ÚSTAVNOPRÁVNY VÝBOR

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

54. schôdza

Číslo: CRD-1591/2017

277

U z n e s e n i e

Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky

z 3. októbra 2017

k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 647)

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

A. s ú h l a s í

s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 647);

B. o d p o r ú č a

Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 647) schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe tohto uznesenia;

C.p o v e r u j e

predsedu výboru

predložiť stanovisko výboru k uvedenému návrhu zákona predsedovi gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

Róbert Madej

predseda výboru

overovatelia výboru:

Ondrej Dostál

Peter Kresák

P r í l o h a

k uzneseniu Ústavnoprávneho

výboru Národnej rady SR č. 277

z 3. októbra 2017

____________________________

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 647)

________________________________________________________________________

1.V čl. I bod 11, v čl. X bod 51, v čl. XIV

V čl. I bod 11 v poznámke pod čiarou k odkazu 25af), v čl. X bod 51 v poznámkach pod čiarou k odkazu 47g), 47h), 47i), 47j), 47k), 47l), 47n), 47p), 47r), 47s), a 47t), v čl. XIV v poznámke pod čiarou k odkazu 95) sa vypúšťajú slová „v platnom znení“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zaužívaným spôsobom uvádzania skrátených citácií právne záväzných aktov EÚ.

2. V čl. X bod 6

V čl. X sa vypúšťa šiesty bod.

V čl. X (zákon o dohľade nad finančným trhom) je potrebné vypustiť šiesty bod ako duplicitný, nakoľko znenie poznámky pod čiarou k odkazu 15 je už súčasťou zákona zo 6. septembra 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. III druhý bod), ktorý nadobudne účinnosť 1. novembra 2017. Navrhovaná zmena sa premietne aj do ustanovenia o delenej účinnosti.

3.V čl. X bode 40 § 35h odsek 3 znie:

„(3) Ak Národná banka Slovenska v jednom konaní koná a rozhoduje o uložení sankcie jednej osobe za dva alebo viaceré nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,1), ktoré boli zistené za obdobie najviac dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov, Národná banka Slovenska za všetky postihované nedostatky uloží úhrnnú pokutu podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na nedostatok s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty vrátane zvýšenia sadzby podľa § 35g ods. 2 alebo osobitných predpisov;1) ak za viaceré nedostatky sú

rovnaké najvyššie horné hranice sadzieb pokút vrátane ich zvýšenia podľa § 35g ods. 2 alebo osobitných predpisov,1) úhrnná pokuta sa uloží podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Ak za postihované nedostatky sú dolné hranice sadzieb pokuty rôzne, dolnou hranicou sadzby úhrnnej pokuty je najvyššia z týchto sadzieb vrátane jej zvýšenia podľa § 35g ods. 2 alebo osobitných predpisov.1) Národná banka Slovenska pri určení výšky úhrnnej pokuty zohľadní skutočnosti uvedené v § 35f ods. 1 vo vzťahu ku všetkým nedostatkom, ktoré sú postihované rozhodnutím o uložení sankcie, a aj počet týchto nedostatkov.“.

S cieľom zachovať predkladateľom sledovaný cieľ právnej úpravy a dosiahnutie tohto proporcionálne vyvážiť s verejným záujmom na adekvátnom postihovaní porušovania práv finančných spotrebiteľov sa navrhuje ustanovenie odseku 3 stanovujúce pravidlá pre ukladanie úhrnnej pokuty časovo limitovať na prípady, kedy sa bude jednať o viaceré samostatné nedostatky, ktoré boli zistené za obdobie najviac 12 po sebe idúcich mesiacov. V prípade, ak by sa jednalo o viaceré nedostatky zistené za obdobie presahujúce tento časový rámec, Národná banka Slovenska nemôže udeliť jedinú úhrnnú pokutu za takéto nedostatky. V praxi to znamená, že Národná banka Slovenska by mala o predmetných nedostatkoch viesť viaceré samostatné konania, pričom v každom z nich uloží za takéto nedostatky samostatné pokuty. V takom prípade sa uplatní pravidlo stanovené v ods. 4 tohto § 35h (za splnenia ostatných predpokladov v predmetnom ustanovení uvedených).

4.V čl. X bod 40

V čl. X 40. bode § 35h ods. 3 a 4 v celom texte sa slová „podľa § 35g ods.2“ nahrádzajú slovami „podľa § 35f ods. 2“.

Ide o precizovanie navrhovaného znenia § 35h pri konaní a rozhodovaní NBS o uložení sankcie jednej osobe za dva alebo viaceré nedostatky nahradením správneho vnútorného odkazu zákona na § 35f ods.2, ktorý upravuje inštitút zvýšenia pokuty.

5.V čl. X sa za bod 43 vkladajú nové body 44 až 46, ktoré znejú:

„44. § 35j sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Národná banka Slovenska vybaví podanie podľa § 1 ods. 3 písm. c) tak, že zhodnotí zistený skutkový stav, právne ho posúdi a uvedie porušenia predpisov v oblasti, ktorú dohliada Národná banka Slovenska, dohliadaným subjektom, ak k nim došlo. Prebiehajúci dohľad nad dohliadaným subjektom nemôže byť prekážkou vybavenia podania, najmä pokiaľ ide o zhodnotenie skutkového stavu, jeho právne posúdenie a uvedenie porušení právnych predpisov v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa.“.

45. Za § 35j sa vkladá § 35ja, ktorý znie:

㤠35ja

Národná banka Slovenska podanie § 1 ods. 3 písm. c) vybaví v základnej lehote 60 kalendárnych dní (ďalej len „základná lehota“), ktorá plynie od doručenia podania alebo odstránenia nedostatkov podania. Základnú lehotu môže Národná banka Slovenska z dôvodu závažných prekážok, ktoré bránia vybaveniu podania alebo z iného dôležitého dôvodu, ak tieto nastali bez zavinenia Národnej banky Slovenska, predĺžiť o ďalších 30 kalendárnych dní, avšak najviac o 90 kalendárnych dní. O predĺžení lehoty a o dôvodoch predĺženia Národná banka Slovenska bezodkladne písomne informuje predkladateľa podania.“.

46. V § 35k sa slová „v § 35a až 35j“ nahrádzajú slovami „v § 35a až 35ja“.“.

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

Navrhuje sa upraviť náležitosti a obsah, akým spôsobom Národná banka Slovenska vybaví podnet finančného spotrebiteľa. Výraznou zmenou bude povinnosť vyjadriť sa finančnému spotrebiteľovi aj k takým skutočnostiam, pre ktoré aktuálne prebieha dohľad. (bod 44)

Napriek skutočnosti, že Národná banka Slovenska je orgánom ochrany finančného spotrebiteľa s rozsiahlymi právomocami, ktorého ochrana napĺňa ciele a požiadavky verejného záujmu iba vtedy, ak je poskytovaná v reálnom čase, keď možno porušenie jeho práv minimalizovať alebo mu predísť, právna úprava dlhodobo postráda jednoznačný režim a inštitúty zabezpečujúce včasné vybavenie podnetov finančných spotrebiteľov a ďalších oprávnených osôb. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje postup pri vybavení podania v tzv. základnej a predĺženej lehote. (bod 45)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v ustanovení § 35k vyvolanú návrhom nového ustanovenia § 35ja. (bod 46)

6.V čl. X sa za bod 45 vkladá nový bod 46, ktorý znie:

„46. V § 37 ods. 1 písm. d) text za bodkočiarkou znie:

„Národná banka Slovenska rovnakým spôsobom zverejňuje aj výroky a odôvodnenia vydaných rozhodnutí Národnej banky Slovenska vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov vrátane vydaných predbežných opatrení a rozhodnutí vydaných v rozkaznom konaní bez ohľadu na podanie opravného prostriedku zo strany dohliadaného subjektu, s výnimkou rozhodnutí procesnej povahy a informácie o uložených blokových pokutách, pričom pred zverejnením takých rozhodnutí sa v nich anonymizujú údaje o finančných spotrebiteľoch a do času nadobudnutia ich právoplatnosti aj údaje o dohliadanom subjekte a osobách konajúcich za dohliadaný subjekt, a to v rozsahu

obchodné meno alebo meno a priezvisko, sídlo alebo miesto podnikania, IČO, údaj o zápise v obchodnom registri alebo inom verejne prístupnom úradnom registri, v ktorom je zapísaný, číslo a dátum vydania povolenia alebo iného udeleného oprávnenia na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu; spolu so zverejnením rozhodnutia podľa tohto ustanovenia je Národná banka Slovenska povinná, do času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, zverejniť aj oznámenie o tom, že rozhodnutie nie je právoplatné a záväzné,“.“.

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

Navrhuje sa zverejňovať, prvostupňové a doposiaľ neprávoplatné rozhodnutia Národnej banky Slovenska vydané pri dohľade. Národná banka Slovenska zverejní tieto rozhodnutia výlučne v režime podľa navrhovaného ustanovenia a v anonymizovanej podobe. Ide o osobitný právny režim zverejňovania podľa navrhovaného ustanovenia. Na uvedené zverejňovanie/sprístupňovanie (rozhodnutí o dohľade) nemožno aplikovať právny režim sprístupňovania informácií (ani individuálny a ani hromadný) podľa zákona č. 211/2000 Z.z. nakoľko tento je vylúčený podľa § 11 ods. 1 písm. h) infozákona.

7.V čl. X bod 57

V čl. X sa vypúšťa 57 bod.

V čl. X (zákon o dohľade nad finančným trhom) sa vypúšťa 57. bod ako duplicitný nakoľko znenie § 40 ods. 10 v znení tohto návrhu bolo schválené zákonom zo 6. septembra 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. III 25. bod), ktorý nadobudne účinnosť 1. novembra 2017. Navrhovaná zmena sa premietne aj do ustanovenia o delenej účinnosti.

8.V čl. X bode 61 sa § 45f dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Národná banka Slovenska je povinná zverejniť podľa § 37 ods. 1 písm. d) tohto zákona aj rozhodnutia vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré boli vydané pred 15. decembrom 2017, a to v lehote do 31. marca 2018.“.

V súvislosti s návrhom na osobitné zverejňovanie neprávoplatných prvostupňových rozhodnutí vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov sa navrhuje ustanoviť prechodným ustanovením osobitnú lehotu na zverejnenie rozhodnutí v rozsahu

podľa nového znenia § 37 ods. 1 písm. d), ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

9.V čl. XII bode 34 § 9 ods. 18 sa v prvej vete za slová „zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ vkladajú slová „a všeobecných obchodných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, vrátane ich zmien“ a na konci sa pripája táto veta: „Veriteľ na svojom webovom sídle zverejňuje aj všeobecné obchodné podmienky vrátane ich zmien.“.

V záujme precizovania dikcie a posilnenia výslovne ustanoveného práva spotrebiteľa na poskytnutie zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa navrhuje doplnenie, aby veriteľ mal povinnosť spotrebiteľovi poskytnúť aj písomné vyhotovenie všeobecných zmluvných podmienok regulujúcich spotrebiteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver a ich zmien. Súčasne sa zavádza povinnosť veriteľa zverejniť na webovom sídle aj všeobecné zmluvné podmienky ním poskytovaných spotrebiteľských úverov vrátane ich zmien. Uvedená povinnosť zásadným spôsobom stransparentní podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, zlepší informovanosť záujemcov o poskytnutie spotrebiteľských úverov a uľahči výkon práv spotrebiteľov a aj združení na ochranu spotrebiteľa, napríklad pri uplatňovaní kolektívneho záujmu spotrebiteľov a využívaní abstraktnej kontroly spotrebiteľských zmlúv.

10.V čl. XII bode 34 § 9 ods. 19 sa v prvej vete slová „Pri neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a podľa osobitných predpisov18aa) spotrebiteľovi vzniká“ nahrádzajú slovami „Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná z dôvodu podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a podľa osobitných predpisov18aa) a spotrebiteľovi vznikne“.

