DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO).
Návrh zákona patrí medzi legislatívne návrhy prorodinnej politiky OĽANO, ktorý je zameraný na razantnejšiu podporu odstraňovania ekonomických bariér k rodičovstvu a ovplyvňovania reprodukčného správania obyvateľstva. Obyvateľstvo starne, rodí sa málo detí a pokiaľ sa nevytvorí propopulačná spoločenská klíma, tento vývoj bude onedlho nezvratný.
Z Prognózy populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060 vyplýva, že plodnosť okolo roku 2020 bude iba 1,47 dieťaťa na ženu. Vzhľadom na špecifickosť súčasnej situácie síce do roku 2020 nie je možné predpokladať dramatický nárast plodnosti, no po tomto horizonte by mladšie generácie v priaznivých podmienkach mohli prispieť k dynamickejšiemu rastu hodnôt úhrnnej plodnosti. Starnutie obyvateľstva bude počas celého prognózovaného obdobia nezvratné a hlavne v období 2020 2040 veľmi intenzívne. Slovensko sa stane spolu s Poľskom najstaršou krajinou a zaradí sa medzi najstaršie krajiny na svete (Eurostat, OSN). Na budúci vývoj počtu a štruktúry obyvateľstva bude mať rozhodujúci vplyv vývoj plodnosti a migrácie. Nakoľko zmiernenie úbytku a starnutia obyvateľstva patrí medzi strategické spoločenské ciele, musí spoločnosť prispieť k ich realizácii. To znamená, že štát by mal podporiť zvyšovanie pôrodnosti. Aj keď je známe, že reprodukčné a rodinné správanie obyvateľstva možno ovplyvniť len v obmedzenej miere a účinnosť opatrení nemusí by vysoká, štát by na túto možnosť určite nemal rezignovať. Práve naopak.
Viaceré európske krajiny prijali opatrenia na zvrátenie nepriaznivého populačného vývoja. Je isté, že vždy ide o realizáciu súboru opatrení a jedným z nich je aj zavedenie progresívneho daňového bonusu, teda progresívneho daňového zvýhodnenia, ktoré sa poskytuje daňovníkovi vyživujúcemu dieťa a žijúcemu s ním v domácnosti formou zníženia dane z príjmov, resp. preddavkov na daň, ktorú by inak daňovník musel zaplatiť. V porovnaní s krajinami V4, iba Slovensko v súčasnosti daňový bonus rovnaký v sume 21,56 eur mesačne na každé dieťa (ročne vo výške 258,72 eur). Tým, že suma životného minima sa od 1. júla 2017 zvýšila o 0,7%, daňový bonus sa v roku 2018 zvýšil o 1,8 eur oproti rokom 2013-2017.
Podľa vzoru krajín V4 sa navrhuje, aby bol daňový bonus „odstupňovaný“ v závislosti od toho, či daňovník jedno dieťa, dve deti alebo tri a viac detí za podmienky, že s ním žijú v spoločnej domácnosti. Konkrétne vyjadrené v číslach by to znamenalo, že ak by v roku 2019 bola výška životného minima rovnaká ako v roku 2018,
daňovník by si mohol uplatniť daňový bonus vo výške 21,56 eur na prvé dieťa, 43,12 eur na druhé dieťa a 64,68 eur na tretie a každé ďalšie dieťa mesačne, t. j. pri troch deťoch by si daňovník mohol znížiť daň z príjmov o ďalších 64,68 eur mesačne, resp. 776,16 eur ročne.
Toto opatrenie sa navrhuje v čase, keď vláda deklaruje lepší výber daní, hospodársky rast a najnižší deficit v histórii Slovenskej republiky. Vzhľadom na pozitívny ekonomický vývoj je našou povinnosťou odbremeniť štandardnými opatreniami ekonomicky aktívnych ľudí. Je nutné si uvedomiť, že rodičia vychovávajú deti nielen pre seba, ale pre spoločnosť, ktorú v budúcnosti (v aktívnom veku) odmenia vo forme odvádzania daní a odvodov. Preto je dôležité nepozerať sa na súčasné navýšenie sumy daňového bonusu v závislosti od počtu detí ako na mínus pre štátny rozpočet, ale ako na veľký prínos a investíciu do budúcnosti. Navyše takéto opatrenie je zamerané na platcov dane, teda pre pracujúcich rodičov. Nie je nasmerované pre poberateľov sociálnych dávok.
Predkladaný návrh zákona negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na hospodárenie obyvateľstva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
V zahraničí existuje viacero príkladov úspešnej intervencie štátu, predpokladom je naozaj premyslený a komplexný systém opatrení, ktorý pokryje celú populáciu. Vytváranie spoločenskej klímy priaznivo naklonenej pre zakladanie rodín a rodenie detí je potrebné. Štát musí hrať v tomto procese rozhodujúcu úlohu, nakoľko v rukách legislatívne, sociálno-ekonomické a pracovno-právne nástroje. Len premyslenou kombináciou týchto nástrojov možno prispieť k vytvoreniu spoločenskej klímy, ktorá zvýši prestíž rodiny a detí v spoločnosti, čo je nevyhnutný predpoklad pre dlhodobejšie a zásadnejšie zvýšenie pôrodnosti.
