1
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa doplnenie základných ustanovení zákona tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela je súčasťou širšieho konceptu ochrany práv a právom chránených záujmov detí. Právna úprava ochrany práv a právom chránených záujmov detí nemôže byť a ani nie je zahrnutá do jedného právneho predpisu a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je jeden zo subjektov, ktorý sa, v rozsahu daným týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, na ochrane dieťaťa a zabezpečení jeho práv podieľa. Tento fakt nie je doposiaľ jednoznačne premietnutý do predmetu úpravy, a aj keď by malo byť zo súčasného vymedzenia predmetu úpravy zrejmé, že opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je možné vykonávať len v rozsahu danom zákonom, práve nadmerné očakávania na možnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dôvodom na jednoznačné doplnenie predmetu úpravy.
K bodu 2
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom zmien v časti vykonávania opatrení v zariadeniach.
K bodu 3
Vzhľadom na pretrvávajúce aplikačné problémy je potrebné jednoznačne doplniť, najmä na účely ambulantných foriem práce mimo zariadení, že opatrenia sa okrem prostredí, ktoré upravuje zákon (prirodzené rodinné prostredie, náhradné rodinné prostredie, otvorené prostredie a zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) vykonávajú aj v priestoroch subjektov vykonávajúcich opatrenia.
K bodu 4
Podľa § 7 ods. 3 je pri vykonávaní opatrení (t.j. vykonávateľmi opatrení napr. v zariadeniach) podľa zákona zakázané používať všetky formy telesných trestov na dieťati a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu. Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti a interpretačné nejasnosti, osobitne s primeranosťou a vhodnosťou voľby výchovných prostriedkov a postupov pri vykonávaní opatrení podľa zákona, je nevyhnutne potrebné priamo zákonom zakázať také prostriedky výchovy a postupy práce, ktoré dieťaťu môžu spôsobiť poníženie a môžu zasiahnuť do jeho ľudskej dôstojnosti. Podpora kontaktu a udržiavania vzťahov dieťaťa s rodičmi, príbuznými, sociálnym prostredím je podstatou sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je preto vylúčené využívať obmedzenia kontaktov ako výchovný prostriedok. Samozrejme, nie vždy je v záujme dieťaťa stretávanie sa s rodičmi, či inými osobami (táto situácia je upravená aj v aktuálnom zákone a vo vládnom návrhu zákona je upravená v 34. bode, § 53 návrhu). Rovnako je vylúčené využívať ako výchovný prostriedok vyžadovanie neprimeraných fyzických výkonov či nosenia znevažujúceho oblečenia (napr. vo vzťahu k časti dňa, k ročnému obdobiu), izoláciu
2
od sociálneho prostredia (napr. izolácia od iných osôb v odlúčenom prostredí), zásahy do vonkajšieho vzhľadu, neodôvodnené zasahovanie do stravovania (napr. neodôvodneným znižovaním stravnej jednotky, resp. posúvaním času jedla). Všetky tieto opatrenia, či ako výchovné prostriedky alebo ako súčasť postupov práce, spôsobilé vyvolať poníženie s možným následkom psychickej ujmy. Využívanie kolektívnych sankcií či zodpovednosti dieťaťa za sankčné mechanizmy nie možné ani v prípade mladistvých pozbavených osobnej slobody prostriedkami trestného práva, je preto vylúčená čo i len diskusia o ich vhodnosti či správnosti v podmienkach sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately.
Výpočet nie je taxatívny, dáva však jednoznačný obraz o tom, čo nie je možné pri vykonávaní opatrení používať aj napriek tomu, že to nie je súčasťou výpočtu. Závažnosť je potvrdená aj samotnou konštrukciou, že stačí čo i len prípadná možnosť, že by mohlo byť dieťaťu použitím výchovných prostriedkov či postupmi vykonávateľov opatrení spôsobené poníženie alebo by mohlo byť neprimerane zasiahnuté do jeho ľudskej dôstojnosti. Zásadným je tiež, že uvedené je vylúčené používať nielen ako sankciu, ale aj ako postup práce, nech je základ čerpaný z akýchkoľvek odborných zdrojov a nech dôvody či ciele takýchto postupov motivované akýmkoľvek dobrým úmyslom.
K bodom 5 a 6
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 7
V roku 2008 boli, vzhľadom na potreby aplikačnej praxe a nízku dostupnosť špecifickej ambulantnej pomoci pre deti a ich rodiny, do pôvodného znenia § 11 zákona doložené aj opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický, fyzický alebo sociálny vývin dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby (mediácia, metódy na podporu adaptácie...), následne boli opatrenia rozšírené v roku 2015 (práve zavádzaná tzv. rodinná asistencia reagovala na absenciu služieb pre rodiny poskytované v ich prirodzenom prostredí) o odborné metódy práce na podporu sanácie rodiny.
Absencia opatrení na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický, fyzický alebo sociálny vývin dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby 11 ods. 1 zákona), ktoré v pôsobnosti obce, pretrváva, a je preto potrebné zabezpečiť odborné metódy práce na podporu riešenia rôznych problémov v rodine iným spôsobom. Navrhuje sa preto opätovne rozšíriť úlohy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj o výkon, resp. zabezpečenie odborných metód práce na podporu riešenia výchovných, sociálnych a iných problémov v rodine a v medziľudských vzťahoch. Pri súčasných možnostiach orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately by takéto rozšírenie nebolo možné, je to možné len v kombinácii s novými možnosťami, ktoré ponúka navrhovaná celková zmena podmienok výkonu v zariadeniach.
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je svojou povahou orgán ochranný/dohľadový a preto konflikt ochrannej/dozornej role a stále rozširujúcej sa role pomáhajúcej/podpornej umožní riešiť práve možnosť zabezpečenia rôznych opatrení, odborných metód práce pre deti a ich rodičov, náhradných rodičov v novo koncipovanom multifunkčnom druhu zariadenia. Zároveň sa navrhuje medzi odborné metódy práce jednoznačne upraviť aj diagnostiku situácie dieťaťa a rodiny (miera ohrozenia dieťaťa indikuje voľbu ďalších postupov a umožňuje identifikovať možné oblasti sanácie rodiny) ako aj odborné metódy práce zamerané na identifikovanie potenciálnych zdrojov rodiny a jej sociálnej siete.
3
K bodu 8
Navrhuje sa jednoznačne upraviť, že rovnaké opatrenia, ktoré musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ponúkať v predrozvodových, rozvodových a porozvodových situáciách dieťaťu a jeho rodičom, musí ponúkať aj keď rodičia dieťaťa situáciu v manželstve neriešia rozvodom alebo nie sú/neboli manželmi.
K bodu 9
Vzhľadom na praktické skúsenosti vo vykonávaní výchovných opatrení o ktorých môže rozhodnúť správny orgán a ktoré s výnimkou upozornenia, napomenutia a sociálneho alebo iného odborného poradenstva môže uložiť len dieťaťu, sa navrhuje, aby aj v prípade výchovného opatrenia, ktorého podstatou je diagnostika a výchovný alebo sociálny program mohlo byť toto výchovné opatrenie uložené nielen dieťaťu, ale aj jeho rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia súdu. Praktické skúsenosti z vykonávania osobitne výchovných a sociálnych programov, ale aj dobrovoľných programov vykonávaných v rámci opatrení sociálnej kurately detí, ukazujú, že tieto opatrenia plnia svoj účel najmä vtedy, ak do programov zapojení aj rodiča/náhradní rodiča, hoci aktuálne na dobrovoľnej báze. Je preto dôležité zlepšiť možnosti plnenia účelu výchovných opatrení aj navrhovaným riešením.
K bodu 10
Návrh úpravy ustanovenia k výchovným opatreniam je potrebný v súvislosti s rozšírením reálnych možností vykonávať výchovné opatrenia ambulantného charakteru v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (34. bod, § 45 ods. 1 písm. b). Aktuálne, ak chce správny orgán rozhodnúť o výchovnom opatrení, ktorého podstatou je napríklad diagnostika, môže určiť akreditovaný subjekt alebo inú právnickú alebo fyzickú osobu len s jej predchádzajúcim súhlasom, čo značne limituje možnosti využívania výchovných opatrení. Navrhuje sa preto, aby v prípade, ak bude takouto právnickou osobou zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorého účelom bude aj vykonávanie ambulantných výchovných opatrení (o ktorých rozhodol súd alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), nebude takýto predchádzajúci súhlas zariadenia k rozhodnutiu správneho orgánu potrebný.
K bodom 11 a 12
Navrhuje sa v súvislosti s rozšírením možností odbornej pomoci založenej na dohode rodičov/iných osôb, ktoré sa osobne starajú o dieťa na základe rozhodnutia súdu medzi dôvody, pre ktoré je možné zrušiť výchovné opatrenie doplniť aj výkon iného opatrenia podľa zákona t.j. aby dôvodom na zrušenie výchovného opatrenia mohlo byť napr. vykonávanie opatrenia ambulantnou formou v zariadení ak je vykonávanie takéhoto opatrenia vhodnejšie. Je tiež potrebné reagovať na situácie, kedy nie je jednoducho možné výchovné opatrenie vykonávať, v praxi sa objavujú napr. situácie, kedy je uložené výchovné opatrenie ale dieťa - rodina sa vysťahuje zo Slovenskej republiky. Zásadným však bude, aby správny orgán mohol zrušiť z tohto dôvodu výchovné opatrenia ak bude mať preukázané, že nie je možné využiť žiaden iný zákonom upravený postup.
Zároveň sa navrhuje jednoznačne upraviť, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sleduje účinky výchovných opatrení aj vtedy ak výchovné opatrenie
4
zaniklo uplynutím lehoty na ktorú bolo uložené, nielen vtedy ak bolo zrušené z dôvodu, že splnilo svoj účel.
K bodu 13
Aktuálna právna úprava upravuje aj úlohy sociálnej kurately detí s problémom závislostí - motivácia k liečbe, udržiavanie kontaktu s dieťaťom počas liečby a prípadnej resocializácie a následne pomoc po ukončení liečby resp. resocializácie. Vzhľadom na potrebu zdôraznenia nevyhnutnosti samotnej diagnostiky závislostí a najmä potrebu doplnenia úloh tak, aby bolo zrejmé, ako sociálna kuratela postupovať v prípade, ak nie je možné zabezpečiť diagnostiku a prípadnú liečbu dieťaťa na báze dobrovoľnosti, je potrebné doplniť predmetné ustanovenie v zákone. Predmetný návrh zároveň nadväzuje na zmeny a doplnenia v článku II. predkladaného vládneho návrhu zákona.
K bodom 14 až 18
Potrebné legislatívno-technické úpravy súvisiace s 34. novelizačným bodom (zmenou aktuálnych druhov zariadení).
K bodu 19
Proces sprostredkovania pestúnskej starostlivosti a osvojenia, t.j. proces sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu, je zahájený, ak naplnené dve základné podmienky - rodičia nezabezpečujú, resp. nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa a dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti. Ako rizikové miesto celého procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu bolo identifikované práve posudzovanie splnenia podmienok pre zahájenie procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu, ktoré bolo na základe rozhodnutia súdu umiestnené v zariadení, konkrétne časový odstup medzi umiestnením dieťaťa v zariadení a zhodnotením splnenia týchto podmienok. Aktuálna právna úprava nedáva jednoznačnú odpoveď, čo v situácii, ak majú zariadenie a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odlišný názor na dobu - časový horizont posudzovania. Problémom je aj nejednoznačné určenie zodpovedného za posúdenie, aj keď z aktuálnej úpravy je možné vyvodiť, že by to mal byť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Nakoľko je posúdenie plnenia podmienok zásadným pre riešenie situácie dieťaťa, je potrebné jednoznačne upraviť, že zodpovedným za posúdenie je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a určiť lehotu, v ktorej musí byť splnenie podmienok posúdené. Navrhovaná lehota dvoch týždňov je síce pomerne krátka, ale zodpovedá tak procesom tvorby individuálneho plánu rozvoja osobnosti dieťaťa, ako aj novo navrhovanej povinnosti v 34. novelizačnom bode, § 49 ods. 3 - ak je dieťa prijaté do centra na základe rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia, musia centrum a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately posúdiť možnosti rodiny riešiť situáciu dieťaťa (napr. metódou rodinnej konferencie) do dvoch týždňov od prijatia dieťaťa, a to aj vtedy ak bola takáto metóda vykonaná. Nakoľko u výraznej časti detí zohrávajú v ich živote zásadnú úlohu profesionálni náhradní rodičia, navrhuje sa, aby sa profesionálni náhradní rodičia vždy zúčastňovali zhodnocovania plnenia podmienok. Dôvodom je, že informácie profesionálnych náhradných rodičov môžu významným spôsobom prispieť k samotnému zhodnocovaniu a tiež zrejmá pridaná hodnota aktuálnych, nesprostredkovaných informácií pre profesionálneho náhradného rodiča.
5
K bodu 20
V súvislosti s poslednou novelou zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) účinnou od l. januára 2016, ktorou boli o. i. zavedené opatrenia na zvýšenie efektu výchovných opatrení v prípade, keď je možné, resp. vhodné sanovať rodinu, a vyšpecifikované pravidlá nariadenia ústavnej starostlivosti tak, aby ústavná starostlivosť bola skutočne len výnimočným opatrením súdu (limitovanie dôvodov nariaďovania ústavnej starostlivosti), je potrebné jednoznačne upraviť situácie, kedy nie je možné dieťaťu sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť okrem situácie, kedy je dieťa umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení, je to aj situácia, kedy je dieťa umiestnené v zariadení na základe neodkladného opatrenia a súd koná vo veci výchovného opatrenia. Aktuálne sa dieťaťu sprostredkuje náhradná rodinná starostlivosť aj v prípade, ak je dieťa odňaté zo starostlivosti jeho rodičov neodkladným opatrením bez bližšej špecifikácie, je preto potrebné doplniť, že ak je ešte možné využitie výchovného opatrenia, náhradná rodinná starostlivosť sa nesprostredkuje.
Náhradnú rodinnú starostlivosť nie je možné sprostredkovať dieťaťu, ktoré sa pozná so záujemcom o náhradnú starostlivosť - úlohou procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti je nakontaktovať dieťa a dospelého človeka - žiadateľa, ktorí sa nepoznajú, pričom Zákon o rodine upravuje aj formu náhradnej starostlivosti pre situácie, kedy je možné starostlivosť o dieťaťa riešiť starostlivosťou príbuzných a osôb dieťaťu blízkych (náhradná osobná starostlivosť). Táto možnosť je dokonca prioritnou v riešení situácie dieťaťa. Určené orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately niekedy žiadané o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť práve príbuznými dieťaťa, resp. osobami dieťaťu blízkymi, ktorí majú záujem o konkrétne dieťa, čo nie je možné. Dôvodom býva obava že bude dieťaťu sprostredkovaná náhradná rodinná starostlivosť a preto je potrebné vyriešiť situáciu, kedy je dieťa zapísané do prehľadu detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, a príbuzný alebo iná blízka osoba, ktorá záujem o zverenie konkrétneho dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, podá návrh na zverenie tohto dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v takejto veci. Navrhuje sa, aby bol okamžite pozastavený proces sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu (vrátane kroku zameraného na nadviazanie osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom o náhradnú rodinnú starostlivosť) do času, kým nebude rozhodnuté vo veci návrhu tejto osoby na súd. Aj keď sa podanie viacerých návrhov na súd vo veci zverenia dieťaťa nedá vylúčiť, snahou je, aby boli takéto situácie čo najviac redukované. Starostlivosť príbuzných a blízkych osôb o dieťa o ktoré sa nemôžu z rôznych dôvodov starať jeho vlastní rodičia, je jednoznačnou prioritou rodinného práva, a je preto potrebné utvoriť priestor na to, aby bolo posúdené, či je aj v najlepšom záujme konkrétneho dieťaťa tak, ako to ustanovuj zákon o rodine.
K bodu 21
Navrhuje sa odstrániť aplikačný problém aktuálne je určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinný zapísať dieťa do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť v prípade utajeného pôrodu, dieťaťa uloženého v hniezde záchrany a v prípade privolenia na osvojenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni, keď sa dozvedel o tejto skutočnosti a doručením základných náležitostí spisovej dokumentácie okrem iného aj správy o zdravotnom stave dieťaťa. Tieto dve podmienky nevie určený sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately orgán splniť súbežne, nakoľko nie je
6
možné zabezpečiť správu o zdravotnom stave dieťaťa v danej lehote. Rozhodujúcim momentom na zapísanie do prehľadu by malo byť preto práve doručenie tejto správy.
K bodu 22
Navrhuje sa spresnenie aktuálnej právnej úpravy v časti podávania žiadostí a vedenia spisovej dokumentácie, ak majú obaja manželia záujem stať sa pestúnmi (podľa Zákona o rodine je možné, okrem spoločnej pestúnskej starostlivosti manželov, aby sa pestúnom dieťaťa stal aj jeden z manželov), alebo ak majú manželia záujem stať sa osvojiteľmi, t.j. aby bolo jednoznačne zrejmé, že podávajú žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov spoločne, že je vedená spoločná spisová dokumentácia a že v takomto prípade je súčasťou predkladaných dokladov k žiadosti aj overená fotokópia sobášneho listu.
K bodu 23
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s 34. novelizačným bodom.
K bodom 24 a 25
Navrhuje sa utvoriť podmienky pre sprostredkovanie medzištátneho osvojenia dieťaťu, ktoré obvyklý pobyt v inej krajine fyzickými osobami, ktoré majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach, Oznámenie 380/2001 Z. z.). Slovenská republika je tzv. vysielajúcou krajinou, t.j. sprostredkúva osvojenie deťom s obvyklým pobytom na území Slovenskej republiky žiadateľom z iných krajín, avšak pre opačnú situáciu, t.j. postavenie prijímajúcej krajiny nemá utvorené vhodné právne podmienky. V 24. a 25. bode sa navrhuje na tento účel upraviť špecifikum prípravy na osvojenie dieťaťa zo zahraničia - nastavenie záujemcov na možné kultúrne a náboženské odlišnosti dieťaťa vo vzťahu k potrebám dieťaťa.
K bodom 26 a 27
Hmotnoprávnou podmienkou na osvojenie dieťaťa je zapísanie žiadateľov o osvojenie do zoznamu žiadateľov o osvojenie dieťaťa, splnenie tejto podmienky sa vyžaduje vždy, okrem situácie, ak o osvojenie záujem manžel rodiča dieťaťa. Zákon o rodine zároveň utvára podmienky na osvojenie dieťaťa, ktoré je zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, osobami, ktorým je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, dieťaťa v pestúnskej starostlivosti pestúnmi alebo dieťaťa o ktoré sa osobne stará poručník 103 ods. 3 zákona o rodine). Tieto osoby však neplnia podmienku zapísania do zoznamu v prvom a treťom prípade ani nemuseli a v druhom prípade zo zoznamu vyradené právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým je im dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti.
Navrhuje sa preto doriešiť toto právne vákuum tak, že určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (8 určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré zo zákona sprostredkovávajú náhradnú rodinnú starostlivosť) bude viesť na tento účel osobitný zoznam žiadateľov o osvojenie dieťaťa v náhradnej starostlivosti. Na zapísanie do zoznamu sa bude vyžadovať splnenie rovnakých podmienok ako pri ostatných záujemcoch (s výnimkou prípravy pri pestúnovi), nakoľko s výnimkou pestúnov nepreukázali títo záujemcovia o osvojenie - náhradní rodičia - splnenie podmienok na zapísanie do zoznamu a samotné osvojenie je vážny zásah do života dieťaťa. Je potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade nie je dieťa zapísané do prehľadu detí, ktorým je treba
7
sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, nakoľko ide výlučne o riešenie situácie, kedy dieťa žije v náhradnej rodine na základe rozhodnutia súdu, sprostredkovanie preto nie je potrebné, je ale potrebné preveriť, či osoby, ktoré sa o dieťa starajú, plnia podmienky pre osvojenie tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine.
V súvislosti s uvedeným návrhom je potrebné upraviť aj nadpis nad § 39 tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že určený úrad bude viesť dva zoznamy.
K bodu 28
Zákon v § 41 ods. 2 upravuje dôvody, pre ktoré určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyradí žiadateľa zo zoznamu žiadateľov, aktuálna úprava neumožňuje, resp. to umožňuje len veľmi obtiažne, vyradiť zo zoznamu žiadateľa, ak došlo k zásadnej zmene pomerov na jeho strane.
Zmena pomerov musí byť zásadná (napr. rozvod žiadateľov, ak sa zistí, že manželstvo sa považuje za neuzavreté alebo zaniklo smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho jedného z manželov atď.) a keďže o vyradení žiadateľa zo zoznamu žiadateľov určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhoduje v správnom konaní, musí byť preukázaná.
K bodom 29 až 33
Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti o tom, či dôsledne sledované a zhodnocované podmienky, za akých je možné dieťaťu sprostredkovať medzištátne osvojenie, osobitne či je dôsledne dodržiavaný princíp subsidiarity a či dôsledne zvažované všetky okolnosti na strane dieťaťa tak, aby sa medzištátne osvojenia uskutočňovali iba v najlepšom záujme dieťaťa, sa navrhuje zaviesť zákonom niekoľko opatrení, ktoré by mali zlepšiť proces preukazovania dodržiavania princípu subsidiarity a tiež spresniť procesy v časti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti v časti sprostredkovania medzištátneho osvojenia
-v § 44 ods. 1 sa navrhuje, osobitne na účel sprostredkovania medzištátneho osvojenia príkladmo uviesť prvky najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré je potrebné v situácii zvažovania sprostredkovania medzištátneho osvojenia posúdiť nezávisle na tom, že je dieťa osvojiteľné. Možnosť posúdiť a určiť, či je takéto sprostredkovanie v najlepšom záujme dieťaťa vzhľadom k schopnostiam dieťaťa (napr. naučiť sa cudzí jazyk), rodinnému zázemiu dieťaťa a väzbe dieťaťa na krajinu (osvojiteľnosť vypovedá o vzťahu k rodičom dieťaťa, dieťa však môže mať napr. rodinné väzby na Slovensku aj napriek tomu, že ho nemôže člen rodiny z objektívnych dôvodov prevziať do osobnej starostlivosti) existuje aj podľa aktuálnej právnej úpravy, ale vzhľadom na pretrvávajúce praktické problémy je potrebné upraviť nielen základné prvky, ktoré je treba posúdiť, ale aj samotný možný následok takéhoto posúdenia, t.j. že dieťaťu nebude sprostredkované medzištátne osvojenie pokiaľ sa nezmenia zásadné okolnosti pre tak významnú zmenu prostredia.
-v § 44 (navrhovaný odsek 7) sa tiež navrhuje doplniť jednoznačne, že je legitímne aj vyradenie dieťaťa z prehľadu detí, ktorým je sprostredkovávané medzištátne osvojenie. Dôvodom takéhoto jednoznačného doplnenia je spochybňovanie možnosti zastavenia sprostredkovania medzištátneho osvojenia dieťaťa v odôvodnených prípadoch.
-podmienky na uplatňovanie - dodržiavanie princípu subsidiarity zo strany subjektov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre sprostredkovanie medzištátneho
8
osvojenia upravené, potrebné je však upraviť jednoznačne mechanizmus, akým orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečia, aby výsledky tohto postupu mal k dispozícii súd, t.j. aby mal všetky relevantné informácie pre svoju rozhodovaciu činnosť automaticky. Navrhuje sa preto v § 44 (navrhované odseky 8 a 9) doplniť postup určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávajúcich funkciu kolízneho opatrovníka tak, aby kolízny opatrovník mal pre súd o.i. informácie o všetkých krokoch, ktoré boli vykonané na vyčerpanie všetkých možností umiestnenia dieťaťa vo vhodnom rodinnom prostredí na území Slovenskej republiky.
