9
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe úlohy č. 3 na mesiac október z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Návrh zákona reaguje jednak na skúsenosti z aplikačnej praxe zákona tak na strane orgánov štátnej správy ako aj na strane pozemkových spoločenstiev a ich členov a jednak na dlhodobé problematické otázky vyplývajúce z existencie špecifického typu nedeliteľného spoluvlastníctva (spoločná nehnuteľnosť) a jeho organizačného substrátu (pozemkové spoločenstvo, ďalej len „spoločenstvo“), ktoré pretrvávajú v našom právnom poriadku ako určitý anachronizmus feudálneho práva. Návrh zákona sa preto dotýka niektorých systematických problémov, vo väčšej miere sa týka vnútornej organizácie a fungovania pozemkových spoločenstiev, vzťahu pozemkových spoločenstiev so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „fond“) a správcom lesného majetku štátu (ďalej len „správca“), ďalej zabezpečenia riadnej starostlivosti a obhospodarovania poľnohospodárskych a lesných pozemkov, resp. lesných porastov, zásadným spôsobom zasiahne do konaní okresných úradov pri vedení registra pozemkových spoločenstiev (ďalej len „register“) a rieši aj viac detailnejších nedostatkov súčasnej právnej úpravy. Návrh zákona pritom vychádza nielen zo zámeru predkladateľa a z jeho záujmu na sledovaní poriadku v štátnej správe obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy a v štátnej správe lesného hospodárstva, ale predovšetkým reaguje na podnety praxe, to zn. priamo od pozemkových spoločenstiev, ich členov a ich záujmovej samosprávy.
Návrhom sa realizujú aj možnosti novej ústavnoprávnej ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy, a to najmä tým, že sa vytvárajú a posilňujú možnosti usporiadania vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti ako aj možnosti nadobudnutia vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti spoluvlastníkmi alebo samotným spoločenstvom, čo okrem inému pôsobiť proti nadobúdaniu vlastníctva týchto podielov v prospech tretích osôb, ktoré získavajú vlastníctvo lesných pozemkov so špekulatívnymi zámermi.
Najzásadnejšími zásahmi do platného zákona je odstránenie princípu nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti s ponechaním princípu nemožnosti zrušenia a vysporiadania jej spoluvlastníctva s výnimkou postupu definovanom pri pozemkových úpravách. Dlhodobá tendencia vo vlastníckych pomeroch spoločných nehnuteľností ukazuje, že neustále vzrastá počet ich spoluvlastníkov, pričom zároveň klesá počet spoluvlastníkov, ktorí ochotní zúčastňovať sa aktívne činnosti pozemkových spoločenstiev a kandidovať do ich volených orgánov. Zároveň v mnohých prípadoch vznikli situácie, kedy do okruhu spoluvlastníkov prenikli špekulatívni nadobúdatelia podielov a získavajú v spoločenstve výraznú prevahu alebo dokonca väčšinový podiel, v čoho dôsledku je početne prevažná väčšina minoritných spoluvlastníkov vždy prehlasovaná jedným alebo len niekoľkými majoritnými spoluvlastníkmi. Návrh zákona preto dáva možnosť spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností dohodnúť sa o úplnom alebo čiastočnom zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva, a to postupmi, ktoré upravuje platný právny poriadok 11 ods. 13 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov). Rovnako s ohľadom na flexibilnejšie využívanie jednotlivých pozemkov patriacich do spoločných nehnuteľností sa rozširuje možnosť oddeľovať od spoločnej nehnuteľnosti jej časti na základe rozhodnutia spoluvlastníkov bez obmedzenia piatimi taxatívnymi dôvodmi ustanovenými platným zákonom.
10
Druhým závažným zásahom je zavedenie možnosti spoločenstva nadobúdať vlastníctvo podielov spoločnej nehnuteľnosti (čo bolo platným zákonom zakázané), avšak len do limitu 49 % podielu; tento postup spoločenstva bude podmienený súhlasom spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Ako súvisiaca úprava sa ustanovuje oprávnenie spoločenstva v mene svojich členov uzatvárať zmluvu o nadobudnutí vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti v prospech členov spoločenstva. Účelom oboch opatrení je umožniť spoločenstvám, resp. ich členom získavať vlastníctvo drobných (teda nerentabilných) podielov spoločnej nehnuteľnosti a buď ich kumulovať do rúk samotného spoločenstva ako právnickej osoby, alebo tieto podiely pomerne rozdeliť medzi všetkých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, čím sa ich podiely logicky zvýšia. Jedným z cieľov tejto úpravy je predchádzať nadobúdaniu vlastníctva podielov špekulatívnymi záujemcami. S tým súvisí aj úprava ustanovení o práve fondu prevádzať podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu.
Aby sa predišlo negatívnemu dôsledku rozhodovania o spoločných veciach, ktorý vyplýva z možnosti, že spoločenstvo sa bude môcť stať takmer polovičným spoluvlastníkom, ustanovuje sa, že spoločenstvo nedisponuje hlasmi zodpovedajúcimi spoluvlastníckemu podielu, ktoré samotné spoločenstvo vlastní.
Okrem uvedeného zásahu do systému hlasovania a počítania hlasov na valnom zhromaždení sa ustanovuje, že ak spoločná nehnuteľnosť je spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, o oddeľovaní jej časti a o nadobúdaní podielu spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom spoločenstva môžu rozhodovať na valnom zhromaždení iba vlastníci dotknutej spoločnej nehnuteľnosti. Ďalším zásahom do hlasovania zhromaždenia je vylúčenie hlasov, ktoré patria vlastníkom tých podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré nemajú toho času známeho vlastníka; ide tu o situácie, kedy dlhodobo prebieha dedičské konanie po „známom“ vlastníkovi, avšak stále nie je známy právoplatný dedič, pričom podiely poručiteľa nepatria do správy fondu.
Nakladania s podielmi spoločnej nehnuteľnosti sa týka aj precíznejšia úprava ustanovení o predkupnom práve, resp. o jeho vylúčení. Tieto ustanovenia v platnom znení sa stretávali s nepochopením, preto predkladateľ pristupuje k ich detailnejšiemu a jasnejšiemu formulovaniu, avšak bez závažnejšej zmeny ich doteraz platného významu. Ďalší nevyhnutný zásah do úpravy ustanovení o nakladaní s podielom spoločnej nehnuteľnosti si vyžiadalo neustále ignorovanie základného znaku spoločnej nehnuteľnosti (jedna spoločná vec pozostávajúca z viacerých parciel) v prípade prechodu vlastníctva, t. j. najmä pri dedení. Preto návrh zákona ustanovuje, že pri prevode a ani pri prechode nemôže dôjsť k zmene vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých jej parcelách, ale vždy na všetkých. Z obdobného dôvodu sa novou právnou úpravou zasahuje aj do úpravy obmedzenia drobenia podielov spoločnej nehnuteľnosti.
Dôležitým prínosom novej právnej úpravy je precizovanie vzťahov spoločenstva s fondom a so správcom (Lesy Slovenskej republiky, š. p.). Správca sa uvádza vo všetkých ustanoveniach, kde je jeho účasť na právnych vzťahoch možná, t. j. ak ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, ktorá je lesným pozemkom ale nie je spoločnou nehnuteľnosťou. V rámci ustanovení upravujúcich práva a povinnosti fondu dochádza k výraznej zmene: fond nebude mať povinnosť uzatvoriť so spoločenstvom nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je užívanie podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ktoré fond spravuje a s ktorými nakladá, ale spoločenstvo bude automaticky užívateľom týchto podielov (t. j. analogicky k podielom ostatných spoluvlastníkov), pričom fond ako zástupca štátu a neznámych vlastníkov bude mať nárok na podiel zo zisku tak ako ktorýkoľvek iný člen spoločenstva. Táto úprava bude mať pozitívny dopad na zvýšenie príjmov fondu od pozemkových spoločenstiev.
Iným dôležitým zásahom do platnej právnej úpravy je zrovnoprávnenie postavenia správcu s postavením fondu, a to tak, že i správca bude mať rovnako obmedzené postavenie pri rozhodovaní na zhromaždení, ako fond, a to len na štyri prípady. Výrazným spôsobom
11
sa tak zjednodušuje rozhodovanie „známych a neštátnych“ členov spoločenstva.
V ustanoveniach o konaní vo veci vedenia registra dochádza k vyčleneniu tých konaní, ktoré sa budú viesť ako správne konania (konanie o zápise spoločenstva do registra a konanie o zápise zrušeného spoločenstva s dodatkom „v likvidácii“, ak o tom rozhodlo valné zhromaždenie), zatiaľ čo ostatné konania budú mať len evidenčný charakter (zmeny údajov v registri a výmaz zrušeného spoločenstva z registra) a v tej súvislosti sa z dôvodu zníženia náročnosti konania navrhuje zníženie sadzby správneho poplatku. Zároveň sa striktne rozlišuje medzi konaniami, ktorých výsledkom bude rozhodnutie, resp. zápis údaju s konštitutívnym účinkom (konanie o zápise spoločenstva do registra, konanie o zápise zrušenia spoločenstva, výmaz spoločenstva z registra), a konaniami o zápise údajov len s deklaratórnym účinkom (prakticky všetky konania o zápise zmien údajov v registri). V správnych konaniach sa účastníctvo konštituuje ako všeobecné s ďalšími osobitne určenými účastníkmi (konanie o zápise spoločenstva do registra a konanie o zápise zrušeného spoločenstva s dodatkom „v likvidácii“, ak o tom rozhodlo valné zhromaždenie).
S potrebou dosiahnuť jednoznačnú identifikáciu spoločných nehnuteľností a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, t. j. ich vlastníctva a užívacích práv k nim, ktoré sa týkajú spravidla značného množstva vlastníkov, a s potrebou zohľadniť skutočnosť, že v katastri nehnuteľností nie je evidovaný kód spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, sa ukázalo ako potrebné zasiahnuť do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Úprava postavenia fondu pri užívaní podielov spoločnej nehnuteľnosti, t. j. vypustenie povinnosti uzatvárať nájomné zmluvy so spoločenstvom, je potrebné zasiahnuť i do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na to v osobitnom legislatívnom procese i do nariadenia vlády upravujúceho postup fondu pri nakladaní s nehnuteľnosťami.
Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Dátum nadobudnutia účinnosti je navrhnutý tak, aby adresáti právneho predpisu mali dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana a nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
12
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1.
Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
2.
Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.
Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.
13
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: 27.7.2017Ukončenie: 9.8.2017
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
august 2017
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
október 2017
2. Definícia problému
Návrh zákona reaguje jednak na skúsenosti z aplikačnej praxe zákona tak na strane orgánov štátnej správy ako aj na strane pozemkových spoločenstiev a ich členov a jednak na dlhodobé problematické otázky vyplývajúce z existencie špecifického typu nedeliteľného spoluvlastníctva (spoločná nehnuteľnosť) a jeho organizačného substrátu (pozemkové spoločenstvo, ďalej len „spoločenstvo“), ktoré pretrvávajú v našom právnom poriadku ako určitý anachronizmus feudálneho práva. Návrh zákona sa preto dotýka niektorých systematických problémov, vo väčšej miere sa týka vnútornej organizácie a fungovania pozemkových spoločenstiev, vzťahu pozemkových spoločenstiev so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „fond“) a správcom lesného majetku štátu (ďalej len „správca“), ďalej zabezpečenia riadnej starostlivosti a obhospodarovania poľnohospodárskych a lesných pozemkov, resp. lesných porastov, zásadným spôsobom zasiahne do konaní okresných úradov pri vedení registra pozemkových spoločenstiev (ďalej len „register“) a rieši aj viac detailnejších nedostatkov súčasnej právnej úpravy. Návrh zákona pritom vychádza nielen zo zámeru predkladateľa a z jeho záujmu na sledovaní poriadku v štátnej správe obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy a v štátnej správe lesného hospodárstva, ale predovšetkým reaguje na podnety praxe, to zn. priamo od pozemkových spoločenstiev, ich členov a ich záujmovej samosprávy.
3. Ciele a výsledný stav
14
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
💧 Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
💧 Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
💧 Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
💧 Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Návrhom sa realizujú možnosti novej ústavnoprávnej ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy, a to najmä tým, že sa vytvárajú a posilňujú možnosti usporiadania vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti ako aj možnosti nadobudnutia vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti spoluvlastníkmi alebo samotným spoločenstvom, čo má okrem inému pôsobiť proti nadobúdaniu vlastníctva týchto podielov v prospech tretích osôb, ktoré získavajú vlastníctvo lesných pozemkov so špekulatívnymi zámermi.Najzásadnejšími zásahmi do platného zákona je odstránenie princípu nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti s ponechaním princípu nemožnosti zrušenia a vysporiadania jej spoluvlastníctva s výnimkou postupu definovanom pri pozemkových úpravách. Druhým závažným zásahom je zavedenie možnosti spoločenstva nadobúdať vlastníctvo podielov spoločnej nehnuteľnosti (čo bolo platným zákonom zakázané), avšak len do limitu 49 % podielu; tento postup spoločenstva bude podmienený súhlasom spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Nakladania s podielmi spoločnej nehnuteľnosti sa týka aj precíznejšia úprava ustanovení o predkupnom práve, resp. o jeho vylúčení. Tieto ustanovenia v platnom znení sa stretávali s nepochopením, preto predkladateľ pristupuje k ich detailnejšiemu a jasnejšiemu formulovaniu, avšak bez závažnejšej zmeny ich platného významu. Dôležitým prínosom novej právnej úpravy je precizovanie vzťahov spoločenstva s fondom a so správcom (Lesy Slovenskej republiky, š. p.). Správca sa uvádza vo všetkých ustanoveniach, kde je jeho účasť na právnych vzťahoch možná, t. j. ak ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, ktorá je lesným pozemkom ale nie je spoločnou nehnuteľnosťou. Pokiaľ ide o možnosť prenajať spoločnú nehnuteľnosť alebo jej časť samotnému spoločenstvu, táto možnosť zanikne. Dôvodom je skutočnosť, že spoločenstvo je priamo zo zákona obhospodarovateľom zverených nehnuteľností (t. j. má oprávnenie pozemky držať, užívať a poberať z nich plody), to zn. že vlastníci týchto nehnuteľností nemôžu svoje vlastnícke oprávnenia prenášať na spoločenstvo duplicitne ešte aj nájomnou zmluvou. V ustanoveniach o konaní vo veci vedenia registra dochádza k vyčleneniu tých konaní, ktoré sa budú viesť ako správne konania (konanie o zápise spoločenstva do registra a konanie o zápise zrušeného spoločenstva s dodatkom „v likvidácii“, ak o tom rozhodlo valné zhromaždenie), zatiaľ čo ostatné konania budú mať len evidenčný charakter (zmeny údajov v registri a výmaz zrušeného spoločenstva z registra) a v tej súvislosti sa z dôvodu zníženia náročnosti konania navrhuje zníženie sadzby správneho poplatku. Zároveň sa striktne rozlišuje medzi konaniami, ktorých výsledkom bude rozhodnutie, resp. zápis údaju s konštitutívnym účinkom (konanie o zápise spoločenstva do registra, konanie o zápise zrušenia spoločenstva, výmaz spoločenstva z registra), a konaniami o zápise údajov len s deklaratórnym účinkom (prakticky všetky konania o zápise zmien údajov v registri). S potrebou dosiahnuť jednoznačnejšie postavenie pozemkových spoločenstiev ako obhospodarovateľa pozemkov, ktorý združuje vlastníkov týchto pozemkov na účely obhospodarovania s cieľom dosiahnuť zisk, súvisí potreba striktne odlíšiť postavenie občianskych združení založených vlastníkmi pozemkov na dosiahnutie analogického cieľa, t. j. obhospodarovania lesa.
4. Dotknuté subjekty
Návrh zákona sa dotýka pozemkových spoločenstiev, štátnej správy, podnikateľských subjektov a zainteresovanej verejnosti.
5. Alternatívne riešenia
nie
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? Áno 💧 Nie
7. Transpozícia práva EÚ
nie
8. Preskúmanie účelnosti**
15
💧 Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
💧 Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10. Poznámky
11. Kontakt na spracovateľa
Mgr. Martin Illáš, odbor legislatívy, martin.illas@land.gov.skMgr. Petra Krchňavá, odbor štátnej správy lesného hospodárstva, petra.krchnava@land.gov.sk
12. Zdroje
Analýza vplyvov vychádza aj z konzultácií s odbornou verejnosťou.
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
I. Úvod: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky dňa 26. júla 2017 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál „Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ Materiál predpokladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú čiastočne rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana a pozitívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy Z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu vyplýva, že materiál bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2018 v sume 5 800 eur, v roku 2019 v sume 32 500 eur, v roku 2020 v sume 109 500 eur a v roku 2021 v sume 261 500 eur. Komisia berie na vedomie uvedenú skutočnosť s tým, že vplyv na štátny rozpočet v roku 2018 je v sume - 13 000 eur, v roku 2019 v sume - 22 000 eur, v roku 2020 v sume - 20 000 eur a v roku 2021 v sume - 18 000 eur a vplyv na Slovenský pozemkový fond je v roku 2018 v sume 18 800 eur, v roku 2019 v sume 54 500 eur, v roku 2020 v sume 129 500 eur a v roku 2021 v sume 279 500 eur. V súvislosti s vplyvom na príjmy štátneho rozpočtu z titulu zníženia sadzby správneho poplatku Komisia upozorňuje, že ide o príjmy kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS), a nie kapitoly MV SR. Komisia zároveň upozorňuje, že vplyvy na štátny rozpočet predstavujú len vplyvy kapitoly MV SR, resp. kapitoly VPS.V nadväznosti na uvedené žiada Komisia opraviť príslušné časti analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. Súčasne žiada Komisia opraviť aj časť 9. doložky vybraných vplyvov tak, že pri pozitívnych vplyvoch na rozpočet verejnej správy nie je potrebné vyznačiť „z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy“. K sociálnym vplyvom Komisia odporúča predkladateľovi prehodnotiť sociálne vplyvy predloženého návrhu zákona na negatívne sociálne vplyvy, a to v súvislosti s predloženým návrhom na vylúčenie možnosti združovania sa občanov podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o združovaní občanov“) na účely obhospodarovania spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaných nehnuteľností podľa č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“) upravenom v článku II predloženého návrhu zákona (novela zákona o združovaní občanov) .V osobitnej časti dôvodovej správy predkladateľ uvádza, že „podobným spôsobom je v platnom znení zákona č. 83/1990 Zb. i dnes vylúčené zakladanie občianskych združení na účely výkonu práva poľovníctva, pre ktoré osobitný zákon č. 274/2009 Z. z. kreuje inštitút poľovných združení na špecifické účely a so špecifickým režimom fungovania práve a len z dôvodu vlastníctva špecifických nehnuteľností a výkonu osobitného práva – práva poľovníctva.“. V tejto súvislosti si Komisia dovoľuje uviesť, že na účely zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je poľovnícka organizácia organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva. Pričom podľa zákona o pozemkových spoločenstvách sú pozemkové spoločenstvá určené na účel výkonu podnikateľskej činnosti a z tohto dôvodu im predmetný zákon ukladá aj povinnosti súvisiace s výkonom podnikateľskej činnosti. Navyše z predloženého návrhu zákona nie je zrejmé, ako sa táto nová právna úprava bude vzťahovať na už vzniknuté dotknuté občianske združenia. Komisia pripomína, že výkon zárobkovej činnosti nemôže byť hlavným cieľom občianskeho združenia podľa zákona o združovaní občanov, avšak tento výkon nie je vylúčený a nie je vylúčené ani dosahovanie zisku. Komisia zároveň upozorňuje, že kým v dôvodovej správe k čl. II je uvedené, že cieľom predkladanej právnej úpravy je, aby sa združovanie občanov nevyužívalo „na činnosti na účely dosahovania zisku a zárobku, to zn. na podnikateľskú a príjmovú činnosť pri obhospodarovaní spoločných nehnuteľností a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností“, vo vlastnom materiáli sa navrhuje vylúčiť možnosť združovania sa občanov podľa zákona o združovaní občanov všeobecne „na účely obhospodarovania spoločnej nehnuteľnosti
16
alebo spoločne obhospodarovaných nehnuteľností“. Na základe vyššie uvedeného je Komisia toho názoru, že predložená právna úprava spôsobuje negatívny sociálny vplyv; konkrétne ide o vplyv, ktorý má by zhodnotený v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov (prístup obyvateľstva k zdrojom, právam, tovarom a službám). Komisia odporúča predkladateľovi, aby v tejto súvislosti prehodnotil sociálne vplyvy predloženého návrhu zákona. Identifikáciou negatívneho sociálneho vplyvu v doložke vybraných vplyvov sa povinnou súčasťou predloženého materiálu stáva analýza sociálnych vplyvov vypracovaná v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov (príloha č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov). Predmetný sociálny vplyv je potrebné zhodnotiť v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov - uviesť opis hodnoteného návrhu opatrenia, jeho kvalitatívne a kvantitatívne zhodnotenie a špecifikáciu dotknutých skupín. K predkladacej správe a všeobecnej časti dôvodovej správy V súvislosti s identifikáciou negatívneho sociálneho vplyvu v doložke vybraných vplyvov je potrebné upraviť príslušný text. K vplyvom na služby verejnej správy pre občana Pozemkové spoločenstvá sú podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov právnickými osobami, Komisia preto navrhuje v doložke vybraných vplyvov vyznačiť žiadny vplyv na služby verejnej správy na občana a zároveň ani nevypracovávať analýzu vplyvov na služby verejnej správy pre občana v časti 7.1 a 7.2.Navrhovaná úprava predmetného zákona bude mať však vplyv na procesy služieb vo verejnej správe, preto odporúča Komisia ponechať vyznačenie pozitívneho vplyvu na procesy služieb vo verejnej správe v doložke vybraných vplyvov. Povinnosti, ktoré orgánu verejnej správy predmetnou úpravou zanikajú, a ktoré predkladateľ uvádza v analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana v časti 7.1.1, odporúča Komisia uviesť v časti 7.3.2 predmetnej analýzy a v časti 7.3.1 zároveň aj identifikovať, ktorým orgánom verejnej správy zanikajú tieto povinnosti.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Vyjadrenie predkladateľa: Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy je upravená. Predkladateľ sa nedomnieva, že návrh má v súvislosti s novelou zákona č. 83/1990 Zb. negatívny sociálny vplyv. Ani podľa platných všeobecne záväzných právnych predpisov nie je možné, aby občianske združenie vykonávalo obhospodarovanie pozemkov ako zárobkovú činnosť. Pokiaľ ide o špecifické pozemky ako sú spoločné nehnuteľnosti a spoločne obhospodarované nehnuteľnosti, právny poriadok vytvára na účely ich efektívneho obhospodarovania a realizácie vlastníckych práv ich vlastníkov najvhodnejší právny inštitútu – pozemkové spoločenstvo. Občianske združenie nie je inštitút ktorý má alebo by mohol toto tieto ciele zabezpečiť. Novelou sa pritom vôbec nevylučuje, aby občianske združenie bolo založené na zabezpečenie obhospodarovania uvedených typov nehnuteľností, vylučuje sa však, aby občianske združenie priamo toto obhospodarovanie s cieľom zárobku (pravidelného či nepravidelného) vykonávalo, ako to vyplýva zo zákona č. 83/1990 Zb. Predkladateľ sa domnieva, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana. Pozemkové spoločenstvá síce sú právnickými osobami, ale združujú takmer milión fyzických osôb, prevažne občanov SR. Práve členovi spoločenstiev sú skupinou obyvateľstva, voči ktorej z veľkej časti smeruje nová služba verejnej správy. Ide teda naozaj o vplyv na služby pre občana. V nadväznosti na túto skutočnosť bola analýza vplyvov na verejnej správy pre občana dopracovaná tak, že zohľadňuje názor komisie na posudzovanie vplyvov a striktne rozlišuje medzi úpravou existujúcich služieb verejnej správy a medzi novými a zanikajúcimi povinnosťami okresných úradov.K pripomienkam klubu 500:Z § 15 ods. 2 vo väzbe na ň§ 14 ods. 4 písm. d) vyplýva, že o oddeľovaní časti spoločnej nehnuteľnosti sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou všetkých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Nie je teda potrebné túto právnu úpravu duplicitne uvádzať na inom mieste zákona. S navrhovanou 3/5 väčšinou predkladateľ nesúhlasí, keďže je to v rozpore s účelom a cieľom, ktorým je efektívne rozhodovanie spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Pri oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti ide o rozhodovanie o zmene veci, ktoré sa dosahuje nadpolovičnou väčšinou vlastníkov podľa § 139 OZ. Po vykonaných konzultáciách a rozsiahlej dlhodobej komunikácii s členmi pozemkových spoločenstiev je zrejmé, že s navrhovaným znením je dotknutá skupina občanov spokojná. Pokiaľ ide o voľbu predsedu spoločenstva, navrhovaným ustanovením sa nič nerieši, keďže i platný zákon dáva možnosť túto otázku upraviť odchýlne od dispozitívneho ustanovenia zákona stanovami alebo zmluvou o spoločenstve. Návrh klubu 5OO nie je ani odôvodnený, takže nie je zrejmé, čo sa má návrhom dosiahnuť.
17
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2018
2019
2020
2021
Príjmy verejnej správy celkom
5 800
32 500
109 500
261 500
z toho:
- vplyv na ŠR
- 13 000
- 22 000
- 20 000
- 18 000
Rozpočtové prostriedky (vplyv na príjmy kapitoly Všeobecná pokladničná správa)
- 13 000
- 22 000
- 20 000
- 18 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (Slovenský pozemkový fond)
+ 18 800
+ 54 500
+ 129 500
+ 279 500
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
18
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Vzhľadom na minimálny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa nenavrhujú osobitné riešenia úbytku príjmov vznikajúcich so zmeny sadzby správneho poplatku.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh zákona rieši nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe zákona tak na strane orgánov štátnej správy ako aj na strane pozemkových spoločenstiev a ich členov, ako aj dlhodobé problematické otázky vyplývajúce z existencie špecifického typu nedeliteľného spoluvlastníctva (spoločná nehnuteľnosť) a jeho organizačného substrátu (pozemkové spoločenstvo, ďalej len „spoločenstvo“), ktoré pretrvávajú v našom právnom poriadku ako určitý anachronizmus feudálneho práva. Návrh zákona sa preto dotýka niektorých systematických problémov, vo väčšej miere sa týka vnútornej organizácie a fungovania pozemkových spoločenstiev, vzťahu pozemkových spoločenstiev so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „fond“) a správcom lesného majetku štátu (ďalej len „správca“), ďalej zabezpečenia riadnej starostlivosti a obhospodarovania poľnohospodárskych a lesných pozemkov, resp. lesných porastov, zásadným spôsobom zasiahne do konaní okresných úradov pri vedení registra pozemkových spoločenstiev (ďalej len „register“) a rieši aj viac detailnejších nedostatkov súčasnej právnej úpravy.
Vo vzťahu k rozpočtu verejnej správy
a)rieši úpravu postavenia fondu pri užívaní podielov spoločnej nehnuteľnosti vypustením povinnosti uzatvárať nájomné zmluvy so spoločenstvom, čím dôjde k zvýšeniu príjmov fondu;
b)zmenu spôsobu zápisov zmien spoločenstiev v registri spoločenstiev, keď vypúšťa rozhodovanie o zápisoch zmien, pretože tieto nemajú konštitutívny, ale len evidenčný charakter; pretože sa znižuje náročnosť úkonov vykonávaných orgánmi štátnej správy, navrhuje sa aj zníženie správneho poplatku.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
19
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
2018
2019
2020
2021
Počet zápisov zmien v registri
530
530
530
530
Počet spoločenstiev uhrádzajúcich podiely na zisku fondu
650
750
1 000
1 500
V roku 2015 bolo orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva evidovaných 511 konaní o zápise zmien v registri a v roku 2016 evidovali 555 takýchto konaní. V roku 2014 bolo evidovaných 1472 konaní, pretože však išlo o prvý rok aplikácie zákona, vo vzťahu k povinnosti prispôsobiť právne pomery novej právnej úprave bol v predmetnom roku evidovaný vyšší počet riešených prípadov a nie je možné ho použiť na predikciu vývoja na nasledujúce obdobie.
Fond evidoval k 31.12.2016 543 uzatvorených nájomných zmlúv na podiely v jeho správe, v roku 2017 je rozpracovaných ďalších 71 nájomných zmlúv (spolu 614 zmlúv). Vypustením povinnosti uzatvárať nájomné zmluvy budú spoločenstvá uhrádzať podiely na zisku SPF rovnako, ako iným členom pozemkového spoločenstva, preto sa predpokladá postupný nárast spoločenstiev, ktoré budú podiely na zisku prislúchajúce SPF uhrádzať. Z celkového počtu takmer 2 800 pozemkových spoločenstiev nie všetky ziskové a uhrádzajú každý rok podiely na zisku, preto sa v objeme aktivít neuvádza celkový počet spoločenstiev, ale sa len odhaduje možný nárast počtu, ktoré v jednotlivých rokoch budú vyplácať členom podiely na zisku spoločenstva.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Pri výpočte dopadov vyplývajúcich z úpravy sadzby správneho poplatku sa vychádzalo z počtu konaní uvedených v časti 2.2.3. vychádzajúcich z údajov orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a výšky sadzby uvedenej v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a navrhovanej úpravy sadzby. Podľa položky 34 je poplatok za zápis zmeny v registri 65 €, pričom z dôvodu výrazného zníženia náročnosti procesu vykonania zmien sa navrhuje poplatok 16 €. Na jeden zápis zmeny tak dochádza k zníženiu príjmov štátneho rozpočtu o maximálne 49 €. Vzhľadom na zavádzanie e-governmentu a povinnosti štatutárov všetkých spoločenstiev mať v roku 2019 elektronickú schránku na komunikáciu s orgánmi verejnej moci, predpokladá sa výrazný nárast podaní v elektronickej forme, pri ktorej je sadza poplatku 50 % so sadzby uvedenej v sadzobníku poplatkov. Z uvedeného dôvodu sa aj pri rovnakom počte konaní predpokladá postupné znižovanie negatívneho dopadu, pretože tento negatívny dopad by bol aj pri zachovaní súčasnej sadzby správneho poplatku. V roku 2018 sa vzhľadom na predpokladanú účinnosť návrhu (01.07.2018) počíta len s polovičnou výškou dopadu. Dopad vyplývajúci so zmeny sadzby je uvedený v tabuľke 3-1, pričom navrhovanou zmenou je dotknutá kapitola Všeobecná pokladničná správa.
