Dôvodová správaA.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Viera Dubačová, Simona Petrík a Miroslav Beblavý.
Cieľom návrhu zákona je zabrániť možnej koncentrácii moci v médiách. Právna úprava už dnes zakazuje tzv. krížové vlastníctvo médií (napr. desiata časť zákona č. 308/2000 Z. z. –„Pluralita informácií a priehľadnosť majetkových a personálnych vzťahov vo vysielaní), príklady z aplikačnej praxe však ukazujú na jej obchádzanie. Dôvodom je predovšetkým nedostatočné znenie právnej úpravy, ktorá nepredpokladá úplné odkrytie vlastníckej štruktúry médií.
Aktualizačným momentom pre podanie návrhu zákona boli zverejnené informácie o možnom vstupe finančných skupín s vlastníctvom printových médií do priestoru významných stredoeurópskych mediálnych staníc. Práve nedostatočné znenie právnej úpravy by tento vstup umožnil - so všetkými z toho vyplývajúcimi rizikami, najmä vo vzťahu k politickým právam a slobodám, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky, ako aj príslušné medzinárodné zmluvy.
Návrh zákona preto počíta so zápisom elektronických a najväčších printových médií do registra partnerov verejného sektora, fungujúceho na základe zákona č. 315/2016 Z. z., ktorý bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky ešte v októbri 2016 hlasmi 121 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Tým dôjde k identifikácii konečných užívateľov výhod pri jednotlivých právnických osobách a k odhaleniu ich skutočných vlastníkov. Kontrola krížového zákazu orgánmi verejnej moci by tak nemohla naraziť na spleť vlastníckych štruktúr, z ktorých by nebolo jasné, či k porušeniu krížového zákazu dochádza, alebo nie.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časťK bodu 1
Do paragrafu upravujúceho vymedzenie pojmov sa dopĺňa odkaz na definíciu konečného užívateľa výhod tak, ako to robí zákon č. 315/2016 Z. z. vo svojom § 2 ods. 1 písm. c).
K bodu 2
Do desiatej časti zákona upravujúcej „Pluralitu informácií a priehľadnosť majetkových a personálnych vzťahov vo vysielaní“ sa vkladá ustanovenie, podľa ktorého konečný užívateľ výhod pri vysielateľovi rozhlasovej programovej služby alebo vysielateľovi televíznej programovej služby nebude môcť byť konečným užívateľom výhod aj pri vydavateľovi celoštátnej periodickej tlače, čím sa krížový zákaz médií precizuje v súlade s účelom dnešného zákona.
K bodom 3 a 4
Navrhuje sa, aby mal vysielateľ povinnosť súčinnosti vo vzťahu k Rade pre vysielanie a retransmisiu v prípade potreby preukázania plnenia obmedzení pri konečnom užívateľovi výhod. Pri eventuálnom nesplnení zákonných obmedzení určí rada vysielateľovi primeranú lehotu na nápravu. Ak náprava v lehote nenastane, rada vysielateľovi odníme licenciu.
K bodu 5
Podľa dnešného znenia zákona možno udeliť právnickej osobe licenciu, ak má právnu formu obchodnej spoločnosti, má sídlo na území Slovenskej republiky alebo má na území Slovenskej republiky umiestnenú organizačnú zložku svojho podniku a je zapísaná do obchodného registra. K podmienke zápisu do obchodného registra sa dopĺňa aj podmienka zápisu do registra partnerov verejného sektora.
K bodu 6
V súlade s podmienkou zápisu do registra partnerov verejného sektora sa dopĺňa nový doklad k žiadosti o licenciu, ktorým bude výpis z registra partnerov verejného sektora.
K bodu 7
Platné a účinné znenie zákona č. 308/200 Z. z. predpokladá zánik licencie okrem iného aj v prípade, že uplynie 60 dní odo dňa, keď mal vysielateľ s licenciou podať návrh na zápis do obchodného registra, a neurobil tak. Rovnaký režim sa navrhuje aj pri nesplnení podmienky zápisu do registra partnerov verejného sektora.
K bodu 8
Prechodnými ustanoveniami sa poskytuje dostatočný časový priestor (šesť mesiacov) pre zápis do registra partnerov verejného sektora vo vzťahu k právnickým osobám s už udelenou licenciou.
K Čl. IIK bodu 1
Podľa platného a účinného znenia zákona č. 220/2007 Z. z. možno udeliť licenciu na digitálne vysielanie žiadateľovi – právnickej osobe vtedy, ak má na území Slovenskej republiky sídlo alebo umiestnenú organizačnú zložku svojho podniku a je obchodnou spoločnosťou zapísanou do obchodného registra. K povinnosti zápisu do obchodného registra sa dopĺňa aj povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora.
K bodu 2
Už v súčasnosti je potrebné priložiť k žiadosti o udelenie licencie na digitálne vysielanie výpis z obchodného registra, ak je žiadateľom právnická osoba. K tejto povinnosti sa dopĺňa aj povinnosť priložiť výpis z registra partnerov verejného sektora.
K bodu 3
Navrhuje sa, aby novoustanovenú povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora nemal verejnoprávny vysielateľ, pri ktorom by bol zápis nadbytočný.
K bodu 4
Jednou z príčin zániku licencie na digitálne vysielanie je už v súčasnosti uplynutie 60 dní odo dňa, v ktorom mal vysielateľ podať návrh na zápis činnosti do obchodného registra a neurobil tak. Rovnaký režim sa navrhuje aj pri registri partnerov verejného sektora.
K bodu 5
Ide o precizovanie krížového zákazu vlastníctva médií tak, ako sa navrhuje pri Čl. I bode 2.
K bodom 6 a 7
Navrhuje sa, aby mal vysielateľ povinnosť súčinnosti vo vzťahu k Rade pre vysielanie a retransmisiu v prípade potreby preukázania plnenia obmedzení pri konečnom užívateľovi výhod. Pri eventuálnom nesplnení zákonných obmedzení určí rada vysielateľovi primeranú lehotu na nápravu. Ak náprava v lehote nenastane, rada vysielateľovi odníme licenciu na digitálne vysielanie.
K bodu 8
Prechodnými ustanoveniami sa poskytuje dostatočný časový priestor (šesť mesiacov) pre zápis do registra partnerov verejného sektora vo vzťahu k právnickým osobám s už udelenou licenciou.
Navrhuje sa povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora aj pre vydavateľov periodickej tlače. Túto povinnosť však budú mať len vydavatelia, pri ktorých sa to vzhľadom
na šírku mediálneho zásahu javí ako nevyhnutné (t. j. vydavatelia, ktorí dosiahnu ročný obrat 1 000 000 eur a viac).Stanovuje sa účinnosť zákona s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu a na primeranú legisvakačnú dobu. Účinnosť však bude delená, a to s ohľadom na špecifikum Čl. III.