Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Úvodné ustanovenie návrhu zákona definuje okruhy spoločenských a právnych vzťahov, na ktoré sa zákon vzťahuje. S prihliadnutím k základnému účelu návrhu zákona, ktorým je implementácia Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (ďalej len „smernica“) do slovenského právneho poriadku, sa toto ustanovenie zmieňuje o úprave niektorých podmienok podnikania v oblasti cestovného ruchu, práv a povinností súvisiacich s poskytovaním služieb cestovného ruchu na základe zmluvy o zájazde alebo zmlúv tvoriacich spojené služby cestovného ruchu. Súčasťou tohto návrhu zákona je aj úprava pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“), Slovenskej obchodenej inšpekcie (ďalej len „SOI“), podmienky zodpovednosti a ustanovenie sankcií za jeho porušenie.

V porovnaní s pozitívnym vyjadrením pôsobnosti tohto návrhu zákona, uvádza úvodné ustanovenie aj okruh právnych vzťahov, ktoré sú vyňaté z jeho pôsobnosti. Ide o zájazdy alebo spojené služby cestovného ruchu poskytované na dobu kratšiu ako 24 hodín, pokiaľ ich súčasťou nie je ubytovanie. Toto vyňatie je odôvodnené tým, že v prípade krátkodobých ciest nie je nutnosť chrániť cestujúcich taká výrazná a jeho cieľom bolo predísť zbytočnej záťaži obchodníkov.

Ďalším okruhom právnych vzťahov vylúčených z pôsobnosti tohto zákona sú aj zájazdy a spojené služby cestovného ruchu ponúkané alebo sprostredkované príležitostne a bez účelu dosiahnutia zisku a iba obmedzenej skupine cestujúcich, teda tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ide napríklad o cesty, ktoré najviac niekoľkokrát ročne organizujú bez účelu zisku charitatívne organizácie, športové kluby alebo školy pre svojich členov, pričom sa neponúkajú širokej verejnosti.

Pokiaľ ide o písm. c), toto ustanovenie by sa malo vzťahovať na situáciu, kedy si podniky alebo organizácie dohodnú služby cestovného ruchu na základe všeobecnej rámcovej dohody, ktorú často uzatvárajú s cestovnou kanceláriou, a ktorá sa vzťahuje na presne určené obdobie. Tento typ cestovných riešení si nevyžaduje takú úroveň ochrany, ktorá je na základe zákona určená cestujúcim. Ak však pôjde o osoby na služobných cestách, členov slobodných povolaní, samostatne zárobkovo činné osoby alebo iné fyzické osoby, ktoré si tieto služby cestovného ruchu nedohodnú na základe rámcovej zmluvy, bude sa za splnenia ostatných podmienok na nich zákon primerane vzťahovať.

Okrem pozitívneho a negatívneho vyjadrenia pôsobnosti zákon odkazuje na subsidiárnu pôsobnosť zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

K § 2

Návrh zákona v ustanovení § 2 obsahuje definície niekoľkých najvýznamnejších pojmov.

Službou cestovného ruchu je preprava cestujúcich, ubytovanie, prenájom motorových vozidiel a iné služby cestovného ruchu (čl. 3 ods. 1 smernice). Finančné služby ako napríklad cestovné

2

poistenie, by sa nemali považovať za služby cestovného ruchu. Za samostatné služby cestovného ruchu by sa tiež nemali považovať služby, ktoré sú vzhľadom na ich podstatu prirodzenou súčasťou inej služby cestovného ruchu. Sem možno zaradiť napríklad: (i) prepravu batožiny ako súčasť prepravy cestujúcich; (ii) prepravu menšieho rozsahu (preprava cestujúcich v rámci prehliadky so sprievodcom, preprava medzi ubytovacím zariadením a letiskom, atď.); (iii) stravovanie, nápoje a upratovanie poskytované ako súčasť ubytovacích služieb; (iv) prístup k vybaveniu ubytovacieho zariadenia – bazén, sauna, kúpeľné zariadenie, telocvičňa pre ubytovaných hostí, pričom v týchto prípadoch bude musieť byť splnená podmienka, že pôjde o vybavenie ubytovacieho zariadenia a tento prístup bude povolený osobám, ktoré sú v danom ubytovacom zariadení ubytované (t.j. ubytovaným hosťom); príloha Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, v časti IX obsahuje ďalšie vybavenie ubytovacích zariadení, ktoré by sa nemali považovať za samostatné služby cestovného ruchu, ak sú prístupné pre ubytovaných hostí.

Preprava cestujúcich môže byť uskutočnená napríklad autobusom, vlakom, loďou alebo lietadlom.

Ubytovanie je považované za samostatnú službu cestovného ruchu len ak nie je prirodzenou súčasťou prepravy cestujúcich a nie je určené na účel bývania. Objasnenie pojmov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) zákona sa nachádza v recitáli 17 a 18 smernice. Príklad ubytovania, ktoré je prirodzenou súčasťou prepravy je napríklad nocľah poskytovaný ako súčasť cestnej, železničnej, lodnej alebo leteckej osobnej dopravy. Naopak v prípade výletnej plavby je ubytovanie považované za samostatnú službu cestovného ruchu, ktorá nie je prirodzenou súčasťou prepravy. V zmysle zákona by sa ubytovanie na účel bývania, vrátane dlhodobých jazykových kurzov, nemalo považovať za službu cestovného ruchu.

Novým samostatným druhom služby cestovného ruchu bude v súlade s čl. 3 ods. 1. písm. c) prenájom motorových vozidiel alebo dvojkolesových vozidiel, ktoré vyžadujú vodičský preukaz skupiny A.

