Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa ustanovujú množstvá omamných látok a psychotropných látok a rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Poliačik.

Nosnou právnou úpravou je samotný zákon, ktorým sa ustanovujú množstvá omamných látok a psychotropných látok a rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky (čl. I). Cieľom tejto právnej úpravy je určiť množstvá omamných látok a psychotropných látok na vykonanie ustanovení Trestného zákona a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Návrh zákona v tejto časti reaguje na identifikované nedostatky právnej úpravy a z toho vyplývajúce problémy aplikačnej praxe pri postihovaní drogovej trestnej činnosti týkajúce správneho stanovenia hodnoty zaisteného množstva omamných látok, t.j. stanovenia obvykle jednorazovej dávky (§ 171 Trestného zákona) a rozsahu činu u ostatných foriem páchania drogových trestných činov (§ 172 Trestného zákona).

V čl. II sa vykonáva novelizácia Trestného zákona, v rámci ktorej sa navrhuje úprava vymedzenia drogových trestných činov v snahe zaviesť účinnejší model drogovej politiky so zameraním na postihovanie nelegálneho obchodovania s drogami pred kriminalizáciou užívateľov drog. Zmenami a doplnením Trestného zákona sa súčasne zavádza chýbajúca skutková podstata pestovania rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky a oddeľuje sa skutková podstata prechovávania omamných látok a psychotropných látok (§ 171 navrhovanej právnej úpravy) od skutkovej podstaty iného nezákonného nakladania s týmito látkami (pestovanie, výroba, obchodovanie = § 172 navrhovanej úpravy), pričom sa v trestných sadzbách mierne zohľadňuje odlišná spoločenská nebezpečnosť týchto skutkov. V návrhu zákona sa pri skutkovej podstate prechovávania omamných látok alebo psychotropných látok upúšťa od zisťovania účelu držby (pre vlastnú spotrebu alebo pre iného), ktorý pri privilegovaných množstvách týchto látok nie je reálne overiteľný. V súvislosti s týmito zmenami sa obsahovo mení § 135 Trestného zákona a nanovo sa v ňom vymedzuje pojem obchodovania s omamnými látkami a psychotropnými látkami, drogovými prekurzormi a predmetmi určenými na ich výrobu, z ktorého sa vylučuje konanie smerujúce k držbe najviac malého množstva drog (kúpa, zadováženie alebo rôzne formy prepravy), ktoré je podľa súčasnej úpravy striktne vnímané ako obchodovanie s drogami, a ktoré možno podľa novej právnej úpravy posúdiť buď ako samotnú držbu drog, alebo pokus držby drog v prípade ich kúpy alebo iného zadováženia, avšak len pri splnení podmienky, že takéto množstvo drog nie je určené na ich ďalšiu distribúciu.

Zmenou zákona o priestupkoch (čl. IV) sa zavádza nový druh priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, spočívajúci v neoprávnenom prechovávaní omamnej látky alebo psychotropnej látky v nepatrnom množstve určenom osobitným predpisom (čl. I). Návrh zákona v tejto časti nadväzuje na zmenu Trestného zákona, pričom zavádza priestupkovú zodpovednosť za protiprávne konanie spojené s držbou nepatrného množstva drogy, ktoré bolo vyňaté z pôsobnosti Trestného zákona (platný § 171 ods. 1 Trestného zákona – prechovávanie drog pre vlastnú potrebu do 3 obvykle jednorazových dávok). Uvedené však platí len v tom prípade, ak držba nepatrného množstva drogy nie je opakovaná v rámci predchádzajúcich 12 mesiacov (priestupková recidíva

zakladajúca trestnosť takejto držby). Osobitne sa navrhuje riešiť priestupkovú zodpovednosť detských páchateľov (osôb do 18 rokov) za držbu drogy v nepatrnom množstve a to odklonom do pôsobnosti zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so zameraním na absolvovanie sociálneho poradenstva a špecializovanej diagnostiky drogovej závislosti s ohľadom na zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa.

Návrh zákona v tejto časti je súladný so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z členstva v Európskej únie, ktorá problematiku drogovej trestnej činnosti reguluje Rámcovým rozhodnutím Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami zaväzuje členské štáty zaviesť trestnosť úmyselného prechovávania drog len ak je vykonávaná s úmyslom vykonávať niektorú uvedených činností: výroba, zhotovenie, získavanie, príprava, ponuka, ponuka na predaj, distribúcia, predaj, dodanie za akýchkoľvek podmienok, sprostredkovanie, odoslanie, odoslanie tranzitom, preprava, dovoz alebo vývoz drog (čl. 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia).

Zmena Trestného poriadku (čl. III) a zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. VII) nadväzuje na úpravu vymedzenia drogových trestných činov v Trestnom zákone. V čl. VI sa navrhuje doplnenie zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom rozšírenia zákazu profesionálnym vojakom o držbu omamnej látky a psychotropnej látky.

Hlavné východiskové postuláty pre prípravu novej koncepcie právnej úpravy v oblasti drogovej problematiky vyplynuli zo základných poznatkov o stave drogovej problematiky v Slovenskej republike, ktorými sú:

· potreba odstrániť pretrvávajúce aplikačné problémy v súvislosti so stanovením hodnoty zadržaného množstva omamných látok a psychotropných látok;

· platná právna úprava Slovenskej republiky predstavuje jednu z najprísnejších čo do výšky trestných sadzieb v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou vrátane postihu za držbu drog v rámci Európskej únie; podľa Správy o drogách za rok 2017 vydanej Európskym monitorovacím centrom pre drogy a drogovú závislosť takmer tretina mladých ľudí (15 až 34 rokov) v Slovenskej republike vyskúšala niekedy v živote marihuanu a približne 9 % ju užívala v predchádzajúcom roku. Prieskum z roku 2015 navyše zistil nárast v experimentovaní s marihuanou v populácii mladých dospelých. Uvedené zistenia vedú k záverom, že platná právna úprava napriek výške hroziacich trestov dlhodobo neplní funkciu generálnej prevencie,

· súčasný systém vedie ku kriminalizácií užívateľov drog, prevažne v kategórií osôb do 30 rokov, pričom sa zameriava najmä na následok vo forme udelenia trestnej sankcie, ktorá vedie k ich ďalšej stigmatizácií a zhoršeniu ich spoločenského uplatnenia (vedenie trestného konania, zápis v registri trestov) a nevenuje sa dostatočne príčinám, ktoré vedú k páchaniu tejto trestnej činnosti (drogová závislosť, psychické poruchy, poruchy správania, rodinné problémy a pod.); opomína sa tým odbornou verejnosťou prezentovaný fakt, že v prípade tejto kategórie páchateľov ide predovšetkým o osoby, ktoré primárne potrebujú odbornú pomoc v súvislosti so zneužívaním drog pred ich kriminalizáciou,

· súčasný stav dostatočne nereflektuje všeobecne akceptovanú požiadavku na primárne postihovanie nelegálneho obchodu s drogami pred postihovaním samotných

užívateľov drog v dôsledku čoho dochádza k neefektívnemu plytvaniu personálnymi zdrojmi celého trestného systému (orgány činné v trestnom konaní, súdy, väznice) ako aj finančnými zdrojmi vynakladanými štátom na tieto konania (znalecké dokazovanie, náklady na výkon trestu odňatia slobody) – podiel odsúdení za prechovávanie drog pre vlastnú potrebu (§ 171 Tr. zák.), t. j. postihovania užívateľov drog za držbu malého množstva drog (do 3, resp. do 10 obvykle jednorazových dávok) vo vzťahu k celkovému počtu odsúdení za drogové trestné činy tvorí približne polovicu (za 2014 - 46%, 2015 – 50%, 2015 – 44%, 2016 – 45%),

· počet odsúdených užívateľov drog za prechovávanie drog pre vlastnú potrebu (§ 171 Tr. zákona) je za sledované obdobie 2013-2016 v priemere 473 osôb ročne, z celkového počtu odsúdených užívateľov drog za prechovávanie drog pre vlastnú potrebu (§ 171 Tr. zák.) za roky 2013-2016 (1893 odsúdených) bol v 192 prípadoch uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, čo činí 10% z celkového počtu odsúdení za tento trestný čin; počet trestov odňatia slobody vykonávaných užívateľmi drog v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody je však vyšší vplyvom premeny niektorých podmienečných trestov na nepodmienečné tresty z dôvodu neosvedčenia sa odsúdených v rámci uloženej skúšobnej doby, pričom možnosti ich liečby sú v podmienkach zboru limitované jak kapacitne, tak personálne;

· prísne trestné postihy za držbu marihuany ako najčastejšie zneužívanej drogy, podporuje zvýšenú tendenciu užívať neznáme a potenciálne nebezpečné látky, ktorých zdravotné dopady nie sú nateraz preskúmane, čím dochádza k zvýšeniu rizika ohrozenia ich života a zdravia.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. júla 2018.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv a možný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy občanom. Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy.

B. Osobitná časť

K Čl. I

(návrh zákona, ktorým sa ustanovujú množstvá omamných látok a psychotropných látok a rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony)

Všeobecne

Návrh zákona v tejto časti reaguje na pretrvávajúce aplikačné problémy v súvislosti so správnym stanovením hodnoty zaisteného množstva omamných látok a psychotropných látok, a to jednak vo vzťahu k platnému § 171 Trestného zákona, ktorým sa reguluje držba drog pre vlastnú potrebu (do 3, resp. 10 obvykle jednorazových dávok) ako aj vo vzťahu k platnému § 172 (rozsah skutku).

Podľa platnej právnej úpravy sa pojem „obvykle jednorazová dávka“ viaže na konkrétneho páchateľa/konzumenta drogy. Jednorazová dávka na použitie preto nie je dávkou konštantnou, ale individuálne sa meniacou v závislosti od jedinca (konzumenta), najmä s prihliadnutím na stav jeho fyzickej a psychickej dispozície a závislosti. Pre správne stanovenie zadržaných jednorazových dávok by preto malo byť nevyhnutné posudzovať nie len samotný zaistený materiál a to v rozsahu, či ide o nelegálnu drogu, jej množstvo a množstvo účinnej látky, ale aj samotnú osobu páchateľa a mieru jeho závislosti a účinku na jeho psychiku. U osôb s rozvinutou drogovou závislosťou je miera ich tolerancie na drogu vyššia ako u osôb, ktorý patria do kategórie tzv. experimentátorov. Preto napr. zaistené množstvo 1g tej istej marihuany predstavuje u závislého konzumenta nižší počet obvykle jednorazových dávok ako u tzv. experimentátora. Uvedené by malo za následok, že za držbu rovnakého množstva rovnako účinnej drogy u dvoch osôb, by kvalifikácia ich konania bola závislá od miery ich závislosti a mohla viesť k rôznym kvalifikáciám a tým aj k rôznym postihom za totožný skutok. Pre riadne stanovenie počtu obvykle jednorazových dávok by preto bol nevyhnutný jednak znalecký posudok z odboru chémia (KEU PZ) ako aj z odboru psychiatria, pričom konečný výsledok pre účely kvalifikácie skutku by mal vyplynúť z kombinácie oboch posudkov; uvedené by viedlo k finančne a časovo náročnému individuálnemu dokazovaniu u každého páchateľa. Navyše najobvyklejším spôsobom zaobstarávania drog konzumentmi nie je ich kúpa na jednotlivé dávky, ale kúpa určitého množstva drogy, nakoľko v čase kúpy konzument nepozná koncentráciu účinnej látky drogy (jej kvalitu), čo môže potencionálne viesť aj k problémom s preukazovaním úmyslu páchateľa.

Podľa doterajšej právnej úpravy sa v kvalifikovaných skutkových podstatách trestného činu podľa § 172 Trestného zákona ustanovoval rozsah spáchania tohto činu na základe mechanizmu na určenie škody podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona. Táto metóda spôsobuje orgánom činným v trestnom konaní a súdom vážne aplikačné problémy, pretože im neumožňuje náležite zistiť skutkový stav veci, aby o ňom bolo možné rozhodnúť bez dôvodných pochybností. Podľa doterajšej právnej úpravy sa rozsah trestného činu podľa § 172 Trestného zákona v prípadoch obchodovania s drogami určoval na základe súčinu celkového množstva zaistených drog (gramy a kusy) a ceny za gram alebo kus jednotlivej drogy, za ktorú sa predáva na čiernom trhu. Cena gramu alebo kusu drogy sa určuje na základe monitorovania čierneho trhu, teda nejde o štatistické údaje, ale o informácie zistené operatívno-pátracou činnosťou. Uvedený mechanizmus však nezohľadňuje kvalitu danej drogy, ktorá priamo ovplyvňuje jej cenu a neposudzuje ani rozdiel medzi maloobchodnou

a veľkoobchodnou cenou, za ktorú sa taká droga v konkrétnom množstve na čiernom trhu predáva. Z uvedeného vyplýva, že bez spoľahlivých údajov o cene gramu alebo kuse omamnej alebo psychotropnej látky, nie je možné spoľahlivo zistiť ani rozsah skutku ustanovený v kvalifikovaných skutkových podstatách trestného činu podľa § 172 Trestného zákona.

Predkladaný návrh zákona tento problém rieši zavedením mechanizmu na objektívne určovanie množstva omamných látok alebo psychotropných látok, ktorý vychádza výhradne z množstva zaisteného materiálu určeného hmotnosťou alebo počtom kusov hmotného substrátu, v ktorom je uvedená látka obsiahnutá (tableta, tobolka, nasiaknutý papierik a pod.).

Zároveň sa návrhom zákona zavádza nová kategória množstva (mimoriadne veľké množstvo), ktorej potrebu odôvodňujú skúsenosti z praxe, v rámci ktorej sa objavujú aj takéto zachytené množstvá drog.

K § 1

V ustanovení § 1 sa upravuje predmet zákona, ktorým je vymedzenie omamných látok a psychotropných látok, a rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky a ustanovenie množstiev omamných látok a psychotropných látok a rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky na vykonanie ustanovení Trestného zákona a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“).

V zmysle doterajšej právnej úpravy nebolo explicitne ustanovené, že pojem „omamné látky a psychotropné látky“, ktorý vyplýva z ustanovení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 139/1998 Z. z.“), je relevantne použiteľným pojmom vo vzťahu k ustanoveniam Trestného zákona a tento predpoklad sa v súčasnosti odvodzuje len z nezáväzných výkladov k trestnoprávnym kódexom. Do úvahy je navyše nutné brať aj tú skutočnosť, že zákon č. 139/1998 Z. z. nie je primárne trestnoprávneho charakteru, ale upravuje najmä podmienky na zákonné zaobchádzanie s predmetnými látkami a prípravkami. Vzťah medzi Trestným zákonom a zákonom č. 139/1998 Z. z. skomplikovala aj jeho novelizácia zákonom č. 40/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2013, v rámci ktorej sa pod zavedenú legislatívnu skratku „omamné a psychotropné látky“ začlenili aj potenciálne rizikové látky definované v § 2 ods. 3 písm. b) tohto zákona, ktoré však z dôvodu ich charakteru nemajú spadať do pôsobnosti Trestného zákona. Uvedenú situáciu ďalej komplikuje aj fakt, že zoznam týchto potenciálne rizikových látok je upravený v podzákonnom právnom predpise (Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa vydáva zoznam rizikových látok), čo aplikáciu Trestného zákona vylučuje aj v ústavnoprávnej rovine. Predkladaný návrh zákona vyššie indikované nejasnosti a problémy odstraňuje a v ustanoveniach čl. II v bode 9 (návrh § 135a) tohto návrhu zároveň jasne vymedzuje vzťah medzi týmto návrhom zákona a navrhovanými ustanoveniami § 171 a 172 Trestného zákona.

