1
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
4 doplnkové dôchodkové spoločnosti – DDS
Pozn.: Jednotlivé DDS by spĺňali kritériá pre malé a stredné podniky (MSP) ako samostatné podnikateľské subjekty. V súlade s odporúčaním Európskej komisie 2003/361/EC sa však pre potreby analýzy vybraných vplyvov posudzujú kritériá MSP vrátane počtu zamestnancov a obratu akcionárov DDS. Z tohto dôvodu bude mať legislatívna úprava vplyv len na veľké podniky.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Informácia o začatí konzultácií s podnikateľským prostredím bola zverejnená v dňoch 24. augusta 2017 8. septembra 2017. O konzultácie v súvislosti so zverejnenou informáciou neprejavil záujem žiadny subjekt.
Pri príprave predloženého vládneho návrhu zákona boli s cieľom konzultácie oslovené priamo doplnkové dôchodkové spoločnosti.
Zástupcovia podnikateľského prostredia z Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností (ADDS) sa stretli na pôde Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „ministerstvo“) dňa 14.7.2017 za účelom konzultácií k obsahu pripravovanej novely zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (novela zákona).
Ministerstvo na stretnutí zástupcov ADDS informovalo o obsahu novely zákona:
transpozícia smernice EP a Rady 2014/50/EÚ o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov medzi členskými štátmi zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv (ďalej len „smernica 2014/50/EÚ“),
transpozícia smernice EP a Rady (EÚ) 2016/2341 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a o dohľade nad nimi (ďalej len „smernica IORP II“) a
zavedenie novej dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, ktorá umožní účastníkom tohto systému odísť skôr z pracovného trhu a financovať svoje životné náklady súkromnými prostriedkami z osobného účtu, tzv. preddôchodok.
zrušenie povinnosti uzatvoriť účastnícku zmluvu zamestnancom, ktorý vykonáva rizikovú prácu (zamestnávateľ bude prispievať automaticky) spolu so zrušením daňovo-odvodového zaťaženia pri príspevkoch zamestnávateľa platených za rizikára (daň z príjmov a poistné na zdravotné poistenie)
ďalšie zmeny právnej úpravy doplnkového dôchodkového sporenia na základe podnetov z aplikačnej praxe.
Predmetom rokovania boli aj podnety ADDS na zmenu vládneho návrhu zákona.
Ministerstvo a zástupcovia ADDS sa dohodli na spolupráci pri príprave novely zákona, ako aj pri kvantifikácií vplyvov na podnikateľské prostredie.
2
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
U niektorých zamestnávateľov s uzavretými účastníckymi zmluvami môže dôjsť k zvýšeniu priamych
finančných nákladov. Kým pri aktuálne platnom legislatívnom nastavení si zamestnávateľ mohol dohodnúť
v kolektívnej zmluve obdobie od vzniku zamestnania, počas ktorého nemusel platiť príspevky (ďalej len „čakacie obdobie“) bez obmedzení, po schválení novely zákona dĺžka čakacieho obdobia nebude môcť presiahnuť 1 rok. Toto obmedzenie dĺžky čakacieho obdobia môže spôsobiť dodatočné náklady zamestnávateľom spojené s povinnosťou platiť príspevky na DDS za svojich zamestnancov. Vzhľadom k tomu, že ministerstvo nedisponuje údajmi o zamestnávateľských zmluvách, nevieme odhadnúť koľkých zamestnávateľov a v akej miere sa táto úprava dotkne. Podľa informácií poskytnutých na rozporových konaniach zo strany KOZ a ADDS by predmetná úprava čakacieho obdobia nemala zamestnávateľov signifikantne ovplyvniť, vzhľadom na to, ako dnes podmienky v zamestnávateľských zmluvách definované. Zamestnávatelia majú taktiež možnosť bližšie špecifikovať podmienky zamestnávateľských zmlúv, na základe ktorých budú platiť príspevky za svojich zamestnancov, prípadne môžu zamestnávatelia svoje zmluvy úplne zrušiť. Pozn.: Čakacie obdobie bolo v novele upravené z dôvodu požiadaviek smernice o portabilite (Smernica EP a Rady 2014/50/EÚ) a po rozporových konaniach skrátené na 1 rok na základe zásadnej pripomienky KOZ.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Novelou zákona vznikajú nové nepriame finančné náklady na strane doplnkových dôchodkových spoločností.
Náklady na zmenu informačného systému z dôvodu:
rozšírenia informačných povinností: cca 302 tis. eur
úpravy klientského portálu: cca 37 tis. eur
implementácia týkajúca sa zmeny v prevode cezhraničných fondov: cca 80 tis. eur
Náklady súvisiace so zamestnávaním :
Personálne náklady súvisiace s vytvorením nových pracovných pozícií, resp. rozšírením pracovnej náplne zamestnancov cca 150 tis. eur ročne
Uvedené sumy odhadmi doplnkových dôchodkových spoločností na základe reálnych nákladov podobných zmien realizovaných v minulosti. V prípade, že zmeny vyplývajúce z novely zákona nebolo možné prirovnať k minulým zmenám, sú uvedené čísla expertnými odhadmi doplnkových dôchodkových spoločností.
Sumy sú uvádzané za celé odvetvie – t.j. ide o súhrnný údaj za všetky štyri doplnkové dôchodkové spoločnosti.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Novelou zákona vznikajú nové administratívne náklady na strane doplnkových dôchodkových spoločností.
Náklady súvisiace s informačnou povinnosťou voči účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia:
cca 15 000 eur ročne
Uvedené sumy odhadmi doplnkových dôchodkových spoločností na základe reálnych nákladov podobných zmien realizovaných v minulosti. V prípade, že zmeny vyplývajúce z novely zákona nebolo možné prirovnať k minulým zmenám sú uvedené čísla expertnými odhadmi doplnkových dôchodkových spoločností.
3
Sumy sú uvádzané za celé odvetvie – t.j. ide o súhrnný údaj za všetky štyri doplnkové dôchodkové spoločnosti.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady – jednorazové
105 tis. eur
419 tis. eur
Nepriame finančné náklady – ročne
38 tis. eur
150 tis. eur
Administratívne náklady – ročne
4 tis. eur
15 tis. eur
Celkové náklady regulácie – jednorazové
105 tis. eur
419 tis. eur
Celkové náklady regulácie – ročne
41 tis. eur
165 tis. eur
Ide o pozitívne dopady uvedené v časti 3.3.1. bod A).
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Novela zákona nebude mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Novela zákona nebude mať vplyv na inovácie.