Inými službami cestovného ruchu, ktoré nie sú prirodzenou súčasťou prepravy, ubytovania ani prenájmu motorových vozidiel či niektorých motocyklov, môžu byť napríklad prehliadka so sprievodcom, vstupenky na koncerty, športové podujatia, výlety alebo vstupenky do zábavných parkov, skipasy a prenájom športového výstroja ako napríklad lyžiarskeho, či zabezpečenie návštevy wellness zariadení alebo. výlety do aquaparkov), v prípade ak nie sú súčasťou ubytovacieho zariadenia. Tieto služby tvoria samostatné služby cestovného ruchu len v prípade, ak sa skombinujú s iným druhom služby cestovného ruchu ako napríklad s ubytovaním, a zároveň ak (i) sú ponúkané ako podstatná súčasť kombinácie služieb cestovného ruchu, alebo (ii) predstavujú jej podstatný prvok, alebo (iii) ak cena týchto iných služieb cestovného ruchu predstavuje viac ako 25 % z celkovej ceny kombinácie služieb cestovného ruchu. Stačí ak je splnená jedna z týchto troch podmienok. Tento prípad sa bude uplatňovať napríklad v situácii, ak ubytovacie zariadenie poskytuje ubytovanie a zároveň ski pass, vstupenky do neďalekého aquaparku, ktorý nie je súčasťou ubytovacieho zariadenia a pod., a tieto služby cestovného ruchu budú tvoriť viac ako 25% hodnoty zájazdu. Ďalším príkladom vzťahujúcim sa na uplatnenie tohto ustanovenia je napríklad ubytovanie v mieste, kde sa koná významná udalosť alebo sa nachádza významná kultúrna pamiatka, pričom cestujúci si vyberú danú destináciu práve z tohto dôvodu a za iných okolností by sa na danom mieste neubytovali (napríklad konanie významného futbalového zápasu, na ktorý ubytovateľ ponúka k ubytovaniu vstupenky, resp. ponúka vstupenky do kultúrnej pamiatky). Ak ubytovacie zariadenie skombinuje pred uzatvorením zmluvy ubytovanie a inú službu cestovného ruchu, ktorá je podstatnou súčasťou kombinácie služieb cestovného ruchu (napr. lístok na dané podujatie, do múzea...), bude sa daná kombinácia služieb cestovného ruchu považovať za zájazd a uzatvorená zmluva za zmluvu o zájazde.

3

Dôležité je však upozorniť na skutočnosť, že podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o zájazdoch, ak si cestujúci zakúpi tieto iné služby cestovného ruchu až po začatí poskytovania služby cestovného ruchu uvedenej v § 2 písm. a) bodoch 1 až 3 nepôjde o zájazd. Ak sa preto k ubytovaniu v ubytovacom zariadení, ktoré sa rezervovalo ako samostatná služba doplnia po príchode do ubytovacieho zariadenia ďalšie služby, kombinácia týchto služieb cestovného ruchu by sa nemala považovať za zájazd. Toto ustanovenie bolo prijaté z dôvodu zamedzenia prípadov, kedy obchodníci ponúkli cestujúcim tieto služby pred uzatvorením zmluvy o zájazde, avšak uzatvorenie zmlúv na samotné služby ponúkli až po začatí plnenia prvej služby cestovného ruchu.

Väčšina cestujúcich, ktorí si zakúpia zájazdy alebo spojené služby cestovného ruchu, sú spotrebitelia v zmysle práva týkajúceho sa spotrebiteľov. Zároveň však nie je jednoduché rozlíšiť medzi spotrebiteľmi a zástupcami malých podnikov alebo osobami vykonávajúcich svoju profesiu, ktorí si cesty týkajúce sa ich podnikateľskej alebo profesijnej činnosti rezervujú prostredníctvom rovnakých rezervačných kanálov ako spotrebitelia. V súlade s vymedzením pôsobnosti zákona v ustanovení § 1, cestujúcimi nie sú len spotrebitelia, ale aj fyzické osoby na služobných cestách, ktorí si svoje cestovné riešenia nedohodli na základe rámcovej dohody, preto aby nedošlo k zámene s vymedzením pojmu spotrebiteľ používaným v iných právnych predpisoch, osoby chránené týmto zákonom sú označované ako cestujúci.

Pojem obchodník je v zákone používaný ako širší pojem zahrňujúci cestovnú kanceláriu, cestovnú agentúru alebo poskytovateľa služieb cestovného ruchu.

Pojem ochrana pre prípad úpadku bol do zákona zavedený na základe požiadavky vyplývajúcej zo smernice za účelom zabezpečiť refundáciu všetkých platieb vykonaných cestujúcimi alebo v ich mene v prípade platobnej neschopnosti cestovnej kancelárie. Túto ochranu pre prípad úpadku bude zo strany cestovnej kancelárie možné zabezpečiť prostredníctvom poistenia alebo bankovej záruky.

Za poskytovateľov ochrany pre prípad úpadku možno v podmienkach Slovenskej republiky považovať vo vzťahu k poskytovaniu

•poistenia: poisťovňu, pobočku poisťovne z iného členského štátu EÚ, pobočku zahraničnej poisťovne alebo poisťovňu z iného členského štátu EÚ oprávnenú vykonávať poisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb, za splnenia podmienok stanovených slovenskými predpismi;

•bankovej záruky: banku, pobočku zahraničnej banky alebo zahraničnú banku so sídlom na území členského štátu bez založenia pobočky oprávnenú vykonávať bankové činnosti na základe práva slobodného poskytovania služieb za splnenia podmienok stanovených slovenskými predpismi.

Nakoľko sa zákon vzťahuje aj na online predaj a sprostredkovanie zájazdov a spojených služieb cestovného ruchu, okrem tradičného vymedzenia predajného miesta, ktorým je prevádzkareň alebo iný priestor, kde obchodník zvyčajne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, bolo nevyhnutné rozšíriť túto definícia aj na webové sídla ale aj na iné prostriedky diaľkovej komunikácie, ktoré umožňujú uzatvorenie zmluvy bez súčasnej prítomností oboch zmluvných strán - okrem elektronickej pošty, telefónu a faxu napríklad aj prostredníctvom ponukového katalógu či adresného listu.

V zákone je rovnako uvedená aj presná definícia pojmu „trvanlivý nosič“, pričom zákonodarca iba demonštratívne vymenoval druhy trvalých nosičov, na ktorých je možné uchovávať potrebné informácie.

Veľmi dôležitým je vymedzenie neodvrátiteľnej a mimoriadnej okolnosti, ktoré môže zahŕňať napríklad vojnu, iné vážne bezpečnostné problémy, akými sú terorizmus, významné riziká pre ľudské zdravie, ako sú napríklad prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii, prírodné katastrofy, ako záplavy alebo zemetrasenia alebo poveternostné podmienky, ktoré

4

znemožňujú bezpečne cestovať do cieľového miesta tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o zájazde. Pri argumentácii sa budú zmluvné strany, odvolávajúce sa na neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, môcť oprieť o rôzne zdroje napríklad aj informácie poskytnuté z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Nie je však vhodné obmedziť poskytovanie informácií na výlučne jeden zdroj. S konečnou platnosťou bude o tom, či v danom prípade išlo o neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, v prípade sporu rozhodovať až súd.

Okrem vyššie uvedených tiež zákon obsahuje definície pojmov repatriácia a začatie zájazdu.

K § 3

Zákon v ustanovení § 3 pozitívnym aj negatívnym spôsobom definuje kľúčový pojem celého zákona – zájazd. Definícia zájazdu uvedená v zákone je transpozíciou čl. 3 ods. 2 smernice. Na účely toho, či ide o zájazd, by sa mala brať do úvahy len kombinácia rôznych druhov služieb cestovného ruchu, ako napríklad ubytovanie, preprava cestujúcich autobusom, vlakom, loďou alebo lietadlom, ako aj prenájom motorových vozidiel alebo niektorých motocyklov, či iných služieb cestovného ruchu. Kúpa samostatnej služby cestovného ruchu ako jednej služby cestovného ruchu by nemala byť ani zájazdom ani spojenou službou cestovného ruchu.

