DÔVODOVÁ SPRÁVA

Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Poslanci za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Milan Mazurek, Stanislav Drobný a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č.

245/2003 Z. z.

o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Vlastnícke právo a právo vlastniť majetok je v intenciách moderných dejín proklamované ako základné ľudské právo. Toto základné a nescudziteľné ľudské právo je obsiahnuté v mnohých medzinárodných dokumentoch, rovnako je zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky, a to v druhej hlave, v článku 20, ktorý stanovuje nasledovné: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.“

Odvolávajúc sa na judikatúru EĽSP Ústavný súd SR uviedol, že každý zásah do práva na pokojné užívanie majetku musí byť sprevádzaný procedurálnymi garanciami umožňujúcimi jednotlivcom rozumnú možnosť predložiť ich vec pred orgán verejnej moci pre účely efektívneho domáhania sa preskúmania zásahu (Hentrich v. France, sťažnosť č. 13616/88, rozsudok z 22. septembra 1994, bod 40 a nasl.).

Napriek tomu, že právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právo svoj majetok držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky, právo vecou disponovať a rovnako tak právo na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckej práva, v mnohých prípadoch tieto ústavné práva nie sú rešpektované. Aj napriek existencii vlastníckych práv občanov Slovenskej republiky k pozemkom pod nelegálne postavenými čiernymi stavbami, nemajú ich majitelia dodnes možnosť svoj majetok držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a týmto vlastníkom je takisto mnohokrát odopreté právo na ochranu proti neoprávnenému zásahu do ich vlastníckych práv.

Netreba zabúdať na to, že majiteľom pozemkov vyplýva z právneho poriadku Slovenskej republiky ďalší rád povinností. Zo zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vyplýva vlastníkovi povinnosť platiť pravidelne miestnu daň z nehnuteľností. Ďalej zo zákona vyplýva, že ten, kto má v obci trvalý alebo prechodný pobyt, alebo užíva nehnuteľnosť, je povinný platiť miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Vlastník pozemku je navyše za svoju nehnuteľnosť zodpovedný, to znamená, že v prípade ohrozenia ľudského života, zdravia, či majetku iných by si poškodená osoba mohla voči vlastníkovi uplatniť

nárok na náhradu spôsobenej škody. Do úvahy prichádza aj vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči vlastníkovi nehnuteľnosti.

Prípadov, kedy je občanom Slovenskej republiky odopretý výkon svojho práva vlastniť majetok, je mnoho. Jedná sa najmä o regióny, v ktorých je zastúpenie asociálnej časti obyvateľov najvyššie. Disproporčne vysoká pôrodnosť asociálov v porovnaní so slušným obyvateľstvom indikuje predpoklad neustáleho sa rozširovania osád na ďalšie pozemky, a teda vznik podobných problémov s vymožiteľnosťou vlastníckeho práva majiteľov ďalších, takto okupovaných parciel.

Postup štátnych orgánov jasne v prípade ochrany vlastníkov pozemkov pod nelegálnymi stavbami poukazuje na nedostatočnú legislatívnu oporu, ktorú majitelia pozemkov, okupovaných asociálmi v snahe o pokojný a bezpečný výkon svojich vlastníckych práv potrebujú. Súčasná legislatíva totiž v praxi neumožňuje majiteľom pozemkov odstrániť zo svojich parciel čierne stavby, ktoré stoja najčastejšie na poľnohospodárskej pôde, a zosúladiť tak tieto pozemky s ich evidenciou na katastri nehnuteľností. Aj napriek tomu, že majitelia za tieto pozemky musia platiť dane, nemôžu využívať svoje ústavné práva iba preto, že si asociáli postavili svoje čierne stavby na ich pozemkoch.

V mnohých obciach východného a stredného Slovenska už dnes asociáli tvoria väčšinu obyvateľstva, čo z nich v komunálnych voľbách robí najdôležitejšiu voličskú skupinu. Starostovia, vedení obavami zo straty potenciálnych voličských hlasov tak častokrát nepovoľujú takéto likvidácie čiernych stavieb a majitelia pozemkov nemajú reálne možnosti ako sa domôcť svojich vlastníckych práv. V horšom prípade dokonca starosta pochádza práve z radov asociálnych obyvateľov obce a koná úmyselne proti majiteľom takýchto pozemkov, v prospech ostatných asociálov.

Aj napriek tomu, že vláda v minulom volebnom období prijala novelu stavebného zákona, ktorá mala vyriešiť problém s čiernymi stavbami, v skutočnosti sa situácia opäť iba zhoršila. Od uvedenia novely do platnosti sa počet nelegálnych osád asociálov a protiprávne okupovaných parciel iba zvýšil.

V predkladanom zákone proti čiernym stavbám preto zavádzame povinnosť Policajného zboru Slovenskej republiky poskytnúť efektívnu súčinnosť vlastníkovi pozemku pri odstraňovaní nelegálnej stavby v rámci plnenia jeho zákonnej povinnosti „usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri“, ak o to Policajný zbor vopred písomne požiada. Odstraňovanie nelegálnych stavieb na pozemkoch nachádzajúcich sa pod osadami asociálnych obyvateľov totiž častokrát súvisí s ohrozením zdravia alebo života majiteľov takýchto parciel. Mnohé prípady ukázali, že snaha o zosúladenie vecného stavu pozemkov s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností vyvoláva u asociálov agresívne správanie, vyhrážanie sa a fyzické útoky. Policajný zbor teda v rámci svojej asistencie zabezpečí pokojný priebeh takejto likvidácie a zamedzí možným trestným činom asociálov v snahe o zabránenie odstránenia nelegálnej stavby alebo stavieb.

Sme presvedčení, že aplikácia nami predkladaného zákona proti čiernym stavbám pomôže zabezpečiť lepšiu ochranu ústavných práv občanov Slovenskej republiky, ako aj úroveň vymožiteľnosti práva a navrátenie princípov právneho štátu v otázkach nelegálnych stavieb budovaných aj asociálnymi obyvateľmi.

Zákon rovnako pomôže zmierňovať sociálne napätie medzi majoritným slušným obyvateľstvom a asociálmi, vychádzajúce z nerovnakého prístupu štátnych orgánov k zákonným povinnostiam asociálnej časti obyvateľstva.

II.Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Vlastník poľnohospodárskeho pozemku, spoluvlastník alebo spoluvlastníci nadpolovičného podielu poľnohospodárskeho pozemku a užívateľ (nájomca alebo správca) poľnohospodárskeho pozemku budú môcť požiadať Policajný zbor Slovenskej republiky o poskytnutie súčinnosti pri plnení zákonnej povinnosti usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri.

Podmienkou je, že oprávnená osoba alebo osoby podajú žiadosť písomne, najneskôr 15 dní pred dňom plnenia tejto povinnosti a neodstránia alebo nepoškodia pritom inžinierske stavby (napr. cesty, plynovody, rozvody elektriny), okrem reklamných stavieb a skládok odpadu.

Súčinnosť bude Policajný zbor poskytovať povinne, a to predovšetkým vo forme ochrany osôb, ktoré budú vykonávať plnenie uvedenej povinnosti na samotnej poľnohospodárskej pôde. V rámci poskytnutia súčinnosti bude Policajný zbor taktiež povinný pomáhať oprávneným osobám, napríklad vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov, pri vysťahovaní osôb zo stavieb, ktoré budú títo vlastníci odstraňovať. Súčinnosť Policajného zboru bude musieť byť efektívna, t. j. Policajný zbor bude musieť vyčleniť dostatočný počet síl a prostriedkov s ohľadom na daný prípad.

Čl. II

K bodu 1 a 2

Zavádza sa nová úloha Policajného zboru Slovenskej republiky – poskytovať efektívnu súčinnosť pri usporiadaní a zosúladení poľnohospodárskeho druhu pozemku s jeho evidenciou v katastri podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č.

245/2003 Z. z.

o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.