Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie a rozpočet

43. schôdza

2204/2017

247

U z n e s e n i e

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie a rozpočet

z 29. januára 2018

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 757) a

A.súhlasí

s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 757)

B.odporúča

Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 757) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v prílohe tohto uznesenia;

C.ukladá

predsedovi výboru

podať predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru informáciu o výsledku prerokovania.

Ladislav Kamenický

predseda výboru

Irén Sárközy

Peter Štarchoň

overovateľ výboru

2

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie a rozpočet

Príloha k uzn. č. 247

43. schôdza

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 757)

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

1.V čl. I sa za bod 22 vkladá nový bod 23, ktorý znie:

„23. V § 8 písm. a) sa za slová „§ 7“ vkladajú slová „ods. 1“ a za slová „fyzickej prítomnosti“ sa vkladajú slová „alebo s použitím technických prostriedkov a postupov, ak povinná osoba po zohľadnení okolností vykonávania obchodu a bezpečnostných rizík používanej technológie vyhodnotí, že takýmito prostriedkami a postupmi je možné vykonať overenie identifikácie na úrovni, ktorá je z hľadiska dôveryhodnosti výsledku overenia obdobná overeniu za fyzickej prítomnosti“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Dôvodom navrhovaných zmien sú nadbytočné zákonné prekážky, ktoré sa navrhujú nad rámec IV. AML smernice EÚ a ktoré spôsobujú, že na Slovensku je v porovnaní s inými európskymi krajinami neodôvodnene komplikované napr. zriadenie bankového účtu s použitím moderných informačných technológií. Návrh zákona je nastavený spôsobom, kedy je pre slovenského občana ľahšie zriadiť si cez internet účet v Nemecku, než na Slovensku. Takéto obmedzenia nie sú dôvodné v dobe, kedy je možné cez elektronické služby bez fyzickej prítomnosti realizovať napr. prevod nehnuteľnosti, či iný úkon voči slovenským štátnym orgánom. Ide teda zároveň o zosúladenie nevyváženosti v rámci slovenského práva.

Navrhovaná právna úprava tak vedie k bezdôvodnej diskriminácii subjektov využívajúcich elektronické prostriedky (napr. elektronický podpis, mobilné aplikácie na smart telefónoch a tabletoch), bráni širšiemu a rýchlejšiemu rozvoju a rozširovaniu nových technológií a zhoršuje podnikateľské postavenie subjektov na Slovensku oproti iným členským krajinám (napr. Nemecká spolková republika, Veľká Británia, Španielsko)

Využitie nových technológií v boji proti legalizácii a financovaniu terorizmu pritom podporuje aj samotná IV. AML smernica, keď hovorí, že „Nové technológie poskytujú riešenia šetriace čas a náklady pre podniky a klientov, a preto by sa mali pri hodnotení rizika zohľadniť. Príslušné orgány a povinné subjekty by mali byť proaktívne v boji s novými a inovatívnymi spôsobmi prania špinavých peňazí.“ Taktiež podľa čl. 56 Smernice „Členské štáty zabezpečia, aby ich FIU s cieľom plniť si úlohy ustanovené v tejto

3

smernici spolupracovali pri používaní najmodernejších technológií v súlade so svojím vnútroštátnym právom“.

Navrhované úpravy v súvislosti s overením identifikácie zohľadňujú a podporujú využívanie už zavedených identifikačných a autorizačných prostriedkov, akými sú elektronický podpis a elektronický občiansky preukaz.

Súčasná právna úprava automaticky stavia overenie identifikácie pracovníkom povinnej osoby na úroveň vyššiu a spoľahlivejšiu, pričom akoby počíta s nemožnosťou zlyhania ľudského faktora v porovnaní s elektronickými prostriedkami, v súvislosti s ktorými je presvedčený o ich pravidelnom zlyhávaní. Takýto predpoklad však objektívne nie je správny, nakoľko súčasná technologická vyspelosť elektronických prostriedkov zaručuje veľmi vysokú presnosť overenia, a to súčasne pri zachovaní vysokej bezpečnosti, stabilite a objektívnosti.

2.V čl. I bode 23 sa za slová „§ 8“ vkladajú slová „písm. b), c) a e)“.

Dôvodom navrhovaných zmien sú nadbytočné zákonné prekážky, ktoré sa navrhujú nad rámec IV. AML smernice EÚ a ktoré spôsobujú, že na Slovensku je v porovnaní s inými európskymi krajinami neodôvodnene komplikované napr. zriadenie bankového účtu s použitím moderných informačných technológií. Návrh zákona je nastavený spôsobom, kedy je pre slovenského občana ľahšie zriadiť si cez internet účet v Nemecku, než na Slovensku. Takéto obmedzenia nie sú dôvodné v dobe, kedy je možné cez elektronické služby bez fyzickej prítomnosti realizovať napr. prevod nehnuteľnosti, či iný úkon voči slovenským štátnym orgánom. Ide teda zároveň o zosúladenie nevyváženosti v rámci slovenského práva.

Navrhovaná právna úprava tak vedie k bezdôvodnej diskriminácii subjektov využívajúcich elektronické prostriedky (napr. elektronický podpis, mobilné aplikácie na smart telefónoch a tabletoch), bráni širšiemu a rýchlejšiemu rozvoju a rozširovaniu nových technológií a zhoršuje podnikateľské postavenie subjektov na Slovensku oproti iným členským krajinám (napr. Nemecká spolková republika, Veľká Británia, Španielsko)

Využitie nových technológií v boji proti legalizácii a financovaniu terorizmu pritom podporuje aj samotná IV. AML smernica, keď hovorí, že „Nové technológie poskytujú riešenia šetriace čas a náklady pre podniky a klientov, a preto by sa mali pri hodnotení rizika zohľadniť. Príslušné orgány a povinné subjekty by mali byť proaktívne v boji s novými a inovatívnymi spôsobmi prania špinavých peňazí.“ Taktiež podľa čl. 56 Smernice „Členské štáty zabezpečia, aby ich FIU s cieľom plniť si úlohy ustanovené v tejto smernici spolupracovali pri používaní najmodernejších technológií v súlade so svojím vnútroštátnym právom“.

Navrhované úpravy v súvislosti s overením identifikácie zohľadňujú a podporujú využívanie už zavedených identifikačných a autorizačných prostriedkov, akými sú elektronický podpis a elektronický občiansky preukaz.

Súčasná právna úprava automaticky stavia overenie identifikácie pracovníkom povinnej osoby na úroveň vyššiu a spoľahlivejšiu, pričom akoby počíta s nemožnosťou zlyhania ľudského faktora v porovnaní s elektronickými prostriedkami, v súvislosti s ktorými

4

je presvedčený o ich pravidelnom zlyhávaní. Takýto predpoklad však objektívne nie je správny, nakoľko súčasná technologická vyspelosť elektronických prostriedkov zaručuje veľmi vysokú presnosť overenia, a to súčasne pri zachovaní vysokej bezpečnosti, stabilite a objektívnosti.

3.V čl. I sa za bod 23 vkladá nový bod 24, ktorý znie:

„24. V § 8 písmeno f) znie:

„f) preukázanie sa klienta kvalifikovaným elektronickým podpisom,35) ak klient už bol identifikovaný podľa § 7 ods. 1 písm. a) až d) alebo s použitím úradného autentifikátora;35a) overenie identifikácie s použitím kvalifikovaného elektronického podpisu alebo úradného autentifikátora sa považuje za overenie identifikácie za fyzickej prítomnosti klienta,“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 35 a 35a znejú:

„35) Čl. 3 ods. 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014).

35a) § 21 ods. 1 písm. a) zákona č 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.”.”.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Dôvodom navrhovaných zmien sú nadbytočné zákonné prekážky, ktoré sa navrhujú nad rámec IV. AML smernice EÚ a ktoré spôsobujú, že na Slovensku je v porovnaní s inými európskymi krajinami neodôvodnene komplikované napr. zriadenie bankového účtu s použitím moderných informačných technológií. Návrh zákona je nastavený spôsobom, kedy je pre slovenského občana ľahšie zriadiť si cez internet účet v Nemecku, než na Slovensku. Takéto obmedzenia nie sú dôvodné v dobe, kedy je možné cez elektronické služby bez fyzickej prítomnosti realizovať napr. prevod nehnuteľnosti, či iný úkon voči slovenským štátnym orgánom. Ide teda zároveň o zosúladenie nevyváženosti v rámci slovenského práva.

Navrhovaná právna úprava tak vedie k bezdôvodnej diskriminácii subjektov využívajúcich elektronické prostriedky (napr. elektronický podpis, mobilné aplikácie na smart telefónoch a tabletoch), bráni širšiemu a rýchlejšiemu rozvoju a rozširovaniu nových technológií a zhoršuje podnikateľské postavenie subjektov na Slovensku oproti iným členským krajinám (napr. Nemecká spolková republika, Veľká Británia, Španielsko)

Využitie nových technológií v boji proti legalizácii a financovaniu terorizmu pritom podporuje aj samotná IV. AML smernica, keď hovorí, že „Nové technológie poskytujú riešenia šetriace čas a náklady pre podniky a klientov, a preto by sa mali pri hodnotení rizika zohľadniť. Príslušné orgány a povinné subjekty by mali byť proaktívne v boji s novými a inovatívnymi spôsobmi prania špinavých peňazí.“ Taktiež podľa čl. 56 Smernice „Členské štáty zabezpečia, aby ich FIU s cieľom plniť si úlohy ustanovené v tejto smernici spolupracovali pri používaní najmodernejších technológií v súlade so svojím vnútroštátnym právom“.

Navrhované úpravy v súvislosti s overením identifikácie zohľadňujú a podporujú využívanie už zavedených

5

identifikačných a autorizačných prostriedkov, akými sú elektronický podpis a elektronický občiansky preukaz.

Súčasná právna úprava automaticky stavia overenie identifikácie pracovníkom povinnej osoby na úroveň vyššiu a spoľahlivejšiu, pričom akoby počíta s nemožnosťou zlyhania ľudského faktora v porovnaní s elektronickými prostriedkami, v súvislosti s ktorými je presvedčený o ich pravidelnom zlyhávaní. Takýto predpoklad však objektívne nie je správny, nakoľko súčasná technologická vyspelosť elektronických prostriedkov zaručuje veľmi vysokú presnosť overenia, a to súčasne pri zachovaní vysokej bezpečnosti, stabilite a objektívnosti.

4.V čl. I bod 24 § 8 ods. 2 sa slová „§ 12 ods. 2 písm. a)“ nahrádzajú slovami „tento zákon“.

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v bode 1 a bodoch 5 a 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

5.V čl. I bod 24 § 8 ods. 4 sa za slová „dokončiť po“ vkladajú slová „uzatvorení obchodu medzi klientom a povinnou osobou uvedenou v § 5 ods. 1 písm. a) alebo po“ a slová „nevykonal obchod“ sa nahrádzajú slovami „nemohol disponovať s finančnými prostriedkami, prípadne prevoditeľnými cennými papiermi, a to až”.

Navrhuje sa odstrániť nesúlad medzi momentom overenia identifikácie klienta a opatreniami, s tým spojenými. Keďže vykonanie obchodu môže, v zmysle bankových predpisov, predchádzať otvoreniu účtu, navrhuje sa upraviť ustanovenie tak, aby sa zachovala povinnosť overenia identifikácie najneskôr pri uzatvorení obchodu či otvorení účtu a zároveň sa uložila povinnosť až do overenia identifikácie znemožniť akékoľvek nakladanie s prostriedkami klienta.

6.V čl. I bod 24 sa § 8 dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na účely identifikácie a overenia identifikácie klienta s použitím úradného autentifikátora zabezpečí overenie identity klienta povinnej osoby spôsobom, ako pri autentifikácii podľa osobitného predpisu36a).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 36a znie:

„36a) § 3 písm. p) a § 19 ods. 6 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

V nadväznosti na doplnenie odseku 6 do § 8 sa primerane upraví úvodná veta v čl. I bode 24 .

V nadväznosti na doplnenie možnosti preukazovania identity klienta s použitím úradného autentifikátora, ktorým je napr. eID sa navrhuje, aby informáciu o identite poskytovalo ministerstvo vnútra obdobným spôsobom, ako to robí pri elektronickej komunikácii v rámci služieb eGovernmentu.

7.V čl. I bod 36 znie:

„36. V § 11 ods. 1 písm. f) prvom bode sa slová „Zmluvy o Európskej únii, podľa zmlúv Európskych spoločenstiev alebo sekundárnych právnych aktov Európskych spoločenstiev“ nahrádzajú slovami „Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie“.“.

6

Doplnenie ustanovenia o Zmluvu o fungovaní Európskej únie nakoľko je v zmysle čl. I Zmluvy o Európskej únii EÚ založená na Zmluve o Európskej únii aj na Zmluve o fungovaní Európskej únie, pričom majú rovnakú právnu silu.

8.V čl. I bode 42 § 11 ods. 3 sa za slová „ods. 3“ vkladajú slová „prvej vete“.

Legislatívno-technická precizácia vzhľadom na to, že ak je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, a pri pochybnostiach, či ide o zjednodušenú starostlivosť, povinná osoba je povinná vykonať základnú starostlivosť, t. j. navrhovaná úprava sa má vykonať len v § 11 ods. 3 prvej vete.

9.V čl. I bod 44 § 12 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a v prípadoch, ak klient nie je fyzicky prítomný na účely identifikácie a overenia identifikácie”.

Navrhuje sa odstrániť vnútorný nesúlad navrhovaného znenia novely, ktorá súčasne počíta s mechanizmom hodnotenia rizík, pričom v prílohe č. 2 zákona sa vypočítavajú viaceré potencionálne rizikové faktory pri zvýšenej starostlivosti. Medzi ne patria napríklad „obchody alebo obchodné vzťahy, kedy klient nie je fyzicky prítomný a bez určitých bezpečnostných opatrení, akým je napríklad elektronický podpis“ alebo „nové produkty a nové obchodné postupy vrátane nových distribučných systémov a používanie nových alebo rozvíjajúcich sa technológií pre nové alebo už existujúce produkty“.

Vzhľadom na to, že dané kategórie obchodov v zmysle navrhovanej úpravy predstavujú iba potenciálne riziko, pričom konečné vyhodnotenie rizika je závislé od posúdenia rizík v zmysle § 10 ods. 4 zákona navrhuje sa odstrániť stav, kedy § 12 ods. 1 explicitne uvádza, že obchody bez fyzickej prítomnosti klienta predstavujú automaticky zvýšené riziko.