Aktuálne správy o začleňovaní dieťaťa, ktorému bolo sprostredkované medzištátne osvojenie do nového rodinného prostredia v cudzine zasielané len určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Je potrebné utvoriť priestor aj pre zhodnotenie správy psychológom a/alebo sociálnym pracovníkom zariadenia, ktorí dieťa poznajú. Nakoľko nie je správne, aby sa informácie o dieťati a jeho novej rodine bezdôvodne rozširovali, navrhuje sa, aby správy boli určené len psychológovi a/alebo sociálnemu pracovníkovi zariadenia – návrh na doplnenie nového odseku 6 v § 44.
V súvislosti so zámerom upraviť podmienky sprostredkovania medzištátneho osvojenia dieťaťa s obvyklým pobytom zo zahraničia slovenskými záujemcami (súvisiaci 24. a 25. novelizačné body) je potrebné upraviť aj spôsob získania dokladov potrebných na rozhodnutie o zapísanie týchto záujemcov do zoznamu žiadateľov - návrh na doplnenie nových odsekov 10 až 12 v § 44.
Orgánom príslušným na rozhodovanie vo veci zapísania do zoznamu by malo byť z dôvodu svojho ťažiskového postavenia v procese sprostredkovania medzištátneho osvojenia (56. novelizačný bod) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „CIPC“). Navrhuje sa, aby odpis registra trestov fyzickej osoby, ktorá záujem byť osvojiteľom, správu o bytových pomeroch, rodinných pomeroch a sociálnych pomeroch a vyjadrenie obce o spôsobe života tejto fyzickej osoby, zadovážil a predložil CIPC-u určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý plní rovnaké úlohy aj v prípade vnútroštátneho sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti. Splnenie ostatných podmienok zapísania do zoznamu záujemcovia o osvojenie preukážu CIPC-u.
Navrhuje sa tiež, aby na príprave záujemcov o medzištátne osvojenie (v časti poskytnutia informácií o náhradnej rodinnej starostlivosti a záverečnej časti prípravy) zúčastňoval zástupca CIPC-u a žiadosť o medzištátne osvojenie nevylučovala žiadateľov z možnosti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti na území Slovenskej republiky.
K bodu 34
Všeobecne
V podmienkach Slovenskej republiky dlhodobo prebieha proces deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, ktorého podstatou je utváranie takých podmienok pre pomoc deťom a ich rodinám, aby umiestňovanie detí do náhradného prostredia bolo skutočne výnimočným riešením situácie dieťaťa.
Dôvodom na navrhovanú zmenu je potreba zabezpečenia odbornej pomoci deťom a rodinám včas a v potrebnom rozsahu a tiež v zodpovedajúcej kvalite. Možnosť ovplyvniť rozvoj ambulantných a terénnych foriem pomoci je prakticky nulová a možnosť ovplyvniť rozvoj dobrovoľných pobytových opatrení je minimálna. Zabezpečenie aspoň minimálneho rozsahu služieb pre deti a ich rodiny je tak od roku 2009 riešené rozširovaním kompetencií orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, čo bolo jediné možné riešenie, nakoľko sa jedná o štátne orgány. Avšak tieto orgány nedokážu pokryť svojim výkonom
9
celkovú potrebu detí a ich rodín a navyše tak, ako bolo uvedené vo všeobecnej časti Dôvodovej správy, ich primárnou podstatou je ochrana detí často aj opatreniami, ktoré smerujú k zásahu do rodičovských práv a povinností. Plnenie súčasne dozornej role a role pomáhajúcej musí zákonite vyvolávať a aj vyvoláva pochybnosti až nedôveru u klientov.
V rámci odborných diskusií boli skúmané rôzne možnosti riešenia. Jedna časť riešení bola založená na spresňovaní podmienok o. i. aj financovania pre výkon opatrení v pôsobnosti samosprávy - táto alternatíva však neistý výsledok. Rovnako bola zamietnutá aj alternatíva ďalšieho rozširovania úloh orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zhoda sa dosiahla na základnom východisku –systém sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately by mal byť pri výkone potrebných opatrení pre deti a rodiny svojpomocný a nemôže sa ďalej spoliehať na rozvoj sociálnych služieb pre deti a rodinu. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela v zásade k dispozícii dve siete sieť štátnych orgánov a sieť zariadení, a táto skutočnosť bola využitá pri návrhu riešenia využitie potenciálu zariadení zmenou podmienok vykonávania opatrení v zariadeniach a súbežné riešenie kritického financovania dnešných krízových stredísk a resocializačných stredísk v časti dobrovoľných pobytov tak, aby bolo možné zároveň určiť personálne a profesijné podmienky výkonu v zariadeniach.
Podstatou riešenia je vytvorenie podmienok pre rozvoj ambulantných a terénnych opatrení a dobrovoľných pobytov pre odbornú prácu s deťmi a ich rodinami zriadením nového druhu multifunkčného zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len Ústredie“) z dnešných detských domovov, krízových stredísk a resocializačných stredísk centra pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby. Uvedená zmena vyžaduje tiež zmenu financovania a doriešenie zaradenia krízových stredísk, ktorých systémové postavenie nie je doriešené od roku 2004. Názov nového druhu zariadenia bol tiež navrhnutý zástupcami zariadení, doformovaný bol v rámci medzirezortného pripomienkového konania (bolo zohľadnené, že opatrenia v zariadení budú vykonávané aj pre plnoletých jednotlivcov). Názov zodpovedá predpokladanému obsahu vykonávaných opatrení a v neposlednom rade nenálepkuje klientov.
Zásadným pre realizáciu zmeny je určenie celkovej potreby tak pobytových miest, ako aj kapacít výkonu opatrení ambulantnou a terénnou formou ustanovenie mechanizmu výpočtu potreby kapacít.
Súčasne s navrhovanými zmenami v úprave zariadení je potrebné vykonať súvisiace zmeny v úprave úhrad aj úprave opatrení finančného charakteru. Z dôvodu veľkého počtu legislatívno-technických zmien v týchto častiach je vhodnejšie nanovo upraviť príslušné paragrafové znenia a zároveň upraviť zjednodušiť ich znenie a zároveň vykonať čiastkové obsahové zmeny, ktoré reagujú na aplikačnú prax.
