B. Osobitná časťK Čl. I
Ustanovenie § 1 zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. je obsahovo totožné s platným stavom, ide lebo o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na doplnenie § 2.
Ustanovenie § 2 navrhuje definovať základné pojmy vo vzťahu k tomu, čo sa považuje za príjem, a to najmä na účely § 3 ods. 1 a 2 vo vzťahu k oznámeniach o podozreniach, že príjmy určitej osoby sú nelegálnymi príjmami. V kontexte uvedeného sa špeciálne v odseku 2 venuje pozornosť definícii „nelegálneho príjmu“, pri ktorom sa navrhuje ustanoviť vyvrátiteľnú domnienku nelegálnosti príjmu aj v tých prípadoch, keď
•spôsob nadobudnutia majetku nie je preukázaný,
•ak ide o taký neobvyklý príjem, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu v danom čase a v danom mieste, že je odôvodnené predpokladať, že ide o príjem získaný konaním, porovnateľným s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
K Čl. II
Aby sa naplnil cieľ predkladaného návrhu zákona, je potrebné novelizovať aj príslušné znenie § 58 ods. 2 Trestného zákona. Podľa súčasne právnej úpravy, ak je osoba vinná zo spáchania závažných zločinov podľa § 58 ods. 2 Trestného zákona (napríklad trestného činu vydierania, trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov, atď.) a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, súd uloží trest prepadnutia majetku aj bez splnenia podmienok uvedených v § 58 ods. 1 Trestného zákona. Keďže v praxi je táto druhá podmienka (nadobudnutie majetku trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti) veľmi ťažko súdom preukázateľná, stáva sa takto koncipovaná právna úprava takmer neúčinnou.
Navrhuje sa zmeniť znenie zákona tak, že ak by bola osoba uznaná za vinnú zo spáchania závažných zločinov podľa § 58 ods. 2 Trestného zákona, bola by táto osoba povinná preukázať, ktorý svoj majetok získala z legálnych príjmov. Ak by toto dôkazné bremeno neuniesla, majetok by mohol byť postihnutý trestom prepadnutia majetku.
Návrh zákona je v súlade aj s právom Európskej únie. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti v odôvodnení v bode 6 preambuly sa odvoláva na článok 12 o konfiškácii a zhabaní Dohovoru OSN z 12. decembra 2000 proti nadnárodnému organizovanému zločinu. Podľa tohto ustanovenia štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu zvážiť možnosť požiadať, aby páchateľ preukázal zákonný pôvod príjmov údajne z trestnej činnosti alebo majetku podliehajúceho zhabaniu, v takom rozsahu, v akom je táto požiadavka v súlade so zásadami ich vnútroštátneho práva a s charakterom súdneho konania. Uvedené rámcové rozhodnutie Rady, okrajovo aj smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (čl. 5) stanovujú len minimálne potrebné pravidlá, ktoré umožnia na základe špecifických