10.V čl. I bod 44 § 12 ods. 2 písmeno a) znie:

„a) v prípadoch, ak z posúdenia rizík podľa § 10 ods. 4 vyplynie, že je potrebné vykonať zvýšenú starostlivosť a klient nie je fyzicky prítomný na účely identifikácie a overenia identifikácie:

1.vykonanie identifikácie klienta prostredníctvom ďalších dokumentov, údajov alebo informácií a vykonanie ďalších opatrení na overenie alebo potvrdenie predložených dokumentov,

2.vyžiadanie písomného potvrdenia od inej banky, zahraničnej banky, ktorá pôsobí na území členského štátu alebo finančnej inštitúcie, ktorá pôsobí na území členského štátu, že je jej klientom, alebo

3.zabezpečenie vykonania prvej platby prostredníctvom účtu vedeného na meno klienta v banke alebo v zahraničnej banke pôsobiacej na území členského štátu, ak klient predložil doklad preukazujúci existenciu takéhoto účtu,“.

Navrhuje sa odstrániť vnútorný nesúlad navrhovaného znenia novely, ktorá súčasne počíta s mechanizmom hodnotenia rizík, pričom v prílohe č. 2 zákona sa vypočítavajú viaceré potencionálne rizikové faktory pri zvýšenej starostlivosti. Medzi ne patria napríklad „obchody alebo obchodné vzťahy, kedy klient nie je fyzicky prítomný a bez určitých bezpečnostných opatrení, akým je napríklad elektronický podpis“ alebo „nové produkty a

7

nové obchodné postupy vrátane nových distribučných systémov a používanie nových alebo rozvíjajúcich sa technológií pre nové alebo už existujúce produkty“.

Vzhľadom na to, že dané kategórie obchodov v zmysle navrhovanej úpravy predstavujú iba potenciálne riziko, pričom konečné vyhodnotenie rizika je závislé od posúdenia rizík v zmysle § 10 ods. 4 zákona navrhuje sa odstrániť stav, kedy § 12 ods. 1 explicitne uvádza, že obchody bez fyzickej prítomnosti klienta predstavujú automaticky zvýšené riziko.

11.V čl. I bod 58 znie:

„58. V § 18 ods. 5 sa slovo „ministerstvu“ nahrádza slovami „orgánu dozoru podľa osobitného predpisu44)“.“.

Legislatívno-technická úprava; navrhovanú úpravu v § 29 ods. 4 a 5 je potrebné vykonať v rámci samostatných novelizačných bodov. Z dôvodu vloženia nového odseku 5 v § 29 (bod 83), je potrebné prečíslovanie odsekov v § 29, pričom zmeny je možné vykonať až v takto prečíslovaných odsekoch.

12.V čl. I bode 60 § 18 ods. 12 sa slovo „povinnosti“ nahrádza slovom „povinností“.

Formulačná úprava; plnenie povinností podľa tohto zákona (všetkých) nie je obmedzené zákonom ustanovenou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.

13.V čl. I bode 81 § 27 ods. 1 sa čiarka za slovami „zhabaného majetku“ nahrádza slovom „a“.

Legislatívno-technická úprava.

14.V čl. I sa za bod 82 vkladá nový bod 83, ktorý znie:

„83. V § 29 ods. 4 sa slovo „ministerstvo“ nahrádza slovami „orgán dozoru podľa osobitného predpisu44)“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s legislatívno-technickými úpravami navrhovanými v bode 58; úpravu v § 29 ods. 4 a 5 (bod 58) je potrebné vykonať v rámci samostatných novelizačných bodov. Z dôvodu vloženia nového odseku 5 v § 29 (bod 83), je potrebné prečíslovanie odsekov v § 29, pričom zmeny je možné vykonať až v takto prečíslovaných odsekoch.

15.V čl. I sa za bod 83 vkladá nový bod 84, ktorý znie:

„84. V § 29 ods. 6 sa slovo „ministerstvom“ nahrádza slovami „orgánom dozoru podľa osobitného predpisu44)“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s legislatívno-technickými úpravami navrhovanými v bode 58; úpravu § 29 ods. 4 a 5 (bod 58) je potrebné vykonať v rámci samostatných novelizačných bodov. Z dôvodu vloženia nového odseku 5 v § 29

8

(bod 83), je potrebné prečíslovanie odsekov v § 29, pričom zmeny je možné vykonať až v takto prečíslovaných odsekoch.

16.V čl. I bod 88 sa v § 36a vkladá nový odsek 1, ktorý znie:

„(1) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je povinné zabezpečiť splnenie povinnosti podľa § 8 ods. 6 najneskôr od 1. marca 2019.“.

Doterajšie odseky 1 až 3 sa primerane preznačia.

Ustanovuje sa prechodné obdobie na splnenie novej povinnosti v § 8 ods. 6 vzhľadom na potrebu technicky a finančne zabezpečiť jej plnenie.

17.V čl. I bode 89 § 37 sa na konci pripájajú tieto slová: „a za slovo „prílohe“ sa vkladajú slová „č. 1““.

Legislatívno-technická oprava v súvislosti s vložením novej prílohy č. 2 (č. I, bod 92); právne záväzné akty Európskej únie preberané zákonom sú uvedené v prílohe č. 1.

18.V čl. I bode 91 sa slovo „štvrtým“ nahrádza slovom „piatym“ a slovo „4“ sa nahrádza slovom „5“.

Ide o legislatívno-technickú pripomienku; príloha platného zákona č. 297/2008 Z. z. už štvrtý bod obsahuje.

19.V čl. IV bod 3 znie:

„3. Doterajší odkaz 1a sa označuje ako odkaz 1b a doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 1a sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 1b a doterajší odkaz 1 sa označuje ako odkaz 1c a doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 1c.“.

Legislatívno-technická úprava z dôvodu potreby chronologického preznačenia odkazov 1 a 1a a k nim prislúchajúcich poznámok pod čiarou.

20.V čl. V bode 2 úvodná veta poznámok pod čiarou k odkazom znie: „Poznámky pod čiarou k odkazom 3aa a 3ab znejú:“.

Legislatívno-technická úprava.

21.V čl. VI bode 4 sa odkaz „1a)“ označuje ako odkaz „1aa)“ a úvodná veta poznámok pod čiarou k odkazom znie: „Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 1aa znejú:“.

Legislatívno-technická úprava.

22.V čl. VII bode 1 § 2 ods. 3 poslednej vete sa slovo „predchádzajúcej“ nahrádza slovom „prvej“ a v poslednej vete v bode 1 sa slová „až 7“ nahrádzajú slovami „až 8“ a slová „až 8“ sa nahrádzajú slovami „až 9“.

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s doplnením odseku 8 do § 2 zákonom č. 264/2017 Z. z.

9

23.V čl. VII sa za doterajší bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:

„2. V § 2 ods. 5 a 6 sa slová „odseku 3“ nahrádzajú slovami „odseku 4“.

3. V § 2 ods. 7 sa slová „odseku 5“ nahrádzajú slovami „odseku 6“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Vloženie nových bodov v čl. VII v súvislosti s potrebou preznačenia vnútorných odkazov v § 2 ods. 5, 6 a 7 z dôvodu vloženia nového odseku 3 do § 2 (čl. VII, bod 1).

24.V čl. VIII bode 7 § 7a ods. 3 druhej vete sa slovo „Štatistický“ nahrádza slovom „štatistický“.

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s legislatívnou skratkou zavedenou v § 2 ods. 1 platného zákona.

25.V čl. VIII bode 7 § 7a ods. 4 sa v prvej vete vypúšťajú slová „(ďalej len „finančná spravodajská jednotka“)“ a v druhej vete sa slová „Finančná spravodajská jednotka“ nahrádzajú slovami „Osobitný útvar služby finančnej polície Policajného zboru“.

Vypustenie legislatívnej skratky v § 7a ods. 4 (čl. VIII) z dôvodu jej neopodstatnenosti, vzhľadom na to, že v návrhu zákona sa pojem „Osobitný útvar služby finančnej polície Policajného zboru“ používa len dvakrát, a to v tom istom ustanovení.

26.Za čl. VIII sa vkladá nový čl. IX, ktorý znie:

„Čl. IX

Zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č.566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 2 písmeno v) znie:

„v) osobou fyzická osoba, právnická osoba alebo iné združenia osôb a majetku bez ohľadu na ich právnu subjektivitu.“.

2. V § 2 sa vypúšťa písmeno w).

3. § 3 vrátane nadpisu znie:

㤠3

Autonómne vyhlásenie medzinárodnej sankcie

(1) Vláda Slovenskej republiky vyhlási nariadením vlády medzinárodnú sankciu, ak táto nevyplýva z priamo uplatniteľného predpisu o medzinárodnej sankcii podľa § 2 písm. b) prvého, druhého alebo štvrtého bodu.

(2) Nariadenie vlády podľa odseku 1 obsahuje medzinárodné sankcie proti osobám, ktoré vykonávajú alebo u ktorých je dôvodné podozrenie z vykonávania, podpory alebo financovania terorizmu alebo šírenia zbraní hromadného ničenia.

(3) Sankcia vyhlásená podľa odseku 1 smeruje proti osobe, ktorá ma pobyt alebo sídlo

a) na území Slovenskej republiky, ak sa činnosti podľa odseku 2 dopustila na území Slovenskej republiky v spolupráci, pod vplyvom alebo v prospech osoby, ktorá má pobyt alebo sídlo v zahraničí,

10

b) na území Slovenskej republiky, ak sa činnosti podľa odseku 2 dopustila v zahraničí alebo

c) mimo územia Slovenskej republiky, a ktorej činnosť podľa odseku 2 súvisí s územím Slovenskej republiky alebo slovenskou osobu.“.

4. Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:

„14) Napríklad § 6 až 8, § 11, § 13 až 15, § 17 a 18 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 a § 5 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

5. V § 4 odsek 5 znie:

„(5) Ak vykonávajúci subjekt zistí, alebo má podozrenie, že je u neho evidovaný alebo že sa u neho nachádza majetok sankcionovaných osôb, je bezodkladne povinný zabrániť nakladaniu s majetkom sankcionovanej osoby. Výkon medzinárodnej sankcie je vykonávajúci subjekt povinný bezodkladne ohlásiť vecne príslušnému orgánu štátnej správy.“.

6. § 14 vrátane nadpisu znie:

㤠14

Zaistenie a správa majetku podliehajúcemu medzinárodnej sankcii

(1) Príslušný orgán štátnej správy vydá rozhodnutie o zaistení majetku podliehajúcemu medzinárodnej sankcii na návrh iného príslušného orgánu štátnej správy, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, orgánov činných v trestnom konaní, súdu alebo inej osoby, alebo bez návrhu, ak z vlastnej činnosti nadobudol poznatky o existencii majetku podliehajúcemu medzinárodnej sankcii.

(2) Príslušný orgán štátnej správy informuje Slovenskú informačnú službu24a) a Vojenské spravodajstvo25) o začatí konania o zaistení majetku podliehajúcemu medzinárodnej sankcii.

(3) Pred vydaním rozhodnutia o zaistení majetku podliehajúcemu medzinárodnej sankcii môže príslušný orgán štátnej správy požiadať o vyjadrenie iné príslušné orgány štátnej správy, Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo, orgány činné v trestnom konaní, vykonávajúci subjekt alebo inú osobu, ak existuje dôvodný predpoklad, že tieto osoby disponujú informáciami dôležitými pre predmet konania. Dožiadané subjekty sú povinné podať vyjadrenie v lehote 15 dní; to neplatí, ak príslušný orgán štátnej správy určí kratšiu lehotu, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľa medzinárodnej sankcie podľa § 1 písm. a).

(4) Návrh podľa odseku 1 obsahuje označenie majetku podliehajúcemu medzinárodnej sankcii a označenie medzinárodnej sankcie, ktorej tento majetok podlieha.

(5) Pred vydaním rozhodnutia o zaistení majetku podliehajúcemu medzinárodnej sankcii príslušný orgán štátnej správy môže vydať predbežné opatrenie podľa osobitného predpisu.25a)

(6) Príslušný orgán štátnej správy rozhodne o zaistení majetku, konanie zastaví alebo návrh podľa odseku 1 zamietne bez zbytočného odkladu, ak zistí, že majetok nepodlieha medzinárodnej sankcii.

(7) Okrem náležitostí podľa osobitného predpisu25b) rozhodnutie obsahuje

a)dôvody zaistenia majetku spolu s určením medzinárodnej sankcie, ktorej majetok podlieha,

b)určenie majetku, na ktorý sa zaistenie vzťahuje,

c)dátum začatia zaistenia,

d)dobu, na ktorú sa zaistenie vyhlasuje, ak sa vyhlasuje na dobu určitú,

e)výnimky zo sankčného režimu, ak je tieto možné určiť v čase vydania rozhodnutia o zaistení majetku podliehajúcemu medzinárodnej sankcii,

11

f) určenie subjektu, ktorý bude vykonávať správu zaisteného majetku.

(8) Rozhodnutie o zaistení majetku sa doručuje osobe, ktorej majetok sa zaisťuje, osobe, ktorá návrh na zaistenie podala a iným osobám, ktorých sa rozhodnutie týka. O rozhodnutí o zaistení majetku príslušný orgán štátnej správy informuje Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo.

(9) Osoba, ktorej majetok sa zaisťuje, môže proti rozhodnutiu o zaistení majetku podať opravný prostriedok v súlade s osobitným predpisom.25c) Podanie opravného prostriedku voči tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

(10) Správu zaisteného majetku vykonáva príslušný orgán štátnej správy.

(11) Príslušný orgán štátnej správy je oprávnený na všetky právne úkony, ktoré súvisia so správou zaisteného majetku.

(12) Príslušný orgán štátnej správy je povinný v súvislosti so zaisteným majetkom

a) viesť samostatnú evidenciu zaisteného majetku a vykonávať jeho inventarizáciu,

b) tento majetok hospodárne spravovať a chrániť pred poškodením, znehodnotením, odcudzením alebo zneužitím,

c) použiť výnosy zo správy zaisteného majetku výlučne na hospodárne spravovanie tohto majetku.

(13) Na úhradu nákladov spojených so správou zaisteného majetku sa využijú finančné prostriedky získané používaním, zveľaďovaním alebo prenájmom tohto majetku; to sa nevzťahuje na tovar podľa osobitného predpisu.25d)

(14) Ak je vzhľadom na okolnosti nevyhnutné pre zachovanie hodnoty zaisteného majetku tento majetok predať, finančné prostriedky získané z tohto predaja sú majetkom, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné sankcie a naďalej sú spravované príslušným orgánom štátnej správy.

(15) Ak nie je možné, aby bola správa zaisteného majetku vykonávaná podľa odseku 10, alebo aby bol uplatnený postup podľa odseku 14 príslušným orgánom štátnej správy, môže príslušný orgán štátnej správy v závislosti od druhu a rozsahu vecí a práv, ktoré tvoria zaistený majetok, uzavrieť zmluvu o výkone správy zaisteného majetku s ňou vybranou právnickou osobou podnikajúcou v príslušnom predmete obchodnej činnosti v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte Európskej únie. Obsahom takejto zmluvy je výška odmeny za výkon správy zaisteného majetku, dojednanie o zodpovednosti za škodu spôsobenú na zaistenom majetku počas výkonu jeho správy, rozsah oprávnenia k zastupovaniu pri právnych úkonoch a povinnosť zabezpečiť splnenie povinností podľa odseku 12 písm. a) a b).

(16) Ak pominú dôvody pre zaistenie, príslušný orgán štátnej správy rozhodne o zrušení zaistenia majetku podliehajúcemu medzinárodnej sankcii; na toto konanie sa obdobne použijú odseky 1 až 9.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 24a, 25 až 25d znejú:

„24a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.

25) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.

25a) § 43 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

25b) § 47 zákona č. 71/1967 Z. z. v znení neskorších predpisov.

25c) § 53 a 61 zákona č. 71/1967 Z. z. v znení neskorších predpisov.

12

25d) Zákon č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

7. § 15 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:

„(5) Ministerstvo zahraničných vecí zverejní na svojom webovom sídle odkazy na tieto predpisy o medzinárodnej sankcii:

a) Rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1267/1999,

b) Rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1373/2001,

c) Rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1718/2006,

d) Rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1737/2006.

(6) Ministerstvo zahraničných vecí zverejní na svojom webovom sídle odkazy na následné rezolúcie k predpisom o medzinárodnej sankcii podľa odseku 5 bez zbytočného odkladu po ich prijatí.“.

8. § 16 vrátane nadpisu znie:

㤠16

Zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb

(1) Návrh na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb vyhlásených predpisom o medzinárodnej sankcii podľa § 2 písm. b) prvého a druhého bodu podáva prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí príslušný orgán štátnej správy na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb.

(2) Konanie o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb začína príslušný orgán štátnej správy na návrh iného príslušného orgánu štátnej správy, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, orgánov činných v trestnom konaní alebo inej osoby, alebo bez návrhu, ak z vlastnej činnosti nadobudol poznatky odôvodňujúce začatie konania.

(3) Návrh na začatie konania podľa odseku 2 obsahuje označenie osoby, ktorej zaradenie na zoznam sankcionovaných osôb sa navrhuje, a popis skutočností odôvodňujúcich podozrenie

a)z prípravy, pokusu alebo spáchania trestného činu terorizmu,25e)

b)z existencie iných skutočností ohrozujúcich zabezpečenie, udržanie a obnovu medzinárodného mieru a bezpečnosti, ochranu základných ľudských práv, boj proti terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia a dosiahnutie cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie1) a cieľov Charty Organizácie Spojených národov,2)

c)z existencie priamej alebo nepriamej kontroly alebo vplyvu sankcionovanej osoby na túto osobu alebo

d)z konania osoby v prospech sankcionovanej osoby.

(4) Príslušný orgán štátnej správy je povinný pred vydaním rozhodnutia o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb požiadať o vyjadrenie ministerstvo vnútra, Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“), ministerstvo zahraničných vecí, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“), Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo. Ak ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo obrany, Slovenská informačná služba alebo Vojenské spravodajstvo doručí zamietavé vyjadrenie, príslušný orgán štátnej správy konanie zastaví. Príslušný orgán štátnej správy môže požiadať o vyjadrenie aj iné príslušné orgány štátnej správy, orgány činné v trestnom konaní, vykonávajúci subjekt alebo inú osobu, ak existuje dôvodný predpoklad, že tieto osoby môžu disponovať informáciami dôležitými pre predmet konania. Dožiadané subjekty sú povinné podať vyjadrenie v lehote 15 dní; to neplatí, ak príslušný orgán štátnej správy určí kratšiu lehotu na podanie vyjadrenia, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľa medzinárodnej sankcie podľa § 1 písm. a). Ak ministerstvo vnútra, ministerstvo

13

financií, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo obrany, Slovenská informačná služba alebo Vojenské spravodajstvo do uplynutia určenej lehoty neposkytne zamietavé vyjadrenie, má sa za to, že nemá proti vydaniu rozhodnutia o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb námietky.

(5) Príslušný orgán štátnej správy vydá rozhodnutie v konaní o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb v lehote 30 dní od začatia konania, ak sú dostatočne preukázané skutočnosti podľa odseku 3, inak konanie zastaví. O zastavení konania informuje osobu, ktorá návrh podala, spolu s odôvodnením rozhodnutia.

(6) Okrem náležitostí podľa osobitného predpisu25b) rozhodnutie o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb obsahuje

a)označenie osoby alebo osôb, na ktoré sa rozhodnutie vzťahuje,

b)určenie sankčných opatrení, ktoré sa majú vykonať,

c)dátum, ku ktorému sa navrhuje zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb,

d)dobu, na ktorú sa sankcia vyhlasuje, ak sa vyhlasuje na dobu určitú,

e)výnimky zo sankčného režimu, ak je tieto možné určiť v čase vydania rozhodnutia.

(7) Rozhodnutie o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb príslušný orgán štátnej správy doručí ministerstvu vnútra, ministerstvu financií, ministerstvu zahraničných vecí, ministerstvu obrany, Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu. Rozhodnutie o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb sa nezverejňuje.

(8) Návrh na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb zašle ministerstvo zahraničných vecí príslušnej inštitúcii alebo útvaru Organizácie Spojených národov, Úradu Ombudsmana a mediačných služieb Organizácie Spojených národov alebo príslušnej pracovnej skupine Európskej únie. Návrh podáva vo forme a spôsobom určenými príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov alebo právne záväznými aktmi Európskej únie.

(9) Príslušným orgánom štátnej správy na podanie návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb na základe žiadosti príslušného orgánu iného štátu je ministerstvo zahraničných vecí. Rozhodnutie o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb na základe žiadosti príslušného orgánu iného štátu vydáva príslušný orgán štátnej správy.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 25e znie:

„25e) § 140b Trestného zákona v znení neskorších predpisov.“.

9. Za § 16 sa vkladá § 16a, ktorý znie:

㤠16a

(1) Návrh na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb vyhlásený nariadením vlády Slovenskej republiky podľa § 3 podáva vláde Slovenskej republiky príslušný orgán štátnej správy na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb.

(2) Konanie o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb začína príslušný orgán štátnej správy na návrh iného príslušného orgánu štátnej správy, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, orgánov činných v trestnom konaní alebo inej osoby, alebo bez návrhu, ak z vlastnej činnosti nadobudol poznatky odôvodňujúce začatie konania.

(3) Návrh na začatie konania podľa odseku 2 obsahuje označenie osoby, ktorej zaradenie na zoznam sankcionovaných osôb sa navrhuje a popis skutočností preukazujúcich podozrenie

14

a)z prípravy, pokusu alebo spáchania trestného činu terorizmu, 25e)

b)z vykonávania činnosti ohrozujúcej boj proti terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia,

c)z existencie priamej alebo nepriamej kontroly alebo vplyvu sankcionovanej osoby na túto osobu alebo

d)z konania osoby v prospech sankcionovanej osoby.

(4) Príslušný orgán štátnej správy je povinný pred vydaním rozhodnutia o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb požiadať o vyjadrenie ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo obrany, Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo. Ak ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo obrany, Slovenská informačná služba alebo Vojenské spravodajstvo doručí zamietavé stanovisko, príslušný orgán štátnej správy konanie zastaví. Príslušný orgán štátnej správy môže požiadať o vyjadrenie aj iné príslušné orgány štátnej správy, orgány činné v trestnom konaní, vykonávajúci subjekt alebo inú osobu, ak existuje dôvodný predpoklad, že tieto osoby môžu disponovať informáciami dôležitými pre predmet konania. Dožiadané subjekty sú povinné podať vyjadrenie v lehote 15 dní; to neplatí, ak príslušný orgán štátnej správy určí kratšiu lehotu na podanie vyjadrenia, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľa medzinárodnej sankcie podľa § 1 písm. a). Ak ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo obrany, Slovenská informačná služba alebo Vojenské spravodajstvo do uplynutia určenej lehoty neposkytne zamietavé vyjadrenie, má sa za to, že nemá proti vydaniu rozhodnutia o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb námietky.

(5) Príslušný orgán štátnej správy vydá rozhodnutie v konaní o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb v lehote 30 dní od začatia konania, ak sú dostatočne odôvodnené skutočnosti podľa odseku 3, inak konanie zastaví. O zastavení konania informuje osobu, ktorá návrh podala, spolu s odôvodnením rozhodnutia.

(6) Okrem náležitostí podľa osobitného predpisu25b) rozhodnutie o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb obsahuje

a)označenie osoby alebo osôb, na ktoré sa rozhodnutie vzťahuje,

b)určenie sankčných opatrení, ktoré sa majú vykonať,

c)dátum, ku ktorému sa navrhuje zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb,

d)dobu, na ktorú sa sankcia vyhlasuje, ak sa vyhlasuje na dobu určitú,

e)výnimky zo sankčného režimu, ak je tieto možné určiť v čase vydania rozhodnutia.

(7) Rozhodnutie o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb príslušný orgán štátnej správy doručí ministerstvu vnútra, ministerstvu financií, ministerstvu zahraničných vecí, ministerstvu obrany, Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu. Rozhodnutie o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb sa nezverejňuje.

(8) Príslušným orgánom štátnej správy na podanie návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb na základe žiadosti príslušného orgánu iného štátu je ministerstvo zahraničných vecí. Rozhodnutie o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb na základe žiadosti príslušného orgánu iného štátu vydáva príslušný orgán štátnej správy.“.

10. § 17 vrátane nadpisu znie:

㤠17

Vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb

(1) Návrh na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb vyhlásených predpisom o medzinárodnej sankcii podľa § 2 písm. b) prvého a druhého bodu podáva prostredníctvom

15

ministerstva zahraničných vecí príslušný orgán štátnej správy na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy o podaní návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb.

(2) Konanie o podaní návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb začína príslušný orgán štátnej správy na návrh iného príslušného orgánu štátnej správy, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, orgánov činných v trestnom konaní alebo inej osoby, alebo bez návrhu, ak z vlastnej činnosti nadobudol poznatky odôvodňujúce začatie konania.

(3) Návrh na začatie konania podľa odseku 2 obsahuje označenie osoby, ktorej vyradenie zo zoznamu sankcionovaných osôb sa navrhuje a popis skutočností odôvodňujúcich jej vyradenie, a to najmä ukončenie trvania, alebo neexistenciu dôvodov na zaradenie na zoznam sankcionovaných osôb podľa § 16 ods. 3.

(4) Príslušný orgán štátnej správy je povinný pred vydaním rozhodnutia o podaní návrhu o vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb požiadať o vyjadrenie ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo obrany, Slovenskej informačnej služby a Vojenské spravodajstvo. Ak ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo obrany, Slovenskú informačnú službu alebo Vojenské spravodajstvo doručí zamietavé vyjadrenie, príslušný orgán štátnej správy konanie zastaví. Príslušný orgán štátnej správy môže požiadať o vyjadrenie aj iné príslušné orgány štátnej správy, orgány činné v trestnom konaní, vykonávajúci subjekt alebo inú osobu, ak existuje dôvodný predpoklad, že tieto osoby môžu disponovať informáciami dôležitými pre predmet konania. Dožiadané subjekty sú povinné podať vyjadrenie v lehote 15 dní; to neplatí, ak príslušný orgán štátnej správy určí kratšiu lehotu na podanie vyjadrenia, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľa medzinárodnej sankcie podľa § 1 písm. a). Ak ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo obrany, Slovenská informačná služba alebo Vojenské spravodajstvo do uplynutia určenej lehoty neposkytne zamietavé vyjadrenie, má sa za to, že nemá proti vydaniu rozhodnutia o podaní návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb námietky.

(5) Príslušný orgán štátnej správy vydá rozhodnutie v konaní o podaní návrhu o vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb v lehote 30 dní od začatia konania, ak sú dostatočne odôvodnené skutočnosti podľa odseku 3, inak konanie zastaví. O zastavení konania informuje osobu, ktorá návrh podala spolu s odôvodnením rozhodnutia.

(6) Okrem náležitostí podľa osobitného predpisu25b) rozhodnutie o podaní návrhu na vyradenie osoby obsahuje

a) označenie osoby alebo osôb, na ktoré sa rozhodnutie vzťahuje,

b) dátum, ku ktorému sa navrhuje vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb.

(7) Rozhodnutie o podaní návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb príslušný orgán štátnej správy doručí ministerstvu vnútra, ministerstvu financií, ministerstvu zahraničných vecí, ministerstvu obrany, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, osobe, ktorej vyradenie zo zoznamu sankcionovaných osôb sa navrhuje a osobe, ktorá podala návrh na začatie konania podľa odseku 2. Rozhodnutie o podaní návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb sa nezverejňuje.

(8) Proti rozhodnutiu o podaní návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb môže osoba navrhnutá na vyradenie zo zoznamu sankcionovaných osôb podať opravný prostriedok podľa osobitného predpisu.25c) Podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.

(9) Návrh na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb zašle ministerstvo zahraničných vecí príslušnej inštitúcii alebo útvaru Organizácie Spojených národov, Úradu

16

Ombudsmana a mediačných služieb Organizácie Spojených národov alebo príslušnej pracovnej skupine Európskej únie. Návrh podáva vo forme a spôsobom určenými príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, následnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov alebo právne záväznými aktmi Európskej únie.

(10) Príslušným orgánom štátnej správy na podanie návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb na základe žiadosti príslušného orgánu iného štátu je ministerstvo zahraničných vecí. Rozhodnutie o podaní návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb na základe žiadosti príslušného orgánu iného štátu vydáva príslušný orgán štátnej správy.“.

11. Za § 17 sa vkladá § 17a, ktorý znie:

㤠17a

(1) Návrh na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb vyhlásený nariadením vlády Slovenskej republiky podľa § 3 podáva vláde Slovenskej republiky príslušný orgán štátnej správy na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy o podaní návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb.

(2) Konanie o podaní návrhu o vyradení osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb začína príslušný orgán štátnej správy na návrh iného príslušného orgánu štátnej správy, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, orgánov činných v trestnom konaní alebo inej osoby, alebo bez návrhu, ak z vlastnej činnosti nadobudol poznatky odôvodňujúce začatie konania.

(3) Návrh na začatie konania podľa odseku 2 obsahuje označenie osoby, ktorej vyradenie zo zoznamu sankcionovaných osôb sa navrhuje a popis skutočností odôvodňujúcich vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb, a to najmä ukončenie trvania alebo neexistenciu dôvodov na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb podľa § 16a ods. 3.

(4) Príslušný orgán štátnej správy je povinný pred vydaním rozhodnutia o podaní návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb požiadať o vyjadrenie ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo obrany, Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo. Ak ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo obrany, Slovenská informačná služba alebo Vojenské spravodajstvo doručí zamietavé vyjadrenie, príslušný orgán štátnej správy konanie zastaví. Príslušný orgán štátnej správy môže požiadať o vyjadrenie aj iné príslušné orgány štátnej správy, orgány činné v trestnom konaní, vykonávajúci subjekt alebo inú osobu, ak existuje dôvodný predpoklad, že tieto osoby môžu disponovať informáciami dôležitými pre predmet konania. Dožiadané subjekty sú povinné podať vyjadrenie v lehote 15 dní; to neplatí, ak príslušný orgán štátnej správy určí kratšiu lehotu na podanie vyjadrenia, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľa medzinárodnej sankcie podľa § 1 písm. a). Ak ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo obrany, Slovenská informačná služba alebo Vojenské spravodajstvo do uplynutia určenej lehoty neposkytne zamietavé stanovisko, má sa za to, že nemá proti vydaniu rozhodnutia o podaní návrhu námietky.

(5) Príslušný orgán štátnej správy vydá rozhodnutie v konaní o podaní návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb v lehote 30 dní od začatia konania, ak je dostatočne preukázané, že skutočnosti podľa odseku 3 pominuli, inak konanie zastaví. O zastavení konania informuje osobu, ktorá návrh podala, spolu s odôvodnením rozhodnutia.

(6) Okrem náležitostí podľa osobitného predpisu25b) rozhodnutie o podaní návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb obsahuje

a) označenie osoby alebo osôb, na ktoré sa rozhodnutie vzťahuje,

b) dátum, ku ktorému sa navrhuje vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb.

17

(7) Rozhodnutie o podaní návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb príslušný orgán štátnej správy doručí ministerstvu vnútra, ministerstvu financií, ministerstvu zahraničných vecí, ministerstvu obrany, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, osobe, ktorej vyradenie zo zoznamu sankcionovaných osôb sa navrhuje a osobe, ktorá podala návrh na začatie konania podľa odseku 2. Rozhodnutie o podaní návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb sa nezverejňuje.

(8) Proti rozhodnutiu o podaní návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb môže osoba navrhnutá na vyradenie zo zoznamu sankcionovaných osôb podať opravný prostriedok podľa osobitného predpisu.25c) Podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.

(9) Príslušným orgánom štátnej správy na podanie návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb na základe žiadosti príslušného orgánu iného štátu je ministerstvo zahraničných vecí. Rozhodnutie o podaní návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb na základe žiadosti príslušného orgánu iného štátu vydáva príslušný orgán štátnej správy.“.

12. § 18 vrátane nadpisu znie:

㤠18

Práva a povinnosti osoby zaradenejna zoznam sankcionovaných osôb

(1) Osoba zaradená na zoznam sankcionovaných osôb je povinná strpieť výkon sankčných opatrení.

(2) Osoba zaradená na zoznam sankcionovaných osôb, ktorá namieta svoje zaradenie na zoznam sankcionovaných osôb, môže podať návrh na začatie konania o vyradení osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb podľa § 17 ods. 2 alebo § 17a ods. 2.

(3) Osoba zaradená na zoznam sankcionovaných osôb, ktorá namieta svoje zaradenie na zoznam sankcionovaných osôb podľa predpisov o medzinárodnej sankcii podľa § 2 písm. b) prvého a druhého bodu, môže požiadať o vyradenie zo zoznamu sankcionovaných osôb výbory Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, Úrad Ombudsmana a mediačných služieb Organizácie Spojených národov alebo príslušnú pracovnú skupinu Európskej únie.

(4) Ak sa preukáže, že osoba, voči ktorej boli vykonané sankčné opatrenia, nie je osobou uvedenou na zozname sankcionovaných osôb vydanom predpisom o medzinárodnej sankcii, alebo pominú dôvody pre jej zaradenie na zoznam sankcionovaných osôb, príslušný orgán štátnej správy po preverení týchto skutočností bezodkladne prijme náležité opatrenia na účely vyradenia osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb podľa § 17 alebo § 17a a úplného sprístupnenia jej zaisteného majetku podľa § 14.“.

13. V § 20 ods. 2 písmeno h) znie:

„h) Slovenskej informačnej službe 24a) a Vojenskému spravodajstvu25) pri poskytnutí informácií významných pre plnenie ich úloh,“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 34 sa vypúšťa.

14. V § 21 ods. 6 sa slová „Ministerstvo financií Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „ministerstvo financií“.

18

15. § 24 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

„(3) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis24) s odchýlkami ustanovenými týmto zákonom.

(4) V konaní o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb podľa § 16 a 16a osoba, ktorej zaradenie na zoznam sankcionovaných osôb sa navrhuje, nie je účastníkom konania.“.“.

Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.

Body 1 a 2

Navrhované znenie rozširuje definíciu pojmu osoba pre potreby zákona tak, aby bol prehľadný, zrozumiteľný a ľahšie určiteľný okruh subjektov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona v oblasti zaistenia majetku, a v procese zaradenia a vyradenia na a zo sankčných zoznamov v novo navrhovaných zneniach § 3 a § 16 až 17a. Osobou je pre potreby zákona fyzická osoba a právnická osoba, avšak môže ňou byť pre potreby vykonávania medzinárodnej sankcie aj združenie majetku alebo osôb, bez ohľadu na ich právnu subjektivitu. Definície bolo potrebné doplniť tak, aby boli postihnuté všetky subjekty, napríklad aj združenia majetku alebo osôb bez právnej subjektivity. V návrhu bude týmto zahrnutá širšia skupina subjektov, voči ktorým sa bude uplatňovať zákon, pričom bude zahŕňať aj tie subjekty, ktoré nie sú v slovenskom právnom poriadku zadefinované (napr. trusty).

Bod 3

Navrhovanou úpravou sa bližšie definuje obsah nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktoré tvorí súčasť systému predpisov na vyhlásenie medzinárodnej sankcie podľa zákona. Ustanovenie spresňuje, že sankcia vyhlásená prostredníctvom nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorá je považovaná za autonómne vyhlásenú medzinárodnú sankciu, môže okrem občanov štátov mimo Európskej únie obsahovať aj občanov členských štátov Európskej únie a samotných občanov Slovenskej republiky, ak sú podozriví z vykonávania činností smerujúcich k páchaniu, podpore alebo financovaniu terorizmu, alebo šíreniu zbraní hromadného ničenia. Navrhovaná zmena vychádza z identifikovaných nedostatkov právnej úpravy Slovenskej republiky v oblasti boja proti financovaniu terorizmu zo strany Výboru Rady Európy MONEYVAL. Ten Slovenskej republike vyčítal neexistenciu autonómneho mechanizmu na vyhlásenie medzinárodných sankcií z vlastnej iniciatívy ako aj na žiadosť tretej krajiny. Hoci doteraz platná úprava obsahovala možnosť vyhlásenia sankcie prostredníctvom nariadenia vlády Slovenskej republiky, výbor považoval takúto úpravu, bez bližšej špecifikácie obsahu, za nedostatočnú.

19

Bod 4

Navrhovaná zmena poznámky pod čiarou súvisí s precizovaním súčasného textu zákona v záujme lepšej zrozumiteľnosti pri aplikácii v procese spolupráce s kompetentnými orgánmi členskej krajiny Európskej únie alebo s kompetentnými orgánmi tretích krajín pri zaraďovaní a vyraďovaní osôb na a zo zoznamov sankcionovaných osôb.

Bod 5

Navrhovaná úprava nového znenia § 4 ods. 5 reaguje na novú úpravu § 14, v ktorom sa zavádza nový postup pre zaistenie majetku podliehajúcemu medzinárodnej sankcii, pričom rozhodnutie o zaistení vydáva príslušný orgán štátnej správy. Vykonávajúci subjekt teda podľa nového znenia § 4 ods. 5 priamo nezaisťuje majetok, ale je povinný zabrániť nakladaniu s majetkom podliehajúcim medzinárodnej sankcii tak, aby nedošlo k zmareniu výkonu medzinárodnej sankcie a zároveň oznámiť bezodkladne príslušnému orgánu, že majetok podliehajúci medzinárodnej sankcii identifikoval, alebo má podozrenie že sa jedná o takýto majetok.

Bod 6

Navrhovaná úprava vytvára rámec pre zaistenie a správu majetku v procese vykonávania medzinárodných sankcií. Zakotvuje potrebu rozhodnutia príslušného orgánu o zaistení majetku ako základného predpokladu na následnú správu zaisteného majetku, ktorú bude vykonávať príslušný orgán štátnej správy.

Ustanovuje sa zodpovednosť ústredných orgánov štátnej správy a iných osôb v procese zaistenia a správy majetku. Ustanovenie ďalej spresňuje niektoré procesné náležitosti rozhodnutia o zaistení majetku pre zabezpečenie vyššej právnej istoty v konaní zasahujúcom do výkonu vlastníckych práv osôb.

Bod 7

Návrh znenia obsahuje riešenie jednej z ďalších požiadaviek Výboru Rady Európy MONEYVAL na zosúladenie slovenského právneho poriadku s praxou a princípmi boja proti terorizmu, a to zrýchlením sprístupnenia informácií o prijatí medzinárodných sankcií na pôde Organizácie Spojených národov. Tie je, ako zdroje medzinárodných sankcií podľa § 2 zákona, potrebné bez zbytočného odkladu sprístupniť osobám povinným plniť povinnosti pri výkone medzinárodných sankcií tak, aby sa predišlo zmareniu ich cieľa.

Body 8 až 11

V navrhovanej úprave nového znenia ustanovení sa spresňuje proces zaraďovania a vyraďovania osoby na a zo zoznamu sankcionovaných osôb, a to jednak vo vzťahu k zoznamom sankcionovaných osôb prijatých Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov

20

a rovnako aj špecializovanými pracovnými skupinami Európskej únie. Toto ustanovenie taktiež zavádza autonómny proces zaraďovania a vyraďovania osôb na a zo zoznamu sankcionovaných osôb vyhlásený nariadením vlády Slovenskej republiky. Tým by sa mala dosiahnuť prehľadnosť celého postupu zaradenia, resp. vyradenia osoby na a zo zoznamu sankcionovaných osôb. Predmetná zmena bola nevyhnutná z dôvodu dosiahnutia úplného súladu s odporúčaním FAFT SR III, ktoré sa týka zmrazenia zabavenia finančných prostriedkov a aktív teroristov, v rámci ktorého je stanovená aj povinnosť zaraďovania a vyraďovania sankcionovaných osôb na a zo zoznamov sankcionovaných osôb. Po odstránení tohto nedostatku bude SR vyňatá zo sprísneného režimu výboru MONEYVAL.

Navrhovaná zmena tiež prispieva k zvýšeniu ochrany individuálnych práv občanov Slovenskej republiky a spoločností usadených a vykonávajúcich podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky pri procese vyhlásenia medzinárodnej sankcie.

Bod 12

Navrhovaná zmena súvisí s potrebou posilnenia ochrany práv osôb, ak namietajú ich zaradenie na zoznamy sankcionovaných osôb, a to ak o zaradení rozhodol príslušný orgán štátnej správy Slovenskej republiky alebo medzinárodná inštitúcia. Rovnako ustanovenie rieši aj povinnosť príslušných orgánov bez zbytočného odkladu zrušiť zaistenie majetku osoby, ak je preukázané, že sa na ňu už viac nevzťahujú medzinárodné sankcie.

Bod 13

Navrhovaná úprava rozširuje okruh subjektov, ktoré sa môžu dožadovať prístupu k informáciám podľa zákona, o Vojenské spravodajstvo, ak sa jedná o informácie významné pre plnenie jeho úloh.

Bod 14

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu textu.

Bod 15

Účelom doplnenia navrhovaných ustanovení je úprava odchýlok v správnom konaní v procese prijímania rozhodnutí pri vykonávaní medzinárodných sankcií. Je žiadúce, aby osoba ktorej zaradenie na zoznam sankcionovaných osôb sa navrhuje nebola účastníkom konania o zaradenie na tento zoznam, pretože predčasné zverejnenie úmyslu zaradiť osobu na sankčný zoznam môže spôsobiť zmarenie cieľa medzinárodnej sankcie, ako aj priamo ohroziť život, zdravie a majetok občanov Slovenskej republiky.

Ochrana práv osôb, ktoré boli zaradené na zoznam sankcionovaných osôb je zabezpečená možnosťou takejto osoby podať návrh na začatie konania o vyradení osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb, v ktorom má postavenie účastníka konania. Tento mechanizmus zabezpečuje

21

ochranu práv osoby zaradenej na zoznam sankcionovaných osôb, pri súčasnom zabezpečení vykonateľnosti sankčných režimov, či už medzinárodných alebo autonómnych sankcií, ktoré smerujú proti osobám podozrivým z jedných z najzávažnejších trestných činov a protispoločenských konaní, ktorým sú najmä terorizmus a vykonávanie teroristických útokov.

Novo vložený článok IX nadobúda účinnosť 15. marca 2018, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.

27.V čl. IX sa slová „1. marca“ nahrádzajú slovami „15. marca“ a súčasne v čl. I bode 88 v nadpise § 36a sa slová „1. marca“ nahrádzajú slovami „15. marca“ a v texte ustanovenia sa slová „1. marca“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „15. marca“ v príslušnom tvare, slová „30. apríla“ sa nahrádzajú slovami „15. mája“ a slová „28. februára“ sa nahrádzajú slovami „14. marca“.

Z hľadiska trvania legislatívneho procesu v Národnej rade Slovenskej republiky, ako aj 15 dňovej lehoty pre prezidenta Slovenskej republiky ustanovenej Ústavou Slovenskej republiky, je potrebné upraviť dátum nadobudnutia účinnosti zákona [čl. 102 ods. 1 písm. o)] a v dôsledku toho aj lehoty v prechodných ustanoveniach.