Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Z. z.

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Dostál, Peter Osuský, Vladimír Sloboda, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Gábor Grendel, Zuzana Zimenová a Viera Dubačová.

Cieľom predkladaného návrhu novely zákona o obecnom zriadení je prehĺbiť demokratické prvky v činnosti samosprávy, posilniť postavenie občianskej verejnosti vo vzťahu k samospráve, dosiahnuť vyváženejší vzťah medzi starostami a obecnými zastupiteľstvami, posilniť postavenie hlavných kontrolórov a zefektívniť kontrolu verejných funkcionárov.

Vládne návrhy noviel zákona o obecnom zriadení bývajú pripravované v úzkej spolupráci ministerstva vnútra so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré reprezentuje predovšetkým starostov obcí a primátorov miest. To býva aj dôvodom, prečo návrhy na zmien v zákone, ktorý je kľúčový pre riadny chod miestnej samosprávy, odrážajú najmä pohľad starostov a primátorov.

Na činnosti samosprávy sa však výrazne podieľajú aj poslanci zastupiteľstiev, hlavní kontrolóri a občianska verejnosť. Dobrý zákon o obecnom zriadení by mal dbať na vyváženú rolu jednotlivých aktérov pri správe vecí verejných na miestnej úrovni a vytvárať podmienky pre demokratický chod a transparentné fungovanie samosprávy.

Predkladaná novela prináša najmä nasledovné zmeny.

1. Posilnenie postavenia občianskej verejnosti vo vzťahu k samospráve:

•posilniť práva obyvateľov obce,

•zaviesť právo obyvateľa vystúpiť na rokovaní obecného zastupiteľstva,

•zaviesť verejnosť rokovania komisií a výborov v mestských častiach,

•zaviesť inštitút hromadnej pripomienky verejnosti k návrhu nariadenia,

•zaviesť povinné zverejňovanie návrhov uznesení a materiálov na rokovanie zastupiteľstva,

•zaviesť povinné zverejňovanie všetkých nariadení na webovom sídle obce,

•zverejňovať nielen návrh rozpočtu obce, ale aj každý návrh na jeho zmenu,

•zaviesť prísnejšie podmienky pre možnosť neverejného zasadnutia zastupiteľstva,

•rozšíriť okruh osôb podieľajúcich sa na samospráve obce,

•zaviesť právo obyvateľov obce rozhodnúť o názve obce,

•umožniť používanie symbolov obce občanmi aj bez súhlasu obce.

2. Vyváženejší vzťah medzi obecným zastupiteľstvom a starostom:

•preniesť rozhodovanie o termínoch zasadnutia zastupiteľstva zo starostu na zastupiteľstvo,

•zabezpečiť zverejňovanie poslaneckých návrhov materiálov na rokovanie zastupiteľstva, vrátane poslaneckých návrhov všeobecne záväzných nariadení,

•zaviesť povinnosť starostu informovať všetkých poslancov a verejnosť o nepodpísaní uznesenia zastupiteľstva,

•posilniť kontrolnú právomoc obecných zastupiteľstiev nad obecnými obchodnými spoločnosťami,

•upraviť odvolávanie štatutárnych a kontrolných orgánov obchodných spoločností a iných právnických osôb založených obcou,

•upraviť delegovanie zástupcov obcí do rád škôl,

•upraviť prípravu návrhu programu zastupiteľstva a jeho dopĺňanie,

•zaviesť jednoznačnejšiu úpravu lehoty pre pokračovanie rokovania zastupiteľstva, ktoré sa stane neuznášaniaschopným,

•obmedziť sistačné právo starostu,

•znížiť kvórum na potvrdenie uznesenia zastupiteľstva z trojpätinovej na nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov

•zaviesť voľbu zástupcu starostu zastupiteľstvom na návrh starostu,

•prihliadať v zložení obecnej rady na zastúpenie poslaneckých klubov,

•ponechať zloženie komisií na zastupiteľstvo,

•posilniť postavenie výborov v mestských častiach,

•zmeniť spôsob interpelácií.

3. Posilnenie postavenia hlavných kontrolórov:

•posilniť nezávislosť hlavného kontrolóra,

•zaviesť nezávislejšie postavenie útvaru hlavného kontrolóra,

•upraviť rozsah kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra v záujme efektívnejšieho výkonu kontroly,

•zabezpečiť podmienky pre výkon kontroly v situácii, keď nie je zvolený hlavný kontrolór,

•zaviesť povinné zverejňovanie výsledkov kontrolnej činnosti.

4. Účinnejšia kontrola verejných funkcionárov:

•obmedziť možnosti zneužívania funkcie starostu a poslanca na získavanie osobných výhod,

•zaviesť nezlučiteľnosť funkcie poslanca a starostu s členstvom v štatutárnom orgáne obecnej firmy,

•zamedziť kumulácii platov a odmien zástupcu starostu, ktorý plní úlohy starostu.

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Dostál, Peter Osuský, Vladimír Sloboda, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Gábor Grendel, Zuzana Zimenová a Viera Dubačová

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie.

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Zákon v § 1a ods. 2 stanovuje, že názov obce určuje a mení vláda nariadením, pričom návrh obce možno zmeniť iba so súhlasom obce. Navrhuje sa zaviesť pravidlo, podľa ktorého by bol pri zmene názvu obce pre vládu záväzný názor obyvateľov obce prejavený v platnom referende.

V roku 2012 sa napríklad v obci Tešedíkovo uskutočnilo platné referendum, v ktorom sa väčšina účastníkov vyslovila za návrat k historickému názvu obce Pered, vláda však vôľu obyvateľov obce ignorovala a názov nezmenila.

Podľa § 1a ods. 1 zákona sa názov obce uvádza v štátnom jazyku, pričom označovanie obce v inom jazyku upravuje zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Podľa § 1a ods. 6 zákona je neprípustný názov obce, ktorý je dlhý, duplicitný, urážajúci mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie alebo je nepriliehavý vzhľadom na historický vývin územia. Pri dodržaní týchto pravidiel by obyvatelia obce mali mať možnosť sami rozhodnúť o názve svojej obce.

Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov menšín umožňuje obyvateľom obce prostredníctvom miestneho referenda zmeniť označenie obce v jazyku národnostnej menšiny (§ 4a). Rovnakú možnosť by mali mať obyvatelia obce aj pri zmene názvu obce v štátnom jazyku.

K bodu 2

Zákon v § 1b upravuje symboly obce, ktorými sú erb, vlajka, pečať a prípadne aj znelka obce. V § 1b ods. 1 predmetná štvrtá veta stanovuje, že „Právnické osoby zriadené alebo založené obcou, iné právnické osoby a fyzické osoby môžu používať symboly obce len so súhlasom obce“.

Ide o výrazne reštriktívnu úpravu možnosti používania symbolov obce právnickými osobami a fyzickými osobami. Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) upravuje symboly samosprávneho kraja v § 1 ods. 6 a nestanovuje nijaké obmedzenia pre ich voľné používanie právnickými osobami a fyzickými osobami. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní upravuje používanie štátnych znakov predovšetkým štátnymi a verejnými inštitúciami. Podľa § 3 ods. 4 tohto zákona „Štátny znak môžu používať aj iné fyzické a právnické osoby s výnimkou označenia ich budov, listín, pečiatok a rovnošiat; to sa nevzťahuje na fyzické a právnické osoby, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.4) Všetky fyzické a právnické osoby môžu používať štátny znak vždy len takým spôsobom, aby jeho použitie bolo dôstojné a zodpovedajúce jeho postaveniu ako štátneho symbolu.“ Podľa § 11 ods. 2 zákona „Fyzické i právnické osoby môžu používať štátnu vlajku i štátnu zástavu; ich použitie však musí byť dôstojné a musí zodpovedať postaveniu štátnych symbolov Slovenskej republiky.“

Neexistuje žiadny legitímny dôvod, aby používanie symbolov obce fyzickými osobami a právnickými osobami bola obmedzenejšie (viazané na súhlas obce) než v prípade používania symbolov samosprávneho kraja, či dokonca štátnych symbolov. Občania dnes môžu slobodne používať štátnu vlajku alebo vlajku samosprávneho kraja, používať vlajku obce však môžu iba so súhlasom obce. Preto sa navrhuje uvedené ustanovenie pozmeniť tak, aby sa súhlas obce vyžadoval iba pri použití symbolov obce právnickými osobami zriadenými a založenými

obcou, ktorým by súčasne obec určila spôsob ich použitia. Ostatné právnické osoby a fyzické osoby by symboly obce mohli slobodne používať aj bez súhlasu obce, avšak za podmienky, že nebudú vytvárať klamlivý dojem, že ide o použitie symbolov obce samotnou obcou alebo s ňou spojenými právnickými osobami.

K bodom 3 a 4

Zákon zakotvuje právo obyvateľa obce zúčastňovať sa na zhromaždeniach obyvateľov obce a na zasadnutiach obecného zastupiteľstva. Právo vyjadrovať svoj názor však zakotvuje len vo vzťahu k zhromaždeniam obyvateľov obce. Navrhuje sa rozšíriť právo obyvateľov vyjadrovať svoj názor aj na zasadnutia zastupiteľstva. Rovnako sa navrhuje zakotviť do zákona právo obyvateľov obce byť informovaný o činnosti jej orgánov a o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa samosprávy obce.

K bodu 5

Zákon v § 3 ods. 5 stanovuje, že právo podieľať sa na samospráve obce majú okrem obyvateľov obce aj ďalšie osoby (ak majú na území nehnuteľný majetok, platia v obci miestnu daň alebo miestny poplatok, majú v obci prechodný pobyt alebo čestné občianstvo obce). Právo týchto osôb podieľať sa na samospráve obce nie je rovnocenné právu obyvateľov obce, pretože nezahŕňa právo voliť a byť volený do orgánov samosprávy obce, či hlasovať v miestnom referende. Iné osoby sa môžu napr. zúčastňovať na zhromaždeniach obyvateľov obce, na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, obracať sa so svojimi podnetmi a sťažnosťami na orgány obce. Súčasný výpočet týchto iných osôb je demonštratívny a nepokrýva všetky osoby, ktoré majú vzťah k obci. Môže ísť osoby, ktoré v obci pracujú, podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť, podieľajú sa na činnosti právnickej osoby, ktorá sídli alebo vyvíja činnosť na území obce, z obce pochádzajú, narodili sa v nej, majú v nej príbuzných, príležitostne sa v nej zdržiavajú atď. Preto sa navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktoré majú právo podieľať sa na samospráve obce aj o osoby, ktoré majú iný vzťah k obci.

K bodu 6

Podľa § 4 ods. 3 písm. i) obec pri výkone samosprávy plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa, utvára podmienky na zásobovanie obce a spravuje trhoviská. Utváranie podmienok na zásobovanie obce je prežitkom z čias prijímania zákona v roku 1990, v súčasnosti zabezpečujú zásobovanie obce a jej obyvateľov súkromné subjekty a nie je potrebné, aby obec svojou aktivitou na to vytvárala podmienky. V praxi takúto činnosť obce ani neuskutočňujú a nariadenia o pravidlách času predaja v obchode a čase prevádzky služieb neslúžia tomuto účelu. Preto sa navrhuje utváranie podmienok pre zásobovanie obce z úloh obce vypustiť.

