Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Vládnym návrhom zákona sú zároveň napĺňané programové záväzky vlády Slovenskej republiky v časti Sociálna politika Programového vyhlásenia vlády SR:

Vláda posilní finančnú podporu starostlivosti príbuzných a blízkych o deti, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia, aby čo najviac takýchto detí vyrastalo v rodinnom prostredí. Zároveň podporí dostupnosť rôznych foriem odbornej pomoci ohrozeným a rizikovým rodinám s deťmi, zameraných na podporu plnenia funkcií rodiny a bude pokračovať v procese deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti vrátane odbornej pomoci zameranej na zotrvanie detí v starostlivosti ich rodičov, resp. na návrat detí do rodičovskej starostlivosti.

Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z. z.“) je právnym predpisom verejnoprávnej povahy, ktorý upravuje opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „opatrenia“) tak, aby bolo zrejmé, v ktorých situáciách sa výkon rôznych opatrení môže ponúkať, v ktorých situáciách sa musí ponúkať resp. odporučiť odborná pomoc a kedy nastala situácia, kedy sa musí zasiahnuť. Právna úprava umožňuje voľbu a uplatňovanie rôznych opatrení v závislosti od situácie, v ktorej sa dieťa alebo plnoletá fyzická osoba nachádza, a ktoré musia zároveň plne podporovať konštrukciu rodinného práva, že umiestnenie dieťaťa v zariadení na výkon rozhodnutia súdu musí byť krajným a dočasným riešením, pričom náhradné rodinné prostredie ako aj zariadenie musí utvárať podmienky (pokiaľ je to možné) na udržiavanie vzťahov dieťaťa s jeho rodičmi a rodinou.

Právna úprava je postavená na:

-zásade prednosti prirodzeného rodinného prostredia – zotrvanie detí v prirodzenom rodinnom prostredí a návrat detí do prirodzeného rodinného prostredia v prípade ich vyňatia je absolútnou prioritou,

-zásade prednosti umiestňovania detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojom prirodzenom rodinnom prostredí do náhradnej osobnej starostlivosti (s primárnym zameraním na príbuzných dieťaťa), ak to nie je možné, tak do pestúnskej starostlivosti pred starostlivosťou v zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu,

-zásade prednosti umiestňovania detí umiestnených v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na základe rozhodnutia súdu v profesionálnych rodinách pred inými organizačnými zložkami týchto zariadení,

-zásade prednosti vykonávania súdneho rozhodnutia v samostatne usporiadaných skupinách zriadených v samostatných domoch alebo bytoch, ak nie je možné umiestniť dieťa v profesionálnej rodine zariadenia,

-zásade zachovávania súrodeneckých vzťahov a nerozdeľovania súrodencov,

-zásade umiestňovania detí, o ktoré sa nemôžu z rôznych dôvodov starať ich rodičia, čo najbližšie k ich prirodzenému rodinnému prostrediu,

-zásade integrácie detí, ktoré si vyžadujú osobitnú, resp. zvýšenú starostlivosť.

Ostatná novela zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinná od 1. januára 2016 priniesla o. i. zásadnú zmenu pravidiel nariadenia ústavnej starostlivosti (špecifikovanie dôvodov nariadenia ústavnej starostlivosti) a v podmienkach výchovných opatrení, osobitne výchovných opatrení pobytového charakteru (ako prioritnej voľby riešenia situácie dieťaťa, keď je možné, resp. vhodné, sanovať rodinu), na čo nadviazala aj novela zákona č. 305/2005 Z. z. (rovnako účinná od 1.januára 2016) o. i. opatreniami na podporu odbornej pomoci náhradným rodičom, zlepšenie kvality priebežného hodnotenia výkonu náhradnej starostlivosti a tiež čiastkovým rozšírením možnosti odbornej pomoci na sanáciu rodín.

V podmienkach Slovenskej republiky dlhodobo prebieha proces deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, ktorého smerovanie zakotvila Stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike (november 2011). Aj keď býva tento proces častokrát zjednodušene chápaný ako proces zmeny podmienok výkonu opatrení v zariadeniach, jeho skutočnou podstatou je utváranie takých podmienok pre pomoc deťom a ich rodinám, aby umiestňovanie detí do náhradného prostredia bolo skutočne výnimočným riešením situácie dieťaťa: „Špecifickým cieľom transformácie a deinštitucionalizácie v oblasti náhradnej starostlivosti je zníženie počtu detí umiestnených v inštitúciách na základe rozhodnutia súdu o. i. utvorením podmienok na zavedenie a previazanie preventívnych opatrení na predchádzanie nariadeniu ústavnej starostlivosti s opatreniami na zníženie negatívnych vplyvov inštitucionalizácie na vývoj dieťaťa. V rámci komplexného prístupu k deinštitucionalizácii sa tento špecifický cieľ bude napĺňať rozvojom nedostatkových opatrení a zavádzaním pilotných opatrení.“ (Stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike, november 2011).

V súlade s vyššie uvedeným cieľom stratégie, ako aj na podporu zmien, ktoré priniesli novely zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zákona č. 305/2005 Z. z., bolo postupne zavedených a otestovaných niekoľko opatrení zameraných najmä na podporu zotrvania dieťaťa v starostlivosti jeho rodičov – rodinná asistencia, podporné tímy pre náhradných rodičov, tímy na výchovné opatrenia, podporená bola terénna sociálna práca, atď.

Celková nedostupnosť odborných služieb pre rodinu (tak ambulantných ako aj terénnych) bola však doposiaľ riešená len rozširovaním kompetencií orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Takéto riešenie je dostupným riešením, nakoľko sa jedná o štátne orgány, ale z dlhodobého hľadiska je to riešenie neudržateľné. Základným dôvodom je viacrolovosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – miešanie tzv. pomáhajúcich a tzv. dozorných rolí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je nepochopiteľné a častokrát aj nepochopené z pohľadu klienta (napr. ten istý orgán vykonáva v rodine rodinnú asistenciu, ktorej podstatou je podpora a odborná pomoc rodine v jej prirodzenom prostredí, ale vykonáva aj výchovné opatrenie dohľad nad výchovou, ten istý orgán má poskytovať poradenstvo a sprevádzanie náhradným rodinám, ale zároveň musí aj sledovať a hodnotiť zabezpečovanie náhradnej starostlivosti) a mimoriadne náročné (ak nie nemožné) z pohľadu samotného výkonu a vedenia prípadu.

V roku 2016 bolo v evidencii orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bolo 347 049 detí (231 942 rodín), z toho boli opatrenia vykonávané pre 69 102 detí (49 618 rodín). Koncom roku 2016 bolo v nízkej miere ohrozenia 6 772 deti a strednej miere ohrozenia 3 206 detí.

Opatrenia na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú vývin dieťaťa, však obce dlhodobo neponúkajú, resp. ponúkajú len v obmedzenej miere, odborná pomoc zo strany obcí je primárne zameraná na sledovanie negatívnych vplyvov pôsobiacich na dieťa a rodinu, spoluprácu pri zisťovaní príčin ich vzniku a na sprostredkovanie pomoci, pozornosť však nie je smerovaná napr. na programy zamerané na sanáciu, či organizáciu výchovných a sociálnych programov pre deti, ktorým bolo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdom uložené ambulantné výchovné opatrenie.

Ambulantné formy práce s dieťaťom a jeho rodinou môže vykonávať aj krízové stredisko, avšak v roku 2016 boli takéto opatrenia vykonávané len pre 500 detí (k 31.12. 2016 - 339 detí), z toho ambulantné výchovné opatrenia len u 8 detí. Čiastočne je táto situácia riešená prostredníctvom akreditovaných subjektov, ktoré zapájajú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do výkonu opatrení pre deti a ich rodiny, avšak dostupnosť týchto subjektov je aj z dôvodu ich zložitého financovania nepostačujúca. Primárne sú takýmto spôsobom zabezpečované skupinové programy na účely sociálnej kurately detí (cca 500 detí ročne). Dlhodobé zameranie sociálnych služieb pre deti a rodinu skôr na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života tiež nepomáha riešiť situáciu v dostupnosti odborných služieb/pomoci pre ohrozené deti, rizikové rodiny.

Prakticky totožná je situácia v dostupnosti výkonu opatrení pre deti pobytovou formou na základe dohody so zákonným zástupcom (v roku 2016 - 278 detí na základe dohody so zákonným zástupcom v krízových strediskách).

Detské domovy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu - Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Ústredie“), krízové strediská a resocializačné strediská pre drogovo a inak závislých (ďalej len „resocializačné stredisko“) sú v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov. Štátna správa (Ústredie) zabezpečuje dostatočný počet miest na výkon súdnych rozhodnutí financovaním výkonu súdnych rozhodnutí v neštátnych detských domovoch a financovaním výkonu súdnych rozhodnutí v samosprávnych a neštátnych krízových strediskách (jediné resocializačné stredisko zriadené samosprávou nevykonáva opatrenia pre deti) sumou odvodenou od priemerných bežných výdavkov v štátnych detských domovoch na miesto a rok (v r. 2016 -12 838 euro – finančný príspevok vo výške skutočných bežných výdavkov najviac vo výške priemeru v štátnych detských domovoch), nakoľko len takto sa dá zabezpečiť dostatok miest na výkon súdneho rozhodnutia. Krízové strediská a resocializačné strediská primárne zabezpečujú tzv. dobrovoľné pobyty a ich financovanie patrí do pôsobnosti vyšších územných celkov, ktoré podporujú takéto miesto sumou 3 500 až 5 500 euro, čo nie je ani 50% sumy na miesto určené/obsadené na základe súdneho rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmá jasná disproporcia vo financovaní a tým aj dopad na rozsah a kvalitu opatrení.

Uvedený stav - tak neúnosná situácia v dostupnosti odbornej pomoci deťom a rodinám, ako aj viacrolové fungovanie orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bol podrobený odbornej diskusii zástupcov štátnej správy, zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (vrátane Fóra riaditeľov a zamestnancov detských domovov, Združenia neštátnych detských domovov, Asociácie krízových stredísk, zástupcov

resocializačných stredísk) a akreditovaných subjektov pôsobiacich v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a postupne sa z diskusií vykreoval návrh riešenia - využitie potenciálu zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vrátane najpočetnejšieho zástupcu zariadení - detských domovov. Východiskom návrhu je uznanie faktu, že sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela sa nemôže ďalej spoliehať na rozvoj sociálnych služieb pre deti a rodinu alebo na zlepšovanie dostupnosti opatrení, ktorých výkon nemôže cielene podporovať ani usmerňovať priamo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, primárne zodpovedný za výsledok niečoho, čo nemá možnosť ovplyvniť. Bez služieb pre rodinu sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela nezabezpečí svoj diel úloh v celom systéme ochrany detí. Riešením absencie rôznych služieb pre rodinu nemôže byť ani navŕšenie zamestnancov orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorých povaha je navyše skôr represívna.

Zákon č. 305/2005 Z. z. jednoznačne upravuje zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sa vykonávajú súdne rozhodnutia - detský domov, krízové stredisko a resocializačné stredisko pre drogovo a inak závislých (ďalej len „resocializačné stredisko“), pričom krízové strediská a resocializačné strediská vykonávajú aj opatrenia na základe dohody a krízové strediská vykonávajú opatrenia aj ambulantnou formou.

Do roku 2004 boli krízové strediská, resocializačné strediská a domovy sociálnych služieb pre deti (v tom čase sa v nich vykonávala aj ústavná starostlivosť) v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu a financovanie neštátnych detských domovov, krízových stredísk a resocializačných stredísk v pôsobnosti vyšších územných celkov. V pôsobnosti vyšších územných celkov bolo aj financovanie neštátnych subjektov, ktoré vykonávali opatrenia mimo zariadení. Presun zriaďovateľskej pôsobnosti týchto zariadení na vyššie územné celky bol prinajmenšom predčasný, pretože vecným zámerom bolo zjednotiť starostlivosť o deti (vrátane detí, ktorých zdravotný stav vyžadoval špecializovanú starostlivosť domovov sociálnych služieb pre deti), rozdeliť vtedajšie krízové strediská podľa ich podstaty na zariadenia sociálnych služieb (podstatou je riešenie nepriaznivej situácie spojenej so stratou bývania) a na zariadenia krízovej intervencie pre deti v rámci sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (súdne rozhodnutia aj výkon dobrovoľných opatrení) a ponechať si tiež resocializáciu drogovo a inak závislých (tieto zariadenia sú vzhľadom na špecifickú cieľovú skupinu pre samosprávu vyslovene nevhodné).

