Dôvodová správa Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Peter Osuský a Ondrej Dostál.
K zavedeniu skutkovej podstaty tzv. sprejerstva do Trestného zákona došlo prvýkrát ešte za účinnosti starých trestných kódexov v r. 2005, a to v ustanovení § 257 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (účinného do 1.1.2006).
Formulácia vtedy novej základnej skutkovej podstaty podľa § 257 ods. 2 Trestného zákona bola: „Kto poškodí cudziu vec tým, že ju pomaľuje, postrieka či popíše farbou alebo inou látkou, postresce sa ...“. Výška spôsobenej škody ako majetkový následok trestného činu sa výslovne nevyžadovala.
Zámerom bolo, aby sa sprejerstvo posudzovalo ako samostatný trestný čin bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, čím by sa sprísnil postih aj za sprejerské útoky s nižšou majetkovou škodou. Spoločenská požiadavka na razantnejší postup pri eliminácii sprejerstva bola už aj vtedy vysoko aktuálna. Dovtedy sa sprejerské útoky dali kvalifikovať len ako trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona, avšak iba za podmienky, že spôsobená škoda dosiahla zákonom stanovenú hranicu škody nie nepatrnej, ktorá v roku 2005 predstavovala 6 900 Sk. Sprejerské útoky s nižšou škodou sa dali posudzovať len ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Dňa 1.1.2006 nadobudol účinnosť novo systemizovaný Trestný zákon č. 300/2005 Z.z., do ktorého bola základná skutková podstata trestného činu „sprejerstva“ z pôvodného ustanovenia § 257 ods. 2 premietnutá do samostatného ustanovenia § 246 ods. 1 v neznemenej formulácii. Toto ustanovenie bolo opäť zaradené do štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, teda medzi trestné činy proti majetku.
Nový Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. však na rozdiel od toho starého obsahoval v piatej hlave všeobecnej časti, nazvanej „Výklad pojmov“, už aj ustanovenie § 125 ods. 2, v znení: „Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená škoda aspoň malá“ (škoda malá = 266 €).
V súdnej praxi sa postupne objavil na strane niektorých autorít (sudcovia, prokurátori, advokáti) výklad, podľa ktorého sa ustanovenie § 125 ods. 2 Trestného zákona vzťahuje aj na ustanovenie § 246 ods. 1 Trestného zákona, v dôsledku čoho sa k naplneniu všetkých pojmových znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu vyžaduje podmienka spôsobenia majetkového následku v minimálnej úrovni škody malej, ktorá je vo finančnom vyjadrení 266 €. Podľa takéhoto výkladu je možné postihovať za pomoci ustanovenia § 246 ods. 1 Trestného zákona len také prípady, pri ktorých páchateľ spôsobí škodu preukázateľne presahujúcu limit 266 €.
Nejednoznačnosť Trestného zákona v otázke, či k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 246 ods. 1 je nevyhnutný majetkový následok 266 € alebo nie, ktorá komplikuje posudzovanie sprejerských útokov, a tým aj ich vyšetrovanie, resp. skrátené vyšetrovanie, sa dá odstrániť navrhovanou jednoduchou legislatívnou zmenou – tým, že do § 125 ods. 2 Trestného zákona by sa doplní text, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na § 246 Trestného zákona.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.