K § 2

Ustanovenie § 2 ods. 1 návrhu zákona vymedzuje pojem „omamné látky a psychotropné látky“ odkazom na kategóriu látok uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z., z ktorej však explicitne vylučuje prípravky obsahujúce potenciálne rizikové látky, nakoľko

tieto látky nie sú dotknuté trestnoprávnymi sankciami, ale podliehajú osobitnému režimu (§ 16a zákona č. 139/1998 Z. z.), ktorý z dôvodu neúplnosti údajov o zdravotných rizikách nekriminalizuje ich držbu, ale dočasne znemožňuje ich voľný predaj a distribúciu.

Ustanovenie § 2 ods. 2 návrhu zákona vymedzuje pojem „rastliny a huby obsahujúce omamné látky alebo psychotropné látky“, pričom priamo odkazuje na Prílohu č. 1 návrhu zákona. Uvedená príloha explicitne špecifikuje rastliny rodu Cannabis okrem odrôd konopy siatej uvedených v osobitnom predpise, ktoré obsahujú len zanedbateľné percento účinných látok a sú v rámci Európskej únie pestované na priemyselné účely, rastliny kokaínovníka pravého a huby s obsahom psilocínu a psilocybínu. Podriadenie pestovania týchto rastlín a húb kontrole a trestnoprávnym sankciám vyplýva z požiadaviek príslušných medzinárodných dohovorov, avšak táto skutočnosť až do súčasnosti nebola premietnutá do ustanovení osobitnej časti Trestného zákona. V ustanoveniach čl. II bod 10 tohto návrhu zákona je uvedený nedostatok odstránený, a to zavedením novej skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného pestovania, výroby a obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami (§ 172).

K § 3

Ustanovenie § 3 zavádza mechanizmus ustanovovania množstiev omamných a psychotropných látok pre účely Trestného zákona a zákona o priestupkoch. Odsek 1 určuje základné množstvo materiálu, t. j. zaistenej omamnej látky alebo psychotropnej látky, ktoré je na jednej strane maximálnym prípustným množstvom pre účely postihu jeho držby v správnom konaní (nepatrné množstvo), a na druhej strane upravuje relevantné násobky tohto množstva pre ustanovenie množstiev omamných alebo psychotropných látok vyplývajúcich z kvalifikovaných skutkových podstát podľa § 171 a § 172 Trestného zákona (čl. I § 4 vo vzťahu k čl. II bod 10 návrhu zákona).

V § 3 ods. 1 sa určuje nepatrné množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky, ktoré je vymedzené maximálnym množstvom zaisteného materiálu, t. j. zaistenej omamnej látky alebo psychotropnej látky, podľa hodnôt uvedených v treťom stĺpci v Prílohe č. 2 návrhu zákona. Mechanizmus určovania nepatrného množstva omamnej látky alebo psychotropnej látky vychádza primárne zo stanovenia jej hmotnosti alebo počtu kusov hmotného substrátu (tablety, papieriky), ak je držba a užívanie tejto látky bežná v takejto forme. Štvrtý stĺpec v Prílohe č. 2 predstavuje také množstvo účinnej látky, ktoré spravidla býva obsiahnuté v nepatrnom množstve omamnej alebo psychotropnej látky uvedenej v treťom stĺpci. Ak množstvo zaistenej omamnej látky alebo psychotropnej látky neprekračuje hmotnostný limit alebo limit stanovený počtom uvedený v treťom stĺpci, množstvo účinnej látky obsiahnutej v tomto materiáli sa už ďalej skúmať nebude. Ak zaistená omamná látka alebo psychotropná látka tento limit presiahne, Kriminalistický a expertízny ústav PZ (ďalej len „KEÚ PZ“) bude v takom prípade vždy skúmať, či množstvo účinnej látky zároveň presiahlo hodnotu uvedenú v štvrtom stĺpci v Prílohe č. 2.

Navrhovaný postup vychádza z tej skutočnosti, že užívatelia omamných alebo psychotropných látok pri ich zadovažovaní nemajú možnosť poznať koncentráciu účinných látok v danom materiáli, ale orientujú sa výhradne na základne hmotnosti alebo počtu kusov takej látky. Hodnoty nepatreného množstva omamných alebo psychotropných látok uvedené v tabuľke v Prílohe č. 2 zodpovedajú maximálne trom jednorazovým dávkam podľa štatistík KEÚ PZ, pričom napr. pri najrozšírenejšej droge marihuane je hmotnosť do jedného gramu spravidla najmenšie možné množstvo, ktoré je možné obstarať na čiernom trhu a zodpovedá

cca 80 % všetkých záchytov v kalendárnom roku; to znamená, že cca 80 % prípadov drogovej trestnej činnosti sa týka výhradne postihovania užívateľov za držbu drogy do 1g. Ak v prípade držby omamnej látky alebo psychotropnej látky nedôjde k prekročeniu hmotnostného limitu alebo limitu daného počtom, KEÚ PZ nebude vykonávať dodatočné skúmanie, pretože pri danom množstve zaistenej drogy sa nedá dôvodne predpokladať, že by množstvo účinnej látky v zaistenej omamnej alebo psychotropnej látke bolo takého rozsahu, že by zodpovedalo viac než trom jednorazovým dávkam. Na druhej strane, ak množstvo zaistenej omamnej alebo psychotropnej látky presiahne hodnotu nepatrného množstva v treťom stĺpci Prílohy č. 2, KEÚ PZ vykoná detailnejšie skúmanie, aby dokázal určiť konkrétne množstvo zaisteného materiálu vyplývajúce z kvalifikovaných skutkových podstát navrhovaných trestných činov podľa § 171 a § 172 Trestného zákona. Ak by pri dodatočnom skúmaní bolo zistené, že zaistená omamná alebo psychotropná látka síce presahuje hodnotu nepatreného množstva, ale s prihliadnutím na nižší obsah účinnej látky než je hodnota uvedená v štvrtom stĺpci z tohto množstva nie je možné pripraviť viac než tri jednorazové dávky (t. j. množstvo drogy je síce väčšie ako nepatrné, ale táto droga je nižšej kvality), KEÚ PZ ustanoví, že takéto množstvo zaisteného materiálu je na účely relevantných ustanovení Trestného zákona alebo zákona o priestupkoch stále nepatrným množstvom.

V ustanovení § 3 ods. 2 návrhu zákona sa vymedzuje nepatrné množstvo omamných látok alebo psychotropných látok, ktoré nie sú explicitne uvedené v Prílohe č. 2, a pre ktoré sa horný hmotnostný limit paušálne stanovuje na množstvo do jedného gramu. V tomto prípade sa jedná o rozsiahlu skupinu omamných alebo psychotropných látok uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z., ktoré sa na čiernom trhu bežne nevyskytujú a preto nie je možné jednoznačne ustanoviť, koľko účinnej látky vo forme voľnej bázy zodpovedá približne trom jednorazovým dávkam. Množstvo do jedného gramu materiálu je spravidla najmenšie možné množstvo, ktoré je možné na čiernom trhu zaobstarať a zároveň je to množstvo, na základe ktorého sa užívateľ dokáže ľahko a spoľahlivo orientovať. V prípade, že v budúcnosti nastane situácia, že by sa niektorá z tejto bližšie nešpecifikovanej skupiny látok začala medzi užívateľmi zneužívať vo vyššej miere a bolo by z praxe preukázané, že množstvo do jedného gramu tejto látky výrazne presahuje množstvo zodpovedajúce trom jednorazovým dávkam, doplnením zákona by bolo možné rozšíriť tabuľku uvedenú v Prílohe č. 2 aj o takúto omamnú alebo psychotropnú látku a zároveň ustanoviť limit pre jej nepatrené množstvo ako pre množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy, ktoré by mohla daná omamná alebo psychotropná látka obsahovať.

Ustanovenie § 3 ods. 3 návrhu zákona definuje základné pravidlo v prípade zaistenia rôznych omamných alebo psychotropných látok v nepatrných množstvách u jednej osoby. Uvedené pravidlo obmedzuje množstvo druhov nepatrných množstiev omamných alebo psychotropných látok v držbe jednej osoby. V prípade, že osoba disponuje viac ako dvoma (t. j. troma a viac) rôznymi druhmi omamných a psychotropných látok v nepatrnom množstve, bude tento skutok posudzovaný podľa § 171 alebo § 172 Trestného zákona.

K § 4

Ustanovenie § 4 návrhu zákona vymedzuje spôsob ustanovovania množstiev omamných a psychotropných látok na účely kvalifikovaných skutkových podstát navrhovaných trestných činov podľa § 171 a § 172 Trestného zákona. Jednotlivé množstvá omamných alebo psychotropných látok podľa § 4 písm. a) až e) sa určujú násobkami nepatrného množstva predmetnej látky ustanoveného podľa § 3 návrhu zákona. Pri určovaní

týchto násobkov sa vychádza z nepatrného množstva omamnej alebo psychotropnej látky vyjadreného buď hmotnosťou alebo počtom kusov, ktorých hodnoty sú uvedené v treťom stĺpci v Prílohe č. 2. Takýto spôsob určovania množstiev omamných alebo psychotropných látok je dôvodný najmä pre to, aby znalosť závažnosti navrhovaného trestného činu podľa § 171 alebo 172 Trestného zákona od samého začiatku korešpondovala s vedomým úmyslom páchateľa, ktorý sa pri nezákonnom nakladaní s omamnou alebo psychotropnou látkou orientuje primárne na základe jej hmotnosti alebo počtu kusov bez skutočnej znalosti množstva účinnej látky obsiahnutej v celkovom množstve materiálu. V praxi by síce mohlo dôjsť aj k situáciám, že množstvo zaistenej omamnej alebo psychotropnej látky u páchateľa bude vo výraznejšom nepomere vo vzťahu k množstvu účinnej látky obsiahnutej v tomto materiáli, avšak orgány činné v trestnom konaní a súdy by mali pri hodnotení závažnosti skutku vychádzať primárne z úmyslu páchateľa nezákonne nakladať so zadržaným množstvom omamnej alebo psychotropnej látky, pričom pri ukladaní sankcie je k dispozícii možnosť zohľadniť uvedený nepomer a prípadnú nižšiu alebo vyššiu spoločenskú nebezpečnosť skutku (podľa druhu omamnej alebo psychotropnej látky a jej kvality, osobnosti páchateľa, spôsobu spáchania skutku a pod.) a uložiť trest buď v dolnej alebo hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. KEÚ PZ v svojich znaleckých posudkoch pre potreby orgánov činných v trestnom konaní a súdov uvádza vždy popri hmotnosti, resp. počte kusov zaistenej omamnej alebo psychotropnej látky, aj koncentráciu účinnej látky, z ktorej možno kvalitu zaistenej omamnej alebo psychotropnej látky jednoznačne vyvodiť. V prípadoch mimoriadne nízkych koncentrácií účinnej látky v zaistenej omamnej alebo psychotropnej látky je pri znaleckom skúmaní potrebné aplikovať postup podľa § 3 ods. 1 druhej vety. V konečnom dôsledku teda môže ísť len o nepatrné množstvo omamnej alebo psychotropnej látky a v prípade jej držby sa tak môže jednať len o priestupok bez ohľadu na hmotnosť alebo počet kusov zaistenej látky, príp. môže ísť len o materiál so stopovými prvkami účinnej látky bez skutočného účinku na psychiku konzumenta, čo by bolo dôvodom na zastavenie trestného konania, resp. správneho konania.

K § 5

Ustanovenie § 5 návrhu zákona vymedzuje spôsob ustanovovania množstiev rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky. Nepatrné množstvá uvedených rastlín a húb sú uvedené v Prílohe č. 1 návrhu zákona, pričom ďalšie množstvá zodpovedajúce kvalifikovaným skutkovým podstatám navrhovaného § 172 Trestného zákona sa určujú relevantnými násobkami nepatreného množstva týchto rastlín a húb v zmysle § 5 ods. 2 písm. a) až e) návrhu zákona. Uvedený mechanizmus zavádza objektívne stanovovanie množstiev rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky bez ohľadu na vývojové štádium týchto rastlín alebo húb a množstvo účinnej látky v nich obsiahnutých. Podobne ako bolo zdôvodnené vo výklade k § 4 návrhu zákona upravujúcom objektívne stanovovanie množstiev omamných a psychotropných látok, aj v tomto prípade je zámerom predkladateľa, aby bol úmysel páchateľa protiprávne pestovať konkrétny počet dotknutých rastlín alebo húb transparentne stotožnený s konkrétnymi trestnoprávnymi dôsledkami.

K Čl. II

(zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Zmenou ustanovenia § 5a sa reaguje na koncepčnú zmenu ustanovení § 171 až 173 Trestného zákona. Podľa doterajšej právnej úpravy boli pod názov trestného činu „Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi“ podradené tri odlišné skutkové podstaty, pričom trestný čin podľa § 171 Trestného zákona sa týkal výhradne neoprávnenej držby omamnej alebo psychotropnej látky pre vlastné potreby užívateľa, kým trestné činy podľa § 172 a § 173 Trestného zákona sa primárne týkali obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami, prekurzormi a predmetmi určenými na ich výrobu. Navrhovanou právnou úpravou v bode 10 dochádza k jasnému odlíšeniu drogovej trestnej činnosti podľa jej charakteru aj závažnosti, pričom jednotlivé skutkové podstaty trestných činov sú označené vlastnými názvami. V nadväznosti na túto zmenu je dôvodné upraviť znenie § 5a Trestného zákona a to nie len z legislatívno-technického hľadiska, ale aj s prihliadnutím na skutočnosť, že viazanie osobnej pôsobnosti Trestného zákona v súvislosti s prechovávaním omamných alebo psychotropných látok mimo územia Slovenskej republiky aj na cudzincov bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky nie je plne dôvodné ani prakticky vykonateľné. V rámci Európskej únie ako aj v celosvetovom meradle dochádza v súčasnosti k postupnému vyčleňovaniu držby omamných a psychotropných látok z trestnoprávnych úprav a jej podriadenie miernejšiemu režimu (spravidla v rovine priestupkov), pričom samotné obchodovanie s týmito látkami ostáva aj naďalej v centre záujmu boja proti tejto trestnej činnosti na vnútroštátnej ako aj v medzinárodnej rovine. Taktiež nie je možné reálne očakávať vedenie vyšetrovania, získavanie spoľahlivých dôkazov, vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti a následné zabezpečenie výkonu sankcií na základe ustanovení Trestného zákona vo vzťahu k cudzincovi pre neoprávnenú držbu omamných alebo psychotropných látok realizovanú mimo územia Slovenskej republiky, ak podľa vnútroštátnej úpravy jeho domovského štátu takýto skutok nie je trestným činom, resp. je upravený odlišnou trestnoprávnou úpravou.

K bodu 2, 3 a 7

Zmena a doplnenie ustanovenia § 40 spočíva v zámere predkladateľa vytvoriť vhodnejšie podmienky pre prijatie odbornej pomoci a žiaducej liečby a následnej resocializácie problémových, resp. závislých užívateľov omamných alebo psychotropných látok. V zmysle týchto zmien môže súd pri páchateľoch prečinov podľa § 171 ods. 1 (opakované neoprávnené prechovávanie nepatrného množstva omamnej alebo psychotropnej látky v priebehu jedného roka), § 171 ods. 2 (neoprávnené prechovávanie malého množstva omamnej alebo psychotropnej látky) alebo § 172 ods. 1 (neoprávnené pestovanie rastlín alebo húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky v nepatrnom množstve) upustiť od potrestania, ak im zároveň uloží ochranné liečenie, s ktorým títo páchatelia dobrovoľne budu súhlasiť (pozri čl. II bod 7). Cieľom navrhovanej koncepcie je posilniť motiváciu užívateľov/páchateľov drogových prečinov k zmene správania, vyhnúť sa zhoršeniu ich sociálneho statusu a ich prípadnému zblíženiu s kriminálnym prostredím (napr. strata práce alebo možnosti sa znova zamestnať alebo doštudovať v prípade zápisu v registri trestov a následné hľadanie nezákonných spôsobov obživy a pod.) a zároveň minimalizovať neúčelné vynakladanie finančných prostriedkov na liečenie v prípadoch, ak je páchateľ v odpore a o odbornú lekársku pomoc nemá reálny záujem.