Keďže služby cestovného ruchu sa môžu kombinovať rôznymi spôsobmi, je vhodné za zájazdy považovať všetky kombinácie služieb cestovného ruchu, ktoré majú určité znaky, ktoré cestujúci zvyčajne spájajú so zájazdmi, a to najmä v prípade, keď sú samostatné služby cestovného ruchu kombinované do jediného cestovného produktu, za ktorého riadne poskytnutie preberá zodpovednosť cestovná kancelária. Nemalo by sa už rozlišovať, či boli služby cestovného ruchu kombinované pred nadviazaním kontaktu s cestujúcim, na požiadanie cestujúceho alebo v súlade s výberom, ktorý uskutočnil cestujúci. A rovnaké zásady by sa mali uplatňovať bez ohľadu na to, či rezervácia bola uskutočnená prostredníctvom kancelárie obchodníka, alebo online.

Vzhľadom na vývoj trhu sa ukázala potreba definovania zájazdu na základe alternatívnych objektívnych kritérií, ktoré sa týkajú prevažne spôsobu, akým sa služby cestovného ruchu ponúkajú alebo predávajú a v súvislosti s ktorými môžu cestujúci odôvodnene očakávať, že budú v zmysle zákona chránení.

Za účelom vytvorenia zájazdu je možné, aby služby cestovného ruchu skombinoval aj jeden obchodník, a to aj na požiadanie cestujúceho alebo podľa výberu cestujúceho uskutočneného pred uzatvorením jednej zmluvy o zájazde. V praxi to znamená, že pokiaľ jedna cestovná kancelária ponúka zájazd napríklad skombinovaním ubytovania spoločne s inou službou cestovného ruchu (napríklad lístok na kultúrne podujatie, ktorý tvorí viac než 25% sumy zájazdu) vytvorí tak zájazd, aj keď ide výlučne o služby cestovného ruchu poskytované jedným obchodníkom. V tomto prípade sa uzatvára jedna zmluva o zájazde s jednou cestovnou kanceláriou (táto zmluva o zájazde sa neskladá z viacerých zmlúv o službách cestovného ruchu uzatvorenými s rozličnými poskytovateľmi služieb cestovného ruchu).

Bez ohľadu na to, či sa budú uzatvárať samostatné zmluvy s jednotlivými poskytovateľmi služieb cestovného ruchu, zájazd bude tvoriť kombinácia aspoň dvoch rôznych služieb cestovného ruchu

•zakúpených na účel tej istej cesty v jednom predajnom mieste, ak boli vybrané skôr ako cestujúci vyjadril súhlas so zaplatením, t.j. v rámci toho istého rezervačného procesu;

•ponúkaných, predávaných alebo účtovaných za súhrnnú alebo celkovú cenu. Aj napriek tomu, že ide o podobné pojmy, boli zahrnuté do definícii v smernici z dôvodu, aby obsiahli čo možno najširšie spektrum účtovania cien za zájazdy;

•propagovaných alebo predávaných pod označením „zájazd“, „balík služieb cestovného

5

ruchu“, „kombinovaná ponuka“, „all-inclusive“, „celková cena“ alebo pod podobným označením vyjadrujúcim úzke prepojenie medzi dotknutými službami cestovného ruchu;

•kombinované po uzatvorení zmluvy, na základe ktorej obchodník oprávňuje cestujúceho, aby si vybral spomedzi rôznych druhov služieb cestovného ruchu (ako v prípade darčekových poukážok na zájazd);

•zakúpené od rôznych obchodníkov, prostredníctvom prepojených online rezervačných systém, ktorí si medzi sebou postúpia meno a priezvisko cestujúceho, platobné údaje a elektronickú adresu, a keď sa ďalšia zmluva uzavrie najneskôr do 24 hodín po potvrdení rezervácie prvej služby cestovného ruchu. Nakoľko ide v tomto v prípade o zájazd, za jeho poskytovanie bude zodpovedná iba jediná cestovná kancelária. Ostatní poskytovatelia služieb cestovného ruchu sú povinní informovať cestovnú kanceláriu o tom, že bola uzatvorená zmluva s cestujúcim na základe čoho sa vytvoril zájazd, a tiež postúpiť zodpovednej cestovnej kancelárii všetky potrebné informácie, ktoré je tá povinná poskytnúť cestujúcemu (to však nezbavuje jednotlivých poskytovateľov služieb cestovného ruchu informovať cestujúceho o základných znakoch nimi poskytovanej služby cestovného ruchu). Dôležitými znakmi tohto spôsobu vytvorenia zájazdu je využitie online rezervačných procesov a uzatvorenie ďalšej zmluvy do 24 hodín. Bez splnenia týchto podmienok by definícia podľa tohto bodu nebola naplnená.

Za zájazd sa nepovažuje kombinácia jedného druhu služby cestovného ruchu uvedenej v § 2 písm. a) prvom, druhom alebo treťom bode (ubytovanie, preprava, prenájom motorových vozidiel) a jednej alebo viacerých iných služieb cestovného ruchu podľa § 2 písm. a) štvrtého bodu, za splnenia nasledujúcich podmienok:

a)tieto iné služby cestovného ruchu nie sú ponúkané ako podstatná súčasť kombinácie služieb cestovného ruchu ani inak nepredstavujú jej podstatný prvok alebo ak cena týchto iných služieb cestovného ruchu nie je viac ako 25 % z celkovej ceny kombinácie služieb cestovného ruchu,

b)všetky služby cestovného ruchu zahrnuté do tejto kombinácie poskytuje ten istý poskytovateľ služieb cestovného ruchu (napríklad ak je súčasťou ubytovacieho zariadenia aj tenisový kurt, golfové ihrisko či wellness zariadenie, ktoré je k dispozícii ubytovaným hosťom) alebo

c)si cestujúci vybral a zakúpil tieto iné služby cestovného ruchu až po začatí poskytovania služby cestovného ruchu uvedenej v § 2 písm. a) prvom, druhom alebo treťom bode (cestujúcemu je po príchode do ubytovacieho zariadenia poskytnutá možnosť zakúpiť si lístok na kultúrne podujatie, ktorú sa rozhodne využiť a vstupenku si v priebehu pobytu v ubytovacom zariadení zakúpi).

K § 4

V súlade s čl. 3 ods. 5 smernice ustanovenie pozitívne aj negatívne vymedzuje nový pojem spojené služby cestovného ruchu. Spojené služby cestovného ruchu predstavujú alternatívny obchodný model, ktorý zájazdom často výrazne konkuruje. Regulácia spojených služieb cestovného ruchu je však samozrejme oproti zájazdom obmedzenejšia a cestujúcim je v súvislosti s nimi priznaná nižšia úroveň ochrany. Za účelom zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže a ochrany cestujúcich by sa povinnosť zabezpečiť refundáciu platieb a repatriácie v prípade úpadku cestovnej kancelárie mala za určitých okolností vzťahovať aj na spojené služby cestovného ruchu.

Ukázala sa potreba stanovenia konkrétnych pravidiel pre obchodníkov, ktorí cestujúcim počas jednej návštevy v ich predajnom mieste alebo v rámci jedného kontaktu s ich predajným miestom poskytujú pomoc pri uzatváraní samostatných zmlúv s jednotlivými poskytovateľmi služieb cestovného ruchu na základe samostatného výberu a samostatnej platby za služby, alebo prostredníctvom prepojených online rezervačných procesov cieleným spôsobom sprostredkúvajú obstaranie aspoň jednej ďalšej služby cestovného ruchu od iného obchodníka

6

za podmienky, že zmluva sa uzavrie najskôr 24 hodín od potvrdenia rezervácie prvej služby cestovného ruchu. Uvedené sprostredkovanie sa bude často zakladať na obchodnom vzťahu zahŕňajúcom odmenu medzi obchodníkom sprostredkujúcim obstaranie ďalších služieb cestovného ruchu a iným obchodníkom, pričom odmena môže byť vypočítavaná na základe rôznych kritérií, napríklad počte kliknutí alebo obratu. Je dôležité si uvedomiť, že samostatné zmluvy sú uzatvárané s viacerými poskytovateľmi služieb cestovného ruchu, preto je vylúčené, aby služby poskytoval v tomto prípade jediný poskytovateľ.

Praktickým príkladom spojenej služby cestovného ruchu je situácia, keď cestujúci spolu s potvrdením o rezervácii prvej služby cestovného ruchu, napríklad cesty lietadlom či vlakom, dostane ponuku rezervovať si ďalšiu službu cestovného ruchu poskytovanú vo zvolenom cieľovom mieste, napríklad ubytovanie v ubytovacom zariadení, aj s odkazom na rezervačné webové sídlo iného poskytovateľa alebo sprostredkovateľa služieb. Túto situáciu je potrebné odlíšiť od zájazdu, v rámci ktorého je za celé poskytnutie zájazdu zodpovedná jedna cestovná kancelária, pričom v prípade spojených služieb cestovného ruchu zodpovedajú za jednotlivé zmluvy poskytovatelia služieb cestovného ruchu samostatne. V prípade ak však cestujúci uhradí cenu za jednotlivé služby cestovného ruchu sprostredkovateľovi spojených služieb cestovného ruchu, je tento sprostredkovateľ zodpovedný za zabezpečenie ochrany pre prípad úpadku a úplnej refundácie cestujúceho v prípade jeho insolventnosti.

Spojené služby cestovného ruchu je ale nutné odlíšiť od služieb cestovného ruchu, ktoré si cestujúci rezervujú samostatne a často aj v rozdielnych časových obdobiach, hoci aj na účely tej istej cesty. Online spojené služby cestovného ruchu je tiež potrebné odlíšiť od prepojených webových sídiel, ktorých cieľom nie je uzavretie zmluvy s cestujúcim, od umiestňovania reklamy na webové sídla prostredníctvom tzv. cookies alebo metaúdajov, alebo od internetových odkazov, prostredníctvom ktorých získajú cestujúci iba všeobecné informácie o ďalších službách cestovného ruchu – napríklad ak ubytovacie zariadenie uverejní na svojom webovom sídle zoznam všetkých prevádzkovateľov, ktorí ponúkajú dopravné služby na prepravu do ubytovacieho zariadenia alebo na miesto podujatia, a to nezávisle od rezervácie.

K odseku 1 možno uviesť praktické príklady, na základe ktorých je možné ľahko rozoznať, či ide o spojené služby cestovného ruchu alebo služby cestovného ruchu poskytnuté samostatne.

Definícia podľa písmena a) sa uplatní napríklad v prípade, keď si cestujúci prostredníctvom internetovej webovej stránky rezervuje prvú službu cestovného ruchu napr. letenku, pričom v rámci potvrdenia o rezervácii mu v tomto prípade letecká spoločnosť ponúka na tej istej webovej stránke vypožičanie auta, s uvedením rôznych možností a cien. Ďalšia transakcia je v tomto prípade urobená prostredníctvom tej istej stránky, ale je vybraná a zaplatená osobitne avšak pre účely tej istej cesty. O spojené služby cestovného ruchu pôjde tiež v prípade ak si zákazník v predajnom mieste cestovnej kancelárie priamo s predávajúcim zarezervuje letenku do konkrétnej destinácie. Po zaplatení ho predávajúci osloví s ponukou zakúpiť si v danej destinácii aj ubytovanie. Spoločne následne vyberú z katalógu vhodné ubytovacie zariadenia, pričom s cestujúcim uzatvorí osobitnú zmluvu a cestujúci za túto službu cestovného ruchu bude platiť osobitne. Ak by však zákazník odišiel a vrátil by sa neskôr so záujmom zakúpiť si napríklad ubytovanie, nešlo by už o spojené služby cestovného ruchu, ale o ďalšiu samostatnú službu cestovného ruchu.

Definícia podľa písmena b) sa uplatní napríklad v prípade, ak je cestujúcemu doručené potvrdenie prvej služby cestovného ruchu – napríklad letu (emailom alebo iným podobným spôsobom) a v rámci tohto potvrdenia sa objaví internetový hypertextový odkaz na rôzne ubytovacie zariadenia v ním vybranej destinácii, pričom táto ponuka sa bude vzťahovať na ním určené časové obdobie a bude obsahovať detailnejšie informácie, napríklad o cene. Ak následne cestujúci klikne na hypertextový odkaz jedného z navrhovaných ubytovacích zariadení, zobrazí sa mu konkrétna rezervačná ponuka daného ubytovacieho zariadenia prispôsobená jeho konkrétnym potrebám. V tomto prípade je potrebné odlišovať tento spôsobom ponuky od všeobecnej reklamy, ktorá neobsahuje kritéria prispôsobené potrebám

7

konkrétneho cestujúceho. V prípade, ak si cestujúci zakúpi priamo v prevádzkarni cestovnej kancelárie let do konkrétnej destinácie, pričom predávajúci mu poskytne katalóg s výberom ubytovacích zariadení v konkrétnej destinácii a poskytne mu aj jeho kód ako predávajúceho cestovnej kancelárie, na základe ktorého bude cestujúcemu v tom ktorom ubytovacom zariadení poskytnutá zľava, pričom samotný cestujúci si do 24 hodín zarezervuje ubytovanie využitím tohto kódu, pôjde o spojenú službu cestovného ruchu. O spojenú službu cestovného ruchu v tomto prípade nepôjde, ak by túto rezerváciu cestujúci vykonal po uplynutí 24 hodín.

Negatívne vymedzenie spojených služieb cestovného ruchu súvisí s posúdením iných služieb ako samostatnej služby.

K § 5

Žiadateľ o vydanie živnostenského oprávnenia je povinný splniť všetky všeobecné a osobitné podmienky stanovené v § 6 a v prílohe č. 2 bod 50 alebo 51 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

Cestovnou kanceláriou je obchodník, ktorý na základe živnostenského oprávnenia:

•kombinuje služby cestovného ruchu za účelom zostavenia zájazdu;

•predáva alebo ponúka na predaj zájazdy;

•uzatvára zmluvu o zájazde;

•sprostredkováva spojené služby cestovného ruchu.

Cestovnou agentúrou je tiež obchodník, ktorý je na základe živnostenského oprávnenia oprávnený vykonávať zákonom vymedzené činnosti, avšak na rozdiel od cestovnej kancelárie sú jeho kompetencie obmedzené, a to pokiaľ ide o samotné uzatváranie zmlúv o zájazde vo vlastnom mene, zasielanie údajov týkajúcich sa cestujúceho inému obchodníkovi v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) piatym bodom zákona a sprostredkovanie spojených služieb cestovného ruchu. Tieto výlučné práva cestovnej kancelárie sú uvedené priamo v zákone.

V praxi to znamená, že cestovná kancelária môže vykonávať aj činnosti, ktoré vykonáva cestovná agentúra, avšak v zákone sú vymedzené určité činnosti, na ktoré je oprávnená výlučne cestovná kancelária.

Posúdenie toho, či obchodník pôsobí ako cestovná kancelária organizujúca predmetný zájazd, by malo závisieť od toho, či sa obchodník podieľal na tvorbe zájazdu, a nie od toho, ako obchodník opisuje svoju obchodnú činnosť. Pri zvážení toho, či je obchodník cestovná kancelária alebo cestovná agentúra, by sa nemalo rozlišovať, či tento obchodník pôsobí na strane ponuky alebo vystupuje ako sprostredkovateľ konajúci za cestujúceho.

Za účelom vymedzenia subjektov, ktoré budú v praxi dotknuté zákonom, ktorým bude transponovaná smernica, je potrebné mať na zreteli kombináciu akých služieb cestovného ruchu sa bude považovať za zájazd, resp. spojenú službu cestovného ruchu - a teda o poskytovateľov akých služieb cestovného ruchu pôjde. Pre posúdenie, či v tom ktorom jednotlivom prípade dôjde k vytvoreniu zájazdu alebo spojenej služby cestovného ruchu, pritom bude vždy potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti daného prípadu.

Úplný výpočet subjektov dotknutých zákonom transponujúcim smernicu nie je možný. Okrem doterajších cestovných kancelárií budú po novom cestovnými kanceláriami napríklad aj rôzne ubytovacie zariadenia (ubytovanie nesmie byť na účely bývania a musí zahŕňať ubytovanie cez noc), ktoré budú okrem ubytovania poskytovať, či sprostredkovávať aj ďalšie služby (napr. vstupy do akvaparku, vyhliadkové plavby loďou, vstupy do múzea či galérií, wellness procedúry), pričom k vytvoreniu zájazdu, resp. spojenej služby cestovného ruchu, dôjde za podmienok stanovených zákonom.Do úvahy je nevyhnutné vziať aj negatívne vymedzenie týchto pojmov.

Ďalej budú cestovnými kanceláriami aj rôzni prepravcovia (napr. organizátori výletných plavieb, železniční a autobusoví dopravcovia a pod.), či prenajímatelia motorových vozidiel,

8

ktorí okrem prepravných služieb budú poskytovať, resp. kombinovať aj ďalšie samostatné služby cestovného ruchu, ako napríklad zabezpečenie vstupeniek na koncerty, športové podujatia, exkurzie, alebo do zábavných parkov, zabezpečenie prehliadok so sprievodcom, skipasov a prenájmu športového výstroja, alebo návštevy wellness procedúr. Samozrejme, opäť za splnenia všetkých podmienok pre vytvorenie zájazdu, či spojenej služby cestovného ruchu, pričom je tiež nevyhnutné vziať do úvahy aj negatívne vymedzenie týchto pojmov.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa zákon vzťahuje na všetky subjekty ponúkajúce či predávajúce služby cestovného ruchu tvoriace zájazd alebo spojenú službu cestovného ruchu, teda okrem doteraz regulovaných cestovných kancelárií a cestovných kancelárií to budú aj rôzne ubytovacie zariadenia, prepravné spoločnosti, prenajímatelia motorových vozidiel a iné subjekty v zmysle vyššie uvedeného. Preto ak budú mať iné subjekty (napr. ubytovacie zariadenia alebo eventové agentúry) záujem ponúkať služby cestovného ruchu, ktorých skombinovaním sa môže za podmienok definovaných zákonom vytvoriť zájazd alebo spojená služba cestovného ruchu, budú povinné získať živnostenské oprávnenie na podnikanie ako cestovná kancelária. Miera povinností voči cestujúcim sa bude odvíjať od toho, či cestovná kancelária bude predávať zájazdy alebo sprostredkovať spojené služby cestovného ruchu.

Zákon tiež vymedzuje aj iné činnosti, ktoré cestovná kancelária alebo cestovná agentúra vykonávajú. Ide napr. o predaj predmetov súvisiacich s cestovným ruchom, najmä vstupeniek, máp, plánov miest, prospektov, cestovných poriadkov, tlačených cestovateľských sprievodcov a spomienkových predmetov.

Zároveň je nutné zdôrazniť, že cestovná kancelária ani cestovná agentúra nesmie sprostredkovať predaj zájazdu pre osobu, ktorá nie je cestovnou kanceláriou, nakoľko za riadne poskytnutie zájazdu ako celku môže byť zodpovedná iba cestovná kancelária. Cestujúci si preto môže zakúpiť zájazd v cestovnej agentúre, avšak zmluva o zájazde môže byť uzatvorená výlučne s cestovnou kanceláriou, pretože iba tá je povinná mať zabezpečenú ochranu pre prípad úpadku a ručí cestujúcemu, že v prípade jej úpadku mu budú refundované všetky ním uskutočnené platby.

K § 6

Zákon obsahuje negatívne vymedzenie pojmu dôveryhodnosť. V prípade nedodržania tejto podmienky budú cestovným kanceláriám hroziť sankcie určené zákonom.

Dôveryhodnosť sa preukazuje čestným vyhlásením, ktoré je cestovná kancelária povinná doručiť SOI ako orgánu dozoru. Cestovné kancelárie, ktoré získajú živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie cestovnej kancelárie po 1. januári 2019, sú povinné toto čestné vyhlásenie zaslať do 15 dní od získania tohto živnostenského oprávnenia, cestovné kancelárie, ktoré získali živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie cestovnej kancelárie pred 1. januárom 2019, nie sú povinné zaslať čestné vyhlásenie, ale v prípade kontroly zo strany SOI musia toto čestné vyhlásenie vedieť predložiť.

V prípade akýchkoľvek zmien súvisiacich s dôveryhodnosťou (napr. zmeny štatutárneho orgánu a iných) je cestovná kancelária povinná pod hrozbou sankcie nahlásiť tieto zmeny bezodkladne SOI.

K § 7

Toto ustanovenie upravuje povinnosti cestovnej agentúry.

Cestovné agentúry sú povinné označiť predajné miesto a materiály propagujúce zájazdy alebo spojené služby cestovného ruchu, prípadne iné materiály týkajúce sa predaja zájazdov alebo spojených služieb cestovného ruchu slovami „cestovná agentúra“, ak toto označenie neobsahuje už jej meno.

9

Za účelom riadneho poskytnutia informácií cestujúcemu je ďalej cestovná agentúra povinná informovať cestujúceho, pre ktorého obchodníka je predaj zájazdu, spojenej služby cestovného ruchu alebo jednotlivej služby cestovného ruchu sprostredkovaný.

Pred začatím predaja alebo ponuky zájazdov pre obchodníka usadeného na území iného štátu je cestovná agentúra povinná bezodkladne informovať o tejto skutočnosti SOI. Ak ide o obchodníka z členského štátu, ktorý na základe smernice musí mať zabezpečenú ochranu pre prípad úpadku, je cestovná agentúra povinná poskytnúť SOI aj všetky doklady a informácie o rozsahu zabezpečenia pre prípad jeho úpadku stanovené zákonom, aby SOI mala prehľad o subjektoch pôsobiacich na trhu a mohla riadne vykonávať dohľad.

V prípade ak cestovná agentúra sprostredkuje predaj zájazdu pre obchodníka usadeného na území iného členského štátu je potrebné zabezpečiť pre cestujúcich možnosť overiť si oprávnenie daného obchodníka na podnikanie v jeho domácom štáte. Podmienkou je však aktivita zo strany cestujúceho, ktorý o tento doklad musí požiadať. V tomto prípade je cestovná agentúra povinná predložiť mu fotokópiu obsahujúcu informácie stanovené zákonom.

Za účelom ochrany cestujúcich zákon zakazuje cestovným agentúram predávať a ponúkať na predaj zájazdy obchodníka usadeného na území iného členského štátu Európskej únie, ktorý nemá splnené povinnosti podľa príslušných právnych predpisov štátu, v ktorom je usadený. Keďže overenie týchto skutočností by mohlo byť pre cestovné agentúry problematické, na ich žiadosť ministerstvo hospodárstva preverí, či obchodník usadený na území iného členského štátu Európskej únie má splnené povinnosti podľa príslušných právnych predpisov štátu, v ktorom je usadený.

K § 8

Za účelom transpozície smernice a ochrany cestujúcich, najmä zvýšenia úrovne zabezpečenia ochrany v prípade úpadku cestovnej kancelárie, bolo potrebné zaviesť nové povinnosti pre cestovné kancelárie.

Aby cestujúci mali už pred tým, ako vyslovia súhlas so zaplatením, jednoznačné informácie o povahe obchodníka a z nej vyplývajúcich oprávnení poskytovať určité služby ako aj o zodpovednosti za poskytované služby, je cestovná kancelária povinná označiť predajné miesto a materiály propagujúce zájazdy alebo spojené služby cestovného ruchu slovami „cestovná kancelária“, ak toto označenie neobsahuje už jej meno.

S umožnením cestujúcemu robiť informované rozhodnutia o kúpe súvisí aj ďalšia povinnosť cestovnej kancelárie, a to informovať ho, pre ktorého obchodníka je predaj zájazdu, spojenej služby cestovného ruchu alebo jednotlivej služby cestovného ruchu sprostredkovaný, a teda kto je zodpovednou zmluvnou stranou.

Novou povinnosťou, ktorej zavedenie sa v praxi ukázalo ako potrebné, je vedenie evidencie a plnenie rôznych oznamovacích povinností zo strany cestovnej kancelárii. Táto povinnosť by mala znížiť riziko, že sa cestovná kancelária dostane do úpadku a v prípade, ak by sa aj cestovná kancelária dostala do finančných problémov, príslušné subjekty budú mať o tom dostatok informácií, aby mohli včas reagovať a zasiahnuť.

Vo vzťahu k cestujúcim je dôležitou povinnosťou cestovnej kancelárie zabezpečiť, aby na základe jej písomného poverenia bol prítomný zástupca cestovnej kancelárie, na ktorého sa môžu cestujúci v prípade výskytu akýchkoľvek ťažkostí obrátiť so žiadosťou o pomoc, prípadne si u neho uplatniť reklamáciu, pričom tento zástupca bude oprávnený prijímať a vybavovať dané reklamácie cestujúcich počas zájazdu.

Samozrejme jednou z najdôležitejších povinností cestovnej kancelárie je mať zabezpečenú dostatočnú ochranu pre prípad úpadku, a to po celý čas prevádzkovania cestovnej kancelárie tak, aby boli v prípade jej úpadku uspokojené všetky nároky cestujúcich v prípadoch podľa §

10

9 ods. 1. V prípade, ak by cestovná kancelária sprostredkovala predaj zájazdu pre obchodníka usadeného na území iného štátu je povinná dodržiavať povinnosti cestovnej agentúry uvedené v § 7 ods. 1 písm. c) a d) a § 7 ods. 2.

Aby sa predišlo neželanému obchádzaniu zákona, zákon výslovne stanovuje, že oddelená ponuka a predaj služieb cestovného ruchu ako samostatné účtovanie položiek toho istého zájazdu cestovnú kanceláriu nezbavujú povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

K § 9

Účelom smernice, ktorá sa transponuje návrhom zákona je dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, pričom jedným z konkrétnych cieľov je zabezpečenie ochrany pre prípad úpadku v 100 % miere, ktoré bolo vyžadované aj predchádzajúcou smernicou upravujúcou predaj zájazdov (Smernica Rady z 13. júna 1990, o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb), avšak ako z dlhoročnej praxe vyplynulo, zákon, ktorý transponoval predchádzajúcu smernicu, nenastavil reguláciu tak, aby bola požiadavka 100 % ochrany pre prípad úpadku zabezpečená aj v aplikačnej praxi. Z toho dôvodu bolo nutné systém revidovať a zaviesť také mechanizmy, ktoré požiadavky novej smernice pomôžu splniť.

Zodpovedným subjektom za zabezpečenie dostatočnej ochrany pre prípad úpadku pre cestujúcich je cestovná kancelária. V zákone sú jasne definované situácie, kedy si cestujúci môže uplatniť nárok na plnenie plynúce z tejto ochrany. Cestovná kancelária je povinná zabezpečiť aj v prípade úpadku refundáciu všetkých platieb, ktoré prijala od cestujúcich, pričom zákon stanovuje, že zmluvu zabezpečujúcu ochranu pre prípad musí uzatvoriť s poskytovateľom ochrany pre prípad úpadku najmenej vo výške 30 % ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov a spojených služieb cestovného ruchu a v prípade ak tieto tržby majú byť nižšie než v predchádzajúcom roku vo výške minimálne 30 % tržieb z predaja zájazdov a sprostredkovania a predaja spojených služieb cestovného ruchu v predchádzajúcom roku. Ide o minimum, cestovná kancelária môže uzatvoriť takúto zmluvu aj na vyššie percento alebo ísť nad rámec zákonom daného zabezpečenia. Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku je povinný dbať na to, aby na základe dokumentov a informácií preložených cestovnou kanceláriou, nebola uzatvorená zmluva zabezpečujúca ochranu pre prípad úpadku pod zákonom stanovené minimum. Ak mu cestovná kancelária predloží taký návrh, v ktorom je ochrana pre prípad úpadku nižšia ako stanovená zákonom, nemôže takúto zmluvu uzatvoriť bez toho, aby sa dopustil porušenia ustanovení tohto zákona. Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku ale nezodpovedá za správnosť informácií predložených cestovnou kanceláriou, preto vychádza výlučne z ňou predložených dokumentov. Táto hranica nebola stanovená náhodne, ale ako výsledok zložitých výpočtov, pri ktorých sa brali do úvahy rozličné faktory.

Zmluva zabezpečujúca ochranu pre prípad úpadku musí byť zmluvnými stranami uzatvorená tak, aby sa vzťahovala na všetky zájazdy a spojené služby cestovného ruchu predané počas jej platnosti bez ohľadu na to, kedy sa prejavili dôsledky úpadku. Cestujúci, ktorí si zakúpili zájazd alebo spojené cestovné služby v cestovnej kancelárii počas platnosti zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku, majú nárok na refundáciu.

Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku nie je povinný plniť nad rámec dohodnutej poistnej sumy alebo bankovej záruky. Je však vhodné upozorniť na skutočnosť, že ako podnikateľský subjekt má povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a je povinný dodržiavať jednak ustanovenia tohto zákona, a aj osobitných predpisov. Napriek tomu, že v tomto zákone nie je explicitne stanovený dohľad Národnej banky Slovenska nad dodržiavaním povinností poskytovateľa ochrany pre prípad úpadku, ako orgán dohliadajúci nad dodržiavaním povinností subjektmi finančného trhu môže skontrolovať dodržiavanie povinností aj podľa tohto zákona.

11

Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku je povinný odovzdať cestovnej kancelárii po uzatvorení zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku potvrdenie o tejto ochrane pre prípad úpadku, ktoré obsahuje najmä výšku sumy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku a dátum konca platnosti zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku. Toto potvrdenie je dôležité najmä z dôvodu povinnosti cestovnej kancelárie preukázať zabezpečenie ochrany pre prípad úpadku cestujúcim.

Obchodník so sídlom mimo územia členského štátu Európskej únie, bez ohľadu na formu podnikania (obchodná spoločnosť, živnostník a podobne), ktorá predáva alebo ponúka na predaj zájazdy na území Slovenskej republiky alebo akýkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti na územie Slovenskej republiky, má povinnosť zabezpečovať ochranu pre prípad úpadku podľa tohto zákona. Toto ustanovenie má zabezpečiť istotu, aby aj cestujúci, ktorí si zakúpia zájazd od obchodníka so sídlom mimo územia členského štátu Európskej únie, ale v rámci priestoru Európskeho hospodárskeho priestoru, boli chránení.

Obchodník so sídlom na území iného členského štátu Európskej únie preukazuje splnenie podmienky zabezpečenia ochrany pre prípad úpadku v rozsahu podľa právneho predpisu platného v štáte, v ktorom je obchodník zahraničná osoba usadená usadený. Toto ustanovenie súvisí s uznávaním ochrany pre prípad úpadku v rámci Európskej únie.

K § 10

Na inštitúty zabezpečenia ochrany pre prípad úpadku sa primerane vzťahujú osobitné právne predpisy, a to v prípade poistenia Občiansky zákonník a v prípade bankovej záruky Obchodný zákonník. V prípade ak sa v zákone uvádzajú ustanovenia, ktoré sa odkláňajú od znenia predmetných osobitných predpisov, uplatní sa zásada lex specialis derogat legi generali, a teda, pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom.

Zákon tiež taxatívne vymedzuje okruh subjektov, s ktorými je možné uzatvoriť poistenie pre prípad úpadku alebo dohodnúť bankovú záruku. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že cestovné kancelárie so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, zapísané v príslušných registroch Slovenskej republiky sú povinné uzatvoriť zmluvy zabezpečujúce ochranu pre prípad úpadku v súlade s ustanoveniami tohto zákona. Znamená to, že bez ohľadu na to, či slovenská cestovná kancelária uzatvorila zmluvu zabezpečujúcu ochranu pre prípad úpadku s poisťovňou alebo bankou so sídlom na území Slovenskej republiky alebo napríklad v inom členskom štáte, ochrana pre prípad úpadku musí spĺňať požiadavky podľa slovenských právnych predpisov, nemôže si zabezpečiť ochranu pre prípad úpadku podľa právneho poriadku iného štátu.

K § 11

Rozšírila sa informačná povinnosť cestovných kancelárií voči poskytovateľom ochrany pre prípad úpadku. Zákon zaväzuje cestovné kancelárie poskytnúť poisťovniam a bankám minimálny rozsah informácií, avšak nevylučuje možnosť poskytovateľa pre prípad úpadku žiadať ďalšie potrebné informácie, nad rámec tohto výpočtu. Je nutné poznamenať, že cestovná kancelária zodpovedá za správnosť údajov predkladaných poskytovateľovi pre prípad úpadku a v prípade, ak by sa zmluva o zabezpečení ochrany pre prípad úpadku uzatvorila na základe nepravdivých údajov zo zavinenia cestovnej kancelárie, poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku, ktorý si splnil zákonné povinnosti, v zmysle všeobecného ustanovenia nebude povinný plniť nad zjednanú poistnú sumu.

Výlučne na žiadosť poskytovateľa ochrany pre prípad úpadku je cestovná kancelária povinná predložiť poskytovateľovi ochrany pre prípad úpadku ako súčasť dokladov na uzatvorenie zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku, zmluvu uzatvorenú s podnikateľom, ktorý

12

v prípade jej úpadku zabezpečí repatriáciu vrátane nevyhnutného ubytovania a stravovania, ak toto nezabezpečí cestovná kancelária prostredníctvom svojho povereného zamestnanca. Je tu nevyhnutná aktivita zo strany poskytovateľa ochrany pre prípad úpadku.

Cestovná kancelária, ktorá je povinná uverejňovať svoju účtovnú závierku vo verejnej časti Registra účtovných závierok nemá povinnosť predkladať túto účtovnú závierku. Cestovná kancelária, ktorá nie je povinná zverejňovať svoje účtovné doklady podľa predchádzajúcej vety (napr. SZČO) je povinná predložiť poskytovateľovi pre prípad úpadku účtovnú závierku za predchádzajúci rok, a to pred uzatvorením zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku. Táto povinnosť sa nebude vzťahovať na novovzniknutú cestovnú kanceláriu.

Oznamovacia povinnosť voči SOI vzniká jednak cestovnej kancelárii, ktorá je povinná oznamovať vznik alebo zmenu zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku a predložiť do piatich dní odo dňa uzatvorenia zmluvy jej rovnopis alebo overenú kópiu a zároveň bezodkladne oznamovať zákonom stanovené zmeny údajov v zozname vedenom SOI podľa § 30. Podmienka bezodkladnosti musí byť bezpodmienečne splnená, za účelom zachovania aktuálnosti a efektívnosti zverejneného zoznamu. Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku bude musieť oznamovať, že poskytoval plnenie podľa zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku a tiež k tomuto oznámeniu uvedie informáciu o celkovej sume, ktorú poskytol podľa tejto zmluvy. Takéto oznámenie nemá zákonom stanovenú formu. V prípade, ak zmluva zabezpečujúca ochranu pre prípad úpadku zanikne pred uplynutím doby, na ktorú bola dojednaná, majú oba subjekty povinnosť oznámiť túto skutočnosť SOI.

K § 12

Cestovná kancelária (bez ohľadu na to, či ide o obchodnú spoločnosť alebo SZČO) je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Za účelom zabezpečenia prehľadných informácií o tržbách cestovnej kancelárie a zefektívnenia kontroly účtovných závierok, je cestovná kancelária v poznámkach účtovnej závierky, riadnej ako aj priebežnej, uvádzať zákonom stanovené informácie. Nakoľko sa v praxi často stávajú situácie, že cestujúci zaplatia zálohu za zájazdy niekoľko mesiacov pre začatím zájazdu, je nevyhnutné, aby účtovné závierky obsahovali aj informácie o poskytnutých zálohách, aby tieto účtovné dokumenty reflektovali skutočný stav prevzatých platieb od cestujúcich.

V tomto ustanovení je uvedená povinnosť cestovnej kancelárie, ktorá nemá povinnosť ukladať svoju účtovnú závierku do verejnej časti Registra účtovných závierok, predkladať riadnu účtovnú závierku SOI, bezodkladne po jej zostavení.

Ak cestovná kancelária dosahuje už počas roka sumu ročných plánovaných tržieb, hrozí vznik tzv. podpoistenia, pričom cestovná kancelária by nemala dohodnuté poistné krytie alebo bankovú záruku v dostatočnej výške. Túto situáciu je však nevyhnutné posudzovať v každom individuálnom prípade samostatne. Z tohto dôvodu sa zaviedla pre všetky cestovné kancelárie povinnosť zostavovať k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka priebežnú účtovnú závierku. Takúto účtovnú závierku obsahujúcu informácie podľa odseku 2 zákona, spolu s údajmi o počte predaných zájazdov a služieb cestovného ruchu predaných ako súčasť spojených služieb cestovného ruchu, cestovná kancelária predkladá SOI bezodkladne po jej zostavení.

Ak na základe riadnej alebo priebežnej účtovnej závierky cestovná kancelária zistí, že poistná suma alebo banková záruka nespĺňajú ani zákonom stanovenú minimálnu hranicu 30 % tržieb z predaja zájazdov a spojených služieb cestovného ruchu, je povinná vykonať nápravu (napríklad uzatvorením dodatku k už existujúcej zmluve alebo uzatvorením novej zmluvy) a zabezpečiť ochranu pre prípad úpadku tak, aby poistná suma alebo banková záruka spĺňala požiadavky podľa § 9 ods. 2. O nedostatočnosti sumy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku sa môže cestovná kancelária dozvedieť aj z iných údajov, ktoré sú cestovnej kancelárii známe. Okrem povinnej účtovnej závierky si totiž napríklad môže viesť aj interné

13

evidencie, na základe ktorých sleduje svoje obraty, tržby a výdavky počas určitého časového obdobia.

Ak SOI na základe preskúmania predložených účtovných závierok zistí, že ochrana pre prípad úpadku nespĺňa minimálne požiadavky stanovené zákonom (poistenie alebo banková záruka sú pod hranicou povinných 30 %), zakáže cestovnej kancelárii do vykonania nápravy predávať zájazdy alebo sprostredkovať spojené služby cestovného ruchu a zároveň oznámi poskytovateľovi ochrany pre prípad úpadku, že dotknutá ochrana pre prípad úpadku nespĺňa požiadavky podľa zákona. Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku nemá povinnosť sledovať výšku sumy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku v priebehu zmluvného vzťahu s cestovnou kanceláriou. SOI stanoví cestovnej kancelárii lehotu, v ktorej bude povinná vykonať nápravu. Ak cestovná kancelária nápravu nevykoná (odmietne uzatvoriť alebo zmeniť zmluvu, ostane pasívna a podobne), zmluva zabezpečujúca ochranu pre prípad úpadku zaniká. Túto informáciu následne uverejní SOI vo verejne prístupnom zozname, kde k nej budú mať prístup aj samotní cestujúci.

K § 13

Cestovná kancelária je povinná bezodkladne oznámiť poskytovateľovi ochrany pre prípad úpadku skutočnosť, že je v úpadku alebo je v takej finančnej situácii, že jej úpadok hrozí. Toto oznámenie musí byť vyhotovené v písomnej forme a musí obsahovať pravdivé vysvetlenie o vzniku úpadku, rozsahu jeho následkov. Cestovná kancelária je povinná v tomto prípade predložiť všetky potrebné doklady, ktoré si poskytovateľ