V roku 2016 bol stanovený cieľ nominálneho deficitu vo výške 1,93 % HDP. Na
základe Eurostatom notifikovaných údajov za rok 2016 dosiahol deficit verejných financií
úroveň 1,68 % HDP. V strednodobom horizonte je hlavným cieľom vytvorenie podmienok pre
dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. To si vyžaduje pokračovanie
v konsolidácii verejných financií aj po roku 2017 tak, aby Slovensko smerovalo k svojmu
strednodobému rozpočtovému cieľu1.
Strednodobý rozpočtový výhľad na roky 2018 až 2020 stanovuje fiškálne ciele na
nasledujúce roky v podobe nominálneho deficitu verejnej správy na úrovni 0,83 % HDP v roku
2018. V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR je historicky prvé vyrovnané
hospodárenie rozpočtu verejnej správy naplánované na rok 2020.
Hrubý dlh verejnej správy dosiahol v roku 2016 úroveň 51,9 % HDP, čím došlo k
medziročnému poklesu hrubého dlhu o 0,5 p. b. Na pokles dlhu, v pomere k HDP v roku 2016,
pozitívne vplývali najmä rast ekonomiky Slovenska zaznamenaný prostredníctvom
nominálneho rastu HDP, nižšia potreba financovať hotovostný deficit a vyššia miera spätných
nákupov štátnych dlhopisov.
Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov možno očakávať, že hrubý dlh verejnej
správy bude v pomere k HDP postupne klesať až na hranicu 45,5 % HDP v roku 2020.
Vývoj salda (ESA 2010, % HDP) a dlhu verejnej správy (cash, % HDP)
2015 S
-2,74
52,5
2016 S*
-1,68
51,9
2017*
-1,24
51,8
2017 OS
-1,63
2018 N
-0,83
49,9
2019 N
-0,10
47,8
2020 N
0,00
Saldo VS
Hrubý dlh VS
51,1
45,5
Štátny dlh (bez vplyvu EFSF a ESM)
47,4
47,1
47,3
46,5
45,7
43,9
41,9
* Program stability SR na roky 2017 až 2020
Zdroj: MF SR
Predpokladaná výška hrubého dlhu na rok 2017 sa nachádza na úrovni 51,1 % HDP2.
Primárnym dôvodom medziročného poklesu hrubého dlhu je zrýchľujúci sa rast HDP a
využívanie hotovostnej rezervy štátu. Od roku 2018 sa predpokladá dosahovanie primárneho
prebytku3, ktorý spolu s prognózou akcelerujúceho rastu HDP a zrýchľovaním inflácie prispeje
k výraznejšiemu poklesu dlhu. V roku 2020 sa prognózuje hrubý dlh verejnej správy vo výške
45,5 % HDP, čo znamená, že hladina dlhu bude mimo sankčných pásiem daného roku podľa
ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. K zmene dlhu verejnej správy prispieva vo
všeobecnosti najmä výška hotovostného deficitu štátneho rozpočtu, ktorý je potrebné
financovať. Dosahovanie prebytku primárneho salda, aj v súvislosti s lepšími hotovostnými
deficitmi, sa očakáva najmä v nasledujúcich rokoch. Pozitívny vývoj bude podporený aj
pokračujúcou konsolidáciou verejných financií smerom k dosiahnutiu vyrovnaného
hospodárenia verejnej správy. Z medzinárodných záväzkov Slovenska voči Európskemu
nástroju finančnej stability (EFSF) a Európskemu mechanizmu pre stabilitu (ESM) sa na roky
2018 až 2020 nepredpokladajú dodatočné vplyvy na verejný dlh.
1 Strednodobý rozpočtový cieľ Slovenska je dosiahnutie štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 % HDP, pričom podľa Programu stability na roky
2016 až 2019 by tento mal byť dosiahnutý v roku 2019.
2 Zodpovedá prvému sankčnému pásmu podľa ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
3 Primárne saldo predstavuje saldo verejnej správy očistené o úrokové náklady.
4