K bodom 1 a 2Dôvody na udelenie parkovacieho preukazu pomenúva zákon o kompenzáciách pomerne jasne. Parkovací preukaz sa vydáva za predpokladu, že žiadateľ:
-je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona alebo
-má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí.
Praktická alebo úplná slepota oboch očí je aj v dnešnej dobe trvalým a nemenným hendikepom. Rovnako tak súčasný stav lekárskej vedy nedisponuje účinnými liečebnými metódami na vyliečenie alebo zmiernenie dôsledkov ochorenia tak, aby pominuli dôvody na odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. To znamená, že parkovacie preukazy sú v drvivej väčšine udeľované ŤZP osobám s nemožnosťou zlepšenia ich zdravotného hendikepu. Správnosť tohto konštatovania potvrdzuje aj samotný § 17 ods. 5 zákona o kompenzáciách, podľa ktorého: „Doba platnosti parkovacieho preukazu je neobmedzená, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nezanikne nárok na parkovací preukaz.“. S uvedeným konštatovaním korešponduje aj dôvodová správa k § 17 ods. 3 písm. a) tohto zákona, keď k dobe platnosti parkovacieho preukazu uvádza, že: „pri dobe platnosti preukazu sa uvádza slovo „neobmedzene““.
Cieľom návrhu zákona je zamedziť nárastu prípadov, keď lekársky posudok vyhotovený napr. za účelom vyhodnotenia žiadosti o poskytnutie kompenzácii, má za následok odobratie parkovacieho preukazu napriek tomu, že dotknutá osoba má trvalé poškodenie zdravia.
Prax potvrdzuje, že nepriznanie napr. kompenzačných nárokov z dôvodu relatívne priaznivého zdravotného stavu ešte neznamená, že takáto ŤZP osoba prestala spĺňať podmienky na udelenie parkovacieho preukazu.
Aby v budúcnosti nedochádzalo k takýmto prípadom, navrhuje sa, aby sa pri posudzovaní nároku na parkovací preukaz (resp. aj pri posúdení o jeho ponechaní či odobratí) vychádzalo povinne z lekárskeho nálezu aj staršieho ako šesť mesiacov, ak sa v ňom konštatuje, že zdravotný stav dotknutej fyzickej osoby je chronický s trvalým poškodením, miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. V takýchto prípadoch sa v parkovacom preukaze zároveň nebude uvádzať termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. Tým sa celý proces priznávania a prehodnocovania benefitov v zmysle zákona o kompenzáciách zjednoduší, zhospodárni a odstráni sa duplicita lekárskych nálezov (ak je zdravotný hendikep trvalý, nový lekársky nález by to len potvrdil).
Platné výnimky zostávajú zachované, napr. možnosť predvolania fyzickej osoby na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má posudkový lekár pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru, alebo ak samotná fyzická osoba predloží novú zdravotnú dokumentáciu, ktorú starší lekársky nález nezohľadňuje.
V prechodných ustanoveniach sa zakotvuje povinnosť novo navrhnuté postupy aplikovať v už začatých avšak právoplatne neskončených konaniach vo veciach kompenzácií, opatrovania, preukazov alebo parkovacích preukazov. Ide o tzv. nepravú retroaktivitu. Pojem „nepravá retroaktivita“ používa aj Ústavný súd Slovenskej republiky a vysvetľuje ho napr. nasledovne: „[…] zákon právne kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti, v dôsledku čoho však môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych