NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
VII. volebné obdobie
Číslo: CRD-2207/2017
780a
Spoločná správa
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Martina Glváča a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 780)
___________________________________________________________________________
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Martina Glváča a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 780) (ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 967 z 12. decembra 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
2
II.
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý (nie je členom výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený) oznámil v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), v ktorom navrhol 2 pozmeňujúce návrhy.
Nikto z poslancov si návrhy neosvojil.
III.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Martina Glváča a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 780) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 330 z 23. januára 2018,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 253 z 29. januára 2018,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesenímč. 207 z 25. januára 2018,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 92 z 29. januára 2018.
IV.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
1.V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
„6. V § 95 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.“.“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
V súvislosti so spresnením začiatku soboty a nedele na pracoviskách s nočnými zmenami sa navrhuje obdobná úprava aj v prípade dňa pracovného pokoja.
3
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
2.V čl. I bode 11 sa slovo „štyroch“ nahrádza slovom „troch“.
Navrhuje sa ponechať súčasnú lehotu na čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok so spresnením, že táto lehota začína plynúť od začiatku mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
3.V čl. I bode 12 v § 122a ods. 1 sa slová „najmenej 100 %“ nahrádzajú slovami „najmenej v sume 50 %“.
Z dôvodu zmiernenia vplyvov na podnikateľské prostredie sa navrhuje upraviť pôvodne navrhované percento mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu. Sobota je v spoločnosti vnímaná ako „neštandardný“ pracovný deň, ktorý slúži zamestnancom na trávenie času s rodinami a napomáha tak zosúlaďovaniu pracovného a rodinného života. Na druhej strane zamestnávateľ nie je povinný rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca tak, aby na sobotu pripadol deň nepretržitého odpočinku v týždni (môže to byť aj pondelok). Naproti tomu, ak to povaha práce a podmienky prevádzky umožňujú je nedeľa vždy považovaná za deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Z týchto dôvodov sa navrhuje v porovnaní s pôvodným návrhom rozdielna úprava mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu.
V záujme zníženia možných vplyvov na zamestnávateľov sa pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, resp. aby sa práca vykonávala v nedeľu, zavádza možnosť v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje sa jeho minimálna výška. Ustanovuje sa, že v pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru
4
predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
4.V čl. I bode 12 v § 122a sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
1.kolektívnej zmluve,
2.pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa primerane prečíslujú.
Z dôvodu zmiernenia vplyvov na podnikateľské prostredie sa navrhuje upraviť pôvodne navrhované percento mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu. Sobota je v spoločnosti vnímaná ako „neštandardný“ pracovný deň, ktorý slúži zamestnancom na trávenie času s rodinami a napomáha tak zosúlaďovaniu pracovného a rodinného života. Na druhej strane zamestnávateľ nie je povinný rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca tak, aby na sobotu pripadol deň nepretržitého odpočinku v týždni (môže to byť aj pondelok). Naproti tomu, ak to povaha práce a podmienky prevádzky umožňujú je nedeľa vždy považovaná za deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Z týchto dôvodov sa navrhuje v porovnaní s pôvodným návrhom rozdielna úprava mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu.
V záujme zníženia možných vplyvov na zamestnávateľov sa pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, resp. aby sa práca vykonávala v nedeľu, zavádza možnosť v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje sa jeho minimálna výška. Ustanovuje sa, že v pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru
5
predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
5.V čl. I bode 12 v doterajšom § 122a ods. 2 a 3 sa slová „odseku 1“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 a 2“.
Z dôvodu zmiernenia vplyvov na podnikateľské prostredie sa navrhuje upraviť pôvodne navrhované percento mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu. Sobota je v spoločnosti vnímaná ako „neštandardný“ pracovný deň, ktorý slúži zamestnancom na trávenie času s rodinami a napomáha tak zosúlaďovaniu pracovného a rodinného života. Na druhej strane zamestnávateľ nie je povinný rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca tak, aby na sobotu pripadol deň nepretržitého odpočinku v týždni (môže to byť aj pondelok). Naproti tomu, ak to povaha práce a podmienky prevádzky umožňujú je nedeľa vždy považovaná za deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Z týchto dôvodov sa navrhuje v porovnaní s pôvodným návrhom rozdielna úprava mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu.
V záujme zníženia možných vplyvov na zamestnávateľov sa pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, resp. aby sa práca vykonávala v nedeľu, zavádza možnosť v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje sa jeho minimálna výška. Ustanovuje sa, že v pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
6.V čl. I bode 12 v § 122b ods. 1 sa za slovo „najmenej“ vkladajú slová „v sume“.
