DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTIprávneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v primárnom práve Európskej únie,
b) nie je upravená v sekundárnom práve Európskej únie,
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKAvybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
A.3. Poznámky
Fiškálne dôsledky zavedenia nulovej sadzby na reinvestovaný zisk
Zavedenie nulovej sadzby na reinvestovaný zisk bude znamenať krátkodobý výpadok hotovostných príjmov Štátneho rozpočtu. Z dlhodobého hľadiska je predpokladaný vplyv 0% sadzby neutrálny, pretože vlastníci investujú s cieľom inkasovať príjem z investovaného kapitálu. Dôjde tak len k posunu výnosu DPPO v čase. Hodnotu výpadku je veľmi ťažké predvídať, keďže nepoznáme motivácia a ciele investorov. V roku 2016 bola ziskovosť firiem na úrovni necelých 10 mld. Eur, pričom vyplatené dividendy dosiahli 4,5 mld. eur, z toho 2,5 mld. Eur bolo vyplatených do zahraničia (dividendy nemusia súvisieť so ziskom roku 2016). Práve v prípade zahraničných vlastníkov môžeme predpokladať, že ich investičné očakávania (ohľadne výplaty zisku a zdrojov skupinového financovania) sa veľmi nezmenia, a preto budú mať záujem na výplate podielov na zisku - a teda aj priznávaní dane z príjmov aj naďalej.
Výpadok DPPO v hotovostnej metodike (prognóza daňových príjmov február 2018)
Vplyv potenciálneho výpadku DPPO na potrebu dodatočného zadĺženia:
Predpoklad podielu dlhu k 31.12.2018, to jest na začiatku roka 2019 je – 49,9% HDP. Aj v prípade najpesimistickejšieho scenára, potreby financovania 40% výpadku hotovostného plnenia DPPO by dlh SR dosiahol 51% a neprekročil by tak hranicu prvého pásma dlhovej brzdy. Tú by prekročil až pri takmer 80% výpadku DPPO.
V tomto pásme sa nachádza dlh aj dnes. Veľkosť dlhu v rozmedzí prvého pásma znamená formálnu penalizáciu: Ministerstvo financií (MF SR) zasiela národnej rade (NR SR) písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie.
Financovanie výpadku príjmov emisiou cenných papierov
a) Štátne pokladničné poukážky
Posledná emisia v objeme 300 mil. eur z februára 2018 predaná so záporným úrokom 0,25% p.a.
b) Štátne dlhopisy
Posledná emisia z februára 2018 v objeme 85 mil. eur so splatnosťou o 13 rokov s úrokom 1,4%.
Ročné náklady na financovanie úrokových nákladov by sa pri súčasných sadzbách pohybovali od 5 do 15 mil. eur. Tieto náklady by boli iba dočasné (max niekoľko rokov) a boli by splatené zvýšenými výnosmi v budúcnosti. V kalkulácii nie sú zahrnuté pozitívne prínosy tohto opatrenia na ekonomický rast a tým aj predpokladané dynamické efekty na výber DPPO.
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Bezpredmetné
1 Hranice pásiem dlhovej brzdy sa postupne, každý rok o percento, znižujú z aktuálnych 50-60% na 40-50%