DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Mihál a Miroslav Beblavý
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v primárnom práve Európskej únie,
b) nie je upravená v sekundárnom práve Európskej únie,
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3. Sociálne vplyvy
X
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
X
– sociálnu exklúziu,
X
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
A.3. Poznámky
Podľa návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtového výhľadu na roky 2019 a 2020, tak ako bol prerokovaný na 23. schôdzi NRSR sa predpokladá, že z celkového počtu poistencov v Sociálnej poisťovni je 193 785 samostatne zárobkovo činných osôb. Pre rok 2019 sa predpokladá príjem od SZČO vo výške 386 195 tis. eur. To znamená sumu 1993 eur za rok 2019 v priemere od jednej SZČO. Podľa informácie, ktorú zverejnilo Ústredie Sociálnej poisťovne dňa 12.12.2017 na webovej stránke www.socpoist.sk, v prvých desiatich mesiacoch roka 2017 podiel SZČO, ktorí platia minimálne poistné je 72,18 %. Možno teda predpokladať, že počet SZČO, ktorých sa pozitívne dotkne zníženie minimálneho poistného, bude najviac 72,18% z 193 785 osôb, čo je 139 874 osôb. Pri rozdiele (znížení) minimálneho poistného najviac o sumu 756 eur ročne to znamená pokles príjmov Sociálnej poisťovne v roku 2019 o sumu najviac 106 mil. eur ročne.
Na druhej strane, zníženie hranice pre vznik povinného poistenia na približne 3420 eur ročne (povinne poistená v Sociálnej poisťovni bude od 1.7.2019/1.10.2019 taká SZČO, ktorej príjem z podnikania za rok 2018 bude vyšší ako 3420 eur) bude znamenať vyšší počet SZČO, ktorí budú povinní platiť poistné na sociálne poistenie a teda i vyššie príjmy Sociálnej poisťovne. Počet týchto osôb nevieme z verejne dostupných údajov zistiť ale možno predpokladať, že ich bude najmenej 30 000. To by znamenalo nárast príjmov Sociálnej poisťovne o 34 mil. eur ročne.
Zníženie vymeriavacieho základu so sebou prináša nižšie výdavky Sociálnej dávky na krátkodobé dávky zo sociálneho poistenia, čo dávky z nemocenského poistenia. Z návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne vyplýva, že na príjmoch Sociálnej poisťovne z poistného na
nemocenské poistenie tvorí podiel SZČO približne jednu dvanástinu. Preto možno predpokladať že je podobne je to aj pri výdavkoch a tak výdavky Sociálnej poisťovne na dávky z nemocenského poistenia určené pre SZČO rozpočtované podľa súčasného správneho stavu na približne 53 mil. eur ročne. Pri navrhovanom poklese príjmov z vybraného poistného od SYČO približne o štvrtinu to potom bude znamenať pokles výdavkov na dávky z nemocenského poistenia rovnako o štvrtinu, teda o 13 mil. eur ročne.
Uvedený návrh tak pre rozpočet Sociálnej poisťovne bude znamenať ročný pokles príjmov najviac o približne 72 mil. eur a pokles výdavkov o približne 13 mil. eur. Celkovo sa bilancia Sociálnej poisťovne zhorší najviac o 59 mil. eur ročne. Pokles príjmov bude možné nahradiť z rozpočtových priorít vlády Slovenskej republiky.
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Bezpredmetné