Príloha č. 5  
Implicitné záväzky  
Implicitné záväzky  
Implicitné záväzky sú podľa ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej  
zodpovednosti definované ako „rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami subjektov  
verejnej správy a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy, ktoré vyplývajú  
z finančných dôsledkov spôsobených budúcim uplatňovaním práv a povinností ustanovených  
právnym poriadkom Slovenskej republiky, ak tieto nie sú súčasťou dlhu verejnej správy“. Ide  
o čisté záväzky v sektore sociálnych vecí, zdravotníctva a školstva spojené so starnutím  
populácie a ďalšie typy záväzkov, ako napríklad záväzky z PPP projektov a náklady na  
odstavenie jadrových elektrární.  
Z uvedeného vyplýva, že nejde o záväzky vykázané v súvahe účtovných závierok  
subjektov verejnej správy v aktuálnom roku, keďže ich ocenenie môže byť problematické.  
Napriek tomu však možno pri zohľadnení aktuálneho legislatívneho stavu odhadnúť ich výšku.  
1. Celkové implicitné záväzky  
Implicitné záväzky sú odhadnuté ako súčasná hodnota budúcich záväzkov  
vyplývajúcich zo starnutia populácie, záväzkov z PPP projektov a Národného jadrového fondu  
v nekonečnom horizonte vyjadrené ako percento aktuálneho HDP roku 2017. Jednotlivým  
oblastiam sa venujú nasledujúce časti tejto prílohy. Manuál k implicitným záväzkom1 popisuje  
podrobnejšie postup výpočtu.  
Implicitné záväzky – scenár nezmenených politík (hodnota k roku 2017, v % HDP)  
spolu  
1. Vplyv starnutia populácie  
122,2 %  
2,4 %  
2. Vplyv PPP projektu - rýchlostná cesta R1  
3. Vplyv PPP projektu obchvat BA D4/R7  
4. Vplyv Národného jadrového fondu  
5. Celková výška implicitných záväzkov  
(-) pokles a (+) nárast implicitných záväzkov  
0,9 %  
-2,9 %  
122,6 %  
Zdroj: MF SR  
V roku 2017 dosahujú celkové implicitné záväzky 122,6 % HDP. V porovnaní s údajmi  
prezentovanými v rozpočte verejnej správy na roky 2017 až 2019 (implicitné záväzky vo výške  
128,2 % HDP) došlo k zníženiu odhadovaných implicitných záväzkov o 5,6 % HDP.  
Medziročná zmena vyplýva predovšetkým z aktualizácie makroekonomických  
predpokladov a zmeny východiskového roku pri výpočte implicitných záväzkov (viac v Boxe  
1). Dlhodobá projekcia výdavkov spojených so starnutím populácie sa oproti rozpočtu verejnej  
správy na roky 2017 až 2019 nezmenila.  
2. Záväzky spojené so starnutím populácie  
Základom kvantifikácie sú predpoklady a projekcie pracovnej skupiny AWG2  
zaoberajúcej sa vplyvmi starnutia populácie na verejné financie členských krajín EÚ. Táto  
pracovná skupina publikuje každé tri roky dlhodobé projekcie príjmov a výdavkov citlivých  
na starnutie populácie do roku 2060 na základe projekcií demografického vývoja Eurostatu  
2
Ageing working group – pracovná skupina Európskej komisie zaoberajúca sa vplyvom starnutia obyvateľstva na verejné financie  
v dlhodobom horizonte.  
2
a dlhodobých makroekonomických projekcií Európskej komisie (EK). Odhad implicitných  
záväzkov spojených so starnutím populácie v scenári nezmenených politík je založený na  
aktuálnych projekciách pracovnej skupiny AWG z roku 20153.  
Postup výpočtu záväzkov spojených so starnutím možno rozdeliť do dvoch krokov:  
A. Prvým krokom výpočtu je zostavenie bilancie príjmov a výdavkov spojených so  
starnutím populácie, pričom východiskovým rokom je 2017, t. j. rok, z ktorého sa  
vychádza pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020. Zostavuje sa  
do roku 2060 (posledný rok projekcií AWG). Po tomto roku sa vo výpočtoch uvažuje  
s konštantnými podielmi jednotlivých príjmov a výdavkov na HDP.  
B. V druhom kroku sa vyčísli suma súčasnej (diskontovanej) hodnoty tejto bilancie  
v nekonečnom horizonte. Táto suma predstavuje samotnú výšku implicitných záväzkov.  
Na strane príjmov ide konkrétne o príjmy Sociálnej poisťovne plynúce  
z dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti a zdravotných poisťovní zo  
zdravotného poistenia. Ide o príjmy od ekonomicky aktívneho obyvateľstva a dlžné poistné.  
Časť výdavkov citlivých na starnutie populácie je financovaná aj z daní a iných príjmov. Vo  
výpočtoch sa uvažuje s nimi tak, aby vo východiskovom roku vykryli rozdiel príjmov  
a výdavkov spojených so starnutím populácie (prostredníctvom bilancujúcej položky - ostatné  
príjmy)4.  
Vo všeobecnosti sa v prognózovanom období uvažuje s približne nezmeneným  
podielom uvedených príjmov na HDP, čo zodpovedá teoretickému predpokladu o tom, že  
daňové príjmy a odvody by mali v dlhodobom horizonte rásť v súlade s rastom nominálneho  
HDP5. Prípadná zmena podielu príjmov z dôchodkového poistenia na HDP v čase by súvisela  
s tým, že časť odvodov je presmerovaná do II. piliera dôchodkového systému (t. j. mimo sektor  
verejnej správy), pričom táto časť sa v čase môže meniť v dôsledku zmeny podielu sporiteľov  
na celkovom počte poistencov.  
Na strane výdavkov ide o výdavky na dôchodkové dávky, zdravotnú a dlhodobú  
starostlivosť, školstvo a dávky v nezamestnanosti. Neuvažuje sa tu so zmenou úrokových  
nákladov vyvolaných zmenou primárneho salda verejnej správy v dôsledku starnutia  
populácie6. V prípade výdavkov na dôchodkové dávky ide o projekcie Ministerstva financií SR  
konzultované a schvaľované v rámci pracovnej skupiny AWG. Projekcie ostatných výdavkov  
sú prevzaté priamo z AWG.  
3 Zverejnenie pravidelnej aktualizácie dlhodobých projekcií súvisiacimi so starnutím populácie sa očakáva v roku 2018, na základe čoho bude  
následne aktualizovaná aj celková výška implicitných záväzkov.  
4
Keďže cieľom tejto časti je odhadnúť veľkosť implicitných záväzkov spojených so starnutím populácie, vychádza sa z predpokladu  
vyrovnanej bilancie príjmov a výdavkov vo východiskovom roku. Znamená to, že implicitné záväzky vznikajú len z odchýlok príjmov  
a výdavkov spojených so starnutím populácie od hodnôt vo východiskovom roku.  
Takýto prístup k projekcii príjmov sa používa aj v rámci pracovnej skupiny AWG.  
Pri zmenách primárneho salda dochádza aj k zmenám v úrokových nákladoch, resp. úrokových príjmoch (pokiaľ sa nekumuluje dlh, ale  
5
6
aktíva) verejnej správy. Ak vláda uskutoční opatrenia zlepšujúce primárne saldo, automaticky to povedie aj k poklesu úrokových nákladov,  
resp. nárastu úrokových príjmov.  
3
Vplyv demografických zmien na príjmy a výdavky verejnej správy (% HDP, scenár nezmenených politík)  
2017  
2020  
2030  
2040  
2050  
2060  
18,7  
6,4  
A. Príjmy VS  
18,4  
6,2  
0,5  
3,9  
7,8  
18,4  
8,7  
5,9  
0,3  
3,2  
0,2  
0,0  
0,0  
4,5  
2,7  
18,3  
6,0  
0,5  
4,0  
7,8  
18,3  
8,4  
6,1  
0,3  
3,2  
0,2  
0,0  
0,0  
6,0  
2,4  
18,2  
5,9  
0,5  
4,0  
7,8  
18,3  
8,0  
6,7  
0,4  
3,1  
0,2  
-0,1  
-0,1  
4,6  
5,1  
18,4  
6,1  
0,5  
4,0  
7,8  
19,0  
8,5  
7,1  
0,5  
2,8  
0,1  
-0,6  
-0,5  
2,7  
5,1  
18,6  
6,3  
0,5  
4,0  
7,8  
20,5  
9,5  
7,5  
0,6  
2,8  
0,1  
-1,9  
-1,4  
2,6  
5,1  
- dôchodkové poistenie  
- poistenie v nezamestnanosti  
- zdravotné poistenie  
0,5  
4,0  
- ostatné príjmy  
7,8  
B. Výdavky citlivé na starnutie populácie  
- dôchodkové dávky  
22,1  
10,7  
7,7  
- zdravotná starostlivosť  
- dlhodobá starostlivosť  
- školstvo  
0,6  
2,9  
- dávky v nezamestnanosti  
C. Primárne saldo (A-B)  
Primárne saldo diskontované k roku 2017  
p.m. nominálny rast HDP (v %)  
p.m. nominálna úroková miera (v %)  
0,1  
-3,4  
-2,0  
2,8  
5,1  
Zdroj MF SR, EK  
Výsledky v tabuľke možno interpretovať tak, že v roku 2060 dôjde v porovnaní s rokom  
2017 k zhoršeniu diskontovaného primárneho salda v dôsledku starnutia populácie o 2,0 p. b.  
BOX 1 Aktualizácia implicitných výdavkov spojených so starnutím populácie  
V rozpočte verejnej správy na roky 2017 až 2019 bol uvedený odhad implicitných záväzkov spojených so  
starnutím populácie na úrovni 127,5 % HDP v roku 2016. Aktuálne sa k roku 2017 výška implicitných záväzkov  
odhaduje na úrovni 122,2 % HDP, čo predstavuje ich pokles o 5,3 % HDP.  
Pokles implicitných záväzkov v roku 2017 výrazne ovplyvňuje najmä vývoj príjmov verejnej správy citlivých  
na starnutie, ktoré zaznamenali nárast vo výške 22 % HDP. Vývoj na príjmovej strane bude čiastočne  
kompenzovaný očakávaným vývojom výdavkov, ktoré vzrastú o 17 % HDP. Hlavným dôvodom revízie  
implicitných záväzkov smerom nadol sú najmä vyššie príjmy zo zdravotného poistenia.  
Porovnanie zmien v implicitných záväzkoch súvisiacich so starnutím výdavkov (v % HDP)  
(1) RVS  
2018-20  
(2) RVS  
2017-19  
(3) Rozdiely (1-2)****  
Spolu (A)=  
(B+C)  
Z toho:  
(B)  
Makro  
Z toho: (C) Zmena  
východiskového roku +  
aktualizácia príjmov VS  
20177  
A. Príjmy VS  
1 223  
411  
1 201  
407  
22  
4
71  
18  
29  
23  
59  
27  
21  
10  
-49  
-14  
-8  
Dôchodkové poistenie (EAO + dlžné)  
Zdravotné poistenie (EAO + dlžné)  
Ostatné príjmy *  
266  
245  
21  
-3  
17  
8
546  
550  
-27  
-43  
-20  
-14  
-8  
B. Výdavky citlivé na starnutie populácie  
Dôchodkové dávky  
1 343  
628  
1 329  
621  
Zdravotná starostlivosť  
Ostatné **  
477  
470  
7
241  
238  
2
C. Implicitné záväzky - vplyv na  
primárne saldo (A-B)***  
-122,2  
-127,5  
5,3  
11,8  
-6,5  
* Najmä príjmy nesúvisiace s dôchodkovým systémom, s výnimkou príjmov z poistenia v nezamestnanosti.  
** Výdavky na školstvo, dlhodobú starostlivosť, dávky v nezamestnanosti.  
*** Implicitné záväzky sú vyčíslené na základe projekcií AWG do roku 2060, ku ktorému sa pripočítava vplyv v nekonečnom  
horizonte.  
**** Nepatrné rozdiely vyplývajú zo zaokrúhľovania.  
7 Výbor pre daňové prognózy – september 2017.  
4
3. Iné záväzky – PPP projekty a Národný jadrový fond  
Do celkovej kvantifikácie implicitných záväzkov bol zahrnutý aj vplyv splácania PPP  
projektov – rýchlostnej cesty R1 a obchvatu Bratislavy D4/R7. Východiskom boli  
predpokladané platby štátu za dostupnosť počas celej doby trvania koncesie, t. j. do roku 2041  
v prípade PPP – R1, resp. 2050 v prípade PPP - obchvat BA8,9.  
Platby za dostupnosť pri PPP R1 boli znížené o platbu DPH za služby, keďže táto je  
z pohľadu vplyvu na saldo a dlh neutrálna. Súčasne sa tu neuvažuje ani s alikvotnou časťou zo  
zaplatenej DPH pri odovzdaní úsekov v roku 2011, keďže nemá vplyv na dlh (iba na saldo  
v jednotlivých rokoch10).  
Od roku 2016 zahŕňajú implicitné záväzky aj výdavky súvisiace s výstavbou a  
prevádzkou obchvatu Bratislavy D4 a rýchlostnej cesty R7. Zmluva s koncesionárom bola  
podpísaná v roku 2016 s dohodnutou dĺžkou trvania koncesie do roku 2050. Záväzky z projektu  
výstavby obchvatu BA očakávajú v prvých rokoch výdavky súvisiace najmä s výkupom  
pozemkov a projektovou činnosťou. Ročné platby za dostupnosť sa následne začnú realizovať  
po odovzdaní stavby do užívania, ktoré sa očakáva v priebehu roku 2020.  
Vplyv PPP projektu (v % HDP)  
2017  
0,15  
0,15  
0,02  
0,02  
2020  
0,12  
0,14  
0,02  
0,02  
2030  
0,08  
0,09  
0,03  
0,04  
2040  
0,06  
0,06  
0,02  
0,02  
2050  
-
Spolu  
Platba za dostupnosť R1*  
-
- diskontovaná hodnota k roku 2017  
Platba za dostupnosť Obchvat BA - D4/R7  
- diskontovaná hodnota k roku 2017  
-
2,4  
-
0,01  
0,01  
0,9  
* bez započítania DPH za služby  
Zdroj: MF SR, MDV SR  
Pozn.: kladné hodnoty znamenajú negatívny vplyv na saldo  
Ďalším faktorom ovplyvňujúcim implicitné záväzky je systém financovania nákladov  
spojených s vyraďovaním jadrových zariadení. Štát pokrýva náklady na likvidáciu odstavených  
jadrových elektrární a vyhoreného paliva, ktoré v budúcnosti významne narastú. Podľa  
aktuálneho plánu financovania schváleného vládou11 by mal systém hospodáriť s vyrovnanou  
bilanciou v dlhodobom horizonte. Počas prevádzky jadrového zariadenia by sa malo  
naakumulovať v Národnom jadrovom fonde (NJF) také množstvo finančných prostriedkov,  
ktoré bude postačujúce pre jeho budúce vyradenie, vrátane nakladania s rádioaktívnymi  
odpadmi a vyhoreným palivom. Riziko pre finančnú schému predstavuje značná závislosť  
nákladov na harmonograme vyraďovania jednotlivých blokov a zvoleného spôsobu likvidácie.  
Model odhadu nákladov na likvidáciu jadrových zariadení preberá Ministesrtvo financií  
SR od Ministerstva hospodárstva SR.12 Saldá sú následne diskontované rovnakým faktorom  
ako pri záväzkoch zo starnutia populácie. Podľa aktuálnych odhadov by mal byť systém  
v prebytku počas prvých desaťročí. Vzhľadom na výraznejší vplyv diskontovania budúcich  
8 Výpočet zahŕňa odhad celkovej výšky záväzkov z daných projektov. Nezohľadňuje sa v ňom skutočnosť, že týmito projektami sa zároveň  
zvýšujú aktíva štátu, t.j. vplyv na čisté bohatstvo štátu by bol v porovnaní so samotným nárastom záväzkov miernejší.  
9 Kvantifikácia vplyvu PPP – Obchvat Bratislavy vychádza z údajov použitých v Stanovisku MF SR k projektu výstavby D4/R7.  
10 V čase odovzdania jednotlivých úsekov rýchlostnej cesty v roku 2011 došlo k odvedeniu DPH zo strany investora v sume 174 mil. eur (po  
zaplatení zo strany štátu), čo sa prejavilo v daňových príjmoch a pozitívne ovplyvnilo saldo verejnej správy v uvedenej sume. Vzhľadom na  
to, že uvedený projekt je zaznamenaný mimo bilancie verejnej správy, zaplatená DPH zo strany štátu sa rovnomerne zaznamenáva počas  
celého obdobia trvania koncesie spolu s platbami štátu za dostupnosť, čo každý rok zhorší saldo o takmer 6 mil. eur. Z pohľadu vplyvu na  
12 MF SR modifikuje model o aktuálnu prognózu makroekonomického vývoja.  
5
deficitov, ako je vplyv diskontovania prebytkov v najbližšom období, má NJF celkovo  
pozitívny vplyv na implicitné záväzky.  
Vplyv Národného jadrového fondu (v % HDP)  
2017  
-0,13  
-0,13  
2020  
-0,17  
-0,19  
2050  
0,02  
0,01  
2100  
0,01  
0,00  
2140  
0,00  
0,00  
Spolu  
-
Vplyv NJF na saldo*  
- diskontovaná hodnota k roku 2016  
-2,9  
* Projekcie pre účely Stratégie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR siahajú po rok 2140.  
Zdroj: MF SR  
Pozn.: záporné hodnoty znamenajú pozitívny vplyv na saldo  
6