Takémuto účelu v praxi neslúžia ani nariadenia o čase predaja v obchode a čase prevádzky služieb. Obce sa nimi snažia predovšetkým chrániť obyvateľov obce pred rušením nočného kľudu zo strany niektorých prevádzok a ich klientov.

Súčasná právna úprava je nevyhovujúca, pretože neumožňuje adresné postihovanie prevádzok, ktoré rušia nočný kľud, formou obmedzenia ich prevádzkovej doby, iba plošné obmedzenie prevádzkovej doby všetkých prevádzok. Neexistuje pritom žiadny legitímny dôvod, prečo by samospráva mala zasahovať do prevádzkovej doby súkromných prevádzok v dennom, či večernom čase. Rovnako neexistuje legitímny dôvod zasahovať do prevádzkovej doby prevádzok, ktoré nenarúšajú nočný kľud a nerušia obyvateľov vo svojom okolí. Samosprávy, ktoré sa pokúšali o diferencovaný prístup k prevádzkam napr. formou

individuálneho povoľovania dlhšej prevádzkovej doby, čelili protestom prokurátora a zrušeniu takýchto nariadení súdom ako protizákonných.

Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhujú v predmetnej veci nasledovné zmeny právnej úpravy:

Miesto určovania pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb by obec nariadením určovala pravidlá postupu obce pri obmedzovaní času predaja v obchode a prevádzky služieb prevádzok, ktoré opakovane rušia nočný kľud. To by umožňovalo aktívne a adresne obmedziť prevádzkovú dobu prevádzok rušiacich nočný kľud bez toho, aby tým boli postihnuté bezproblémové prevádzky.

Nestanoviť obci povinnosť prijať takéto všeobecne záväzné nariadenie, iba ustanoviť, že obec má takúto možnosť, teda ponechať rozhodnutie o tom, či takéto nariadenie potrebuje alebo nie, na samotnú obec.

K bodu 7

Navrhuje sa doplniť do zákona povinnosť obecného úradu zabezpečiť zverejnenie návrhov všeobecne záväzných nariadení, ktoré predkladajú poslanci obecného zastupiteľstva. Poslanec má v zmysle zákona právo predkladať zastupiteľstvu návrhy, vrátane návrhov nariadení. Návrhy nariadení však musia byť pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnené na úradnej tabuli a webovom sídle alebo iným spôsobom v obci obvyklým, ak obec nemá zriadené webové sídlo. Poslanec však nemá možnosť sám zverejňovať návrhy na úradnej tabuli alebo webovom sídle obce a nezverejnením návrhu zákonom predpísaným spôsobom môže dochádzať k faktickému popieraniu práva poslanca predkladať zastupiteľstvu návrhy. Preto sa navrhuje v prípade poslaneckých návrhov túto povinnosť stanoviť obecnému úradu.

K bodu 8

Navrhuje sa do zákona zaviesť inštitút hromadnej pripomienky a jej prerokovania na rozporovom konaní v podobnej forme, ako existujú v zákone č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (§ 10 ods. 4) vo vzťahu k pripomienkovému konaniu k návrhom zákonov. Verejnosť má už dnes možnosť pripomienkovať návrhy všeobecne záväzných nariadení. Pripomienky musia byť vyhodnotené, avšak zákon nepredpokladá ich prerokovanie s predkladateľmi pripomienok. Navrhuje sa do zákona zaviesť takúto možnosť a stanoviť prerokovanie na rozporovom konaní ako povinnosť v situácii, keď sa s pripomienkou stotožnilo aspoň 100 osôb alebo aspoň 5 percent obyvateľov obce. Keď zákon stanovuje obdobnú povinnosť pre ministerstvá v rámci prípravy celoštátnej legislatívy, bolo by správne, aby podobne postupovali aj samosprávy obcí vo vzťahu k príprave všeobecne záväzných nariadení.

K bodu 9

Zákon stanovuje, že nariadenia musia byť každému prístupné na obecnom úrade obce, ktorá ich vydala. Z hľadiska zabezpečenia lepšej informovanosti verejnosti sa navrhuje obciam, ktoré majú zriadené webové sídlo, stanoviť aj povinnosť, aby na webovom sídle zverejnili všetky všeobecne záväzné nariadenia platné v príslušnej obci. Nariadenia sa budú v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti zverejňovať v konsolidovanom znení.

K bodu 10

Zákon v súčasnom znení predpokladá, že návrh rozpočtu a návrh štátneho záverečného účtu sa zverejňujú najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva. Navrhuje sa doplniť, aby sa povinnosť zverejňovania týkala aj návrhov zmien rozpočtu, pretože schvaľovanie zmien rozpočtu je rovnaký spôsob rozhodovania o nakladaní s finančnými prostriedkami obce ako samotné schvaľovanie rozpočtu, preto by aj proces ich schvaľovania mal byť rovnaký. Zo súčasného znenia zákona pritom nie je úplne jasné, či sa povinnosť zverejňovania vzťahuje aj na zmeny rozpočtu, alebo len na samotné schválenie rozpočtu. Ďalej sa navrhuje stanoviť možnosť pripomienkovania návrhu rozpočtu, zmien rozpočtu a záverečného účtu obyvateľmi rovnako ako pri návrhoch všeobecne záväzných nariadeniach.

K bodu 11

Navrhuje sa doplniť do zákona nezlučiteľnosť funkcie poslanca zastupiteľstva s funkciami štatutárnych orgánov a členov štatutárnych orgánov právnických osôb s majetkovou účasťou obce. Zákon v súčasnosti stanovuje nezlučiteľnosť funkcie poslanca so štatutárnym orgánom rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou. Nie je žiadny dôvod, aby sa odlišne pristupovalo k obecným firmám, teda obchodným spoločnostiam a družstvám s majetkovou účasťou obce, keďže poslanci majú vplyv na tieto právnické osoby, a teda pri rozhodovaní môže dochádzať ku konfliktu záujmov.

K bodu 12

Podľa § 11 ods. 4 písm. l) je obecnému zastupiteľstvu vyhradené zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe. Zákon jednoznačne nerieši odvolávanie zástupcov obce v štatutárnych a kontrolných orgánoch obchodných spoločností a iných právnických osôb založených obcou.

Z logického výkladu textu zákona síce vyplýva, že ak zastupiteľstvo schvaľuje zástupcov obce v takýchto orgánoch, má právomoc rozhodnúť aj o ich odvolaní, teoreticky je však možný aj iný výklad. Cieľom navrhovaného ustanovenia je jednoznačnosť výkladu zákona a predchádzanie možnému zneužívaniu súčasného znenia zákona na účelový výklad upierajúci zastupiteľstvu právomoc rozhodnúť o odvolaní zástupcov obce v štatutárnych a kontrolných orgánoch obchodných spoločností a ďalších právnických osôb. Rozhodnutie zastupiteľstva o schválení zástupcov obce aj o ich odvolaní by malo byť pre starostu záväzné a starosta by mal rozhodnutie zastupiteľstva rešpektovať.

K bodu 13

Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ani zákon o obecnom zriadení v súčasnej dobe neupravujú, ktorý z orgánov samosprávy deleguje zástupcov obce ako zriaďovateľa do orgánov školskej samosprávy. Obvyklá prax je taká, že o zástupcoch obce v radách škôl rozhoduje obecné zastupiteľstvo. V niektorých prípadoch však v tejto veci rozhoduje starosta a niekedy dochádza medzi starostom a zastupiteľstvom ku kompetenčným sporom. V záujme jednoznačnosti právnej úpravy, v súlade s obvyklou praxou a tým, že delegovanie zástupcov obce do rád škôl má charakter rozhodovania o základných otázkach života obce, sa navrhuje doplniť medzi vyhradené právomoci zastupiteľstva schvaľovanie zástupcov obce do orgánov školskej samosprávy.

K bodom 14, 16 a 17

Zákon v súčasnosti zveruje zvolávanie zasadnutí zastupiteľstva, vrátane určenia jeho termínov, plne do rúk starostu, teda druhého orgánu samosprávy. Obecné zastupiteľstvá síce zvyknú schvaľovať harmonogram svojich zasadnutí, pre starostu však nie je harmonogram zasadnutí záväzný. Rovnako je plne v rukách starostu určenie dňa v týždni a hodiny, na kedy zastupiteľstvo zvolá. Môže pri tom úplne ignorovať vôľu väčšiny poslancov, či ich možnosti zúčastniť sa zasadnutí zastupiteľstva s ohľadom na ich pracovné, či iné povinnosti. Ani v prípade mimoriadneho zastupiteľstva zvolaného na návrh najmenej tretiny poslancov zastupiteľstva, nie je určenie termínu zasadnutia zastupiteľstva v rukách poslancov, ale starostu.

Vzhľadom na pozíciu a vzájomný vzťah obecného zastupiteľstva a starostu obce, ktorý je podľa Ústavy a zákona v horizontálnom postavení, by starosta nemal sám rozhodovať o tom, kedy sa budú konať zasadnutia obecného zastupiteľstva, ale mal by rešpektovať vôľu samotného zastupiteľstva. Vzhľadom na to sa navrhujú nasledovné zmeny právnej úpravy:

1. Prenesenie určovania termínov zasadnutí zastupiteľstva zo starostu na zastupiteľstvo.

2. Zastupiteľstvo bude schvaľovať harmonogram zasadnutí zastupiteľstva na kalendárny rok, ktorý bude obsahovať konkrétne termíny zasadnutí zastupiteľstva a bude pre starostu záväzný.

3. Zastupiteľstvo bude schvaľovať obvyklý termín zasadnutí zastupiteľstva (deň v týždni a hodinu), ktorý bude využívaný pri zvolávaní zastupiteľstiev nad rámec schváleného harmonogramu.

4. Starosta bude môcť v prípade potreby zvolať zastupiteľstvo aj mimo schváleného harmonogramu, mal by ho však zvolať v zastupiteľstvom určenom obvyklom termíne (deň v týždni a hodina).

5. Pri návrhu najmenej tretiny poslancov na zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva bude starosta viazaný termínom obsiahnutým v návrhu. Ak návrh na zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva nebude obsahovať žiadny termín, starosta ho zvolá rovnako ako doteraz tak, aby sa uskutočnilo do 15 dní od doručenia návrhu, avšak v zastupiteľstvom určenom obvyklom termíne (deň a hodina v týždni)

6. Dopĺňa sa ustanovenie, že ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva je najbližšie zasadnutie obecného zastupiteľstva po voľbách. V praxi sa totiž objavili prípady, keď sa po voľbách a pred ustanovujúcim zasadnutím nového zastupiteľstva uskutočnilo zasadnutie zastupiteľstva v starom (predvolebnom) zložení. Takýto právny stav je nevhodný, keďže o zásadných otázkach, ako je rozpočet obce, prevody majetkov, odmeny pre seba samých, v takom prípade rozhodujú poslanci, ktorých legalita je síce zachovaná, avšak legitimita je značne oslabená. Voľby sú v demokratickej spoločnosti spätnou väzbou občanov voči poslancom. Preto je nesprávne, aby o zásadných veciach rozhodoval napr. poslanec, ktorý už vie, že nebol zvolený na ďalšie funkčné obdobie.

K bodu 15

V záujme posilnenia výkonu kontrolnej právomoci obecných zastupiteľstiev vo vzťahu k obecným firmám sa navrhuje doplniť ustanovenie, podľa ktorého by rozhodnutia obce vo vzťahu k takýmto obchodným spoločnostiam a právnickým osobám podliehali schváleniu obecným zastupiteľstvom.

K bodu 18

Navrhuje sa predĺžiť minimálnu lehotu zverejňovania programu zastupiteľstva z doterajších troch kalendárnych dní na sedem dní a zároveň s programom zverejňovať aj návrhy uznesení

a materiálov určených na rokovanie zastupiteľstva. Táto zmena prispeje z väčšej transparentnosti fungovania obecných zastupiteľstiev. Keďže v praxi dochádza k dopĺňaniu programu zasadnutia zastupiteľstva, navrhuje sa upraviť aj postup pri zverejňovaní neskôr predložených materiálov. Zároveň sa navrhuje povinné zverejnenie informácie o termíne zverejnenia príslušnej informácie.

K bodu 19

Zákon v súčasnosti ponecháva stanovenie návrhu programu zastupiteľstva plne v rukách starostu. Navrhuje sa zaviesť starostovi povinnosť zaradiť do návrhu programu body, o ktorých zaradení rozhodlo zastupiteľstvo alebo ktoré boli navrhnuté poslancami, či komisiami v dostatočnom predstihu pred zasadnutím zastupiteľstva. Táto zmena prispeje k silnejšiemu postaveniu poslancov zastupiteľstva pri určovaní programu zasadnutia zastupiteľstva.

K bodu 20

Zmeny programu oproti zverejnenému návrhu znižujú transparentnosť rokovaní zastupiteľstiev, sťažujú kontrolu zo strany verejnosti a zhoršujú podmienky pre serióznu prípravu poslancov na rokovanie zastupiteľstva. Týka sa to najmä doplnení navrhovaného programu, nie akýchkoľvek zmien (napr. vypustenia bodu z navrhovaného programu alebo zmeny poradia bodov). Preto sa navrhuje pri dopĺňaní návrhu programu vyžadovať zvýšené kvórum – trojpätinovú väčšinu všetkých poslancov.

Vzhľadom na to, že zostavenie návrhu programu je v rukách starostu, navrhuje sa zaviesť automatické zaradenie bodov programu, ktoré bol starosta podľa navrhovanej úpravy v predchádzajúcom bode povinný zaradiť do návrhu programu (body schválené zastupiteľstvom, body navrhnuté poslancami a komisiami), ale napriek tomu ich do navrhovaného programu starosta nezaradil. Táto zmena prispeje k efektívnejšiemu uplatňovaniu práva poslancov predkladať návrhy na rokovanie zastupiteľstva a k silnejšiemu postaveniu zastupiteľstva pri určovaní programu zasadnutia.

Zavádza sa právo obyvateľa obce navrhnúť zmenu programu zasadnutia, o návrhu sa však bude hlasovať iba v prípade, že si ho osvojí niektorý z poslancov.

K bodu 21

Lehota pre zvolanie nového zastupiteľstva, ak sa obecné zastupiteľstvo stalo neschopné uznášať sa, sa v zákone navrhuje jednoznačne stanoviť tak, že do 14 dní má dôjsť nie k rozhodnutiu starostu o novom termíne zasadnutia zastupiteľstva, ale k uskutočneniu nového zasadnutia zastupiteľstva, ak zastupiteľstvo samotné neurčilo iný termín pre takýto prípad. Takýto postup vyplýva aj z korektného a logického výkladu súčasného znenia zákona, starostovia však v niektorých prípadoch interpretujú zákon tak, že do 14 dní stačí rozhodnúť o zvolaní nového zastupiteľstva. Pre prípad, žeby starosta pokračovanie zastupiteľstva v uvedenej lehote nezvolal, zavádza sa poistka, že nové zastupiteľstvo zvolá poslanec poverený obecným zastupiteľstvom tak, aby sa uskutočnilo do ďalších 14 dní.

K bodu 22

Zákon stanovuje, že rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Zároveň však zákon stanovuje, že obecné zastupiteľstvo vyhlási rokovanie vždy za neverejné, ak sú predmetom rokovania informácie alebo veci chránené podľa osobitných zákonov (s výnimkou rokovania o použití verejných prostriedkov a o nakladaní s majetkom obce). Takáto

formulácia však nebráni vyhlásiť za neverejné rokovanie zastupiteľstva aj v iných prípadoch, keď na to nestanovujú zákonom stanovené legitímne dôvody. Navrhuje sa preto zmeniť zákon tak, aby bolo možné vyhlásiť rokovanie zastupiteľstva za neverejné iba vo vyššie uvedených prípadoch a len za predpokladu, že zákonom vyžadovanú ochranu informácií nemožno zabezpečiť inak ako neverejným rokovaním zastupiteľstva.

K bodom 23 a 24

Zákon v súčasnosti zakotvuje právo poslanca NR SR, poslanca Európskeho parlamentu, zástupcu vlády alebo iného štátneho orgánu vystúpiť na rokovaní obecného zastupiteľstva. Obyvateľovi obce slovo môže, ale nemusí byť udelené. Navrhuje sa, aby obyvatelia obce mali právo vystúpiť na zasadnutí obecného zastupiteľstva a vyjadriť svoj názor. Zároveň bude existovať možnosť udeliť slovo aj iným osobám. Podrobnejšia úprava bude ponechaná na rokovacie poriadky.

K bodu 25

Navrhuje sa doplniť do zákona povinnosť obecného úradu zabezpečiť zverejnenie návrhov uznesení a iných materiálov určených na rokovanie zastupiteľstva, ktorých predchádzajúce zverejnenie vyžadujú všeobecne záväzné predpisy, štatút obce alebo rokovací poriadok obecného zastupiteľstva. Navrhuje sa stanoviť, že táto povinnosť sa vzťahuje aj na návrhy predložené poslancami obecného zastupiteľstva. Poslanec má v zmysle zákona právo predkladať zastupiteľstvu návrhy. Niektoré návrhy však musia byť podľa zákona, štatútu obce alebo v zmysle rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva vopred zverejnené. Poslanec však nemá možnosť sám zverejňovať svoje návrhy na úradnej tabuli alebo webovom sídle obce. Preto sa navrhuje aj v prípade poslaneckých návrhov túto povinnosť stanoviť obecnému úradu.

K bodom 26, 27 a 31

Navrhuje sa zákonom obmedziť možnosti zneužívania funkcie starostu na získavanie osobných výhod a situácie, v ktorých môže dochádzať ku konfliktu záujmov. Ide najmä o možnosť zamestnať sa v právnických osobách, ktoré sú pod vplyvom príslušnej samosprávy a o obchodné vzťahy medzi verejným funkcionárom, resp. jeho firmou na jednej strane a obcou, resp. právnickou osobou pod vplyvom príslušnej samosprávy na strane druhej. V takýchto situáciách môže verejný funkcionár zneužiť svoje postavenie na nadobudnutie neoprávnených výhod (získanie zamestnania, uzavretie obchodného vzťahu). Z formálneho hľadiska nastáva konflikt záujmov, keď je tá istá osoba v pozícii, v ktorej by z titulu svojej funkcie mala kontrolovať a ovplyvňovať právnickú osobu, ktorá je jej vlastným zamestnávateľom.

Navrhuje sa doplniť do zákona nezlučiteľnosť funkcie starostu s funkciami štatutárnych orgánov a členov štatutárnych orgánov právnických osôb s majetkovou účasťou obce. Zákon v súčasnosti stanovuje nezlučiteľnosť funkcie starostu so štatutárnym orgánom rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou. Nie je žiadny dôvod, aby sa odlišne pristupovalo k obecným firmám, teda obchodným spoločnostiam a družstvám s majetkovou účasťou obce, keďže starosta má vplyv na tieto právnické osoby, a teda pri rozhodovaní môže dochádzať ku konfliktu záujmov.

Navrhuje sa rozšíriť nezlučiteľnosť funkcie starostu nielen so zamestnaním obcou, ale aj v mestských firmách, rozpočtových a príspevkových organizáciách.

Starostom (aj poslancom) a ich firmám sa navrhuje zakázať uzatváranie obchodných vzťahov s obcou a právnickými osobami, na ktoré má obec vplyv. Porušenie tohto zákazu by malo za následok zánik mandátu.

K bodu 28

Navrhuje sa do zákona doplniť povinnosť starostu informovať o pozastavení výkonu uznesenia všetkých poslancov, pretože v praxi dochádza k prípadom, že poslanci nie sú o nepodpísaní uznesenia starostom vôbec informovaní. V záujme zabezpečenia informovanosti verejnosti sa navrhuje doplniť aj povinnosť štandardným spôsobom túto informáciu zverejniť.

K bodu 29

Sistačné právo je nespochybniteľne v demokratickom právnom štáte dôležitý nástroj v rámci delenia moci a vzájomnej kontroly orgánov. Slúžiť má preto ako záchrana brzda v prípadoch, kedy iný orgán (v tomto prípade obecné zastupiteľstvo) v rámci svojej pôsobnosti zlyhá. Existujú však právomoci zastupiteľstva, do ktorých by starosta zasahovať nemal. Podľa súčasnej právnej úpravy nemá starosta právo pozastaviť výkon uznesenia o voľbe a odvolaní hlavného kontrolóra, logickým sa javí, aby nemohol nepodpísať ani uznesenie, ktorým obecné zastupiteľstvo upozorňuje hlavného kontrolóra, že hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, keďže toto upozornenie je jedným z predpokladov odvolania hlavného kontrolóra z uvedených dôvodov.

Vo vzťahu k rozhodovaniu o proteste prokurátora ide o prejavenie vôle zastupiteľstva protestu vyhovieť alebo nie a je logické, žeby malo ísť o vôľu orgánu, ktorý neskôr bude rozhodovať o tom, že napr. všeobecne záväzné nariadenia v zmysle protestu prokurátora zruší, upraví alebo ponechá v nezmenenom stave.

Navrhuje sa, aby sa sistačné právo starostu nevzťahovalo ani na rozhodovanie zastupiteľstva podľa o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, keďže v uvedenom prípade je zastupiteľstvo orgánom konajúcim a rozhodujúcim v zmysle ústavného zákona, ktorý starostovi v tomto konaní nestanovuje žiadne právomoci.

K bodu 30

Keďže zastupiteľstvo zasadá najmenej raz za tri mesiace, môže sa stať, že v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote na potvrdenie uznesenia, ktoré starosta nepodpísal, sa vôbec neuskutoční jeho zasadnutie. Z praktických dôvodov sa preto navrhuje predĺžiť túto lehotu až na štyri mesiace. Zároveň sa navrhuje znížiť v súčasnosti požadovanú trojpätinovú väčšinu všetkých poslancov zastupiteľstva na nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov zastupiteľstva. Požiadavka, že na potvrdenie uznesenia, ktorého výkon bol pozastavený, je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov, môže ochromiť a blokovať činnosť zastupiteľstva, hoci v ňom existuje funkčná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov potrebná na jeho rozhodovanie.