Precizuje sa dikcia prvej vety, kde je potrebné hypotézu právnej normy ustanoviť podmieňujúcim spôsobom najmä vo vzťahu k vzniku povinnosti vrátiť finančné plnenie, keďže navrhovaná dikcia jednak vzbudzuje dojem nového osobitného nároku, a tým výkladovo popiera v aplikačnej praxi nesporný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy plynúci už z ustanovení Občianskeho zákonníka, a jednak je nutné rozlišovať prípady, kedy per se povinnosť vrátiť finančné plnenie pri neplatnosti zmluvy nevznikne z dôvodu, že spotrebiteľ istinu spotrebiteľského úveru už skôr splatil.

11.V čl. XII bode 39 § 11 ods. 4 sa za slová „zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ vkladajú slová „alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru“.

Vzhľadom na dikciu § 137 CSP sa navrhuje doplnenie navrhovanej právnej úpravy tak, aby bol spotrebiteľ výslovne oprávnený domáhať sa na súde žalobou eventuálne aj určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, čím sa pro futuro dosiahne aj zachovanie platnosti zmluvy v prípadoch, keď nebudú dané vady zakladajúce jej absolútnu neplatnosť. Javí sa ako procesne neefektívne, aby spotrebiteľove nároky boli obmedzené iba na žalovanie neplatnosti zmluvy, ak je dôvod žalovať určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ktorá nastáva ex lege.

12.V čl. XII bode 41 § 16 ods. 6 štvrtej vete sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí ak veriteľ potvrdenie nevydal v lehote podľa predchádzajúcej vety.“.

Modifikuje sa režim znášania nákladov vydaného potvrdenia spotrebiteľom s ohľadom na skutočnosť, že nie je spravodlivé od spotrebiteľa požadovať úhradu nákladov v prípadoch, ak veriteľ poruší svoju zákonnú povinnosť vydať potvrdenie v ustanovenej lehote. V týchto prípadoch môže totiž sám veriteľ sťažiť alebo dokonca zmariť čiastočné splatenie spotrebiteľského úveru.

13.V čl. XII bode 41 § 16 ods. 10 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „o čom je veriteľ povinný spotrebiteľa informovať pred čiastočným splatením spotrebiteľského úveru.“.

Vzhľadom na významnosť následku spojeného s čiastočným splatením spotrebiteľského úveru je nevyhnutné informovať spotrebiteľa o tom, že môže rozhodnúť, že namiesto skrátenia doby plnenia spotrebiteľského úveru sa mu poníži mesačná splátka. Uvedený následok má priamy vplyv na príjmovú situáciu spotrebiteľa a jeho životnú úroveň, preto je adekvátne požadovať od veriteľa, aby spotrebiteľa o voľbe následku čiastočného splnenia spotrebiteľského úveru spotrebiteľa prinajmenej ústne informoval v čase pred jeho vykonaním.

14.V čl. XV bod 4

V čl. XV štvrtom bode v poznámke pod čiarou k odkazu 22a sa za slovo „nariadenia“ vkladajú slová „ Európskeho parlamentu a Rady“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením názvu nariadenia (EÚ) č. 2016/1011.

15.V čl. XV bode 21 § 15 ods. 4 sa za slová „zmluvy o úvere na bývanie“ vkladajú slová „alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru na bývanie.“.

Vzhľadom na dikciu § 137 CSP sa navrhuje doplnenie navrhovanej právnej úpravy tak, aby bol spotrebiteľ výslovne oprávnený domáhať sa na súde žalobou eventuálne aj určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru na bývanie, čím sa pro futuro dosiahne aj zachovanie platnosti zmluvy v prípadoch, keď nebudú dané vady zakladajúce jej absolútnu neplatnosť. Javí sa ako procesne neefektívne, aby spotrebiteľove nároky boli obmedzené iba na žalovanie neplatnosti zmluvy, ak je dôvod žalovať určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru na bývanie, ktorá nastáva ex lege.