6
Z dôvodu zmiernenia vplyvov na podnikateľské prostredie sa navrhuje upraviť pôvodne navrhované percento mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu. Sobota je v spoločnosti vnímaná ako „neštandardný“ pracovný deň, ktorý slúži zamestnancom na trávenie času s rodinami a napomáha tak zosúlaďovaniu pracovného a rodinného života. Na druhej strane zamestnávateľ nie je povinný rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca tak, aby na sobotu pripadol deň nepretržitého odpočinku v týždni (môže to byť aj pondelok). Naproti tomu, ak to povaha práce a podmienky prevádzky umožňujú je nedeľa vždy považovaná za deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Z týchto dôvodov sa navrhuje v porovnaní s pôvodným návrhom rozdielna úprava mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu.
V záujme zníženia možných vplyvov na zamestnávateľov sa pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, resp. aby sa práca vykonávala v nedeľu, zavádza možnosť v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje sa jeho minimálna výška. Ustanovuje sa, že v pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
7.V čl. I bode 12 v § 122b sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a)kolektívnej zmluve,
b)pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa primerane prečíslujú.
7
Z dôvodu zmiernenia vplyvov na podnikateľské prostredie sa navrhuje upraviť pôvodne navrhované percento mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu. Sobota je v spoločnosti vnímaná ako „neštandardný“ pracovný deň, ktorý slúži zamestnancom na trávenie času s rodinami a napomáha tak zosúlaďovaniu pracovného a rodinného života. Na druhej strane zamestnávateľ nie je povinný rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca tak, aby na sobotu pripadol deň nepretržitého odpočinku v týždni (môže to byť aj pondelok). Naproti tomu, ak to povaha práce a podmienky prevádzky umožňujú je nedeľa vždy považovaná za deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Z týchto dôvodov sa navrhuje v porovnaní s pôvodným návrhom rozdielna úprava mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu.
V záujme zníženia možných vplyvov na zamestnávateľov sa pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, resp. aby sa práca vykonávala v nedeľu, zavádza možnosť v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje sa jeho minimálna výška. Ustanovuje sa, že v pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
8.V čl. I bode 12 v doterajšom § 122b ods. 2 a 3 sa slová „odseku 1“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 a 2“.
Z dôvodu zmiernenia vplyvov na podnikateľské prostredie sa navrhuje upraviť pôvodne navrhované percento mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu. Sobota je v spoločnosti vnímaná ako „neštandardný“ pracovný deň, ktorý slúži zamestnancom na trávenie času s rodinami a napomáha tak zosúlaďovaniu pracovného a rodinného života. Na druhej strane zamestnávateľ nie je povinný rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca tak, aby na sobotu pripadol deň nepretržitého odpočinku v týždni (môže to byť aj pondelok). Naproti tomu, ak to povaha práce
8
a podmienky prevádzky umožňujú je nedeľa vždy považovaná za deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Z týchto dôvodov sa navrhuje v porovnaní s pôvodným návrhom rozdielna úprava mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu.
V záujme zníženia možných vplyvov na zamestnávateľov sa pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, resp. aby sa práca vykonávala v nedeľu, zavádza možnosť v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje sa jeho minimálna výška. Ustanovuje sa, že v pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
9.V čl. I bod 13 znie:
„13. V § 123 odsek 1 znie:
„(1) Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.“.“.
Z dôvodu zníženia vplyvov na podnikateľské prostredie sa navrhuje upraviť pôvodne navrhované percento mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu.
Zároveň z dôvodu zvýšenej záťaže nočnej práce na zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce sa navrhuje vyššia suma mzdového zvýhodnenia pre zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činností, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu.
V záujme zníženia možných vplyvov na zamestnávateľov sa pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala noci, zavádza možnosť v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve
9
dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje sa jeho minimálna výška. Ustanovuje sa, že v pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
10.V čl. I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
„14. V § 123 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a)kolektívnej zmluve,
b)pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.“.“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Z dôvodu zníženia vplyvov na podnikateľské prostredie sa navrhuje upraviť pôvodne navrhované percento mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu.
Zároveň z dôvodu zvýšenej záťaže nočnej práce na zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce sa navrhuje vyššia suma mzdového zvýhodnenia pre zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činností, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu.
V záujme zníženia možných vplyvov na zamestnávateľov sa pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala noci, zavádza možnosť v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje sa jeho minimálna výška. Ustanovuje sa, že v pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.
10
decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
11.V čl. I bode 19 sa slová „§ 122a ods. 1 a 2, § 122b ods. 1 a 2, § 123 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 122a ods. 1 až 3, § 122b ods. 1 až 3, § 123 ods. 1 a 2“ a za slovo „zvýšená“ sa vkladá slovo „najmenej“.
Legislatívno-technická úprava vo väzbe na zmeny navrhované v § 122a, § 122b a § 123.
