DÔVODOVÁ SPRÁVAA.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) poslanci NR SR Jozef Viskupič, Karol Galek, Eduard Heger a Jana Kiššová.
Hlavným cieľom návrhu zákona je, aby si žiadatelia o stavebné povolenie [napr. spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (ďalej len „spoločenstvo“)] mohli zvoliť výhodné dodávky tepla a aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome.
Návrhom zákona tiež upravuje vydávanie záväzného stanoviska obce pri výstavbe novej sústavy tepelných zariadení tak, aby sa ustanovenia zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 657/2004 Z. z.“) týkajúce sa zdrojov tepla s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW vzťahovali na zdroje tepla s nižším výkonom len primerane.
Zároveň sa zo zákona vypúšťajú ustanovenia, podľa ktorých má pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľ tepla (ďalej len „dodávateľ“) v konaní podľa stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu, ktorého stanovisko je záväzné. V praxi toto neprijateľné ustanovenie o dodávateľovi ako dotknutom orgáne vydávajúcom záväzné stanovisko podľa zákona č. 657/2004 Z. z. znamená právo veta miestnej teplárne (miestneho dodávateľa) o. i. na zablokovanie výstavby vlastných kotolní v bytových domoch, teda akési teplárenské nevoľníctvo.
Takto nastavené podmienky nielenže odporujú predstavám predkladateľov návrhu zákona o ekonomike založenej na liberálnych princípoch, ale bezpochyby odporujú aj dobrým mravom. V slobodnej spoločnosti a právnom štáte je absurdné, aby akýkoľvek ekonomický subjekt svojím stanoviskom mohol vetovať vznik vlastnej konkurencie, či svojvoľne brániť v konaní nezaloženom na princípe podnikania. Pokiaľ je odberateľovi, resp. v konečnom dôsledku konečnému spotrebiteľovi obmedzená možnosť alternatívneho riešenia zásobovania teplom, ktorého cieľom je predovšetkým zníženie výdavkov na energie, reálnym dopadom je najmä prehlbovanie energetickej chudoby na Slovensku.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy (hospodárenie obyvateľstva) a pozitívne vplyvy aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými