Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

💧 Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných právnych predpisov:

Smernica Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom.

Smernica Rady 2013/51/Euratom ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu.

Termín začiatku a ukončenia PPK

8.6.2017 - 12.6.2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Júl 2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

August 2017

2. Definícia problému

Návrhom zákona o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom a už transponovanú smernicu Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu z dôvodu zjednotenia problematiky radiačnej ochrany do jedného právneho predpisu.

Návrh zákona spolu s novými vykonávacími predpismi, ktoré sa predpokladajú podľa predloženého návrhu zákona vydať nahradia doteraz platné právne predpisy, ktoré upravovali problematiku radiačnej ochrany.

3. Ciele a výsledný stav

Návrh zákona upravuje výkon štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany, podmienky vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu a činnosti poskytovania služieb dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany v prostredí s prírodnými zdrojmi žiarenia, požiadavky na nakladanie s rádioaktívnymi látkami, inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi

a rádioaktívnymi odpadmi neznámeho pôvodu, ochranu pracovníkov a obyvateľov pred ožiarením radónom vo vnútornom ovzduší budov, vonkajším ožiarením zo stavebných materiálov a pretrvávajúcim ožiarením, ktoré je dôsledkom núdzovej situácie alebo dôsledkom ľudskej činnosti v minulosti, zaistenie bezpečnosti rádioaktívneho žiariča, pripravenosť na núdzové situácie ožiarenia, monitorovanie radiačnej situácie a radiačnú monitorovaciu sieť, obmedzovanie ožiarenia z pitnej vody a prírodnej minerálnej vody, povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní radiačnej ochrany priestupky a iné správne delikty a sankcie na úseku radiačnej ochrany.

Návrh zákona obsahuje nový prístup k regulácii a kontrole používania rôznych druhov zdrojov ionizujúceho žiarenia a poskytovania služieb dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany. Návrh zákona obsahuje odstupňovaný režim v závislosti od výšky možného rizika ožiarenia a zdravotnej ujmy pracovníkov alebo obyvateľov, ktorý daný zdroj žiarenia alebo vykonávaná služba predstavuje pri bežnej činnosti alebo pri vzniku radiačnej mimoriadnej situácie. Vykonávanie uvedených činností a poskytovanie služieb dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany vzhľadom na výšku možného radiačného rizika sa rozdeľuje na činnosti, ktoré sú vyňaté spod pôsobnosti zákona, činnosti podliehajúce oznamovacej povinnosti, činnosti a služby podliehajúce povinnej registrácii a činnosti a služby vykonávané na základe povolenia. Zároveň sa návrhom zákona upravujú požiadavky na odbornú spôsobilosť v oblasti radiačnej ochrany.

Návrh zákona upravuje limity ožiarenia pracovníkov, najmä limity dávky v očnej šošovke, čo by malo vylúčiť vznik chorôb z povolania spôsobených ožiarením ionizujúcim žiarením. Návrhom zákona sa definujú požiadavky na zabezpečenie fyzickej ochrany pri používaní rádioaktívnych žiaričov, ktoré majú zabrániť zneužitiu rádioaktívnych žiaričov na nelegálnu manipuláciu vrátane možnosti ich zneužitia na teroristické účely.

Prijatím návrhu zákona a jeho vykonávacích predpisov sa zabezpečí úplná zhoda s právom Európskej únie v oblasti radiačnej ochrany.

4. Dotknuté subjekty

Zmeny v návrhu zákona sa dotknú všetkých subjektov vykonávajúcich činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré sa oznamujú, registrujú a povoľujú.

5. Alternatívne riešenia

Rozsah problematiky radiačnej ochrany v predloženom návrhu zákona určuje smernica a o alternatívnych riešeniach sa neuvažovalo.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? x Áno  Nie

Pre úplnú transpozíciu smernice sa predpokladá vydať vykonávacie predpisy o podrobnostiach pri zabezpečovaní radiačnej ochrany, o radiačnej ochrane osôb pri lekárskom ožiarení, o radiačnej monitorovacej sieti, o podrobnostiach o obmedzení ožiarenia prírodným ionizujúcim žiarením, o podrobnostiach na kvalitu pitnej vody z hľadiska radiačnej ochrany, o diagnostických referenčných úrovniach lekárskeho ožiarenia, o štandardných postupoch na vykonávanie lekárskeho ožiarenia pri diagnostike alebo liečbe.

7. Transpozícia práva EÚ

Predkladaným návrhom zákona sa preberá smernica Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, neprekračujú sa požiadavky definované v smernici a ani sa nepristupuje ku skoršej implementácii. Smernica Rady 2013/51/Euratom je už prebratá v novele zákona č. 150/2017 Z. z., ktorou sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z.

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

x Pozitívne

 Žiadne

x Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

 Áno

x Nie

 Čiastočne

 Pozitívne

 Žiadne

x Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

 Pozitívne

 Žiadne

x Negatívne

Sociálne vplyvy

x Pozitívne

 Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

x Pozitívne

 Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

x Pozitívne

 Žiadne

 Negatívne

 Pozitívne

x Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

 Pozitívne

x Žiadne

 Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľudmila Auxtová, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici,

ludmila.auxtova@vzbb.sk

, tel.: +421 48 4367711

RNDr. Vladimír Jurina, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,

vladimir.jurina@uvzsr.sk

, tel.: + 421 2 49284251

Ing. Martina Dubníčková, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,

martina.dubnickova@uvzsr.sk

, tel.: + 421 2 49284401

RNDr. Karol Böhm, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,

karol.bohm@uvzsr.sk

, tel.: +421 2 49284203

JUDr. Roman Soska, odbor legislatívno-právny, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,

roman.soska@uvzsr.sk

, tel.: +421 2 49284388

12. Zdroje

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné

pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Komisia upozornila predkladateľa na lepší popis a vysvetlenie, resp. zosúladenie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, konkrétne bodu 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie, kde predkladateľ uvádza celkové náklady na podnikateľské prostredie a to ako priame, tak aj nepriame finančné náklady, avšak v bodoch 3.3.1 a 3.3.2 žiadne navýšenie neuvádza, dokonca v bode 3.3.1 ho explicitne vylučuje.

K analýze sociálnych vplyvov

Vzhľadom k tomu, že predkladateľ predpokladá pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy predloženého návrhu zákona, je podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov povinnou súčasťou predkladaného materiálu aj analýza sociálnych vplyvov vypracovaná v súlade s metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov, ktorú je potrebné k predloženému návrhu zákona priložiť.

K analýze vplyvov na životné prostredie

Komisia odporúča dopracovať analýzu na životné prostredie podľa Jednotnej metodiky, vzhľadom na to, že predkladateľ v doložke vybraných vplyvov vyznačil vplyvy.

V predloženej doložke vplyvov sú zapracované pripomienky Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre posudzovanie vplyvov.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2018 - 2021

Výdavky verejnej správy celkom

20 686 496

z toho:

- vplyv na ŠR

20 686 496

Rozpočtové prostriedky MZ SR (0790203)

12 670 172

Rozpočtové prostriedky MŽP SR (0750201, 0EK0E02)

916 000

Rozpočtové prostriedky MV SR (0D6)

1 492 600

Rozpočtové prostriedky MO SR (096)

268 400

Rozpočtové prostriedky MH SR(07L)

1 493 800

Rozpočtové prostriedky MPRV SR (090)

621 900

Rozpočtové prostriedky MŠVVŠ SR (02101)

953 800

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

64 000

- vplyv na vyššie územné celky

64 000

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (zdravotnícke zariadenia)

2 141 824

Vplyv na počet zamestnancov *

- vplyv na ŠR *

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky + odvody

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

Rozpočtové prostriedky MŽP SR (0750201, 0EK0E02)

Rozpočtové prostriedky MV SR (0D6)

Rozpočtové prostriedky MO SR (096)

Rozpočtové prostriedky MH SR (07L)

Rozpočtové prostriedky MPRV SR (090)

Rozpočtové prostriedky MŠVVŠ SR (02101)

Iné ako rozpočtové zdroje (obce, VUC, ZZ)

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Finančné prostriedky a finančné krytie uvedených finančných zdrojov bude spresnené podľa návrhu finančnej udržateľnosti zabezpečenia radiačnej ochrany, ktoré vypracuje Medzirezortná odborná komisia zložená zo zástupcov Ministerstva zdravotníctva SR, Úradu verejného zdravotníctva SR a Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, na základe odhadovaných potrieb finančných zdrojov relevantných rezortov pre realizáciu činností vyplývajúcich z návrhu zákona pre zabezpečenie radiačnej ochrany.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Prijatím navrhovaného zákona o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho vykonávacích predpisov sa vyrieši zhoda s právom Európskej únie v oblasti radiačnej ochrany.

Návrh zákona preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa ustanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (ďalej len „smernica Rady 2013/59/Euratom“) a prebratie do návrhu zákona už transponovanú smernicu Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu z dôvodu zjednotenia problematiky radiačnej ochrany do jedného právneho predpisu.

Problematika radiačnej ochrany, ktorá je predmetom predloženého návrhu zákona je v súčasnosti upravená v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalších právnych predpisoch. Základom pri tvorbe nového zákona bola snaha zamerať sa na všetky oblasti využívania ionizujúceho žiarenia s cieľom dosiahnuť vysokej úrovne radiačnej ochrany.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je efektívnejšie ovplyvnenie tvorby a ochrany zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok, čoho výsledkom by mala byť efektívnejšia primárna prevencia a pozitívny rozvoj verejného zdravia.

Zmeny obsiahnuté v návrhu zákona sa dotknú štátnej správy na úseku ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením. Túto budú plniť orgány štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany, ktorými budú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba.

Zavádzanie nových a precizovanie existujúcich požiadaviek a povinností v predkladanom návrhu zákona výlučne vyplýva z ustanovení transponovanej smernice.

V roku 2014 sa uskutočnila verifikačná misia Európskej komisie zastúpená expertným tímom z DG ENER (Generálne riaditeľstvo pre energetiku). Predmetom misie bolo posúdenie

programu environmentálneho monitorovania rádioaktívnych kvapalných výpustí a plynných vypustí z jadrovej elektrárne Mochovce do životného prostredia a ich kontrolu vrátane systémov odberu vzoriek a monitorovania, použitých analytických metód, zabezpečenia systému kvality a spôsob podávania správ. Expertný tím DG ENER (Generálne riaditeľstvo pre energetiku) preveroval aj činnosť laboratórií, ktoré analyzujú odobrané vzorky, infraštruktúru, používané analytické metódy a zabezpečenie systému kvality. Jednou z posudzovaných oblastí bola inštalácia sond zabezpečujúcich meranie príkonu dávkového ekvivalentu na území Slovenskej republiky.

Expertný tím DG ENER (Generálne riaditeľstvo pre energetiku) konštatoval niekoľko záverov, v ktorých odporúčal Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, aby obnovil a doplnil laboratórne vybavenie, aby zabezpečil zálohu pre tieto zariadenia. Zároveň vo svojej správe uvádza, že z dôvodu havarijnej pripravenosti je potrebné, aby sa v laboratóriách Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zavádzali postupy a technické opatrenia na mobilné monitorovanie radiačnej situácie v životnom prostredí pre prípad radiačného ohrozenia.

V roku 2012 sa v Slovenskej republike uskutočnila Misia Integrated Regulatory Review Service. Jej úlohou bolo vzájomné partnerské hodnotenie, ktoré vychádza z bezpečnostných štandardov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Expertný tím konštatoval, že Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky by mal zaviesť program riadenia ľudských zdrojov, ktorý zabezpečí, aby pracovníci mohli vykonávať predpokladané činnosti, ktoré sa venujú súčasnému a budúcemu rozšírenému využitiu jadrovej energie na Slovensku, aby boli zachované špecifické znalosti a skúsenosti v oblasti radiačnej ochrany pracovníkov. Pre výkon svojich inšpekcií v oblasti radiačnej ochrany potrebuje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky doplniť kvalifikovaní personál a obnoviť meraciu techniku, prístroje a materiálno-technické vybavenie.

Záverom Misie Integrated Regulatory Review Service 2012 bolo, že Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, aj napriek tomu, že koná ako dozorný orgán pre radiačnú ochranu v Slovenskej republike a má pridelené úlohy a zodpovednosti pre havarijnú pripravenosť a odozvu na radiačné ohrozenie, nedisponuje operačným havarijným strediskom a logistikou pre náležité vyhodnocovanie a posudzovanie jadrových havarijných situácií. Upozornili na potrebu budovania národného centra pre monitorovanie radiačnej situácie (Ústredie radiačnej monitorovacej siete), ktoré by slúžilo pre zber, overovanie a vyhodnocovanie údajov z radiačného monitorovania a na vypracovanie odporúčaní pre ochranu obyvateľov v prípade mimoriadnej radiačnej situácie.

Expertný tím Misie Integrated Regulatory Review Follow-up, ktorá sa konala v roku 2015 konštatoval opäť, už tie isté definované závery.

Zároveň výsledkom cvičenia INEX 5, ktorého vykonanie nariadilo OECD/NEA, boli vyššie uvedené nedostatky a uznesenie vlády č. 536/2016.

Dobudované ústredie radiačnej monitorovacej siete na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky spolupracuje s centrom havarijnej odozvy na Úrade jadrového dozoru Slovenskej republiky, ich úlohy sa neprekrývajú, ale dopĺňajú. K duplicite kompetencií a činností nedochádza.

Financovanie ústredia radiačnej monitorovacej siete a zložiek radiačnej monitorovacej siete v súčasnosti nie je vyriešené a podlieha rozpočtu Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Regionálny úrad verejného zdravotníctva hl. m. Bratislava, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach a rozpočtom, ktorými sa riadia zložky radiačnej monitorovacej siete v iných rezortoch. Schválené rozpočty vyššie uvedených subjektov nie sú dostatočné na plnohodnotné financovanie ústredia radiačnej monitorovacej siete a zložiek radiačnej monitorovacej siete

a súčasne objem disponibilných zdrojov rozpočtu kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky neumožňuje navyšovanie ich finančných prostriedkov.

Návrh predkladaného riešenia spočíva vo financovaní činností zabezpečovaných ÚVZ SR v oblasti radiačnej ochrany v jadrovo-energetických zariadeniach z mimorozpočtových zdrojov. Vychádza už u nás zavedenej legislatívnej praxe (zákon č. 94/2007, ktorým sa dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie) zaťaženia prevádzkovateľa jadrovo-energetického zariadenia poplatkami zohľadňujúcimi nároky na výkon štátneho dozoru. Uvedené riešenie vychádza z premisy, že štát by nemal byť výlučným poskytovateľom financií na výkon štátneho dozoru a súvisiacich činností, ktoré sú vyvolané aktivitami vyplývajúcimi z podnikateľskej činnosti právnických osôb.

Návrh okrem príspevkov od prevádzkovateľov jadrových elektrární vrátane vyraďovaných jadrových zariadení, zahrňuje aj príspevok od prevádzkovateľa zariadenia na ťažbu a spracovanie uránovej rudy, ktorá je v súčasnosti vo fáze geologického prieskumu a v prípade jej povolenia sa stane predmetom štátneho dozoru nad radiačnou ochranou v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. (§28 návrhu zákona o radiačnej ochrane) a zdravotníckych zariadení, na ktorých sa pri činnosti využívajú zdroje ionizujúceho žiarenia.