Súčasne sa navrhovanou úpravou umožňuje dohodnúť nároky zamestnanca pracujúceho na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo iné plnenia v jeho prospech priaznivejšie, ako sú ustanovené nároky a plnenia vyplývajúce zo Zákonníka práce.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
12.V čl. I sa za bod 20 dopĺňa nový bod 21, ktorý znie:
„21. Za § 252l sa vkladá § 252m, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠252m
Prechodné ustanovenie účinné od 1. mája 2018
Od 1. mája 2018 do 30. apríla 2019 je suma mzdového zvýhodnenia za každú hodinu
a)práce v sobotu podľa
1.§ 122a ods. 1 najmenej 25 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu,
2.§ 122a ods. 2 najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu,
b)práce v nedeľu podľa
1.§ 122b ods. 1 najmenej 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu,
2.§ 122b ods. 2 najmenej 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu,
c)nočnej práce podľa
1.§ 123 ods. 1 najmenej 30 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu,
2.§ 123 ods. 2 najmenej 25 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.“.“.
11
Z dôvodu zmiernenia dopadov na podnikateľské prostredie súvisiacich so zvýšením mzdových nákladov z dôvodu zavedenia mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu a zvýšenia mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu a vo väzbe na ďalšie vykonané komparácie s právnymi úpravami iných štátov sa navrhuje postupné zavedenie predmetných mzdových zvýhodnení, a to v prvej fáze k 1.5.2018 a v druhej fáze k 1.5.2019.
Navrhuje sa, aby v čase od 1.5.2018 do 30.4.2019 platili mzdové zvýhodnenia, ktoré zamestnancovi patria podľa § 122a, § 122b a § 123 najmenej v sume ustanovenej podľa prechodného ustanovenia.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
13.Za doterajší Čl. I sa vkladá nový Čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 413/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 204/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 316/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 385/2008 Z. z., zákona č. 474/2008 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 578/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 62/2012 Z. z., zákona č. 438/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 288/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 325/2014, zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 217/2016 Z. z. a zákona č. 243/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.V § 16 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „najmenej však príplatok rovnajúci sa sume ustanovenej podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce“.
2.V § 17 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „najmenej však príplatok rovnajúci sa sume ustanovenej podľa § 122a ods. 1 a § 122b ods. 1 Zákonníka práce“.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
12
Predmetným návrhom zákona sa novelizuje Zákonník práce tak, že sa zvyšuje percentuálna sadzba mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu a za prácu vo sviatok a zavádza sa mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu. Príplatok za prácu vo sviatok je obdobným spôsobom upravený aj v zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Príplatok za prácu v noci a za prácu v sobotu alebo v nedeľu je však upravený odlišne, a to tak vo vzťahu k základu, z ktorého sa vypočítava (funkčný plat na rozdiel od minimálnej mzdy podľa Zákonníka práce), ako aj k percentuálnej sadzbe. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby neboli zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme v nevýhodnejšom postavení v porovnaní s odmeňovaním podľa Zákonníka práce a aby mali predmetné príplatky garantované aspoň v takej sadzbe, ako podľa Zákonníka práce.
Výbor NR SR pre sociálne veci
Gestorský výbor odporúča schváliť.
14.Za doterajší Čl. III sa vkladá nový Čl. IV, ktorý znie:
„Čl. IV
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.V § 139 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „najmenej však príplatok rovnajúci sa sume ustanovenej podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce“.
2.V § 140 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „najmenej však príplatok rovnajúci sa sume ustanovenej podľa § 122a ods. 1 a § 122b ods. 1 Zákonníka práce“.
3. V § 171 sa za slová „§ 117“ vkladá čiarka a slová „§ 122a ods. 1, § 122b ods. 1, § 123 ods. 1“.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
13
V súvislosti s vložením nových článkov sa primerane upraví názov zákona.
Navrhuje sa zosúladiť minimálnu výšku niektorých mzdových zvýhodnení (príplatkov), ktoré patria štátnemu zamestnancovi za vykonávanie štátnej služby v noci, v sobotu a v nedeľu s navrhovanou úpravou v Zákonníku práce. Účelom návrhu je zabezpečiť, aby štátni zamestnanci neboli v nevýhodnejšom postavení v porovnaní so zamestnancami, ktorých odmeňovanie sa realizuje podľa Zákonníka práce a aby mali uvedené príplatky garantované minimálne v takej sume, ako ustanovuje Zákonník práce.
Výbor NR SR pre sociálne veci
Gestorský výbor odporúča schváliť.
V.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Martina Glváča a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 780) a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov
schváliť.
VI.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 14 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne vecič. 96 z 30. januára 2018.
14
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Erika Tomáša, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Bratislava 30. januára 2018
Alena B a š i s t o v á v. r.
predsedníčka výboru