K bodu 32

Navrhuje sa vrátiť k predchádzajúcej právnej úprave, keď bolo ustanovenie zástupcu starostu vyváženejšie rozdelené medzi starostu a zastupiteľstvo a nebolo iba vecou poverenia zo strany starostu. Pôvodne zástupcu starostu volilo zastupiteľstvo bez návrhu starostu, neskôr len na návrh starostu a podľa súčasnej úpravy je rozhodnutie o zástupcovi starostu plne v rukách starostu, čím dochádza k neustálemu posilňovaniu postavenia starostov voči zastupiteľstvám.

K bodu 33

Ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia, plní úlohy starostu v plnom rozsahu zástupca starostu (§ 13b ods. 4.). V tom čase poberá plat určený podľa č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Je logické, žeby v tom čase súčasne nemal paralelne poberať odmenu poslanca, ani mzdu zástupcu primátora určenú podľa zákona o obecnom zriadení.

K bodu 34

Navrhuje sa, aby sa v zložení obecných rád prihliadalo nielen na zastúpenie politických strán, politických hnutí a nezávislých poslancov v obecnom zastupiteľstve, ale aj na zastúpenie poslaneckých klubov. Poslanecké kluby neraz viac odzrkadľujú reálne politické zloženie zastupiteľstva než politické strany. Nezávislí kandidáti nepredstavujú homogénnu skupinu, ale zvyknú sa spájať do prirodzených zoskupení, ktoré nachádzajú svoje vyjadrenie práve v začlenení sa do poslaneckých klubov. Preto by sa pri vytváraní obecnej rady malo prihliadať aj na zastúpenie poslaneckých klubov, ktoré nemusí korešpondovať so zastúpením politických strán, politických hnutí, či nezávislých kandidátov.

K bodu 35

Navrhuje sa pozmeniť súčasné znenie predmetného ustanovenia, podľa ktorého sú komisie „zložené z poslancov a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom“. Takáto úprava môže vyvolávať dojem, že v komisii vždy musia byť zastúpení poslanci aj neposlanci. Malo by byť ponechané na miestne podmienky a rozhodnutie zastupiteľstva, či budú v komisii zastúpení iba poslanci, alebo aj iné osoby, alebo sa dokonca zastupiteľstvo rozhodne vytvoriť poradný orgán, v ktorom budú zastúpení len neposlanci. Zároveň sa navrhuje posilniť odborný charakter komisií požiadavkou na odbornosť a skúsenosti členov komisií z radov iných osôb.

K bodu 36

Navrhuje sa, aby rokovania komisií boli verejné, a aby verejnosť rokovania komisie bolo možné obmedziť rovnakým spôsobom ako verejnosť rokovania obecného zastupiteľstva.

K bodu 37

Navrhuje sa posilniť nezávislosť hlavného kontrolóra tým, že jeho vzťah k obci nebude pracovným pomerom, ale výkonom funkcie, za ktorý mu náleží plat. Tým sa predíde možným obštrukciám pri uzatváraní pracovnej zmluvy zo strany starostu. Ani starosta, zástupca starostu, či poslanci zastupiteľstva neuzatvárajú s obcou pracovnú zmluvu, ale poberajú za výkon svojej funkcie plat, či odmenu. Rovnako by to malo byť aj pri hlavných kontrolóroch. Predpokladá sa, že na účely zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, tvorby a použitia sociálneho fondu, dovolenky a cestovných náhrad sa bude aj hlavný kontrolór posudzovať ako zamestnanec.

K bodu 38

Navrhuje sa vytvoriť podmienky pre výkon kontroly zastupiteľstvom aj v situácii, keď obec nemá zvoleného hlavného kontrolóra. Navrhuje sa, aby v takomto prípade mohlo zastupiteľstvo dočasne poveriť vykonávaním kontroly niektorého zo svojich poslancov. Tento poslanec by nemusel spĺňať podmienky pre výkon funkcie hlavného kontrolóra, ani by nepoberal plat, zastupiteľstvo by mu však mohlo určiť odmenu. Stanovisko dočasne povereného poslanca by však nenahrádzalo stanovisko hlavného kontrolóra tam, kde osobitné predpisy vyžadujú stanovisko hlavného kontrolóra, napr. pri žiadostiach o poskytnutie finančných prostriedkov z verejných zdrojov.

V záujme toho, aby zastupiteľstvo neobchádzalo povinnosť zvoliť hlavného kontrolóra poverením niektorého z poslancov, zastupiteľstvo by v takomto prípade malo povinnosť do 60 dní vyhlásiť voľbu hlavného kontrolóra a v prípade nezvolenia hlavného kontrolóra ju znovu a znovu vyhlasovať najneskôr do 60 dní až do zvolenia hlavného kontrolóra.

Výnimku z povinnosti vyhlásiť voľbu hlavného kontrolóra sa navrhuje stanoviť pre prípad, že bol hlavný kontrolór z funkcie odvolaný zastupiteľstvom a obrátil sa na súd s žalobou o preskúmanie tohto rozhodnutia. Podľa § 344 Správneho súdneho poriadku totiž „Po začatí konania nemôže zastupiteľstvo prijať také uznesenie, ktoré by zmarilo účel konania pred správnym súdom. To platí primerane aj na iný postup obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja.“

K bodom 39 až 43

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s bodom 37. Keďže sa navrhuje, aby hlavný kontrolór nevykonával svoju funkciu pracovnom pomere, nebude uzatvárať pracovnú zmluvu, pracovný pomer mu nebude začínať, ani končiť, nebude mať povinnosti zamestnanca, s výnimkou povinností vedúceho zamestnanca.

Navrhuje sa, aby sa hlavný kontrolór ujal funkcie hneď po skončení funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra, alebo ak tento nie je zvolený, nasledujúci pracovný deň po zvolení.

Navrhuje sa, aby možnosť mať neplnoúväzkového kontrolóra (doteraz na kratší pracovný čas) mali iba obce do 3 000 obyvateľov.

K bodom 44 a 45

Navrhuje sa posilniť kontrolnú pôsobnosť hlavného kontrolóra vo vzťahu k právnickým osobám v ktorých má obec majetkovú účasť, a iným osobám, ktoré nakladajú s majetkom obce alebo ktorým bol majetok obce prenechaný na užívanie. A to tým, že sa kontrolná činnosť nebude vzťahovať iba na majetok obce, s ktorým tieto právnické osoby nakladajú. V praxi sa stáva, že sa tzv. mestské firmy s odvolaním sa na toto ustanovenie bránia výkonu kontroly zo strany hlavného kontrolóra. Ďalej sa navrhuje vypustenie ustanovenia, podľa ktorého „Kontrolná činnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy obec rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.“

K bodu 46

Navrhuje sa zverejňovať výsledky kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra na webovom sídle obce. Zverejňovanie výsledkov kontrol prispeje k väčšej transparentnosti fungovania samosprávy a k väčšej verejnej kontrole.

K bodu 47

Navrhuje sa posilniť nezávislosť kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra od starostu. Útvar hlavného kontrolóra by nemal byť bežnou súčasťou obecného úradu, ale samostatným útvarom, o ktorého zriadení a počte zamestnancov bude rozhodovať zastupiteľstvo, teda nie starosta. Zamestnancov útvaru hlavného kontrolóra by mal vyberať hlavný kontrolór. Pre posilnenie efektívnosti výkonu kontroly sa navrhuje stanoviť povinnosť zriadiť útvar hlavného kontrolóra pre obce s výdavkami nad 5 miliónov eur, pri ktorých je predpoklad, že na účinný výkon kontroly je potrebný viac ako jeden človek.

K bodom 48 a 49

Keďže zákon nijako bližšie nešpecifikuje, ako sa majú byť pre účely zriadenie výborov v mestskej časti tieto mestské časti vytvárané, či vymedzené, navrhuje sa doplniť, aby sa za mestskú časť pre účely vytvárania výboru v mestskej časti mohol považovať aj volebný obvod pre voľbu poslancov zastupiteľstva. Ďalej sa navrhuje doplniť, že výbory v mestských častiach sa na samospráve mesta podieľajú podobným spôsobom ako komisie, teda ako poradné a iniciatívne orgány mesta, čím sa posilní ich postavenie v štruktúre samosprávy mesta.

K bodu 50

Navrhuje sa, aby rokovania výborov v mestských častí boli verejné, a aby verejnosť rokovania výboru mestskej časti bolo možné obmedziť rovnakým spôsobom ako verejnosť rokovania obecného zastupiteľstva.

K bodu 51

Navrhuje sa zákonom obmedziť možnosti zneužívania funkcie poslanca na získavanie osobných výhod a situácie, v ktorých môže dochádzať ku konfliktu záujmov. Ide najmä o možnosť zamestnať sa v právnických osobách, ktoré sú pod vplyvom príslušnej samosprávy a o obchodné vzťahy medzi verejným funkcionárom, resp. jeho firmou na jednej strane a obcou, resp. právnickou osobou pod vplyvom príslušnej samosprávy na strane druhej. V takýchto situáciách môže verejný funkcionár zneužiť svoje postavenie na nadobudnutie neoprávnených výhod (získanie zamestnania, uzavretie obchodného vzťahu). Z formálneho hľadiska nastáva konflikt záujmov, keď je tá istá osoba v pozícii, v ktorej by sa z titulu svojej funkcie mala podieľať na kontrole právnickej osoby, ktorá je jej vlastným zamestnávateľom, a mala možnosť takúto osobu svojím hlasovaním v zastupiteľstve ovplyvňovať.

Zamestnaním sa v takejto právnickej osobe by poslancovi zanikol mandát. Výnimka sa navrhuje pre situácie, keď je poslanec v takejto právnickej osobe zamestnaný už pred zvolením, a na pedagogických a odborných zamestnancov škôl.

K bodom 52 a 53

Zákon dáva poslancovi oprávnenie interpelovať starostu a členov obecnej rady (§ 25 ods. 4 písm. b)). Interpelácia poslanca vo vzťahu k členovi obecnej rady ako členovi poradného orgánu však nemá praktický význam, preto sa navrhuje toto ustanovenie zmeniť, aby poslanec nemohol interpelovať člena obecnej rady, ale len zástupcu starostu a okrem toho prednostu a vedúceho zamestnanca obecného úradu. Vo vzťahu k právu poslancov požadovať od riaditeľov právnických osôb založených alebo zriadených obcou vysvetlenie vo veciach týkajúcich sa ich činnosti (§ 25 ods. 4 písm. c)) sa navrhuje doplniť, že nemusí ísť len o

riaditeľov, ale môže ísť aj o iných štatutárnych zástupcov, alebo členov štatutárnych a dozorných orgánov a týka sa to aj právnických osôb s majetkovou účasťou obce.

K čl. II

Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona.