oproti dozorným radám v iných štátnych podnikoch, právomoc menovať a odvolávať členov etickej rady práve dozornou radou tohto štátneho podniku je z tohto pohľadu prirodzeným riešením.
Za člena etickej rady možno vymenovať občana Slovenskej republiky, ktorý spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonný. Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Počet členov etickej rady je 9 a dozorná rada ich menuje spomedzi zamestnancov štátneho podniku Lesy SR (čiže zamestnanci nevolia svojich zástupcov ako je tomu napr. v prípade ich zástupcu v dozornej rade alebo vo výberovej komisii na výber riaditeľa podniku). Členstvo v etickej rade je čestnou a neplatenou funkciou a je časovo neobmedzené,
pričom ak sa počet členov zníži, dozorná rada vymenuje spomedzi zamestnancov podniku nového člena.
Predseda dozornej rady vymenuje spomedzi členov etickej rady jej predsedu, pričom o ďalších otázkach vnútornej organizácie etickej rady rozhodujú samotní členovia (napr. voľba podpredsedu etickej rady). Uznesenia spoločenskej rady sa prijímajú bežnou, t. j. nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých jej členov. Predseda etickej rady sa považuje za člena etickej rady a preto sa na neho vzťahujú všetky ustanovenia návrhu zákona, ktoré sa týkajú člena, resp. členov tejto rady. Podrobnosti o výkone pôsobnosti a úloh etickej rady upraví jej štatút. Podrobnosti o organizácii a priebehu zasadnutí etickej rady upraví jej rokovací poriadok. Tak štatút, ako aj rokovací poriadok etickej rady schvaľuje podľa § 22e ods. 1 písm. e) dozorná rada.
Skončenie výkonu funkcie člena etickej rady uvedené v odsekoch 8 10 je upravené rovnako ako v prípade iných v súčasnosti platných zákonov (napr. § 12 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo § 9 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov). Takéto riešenie sa zároveň zhoduje s dôvodmi skončenia výkonu funkcie riaditeľa a člena dozornej rady s tým rozdielom, že dôvodov na odvolanie člena etickej rady je menej, keďže v tomto prípade nie je relevantným dôvod vykonávania funkcie alebo činnosti nezlučiteľnej s funkciou člena dozornej rady podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov a rovnako nehrozí spôsobenie škody štátnemu podniku (z tohto dôvodu sa členov etickej rady ani netýka zodpovednosť za škodu upravenú v ustanoveniach § 22i a § 22j návrhu zákona).
K § 22g
Spoločenská rada sa zriaďuje ako poradný orgán štátneho podniku Lesy SR, ktorého úlohou je reprezentovať širokú verejnosť a záujmové skupiny formou predkladania písomných podnetov, stanovísk a návrhov, ktoré adresuje riaditeľovi a dozornej rade, pričom tieto písomné výstupy spoločenskej rady nie záväzné ani pre riaditeľa podniku, ako ani pre dozornú radu. Spoločenská rada však môže požiadať riaditeľa podniku, aby sa zúčastnil jej zasadnutí, ktoré zvoláva aspoň dva razy do roka a riaditeľ podniku je povinný sa zúčastniť každoročne aspoň dvoch zasadnutí spoločenskej rady v zmysle § 22b ods. 4 návrhu zákona, na ktorých podáva jej členom k predloženým podnetom informácie v požadovanom rozsahu, a to najmä o riešení týchto podnetov, ako aj o všetkých skutočnostiach, ktoré mu známe a ktoré môžu ovplyvniť podnikateľskú činnosť, stav majetku podniku a jeho likviditu.
Spoločenská rada je v podmienkach Slovenska novým typom orgánu, ktorý však v zahraničí dlhoročnú tradíciu, a to najmä v krajinách s bohatou lesníckou tradíciou, čo porovnateľný stav, aký môžeme konštatovať aj vo vzťahu k nášmu štátu. Ako príklad možno v tomto smere uviesť Bavorsko, ktoré s fungovaním spoločenskej rady v obdobnom štátnom podniku ako je štátny podnik Lesy SR pozitívne skúsenosti. Spoločenská rada je platformou, ktorá ponúknuť širokej verejnosti a záujmovým skupinám (napr. poľovníci, turisti, značkári, jaskyniari, cyklisti, paraglajdisti, lesoochranárske združenia, chalupári, horolezci, obyvatelia horských obcí, záhradkári, milovníci lesníckej histórie, zberatelia lesných plodín, včelári, vodáci, psíčkari a iní) priestor, kde môžu vysloviť svoj názor, podnety a odporúčania smerom k orgánom štátneho podniku s rozhodovacími právomocami.
Spoločenská rada by tak mala byť zložená z osôb zastupujúcich občianske združenia, nadácie, záujmové združenia právnických osôb, ktoré právnickou osobou alebo neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ktoré majú nároky na správu lesa alebo majú predmetom svojej činnosti blízko k lesu a lesníctvu, ako aj jednotlivcov, ktorí sa
významným spôsobom angažujú v oblasti lesov a lesníctva. Aby bol výber takýchto osôb čo najspravodlivejší, členov spoločenskej rady menuje predseda dozornej rady (rovnako ako v prípade etickej rady, aj v prípade spoločenskej rady nemá túto právomoc riaditeľ podniku, ale dozorná rada) spomedzi záujemcov prítomných na zhromaždení, ktorého konanie na základe verejnej výzvy vyhlasuje riaditeľ podniku v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej päť týždňov pred jeho začatím. Špecifickými podmienkami na výkon funkcie člena spoločenskej rady nie je len blízkosť aktivít, resp. angažovanosť vo vzťahu k lesom a lesníctvu, ale tiež spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonnosť. Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Členstvo v spoločenskej rade je čestnou a neplatenou funkciou a je časovo neobmedzené.
Keďže je ťažké vopred odhadnúť záujem angažovanej verejnosti a zástupcov tretieho sektora na práci spoločenskej rady, návrh zákona ustanovuje, že počet členov tejto rady určí predseda dozornej rady na ustanovujúcom zhromaždení, pričom počet členov musí byť vždy nepárny (kvôli prijímaniu uznesení). Ak by bol záujem vyšší ako je takýmto spôsobom určený počet členov spoločenskej rady, predseda dozornej rady zostaví rezervný zoznam potenciálnych členov spoločenskej rady (ďalej len „zoznam“), do ktorého zaradí tých záujemcov, ktorí neboli vymenovaní za členov spoločenskej rady. Ak sa počet členov spoločenskej rady zníži, predseda dozornej rady môže vymenovať za jej nových členov osoby zo zoznamu, pričom prihliada na pomerné a vyvážené zastúpenie osôb (záujmových skupín) a na to, že každá právnická osoba (napr. občianske združenie) môže byť v spoločenskej rade zastúpená len jedným členom.
Člen spoločenskej rady, ktorý je aj jej predseda, je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami podniku, najmä je povinný zaobstarať si a pri výkone svojej pôsobnosti zohľadniť všetky dostupné informácie, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo podniku spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy alebo záujmy tretích osôb pred záujmami podniku, pričom zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti viacerí členovia spoločenskej rady, povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú podniku spôsobili. Povinnosti formulované veľmi podobne ako povinnosti člena dozornej rady štátneho podniku, či podľa platného § 20 ods. 5 alebo navrhovaného § 22 d ods. 9. Zodpovednosť za škodu je menšia, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že spoločenská rada nie je rozhodovací, ale poradný orgán, ale tiež z dôvodu, že členovia spoločenskej rady nemajú v zmysle § 22g ods. 9 prístup k skutočnostiam, ktoré predmetom obchodného tajomstva štátneho podniku. Napriek tomu, že nemajú sprísnenú zodpovednosť podľa § 22i a § 22j, ich zodpovednosť dosahuje štandard, aký je zakotvený vo vzťahu k členom dozornej rady podľa § 20 ods. 7 platného zákona o štátnom podniku.
Predseda dozornej rady vymenuje spomedzi členov spoločenskej