K bodu 4

Zmenou a doplnením ustanovenia § 47 ods. 2 sa vykonáva legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovanými trestnými činmi podľa § 172 a § 173 Trestného zákona (bod 10). Miera závažnosti dotknutých trestných činov a zodpovedajúce rozpätie trestných sadzieb

v kvalifikovaných skutkových podstatách, pri ktorých môže súd rozhodnúť o postupe podľa § 47 ods. 2 (zásada trikrát a dosť), sa nemení.

K bodu 5 a 6

V ustanoveniach § 58 ods. 2 a ods. 3 týkajúcich sa ukladania trestu prepadnutia majetku sa vykonáva legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanými trestnými činmi podľa § 172 a § 173 (bod 10). Návrh je súladný s platným znením čo do miery závažnosti spáchaného trestného činu.

K bodu 8

Navrhuje sa nové znenie § 135; kvalifikačné pojmy týkajúce sa prechovávania omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov pre vlastnú potrebu sa v zmysle novej koncepcie ako aj členeniu navrhovaných drogových trestných činov podľa § 171 až 173 stávajú obsolentné. Podľa doterajšej právnej úpravy spravidla nebolo možné v praxi preukázať, že páchateľ trestného činu podľa § 171 prechováva omamné alebo psychotropné látky v množstve zodpovedajúcom maximálne desiatim jednorazovým dávkam pre inú osobu než pre seba, nakoľko priznaním tejto skutočnosti by sa páchateľ vystavil podstatne prísnejšiemu postihu podľa platného § 172 ods. 1 písm. d).

V zmysle predkladanej právnej úpravy sa v odseku 1 vymedzuje pojem obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami, drogovými prekurzormi a predmetmi určenými na ich výrobu, ktorý sa vyskytuje v navrhovaných ustanoveniach § 172 a 173. Za obchodovanie s uvedenými omamnými a psychotropnými látkami, prekurzormi a predmetmi sa vo všeobecnosti považuje dovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie pre iného, ponuka, predaj, kúpa, výmena, alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, rastlín alebo húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora, sprostredkovanie alebo financovanie týchto činností.

Pojem obchodovania s uvedenými látkami a predmetmi sa v zmysle navrhovaného odseku 2 nevzťahuje na tie konania, ak sa omamné alebo psychotropné látky alebo rastliny a huby obsahujúce tieto látky dovážajú, vyvážajú, prevážajú, prepravujú, kupujú, alebo inak zadovažujú najviac v malom množstve (teda v nepatrnom množstve alebo malom množstve), pokiaľ nie je preukázané, že aj takéto množstvo omamnej alebo psychotropnej látky alebo rastlín a húb má byť použité na ďalšiu distribúciu medzi užívateľov týchto látok. Zmyslom tohto návrhu je vylúčiť vyššie uvedené konania zo striktnej aplikácie platného § 172 vo vzťahu k užívateľom omamných a psychotropných látok. Súčasná právna úprava totiž neadekvátne postihuje aj tie prípady, keď si užívateľ tieto látky pre seba kupuje alebo inak zadovažuje, prípadne ich transportuje z jedného miesta na iné, hoci účel týchto činností smeruje výlučne k držbe limitovaného množstva týchto látok alebo rastlín a húb pre jeho vlastné neskoršie užitie. Na druhej strane je v prípadoch trestných činov podľa platného § 171 evidentné, že každej držbe hoci aj minimálneho množstva týchto látok vždy musela predchádzať nejaká forma ich zaobstarania uvedená v príslušných ustanoveniach Trestného zákona, no táto skutočnosť sa pri kvalifikáciu skutku nezohľadňuje.

Limity množstva omamných a psychotropných látok, ktorých kúpa, zadováženie alebo transport sú vylúčené z kvalifikačného pojmu obchodovania vyplývajú z poznatkov doterajšej praxe, v zmysle ktorých si užívatelia drog často zadovažujú väčšie množstvá týchto látok na

dlhšie obdobie s cieľom zamedziť častému kontaktu s nelegálnym predajcom. V zásade rovnakým spôsobom je potrebné vnímať aj kúpu alebo iné zadováženie, resp. transport rastlín alebo húb obsahujúcich omamné alebo psychotropné látky najviac v malom množstve, nakoľko aj v tomto prípade sa spravidla jedná o aktivity smerujúce k dopestovaniu zodpovedajúceho množstva omamných alebo psychotropných látok pre vlastnú spotrebu užívateľa.

Vyňatie konaní uvádzaných v navrhovanom odseku 2 z definičného pojmu obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami však neznamená, že uvedené spôsoby nadobudnutia alebo transportu omamných alebo psychotropných látok alebo rastlín a húb obsahujúcich tieto látky najviac v malom množstve sa stávajú beztrestnými. Dovoz, vývoz, prevoz alebo prepravu omamných alebo psychotropných látok najviac v malom množstve je v takýchto prípadoch možné kvalifikovať ako neoprávnené prechovávanie predmetného množstva týchto látok podľa navrhovaného § 171, resp. podľa navrhovaných ustanovení zákona o priestupkoch (pozri čl. IV) ak ide o nepatrné množstvo. Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu ku kúpe alebo inému zadováženiu omamných alebo psychotropných látok najviac v malom množstve. Dovoz, vývoz, prevoz, prepravu, kúpu alebo iné zadováženie rastlín alebo húb obsahujúcich omamné alebo psychotropné látky najviac v malom množstve je v týchto prípadoch možné kvalifikovať ako pokus trestného činu pestovania týchto rastlín alebo húb podľa navrhovaného § 172 ods. 1 alebo ods. 3.

K bodu 9

V navrhovanom ustanovení § 135a sa určuje vzťah návrhu zákona uvádzaného v čl. I k navrhovaným ustanoveniam § 171 a 172, pokiaľ ide o ich vymedzenie a ustanovovanie množstva omamných alebo psychotropných látok a rastlín a húb obsahujúcich omamné alebo psychotropné látky.

K bodom 10 a 11

Platná úprava drogových trestných činov (§ 171 až 173) kvôli svojej neprehľadnosti a nedostatočnej adresnosti vytvára celý rad aplikačných problémov počnúc prísnou individualizáciou dávok omamnej alebo psychotropnej látky pre konkrétneho užívateľa, ktorá neumožňuje jednoducho ustanoviť zodpovedajúce množstvo omamnej alebo psychotropnej látky v držbe páchateľa, cez nemožnosť bez pochybností ustanoviť vyššie množstvá omamných alebo psychotropných látok, s ktorými páchateľ nezákonne nakladal v zmysle kvalifikovaných skutkových podstát platného trestného činu podľa § 172, až po nežiaduce zlúčenie rôznych foriem drogovej trestnej činnosti v platnom § 172, nakoľko v tomto ustanovení sú subsumované rozličné protiprávne činnosti, ktoré sa dotýkali odlišných kategórií páchateľov (užívatelia, díleri drog, výrobcovia a distribútori drog) a odlišných látok (omamné a psychotropné látky, drogové prekurzory a jedy). Uvedené má za následok neprehľadnosť a nedostatočnú adresnosť právnej úpravy, ako aj identifikované prípady ukladania neprimeraných trestných sankcií vzhľadom na okolnosti konkrétnych prípadov.

Predkladaným návrhom sa odstraňujú vyššie uvedené nedostatky s cieľom zavedenia zrozumiteľného a transparentného právneho rámca pre spravodlivejšie postihovanie drogovej trestnej činnosti a taktiež sa vytvárajú podmienky pre efektívnejšiu liečbu a resocializáciu páchateľov, ktorí sú problémovými užívateľmi drog. Navrhované znenia § 171 až 173 upravujú skutkové podstaty rôznych foriem drogovej trestnej činnosti, pričom s ohľadom na špecifický charakter ako aj závažnosť týchto foriem dochádza k ich rozdeleniu do troch

osobitných skutkových podstát – neoprávnené prechovávanie omamnej látky alebo psychotropnej látky (§ 171), neoprávnené pestovanie, výroba a obchodovanie s omamnými alebo psychotropnými látkami (§ 172) a neoprávnené nakladanie s drogovými prekurzormi a predmetmi určenými na výrobu omamných alebo psychotropných látok (§ 173). Zároveň sa v prípadoch menej závažnej drogovej trestnej činnosti vytvárajú podmienky pre poskytnutie odbornej pomoci u drogovo závislých páchateľov (čl. II bod 2, 3 a 7 návrhu zákona).

V navrhovaných ustanovenia § 171 a 172 sa zároveň zavádza nový kvalifikačný pojem „mimoriadne veľké množstvo“ omamných alebo psychotropných látok, ktorého zavedenie odôvodňujú skúsenosti z aplikačnej praxe, kde sa objavujú aj takéto zachytené množstvá omamných a psychotropných látok, a ustanovuje sa primeranejšie rozpätie trestných sadzieb pri menej závažných drogových trestných činoch pri nižších množstvách týchto látok (nepatrné až väčšie množstvo), kedy sa páchateľovi poskytuje vhodnejšia príležitosť na spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní ako aj lepšia šanca na opätovné začlenenie do spoločnosti po výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody (pri kratších trestoch odňatia slobody spravidla nedochádza k výraznejšiemu úpadku osobnosti páchateľa, strate jeho sociálnych zručností, či motivácie opätovne viesť riadny život po jeho prepustení).

Navrhované ustanovenie § 171 upravuje výhradne konanie spočívajúce v neoprávnenom prechovávaní omamnej látky alebo psychotropnej látky, z čoho vyplýva, že sa bude dotýkať jednak samotných užívateľov omamných a psychotropných látok, keďže ich užívanie a držba spolu neoddeliteľne súvisia, a jednak osôb, u ktorých nemožno preukázať (ani u nich automaticky prezumovať) iné nezákonné nakladanie s týmito látkami. Koncepčné vymedzenie týchto dvoch skupín páchateľov je zohľadnené v miernejších trestných sadzbách v porovnaní s ustanoveniami trestného činu podľa § 172 Trestného zákona, ktoré upravuje závažnejšie druhy drogovej trestnej činnosti (pestovanie, výroba, obchodovanie). Hlavný prvok skutkovej podstaty tohto trestného činu spočíva predovšetkým v množstve omamnej alebo psychotropnej látky v držbe páchateľa, od čoho sa odvodzuje trestnoprávny postih za dané konanie.

Na užívateľov omamných a psychotropných látok sa primárne vzťahujú ustanovenia § 171 ods. 1 a 2, pričom odsek 1 sa bude aplikovať len v prípade tzv. priestupkovej recidívy, t. j. ak sa páchateľ v priebehu predchádzajúcich dvanástich mesiacov opakovane dopustí protiprávneho konania spočívajúceho v neoprávnenej držbe omamnej alebo psychotropnej látky najviac v nepatrnom množstve (pozri aj Čl. IV návrhu), kým odsek 2 sa bude vzťahovať na tie prípady, keď bude mať osoba v držbe najviac malé množstvo týchto látok na pokrytie dlhšieho časového obdobia (tento spôsob je u užívateľov bežný s cieľom minimalizovať kontakt s kriminálnym prostredím). Osobitná kategória týchto páchateľov ako aj závažnosť ich protiprávnej činnosti sú zohľadnené vo výške trestných sadzieb, ktoré vedú k možnosti využívania alternatívnych trestov alebo iných odklonov ukončenia trestného konania (podmienečné zastavenie trestného konania, upustenie od potrestania, trest povinnej práce, trest domáceho väzenia, podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom a pod.).

Návrh § 171 ods. 3 môže vzhľadom na spodný a horný limit korešpondujúceho množstva omamných alebo psychotropných látok v držbe páchateľa postihovať rovnako užívateľov ako aj iné osoby, u ktorých je riziko závažnejšej trestnej činnosti vyššie. Vzhľadom na túto skutočnosť je spodná hranica trestnej sadzby stanovená na tri roky a jej horný hranica na šesť rokov, aby orgány činné v trestnom konaní a súdy mohli s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu spravodlivo rozhodnúť o uložení primeranej

sankcie, t. j. ak sa množstvo omamnej alebo psychotropnej látky bude blížiť k spodnej hranici väčšieho množstva, súd ma stále možnosť rozhodnúť o uložení podmienečného odkladu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, alebo naopak, ak v konkrétnom prípade bude u páchateľa zadržané množstvo omamných alebo psychotropných látok blížiace sa k hornej hranici väčšieho množstva, môže súd rozhodnúť o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Ustanovenia § 171 ods. 4 až 6 sa vzťahujú na také množstvá omamných alebo psychotropných látok v držbe páchateľa, u ktorých je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody s ohľadom na závažnosť konania odôvodnené, čomu zodpovedá nastavenie rozpätia trestných sadzieb, napr. v prípade mimoriadne veľkého množstva omamných alebo psychotropných látok možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na pätnásť až dvadsať rokov.

Návrh § 172 upravuje závažnejšie formy drogovej trestnej činnosti spojené s dílerstvom drog spočívajúce vo výrobe a obchodovaní s omamnými a psychotropnými látkami a v pestovaní rastlín a húb obsahujúcich omamné alebo psychotropné látky. Všetky uvedené formy trestnej činnosti smerujú k distribúcii omamných alebo psychotropných látok a sú postihované prísnymi trestnoprávnymi sankciami, ktoré korešpondujú s doterajšou právnou úpravou, predkladateľ však primeranejšie upravuje rozpätie trestných sadzieb vo vzťahu k pestovateľom, výrobcom a dílerom menších množstiev omamných alebo psychotropných látok (§ 172 ods. 2 až 4), aby zamedzil nežiaducemu oslabeniu pretrvávajúcich sociálnych väzieb (zdravé kontakty s rodinou, výchovný vplyv blízkych osôb, existujúce pracovné návyky, atď.), ku ktorému môže dôjsť pri dlhodobom výkone trestu odňatia slobody, a zároveň zvýšil šance a motiváciu páchateľov menej závažných drogových činov na ich následnú resocializáciu a plnohodnotný návrat do spoločnosti. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že už aj základná skutková podstata navrhovaného trestného činu nezákonnej výroby alebo obchodovania s omamnými alebo psychotropnými látkami (§ 172 ods. 2) je zločinom, pričom ustanovuje rozpätie trestnej sadzby od štyroch do šiestich rokov, čo znamená, že už aj drobným výrobcom a dílerom drog sa v zásade bude ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody (výnimku môže predstavovať napr. aplikácia ustanovení o konaní o dohody o vine a treste).

Pestovanie rastlín a húb obsahujúcich omamné alebo psychotropné látky v nepatrnom až malom množstve (§ 172 ods. 1 a ods. 3) je v mierne privilegovanom režime v porovnaní s výrobou a obchodovaním s omamnými alebo psychotropnými látkami. Primárnym cieľom miernejších sankcií za pestovanie v limitovanom rozsahu je znížiť dopyt po nelegálnej ponuke omamných alebo psychotropných látok na čiernom trhu a oslabiť tým pozíciu organizovaného zločinu pôsobiaceho v tejto oblasti. V neposlednom rade sa týmto znižuje aj miera ohrozenia zdravia užívateľov, keďže omamné a psychotropne látky zaobstarané na čiernom trhu často obsahujú neznáme prímesi s cieľom zvýšenia ich účinnosti a minimalizácie nákladov na ich výrobu, ako aj obmedzenie kontaktu užívateľov s kriminálnym prostredím a tým zníženie rizika prechodu užívateľa na iné nebezpečnejšie (väčšinou syntetické) látky, ktoré mu môžu byť ponúknuté dílerom drog.

