Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Poslanci za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík, Rastislav Schlosár, Ján Mora a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Cieľom predkladanej novely zákona je zabrániť diskriminácii ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky na základe jeho príslušnosti k rase, národnosti alebo k etnickej skupine.

V Ústave Slovenskej republiky je v článku 12 ods. 2 uvedené: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu

pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

V civilizovaných, spravodlivých a demokratických štátoch, ku ktorým by sa aj Slovenská republika mala nepochybne hlásiť, je neakceptovateľné, aby sa vláda alebo akýkoľvek iný orgán štátnej a verejnej správy správal diskriminačne voči ktorémukoľvek obyvateľovi alebo voči akejkoľvek skupine obyvateľstva len na základe ich príslušnosti k rase, národnosti alebo etniku.

V demokratickej spoločnosti je neprípustné, aby bola akákoľvek rasová, národnostná alebo etnická menšina úmyselne a účelovo znevýhodňovaná v porovnaní s väčšinou.

V zmysle Ústavy SR je však rovnako neprípustné aj to, aby bola akákoľvek rasová, národnostná alebo etnická menšina úmyselne a účelovo zvýhodňovaná v porovnaní

s väčšinou. Odmietanie diskriminačného prístupu musí platiť univerzálne. Akákoľvek pozitívna diskriminácia jednej skupiny môže byť totiž oprávnene vnímaná ako negatívna diskriminácia druhej skupiny.

Podľa Ústavy SR a aj podľa oficiálne deklarovanej sociálnej a národnostnej politiky Slovenská republika nerobí rozdiely vo svojom vzťahu k jednotlivým etnikám. Realita však dokazuje opak. Zriaďovanie rôznych oficiálnych štátnych orgánov pre rôzne etnické skupiny je v skutočnosti formálnym potvrdením nerovnosti prístupu štátu voči jednotlivým etnikám.

Praktickým dôkazom existencie oficiálnej diskriminácie zo strany štátu je existencia úradu Splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Podľa štatútu,

ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 308 zo dňa 27.6.2012 plní splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity najmä úlohy s dôrazom na:

•zlepšenie bývania rómskej komunity,

•zlepšenie zdravotnej starostlivosti o rómsku komunitu,

•zlepšenie životných podmienok v obciach s rómskymi osadami,

•zvyšovanie právneho vedomia rómskej komunity,

•zvyšovanie aktívnej účasti rómskej komunity na verejnom živote a správe vecí verejných,

•zamestnanosť, zamestnateľnosť, a začleňovanie rómskej komunity na pracovný trh,

•zvyšovanie vzdelanostnej úrovne rómskej komunity, zlepšovanie jej prístupu ku vzdelaniu a k príprave na povolanie,

•aktívnu účasť na medzinárodných projektoch zameraných na zlepšenie života rómskych komunít,

•zvyšovanie bezpečnosti a verejného poriadku v rómskej komunite,

•atď.

Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity teda neplní len úlohy, ktorých cieľom je zabrániť diskriminácii rómskej komunity, ale plní aj úlohy, ktorých evidentným cieľom je zlepšiť postavenie a blahobyt rómskej komunity na Slovensku, a to ako v absolútnom porovnaní, tak aj v relatívnom porovnaní so zvyšnou majoritnou časťou obyvateľstva. Takáto náplň práce je evidentne diskriminačná voči príslušníkom zvyšnej majoritnej časti obyvateľstva, ktorí takéhoto splnomocnenca a s ním spojené výhody nemajú len preto, že nepatria k vyvolenej etnickej menšine.

Za účelom prevencie ďalšieho rozmachu diskriminácie majority pod zámienkami podpory rôznych menšín preto predkladáme predmetnú novelu zákona. V rámci tejto novely zavádzame povinnosť pre vládu SR a pre orgány štátnej a verejnej správy, aby v prípade vytvorenia či existencie špeciálneho podriadeného orgánu pre styk s rasovými, národnostnými alebo etnickými menšinami vytvorili obdobný podriadený orgán s obdobnou pôsobnosťou aj pre majoritnú časť obyvateľstva. Vďaka tomu by prišlo k eliminácii nespravodlivej pozitívnej diskriminácie rôznych etnických menšín, resp. ak by k takejto pozitívnej diskriminácii prichádzalo, tak by na túto pozitívnu diskrimináciu mali rovnaký nárok aj príslušníci majoritného obyvateľstva.

Predkladaný návrh zákona by zmiernil spoločenské napätie medzi jednotlivými etnickými a národnostnými skupinami žijúcimi na Slovensku, odstránil by pocit krivdy a diskriminácie jednej skupiny na úkor druhej a v konečnom dôsledku by prispel k zvýšeniu rovnosti prístupu štátu k jednotlivým etnickým a národnostným skupinám. Predkladaný návrh zákona má jednoznačne pozitívne sociálne vplyvy.

Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Vláda Slovenskej republiky alebo iný orgán štátnej a verejnej správy je v prípade existencie alebo vytvorenia akéhokoľvek poradného, kontrolného alebo iného podriadeného orgánu, ktorého postavenie, úlohy, pôsobnosť alebo cieľová skupina pôsobnosti sú vymedzené definovaním akejkoľvek rasovej, národnostnej alebo etnickej menšiny povinná vytvoriť obdobný podriadený orgán aj pre majoritnú časť obyvateľstva. V prípade, ak takýto podriadený orgán pre majoritnú časť obyvateľstva už je vytvorený, tak ho nie je potrebné vytvárať duplicitne.

V prípade vytvorenia podriadeného orgánu pre jednu menšinu je vláda Slovenskej republiky alebo iný orgán štátnej a verejnej správy povinný vytvoriť len obdobný podriadený orgán pre majoritnú časť obyvateľstva, nie nevyhnutne pre všetky ďalšie známe menšiny.

Čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona dňa 1. januára 2019.