V prípade uvedených jadrovo-energetických zariadení sa jedná o mimoriadne vysoké nároky nielen na odborné schopnosti pracovníkov, ale aj na prístrojové vybavenie ÚVZ SR, ktoré by malo umožniť efektívny výkon kontroly napr. rádioaktívnych výpustí do životného prostredia resp. hodnotenie dávkovej záťaže obyvateľstva o dopad týchto výpustí na zdravie. Nedostatok zdrojov a primeranej prístrojovej techniky je výhodný z pohľadu prevádzkovateľa jadrových zariadení, pretože systém výkonu dozoru je obmedzený, avšak nemôže byť akceptovateľný z pohľadu štátu. Cieľom navrhovaného riešenia mimorozpočtového financovania je odstránenie tohto stavu a zavedenie praxe na úrovni požadovanej EÚ a primeranej rozsahu jadrovej energetiky v SR.

Na súčasný systém financovania štátneho dozoru je možné nazerať aj z pohľadu efektívneho vynakladania verejných financií, kde daňové zaťaženie všetkých právnických a fyzických osôb, ako zdroj štátneho rozpočtu, z ktorého je hradený výkon dozoru, predstavuje zvýhodnenie vlastníkov jadrovo-energetických zariadení oproti iným hospodárskym subjektom, ktoré svojou činnosťou nároky na výkon osobitného štátneho dozoru nevyvolávajú. V prílohe uvádzame návrh výpočtu ročného poplatku na základe navrhovaných príspevkov, no nie je uvedený výpočet ročného poplatku od zdravotníckych zariadení.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2017

2018

2019

2020

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Príjmová strana:

Súčasťou systému kvality sú povinné klinické audity, ktorými sa budú systematicky preverovať a hodnotiť lekárske diagnostické a liečebné postupy v súvislosti s vykonávaním lekárskeho ožiarenia. Cieľom klinického auditu je zlepšiť kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti; výsledky sa porovnávajú so schválenými štandardnými postupmi na vykonávanie lekárskeho ožiarenia pri diagnostike alebo liečbe pre správnu klinickú prax; ak je to potrebné štandardné postupy sa upravujú alebo sa použijú nové štandardné postupy. Komisiu pre vykonanie auditu vymenuje orgán, ktorý vydáva povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo zriaďovateľ z odborníkov na danú problematiku.

Finančné prostriedky vynaložené za vykonávanie auditu budú príjmom štátneho rozpočtu kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v roku 2018 a budú naplnené prostredníctvom platby pracoviska alebo zariadenia, na ktorom sa audit bude vykonávať.

Výdavková strana:

Predstavuje rozloženie finančných nákladov na zabezpečenie osobitného monitorovania dávok v očnej šošovke na jej ochranu, na vypracovanie štandardných postupov na vykonávanie lekárskeho ožiarenia pri diagnostike alebo liečbe pre rádiologické pracoviská a pracoviská nukleárnej medicíny, na vypracovanie štandardných indikačných kritérií pre rádiologické vyšetrenia, na monitorovanie a hodnotenie koncentrácie radónu v ovzduší budov, ktoré slúžia predškolskému zariadeniu alebo školskému zariadeniu, na poskytovanie sociálnych služieb alebo poskytovanie zdravotnej starostlivosti alebo na iné komerčné účely pri dlhodobom pobyte osôb, na dobudovanie radiačnej monitorovacej siete v Slovenskej republike na obdobie troch rokov. Zároveň zabezpečiť primerané prevádzkové náklady v budúcnosti (účelovo viazané finančné prostriedky pre jednotlivé zložky radiačnej monitorovacej siete v každom roku podľa ich potrieb) na pokrytie prioritných požiadaviek na monitorovanie pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a monitorovanie radiačnej situácie v životnom prostredí na celom území Slovenskej republiky, zabezpečenie údržby, servisu, revízií, overovania technických zariadení, aktualizáciu výpočtových systémov a udržiavania radiačnej monitorovacej siete v prevádzkyschopnom stave a účelovo viazané finančné prostriedky pre ústredie radiačnej monitorovacej siete na organizáciu, metodické vedenie a vyhodnotenie cvičení zložiek radiačnej monitorovacej siete.

Výdavky uvedené v tabuľke č. 1 sú vysoké, no zodpovedajú požiadavkám na zabezpečenie radiačnej ochrany v Slovenskej republike. V priebehu nasledujúcich rokov sa výdavky znížia, lebo bude postačovať zabezpečiť finančné prostriedky na udržateľnosť systémov a servis prístrojového vybavenia.

Z dôvodu prijatia a vykonávania zákona o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v podmienkach Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva bude nevyhnutné vyčleniť 29 štátnozamestnaneckých miest. Požadovaný počet zamestnancov nie je potrebné navyšovať oproti schválenému limitu miest v počte 2071 z dôvodu súčasného neobsadenia takmer 180 neobsadených miest, ktoré evidujeme, a ktoré nie je možné obsadiť z dôvodu nedostatočného finančného krytia v kategórii 610 a 620. V prípade prijatia návrhu zákona je však potrebné zabezpečiť finančné krytie uvedených 29 miest navýšením rozpočtu na ekonomickej kategórii 610 – mzdy a platy vo výške 467 886,- € a 620 – poistné a príspevky do poisťovne vo výške 163 526,- € od. Do konca roka 2021 je potrebné zabezpečiť 2 525 648,- €.

Prijatím návrhu zákona a jeho vykonávacích predpisov sa zabezpečí zhoda s právom Európskej únie v oblasti radiačnej ochrany.