V časoch, kedy Slovenská republika jeden z najnižších populačných rastov v Európe, je štát povinný vytvoriť také nástroje, ktoré pomôžu mladým rodinám v rozhodovaní o prijatí ďalšieho dieťaťa do rodiny. Ekonomické nástroje jedným z dôležitých benefitov súčasnosti práve pri rozhodovaní o počte detí.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) pomenúva daňový bonus ako daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Daňový bonus znižuje daň z príjmu tým ľuďom, ktorí vyživujú vlastné deti, osvojené deti, deti prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a deti druhého z manželov.
V predkladanom návrhu zákona sa progresívne zvyšuje daňový bonus, čo znamená, že daňovník si môže uplatniť daňový bonus:
na jedno dieťa v sume 19,32 eur mesačne,
na druhé dieťa v sume 38,64 eur mesačne (2-násobok sumy na jedno dieťa),
na tretie a každé ďalšie dieťa v sume 57,96 eur mesačne (3-násobok sumy na jedno dieťa).
Táto suma daňového bonusu nie je konečná, keďže naďalej bude platiť ustanovenie § 52zd ods. 7 zákona, v zmysle ktorého sa daňový bonus podľa § 33 zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Toto ustanovenie je v účinnosti od 1. januára 2015 prijatím novely zákona pod č. 333/2014 Z. z., v dôsledku čoho sa suma daňového bonusu upravuje nie k 1. júlu, ale k 1. januáru. Ostatné podmienky, pri splnení ktorých si daňovník môže uplatniť nárok na daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, zostávajú v predkladanom návrhu zákona nezmenené.
Ak by suma životného minima bola v roku 2019 rovnaká ako v roku 2018, na Slovensku by daňový bonus na 1. dieťa bol 258,72 eur ročne, na 2. dieťa 517,44 eur ročne a na 3. a každé ďalšie dieťa 776,16 eur ročne. Pre porovnanie, v Českej republike je daňový bonus na 1. dieťa vo výške 500 eur ročne; na 2. dieťa vo výške 724 eur ročne a na 3. dieťa a každé ďalšie dieťa vo výške 903 eur ročne. V roku 2018 bude zvýšená suma na 1. dieťa na
sumu 564 eur ročne. V Poľsku je daňový bonus na 1. a 2. dieťa vo výške 262 eur ročne; na 3. dieťa vo výške 471 eur ročne a na 4. dieťa a každé ďalšie dieťa vo výške 636 eur ročne. V Maďarsku je daňový bonus na 1. dieťa vo výške 214 eur ročne; na 2. dieťa vo výške 268 eur ročne a na 3. dieťa a každé ďalšie dieťa vo výške 706 eur ročne.
Progresívne navýšenie daňovej odpočítateľnej položky považujeme za štandardný nástroj daňovo-odvodového systému. S týmto opatrením prichádzame v čase, keď vláda deklaruje lepší výber daní, hospodársky rast a najnižší deficit v histórii Slovenskej republiky. Vzhľadom na pozitívny ekonomický vývoj je našou povinnosťou odbremeniť štandardnými opatreniami ekonomicky aktívnych ľudí, ale najmä rodičov, ktorí vychovávajú budúcich daňových poplatníkov. Po nadobudnutí platnosti tohto zákona sa výpadok dane z príjmu fyzických osôb čiastočne kompenzuje vyšším výnosom zo spotrebných daní. Predpokladáme vyššiu spotrebu ekonomicky aktívnych rodín s deťmi, čo len znova podporí ekonomický rast a prosperitu krajiny.
K Čl. II
Účinnosť predkladaného zákona sa so zohľadnením legisvakančnej lehoty a úprave daňového bonusu vždy k 1. januáru príslušného kalendárneho roka navrhuje od 1. januára 2019.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3. Sociálne vplyvy
X
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
X
– sociálnu exklúziu,
X
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
A.3. Poznámky
Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže zvýšením sumy daňového bonusu sa znižuje daň z príjmu daňovníkovi, čo predstavuje menej odvedených finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu. Návrh zákona predstavuje záťaž pre rozpočet verejnej správy na rok 2019 dodatočne maximálne o 169,9 mil. eur, v roku 2020 o 173,1 mil. eur ročne a v roku 2021 o 173,8 mil. eur ročne. Za rok 2019 pokryjú výdavky úspory v rezorte dopravy pochádzajúce z výdavkov na prevádzku, opravu a údržbu ciest a diaľnic. Podľa analýzy výdavkov Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sa cez projekt „hodnota za peniaze“ odkryla úspora vo výške 468.000.000 eur na roky 2017 2020. Ostatný výpadok dane z príjmov fyzických osôb navrhujeme financovať prostredníctvom efektívnejšieho výberu daní. Návrh zákona však súčasne predpokladá aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, keď sa výpadok dane z príjmu fyzických osôb čiastočne kompenzuje vyšším výnosom zo spotrebných daní. Predpokladáme vyššiu spotrebu ekonomicky aktívnych rodín s deťmi, čo len znova podporí ekonomický rast a prosperitu krajiny.
Návrh zákona výrazne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na hospodárenie obyvateľstva, keďže nižšia daň z príjmu predstavuje viac finančných prostriedkov (zvýšenie čistého
príjmu) využitých napr. na starostlivosť o deti. Zvýšenie daňového bonusu sa považovať za efektívne opatrenie rodinnej politiky.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.