Na situáciu z roku 2004 reagoval zákon č. 305/2005 Z. z. tak, že na štátnu správu bola prenesená zodpovednosť za zabezpečenie dostatku miest na výkon súdnych rozhodnutí vrátane ich financovania (a to aj súdneho rozhodnutia v samosprávnych krízových strediskách a resocializačných strediskách), bolo zastavené prijímanie detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou do domovov sociálnych služieb pre deti (tieto zariadenia pôsobia vyslovene ako zariadenia sociálnych služieb) a bol zavedený mechanizmus priorít prostredníctvom, ktorého si okrem miest na výkon súdnych rozhodnutí úrady zabezpečujú aj výkon niektorých ambulantných opatrení akreditovanými subjektmi (ich výkon je potrebný a nie je možné sa spoliehať na financovanie z vyšších územných celkov). Situácia s krízovými strediskami ostala nevyriešená, stále všetky fungujú v systéme sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, financovanie krízových stredísk a resocializačných stredísk je kritické a pri zavádzaní mechanizmu priorít (t.j. hradení výkonu súdnych rozhodnutí v zariadeniach v samosprávnej pôsobnosti) sa predpokladalo, že aspoň čiastočne samospráva rozvinie sociálne služby pre rodinu, čo sa nestalo.

Využitie potenciálu zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj na riešenie dostupnosti ambulantnej a terénnej odbornej pomoci deťom a ich rodinám, ako aj na zlepšenie dostupnosti odbornej pomoci pobytovou formou pre deti a ich rodiny, vyžaduje celkovú zmenu podmienok výkonu opatrení v zariadeniach a súbežné riešenie kritického financovania dnešných krízových stredísk a resocializačných stredísk v časti dobrovoľných pobytov.

Po dohode zástupcov všetkých zariadení bolo sformované riešenie - návrh na vytvorenie, nového druhu multifunkčného zariadenia z dnešných detských domovov, krízových stredísk a resocializačných stredísk, v ktorom by boli utvorené podmienky aj pre rozvoj ambulantných a terénnych opatrení a dobrovoľných pobytov pre odbornú prácu – centra pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby (ďalej len „centrum“). Je potrebné zdôrazniť, že sa neočakáva, že všetky zariadenia budú vykonávať všetky formy opatrení pre všetky klientské skupiny, takáto univerzálnosť by skôr či neskôr ovplyvnila kvalitu výkonu.

Súčasťou predkladaného vládneho návrhu je aj riešenie profesijného a personálneho zabezpečenia výkonu opatrení v zariadeniach – táto oblasť bola doposiaľ riešená len čiastočne, a to pre detské domovy v časti sústavnej starostlivosti na samostatných skupinách a v profesionálnych rodinách. Profesijné a personálne zabezpečenie nebolo doposiaľ pre krízové strediská a resocializačné strediská riešené, rovnako ako nie je riešená profesijná skladba a počty odborného personálu v odborných tímoch zariadení (vrátane detských domovov). Na zabezpečenie istého personálneho a profesijného štandardu v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je však potrebné zlepšiť aj podmienky financovania.

Kritickým miestom rozvoja ambulantnej a terénnej odbornej pomoci, rozvoja tzv. dobrovoľných pobytových foriem odbornej pomoci, ako aj zlepšenia personálneho a profesijného zabezpečenia odbornej pomoci deťom zmenou podmienok výkonu opatrení v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je financovanie, osobitne financovanie krízových a resocializačných stredísk, ktoré je vo vecnej pôsobnosti vyšších územných celkov, nakoľko aj zriaďovateľom týchto zariadení sú vyššie územné celky. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby tento nový druh zariadenia prevzal do svojej zriaďovateľskej pôsobnosti štát, čím by štát prevzal do svojej pôsobnosti aj financovanie zariadení, ktoré vykonávajú opatrenia na základe udelenej akreditácie (t.j. nielen financovanie v časti súdnych rozhodnutí).

Zmena výkonu opatrení v zariadeniach je postavená na

-zachovaní podstaty orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s jasnou deliacou líniou medzi „kontrolou“ (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) a „pomocou“ (sieť pomoci a podpory mimo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately),

-zmene podmienok výkonu opatrení v zariadeniach - dnešné detské domovy, krízové strediská a resocializačné strediská by sa pretransformovali do nového typu zariadení – centier pre deti, ich rodinu a plnoletých s multifunkčným zameraním pri jednoznačnom zachovaní zásad, na ktorých je postavené zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí v zaradeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

-možnosti zariadenia plniť niektorý z účelov resp. rôzne účely ustanovené zákonom,

-možnosti špecializovať výkon opatrení v zariadení na špecializovanú diagnostiku a intervenciu a resocializačné programy,

-koncentrovaní zriaďovateľskej pôsobnosti k zariadeniu do štátnej správy s možnosťou (nie povinnosťou tak, ako je to dnes s detskými domovmi) zriaďovania pre samosprávu (zriaďovatelia krízových stredísk by sa podľa povahy vykonávanej činnosti mali možnosť rozhodnúť, či budú fungovať ako sociálne služby alebo ako nový druh zariadenia v sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, resocializačné strediská by prešli ako nový druh zariadenia do nového systému),

-zodpovednosti štátnej správy aj za dostupnosť vykonávania opatrení ambulantnou a terénnou formou a za dostupnosť opatrení vykonávaných pobytovou formou na základe dohody podľa potrieb klientov v územných obvodoch orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

-utváraní tzv. siete zariadení aj prostredníctvom neštátnych akreditovaných centier,

-zabezpečovaní výkonu opatrení neštátnych akreditovaných centier prostredníctvom financovania (Ústredie) a na to naviazanej kontrolnej a metodickej činnosti Ústredia,

-stanovení jednoznačných podmienok výkonu opatrení, vrátane určenia personálnych, profesijných a priestorových podmienok výkonu a povinnosti spracovať a realizovať program centra, špecializovaný program centra alebo resocializačný program centra v určenom rozsahu.

Pozitívom vládneho návrhu je, že systém sa stane postupne stane svojpomocným a najmä, že rozvoj opatrení pre deti vykonávaných na dobrovoľnej báze sa postupne musí premietnuť v znížení počtu detí umiestnených v zariadeniach na základe súdnych rozhodnutí (osobitne ústavná starostlivosť) a v zlepšení odbornosti výkonu. V neposlednom rade bude doriešené aj dlhodobo nejednoznačné postavenie krízových stredísk.

Vládny návrh predpokladá postupné zavádzanie zmien – prvý rok účinnosti právnej úpravy by prebiehal mechanizmom starej právnej úpravy (priority v zabezpečovaní výkonu rozhodnutí súdu sa určujú rok dopredu), zároveň by bol daný priestor na určenie tzv. siete štátnych zariadení a určenie potrieb ambulantnej a terénnej pomoci, ako aj dobrovoľných pobytových opatrení na miestnej úrovni, na akreditáciu nových opatrení, na vykonanie potrebných zmien súvisiacich s novým druhom zariadenia a na prípravu priorít na ďalší rok už podľa novej právnej úpravy. Ďalší rok by mal byť „nábehový“ - postupne by mali nabiehať nové formy výkonu opatrení v zariadeniach.

Súčasťou vládneho návrhu zákona sú aj zmeny v podmienkach výkonu resocializačných programov pre klientov závislých od alkoholu, drog a patologických hráčov pobytovou formou v zariadeniach. Okrem zmien celkových podmienok resocializačného procesu vrátane zmien priestorového a personálneho zabezpečenia resocializácie, sa navrhuje zmeniť samotný mechanizmus prijímania na resocializačný program.

Aktuálny právny stav vyžaduje pre vstup do resocializácie splnenie podmienky odporúčania psychiatra/adiktológa pri tzv. dobrovoľných pobytoch detí a dospelých – právna úprava je postavená na predpoklade, že lekár posúdi vhodnosť resocializácie pre pacienta/klienta. Zákon nerieši situáciu súdneho rozhodnutia a nepodmieňuje umiestnenie dieťa, ktoré ma absolvovať resocializačný program na základe súdneho rozhodnutia, aj odporúčaním detského psychiatra. Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti odbornej verejnosti o správnosti voľby takéhoto opatrenia (t.j. umiestnenie dieťaťa v zariadení a absolvovanie resocializačného programu) pre dieťa bez absolvovania predchádzajúcej ústavnej psychiatrickej liečby (špecializovaná ústavná zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore detská psychiatria) a po dohode s resocializačnými strediskami sa navrhuje, aby bolo dieťa na resocializačný program prijaté len po predchádzajúcej ústavnej

psychiatrickej (špecializačný odbor detská psychiatria) liečbe v trvaní minimálne štyroch týždňov a po odporúčaní detského psychiatra aj v prípade výchovného opatrenia resp. neodkladného opatrenia súdu.

Vládny návrh zákona zároveň v čl. II. obsahuje súvisiaci návrh zmien a doplnení zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhované zmeny primárne reagujú na aplikačné problémy v situáciách, kedy je potrebné zabezpečiť dieťaťu poskytnutie zdravotnej starostlivosti ambulantnou formou z dôvodu potreby zistenia a zhodnotenia, či je dieťa závislé od alkoholu, drog a patologického hráčstva a v prípade potvrdenia diagnózy aj zabezpečiť liečbu a zákonný zástupca dieťaťa (resp. ďalšie osoby, ktoré môžu dať informovaný súhlas za dieťa), alebo samotné dieťa odmieta poskytovanie ambulantnej starostlivosti. Navrhuje sa utvoriť právne podmienky na to, aby bolo možné, a to aj formou uloženia povinnosti, zúčastniť sa ambulantnej diagnostiky a/alebo liečby rozhodnutím súdu (neodkladné opatrenie resp. výchovné opatrenie). V prípade sprísnenia podmienok prijatia na resocializačný program tak, aby na resocializačný program mohli byť prijaté len deti, ktoré sú na absolvovanie programu pripravené, je nevyhnuté utvoriť podmienky na zabezpečenie predchádzajúcej zdravotnej starostlivosti dieťaťu aj v prípade jej odmietania.

Keďže je novela zákona č. 305/2005 Z. z. cielená aj na celkovú podporu procesov deinštitucionalizácie, obsahuje predkladaný vládny návrh okrem zmien podmienok výkonu opatrení v zariadeniach aj zmeny a doplnenia v právnej úprave sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti. Navrhuje sa napr. vyriešiť posudzovanie splnenia podmienok pre zahájenie procesu sprostredkovania, konkrétne časový odstup medzi umiestnením dieťaťa v zariadení na základe rozhodnutia súdu a zhodnotením splnenia uvedených podmienok, odstrániť interpretačné problémy v zhodnotení situácie, kedy je možné dieťaťu sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, doriešiť plnenie podmienky zapísania do zoznamu žiadateľov o osvojenie dieťaťa zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti a dieťaťa v pestúnskej starostlivosti osobami, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti. V tejto súvislosti sa navrhuje, v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, aj zlepšenie finančnej podpory náhradnej starostlivosti o dieťa - vládny návrh zákona v čl. III. navrhuje zmeny a doplnenia zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa o.i. utvoriť aj podmienky pre sprostredkovanie medzištátneho osvojenia dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v inej krajine, fyzickými osobami – záujemcami, ktorí majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti o tom, či sú dôsledne sledované a zhodnocované podmienky, za akých je možné dieťaťu sprostredkovať medzištátne osvojenie, sa navrhuje zaviesť niekoľko opatrení aj v tejto oblasti napr. zdôraznenie prvkov záujmu dieťaťa, ktoré musia byť braté do úvahy v procese sprostredkovania medzištátneho osvojenia, mechanizmus, akým orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečia, aby mal súd automaticky všetky relevantné informácie z ich výkonu pre svoju rozhodovaciu činnosť.

Vládny návrh zákona v súvislosti so zmenou ustanovení upravujúcich podmienky výkonu v zariadeniach upravuje nanovo aj opatrenia finančného charakteru, úhrady v zariadeniach, financovanie opatrení, určovanie priorít a spresňuje podmienky udelenia akreditácie a povinnosti akreditovaných subjektov, upravuje nevyhovujúcu aktuálnu úpravu správnych deliktov a spresňuje náležitosti vedenia spisových dokumentácií.

Aktuálne sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona vrátane ustanovení upravujúcich výkon opatrení v zariadeniach vyhláškou MPSVR SR č. 643/2008 Z. z.. V súvislosti s navrhovanou zmenou sa predpokladá pomerne zásadná zmena aj všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví napr. náležitosti programu centra, špecializovaného programu, resocializačného programu, profesijnú štruktúru odborných zamestnancov centra, počet zamestnancov odborných tímov centra, počet zamestnancov, ktorí zabezpečujú odbornú pomoc a starostlivosť v samostatných skupinách, špecializovaných samostatných skupinách a skupinách v centre. Návrh vyhlášky tvorí informatívnu časť predkladaného materiálu.

Vládny návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

Vládny návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh novely má pozitívny sociálny vplyv.