Pri výpočte dopadov na príjmy fondu sa vychádzalo z predložených údajov fondu, podľa ktorých mal fond k 31.12.2016 uzatvorených 543 nájomných zmlúv a v roku 2017 rozpracovaných 71 nájomných zmlúv s celkovou výškou nájomného 320 464 €, ktorá bola
20
použitá ako základná referenčná hodnota pre výpočet dopadov. Podľa stanoviska fondu príjem fondu od pozemkových spoločenstiev, vyplývajúci z predkladaného návrhu zákona, môže presiahnuť 1 mil. €. Predkladateľ v nadväznosti na dôvody uvedené v časti 2.2.3., ako aj z dôvodu predpokladu postupného uhrádzania aj menšími pozemkovými spoločenstvami, pri predpokladoch vývoja objemu aktivít vychádza z konzervatívnejších odhadov a pri výpočte odhadoval zníženie priemernej sumy uhrádzanej jedným spoločenstvom v roku 2019 na 500 €, v roku 2020 na 450 a roku 2021 na 400 €, pričom hodnota na jednu nájomnú zmluvu v súčasnosti dosahuje 521,93 a táto bola použitá aj pre odhad v roku 2018. Dopad vyplývajúci zo zrušenia povinnosti fondu uzatvárať nájomné zmluvy je vyčíslený v tabuľke 3-2.
21
Všeobecná pokladničná správaTabuľka č. 3-1
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Slovenský pozemkový fondTabuľka č. 3-2
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2018
2019
2020
2021
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
- 13 000
- 22 000
- 20 000
- 18 000
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
- 13 000
- 22 000
- 20 000
- 18 000
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2018
2019
2020
2021
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
+ 18 800
+ 54 500
+ 129 500
+ 279 500
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
+ 18 800
+ 54 500
+ 129 500
+ 279 500
22
Tabuľka č. 4
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2018
2019
2020
2021
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (637005)
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV a finančným prenájom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
23
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2018
2019
2020
2021
poznámka
Počet zamestnancov celkom*
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
z toho vplyv na ŠR
16
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Pozemkové spoločenstvá.
Približne 3 000.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
MPRV SR na portáli Slov-lex zverejnil predbežnú informáciu o pripravovanom návrhu právneho predpisu, pričom verejnosť mala možnosť zapojiť sa do prípravy právneho predpisu formou zasielania podnetov alebo návrhov. Konzultácie boli vykonané zverejnením na webovom sídle MPRV SR od 25.4. do 25.5.2017.
MPRV SR v rámci konzultácií prizvalo k vypracovaniu tohto návrhu komisiu, ktorú tvorili zástupcovia jednotlivých inštitúcií ako LESY Slovenskej republiky. š. p., Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, Združenie vlastníkov spoločenstevných a súkromných lesov Banskobystrického kraja, Slovenský pozemkový fond a zamestnancov Okresných úradov Žilina, Vranov nad Topľou a Žiar nad Hronom, odbor pozemkový a lesný a tiež konzultovalo aj s Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Konzultácie prebiehali počas celého procesu, výsledky konzultácií boli zapracované do návrhu právneho predpisu.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Dochádza k zníženiu správneho poplatku pri zápise zmien do registra pozemkových spoločenstiev.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nevyžaduje.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
V rámci prechodných ustanovení sa ukladá prispôsobiť právne pomery novele zákona do určeného dátumu. Zverejnením údajov registra pozemkových spoločenstiev sa znížia administratívne bariéry pre potreby informovania podnikateľov o pozemkových spoločenstvách.
17
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nedochádza.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Žiadne.
18
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
A – nová služba
B – zmena služby
Kód služby
Názov služby
Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)
A
ks_333531
Vedenie registra pozemkových spoločenstiev
3
Infraštruktúra
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)
B
isvs_5930
Informačný systém lesného hospodárstva
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
-
-
-
19
Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana
7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
Z dôvodu odbremenenia okresných úradov ako aj spoločenstiev od správnych konaní v každej veci týkajúcej sa konania vo veciach vedenia registra ako aj z dôvodu, že väčšina zápisov údajov do registra ani podľa platného zákona nemá konštitutívny ale len deklaratórny účinok a evidenčný charakter, sa pristupuje k diferenciácii pokiaľ ide o jednotlivé zásahy do registra a ich právny účinok a zároveň sa dopĺňajú ustanovenia o jednotlivých špecifických konaniach.
Návrh zákona upravuje ako správne konanie len konanie o zápise spoločenstva do registra ale aj konanie o zápise zrušenia spoločenstva (hoci rozhodnutie v ňom nemá konštitutívny účinok), ktorého následkom je potom už len vymazanie spoločenstva z registra, či už priamo, ak sa nevykonávala likvidácia, alebo s časovým odstupom, ak sa likvidácia realizuje. Výmaz spoločenstva z registra, hoci má konštitutívny účinok, sa nebude vykonávať v správnom konaní, ale len evidenčným úkonom, pretože ide o dôsledok zrušenia spoločenstva. Ostatné úkony v registri sa budú vykonávať iba na základe oznámenia ako evidenčné úkony.
Z dôvodu odstránenia náročnosti a nákladnosti konania sa vypúšťa povinnosť okresného úradu skúmať, či návrh a prílohy sú z hmotnoprávneho hľadiska v súlade so zákonom, keďže z platného zákona vyplývalo, že okresný úrad musel v každom podaní, ktorým sa zapisovali do registra údaje na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, overiť, či bola dosiahnutá skutočne potrebná väčšina hlasov. Vypustenie tejto povinnosti znamená, že obsahovú (hmotnoprávnu) stránku návrhu nebude okresný úrad skúmať z hľadiska splnenia podmienok rozhodnutia valného zhromaždenia. Ak došlo k porušeniu hmotných práv členov spoločenstva, je na ich súkromnej iniciatíve, aby svoje práva chránili inými legálnymi prostriedkami. Pretože sa znižuje náročnosť úkonov vykonávaných orgánmi štátnej správy, navrhuje sa aj zníženie správneho poplatku.
Ustanovuje sa, že doručovanie v uvedených konaniach sa bude realizovať inštitútom verejnej vyhlášky vtedy, ak počet účastníkov bude viac ako 20. Cieľom je znížiť náklady konania, keďže spoločenstvá majú neraz stovky i tisíce členov.
Z dôvodu prehľadnosti a jasnosti vzťahom medzi štátnymi orgánmi na úseku konaní vo veciach správy pozemkových spoločenstiev ustanovuje právomoc Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR konať o opravných prostriedkoch v tých veciach, v ktorých je kompetentný rozhodovať iba okresný úrad v sídle kraja, t. j. o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Táto právomoc dosiaľ vyplývala len zo správneho poriadku, pre jednoznačnosť sa táto právomoc dopĺňa aj do zákona o pozemkových spoločenstvách.