Ustanovenia navrhovaného § 172 ods. 4 až 7 reflektujú na vyššie množstvá omamných alebo psychotropných látok, resp. rastlín a húb obsahujúcich omamné alebo psychotropné látky, s ktorými by mohol páchateľ nezákonne nakladať, ako aj jednotlivé priťažujúce okolnosti, ktoré zvyšujú mieru závažnosti spáchaného skutku, čomu zodpovedajú ustanovené trestné sadzby, ktoré sa v zásade neodlišujú od platnej právnej úpravy. Pri najzávažnejších

skutkoch v prípade závažného dôsledku, organizovanej drogovej trestnej činnosti alebo mimoriadne veľkého množstva omamných alebo psychotropných látok je tak možné uložiť trest odňatia slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie.

Navrhované ustanovenie § 173 upravuje neoprávnené nakladanie s drogovými prekurzormi a predmetmi určenými na výrobu omamných a psychotropných látok. Aj v tomto prípade má predkladateľ záujem zlúčiť v ustanovení jedného trestného činu spoločné prvky tejto špecifickej trestnej činnosti podľa jej charakteru, závažnosti ako aj druhovo identickej skupiny predmetov, ktorých sa tento trestný čin týka, t. j. chemických látok, prostredníctvom ktorých možno technologickými procesmi získať omamné alebo psychotropné látky a technických zariadení na výrobu omamných a psychotropných látok. Vymedzenie drogových prekurzorov je obsiahnuté v Nariadení Rady (ES) č. 111/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2005). Pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov, opatrenia na kontrolu a monitorovanie pohybu a zaobchádzania s drogovými prekurzormi sú na vnútroštátnej úrovni riešené zákonom č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie § 173 berie do úvahy tú skutočnosť, že drogové prekurzory ako aj predmety určené na výrobu omamných a psychotropných látok sú len medzistupňom na získanie finálneho produktu, čo je zohľadnené v trestných sadzbách relevantných skutkových podstatách tohto trestného činu, ktoré sú nižšie ako je to pri navrhovanom trestnom čine podľa § 172 Trestného zákona. Predkladateľ rozdielne vníma aj závažnosť skutkov upravených v základných skutkových podstatách tohto trestného činu (§ 173 ods. 1 a ods. 2), nakoľko riziko nezákonnej držby drogového prekurzora alebo predmetu určeného na výrobu omamnej alebo psychotropnej látky je pre spoločnosť nižšia ako pri výrobe alebo obchodovaní s týmito predmetmi.

Osobitné kvalifikačné pojmy v skutkových podstatách trestného činu podľa § 173 ods. 3 až 5 v zásade kopírujú platnú právnu úpravu, pokiaľ ide o dôsledky a formy trestnej činnosti ako aj rozsah trestnej činnosti. Na rozdiel od navrhovaných trestných činov podľa § 171 a § 172 sa závažnosť navrhovaného trestného činu podľa § 173 ods. 3 až 5 neurčuje množstvom drogových prekurzorov a predmetov určených na výrobu omamných a psychotropných látok, ale vyvodzuje sa z rozsahu spáchaného činu v zmysle interpretačného pravidla podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona.

Navrhované ustanovenia podľa § 171 až § 173 v porovnaní s platnou úpravou vypúšťajú pojem „jed“. V právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje právny predpis, ktorý by jedy definoval, a v ktorom by dotknuté ustanovenia Trestného zákona mohli nájsť oporu. Podľa záverov expertných pracovných skupín, ktoré návrh zákona pripravovali je navyše nezákonné nakladanie s látkami, ktoré môžu mať charakter jedu, postihovateľné podľa § 298 a 299 Trestného zákona, ktorým sa upravuje trestný čin nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov.

K bodu 12

Navrhuje sa doplnenie skutkovej podstaty trestného činu marenia úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona v súvislosti s nenastúpením alebo marením liečby

v civilnom procese (pozri neodkladné opatrenia vo veciach maloletého podľa § 365 Civilného mimosporového poriadok). Návrh súvisí okrem iného s navrhovaným doplnením zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v Čl. V v súvislosti s riešením zabezpečenia diagnostiky detských páchateľov priestupku.

K Čl. III

(zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

V nadväznosti na vypustenie pojmu „jedy“ z návrhu skutkových podstát drogových trestných činov (pozri Čl. II bod 10 návrhu zákona) sa primerane upravuje ustanovenie týkajúce sa zámeny obsahu zásielok podľa § 110 ods. 1.

K bodu 2

V ustanovení § 111 ods. 1 sa dopĺňa pojem „preprava“ s cieľom explicitne ustanoviť, že kontrolovanú dodávku možno realizovať aj v prípade transportu uvedených látok v rámci jedného colného územia. Zároveň sa z uvedeného ustanovenia vypúšťa pojem „jedy“ (pozri odôvodnenie k bodu 1).

K Čl. IV

(zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 až 3

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 30 ods. 1, ktorým sa definujú priestupky na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami o nový typ priestupku v novom písmene i) spočívajúci v neoprávnenom prechovávaní omamnej alebo psychotropnej latky v nepatrnom množstve určenom podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. .../2018, ktorým sa ustanovujú množstvá omamných látok a psychotropných látok a rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pozri čl. I návrhu zákona). Tento priestupok bude postihovaný uložením pokuty v správnom konaní vo výške do 165,- eur (bod 3). Opakované spáchanie takéhoto priestupku (priestupková recidíva) v rámci predchádzajúcich dvanástich mesiacov bude zakladať trestnoprávnu zodpovednosť páchateľa podľa navrhovaného § 171 ods. 1 Trestného zákona (pozri Čl. II bod 11).

Navrhuje sa osobitný postup pre postihovanie detských páchateľov (osôb, ktoré nedovŕšili 18 rokov veku života) za spáchanie novo navrhovaného priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami podľa § 30 ods. 1 písm. i). Návrh vychádza z presvedčenia, že postihovanie detských páchateľov za neoprávnene prechovávanie omamnej alebo psychotropnej latky v nepatrnom množstve nemá štát riešiť uložením a následným zaplatením pokuty, ale je nevyhnutné, aby sa vo vzťahu k takému dieťaťu zameral na také opatrenia, ktoré v prvom rade povedú k odstráneniu, zmierneniu a zamedzeniu prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a

sociálneho vývinu dieťaťa, vrátane poskytnutia adekvátnej pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa dané dieťa v súvislosti s identifikovaným potencionálnym zneužívaním drog, resp. drogovej závislosti nachádza.

V súvislosti s postihovaním detských páchateľov tohto sa preto navrhuje osobitný postup spočívajúci jednak v upustení od uloženia sankcie v správnom konaní (bod 1) a podaní podnetu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na ďalší postup v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov (pozri čl. V). Súčasne sa navrhuje upraviť, že na detského páchateľa uvedeného priestupku sa hľadí ako keby nebol postihnutý za priestupok, čím sa vylúči vznik trestnej zodpovednosti detských páchateľov za priestupkovú recidívu za neoprávnené prechovávanie omamnej alebo psychotropnej latky v nepatrnom množstve. Je potrebné zdôrazniť, že uvedené sa vzťahuje výlučne na protizákonne konanie dieťaťa v zmysle § 30 ods. 1 písm. i), u všetkých ostatných konaní vymedzených v Trestnom zákone v súvislosti s drogovými trestnými činmi podľa § 171 až 173 nie je trestná zodpovednosť dieťaťa nijako limitovaná.

V zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. je práve sociálna kuratela súborom opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa (§ 1 ods. 3), pričom prvoradým hľadiskom pri voľbe a uplatňovaní opatrení sociálnej kurately je najlepší záujem dieťaťa (§ 3 ods. 3).

Súbežná novelizácia zákona č. 305/2005 Z. z. a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (toho času už v legislatívnom procese) pripravovaná v gescii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny má za cieľ v tejto oblasti predstaviť také opatrenia, ktoré povedú k zvýšeniu efektivity a vykonateľnosti postupov vo vzťahu k deťom prostredníctvom podávania návrhov na nariadenie neodkladných opatrení vo veciach maloletého podľa § 365 Civilného mimosporového poriadku.

K bodu 4 a 5

Ustanovuje sa príslušnosť na prejednávanie priestupkov podľa § 30 ods. 1 písm. i), pričom sa navrhuje, aby tento priestupok prejednávali okresné úrady v sídle kraja.

K bodu 6

Ustanovuje sa príslušnosť na objasňovanie priestupkov podľa § 30 ods. 1 písm. i), pričom sa navrhuje, aby tento priestupok objasňovali orgány Policajného zboru. V rámci objasňovania tejto kategórie priestupkov bude nevyhnutné predovšetkým ustáliť, či ide o nelegálnu omamnú alebo psychotropnú latku v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. a či jej množstvo spĺňa definičné kritéria nepatrného množstva v zmysle návrhu zákona, ktorým sa ustanovujú množstvá omamných látok a psychotropných látok a rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pozri čl. I návrhu zákona).

K bodu 7

Z dôvodu povahy veci a postupu pri objasňovaní priestupkov (pozri bod 4) podľa § 30 ods. 1 písm. i) sa navrhuje vylúčiť možnosť prejednania takýchto priestupkov v blokovom konaní.

K bodu 8

Upravuje sa povinnosť správneho orgánu podať podnet orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ak došlo k upusteniu od uloženia sankcie v správnom konaní o priestupku podľa § 30 ods. 1 písm. i) na ďalší postup podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

K Čl. V

(zákon 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa doplnenie zákona, v tom význame, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mal v prvom rade povinnosť motivovať mladistvého, voči ktorému koná na základe podnetu správneho orgánu za neoprávnené prechovávanie omamnej látky alebo psychotropnej látky v nepatrnom množstve k absolvovaniu diagnostiky závislosti od alkoholu a drog u poskytovateľa špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore detská psychiatria a súčasne poskytnúť mu sociálne poradenstvo k predchádzaniu zneužívania alkoholu a drog (odsek 6).

V odseku 7 sa upravuje možnosť nahradiť účasť mladistvého na sociálnom poradenstve jeho zapojením do výchovného skupinového programu zameranému na prechádzanie zneužívania drog alebo sprostredkovaním jeho účasti na obdobnom preventívnom programe zabezpečujúcim iným subjektom ako samotným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Súčasne sa navrhuje, že ak nie je možné prostredníctvom takejto motivácie dosiahnuť absolvovanie diagnostiky mladistvým je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinný podať návrh na súd na uloženie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnosť mladistvému absolvovať takúto diagnostiku, ak mladistvý odmieta súčasne sociálne poradenstvo súčasťou návrhu na súd k vydaniu neodkladného opatrenia je aj návrh na uloženie povinnosti mladistvému zúčastniť sa takého poradenstva.

Týmto postupom sa má zabezpečiť, aby štát zabezpečil diagnostiku u každého detského páchateľa priestupku spočívajúceho v držbe drogy v nepatrnom množstve s cieľom zistiť potrebu liečenia drogovej závislosti prípadne včasného odhalenia iných porúch spojených s užívaním drog s ohľadom na zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hoci nariadenie povinnosti, aby dieťa v súvislosti s predmetným drogovým skutkom absolvovalo diagnostické vyšetrenie s cieľom overiť jeho prípadnú potrebu liečenia závislosti je bezpochyby u detských páchateľov drogových deliktov opodstatnené, vo väčšine prípadov sa bude jednať skôr o experimentovanie s návykovou

látkou než o rozvinutý stupeň závislosti s nutnosťou liečenia dieťaťa. Na druhej strane je nevyhnutné, aby takéto deti dostali všetky možné dostupné informácie o rizikách a dôsledkoch zneužívania návykových látok, aby v budúcnosti mohli robiť zodpovednejšie životné rozhodnutia a nevystavovali sa tak riziku vzniku závislosti. Uvedené súčasne vytvára právny základ na realizáciu programov sekundárnej prevencie pre mládež realizovaných ako súčasť sociálneho poradenstva v réžií buď samotného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo v spolupráci s inými organizáciami, ktoré v tejto oblasti pôsobia.

K Čl. VI

(zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Navrhovaným doplnením ustanovenia § 134 ods. 2 písm. a) sa rozširuje zákaz profesionálneho vojaka užiť omamné alebo psychotropné látky aj o zákaz, ktorý priamo súvisí s uvedeným zákazom, teda o zákaz takéto látky aj držať. Vo vzťahu k zákazom a obmedzeniam profesionálneho vojaka ide o také ich doplnenie, ktorým sa dáva do súladu povinnosť profesionálneho vojaka zdržať sa takého konania, ktoré by bolo v rozpore s morálnymi požiadavkami a pravidlami správania sa a konania každého profesionálneho vojaka. Uvedené vyplýva aj z Etického kódexu profesionálneho vojaka, na základe ktorého je každý profesionálny vojak povinný dodržiavať a riadiť sa všeobecne uznávanými morálnymi a mravnými hodnotami, ktoré vychádzajú z tradícií spoločnosti, postavenia ozbrojených síl Slovenskej republiky v spoločnosti a pri plnení úloh obrany Slovenskej republiky, jej zvrchovanosti, územnej celistvosti, záujmov, hodnôt demokracie a slobody.

K Čl. VII

(zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 316/2016 Z. z.)

Zmena § 3, ktorým sa upravuje katalóg trestných činov, u ktorých vzniká trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb je vyvolaná zmenami v právnej úprave drogových trestných činov v rámci Trestného zákona (pozri čl. I).

K Čl. VIII

(účinnosť)

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2018.

K prílohe č. 1

Príloha č. 1 vymenúva rastliny alebo huby obsahujúce omamnú látku alebo psychotropnú látku, ich účinné látky a stanovuje ich nepatrné množstva, ktoré majú priamy vzťah k navrhovaným ustanoveniam Trestného zákona. Podriadenie pestovania týchto rastlín a húb kontrole a trestnoprávnym sankciám vyplýva z ustanovení Jednotného dohovoru o omamných látkach (č. 47/1965 Zb.) a jeho Protokolu (č. 458/1991 Zb.). Do Prílohy č. 1 sú zaradené rastliny rodu Cannabis okrem odrôd konopy siatej uvedených v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 639/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa mení príloha X k uvedenému nariadeniu (Ú. v. EÚ L 181, 20.6.2014) v platnom znení (t. j. rastliny s nízkym obsahom účinných látok pestované na priemyselné účely), rastliny kokaínovníka pravého a huby s obsahom psilocybínu a psilocínu.

K prílohe č. 2

Príloha č. 2 vymenúva druhy omamných látok a psychotropných látok, ich účinné látky, stanovuje ich nepatrné množstva a množstva účinnej látky vo forme voľnej bázy. Ide o omamné a psychotropné látky, ktoré sú podľa údajov KEU PZ najčastejším predmetom policajných záchytov (marihuana, hašiš, tablety obsahujúce MDMA (extáza), pervitín, heroín a iné). Do budúcna, v prípade rozšírenia zneužívania nových omamných alebo psychotropných látok v spoločnosti (napr. niektorej zo skupiny potenciálne rizikových látok podľa zákona 139/1998 Zb., ktoré nepodliehajú trestnoprávnym opatreniam), možno na základe podnetov príslušných orgánov z rezortu vnútra alebo zdravotníctva rátať s doplnením alebo zmenou prílohy č. 2.