K § 45
Navrhuje sa, aby zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bolo centrum pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby (ďalej len „centrum“), a aby jeho zriaďovateľom bolo Ústredie. Dôvodom je osvedčené fungovanie zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia k detským domovom, Ústredie ako zriaďovateľ štátnych detských domovov zabezpečuje aj dostatočný počet miest v potrebnej štruktúre na výkon rozhodnutia súdu v štátnych aj neštátnych detských domovoch a iných zariadeniach. Ak bude v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia zariadenie, ktoré vykonáva aj opatrenia na dobrovoľnej báze tak ambulantné, terénne ako aj pobytové, bude mať Ústredie legitímny dôvod na zabezpečenie dostatočného počtu takýchto kapacít aj prostredníctvom akreditovaných zariadení. Zároveň bude odstránená dlhodobá disproporcia vo financovaní samosprávnej pôsobnosti v oblasti zabezpečovania súdnych rozhodnutí a tiež sa zvýši možnosť ovplyvňovať rozsah aj kvalitu opatrení pre deti a rodiny vykonávaných na princípe dobrovoľnosti.
10
Navrhuje sa, aby tento nový druh zariadenia mohli za zákonom stanovených podmienok zriaďovať aj obec a vyšší územný celok (na účely plnenia svojich pôsobností, bez finančnej podpory zo strany štátnej správy) alebo akreditovaný subjekt. V prípade centier zriadených v samosprávnej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov sa tiež navrhuje, aby vzhľadom na ich pôsobnosť nebolo ich účelom vykonávanie pobytových opatrení súdu ani ambulantných výchovných opatrení, resp. neodkladných opatrení (s charakterom ambulantného výchovného opatrenia). Vzhľadom na samosprávnu pôsobnosť obcí a vyšších územných celkov v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa navrhuje, aby pri výkone opatrení v centrách zriadených samosprávou nebolo podmienkou na prijatie odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V prípade, ak by malo zariadenie zriadené vyšším územným celkom alebo obcou o takúto formu spolupráce záujem, vládny návrh zákona v § 89 upravuje aj možnosť ponuky zo strany samosprávneho centra na spoluprácu formou odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Navrhuje sa upraviť účel vykonávania opatrení v centre tak, aby ustanovený rozsah účelu zodpovedal, ako doposiaľ, potrebe zabezpečenia výkonu rozhodnutí súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, o nariadení neodkladného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia, ktorého podstatou je pobyt dieťaťa v zariadení (pre zjednodušenie ďalšieho textu sa navrhuje legislatívna skratka - pobytové opatrenie súdu), a tiež potrebe zabezpečiť resocializačný program na podporu sociálneho začlenenia detí a plnoletých fyzických osôb závislých od alkoholu, drog a patologického hráčstva tak na dobrovoľnej báze, ako aj na základe súdneho rozhodnutia. Osobitná pracovná skupina zriadená k téme prepojenia liečby a resocializácie a k podmienkam výkonu resocializačných programov zhodnocovala aj možnosť resocializácie detí s diagnostikovanou poruchou správania v dôsledku užívania alkoholu, drog alebo v dôsledku patologického hráčstva výsledkom odbornej diskusie v tejto časti je, že poruchy správania v dôsledku užívania alkoholu, drog alebo v dôsledku patologického hráčstva nemôžu byť indikáciou resocializačného programu, ktorého podstatou je resocializácia osôb závislých od alkoholu, drog a patologického hráčstva.
Navrhuje sa, aby účelom centra bolo aj vykonávanie špecializovaného programu (na dobrovoľnej báze alebo na základe súdneho rozhodnutia) zodpovedajúceho špecifickým potrebám cieľovej skupiny detí, ktoré obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi, detí týraných a pohlavne zneužívaných alebo detí, u ktorých je potrebné overiť (potvrdiť alebo vyvrátiť) mieru ohrozenia týraním, pohlavným zneužívaním alebo inými činmi, ktoré ich ohrozujú a tiež vykonávanie určitých výchovných opatrení uložených orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdom (alebo povinností uložených súdom podľa Zákona o rodine alebo neodkladaných opatrení súdu, ktoré majú podstatu výchovného opatrenia) so zavedením legislatívnej skratky „ambulantné výchovné opatrenie“).
Vzhľadom na účel jednotlivých druhov výchovných opatrení sa zároveň navrhuje, aby vykonávanie výchovných opatrení, ktorých podstatou je dohľad nad výchovou, resp. upozorňovanie na nedostatky v starostlivosti či obmedzenia, nebolo úlohou centier (ostalo v pôsobnosti orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, resp. aby ich vykonávali iné subjekty, ktoré určil súd). Práve výchovné opatrenia ambulantného charakteru majú výrazný preventívny význam v celkovej konštrukcii opatrení na predchádzanie umiestňovaniu detí do náhradného prostredia. Výchovné opatrenia ambulantného charakteru našli svoje využitie aj v situáciách rodičovských konfliktov, v situáciách, kedy je potrebné zabezpečiť dieťaťu podmienky na adaptáciu na novú situáciu, pri poruchách správania a problémovom správaní detí a pod. Z tohto dôvodu je vhodné, aby výchovné opatrenia tohto charakteru vykonával iný subjekt ako ten, ktorý o nich rozhodol, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa v súdnom konaní atď.
Prakticky identické dôvody vedú k zaradeniu ďalšieho účelu centra - navrhuje sa, aby centrum vykonávalo aj opatrenia na predchádzanie vzniku, prehlbovania a opakovania
11
krízových situácií dieťaťa v rodinnom prostredí dieťaťa alebo náhradnom rodinnom prostredí dieťaťa a porúch vývinu detí z dôvodu výchovných problémov, sociálnych problémov a iných problémov v rodinnom prostredí, náhradnom rodinnom prostredí, v širšom sociálnom prostredí a v medziľudských vzťahoch. Inými slovami, podľa zákona orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytuje sám alebo sprostredkováva dieťaťu a jeho rodičom sociálne poradenstvo, odbornú psychologickú pomoc v situáciách rozvodu resp. rozchodu, vykonáva sám alebo zabezpečuje vykonávanie odborných metód práce na riešenie konfliktných situácií v rodine, na podporu adaptácie dieťaťa, na novú situáciu, na sanáciu rodiny dieťaťa atď. Aktuálne tieto úlohy vykonáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spravidla sám (až na malé výnimky distribúcie napr. do poradní mimo systém a zapojenia akreditovaných subjektov), pričom nie vždy je vhodné, aby túto formu pomoci poskytoval orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v takomto prípade môže byť výkon odbornej pomoci neefektívny. Navyše, ak je potrebná dlhodobá systematická práca v rodinnom prostredí dieťaťa, nevie orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ponúknuť pomoc v potrebnej intenzite a ak je potrebné vykonávať opatrenia pre dieťa a jeho rodinu pobytovou formou, takúto formu pomoci nevie poskytnúť sprostredkovať prakticky vôbec. Vzhľadom na podstatu takýchto opatrení sa navrhuje, aby tieto opatrenia vykonávalo centrum ambulantnou /terénnou formou alebo pobytovou formou, a to na dobrovoľnej báze.
Navrhuje sa, aby centrum vykonávalo svoju činnosť podľa účelu, na ktorý bolo zriadené, ambulantnou formou, terénnou formou a pobytovou formou, tak aby bolo jednoznačne zrejmé, že centrum môže ale nemusí plniť viac účelov. Táto časť bola počas pracovných stretnutí pomerene diskutovanou témou, a preto je potrebné jasne uviesť, že centrum nebude povinné zabezpečovať všetky účely a že formy výkonu aj účely sa môžu tak, ako doposiaľ (aktuálne okrem detských domovov) vhodne a účelne kombinovať.
Výraznou zmenou oproti súčasnému stavu je, že každé zariadenie - centrum musí mať vypracovaný program centra, resp. špecializovaný program alebo resocializačný program (ak je jeho vykonávanie účelom centra). Aktuálne takéto programy musia mať vypracované len krízové strediská a resocializačné strediská a praktické skúsenosti poukázali na skutočnosť, že zariadenia nie vždy majú jednoznačne upravené vnútorné postupy (napr. ako postupovať v prípade úteku, úrazu), nemajú jednoznačne zodpovedané základne otázky vo vzťahu k používaniu výchovných prostriedkov (napr. využitie konkrétnych výchovných prostriedkov v konkrétnych situáciách) atď. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby malo každé zariadenie spracovaný podrobný program, ktorý bude obsahovať vyhláškou ustanovené náležitosti.
Centrum musí mať podľa aktuálnej právnej úpravy spracovaný program supervízie, ktorého súčasťou je spôsob jeho zabezpečenia, nakoľko však nie je reálne možné sledovať, ako sa zariadenie s touto svojou povinnosťou vysporiadalo, navrhuje sa zaviesť mechanizmus ročného zhodnocovania programu. Vyhláška zároveň stanoví základné náležitosti programu supervízie (súvislosť s 91. novelizačným bodom).
Centrum zabezpečuje plnenie účelu vykonávaním rôznych odborných činností najmä sociálnej práce, psychologickej pomoci a starostlivosti atď. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa navrhuje, aby rozsah odborných činností ako aj podrobnosti k niektorým odborným činnostiam ustanovoval vykonávací predpis. Rovnako sa navrhuje, aby problematika plánovania individuálnej práce s klientom náležitosti a podrobnosti individuálnych plánov v centrách bola naďalej upravovaná vo vykonávacom predpise.
Tak, ako doposiaľ, bude zariadenie, ktoré prestalo plniť účel, na ktorý bolo zriadené, povinné vykonať nevyhnutné úkony na zabezpečenie klientov centra (v prípade detí, ktoré boli umiestnené na základe súdneho rozhodnutia, je vykonať tieto úlohy úlohou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately).
12
K § 46
V nových § 46 § 55 upravené podmienky vykonávania opatrení pobytovou formou v centrách, a to na základe dohody a odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj na základe pobytového opatrenia súdu. Návrh § 46 obsahuje spoločnú úpravu k obom spôsobom vykonávania opatrení pobytovou formou.
Navrhuje sa jednoznačne upraviť, pre koho môžu byť vykonávané opatrenia pobytovou formou. Navrhuje sa, aby tak, ako doposiaľ v krízových strediskách a resocializačných strediskách, to bolo pre dieťaťa na základe dohody s rodičom alebo inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa a na základe súdneho rozhodnutia a pre plnoletého (na základe dohody), ktorý absolvovať resocializačný program, pre plnoletého mladého dospelého, ktorý bol do centra prijatý ako dieťa na základe rozhodnutia súdu a po dosiahnutí plnoletosti požiada o pokračovanie starostlivosti v centre, a tiež pre tehotnú ženu a túto ženu po pôrode dieťaťa a jej dieťa (prevzatá aktuálna právna úprava).
Hoci aktuálna právna úprava neupravuje možnosť prijatia dieťaťa na jeho žiadosť, takáto možnosť reálne existuje a je potrebné upraviť postup zúčastnených. Dieťa môže dnes požiadať o pomoc o. i. aj zariadenie, ale zariadenie by mu nemalo začať poskytovať pomoc skôr, ako orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately nevykoná príslušné kroky smerom k rodičom a súdu. Reálne však dieťaťu, ktoré je fakticky v zariadení, musí byť poskytnutá pomoc, musí byť zabezpečená zdravotná starostlivosť vo forme vyšetrenia a, samozrejme, musí byť táto skutočnosť okamžite oznámená orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v územnom obvode ktorého sa centrum nachádza.
V spoločných ustanoveniach k výkonu opatrení pobytovou formou sa navrhuje upraviť aj organizačné možnosti fungovania centra. Inšpiráciou organizačné súčasti detských domovov - profesionálna náhradná rodina (v súvislosti s týmto pojmom sa na účely právnej úpravy spresňuje aktuálne používaný pojem profesionálna rodina, profesionálny rodič) a samostatne usporiadaná skupina, ku ktorým sa potom viažu ustanovenia o počte detí, personálu, priestorovom usporiadaní atď. Dnešné krízové strediská a resocializačné strediská nemajú zákonom určenú organizačnú formu, čo neumožňuje resp. sťažuje nadväzujúce úpravy profesijných štandardov, počtu detí, dospelých a pod. Samozrejme vzhľadom na krátkodobosť opatrení, ktoré sa v nich vykonávajú, a zároveň špecifiká odbornej práce, organizačné usporiadanie formou profesionálnych náhradných rodín (napr. v prípade dobrovoľných pobytov, resocializačných programov a pod.) a samostatne usporiadaných skupín (napr. samostatné hospodárenie, samostatné stravovanie atď.) nie je plne vyhovujúce. Navrhuje sa preto doplniť doterajšie organizačné usporiadanie o skupiny a k tomu naviazať určenie tak kapacity zariadenia, ako aj skladby a počtu odborných zamestnancov vo vykonávacom predpise.
Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje jednoznačne ustanoviť aj profesijné zabezpečenie zariadení tak, aby bolo možné jednoznačne ustanoviť personálne a profesijné štandardy odborných tímov (t.j. odborných zamestnancov, ktorí nezabezpečujú sústavnú 24-hodinovú starostlivosť v skupinách a samostatne usporiadaných skupinách) a sústavnej odbornej pomoci a starostlivosti v organizačných súčastiach centra.
Pomerne diskutovanou bola aj téma, čo všetko je súčasťou vykonávaných opatrení pobytovou formou. V záujme odstránenia možných interpretačných problémov je dôležité upraviť, že formy odbornej práce s klientmi, pre ktorých vykonávané opatrenia pobytovou formou v zariadení, musia prebiehať aj ambulantnou (napr. dieťa umiestnené v zariadení a ambulantná práca s rodičmi), aj terénnou formou (napr. odborná pomoc priamo v rodine pri nastavovaní podmienok pre návrat dieťaťa do rodiny). Tieto formy práce však integrálnou súčasťou práce s klientom zariadenia. Centrum (tak ako doposiaľ) bude utvárať aj podmienky
13
na krátkodobé pobyty rodičov, osôb, ktoré sa osobne starajú o dieťa, iných blízkych osôb alebo žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť.
Súčasťou vykonávaného opatrenia pobytovou formou je tak, ako doposiaľ, za zákonom stanovených podmienok poskytovanie bývania, stravovania alebo utvorenie podmienok na prípravu stravy alebo zabezpečenie stravy, obslužných činností, osobného vybavenia deťom a úschova cenných vecí, pričom podrobnosti bude upravovať, tak ako doposiaľ, vykonávací predpis.
Zabezpečenie podmienok na individuálne vzdelávanie dieťaťa, možnosť utvoriť podmienky na zriadenie školy, podmienky na pobyt tehotnej ženy (zmena: bola odstránená podmienka najmenej 3. mesiaca tehotenstva pre prijatie) a následne po pôrode aj jej dieťaťa, postup zdržiavania sa dieťaťa mimo centra a postup v situácii, ak dieťa opustí centrum bez súhlasu alebo sa do centra nevráti v určenom čase, prevzaté zo súčasnej právnej úpravy.
K § 47 a 48
Jedným z cieľov navrhovanej novely je utvorenie podmienok na vykonávanie opatrení pobytovou formou pre dieťa na dobrovoľnej báze. Pomoc dieťaťu a jeho rodičom, a to aj pobytovou formou, by mala predchádzať krajným riešeniam zásahu do rodiny súdnym rozhodnutím. Dôvodom problémov v plnení rodičovských povinností a plnení funkcií rodiny nie je len neochota rodičov k zmene, ale aj to, že rodičia častokrát napr. nevedia zabezpečovať zodpovedajúcu starostlivosť o dieťa. Je potrebné odlišovať rodičov, ktorí „nechcú“, od rodičov, ktorí „nevedia“. Je preto potrebné mať k dispozícii nielen repertoár rôznej odbornej pomoci poskytovanej ambulantne alebo priamo v rodinách, ale pre odôvodnené prípady aj odbornú pomoc vykonávanú pobytovou formou. Zodpovednosťou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je identifikovať potrebu takejto pomoci pre dieťa. Preto sa navrhuje, aby okrem súhlasu - dohody s rodičom/osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, bolo podmienkou prijatia do zariadenia vždy písomné odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý musí mať rozhodujúcu zodpovednosť aj ak o vykonávanie opatrení pobytovou formou pre dieťa požiada rodič/iná osoba, ktorá sa o dieťa osobne stará, priamo zariadenie (aj o takejto pomoci musí nielen vedieť, ale musí ju aj odporučiť).
Náležitosti takéhoto odporúčania ustanoví vykonávací predpis - orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately musí vedieť takéto odporúčanie odôvodniť a dôvody musí pochopiteľne oznámiť centru spolu s informáciami o doposiaľ vykonaných opatreniach, stanovenej miere ohrozenia. Centru musí tiež odporučiť, čo konkrétne (akú metódu, aké opatrenie) centrum, vo vzťahu k dôvodom odporúčania, pre dieťa/dieťa a jeho rodinu vykonať.
Konkrétny plán výkonu opatrení pobytovou formou pre dieťa (vrátane zapojenia rodičov/inej osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo iných blízkych osôb k dieťaťu do vykonávania opatrení v centre) pripravia zamestnanec orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vedie prípad, a zamestnanec centra, ktorý vedie výkon opatrení v centre, v spolupráci s rodičmi dieťaťa/inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a ak je to vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa možné, aj s jeho zapojením. Aj keď ide o spoločnú tvorbu plánu zamestnancami centra a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je to plán výkonu opatrení v centre, z čoho je jednoznačne možné odvodiť, že spracovanie tohto plánu je úlohou centra. Tento plán je pre výkon opatrení zásadný a jeho súčasťou musí byť spôsob a časový harmonogram priebežného a záverečného hodnotenia vykonávania opatrení.
Plán musí byť pripravený vopred, avšak je potrebné počítať aj s tým, že sa dieťa ocitne v krízovej situácii (napr. akútny konflikt v rodine), resp. je náhle