Takisto sa dopĺňa dosiaľ chýbajúce vymedzenie pojmu štátneho dozoru vo veciach pozemkových spoločenstiev. Ako objekt štátneho dozoru sa uvádza len kontrola plnenia tých povinností, ktorých dodržiavanie je podstatné a dôležité z hľadiska štátnej správy pozemkových spoločenstiev a záujmu na riadnom hospodárení na nehnuteľnostiach.
Dopĺňa sa ustanovenie, ktoré odstraňuje zbytočnú tvrdosť zákona v prípadoch, kedy síce už začalo konanie o uložení pokuty za porušenie povinností sankcionovaných uložením pokuty, avšak spoločenstvo si svoju povinnosť v priebehu konania o uložení pokuty splnilo, čím odstránilo protiprávny stav. V takom prípade okresný úrad konanie o uložení pokuty zastaví.
Návrh zákona tiež upravuje, ktoré údaje a ich zmeny zapisuje okresný úrad prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva do registra pozemkových spoločenstiev.
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
- verejne dostupný register pozemkových spoločenstiev
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
Názov služby
20
Vedenie registra pozemkových spoločenstiev
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2013 Z. z.
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
Národné lesnícke centrum
Okresné úrady - pozemkové a lesné odbory
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
Nepriamy vplyv (popíšte)
7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana
7.2.1 Náklady
Zníženie priamych finančných nákladov
Zvýšenie priamych finančných nákladov
Zníženie nepriamych finančných nákladov
V nadväznosti na centralizáciu registra pozemkových spoločenstiev, prístupnosť informácií na ktoromkoľvek okresnom úrade, bez ohľadu na miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť.
Verejná dostupnosť registra pozemkových spoločenstiev a zavedenie elektronického formulára, elektronického podania a elektronického úradného dokumentu v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov zníži náklady, ktoré musí občan vynaložiť na vybavenie výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, podania návrhu na zápis spoločenstva, návrhu na zrušenie spoločenstva do registra pozemkových spoločenstiev a oznamu o zmene údajov zapísaných v registri pozemkových spoločenstiev.
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
7.2.2 Časový vplyv
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)
V nadväznosti na centralizáciu registra pozemkových spoločenstiev, prístupnosť informácií na ktoromkoľvek okresnom úrade, bez ohľadu na miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť.
Verejná dostupnosť registra pozemkových spoločenstiev a zavedenie elektronického formulára, elektronického podania a elektronického úradného dokumentu v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov zníži čas, ktorý musí občan vynaložiť na vybavenie výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, podania návrhu na zápis spoločenstva, návrhu na zrušenie spoločenstva do registra pozemkových spoločenstiev a oznamu o zmene údajov zapísaných v registri pozemkových spoločenstiev.
7.2.3Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?
21
Členovia pozemkových spoločenstiev
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Návrh na zápis spoločenstva, návrh na zrušenie spoločenstva do registra pozemkových spoločenstiev a oznam o zmene údajov zapísaných v registri pozemkových spoločenstiev bude podávať už len navrhovateľ, ktorým bude predseda spoločenstva a odpadá povinnosť zúčastnenia sa ešte jedného člena výboru. Ustanovenie o dvoch navrhovateľoch stráca zmysel vzhľadom na konanie za právnické osoby podľa všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti elektronizácie verejnej správy.
Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré ukladalo navrhovateľovi mať osvedčený podpis. Vzhľadom na to, že prax ukázala neúčelnosť tejto povinnosti pre konanie vo veciach registra a išlo o zbytočnú administratívnu záťaž, ako aj vzhľadom na elektronizáciu komunikácie právnických osôb s orgánmi verejnej správy, je táto povinnosť naďalej nadbytočná.
7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
Okresné úrady
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Poskytnutie výpisu každým okresným úradom, bez ohľadu na miestnu príslušnosť na konanie o zápisoch v registri a jeho zmenách.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Vypúšťa sa tzv. nútené alebo náhradné zvolanie valného zhromaždenia okresným úradom. Tento spôsob zvolávania valného zhromaždenia sa ukázal ako záťaž pre okresné úrady ale aj pre spoločenstvá samotné.
22
Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
V predmete úpravy 1) ako aj v ďalších ustanoveniach zákona sa dopĺňa správca lesného majetku štátu, ktorý spravuje spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve štátu a nakladá so spoluvlastníckymi podielmi vo vlastníctve nezistených vlastníkov na tých lesných pozemkoch v spoluvlastníctve, ktoré spoločne obhospodarovanými nehnuteľnosťami ale nie spoločnou nehnuteľnosťou. Dôvodom doplnenia je potreba vymedziť postavenie správcu tam, kde to zákon v platnom znení doteraz nereflektoval, hoci správca v mnohých prípadoch upravených zákonom nevyhnutne v právnych vzťahoch vystupoval. Zároveň sa uvádza odkaz na príslušné ustanovenie zákona č. 326/2005 Z. z., ktorý postavenie správcu definuje všeobecne.
K bodu 2
Legislatívno-technická úprava. Upravuje sa aktuálny názov orgánu miestne štátnej správy. Táto úprava sa nevykonáva v prechodných ustanoveniach, do ktorých novela nemôže zasiahnuť. Táto úprava vychádza z reorganizácie miestnej štátnej správy vykonanej zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okresné úrady, pozemkové a lesné odbory vykonávajú štátnu správu na úseku pozemkových spoločenstiev (teda vedenia registra, štátneho dozoru a správnych konaní), pre ktorú je ústredným orgánom štátnej správy Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na základe § 9 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
K bodu 3
Upravuje sa ustanovenie o obmedzení drobenia podielov na spoločnej nehnuteľnosti 2 ods. 3).
Prvou zásadnou zmenou je, že obmedzenie drobenia podielov spoločnej nehnuteľnosti sa bude explicitne vťahovať aj na prechod vlastníctva podielu, nie iba na prevod. Dôvodom je jednoznačná skutočnosť, že spoločná nehnuteľnosť hoci pozostávajúca z viacerých parciel tvorí jednu nedeliteľnú vec. Spoluvlastnícky podiel preto pokrýva zásadne celú spoločnú nehnuteľnosť, každú jej časť, každú parcelu, ktorá jej jej súčasťou. Nie je preto možné, aby pravidlá namierené proti drobeniu podielov platili odlišne pri prevode a odlišne pri prechode vlastníctva podielu. Podiel sa prevádza a podiel aj prechádza rovnakým spôsobom na celej spoločnej nehnuteľnosti. To je napokon cieľom opatrení proti drobeniu pozemkového vlastníctva, ktoré sú všeobecne upravené zákonom č. 180/1995 Z. z.
Po druhé: Z praxe vyplynulo, že v mnohých prípadoch nie je možné pri nadobudnutí nových podielov ani vo výsledku dosiahnuť výmeru 2000 m2, hoci nadobúdateľ ani prevodca podiely nedelia a nedrobia, ale nadobúdateľ v konečnom dôsledku zvyšuje veľkosť svojho podielu tak, že zlučuje viac extrémne drobných podielov a tým kumuluje do svojho vlastníctva väčšiu výmeru, než vlastnil doteraz. Ak taká situácia nastane, t. j. že podiel vo vlastníctve jedného spoluvlastníka sa zvyšuje, nie je potrebné, aby výsledkom bol podiel s výmerou aspoň 2000 m2. Podmienkou preto je, aby sa jeho podiel neznížil ale zvýšil, aj keď by nedosiahol určenú minimálnu výmeru.
K bodu 4
V § 4 ods. 1 sa ustanovuje povinnosť pripojiť k notárskej zápisnici o ustanovujúcej schôdzi spoločenstva aj prezenčnú listinu s údajmi a podpismi účastníkov hlasovania (t. j. samotných spoluvlastníkov ako aj ich zástupcov, ktorí za spoluvlastníkov oprávnení konať)
23
z dôvodu potreby zabezpečiť prehľadnosť a jednoduchú možnosť overenia počtu hlasov odovzdaných na ustanovujúcej schôdzi spoločenstva.
V § 4 ods. 1 sa zároveň slovo „predaj“ nahrádza slovom „prevod“ z dôvodu potreby vyjadriť, že nemusí ísť iba o odplatný prevod za peniaze (predaj), ale môže ísť aj o bezodplatný prevod (darovanie), resp. akýkoľvek iný prevod (napr. zámena atď.).
K bodu 5
Z praxe vyplynul poznatok, že viaceré spoločenstvá predovšetkým v jednej obci môžu mať identický názov. To spôsobuje problém pri ich jednoznačnej identifikácii. Tomu predísť navrhnuté obmedzenie v tvorbe názvu spoločenstva. V spoluúčinnosti s prechodným ustanovením sa preto navrhuje v § 4 ods. 3, aby v takých prípadoch neskôr vzniknuté spoločenstvo bolo povinné svoj názov zmeniť tak, aby nebol zhodný s názvom skôr vzniknutého spoločenstva. Pri novovznikajúcich spoločenstvách nebude možné zaregistrovať spoločenstvo, ktoré by malo názov zhodný s iným už existujúcim spoločenstvom.
K bodu 6
V § 5 ods. 1 písm. b) sa dopĺňa slovo „adresa“ z dôvodu potreby zdôrazniť, že údaj o sídle spoločenstva má obsahovať údaje o názve a čísle ulice, názve obce a PSČ.
V § 5 ods. 1 písm. c) sa obsahová náležitosť zmluvy o spoločenstve spočívajúca v presnej identifikácii obhospodarovaných pozemkov nahrádza údajom, či ide o spoločenstvo na účely obhospodarovania spoločne obhospodarovaných nehnuteľností (na rozdiel od spoločenstva iba na obhospodarovanie jednej spoločnej nehnuteľnosti). Dôvodom uvedenia tejto skutočnosti je, že také spoločenstvo odlišný režim rozhodovania o spoločných záležitostiach a rovnako iný režim zániku členstva. Údaj o identifikácii nehnuteľností, ktorý sa z obsahových náležitostí zmluvy vypúšťa, nebude sa musieť uvádzať priamo v zmluve, ale bude súčasťou osobitného zoznamu nehnuteľností, ktorého zmeny a doplnenia nebudú podliehať takému režimu, ako je to pri zmenách zmluvy o spoločenstve.
K bodom 7, 29 a 30
Pri spoločenstve, ktoré obhospodaruje spoločne obhospodarované nehnuteľnosti, sa vlastník, resp. vlastníci pozemku stávajú členmi spoločenstva na základe vlastného rozhodnutia, súhlasného prejavu vôle; pri spoluvlastníkoch na základe rozhodnutia väčšiny ich hlasov podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prehlasovaní spoluvlastníci sa stávajú členmi spoločenstva tiež. V praxi je pritom častá aj situácia, kedy touto menšinovou časťou spoluvlastníkov je štát a nezistení vlastníci, s ktorých podielmi nakladá, resp. ich spravuje fond alebo správca.
Vstup týchto spoluvlastníkov nehnuteľnosti do spoločenstva na účely spoločného obhospodarovania je teda oveľa voľnejší, než pri spoločnej nehnuteľnosti, a je závislý od ich väčšinového súhlasného prejavu vôle. Na jeho základe vstupujú do záväzkového vzťahu pristupujú k zmluve o spoločenstve. Z toho vyplýva, že i k ukončeniu tohto záväzkového vzťahu, čiže k vystúpeniu zo spoločenstva, môže dôjsť len na základe ich vlastného rozhodnutia, t. j. slobodného prejavu vôle väčšiny spoluvlastníkov 12 ods. 3 a 4). Platný zákon túto situáciu neupravuje explicitne, preto vznikla potreba ustanoviť základný rámec zákonnej úpravy pre podrobnejšiu úpravu takej situácie v interných dokumentoch spoločenstiev. Zmluva o spoločenstve bude podľa § 5 ods. 1 písm. k) preto obsahovať štandardné inštitúty ukončenia záväzkového vzťahu (odstúpenie od zmluvy a jej vypovedanie). S ohľadom na špecifiká hospodárenia v lesoch však bude zároveň povinnosťou upraviť si aj podmienky vyrovnania nákladov skutočne a účelne vynaložených na starostlivosť o les na tých lesných pozemkoch, ktoré patria tým členom spoločenstva, ktorí zo spoločenstva odchádzajú so svojou spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou 12
24
ods. 3). Z praxe totiž známe situácie, kedy vlastníci spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti vstúpili do spoločenstva s cieľom využiť činnosť spoločenstva a prostriedky plynúce z hospodárenia na iných spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach len na účely zhodnotenia porastov na ich vlastných pozemkoch, pričom