Problematika radiačnej ochrany je široká. Noví zamestnanci budú vo svojej územnej pôsobnosti, teda na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradoch verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave, v Nitre, v Banskej Bystrici a v Košiciach, vykonávať tieto činnosti:

-podieľať sa na práci komisie na preskúšanie a uznávanie odbornej spôsobilosti v oblasti radiačnej ochrany,

-vykonávať radiačnú ochranu obyvateľov,

-kontrolovať dodržiavanie radiačnej ochrany na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, kontrolovať zabezpečenie ochrany pred prírodným ionizujúcim žiarením,

-vykonávať štátny dozor v oblasti radiačnej ochrany pri lekárskom ožiarení,

-monitorovať,

-povoľovať a kontrolovať uvoľňovanie rádioaktívnych látok a materiálov,

-povoľovať a kontrolovať nakladanie s rádioaktívnym odpadom,

-riešiť osobitné požiadavky na rôzne typy zdrojov žiarenia,

-zabezpečovať prácu ústredia radiačnej monitorovacej siete, monitorovanie radiačnej situácie a monitorovanie rádionuklidov v zložkách životného prostredia a potravinovom reťazci,

-zabezpečovať havarijnú pripravenosť,

-riešiť existujúce a núdzové situácie,

-navrhovať opatrenia na zabezpečenie radiačnej ochrany pri nálezoch opustených žiaričov a rádioaktívnych materiálov,

-kontrolovať povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb pri vykonávaní činností vedúcich k ožiareniu,

-vykonávať štátny dozor v oblasti radiačnej ochrany,

-udeľovať sankcie za porušenie povinností na úseku radiačnej ochrany,

-spolupracovať s medzinárodnými organizáciami.

Zamestnanci Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti radiačnej ochrany budú vykonávať aj činnosti v súvislosti s povoľovaním a kontrolou jadrových zariadení v prevádzke, vo vyraďovaní a slúžiacich na spracovanie a ukladanie rádioaktívnych odpadov.

Zdôvodnenie:

Zdôvodnenie potreby nových zamestnancov na odborných útvaroch ochrany zdravia pred žiarením na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradoch verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave, v Nitre, v Banskej Bystrici a v Košiciach súvisí s prijatím nového zákona o radiačnej ochrane v súvislosti s transpozíciou smernice

Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom.

Transpozičný termín smernice Rady 2013/59/Euratom je 6. február 2018.

Nový zákon o radiačnej ochrane upravuje:

Návrh zákona upravuje činnosti, ktoré sú už zavedené v praxi a ustanovuje nové povinnosti:

-výkon štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany,

-podmienky vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu v plánovanej situácii ožiarenia,

-existujúcej situácii ožiarenia a núdzovej situácii ožiarenia,

-podmienky poskytovania služby dôležitej z hľadiska radiačnej ochrany,

-požiadavky na výrobu, produkciu, spracúvanie, nakladanie, používanie, predaj, držbu, skladovanie, prepravu, dovoz, distribúciu, vývoz, odstraňovanie a ukladanie rádioaktívnych látok,

-nakladanie, skladovanie, prepravu a odstraňovanie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov a rádioaktívnych odpadov neznámeho pôvodu,

-výrobu a prevádzku elektrického zariadenia vyžarujúceho ionizujúce žiarenie a obsahujúceho súčasti pracujúce s potenciálovým rozdielom väčším ako 5 kV,

-činnosti v prostredí s prírodnými zdrojmi žiarenia, ktoré vedú k ožiareniu pracovníkov alebo jednotlivcov z obyvateľstva, ktoré nie je zanedbateľné z hľadiska radiačnej ochrany, najmä na spracovanie materiálu obsahujúceho prírodné rádionuklidy,

-na prácu v podzemí a na ožiarenie posádky lietadla alebo kozmickej lode,

-vonkajším ožiarením zo stavebného materiálu a pretrvávajúcim ožiarením, ktoré je dôsledkom núdzovej situácie alebo dôsledkom ľudskej činnosti v minulosti,

-monitorovanie radiačnej situácie,

-schvaľovanie typu niektorých výrobkov v oblasti využívania ionizujúceho žiarenia,

-obmedzovanie ožiarenia z pitnej vody, prírodnej minerálnej vody a balenej vody,

-pripravenosť na núdzové situácie ožiarenia, ktoré si vyžadujú prijatie opatrení na ochranu zdravia pracovníkov alebo jednotlivcov z obyvateľstva,

-plánovanie odozvy na takéto situácie a ich riadenie,

-povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní radiačnej ochrany,

-zákon sa vzťahuje na každú plánovanú situáciu ožiarenia, existujúcu situáciu ožiarenia alebo núdzovú situáciu ožiarenia zahŕňajúcu riziko ožiarenia, ktoré nemožno zanedbať z hľadiska radiačnej ochrany alebo vplyvu na životné prostredie v rámci dlhodobej ochrany zdravia obyvateľov, okrem ožiarenia kozmickým žiarením na úrovni, ktorá je bežná na zemskom povrchu, ionizujúcim žiarením z rádionuklidov prítomných v zemskej kôre neporušenej ľudskou činnosťou, prírodnými rádionuklidmi na úrovni bežne sa vyskytujúcej v ľudskom tele, jednotlivca z obyvateľstva alebo pracovníka, ktorí nie sú členmi posádky lietadla alebo kozmickej lode, kozmickým žiarením počas letu alebo pobytu v kozmickom priestore, návštevníka jaskyne a pacienta podrobujúceho sa liečebnému procesu v jaskyni, z prírodnej liečivej vody uznanej podľa osobitného predpisu.

Činnosti, ktoré sú uvedené v platných právnych predpisoch a v súvislosti s ich vykonávaním sa neočakáva zvýšenie finančných nákladov:

-povinnosť mať odborného zástupcu alebo odborného garanta a zabezpečiť im potrebné prostriedky a ich školenie jeden raz za päť rokov,

-školenie pracovníkov v radiačnej ochrane jeden raz za rok,

-komplexné hodnotenie radiačnej ochrany v rámci periodického hodnotenia bezpečnosti,

-zabezpečenie osobného monitorovania a vyhodnocovania dávok pracovníkov,

-zriadenie sledovaného a kontrolovaného pásma a pásma s obmedzeným prístupom, ich zabezpečenie technickými prostriedkami a prevádzkovými predpismi,

-výkon dozimetrickej služby, prístrojové a materiálne vybavenie, predpisy, skúšky a kalibrácie,

-preventívne prehliadky pracovníkov kategórie A jeden raz za rok,

-monitorovanie výpustí,

-sledovanie úrovne radiačnej ochrany, meranie a hodnotenie ožiarenia obyvateľov alebo na posudzovanie kontaminácie prostredia,

-hodnotenie vplyvu na životné prostredie jeden raz za rok,

-kontroly a skúšky žiaričov,

-úprava pracovných podmienok tehotnej pracovníčky a dojčiacej pracovníčky,

-vedenie evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia,

-vedenie evidencie rádioaktívnych odpadov,

-vedenie evidencie dávok pracovníkov,

-oznamovanie organizačných zmien s vplyvom na radiačnú ochranu,

-vedenie evidencie rádioaktívnych látok vypúšťaných do životného prostredia,

-administratívne náklady spojené s predkladaním žiadostí,

-oznamovacie povinnosti.

Nezvyšujú sa poplatky za vydanie a zmenu povolenia ani za vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti.

Novými požiadavkami sú:

-zaistenie bezpečnosti rádioaktívnych žiaričov, aby sa zamedzilo ich úmyselnému zneužitiu (napríklad terorizmus, sabotáž),

-zabezpečenie ochrany pracovníkov a obyvateľov pred ožiarením radónom vo vnútornom ovzduší budov v oblastiach so zvýšeným výskytom radónu, úplná transpozícia smernice Rady 2013/59/Euratom ukladá povinnosť vykonať merania na všetkých pracoviskách na prvom nadzemnom a podzemnom podlaží. Účinnosť na splnenie niektorých povinností sa navrhuje posunúť na rok 2024 z dôvodu, aby bolo možné navrhnúť a vykonať celoštátny radónový prieskum s cieľom vymedziť územia so zvýšeným výskytom radónu; vymedzenie území so zvýšeným výskytom radónu umožní odôvodnené uplatnenie požiadaviek, ktoré bude podložené relevantnými výsledkami a merania bude možné vykonať len na územiach, na ktorých bude možné očakávať škodlivý vplyv radónu na zdravie pracovníkov,

-vypracovať a vykonávať úlohy vyplývajúce z národného akčného radónového plánu; plán bude pripravený a predložený na schválenie vlády Slovenskej republiky ako nelegislatívny materiál,

-pre poskytovateľov registrovanej služby, ktorí vykonávajú stanovenie rádiologických ukazovateľov kvality pitnej vody, prírodnej minerálnej vody a pramenitej vody, stanovenie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebnom materiáli, obsahu rádionuklidov v zložkách životného prostredia, potravinovom reťazci a iných materiáloch a predmetoch na hodnotenie ožiarenia osôb, stanovenie radónového

indexu pozemku a stanovenie ožiarenia z prírodného zdroja v stavbe je v návrhu povinnosť vykonať raz za päť rokov porovnávacie merania. Splnenie uvedenej požiadavky zvýši hodnovernosť a spoľahlivosť výsledkov, ktoré sa používajú na hodnotenie ožiarenia obyvateľov. Finančné náklady na účasť v porovnávacích meraniach nie sú vysoké a nepredstavujú výrazné zvýšenie prevádzkovaných nákladov poskytovateľa registrovanej služby.

Z dôvodu prijatia návrhu zákona o radiačnej ochrane o zmene a doplnení niektorých zákonov bude potrebné navýšiť počet pracovných miest so špecializáciou klinický fyzik o 20 klinických fyzikov oproti súčasnosti. V zmysle právnych predpisov je požiadavka zabezpečiť asi 50 klinických fyzikov na Slovensku. Z dôvodu vyššieho počtu rádiodiagnostických a rádioterapeutických úkonov, vyššieho počtu pacientov a vyššieho počtu ožiarených tehotných žien, pri ktorých je potrebné posúdiť riziko z ožiarenia, je potrebné navýšiť počet klinických fyzikov o 20.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Predkladaný návrh zákona sa dotýka všetkých subjektov využívajúcich zdroje ionizujúceho žiarenia. Uvedený režim oproti platnej legislatíve nesprísňuje a nová kategória registrácia bola zavedená na zjednodušenie komunikácie medzi podnikateľským subjektom a príslušným orgánom radiačnej ochrany. Zavedenie správnych poplatkov registrovaných subjektov nepredstavuje zvýšenie finančných nákladov pre žiadateľa oproti platnej právnej úprave.

Povolenia vydané podľa platných právnych predpisov sú vydané na neurčitý čas.

Prevádzkovatelia celotelových denzitometrov budú musieť požiadať o registráciu v termíne najneskôr do 31.12.2019.

Predkladaný návrh zákona predstavuje zvýšenie finančných nákladov na zabezpečenie osobitného monitorovania dávok v očnej šošovke na jej ochranu.

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv v oblasti vybavenia zdravotníckych zariadení, ktoré využívajú zdroje ionizujúceho žiarenia z dôvodu zákazu inštalácie a používania technologicky zastaraných zariadení.

Zavedenie experta na radiačnú ochranu umožní subjektom prístup k odborným informáciám vo všetkých oblastiach radiačnej ochrany.

Zaistenie bezpečnosti rádioaktívnych žiaričov bude mať vplyv na subjekty, ktoré používajú pri svojej činnosti rádioaktívne žiariče, aby sa zamedzilo ich úmyselnému zneužitiu (napríklad terorizmus, sabotáž). Požiadavky a zároveň finančné náklady budú odstupňované od kategórie rádioaktívneho žiariča.

Subjekty, ktoré projektujú a vykonávajú výstavbu bytových budov na predaj alebo prenájom alebo na poskytovanie služieb alebo vlastník budovy, ktorá slúži predškolskému zariadeniu alebo školskému zariadeniu na poskytovanie sociálnych služieb alebo poskytovanie zdravotnej starostlivosti alebo na iné komerčné účely pri dlhodobom pobyte osôb musia zabezpečiť, aby nebola prekročená referenčná úroveň objemovej aktivity radónu v pobytových priestoroch. Nepredpokladá sa, že náklady na splnenie uvedenej povinnosti budú vysoké, no nie je možné ich vyčísliť, ale vzhľadom na celkovú hodnotu projektov stavieb a prestavieb a v porovnaní s prínosom pre zdravie užívateľov pobytových priestorov je možné ich zanedbať. Referenčná úroveň pre objemovú aktivitu radónu v pobytových priestoroch je 300 Bq/m3 za kalendárny rok (v platných právnych predpisoch je referenčná úroveň pre objemovú aktivitu radónu 200 Bq/m3 pre novostavby a 400 Bq/m3 pre existujúce

stavby za kalendárny rok). Súvislosť medzi zvýšeným výskytom rakoviny pľúc a radónom bola jednoznačne preukázaná epidemiologickými štúdiami na obyvateľov v oblasti s vyššou koncentráciou radónu v podloží a v pobytových priestoroch.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Konzultácie so zubnými lekármi v zastúpení s vedením Slovenskej komory zubných lekárov, ktorí sú najväčšou skupinou subjektov, ktorých sa dotýka predkladaný návrh zákona, sa uskutočnili v rôznych fázach prípravy návrh zákona. Povinnosti zubných lekárov zjednodušené vo forme registrácie činnosti oproti súčasnej povinnosti žiadať o vydanie povolenia a zároveň zjednodušenie povinnosti v súvislosti s odbornou spôsobilosťou.

Uskutočnili sa konzultácie s predstaviteľmi Slovenských elektrární, a. s. – Jaslovské Bohunice a Mochovce a predstaviteľmi spoločnosti Jadrovej vyraďovacej spoločnosti.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predkladaný návrh zákona obsahuje zmenu zákona o správnych poplatkoch vzhľadom na novú štruktúru povolení a hodnoty správnych poplatkov majú marginálny vplyv. Povolenia sa vydávajú na neurčitý čas a zostávajú v platnosti. Materiál nepredpokladá vysoký nárast žiadostí a príjem z poplatkov do štátneho rozpočtu bude minimálny.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predkladaný návrh zákona predpokladá náklady na vybavenie monitorovacou technikou pre monitorovanie radiačnej situácie.

Technické vybavenie laboratórií VÚJE Trnava na monitorovanie radiačnej situácie v rámci radiačnej monitorovacej siete

Zariadenie

počet ks

jednotková cena v €

cena spolu v €

Kapitálové výdavky

700 000

Gamaspektrometrická trasa vrátane tienenia

300 000

Zariadenie na meranie alfa rádionuklidov

200 000

Nízkopozaďový alfa/beta merač

200 000

Bežné výdavky

46 900

Osobné elektronické dozimetre

800

4 000

Kalibračné etalóny

1 700

20 400

Laboratórne pomocné zariadenia (napr. muflová pec, mlyn, drvič, sušiarne, odparovacie zariadenie, destilačná kolóna, digestor)

20 000

OOPP (respirátor jednorazový, ochranný odev (tyvek, jednorazový), spodné prádlo, obuv, rukavice, papierové utierky)

500

2 500

SPOLU

746 900 EUR

cena v €

Osobitné monitorovanie očnej šošovky

15 000

Úprava prevádzkových predpisov pre používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia

843 750

Zaistenie bezpečnosti rádioaktívnych žiaričov

600 000

Zabezpečenie vlastníkom pobytového priestoru, aby nebola prekročená referenčná úroveň objemovej aktivity radónu v pobytových priestoroch

152 500

SPOLU

1 611 250 EUR

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich

informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Subjektom, ktoré prevádzkujú zdroj ionizujúceho žiarenia, sa nenavýšia administratívne náklady. Podľa platných právnych predpisov je aj v súčasnosti zakotvená povinnosť oznamovať orgánom radiačnej ochrany informácie o činnosti.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

Nepriame finančné náklady

2 358 150

Administratívne náklady

Celkové náklady regulácie

2 358 150

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Požiadavky na platenie poplatkov poskytovateľov služieb osôb, ktoré doteraz vykonávali činnosť, v predkladanom návrhu zákona sa nevytvárajú bariéry pre vstup na trh pre nových dodávateľov a podmienky zostávajú rovnaké v rozsahu súčasne platných právnych predpisov.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Bez vplyvu.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

isvs_5836

Centrálne dátové úložisko radiačnej monitorovacej siete zabezpečí kvalifikované uloženie dát zložiek radiačnej monitorovacej siete z monitorovania rádioaktívnej kontaminácie životného prostredia a

výpočtový systém na modelovanie radiačných dopadov a rádiologických vplyvov na podporu krízového štábu na zistenie a výpočet dopadov úniku rádioaktívnych látok do okolia a návrhy ochranných opatrení.

Centrálny register dávok pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

Centrálny register zdrojov ionizujúceho žiarenia.

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

Informačnými systémami budú prepojené jednotlivé zložky radiačnej monitorovacej siete s ústredím radiačnej monitorovacej siete. Zložky radiačnej monitorovacej siete tvoria stále a pohotovostné skupiny určené rezortmi a organizáciami.

Návrh zákona o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádza nové informačné systémy verejnej správy, ktoré budú financované zo štátneho rozpočtu.

Analýza vplyvov na životné prostredie

5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené a aký bude ich vplyv ?

Očakávajú sa pozitívne vplyvy na životné prostredie. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je efektívnejšie ovplyvnenie tvorby a ochrany zdravých životných podmienok.

Predkladaný návrh zákona obsahuje zmenené hodnoty na uvoľňovanie rádionuklidov do životného prostredia, čím sa zabezpečí vyššia ochrana obyvateľov, sprísnené požiadavky na prevádzkovateľov jadrovo-energetických zariadení - napríklad oproti platným právnym predpisom požaduje bilancovanie uhlíka-14.

Predkladaný návrh zákona požaduje zaistenie bezpečnosti rádioaktívnych žiaričov, čo zníži pravdepodobnosť takého ich zneužitia, ktorého výsledkom môže byť kontaminácia zložiek životného prostredia.

Pri vykonávaní niektorých činností vedúcich k ožiareniu a používaní niektorých zdrojov ionizujúceho žiarenia nie je možné absolútne vylúčiť úniky rádionuklidov, čo vyžaduje funkčné systémy monitorovania radiačnej situácie s cieľom ochrany obyvateľstva a životného prostredia. Predkladaný materiál požaduje dobudovanie radiačnej monitorovacej siete na úrovni európskych štandardov. Objektívne a včasné získanie údajov o kontaminácii zložiek životného prostredia umožní prijať opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov.

5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?

Bez vplyvu

5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?

Bez vplyvu

5.4 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?

Bez vplyvu

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 3:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 4: domácnosti v systéme pomoci v hmotnej núdzi, v ktorej sa aspoň jednému členovi poskytuje osobitný príspevok

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnené skupiny č. 5 a 6:

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti

a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov

a existujúcim zamestnaneckým právam,

☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

☞doprave,

☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

☞informáciám

☞k iným právam (napr. politickým).

Predkladaný návrh zákona zvýši úroveň ochrany zdravia pri práci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (napríklad sprísnenie limitu dávky na očnú šošovku). Očakáva sa efektívnejšie ovplyvnenie tvorby a ochrany zdravých pracovných podmienok, čoho výsledkom by mala byť účinnejšia primárna prevencia a pozitívny rozvoj zdravia zamestnancov.

Predkladaný návrh zákona umožňuje lepší prístup k informáciám o vplyve rádionuklidov na zdravie. Z prieskumov vyplynulo, že obyvatelia vnímajú ožiarenie radónom ako najmenej významné riziko pre zdravie v porovnaní s ostatnými rizikovými faktormi ako sú UV žiarenie, rtg žiarenie a elektromagnetické polia. Súčasné poznatky potvrdzujú, že najvyššie riziko pre zdravie je z ožiarenia radónom v porovnaní s uvedenými rizikovými faktormi.

Súvislosť medzi zvýšeným výskytom rakoviny pľúc a radónom bola jednoznačne preukázaná epidemiologickými štúdiami na obyvateľov v oblastiach s vyššou koncentráciou radónu v podloží, v domoch a v bytoch. Z uvedených štúdií vyplynulo, že 3% až 14% rakoviny pľúc je zapríčinené ožiarením radónom v závislosti od priemernej koncentrácie radónu v domoch a v bytoch.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

☞deti (0 – 17),

☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),

☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

☞ľudia so zdravotným postihnutím,

☞marginalizované rómske komunity

☞domácnosti s 3 a viac deťmi,

☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Bez vplyvu.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Bez vplyvu.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

☞eliminácia rodových stereotypov.

Bez vplyvu.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Bez vplyvu.