VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV  
Mimoriadna správa verejného ochrancu práv  
o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu  
základných práv a slobôd  
Národnej rade Slovenskej republiky predkladá:  
verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová  
Bratislava február 2018  
2
P R E D L O Ž E N I E  
Využívajúc právo ustanovené v zákone č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi  
práv v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom ochrancovi práv“)  
Národnej rade Slovenskej republiky týmto  
p r e d k l a d á m  
podľa § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv „Mimoriadnu správu o skutočnostiach  
nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých  
orgánov“ spojenú s návrhom, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej  
rady.  
Podľa § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv „Ak verejný ochranca práv zistí  
skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody je závažné alebo sa  
týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť národnej rade mimoriadnu správu.“  
Zistila som skutočnosti nasvedčujúce tomu, že konaním, resp. nekonaním niektorých  
orgánov došlo a dochádza nielen k závažnému porušeniu základných práv a slobôd, ale aj to,  
že porušenie sa týka väčšieho počtu osôb, ktoré si uplatnili reštitučné nároky, a o ktorých  
nebolo do podania tejto správy právoplatne rozhodnuté. To ma viedlo k vypracovaniu tejto  
mimoriadnej správy pre národnú radu a k postupu podľa už citovaného zákonného  
ustanovenia.  
Mária Patakyová  
verejná ochrankyňa práv  
3
4
Mimoriadna správa  
o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv  
a slobôd, spojená s návrhom na jej prerokovanie na najbližšej schôdzi  
národnej rady  
5
6
OBSAH  
Návrh na prerokovanie mimoriadnej správy na najbližšej schôdzi národnej rady.........9  
K predloženiu mimoriadnej správy...............................................................................11  
O skutočnostiach nasvedčujúcich porušeniu základných práv a slobôd konaním  
niektorých orgánov.....................................................................................................13  
1. Aktuálne počty nevybavených reštitučných nárokov................................................15  
2. Príčiny, pre ktoré nie sú reštitučné konania ukončené..............................................16  
3. Stanovisko MPaRV SR k príčinám, pre ktoré nie sú reštitučné konania  
ukončené...................................................................................................................21  
4. Stav právoplatne neukončených konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb....................23  
5. Stav právoplatne neukončených konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z. ................24  
6. Celkové počty reštitučných nárokov – porovnanie stavu..........................................25  
7. Odhadovaná doba trvania neskončených reštitučných konaní..................................26  
8. Analýza OPaL OÚ s najvyššou odhadovanou dobou trvania neskončených  
reštitučných konaní...................................................................................................27  
9. Záver..........................................................................................................................33  
7
8
Návrh na prerokovanie mimoriadnej správy na najbližšej schôdzi národnej rady  
Týmto predkladám podľa § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv  
n á v r h,  
aby mimoriadnu správu, ktorej súčasťou je aj tento návrh, Národná rada Slovenskej republiky  
prerokovala na svojej najbližšej schôdzi.  
Podľa § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv „Ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti  
nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody je závažné alebo sa týka väčšieho  
počtu osôb, môže predložiť národnej rade mimoriadnu správu. Súčasťou mimoriadnej správy  
môže byť aj návrh, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady.“  
Dôvodom tohto môjho návrhu, aby národná rada mimoriadnu správu prerokovala  
na najbližšej schôdzi je, že som zistila skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že porušenie  
základného práva alebo slobody je aj závažné, aj sa týka väčšieho počtu osôb.  
Považujem za potrebné, aby správa bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady aj  
z dôvodu závažnosti zistení a aj preto, aby sa mohli bez zbytočného zdržiavania uskutočniť  
opatrenia, ktoré povedú k čo najskoršiemu právoplatnému ukončeniu všetkých reštitučných  
konaní.  
Bratislava 22. februára 2018  
Mária Patakyová  
verejná ochrankyňa práv  
9
10  
K predloženiu mimoriadnej správy  
Verejný ochranca práv sa, ako nezávislý orgán, podieľa na ochrane základných práv  
a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti  
orgánov verejnej správy, aj niektorých orgánov verejnej moci spôsobom a v rozsahu  
ustanovenom zákonom, ak je ich konanie v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi  
demokratického a právneho štátu. Jeho preskúmavanie je preto vecne zamerané  
na preskúmavanie postupov týchto orgánov nielen z formálneho právneho hľadiska  
dodržiavania právneho poriadku, ale preskúmava ich postup aj z materiálneho  
právneho hľadiska, teda či nimi aplikovaný postup je v súlade aj s princípmi  
demokratického a právneho štátu, a či ním môže byť (bol) spôsobený zásah  
do základného práva a slobody osoby.  
Štát realizoval nápravu majetkových krívd spôsobených v minulosti postupmi vtedajších  
štátnych orgánov prostredníctvom tzv. reštitúcií. Koncepcia reštitúcií vychádzala z uznania  
platnosti právnych predpisov a právnych aktov minulého režimu a z nevyhnutnosti nápravy  
aspoň niektorých spôsobených krívd. Zvolený bol princíp vrátenia majetku po splnení  
určitých podmienok, nie princíp automatického obnovenia vlastníckych práv. Nárok  
na reštitúciu bol priznaný oprávnenej osobe, nie vlastníkovi. Oprávnená osoba mala možnosť  
začať proces, na konci ktorého sa mohla stať vlastníkom.  
V súčasnosti nie sú ešte stále právoplatne ukončené všetky reštitučné konania  
k poľnohospodárskej a lesnej pôde. Na výsledok reštitučných konaní, napriek dlhej dobe  
od uplatnenia reštitučných nárokov, tak naďalej čakajú tisícky občanov. 1  
Na základe tejto skutočnosti vykonal v rokoch 2015 a 2017 verejný ochranca práv prieskumy  
zbytočných prieťahov v reštitučných konaniach k poľnohospodárskej a lesnej pôde. Tieto  
prieskumy boli realizované za účelom zistenia celkového počtu právoplatne neskončených  
reštitučných nárokov, so zameraním na zistenie príčin, pre ktoré tieto konania nie sú  
do dnešnej doby stále ukončené.  
Dôvodom na predloženie tejto mimoriadnej správy národnej rade sú výsledky týchto  
prieskumov. Štát sa zaviazal poskytovať základným právam a slobodám všetkých osôb,  
prostredníctvom svojich orgánov, najvyššiu možnú ochranu. Z hľadiska napĺňania tohto  
záväzku štátu považujem zistené skutočnosti za závažné a za znepokojujúce, a preto som sa  
rozhodla o nich informovať v mimoriadnej správe národnú radu. Som presvedčená o tom, že  
je v záujme občanov Slovenskej republiky, aby sa s týmito zisteniami národná rada zaoberala  
bezodkladne.  
Základné práva občanovi nedaroval, ani mu ich neurčil, štát. Základné práva sa odvodzujú  
od prirodzenej dôstojnosti ľudskej bytosti a patria jej. Sú neodňateľné, nescudziteľné,  
nepremlčateľné a nezrušiteľné a štát sa zaviazal dodržiavať ich a ochraňovať prostredníctvom  
svojich orgánov. Práve moc  
štátu pochádza od občanov. Občania ju vykonávajú  
1
Celková dĺžka konania je tiež jedným z faktorov posudzovania zbytočných prieťahov v konaní. Napríklad v náleze III. ÚS 712/2016-35  
Ústavný súd Slovenskej republiky, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania a na skutočnosť, že išlo o opakovaný nález v tejto  
veci konštatujúci zbytočné prieťahy v konaní, dospel k záveru, že celková dĺžka konania vyše 17 a pol roka nemôže byť považovaná  
za zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6  
ods. 1 Dohovoru. Rovnaké princípy pre posudzovanie zbytočných prieťahov v súdnom konaní platia aj v konaní orgánov verejnej správy.  
11  
prostredníctvom svojich volených zástupcov, prostredníctvom národnej rady, od ktorej je  
odvodená právomoc ostatných orgánov štátu. Preto túto mimoriadnu správu, v ktorej  
uvádzam zistené skutočnosti, z nich vyplývajúce závery a odporúčania, predkladám  
národnej rade.  
12  
O skutočnostiach nasvedčujúcich porušeniu základných práv a slobôd konaním  
niektorých orgánov  
V súčasnosti nie sú ešte stále právoplatne ukončené všetky reštitučné konania  
k poľnohospodárskej a lesnej pôde. Ide o reštitučné nároky, ktoré boli uplatnené  
podľa nasledovných právnych predpisov:  
- zákona č. 229/1991 Zb.  
o
úprave vlastníckych vzťahov  
k
pôde a inému  
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon  
č. 229/1991 Zb.“) a  
- zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona  
Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach  
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon  
č. 503/2003 Z. z.“).  
Na reštitučné konania sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.  
Podľa ustanovenia § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)  
v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v jednoduchých veciach, najmä  
ak možno rozhodnúť na základe dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán  
rozhodne bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je  
správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých  
prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť  
ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť  
o rozklade).  
Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je upravené  
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy  
Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných  
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.  
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. 2  
Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky účelom práva  
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,  
v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu štátu. Podstatou podnetu  
na ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy, teda na ochranu práva na prerokovanie  
veci bez zbytočných prieťahov, je dosiahnuť, aby nečinný orgán verejnej správy odstránil stav  
právnej neistoty účastníkov konania a rozhodol. Samotným prerokovaním veci sa právna  
neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty  
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy (m. m. IV. ÚS  
221/04, IV. ÚS 365/04).  
2 Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil  
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,  
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).  
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy  
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)  
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania  
(2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu  
veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd  
aj sťažnosť sťažovateľa.  
13  
O uvedených reštitučných nárokoch rozhodujú správne orgány, ktorými sú  
v súčasnosti odbory pozemkové a lesné okresných úradov (ďalej ako: „OPaL OÚ“).  
Pri preskúmavaní podnetov, v ktorých ich podávatelia namietali zbytočné prieťahy  
v reštitučných konaniach, verejný ochranca práv zistil, že správne orgány často  
nedodržiavajú zákonom stanovené lehoty pre rozhodnutie. V niektorých reštitučných  
konaniach boli zistené obdobia nečinnosti OPaL OÚ, ktoré trvali aj niekoľko rokov.  
Prieskumom v roku 2017 som zistila, že zaslané čísla MPaRV SR o počte  
nevybavených reštitučných nárokov sa v niektorých prípadoch líšia od reálneho počtu  
nevybavených reštitučných nárokov, ktoré uvádzali priamo OPaL OÚ. V niektorých  
prípadoch ide o minimálne rozdiely (napr. OPaL OÚ Považská Bystrica), ale v niektorých  
prípadoch som zaznamenala veľké odchýlky v počtoch (napr. OPaL OÚ Poprad). Štatistika  
MPaRV SR vychádza zo zaslaných údajov z databázy softvérového programu pre účely  
vyhodnocovania činnosti odboru. Niektoré OPaL OÚ poukázali na skutočnosť, že nevedia  
do tejto databázy zadať správne údaje tak, aby odrážali reálny počet neukončených nárokov.  
Uvádzaný počet reštitučných nárokov (stav k 30. júnu 2017) vychádza z výsledkov  
prieskumu z roku 2017 – ide o kombináciu štatistických údajov MPaRV SR a jednotlivých  
údajov zaslaných OPaL OÚ tak, aby som čo najpresnejšie zachytila reálny počet  
nevybavených reštitučných nárokov.  
Pre účely tejto mimoriadnej správy som si vyžiadala od MPaRV SR aj aktuálne čísla  
(stav k 31. decembru 2017) o počtoch nevybavených reštitučných nárokoch.  
14  
1. Aktuálne počty nevybavených reštitučných nárokov  
(stav k 31.12.2017) – údaje MPaRV SR  
OPaL OÚ  
Bratislava  
Kežmarok  
Košice  
Malacky  
Prešov  
Michalovce  
Nitra  
Námestovo  
Poprad  
Prievidza  
Senec  
zákon č. 229/1991 Zb.  
zákon č. 503/2003 Z. z.  
celkovo  
2150  
2082  
1510  
396  
381  
313  
298  
297  
286  
235  
202  
200  
141  
91  
81  
64  
58  
52  
49  
38  
30  
28  
26  
26  
24  
24  
16  
12  
9
763  
1992  
701  
29  
10  
4
1387  
90  
809  
367  
371  
309  
293  
293  
65  
205  
200  
165  
131  
80  
81  
48  
55  
52  
47  
34  
26  
18  
26  
22  
23  
24  
16  
7
5
4
221  
20  
2
35  
10  
11  
0
16  
3
0
2
4
4
10  
0
4
1
0
0
5
4
5
Dunajská Streda  
Žilina  
Vranov nad Topľou  
Humenné  
Martin  
Košice-okolie  
Rimavská Sobota  
Levice  
Svidník  
Trenčín  
Považská Bystrica  
Komárno  
Trnava  
Pezinok  
Lučenec  
Piešťany  
Liptovský Mikuláš  
Žiar nad Hronom  
Senica  
5
4
9
Čadca  
1
7
8
Ružomberok  
Topoľčany  
Dolný Kubín  
Nové Zámky  
Veľký Krtíš  
Stropkov  
2
0
1
1
0
0
5
7
5
5
6
5
7
7
6
6
6
5
Trebišov  
0
5
5
Bánovce nad Bebravou  
Brezno  
0
0
4
4
4
4
Banská Bystrica  
Šaľa  
2
0
1
2
3
2
Stará Ľubovňa  
Rožňava  
1
0
1
2
2
2
Spišská Nová Ves  
Zvolen  
1
0
1
1
2
1
Nové Mesto nad Váhom  
Galanta  
0
0
0
0
0
0
Bardejov  
0
0
0
15  
2. Príčiny, pre ktoré nie sú reštitučné konania ukončené  
V rámci prieskumu v roku 2015 boli OPaL OÚ požiadané, aby uviedli, ktoré  
skutočnosti, podľa nich, sú príčinou, že vo veci uplatnených reštitučných nárokov, za tak dlhú  
dobu, nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Tabuľka uvádza počet úradov, ktoré uviedli  
danú príčinu ako dôvod trvania reštitučných konaní. Jeden úrad uviedol v niektorých  
prípadoch aj viac príčin.  
Príčiny  
Počet OPaL  
OÚ  
34  
21  
16  
14  
9
Zložitosť veci  
Súčinnosť  
Personálne kapacity  
SPF  
Dlhé súdne konania  
Veľké množstvo vecí  
Reorganizácia štátnej správy  
7
6
Zložitosť veci  
V súvislosti s reštitučnými konaniami je potrebné konštatovať, že ide o právne aj  
skutkovo zložité konania. Náročná je aj aplikácia príslušných právnych predpisov  
pri posudzovaní, či k strate vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo v dôsledku  
niektorého zo zákonom stanovených reštitučných titulov. Rovnako je dôležité poznamenať, že  
správne orgány musia v reštitučných konaniach postupovať podľa správneho poriadku,  
a pri aplikácii jeho ustanovení vychádzať zo základných zásad správneho konania. Správny  
orgán je povinný zistiť skutočný stav veci. Zistenie úplného a presného stavu veci je  
základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.  
Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby správny orgán náležite zistil všetky skutočnosti  
dôležité pre rozhodnutie. Vzhľadom na to, že v reštitučných konaniach sa naprávajú krivdy,  
ku ktorým došlo v tzv. rozhodnom období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, je  
náročné zabezpečiť relevantné doklady preukazujúce spôsob straty vlastníckeho práva,  
ktorého navrátenie oprávnená osoba požaduje. Ako vyplýva z doručených stanovísk, práve  
dokazovanie týchto skutočností je najzložitejšie ako pre úrady, tak aj pre jednotlivých  
žiadateľov. Úrady poukazujú na to, že pri uplatnení jednotlivých reštitučných nárokov ich  
žiadatelia zároveň často nepripájali potrebné doklady pre rozhodnutie. V rámci konania je  
preto často nutné, aby aj správny orgán zabezpečil relevantné podklady pre vydanie  
rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu sa správne orgány obracajú na viaceré inštitúcie.  
Zabezpečenie dôkazových materiálov z archívov, súdov, iných štátnych inštitúcií a ďalších  
orgánov je časovo veľmi náročné. Niekedy nie je možné presne určiť, ktorá inštitúcia má  
originály archívnych dokumentov, ktoré sú potrebné pre posúdenie reštitučného nároku.  
Prechod vlastníctva na štát sa musel uskutočniť v spomínanom období od 25. februára 1948  
do 1. januára 1990, teda v dávnejšej minulosti, čo komplikuje možnosť obstarania dokladov  
16  
nápomocných pri vybavovaní reštitučného nároku, keďže dôkazy siahajú aj niekoľko  
desaťročí do minulosti. Ako poukázali viaceré úrady, niektoré doklady už v súčasnosti ani  
neexistujú, resp. sa ich nepodarí nájsť.  
Ďalšou podstatnou okolnosťou, ktorá ovplyvňuje dĺžku jednotlivých reštitučných  
konaní, je skutočnosť, že v priebehu konania dochádza k úmrtiu účastníkov konania.  
Reštitučné nároky si uplatnili totiž už väčšinou starší občania. Správne orgány tak v konaní  
musia postupovať s dedičmi žiadateľov a čakať na právoplatné ukončenie dedičských konaní  
alebo minimálne aspoň na ustálenie okruhu dedičov. Ako poukázali viaceré úrady, notárske  
konania trvajú často aj dlhší čas, čím sa samozrejme predlžujú aj reštitučné konania.  
Vo veľa prípadoch si reštitučné nároky uplatnili pozemkové spoločenstvá, ktoré však  
majú aj stovky členov. Správny orgán však v takýchto prípadoch mnohokrát nevydáva jedno  
rozhodnutie, v ktorom by rozhodol kompletne o jednom reštitučnom nároku. V prípade  
urbárov je pre správne orgány zložitejšie identifikovať oprávnené osoby, a to z dôvodu  
veľkého počtu členov. Správny orgán na základe doložených matričných dokladov  
a majetkovej podstaty vytvorí menný zoznam oprávnených osôb. V prípade úmrtia  
oprávnenej osoby je potrebná aktualizácia v mennom zozname. Z uvedeného dôvodu správny  
orgán musí úzko spolupracovať aj s predsedami urbárskych spoločností. Pozemkové  
spoločenstvá si reštitučný nárok uplatnili často k viacerým nehnuteľnostiam, čo je náročné  
na identifikáciu pôvodných parciel. V prípade uplatnenia reštitučného nároku na spoločnú  
nehnuteľnosť zapísanú v pôvodnej pozemnoknižnej vložke správny orgán musí riešiť  
a rozhodnúť každú parcelu samostatne. Spoloční zástupcovia osôb v jednotlivých konaniach  
majú vo viacerých prípadoch ťažkosti s pozbieraním dokladov od všetkých osôb.  
Dĺžku reštitučných konaní ovplyvňuje aj doručovanie. Správne orgány v tejto  
súvislosti poukazujú najmä na problém s doručovaním dokumentov do cudziny (zásielky sa  
zvyknú stratiť, resp. si ich osoba nepreberie). Správny orgán účastníkovi konania, ktorého  
pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu  
v cudzine, a ktorý si neustanovil zástupcu, ustanovuje opatrovníka. Konanie o ustanovenie  
opatrovníka taktiež predlžuje samotné reštitučné konanie.  
Medzi dôvody, ktoré predlžujú reštitučné konanie uviedli niektoré úrady súbežne  
prebiehajúce konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim  
podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva  
k pozemkom v znení neskorších predpisov, ktorých výsledkom je zostavenia registra  
obnovenej evidencie pozemkov, ktorý sa následne zapisuje do katastra nehnuteľností. Ten  
môže upraviť vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, spresňovať výmery a hranice pozemkov  
alebo zapísať v niektorých prípadoch reštituentov ako vlastníkov na základe nimi  
predložených listín. Po zápise registra obnovenej evidencie pozemkov do katastra  
nehnuteľností zvykne tiež správny orgán nájsť aj chyby, ktoré následne musí dávať  
opravovať, aby mohol pokračovať v reštitučnom konaní.  
Ďalším dôvodom predlžujúcim dĺžku reštitučných konaní je skutočnosť, že žiadatelia  
si uplatnili reštitučný nárok podľa obidvoch zákonov. Z uvedeného dôvodu je potrebné  
pre rozhodnutie o uplatnenom nároku č. 503/2003 Z. z. študovať spisy, ktoré boli vybavené  
17  
podľa zákona č. 229/1991 Zb., a to najmä z dôvodu, aby ten istý spoluvlastnícky podiel nebol  
vydaný dvakrát tej istej osobe alebo iným osobám.  
Súčinnosť  
Správny poriadok vychádza aj zo zásady spolupráce účastníkov konania. Účastníci  
konania majú totiž nielen procesné práva, ale aj procesné povinnosti. Ich neplnenie môže  
zasiahnuť do priebehu reštitučného konania a ovplyvniť tak jeho priebeh a výsledok. Účastník  
konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Ak je to  
potrebné, správny orgán vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote predložil, resp. inak  
zabezpečil predloženie ním navrhnutých dôkazov. Najčastejšie správne orgány uvádzajú, že  
žiadatelia pri uplatnení svojho reštitučného nároku nedoložili potrebné doklady  
pre rozhodnutie vo veci. Správny orgán ich preto musí v zmysle správneho poriadku vyzývať  
a zároveň, z uvedeného dôvodu, prerušuje reštitučné konanie. Úrady sa stretávajú aj s tým, že  
žiadatelia neprejavujú záujem o doloženie potrebných dokladov. Nereagujú ani na opakované  
výzvy správnych orgánov. Zvlášť záujem o reštitučné konanie strácajú oprávnené osoby  
po pôvodných žiadateľoch, ktorí zomreli počas priebehu reštitučného konania.  
Z aplikačnej praxe niektorých orgánov taktiež vyplynulo, že vo väčšine prípadov ide  
o podielové spoluvlastníctvo. Podiely sú v mnohých prípadoch nepatrné. Reštituenti si  
pri uplatňovaní nároku často neuvedomovali, že ich nárok je v skutočnosti podiel, ktorý je  
malý, ťažko využiteľný a nedá sa využiť na účel, ktorý bol podľa ich predstáv. Pri takýchto  
zisteniach súčinnosť a záujem žiadateľa upadá, nemá záujem a nespolupracuje. V prípade, že  
reštituovaná nehnuteľnosť je vedená na právnych predchodcov a reštituent je z viacerých  
dedičov, nie je to pre žiadateľa výhodné. Náklady na prededenie dedičstva totiž prevyšujú  
reálnu hodnotu dedičského podielu. Na základe uvedených skutočností reštituenti strácajú  
záujem o konanie.  
Pri rozhodovaní o reštitučných nárokoch správny orgán vyžaduje potrebné  
doklady aj od viacerých orgánov alebo osôb. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne  
orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť  
skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Správny orgán musí uvedené  
orgány (katastrálne odbory, archívy, obce, Slovenský pozemkový fond, povinné osoby, atď.)  
v konaní aj viackrát urgovať, aby dosiahol doručenie odpovede v požadovanej veci. Viaceré  
úrady poukázali na skutočnosť, že tieto orgány nevybavujú dožiadania správneho orgánu  
v určených lehotách. Ako uviedli niektoré úrady zdĺhavejšie je najmä vybavovanie  
požiadaviek o identifikácie parciel a iných podkladov katastrálnymi odbormi jednotlivých  
okresných úradov.  
Slovenský pozemkový fond  
Obzvlášť správne orgány poukázali na zlú súčinnosť so Slovenským pozemkovým  
fondom (ďalej len „SPF“), ktorý je zriadený zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových  
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch,  
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.  
V reštitučných konaniach často vzniká potreba vyhotovenia podkladov (geometrický plán,  
znalecký posudok), ktoré správne orgány potrebujú pre samotné rozhodnutie vo veci. Tie  
18  
v rámci reštitučného konania nezabezpečuje správny orgán. Náklady spojené s ocenením vecí  
a zabezpečením technických podkladov pre rozhodovaciu činnosti správneho orgánu uhrádza  
štát prostredníctvom SPF. Zákonodarca zveril túto kompetenciu práve SPF. SPF je preto  
zodpovedný za kompletný proces obstarania uvedených podkladov - určuje lehotu na ich  
vyhotovenie, či opravu, urguje ich vyhotovenie a kontrolu. Správny orgán je tak v správnom  
konaní odkázaný na súčinnosť tretieho subjektu a musí čakať v akej dobe mu podklady  
zabezpečí. Správne orgány po reforme štátnej správy navyše stratili aj zmluvnú spôsobilosť  
na obstaranie si uvedených podkladov.  
Viaceré OPaL OÚ z celého Slovenska uviedli, že čakajú neprimerane dlho na dodanie,  
najmä, geometrických plánov od SPF. Správne orgány uvádzajú, že na dodanie  
geometrického plánu čakajú v niektorých prípadoch priemerne až 2 roky, pričom v niektorých  
prípadoch to trvá dokonca aj 4-6 rokov.  
Personálne kapacity  
Viacerí vedúci OPaL OÚ poukázali vo svojich stanoviskách v rámci prieskumu už  
v roku 2015 na problém s personálnou obsadenosťou úradov. Niektorí uviedli ako dôvod,  
pre ktorý nie sú reštitučné konania ukončené, dlhodobú poddimenzovanosť odboru.  
Reštitučné nároky sa z uvedeného dôvodu mohli odbúravať len postupne, čo však predĺžilo  
konania aj o roky.  
Ďalším problémom je aj častá fluktuácia zamestnancov pre slabé mzdové  
ohodnotenie a náročnosť agendy. Z dôvodu, že jednotlivým prípadom sa venuje už  
niekoľký zamestnanec v poradí, nastáva situácia, že si musí ďalší zamestnanec naštudovať  
odznova celý spisový materiál, čo opäť predlžuje reštitučné konanie. Keďže ide  
o špecializovanú agendu, je potrebný aj určitý čas na zaučenie nového zamestnanca. V praxi  
potom nastali aj prípady, keď jednému reštitučnému nároku sa venovali postupne aj štyria,  
piati zamestnanci. Viacerí vedúci OPaL OÚ signalizovali, že majú problém zamestnať na  
odbore pracovníka s právnickým vzdelaním, pre už vyššie spomínané dôvody. Stáva sa, že  
právnik na odbore chýba úplne, čo neprispieva ani ku kvalite rozhodovacej činnosti  
v reštitučných konaniach. Viacerí vedúci OPaL OÚ avizujú, že potom tak chýba právna  
pomoc príslušným pracovníkom pri rozhodovaní o jednotlivých reštitučných nárokoch.  
Z dôvodu narastajúcej agendy, ktorá je kladená na OPaL OÚ, a k tomu úmerne  
nenarastajúceho počtu zamestnancov dochádza ku kumulácii agendy jednotlivých  
zamestnancov. Zamestnanci tak musia riešiť aj ďalšie zložité agendy, akými sú vyporiadanie  
záhradkových osád, pozemkové úpravy, konania o obnove evidencie niektorých pozemkov,  
atď. Ďalším dôvodom, ktorý predlžuje reštitučné konanie, je aj skutočnosť, že jednotliví  
zamestnanci musia vykonávať aj celú administratívnu činnosť súvisiacu s rozhodovacím  
procesom. Viacerí vedúci OPaL OÚ poukázali na skutočnosť, že na odbore chýba pracovník,  
ktorý by zabezpečoval administratívu. Taktiež v súčasnosti musia jednotliví pracovníci  
vykonávať pravidelne služby aj v klientskych centrách, a tým pádom sa nemôžu venovať  
samotnej rozhodovacej činnosti.  
19  
Reorganizácia štátnej správy  
V priebehu rozhodovacej činnosti správnych orgánov došlo k viacnásobnej  
reorganizácii štátnej správy, ktorá sa dotkla, samozrejme, aj chodu úradu, čo následne  
ovplyvnilo aj dĺžku niektorých reštitučných konaní. Niektoré úrady poukázali na skutočnosť,  
že sa museli sťahovať do iných priestorov. Reorganizácia štátnej správy priniesla spojenie  
agendy bývalého obvodného pozemkového úradu a bývalého obvodného lesného úradu, ktorá  
teraz celá patrí do kompetencie OPaL OÚ. Napriek nárastu agendy sa stav pracovníkov,  
v rámci systematizácie miezd, skôr znižuje. Reštitučné spisové materiály boli v rámci zmeny  
štruktúry štátnej správy niekoľkokrát delimitované na iné útvary, čo tiež prispieva  
k zbytočným prieťahom v reštitučných konaniach. Posledná reorganizácia štátnej správy  
v roku 2013 priniesla zrušenie krajských pozemkových úradov. Vedúci OPaL OÚ  
uviedli, že chýbajú tak aj školenia a poradenstvá, čo v minulosti bolo zabezpečené práve  
cez krajské pozemkové úrady.  
Dĺžka súdnych konaní  
K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím orgánu  
verejnej správy. Aj keď správny orgán rozhodne o reštitučnom nároku, v prípade  
nespokojnosti s vydaným rozhodnutím má občan možnosť sa proti nemu odvolať. V takomto  
prípade rozhodnutie nenadobúda právoplatnosť. O podanom odvolaní rozhoduje príslušný súd  
a spisový materiál sa na súde môže nachádzať aj niekoľko mesiacov, či rokov.  
Nápad vecí  
Niektorí vedúci OPaL OÚ uviedli ako dôvod, pre ktorý majú ešte v riešení reštitučné  
nároky, úvodný nápad veľkého počtu vecí (množstvo uplatnených reštitučných nárokov).  
Obzvlášť ide najmä o väčšie mestá, najmä krajské.  
20  
3. Stanovisko MPaRV SR k príčinám, pre ktoré nie sú reštitučné konania ukončené  
Ako uviedol, v nadväznosti na tieto zistenia, vo svojom stanovisku zo dňa  
27. októbra 2015 bývalý minister MPaRV SR, Ing. Ľubomír Jahnátek CSc., problémy,  
pre ktoré reštitučné konania nie sú ukončené (zložitosť veci, spolupráca ostatných subjektov  
na získavaní podkladov pre účely dokazovania v správnom konaní, absencia súčinnosti  
zo strany samotných účastníkov konania, personálna poddimenzovanosť pracovníkov  
správnych orgánov, reorganizácia štátnej správy, prieťahy v súdnych konaniach) reflektujú  
zistenia, ktoré ohľadom dôvodov neukončenia reštitučných konaní vyvstali z kontrolnej  
činnosti aj pracovníkom MPaRV SR.  
Vtedajší minister uviedol, že už v tom čase mali na MPaRV SR vedomosť o tom, že  
na niektorých OPaL OÚ, najmä s ohľadom na nápor vecí a nízke personálne kapacity, je  
potrebné kumulovať reštitučnú agendu s inou pracovnou náplňou. Čo sa týka možnosti  
personálneho posilnenia OPaL OÚ s najvyššími počtami nerozhodnutých vecí, minister  
vyjadril obavu, že s ohľadom na celkovú koncepciu reformy ESO, najmä otázku optimalizácie  
štátnej správy, budú rokovania na túto tému s MV SR neúspešné. V rámci v roku 2015  
uskutočnených rozhovorov týkajúcich sa zvyšovania počtu pracovníkov OPaL OÚ, súhlasilo  
MV SR len s presunom funkčných miest v už zadefinovanej štruktúre, nie s ich  
navyšovaním, pričom možnosť dočasného preloženia štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu  
považoval minister za krajné riešenie.  
Rovnako v tejto veci bola následne požiadaná o stanovisko aj súčasná ministerka  
MPaRV SR Ing. Gabriela Matečná, ktorá v liste zo dňa 12. júla 2016 uviedla, že počas jej  
pôsobenia vo funkcii ministerky MPaRV SR boli všetky OPaL OÚ a OOP OÚ vyzvané, aby  
zabezpečili dôsledné a zodpovedné napĺňanie účelu zákona č. 229/1991 Zb. a zákona  
č. 503/2003 Z. z., v čo možno najkratších lehotách. Taktiež uviedla, že faktory ovplyvňujúce  
dĺžku reštitučných konaní neboli na jednotlivých správnych orgánoch zhodné,  
resp. porovnateľné, a teda aj opatrenia na zlepšenie tohto stavu nie je potrebné riešiť plošne  
na všetkých úradoch. Ministerka v liste poukázala aj na skutočnosť, že dostala informáciu, že  
dochádza k presunu dvoch funkčných miest z Okresného úradu Prešov, a to po jednom  
mieste na Okresný úrad Kežmarok a na Okresný úrad Poprad. Na všetkých doteraz  
uskutočnených rokovaniach na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky (ďalej len  
„MV SR“), ako na orgáne zodpovednom za celkovú koncepciu reformy ESO, zástupcovia  
MPaRV SR opakovane vznášali požiadavku na navýšenie počtu pracovníkov na väčšine  
OPaL OÚ. O navýšenie počtu pracovníkov žiadajú aj samotní predstavitelia okresných  
úradov, avšak z MV SR im bola zaslaná odpoveď, že MV SR v súčasnosti nemá priestor  
na navýšenie funkčných miest s tým, že do schválenia výstupov optimalizácie nie je  
možné realizovať akékoľvek návrhy na zmenu systematizácie funkčných miest  
okresných úradov. Zároveň ministerka poukázala na skutočnosť, že MPaRV SR je  
ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť reštitúcií, a teda do jeho pôsobnosti patrí výkon  
štátnej správy uskutočňovaný OPaL OÚ, avšak pracovníci týchto odborov podliehajú MV SR.  
21  
Ako vyplynulo ďalej z prieskumu, v prípade poskytovania potrebnej súčinnosti  
zo strany SPF, môže byť problém s finančnými prostriedkami určenými na vyhotovovanie  
príslušných geometrických plánov, v samotnom procese obstarávania geometrických plánov,  
či v procese urgovania vyhotovovateľov príslušných geometrických plánov v prípade ich  
nečinnosti.  
Ako uviedol vo svojom stanovisku zo dňa 27. októbra 2015 bývalý minister,  
MPaRV SR k odporúčaným opatreniam vzťahujúcim sa k činnosti, resp. k nečinnosti SPF,  
MPaRV SR priebežne komunikovalo so zástupcami SPF aj o otázkach týkajúcich sa  
reštitučných konaní. Avšak s ohľadom na skutočnosť, že MPaRV SR nie je nadriadeným  
orgánom SPF, nemôže v jednotlivých prípadoch ovplyvniť postup, resp. lehoty SPF  
pri poskytovaní podkladov na účely správnych konaní.  
Ministerka MPaRV SR Ing. Gabriela Matečná vo svojom stanovisku zo dňa  
12. júla 2016 uviedla, že podľa vyjadrení zástupcov SPF spracovanie doručených žiadostí  
z jednotlivých regionálnych odborov SPF na generálnom riaditeľstve SPF zvyčajne  
nepresahuje 30 dní od doručenia žiadostí. Zjavne teda bude potrebné urýchliť procesy  
spracovania žiadostí na regionálnych odboroch SPF. Aj keď sa určite nájdu prípady  
individuálnych zlyhaní, ministerka uviedla, že nejde o dlhotrvajúcu nečinnosť SPF. Keďže  
právne postavenie SPF je jednoznačne vymedzené v zákone č. 330/1991 Zb. o pozemkových  
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde  
a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ako ministerka MPaRV SR  
nie je oprávnená ovplyvňovať postupy, konania a lehoty SPF.  
22  
4. Stav právoplatne neukončených konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb.  
(stav k 30.06.2017) – údaje získané prieskumom  
OPaL OÚ  
Kežmarok  
Bratislava  
Košice  
Jún 2015  
Jún 2017  
933  
993  
767  
111  
48  
58  
12  
20  
15  
19  
19  
12  
9
1997  
775  
708  
53  
36  
29  
21  
20  
15  
13  
12  
7
Poprad  
Dunajská Streda  
Malacky  
Prievidza  
Martin  
Prešov  
Vranov nad Topľou  
Žilina  
Žiar nad Hronom  
Trnava  
6
Senica  
6
6
Nitra  
5
6
Liptovský Mikuláš  
Trenčín  
6
4
6
4
Košice-okolie  
Michalovce  
Považská Bystrica  
Ružomberok  
Senec  
29  
5
5
3
9
4
4
3
3
2
Levice  
2
2
Čadca  
2
2
Námestovo  
Banská Bystrica  
Dolný Kubín  
Pezinok  
4
0
1
1
2
2
1
1
Nové Zámky  
Šaľa  
1
1
1
1
Stará Ľubovňa  
Spišská Nová Ves  
Komárno  
1
2
1
1
1
0
Piešťany  
0
0
Bánovce nad Bebravou  
Nové Mesto nad Váhom  
Topoľčany  
Galanta  
0
0
0
0
0
0
0
0
Brezno  
0
0
Lučenec  
0
0
Rimavská Sobota  
Veľký Krtíš  
Zvolen  
0
0
0
0
0
0
Svidník  
0
0
Bardejov  
0
0
Humenné  
0
0
Stropkov  
0
0
Rožňava  
0
0
Trebišov  
0
0
23  
5. Stav právoplatne neukončených konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z.  
(stav k 30.06.2017) – údaje získané prieskumom  
OPaL OÚ  
Jún 2015  
Jún 2017  
Bratislava  
Košice  
Prešov  
1014  
830  
476  
409  
447  
365  
333  
288  
175  
196  
275  
96  
177  
130  
85  
172  
98  
92  
73  
53  
42  
32  
65  
46  
64  
80  
25  
11  
10  
50  
11  
17  
24  
4
1395  
815  
401  
373  
320  
315  
301  
217  
209  
165  
145  
92  
86  
80  
76  
70  
58  
56  
54  
35  
32  
26  
24  
24  
23  
22  
14  
11  
10  
10  
7
Malacky  
Námestovo  
Michalovce  
Nitra  
Senec  
Prievidza  
Dunajská Streda  
Žilina  
Kežmarok  
Poprad  
Vranov nad Topľou  
Humenné  
Košice-okolie  
Martin  
Levice  
Rimavská Sobota  
Komárno  
Svidník  
Trenčín  
Lučenec  
Pezinok  
Trnava  
Piešťany  
Považská Bystrica  
Liptovský Mikuláš  
Stropkov  
Čadca  
Topoľčany  
Ružomberok  
Dolný Kubín  
Brezno  
7
6
6
Veľký Krtíš  
Žiar nad Hronom  
Nové Zámky  
Trebišov  
9
18  
7
6
6
5
5
7
Bánovce nad Bebravou  
Senica  
5
6
4
4
Šaľa  
2
2
Rožňava  
26  
7
2
6
1
2
2
1
1
1
1
Banská Bystrica  
Spišská Nová Ves  
Nové Mesto nad Váhom  
Stará Ľubovňa  
Zvolen  
7
Galanta  
Bardejov  
166  
0
0
0
24  
6. Celkové počty reštitučných nárokov – porovnanie stavu  
(stav k 30.06.2017) – údaje získané prieskumom  
OPaL OÚ  
Bratislava  
Kežmarok  
Košice  
Prešov  
Malacky  
Námestovo  
Michalovce  
Nitra  
Prievidza  
Senec  
Jún 2015  
2007  
1029  
1597  
491  
467  
451  
370  
338  
187  
297  
244  
294  
288  
149  
118  
85  
Jún 2017  
2170  
2089  
1523  
416  
402  
322  
319  
307  
230  
219  
201  
157  
139  
93  
78  
76  
74  
58  
54  
32  
35  
30  
29  
25  
24  
22  
17  
17  
13  
12  
10  
10  
10  
7
Dunajská Streda  
Žilina  
Poprad  
Vranov nad Topľou  
Martin  
Humenné  
Košice-okolie  
Levice  
Rimavská Sobota  
Svidník  
201  
94  
73  
42  
54  
36  
73  
47  
65  
80  
30  
17  
30  
52  
12  
20  
10  
Komárno  
Trenčín  
Trnava  
Pezinok  
Lučenec  
Piešťany  
Považská Bystrica  
Liptovský Mikuláš  
Žiar nad Hronom  
Čadca  
Senica  
Ružomberok  
Stropkov  
Topoľčany  
Dolný Kubín  
Nové Zámky  
Brezno  
11  
25  
8
4
7
6
6
Veľký Krtíš  
Trebišov  
9
7
6
5
Bánovce nad Bebravou  
Banská Bystrica  
Šaľa  
5
7
3
4
4
3
Stará Ľubovňa  
Rožňava  
2
26  
2
2
Spišská Nová Ves  
Nové Mesto nad Váhom  
Zvolen  
4
6
7
2
1
1
Galanta  
Bardejov  
166  
0
0
0
25  
7. Odhadovaná doba trvania neskončených reštitučných konaní  
ktorá vychádza zo sledovaného obdobia dvoch rokov (jún 2015-jún 2017)  
OPaL OÚ  
Počet nárokov  
Priemerne  
Odhadovaná doba  
ukončili za rok  
trvania konania  
Kežmarok  
Košice  
Bratislava  
Prešov  
2089  
1523  
2170  
416  
402  
322  
319  
307  
230  
219  
201  
157  
139  
93  
-
37  
-
41,16 roka  
13,23 roka  
11,09 roka  
12,37 roka  
4,99 roka  
12,51 roka  
19,19 roka  
-
5,62 roka  
9,35 roka  
2,29 roka  
1,87 roka  
3,32  
164  
37,5  
32,5  
64,5  
25,5  
16  
-
39  
21,5  
68,5  
74,5  
28  
Malacky  
Námestovo  
Michalovce  
Nitra  
Prievidza  
Senec  
Dunajská Streda  
Žilina  
Poprad  
Vranov nad Topľou  
Martin  
78  
20  
3,9  
Humenné  
Košice-okolie  
Levice  
76  
74  
58  
4,5  
63,5  
18  
16,89  
1,17  
3,22  
Rimavská Sobota  
Komárno  
Svidník  
54  
35  
32  
9,5  
9,5  
5
5,68  
3,68  
6,4  
Trenčín  
30  
3
10  
Trnava  
29  
22  
1,32  
Pezinok  
25  
11  
2,27  
Lučenec  
Piešťany  
24  
22  
20,5  
29  
1,17  
0,76  
OPaL OÚ, ktoré majú počet nevybavených reštitučných nárokov menej ako 20  
Liptovský Mikuláš, Považská Bystrica, Žiar nad Hronom, Čadca, Senica, Ružomberok, Stropkov,  
Topoľčany, Dolný Kubín, Nové Zámky, Brezno, Veľký Krtíš, Trebišov, Bánovce nad Bebravou,  
Banská Bystrica, Šaľa, Stará Ľubovňa, Rožňava, Spišská Nová Ves, Nové Mesto nad Váhom, Zvolen,  
Galanta, Bardejov  
V prípade týchto OPaL OÚ nie je potrebné v súčasnosti prijímať systémové opatrenia,  
keďže uvedený počet reštitučných nárokov by uvedené OPaL OÚ mali zvládnuť vybaviť  
pri súčasnom stave zamestnancov v dohľadnom čase.  
26  
8. Analýza OPaL OÚ s najvyššou odhadovanou dobou trvania neskončených  
reštitučných konaní  
OPaL OÚ Kežmarok  
Úplne špecifická situácia riešenia reštitučných nárokov je na OPaL OÚ Kežmarok,  
ktorý rieši reštitučné nároky v bývalom vojenskom obvode Javorina. Z uvedeného dôvodu  
nie je možné tento úrad porovnávať s činnosťou ostatných OPaL OÚ. Tento úrad, ako aj  
riešenie reštitučných nárokov, ktoré sa týkajú bývalého vojenského obvodu Javorina si  
vyžadujú osobitý prístup.  
OPaL OÚ Kežmarok eviduje k 30. júnu 2017 nevybavených 1975 individuálnych  
nárokov fyzických osôb a 22 nárokov fyzických osôb v rámci spoločenstva, čo je spolu 1997  
reštitučných nárokov uplatnených podľa zákona č. 229/1991 Zb. Zo stanoviska vedúceho  
OPaL OÚ Kežmarok vyplynulo, že správny orgán sa však v súčasnosti musí zaoberať až 4427  
reštitučnými nárokmi. Tento výrazný nárast oproti stavu v roku 2015 je spôsobený platnosťou  
zákona č. 24/2015 Z. z., ktorý zaväzuje správny orgán opätovne preskúmať už vydané  
rozhodnutia v bývalom vojenskom obvode Javorina. Právoplatne neskončených reštitučných  
konaní uplatnených podľa zákona č. 503/2003 Z. z. eviduje OPaL OÚ Kežmarok 92. Ako  
vyplynulo zo stanoviska OPaL OÚ Kežmarok, pri súčasnom personálom obsadení správneho  
orgánu a s ohľadom na prebiehajúce konania v bývalom vojenskom obvode Javorina, je  
priestor na riešenie nárokov uplatnených podľa zákona č. 503/2003 Z. z. značne obmedzený.  
Vydania nehnuteľností vo vojenskom obvode Javorina sa týkali 26 katastrálnych  
území, ktorých operáty s údajmi o pôvodnom vlastníctve majú rôznu technickú úroveň.  
V piatich (Levoča, Ľubica, Ľubické kúpele, Podolínec, Závada) ide o zjednotený operát,  
resp. operát, kde nie sú problémy s rozhodovaním o vydaní nehnuteľností, vo zvyšných  
21 katastrálnych územiach (Jakubany, Hniezdne, Šambron, Lomnička, Kolačkov, Vyšné  
Repaše, Dvorce, Nižné Repaše, Torysky, Tichý potok, Blažov, Bajerovce, Poloma, Krásna  
Lúka, Holumnica, Hradisko, Jurské, Tvarožná, Ruskinovce, Majerka, Stotince) ide  
o nezjednotený operát pozemkového katastra a pozemkovej knihy. V katastrálnych územiach  
nezjednoteného operátu katastra nehnuteľností bolo potrebné vyhotoviť jednoduché registre  
pozemkov, ktoré svojím technickým riešením umožnia identifikáciu pozemkov, ktoré prešli  
do vlastníctva štátu tak, aby bol súlad vydávaných pozemkov a pôvodných pozemkov.  
Vo všetkých dotknutých katastrálnych územiach bolo vypracovanie zjednodušených registrov  
ukončené do 31. decembra 2016. MPaRV SR v spolupráci so správnym orgánom navrhlo  
riešiť jednotlivé katastrálne územia v nasledujúcom poradí: 1. Podolínec, 2. Hniezdne,  
3. Nižné Repaše, 4. Tvarožná, 5. Šambron, 6. Levoča, 7. Tichý Potok, 8. Vyšné Repaše,  
9. Bajerovce, 10. Majerka, 11. Závada, 12. Ľubica, 13. Ľubické Kúpele, 14. Jakubany,  
15. Torysky, 16. Krásna Lúka, 17. Blažov, 18. Jurské, 19. Hradisko, 20. Dvorce, 21. Stotince,  
22. Kolačkov, 23. Ruskinovce, 24. Holumnica, 25. Poloma, 26. Lomnička. Ako vyplynulo  
zo stanoviska OPaL OÚ Kežmarok, ten začal v januári 2017 s kontrolou zjednodušených  
registrov a zároveň s kontrolou doteraz vydaných rozhodnutí. Ku koncu roka 2017 pracoval  
odbor na týchto katastrálnych územiach: Nižné Repaše, Tvarožná, Tichý potok, Šambron,  
Vyšné Repaše, Majerka a Levoča. V katastrálnych územiach Hniezdne a Podolínec bola práca  
ukončená. OPaL OÚ Kežmarok na základe údajov zjednodušeného registra posúdi,  
27  
či rozhodnutia vydané podľa osobitných predpisov boli vydané v súlade s údajmi platnými  
ku dňu prechodu vlastníctva pozemku na štát. Ak sa uvedeným posúdením zistí nesúlad,  
OPaL OÚ takéto rozhodnutie, po prerokovaní v komisii pre zjednodušený register, opraví  
alebo zruší a vydá nové rozhodnutie. Na opravu alebo zrušenie pôvodného rozhodnutia  
a vydanie nového rozhodnutia sa nevzťahuje lehota troch rokov od právoplatnosti pôvodného  
rozhodnutia. V prípade zrušenia reštitučného rozhodnutia, ktorého podmienkou bolo vrátenie  
finančných prostriedkov poskytnutých ako náhrada za zabraté nehnuteľnosti, bude musieť štát  
tieto finančné prostriedky vrátiť oprávnenej osobe. Až po posúdení, a po prípadnej oprave  
či po zrušení všetkých doteraz vydaných reštitučných rozhodnutí v katastrálnom území sa  
môžu začať vydávať nové rozhodnutia v reštitučných nárokoch, o ktorých doteraz nebolo  
rozhodnuté.  
Zo stanoviska OPaL OÚ Kežmarok zo dňa 8. septembra 2017 vyplynulo, že odbor  
mal celkovo 13 zamestnancov, vrátane vedúceho odboru. Na vybavovanie reštitučnej agendy  
boli určení 7 pracovníci, ktorí sa výlučne venujú tejto agende a 1 pracovník, ktorý mal  
kumulovanú agendu. V súčasnosti, čo som uvítala, došlo aj k personálnemu posilneniu  
OPaL OÚ Kežmarok o 5 nových štátnozamestnaneckých miest.  
Podľa vedúceho odboru ideálnym stavom by bolo dočasné navýšenie stavu  
zamestnancov tak, aby sa každému katastrálnemu územiu (a iba jemu) mohol venovať jeden  
kvalifikovaný a skúsený zamestnanec, ktorý by mal o danom území dokonalý prehľad a bol  
by schopný toto celé územie usporiadať. Je ťažko predstaviteľné, aby sa jeden zamestnanec  
mohol súbežne venovať viacerým katastrálnym územiam. Rovnako je ťažko predstaviteľná aj  
situácia, keď by sa mali viacerí zamestnanci venovať jednému katastrálnemu územiu.  
Vzhľadom na zložitosť komplexného vyporiadania bývalého vojenského obvodu  
Javorina a vzhľadom na postup vyporiadavania, najmä s ohľadom na citlivosť dopadu  
na osoby, ktorým už boli vydané právoplatné reštitučné rozhodnutia, sa budem tejto  
problematike osobitne ďalej venovať.  
OPaL OÚ Košice  
OPaL OÚ Košice eviduje k 30. júnu 2017 nevybavených 686 individuálnych nárokov  
fyzických osôb a 22 nárokov fyzických osôb v rámci spoločenstva, čo je spolu 708  
reštitučných nárokov uplatnených podľa zákona č. 229/1991 Zb. OPaL OÚ Košice eviduje  
811 právoplatne neskončených individuálnych nárokov fyzických osôb a 4 nároky fyzických  
osôb v rámci spoločenstva, čo je spolu 815 reštitučných nárokov uplatnených podľa zákona  
č. 503/2003 Z. z. Celkovo tak má v riešení tento správny orgán 1523 reštitučných nárokov.  
Za sledované obdobie dvoch rokov vybavil úrad 59 reštitučných nárokov uplatnených podľa  
zákona č. 229/1991 Zb. a 15 nárokov uplatnených podľa zákona č. 503/2003 Z. z.  
Celkovo má odbor 10 zamestnancov, vrátane vedúcej odboru. V súčasnosti riešia  
reštitučnú agendu 4 zamestnanci odboru - pričom ani jeden zo zamestnancov sa nevenuje  
výlučne tejto agende, ale venujú sa hlavne tejto agende. Títo pracovníci taktiež majú služby  
v klientskom centre Okresného úradu Košice, a to 2x do týždňa približne po 4 hodinách.  
28  
Zo stanoviska vedúcej OPaL OÚ Košice vyplynulo, že by výrazne pomohlo prijatie  
nových zamestnancov (v počte minimálne 3, aj keď len na dobu určitú) lebo pomer  
reštitučných spisov na jedného zamestnanca je neúmerný. Pretože je reštitučná agenda  
na správnom orgáne jedna z troch nosných agend (ďalšie sú záhradkové osady, ochrana  
poľnohospodárskej pôdy a pozemkové úpravy), nie je možné prerozdeliť reštitučnú agendu  
medzi všetkých zamestnancov. Vzhľadom na to, že na správnom orgáne sa vyskytuje  
vo viacerých konaniach (všetkých spomenutých) vysoký počet účastníkov konania  
(cca. 300 - 2000), privítali by vytvorenie trvalého pracovného miesta pre administratívnu silu,  
ktorá by odbremenila všetkých zamestnancov od kancelárskej práce.  
OPaL OÚ Bratislava  
OPaL OÚ Bratislava eviduje k 30. júnu 2017 nevybavených 767 individuálnych  
nárokov fyzických osôb a 8 nárokov fyzických osôb v rámci spoločenstva, čo je spolu 775  
reštitučných nárokov uplatnených podľa zákona č. 229/1991 Zb. OPaL OÚ Bratislava eviduje  
1395 právoplatne neskončených individuálnych nárokov fyzických osôb a 0 nárokov  
fyzických osôb v rámci spoločenstva reštitučných konaní uplatnených podľa zákona  
č. 503/2003 Z. z. Celkovo tak má tento správny orgán v riešení 2170 reštitučných nárokov.  
Od vydania Správy VOP z roku 2015 došlo k navýšeniu počtu nevybavených reštitučných  
nárokov. Uvedená situácia bola spôsobená kontrolou archívnych spisov, kde boli zistené  
ešte neukončené reštitučné konania a tieto sa pripísali k počtu neukončených konaní.  
Vychádzajúc zo štatistiky MPaRV SR správny orgán k 31. decembru 2016 evidoval  
790 nárokov uplatnených podľa zákona č. 229/1991 Zb. a 1462 reštitučných nárokov  
uplatnených podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Za posledný polrok tak vybavil správny orgán  
82 reštitučných nárokov. Z vyjadrenia zastupujúcej vedúcej OPaL OÚ Bratislava zo dňa  
11. septembra 2017 vyplýva, že úrad má plánovaných 12 zamestnancov a vedúceho odboru,  
čo je tabuľkový stav. Z toho súčasný stav je 10 zamestnancov a poverený vedúci odboru.  
Z uvedeného počtu 10 zamestnancov sú 2 určení na agendu lesný odbor, 2 zamestnanci sú  
určení riešiť agendu ochrana poľnohospodárskej pôdy, 1 zamestnanec je v rámci ESO  
pridelený ako informátor do kancelárie prvého kontaktu, 1 zamestnanec je určený na riešenie  
pozemkových úprav a 1 zamestnanec je určený na riešenie agendy záhradkových osád.  
Zostávajúci 3 zamestnanci sú určení na riešenie reštitučnej agendy. Reštitučnej agende sa  
celkovo venuje 5 zamestnancov, ale ani jeden ju nemá ako výlučnú agendu.  
Zo stanoviska zastupujúcej vedúcej OPaL OÚ Bratislava vyplynulo, že  
na zefektívnenie vybavovania reštitučnej agendy by bolo potrebné vytvoriť ešte najmenej  
4 pracovné miesta, z toho 2 pracovné miesta pre agendu reštitučných konaní, 1 pracovné  
miesto pre vybavovanie agendy záhradkových osád a 1 pracovné miesto pre pracovníka  
na vybavovanie agendy vyjadrení, aby pracovníci, ktorí riešia reštitučnú agendu, nemuseli  
mať kumulovanú agendu.  
OPaL OÚ Prešov  
OPaL OÚ Prešov eviduje k 30. júnu 2017 nevybavených 15 nárokov podľa zákona  
č. 229/1991 Zb. Podľa zákona č. 503/2003 Z. z. eviduje OPaL OÚ Prešov 401 právoplatne  
neskončených reštitučných konaní. Celkovo tak má tento správny orgán v riešení 416  
29  
reštitučných nárokov. Za sledované obdobie dvoch rokov vybavil úrad 75 reštitučných  
nárokov.  
Z celkového počtu 18 zamestnancov, reštitučnú agendu vybavujú 5 zamestnanci.  
3 zamestnanci riešia výlučne len túto agendu, 2 zamestnanci ju majú kumulovanú s inými  
pracovnými úlohami. Vedúca odboru uviedla, že oproti roku 2015 došlo na odbore k zníženiu  
o 2 pracovné miesta. Rozhodnutie bolo realizované v rámci racionalizačných opatrení ako  
dôvod posilnenia stavu zamestnancov na OPaL OÚ Kežmarok. Vedúca odboru uviedla, že nie  
je dôvodné prijať ďalšie opatrenia.  
OPaL OÚ Malacky  
OPaL OÚ Malacky eviduje k 30. júnu 2017 nevybavených 29 nárokov podľa zákona  
č. 229/1991 Zb. Právoplatne neskončených reštitučných konaní podľa zákona č. 503/2003  
Z. z. eviduje OPaL OÚ Malacky 373. Celkovo tak má tento správny orgán v riešení 402  
reštitučných nárokov. Za sledované obdobie dvoch rokov vybavil úrad 65 reštitučných  
nárokov.  
Z celkového počtu 10 zamestnancov, reštitučnú agendu vybavujú 3 zamestnanci.  
2 zamestnanci riešia výlučne len túto agendu, 1 zamestnanec ju má kumulovanú s inými  
pracovnými úlohami. Podľa vyjadrenia vedúcej odboru: „Zefektívnenie vybavovania  
reštitučnej agendy by bolo možné dosiahnuť prijatím zamestnanca a priamym zadávaním  
vyhotovenia geometrického plánu geodetickým firmám.“3  
OPaL OÚ Námestovo  
OPaL OÚ Námestovo eviduje k 30. júnu 2017, 2 nevybavené nároky podľa zákona  
č. 229/1991 Zb. Právoplatne neskončených reštitučných konaní podľa zákona  
č. 503/2003 Z. z. eviduje OPaL OÚ Námestovo 320. Celkovo tak má v riešení správny orgán  
322 reštitučných nárokov. Za sledované obdobie dvoch rokov vybavil úrad 129 reštitučných  
nárokov.  
Z celkového počtu 11 zamestnancov (vrátane vedúceho odboru) vybavuje reštitučnú  
agendu 7 zamestnancov, ktorí ju majú kumulovanú s inými pracovnými úlohami. Vedúci  
odboru by uvítal personálne posilnenie odboru.  
OPaL OÚ Michalovce  
OPaL OÚ Michalovce eviduje k 30. júnu 2017, 4 nevybavené nároky podľa zákona  
č. 229/1991 Zb. Právoplatne neskončených reštitučných konaní eviduje podľa zákona  
č. 503/2003 Z. z. OPaL OÚ Michalovce 315. Celkovo tak má tento správny orgán v riešení  
319 reštitučných nárokov. Za sledované obdobie dvoch rokov vybavil úrad 51 reštitučných  
nárokov.  
3
V zmysle platnej legislatívy je v súčasnosti obstaranie geometrických plánov v kompetencii SPF. V minulosti tieto podklady v reštitučnom  
konaní získaval priamo správny orgán. Zákonodarca však nakoniec zveril túto kompetenciu SPF.  
30  
Z celkového počtu 13 zamestnancov vybavuje reštitučnú agendu 7 zamestnancov.  
Reštitučnú agendu vybavujú 2 pracovníci ako výlučnú agendu a 5 pracovníci ako kumulovanú  
s inými pracovnými úlohami. Vedúci odboru nenavrhol v stanovisku žiadne opatrenia.  
OPaL OÚ Nitra  
OPaL OÚ Nitra eviduje k 30. júnu 2017, 6 nevybavených nárokov podľa zákona  
č. 229/1991 Zb. Právoplatne neskončených reštitučných konaní podľa zákona  
č. 503/2003 Z. z. eviduje OPaL OÚ Nitra 301. Celkovo tak má v riešení správny orgán 307  
reštitučných nárokov. Za obdobie posledných dvoch rokov vybavil úrad 32 reštitučných  
nárokov.  
Z celkového počtu 14 zamestnancov vybavujú reštitučnú agendu 6 zamestnanci.  
Z toho 4 zamestnanci majú agendu kumulovanú s inými pracovnými úlohami. Vedúci OOP  
OÚ poukázal na niektoré opatrenia, ktoré navrhol OOP OÚ Nitra v rámci kontrol – napr.  
prerozdelenie spisov aj ďalším pracovníkom. Uvedený návrh nebol v niektorých prípadoch  
akceptovaný, s odôvodnením, že zaučenie pracovníkov, ktorí riešia inú agendu, na prácu  
s reštitučnou agendou, by bol veľmi zdĺhavý a náročný proces. Z uvedeného dôvodu odbor  
zabezpečil, aby sa niektorým pracovníkom odňala agenda týkajúca sa iných konaní.  
OPaL OÚ Prievidza  
OPaL OÚ Prievidza eviduje k 30. júnu 2017, 21 nevybavených nárokov podľa zákona  
č. 229/1991 Zb. Právoplatne neskončených reštitučných konaní podľa zákona  
č. 503/2003 Z. z. eviduje OPaL OÚ Prievidza 209. Celkovo tak má tento správny orgán  
v riešení 230 reštitučných nárokov. Za obdobie od 1. januára 2017 do 30. júna 2017  
nevybavil úrad žiaden reštitučný nárok.  
Keďže úrad neposkytol do Správy VOP z roku 2015 správne údaje (zrejme  
nezapočítal konania, v ktorých vôbec nekonal, ale len tie, ktoré mal rozpracované), nie je  
možné objektívne vypočítať, akú dobu bude odboru celkovo trvať ukončenie týchto konaní.  
Vzhľadom na celkový počet konaní a zistenie, že úrad nevybavil v rozmedzí od 1. januára  
2017 do 30. júna 2017 žiadny reštitučný nárok, dá sa predpokladať, že táto doba bude  
neprimerane dlhá.  
Z celkového počtu 14 zamestnancov vybavujú reštitučnú agendu 8 pracovníci, a to ako  
kumulovanú agendu s inými pracovnými úlohami (na odbore sa nenachádzajú zamestnanci  
s právnym vzdelaním). Vedúci odboru vo svojom stanovisku uviedol, že efektívnym  
opatrením by bolo vytvorenie systematického vzdelávania pre zamestnancov zaoberajúcich sa  
reštitučnou agendou – vytvorenie série odborných školení, ktoré by zahŕňali špecifické oblasti  
a problematiku, ktorá sa tejto agendy priamo týka a na to nadväzujúce právne vzdelanie  
v tejto oblasti. Právne poradenstvo s kontaktnou osobou na OOP OÚ nie je pre súčasný stav  
dostačujúce, malo by slúžiť iba ako nadstavba k navrhovanému systému školení. Okrem toho  
by bolo vhodné a prínosné motivačne ohodnotiť nadštandardné výkony zamestnancov.  
31  
OPaL OÚ Senec  
OPaL OÚ Senec eviduje, podľa zaslanej štatistiky k 30. júnu 2017, 2 nevybavené  
nároky podľa zákona č. 229/1991 Zb. Právoplatne neskončených reštitučných konaní podľa  
zákona č. 503/2003 Z. z. eviduje OPaL OÚ Senec 217. Celkovo tak má tento správny orgán  
v riešení 219 reštitučných nárokov. Za obdobie posledných dvoch rokov vybavil úrad 78  
reštitučných nárokov.  
Z celkového počtu 7 zamestnancov (vrátane vedúcej odboru), reštitučnú agendu  
vybavuje 1 zamestnanec. Vedúca odboru navrhla prijať jedného zamestnanca na reštitučnú  
agendu.  
OPaL OÚ Dunajská Streda  
OPaL OÚ Dunajská Streda eviduje k 30. júnu 2017, 36 nevybavených nárokov podľa  
zákona č. 229/1991 Zb. Právoplatne neskončených reštitučných konaní podľa zákona  
č. 503/2003 Z. z. eviduje OPaL OÚ Dunajská Streda 165. Celkovo tak má tento správny  
orgán v riešení 201 reštitučných nárokov. Za sledované obdobie dvoch rokov vybavil úrad 43  
reštitučných nárokov.  
Z celkového počtu 8 zamestnancov vybavujú reštitučnú agendu 2 zamestnanci  
kumulovane s ďalšími pracovnými úlohami. Vedúci odboru vo svojom stanovisku uviedol, že  
k zefektívneniu reštitučnej agendy by bolo potrebné zvýšenie počtu zamestnancov, ktorí by sa  
v plnej miere mohli venovať reštitučnej agende. Tiež by privítal kroky vedúce k motivovaniu  
zamestnancov vo forme odmien.  
OPaL OÚ Humenné  
OPaL OÚ Humenné eviduje k 30. júnu 2017, nevybavených 0 nárokov podľa zákona  
č. 229/1991 Zb. Právoplatne neskončených reštitučných konaní podľa zákona  
č. 503/2003 Z. z. eviduje OPaL OÚ Humenné 76. Celkovo tak má tento správny orgán  
v riešení 76 reštitučných nárokov.  
Z celkového počtu 17 zamestnancov vybavujú reštitučnú agendu 4 zamestnanci, a to  
kumulovane s inými pracovnými úlohami. Vedúci odboru navrhol personálne posilniť odbor  
zamestnancami s právnickým vzdelaním.  
OPaL OÚ Trenčín  
OPaL OÚ Trenčín eviduje k 30. júnu 2017, nevybavené 4 nároky podľa zákona  
č. 229/1991 Zb. Právoplatne neskončených reštitučných konaní podľa zákona  
č. 503/2003 Z. z. eviduje OPaL OÚ Trenčín 26. Celkovo tak má tento správny orgán v riešení  
30 reštitučných nárokov.  
Z celkového počtu 15 zamestnancov (vrátane vedúcej odboru) vybavujú reštitučnú  
agendu 3 zamestnanci, a to kumulovane s inou agendou. Jedným z opatrení je, že reštitučná  
agenda sa prerozdelila medzi 3 zamestnancov, čo urýchli jej vybavovanie, keďže predtým ju  
vybavovala jedna osoba.  
32  
9. Záver  
Na verejného ochrancu práv sa dlhodobo obracajú občania, ktorí namietajú nečinnosť  
príslušných úradov pri rozhodovaní o ich reštitučných nárokoch. Keďže reštitučné nároky si  
uplatnili prevažne starší občania, viacerí v podnetoch vyjadrili svoje obavy, či sa vôbec  
právoplatného rozhodnutia vo veci ešte dožijú. Ide teda o problém, ktorý vnímajú títo  
občania veľmi citlivo.  
V súčasnosti teda správne orgány rozhodujú o samotných reštitučných nárokoch  
uplatnených podľa zákona č. 229/1991 Zb. už cca. 25 rokov. Reštitučné konanie, ktoré trvá  
toľko rokov od uplatnenia reštitučného nároku, bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej,  
možno spravidla už len na základe jeho celkovej dĺžky vo všeobecnosti považovať  
za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ako  
vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky takáto zdĺhavosť konania totiž  
v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do takej miery, že sa jej  
právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate.  
V prípade zákona č. 503/2003 Z. z. ide približne o 13 rokov neskončené správne konania.  
Je nespochybniteľné, že k takejto neprimeranej dobe trvania reštitučných nárokov  
prispel aj sám štát tým, že nezabezpečil dlhodobo dostatočné personálne obsadenie niektorých  
OPaL OÚ, ktoré tak nedisponovali dostatočným počtom zamestnancov, ktorí by plynule  
mohli o reštitučných nárokoch rozhodovať. V posledných rokoch požiadavke vedúcich  
OPaL OÚ a MPaRV SR na personálne posilnenie nebolo vyhovené zo strany  
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vzhľadom na celkovú koncepciu ESO.  
Občania, o reštitučných nárokoch ktorých doposiaľ nebolo rozhodnuté, však nemôžu  
doplácať na reformu štátnej správy. Priame navýšenie tabuľkového miesta som  
zaznamenala v prípade OPaL OÚ Bratislava. OPaL OÚ Kežmarok bol posilnený  
o 5 štátnozamestnaneckých miest. Na niektorých OPaL OÚ došlo dokonca k zníženiu stavu,  
príp. k presunu funkčných miest. Zaslanie výzvy na zabezpečenie dôsledného  
a zodpovedného napĺňania účelu zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z. v čo  
možno najkratších lehotách úradom, nepovažujem zo strany MPaRV SR za účinné opatrenie  
na zrýchlenie vybavovania zvyšných reštitučných nárokov.  
Z uvedeného dôvodu, aj s ohľadom na dlhý čas trvania reštitučných konaní, je  
potrebné sa s uvedenou skutočnosťou zo strany zodpovedných orgánov znova zaoberať  
a preto odporúčam:  
vykonať personálny audit vyťaženosti jednotlivých úradov a ich posilnenie a to aj  
s ohľadom na zabezpečenie expertov s právnickým vzdelaním a obmedzenia  
nadmernej kumulácie úloh;  
zabezpečiť kontinuálne prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov OPaL OÚ v záujme  
riadneho (profesionálneho) výkonu im zverených činností;  
zabezpečiť adekvátne mzdové ohodnotenie zamestnancov OPaL OÚ tak, aby sa  
zamedzilo častej fluktuácii.  
33  
Analýzou činnosti OPaL OÚ za posledné roky som dospela k záveru, že je nutné na  
vybraných OPaL OÚ vyčleniť na riešenie reštitučnej agendy zamestnanca/  
zamestnancov, ktorí sa budú výlučne venovať iba tejto agende. Ide o agendu, ktorá je  
v mnohých prípadoch zložitá na rozhodovanie. Zároveň, v mnohých prípadoch ju rozhodovali  
zamestnanci, ktorí nemali alebo nemajú právnické vzdelanie. Takýchto zamestnancov je  
zložité prijať (z mnohých dôvodov, napr. nízke ohodnotenie, zložitosť veci, veľký počet  
spisov...), a preto musia dotknuté orgány pre zamestnancov, ktorí nemajú právnické  
vzdelanie, vytvárať potrebné podmienky na ich rozhodovaciu činnosť. Zamestnanec, ktorý sa  
výlučne venuje tejto agende, má možnosť sa s ňou aj hlbšie a rýchlejšie oboznámiť, čo vedie  
k zefektívneniu vybavovania týchto nárokov. Prínosom by boli aj školenia, ktorých by sa  
mohli zamestnanci zaoberajúci sa takto špecifickou agendou, pravidelnejšie zúčastňovať.  
Ako problematická sa naďalej javí súčinnosť SPF v reštitučných konaniach. Faktom  
je, že správne orgány, okrem telefonického a písomného urgovania a osobných rokovaní  
so zástupcami príslušného regionálneho odboru SPF a prípadne jeho nadriadenej zložky, SPF  
v Bratislave, nemá k dispozícii účinnejšie nástroje na urýchlenie zabezpečenia spolupráce  
SPF. Napriek tomu, že viaceré správne orgány pravidelne urgujú vyhotovenie uvedených  
podkladov, k urýchleniu ich vyhotovenia to nevedie. SPF, ako samostatná právnická osoba,  
nemá navyše ani nadriadený orgán, ktorý by v prípade potreby mohol efektívne  
zasiahnuť.  
Na základe uvedeného je potrebné prijať zo strany zodpovedných orgánov  
okamžité a účinné opatrenia, ktoré by napomohli, vzhľadom na celkovú dĺžku  
reštitučných konaní, k ich čo najrýchlejšiemu ukončeniu.  
V prípade Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam pri schvaľovaní  
rozpočtu, najmä zohľadnenie zabezpečenia potrebných finančných prostriedkov  
na posilnenie OPaL OÚ.  
34