Dôvodová správa
I.Všeobecná časť
Poslanci za stranu Kotleba Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Ján Kecskés a Martin Kotleba predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť používanie štátnej hymny Slovenskej republiky v Národnej rade Slovenskej republiky. Toto používanie hymny v orgáne, ktorý predstavuje jediný ústavodarný a zákonodarný orgán na Slovensku má zdôrazniť v spoločnosti kľúčový význam štátnej suverenity, ktorú reprezentujú práve štátne symboly.
Štátna hymna pieseň Nad Tatrou sa blýska je jedným zo štátnych symbolov Slovenskej republiky. Jej význam je o to väčší, že jej postavenie je zakotvené priamo v čl. 9 ods. 4 Ústavy SR. Toto postavenie by ale nemalo byť len symbolické a formálne, ale malo by sa primerane premietnuť do reálneho politického a spoločenského života. Obzvlášť do života najvyšších štátnych orgánov, akým je aj Národná rada Slovenskej republiky.
V súčasnosti sme svedkami veľmi ľahostajného prístupu verejných inštitúcií, obzvlášť prezidenta, vlády a parlamentu Slovenskej republiky, k slovenským národným dejinám a symbolom. od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 u nás masívne používané cudzie symboly vo verejných inštitúciách, na mnohých miestach dokonca rovnocenne so štátnymi symbolmi SR.
Táto degradácia našich štátnych symbolov je zjavným výrazom postupného, čoraz väčšieho obmedzovania suverenity Slovenskej republiky. Hoci je nepochybné, že práve štátna suverenita je pre prežitie a prosperitu národa kľúčová, jej význam je neustále spochybňovaný. Namiesto slovenskej nezávislosti, samostatnosti a sebestačnosti sa čoraz viac presadzuje myšlienka európskej integrácie a federalizácie, spojená v konečnom dôsledku s úplnou likvidáciou štátnej suverenity Slovenskej republiky. Tento proces zašiel dokonca tak ďaleko, že najvyšší ústavní činitelia otvore hovoria o tom, že naša republika musí byť súčasťou tzv. jadra Európskej únie, čo v praxi znamená byť súčasťou formujúcich sa Spojených štátov Európskych, ako federálneho štátu, v ktorom viac nebudú existovať nezávislé európske štáty. Namiesto nich bude v spoločnosti o všetkom zásadnom rozhodovať výlučne cudzia moc.
V tejto situácii je mimoriadne potrebné zachovať používanie štátnych symbolov v praxi, ako výraz štátnej suverenity a trvalú pripomienku významu nezávislej Slovenskej republiky pre celú slovenskú spoločnosť.
Jedným zo spôsobov ako vrátiť význam štátnych symbolov do spoločenského života je aj zavedenie používania štátnej hymny Slovenskej republiky na začiatku každej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, čo doteraz absentovalo. Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší štátny orgán sa tak stane vzorom a príkladom aj pre ostatné štátne a verejné inštitúcie a ukáže slovenským občanom aj zahraničiu, že politická nezávislosť Slovenska od akejkoľvek cudzej moci je jej prioritou a najvyšším národným záujmom.
Používanie štátnej hymny Slovenskej republiky na začiatku rokovania zastupiteľských orgánov pritom nie je u nás nič neobvyklé. Takýto spôsob prejavu úcty k štátnym symbolom je celkom bežný napríklad na Zastupiteľstve Banskobystrického samosprávneho kraja.
II.Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Zavádza sa používanie štátnej hymny Slovenskej republiky v rokovacej sále ihneď po otvorení každej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. II
Navrhuje sa účinnosť zákona pätnástym dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov.