DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „návrh ústavného zákona“, resp. „ústavný zákon“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO).

Za jedno z kľúčových opatrení pre efektívnejšie odhaľovanie korupcie považuje mimovládna organizácia Transparency International Slovensko prijatie funkčného zákona o majetkových priznaniach verejných funkcionárov. Zároveň nielen ona vníma ako problém, že súčasná miera otvorenosti samosprávy je nedostatočná a mnoho dôležitých informácií o rozhodnutiach samosprávy a jej hospodárení zostáva ukrytých na samosprávnych úradoch. Otvorená samospráva zverejňuje všetky dáta, ktoré má k dispozícii a z ktorých vychádza pri tvorbe rozvojových programov, príprave rozpočtov a plánovaní. Rovnako tak by mala zverejňovať aj údaje, ktoré sa týkajú majetkových priznaní verejných funkcionárov, ktorí majú rozhodujúci vplyv na chod obce, mesta alebo jeho mestskej časti. Ústavný zákon nadobudol účinnosť 1.10.2004 a z dôvodu vážnych nedostatkov musel byť novelizovaný už v roku 2005. Od uvedeného obdobia sa pri jeho uplatňovaní ukázala potreba riešiť viacero problémov, ktoré vyplynuli z praxe orgánov zodpovedných za výkon agendy ochrany verejného záujmu a z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu novely ústavného zákona je sfunkčniť túto právnu normu, zohľadniť viaceré odporúčania mimovládnych organizácií na zlepšenie tohto zákona a prihliadnuť na obsah niektorých doterajších legislatívnych aktivít, ktorých cieľom bolo odstránenie jeho nedostatkov. Návrh novely ústavného zákona upravuje:

✓nový, rozšírený a jednotný formulár majetkových priznaní pre všetkých verejných funkcionárov, ktorý presne vymedzuje, čo má majetkové priznanie obsahovať a rozširuje zoznam vypĺňaných údajov s cieľom zamedziť neželaným praktikám obchádzania tohto zákona zo strany niektorých verejných funkcionárov (napr. údaje o užívaní nehnuteľností a hnuteľných vecí, údaje o prijatých daroch a iných výhodách), ako aj možnosť elektronického podávania majetkového priznania,

✓povinnosť zverejňovať majetkové priznania verejných funkcionárov aj na úrovni obcí, miest a ich mestských častí, a to za podmienky, že majú zriadené vlastné webové sídlo,

✓aktualizáciu osobnej pôsobnosti ústavného zákona vrátane rozšírenia zoznamu verejných funkcionárov, na ktorých sa má vzťahovať.

Návrh ústavného zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh ústavného zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, ani na životné prostredie. Návrh ústavného zákona nevyvoláva sociálne vplyvy. Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 až 14

Od roku 2004, kedy bol prijatý, resp. od roku 2005, kedy bol ústavný zákon novelizovaný, bolo prijatých a novelizovaných množstvo zákonov upravujúcich postavenie a pôsobnosť verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 tohto ústavného zákona. Aktualizácia osobnej pôsobnosti ústavného zákona je preto nevyhnutná. Dôvodom je napr. zrušenie Fondu národného majetku a ďalších úradov, ktoré boli nahradené novými úradmi (napr. Poštový úrad, Dňové riaditeľstvo alebo zlúčenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do Rozhlasu a televízie Slovenska), ale aj vznik nových verejných funkcií, ktorých predstavitelia by mali patriť do pôsobnosti ústavného zákona (napr. špeciálny prokurátor, prezident Policajného zboru SR alebo predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví). V neposlednom rade sa zoznam verejných funkcionárov rozširuje o všetky osoby, ktoré sú do svojich funkcií navrhované alebo volené Národnou radou Slovenskej republiky okrem členov disciplinárnych senátov súdov Slovenskej republiky.

K bodu 15

Navrhuje sa zjednotiť režim obmedzení pre verejných funkcionárov v oblasti podnikania na výkon funkcie verejného funkcionára v orgáne právnickej osoby, ktoré mu vyplýva zo zákona alebo z výkonu funkcie verejného funkcionára. Súčasná právna úprava síce umožňuje výkon podnikateľskej činnosti vo verejnoprospešnom záujme podľa čl. 5 ods. 3, avšak z nevysvetliteľných dôvodov takýto funkcionár môže poberať finančnú odmenu, kým ďalšia skupina verejných funkcionárov podľa čl. 5 ods. 4 finančnú odmenu v zmysle čl. 5 ods. 5 poberať nesmie. Návrhom sa zjednotia obmedzenia tak, že verejní funkcionári budú môcť vykonávať činnosti bez poberania finančnej odmeny.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 15 tohto ústavného zákona.

K bodom 17 a 32

Ústavný zákon síce upravuje povinnosť verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní vystúpi (čl. 6), za porušenie tejto povinnosti však neupravuje žiadnu sankciu. Navrhuje sa preto, aby v prípade, ak si verejný funkcionár túto povinnosť splní, nebol jeho hlas započítaný do výsledku hlasovania o takejto veci, a v prípade, ak túto povinnosť poruší, bol sankcionovaný rovnako ako pri porušení čl. 7 ústavného zákona (najmiernejšia sankcia). Spresňuje sa tiež, že oznámenie osobného záujmu o vec možno vykonať nielen pri vystúpení na rokovaní (taká okolnosť ani nemusí nastať), ale aj, resp. najneskôr pred hlasovaním vo veci.

K bodu 18

Navrhuje sa doplniť uvedenie začiatku výkonu verejnej funkcie s cieľom jednoduchšej kontroly majetkových priznaní zo strany kontrolného orgánu.

K bodu 19

Súčasné znenie čl. 7 nedostatočne zohľadňuje pasívne príjmy, napríklad z dividend alebo prenájmu (pravdepodobne preto, že v tejto veci neexistuje právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR). To znemožňuje reálny výkon kľúčovej úlohy ústavného zákona – porovnávanie majetkových prírastkov a legálnych príjmov verejného funkcionára. Z tohto dôvodu sa navrhuje spresnenie ustanovenia a doplnenie úpravy o uvedenie ďalších príjmov, ak sú vyššie ako 100 eur v danom kalendárnom roku [čl. 7 ods. 1 písm. d) ústavného zákona], ako aj o uvedenie podielov v prípade čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona.

K bodu 20

Majetkové priznania sa navrhuje rozšíriť o údaje o daroch a iných výhodách, ktoré verejný funkcionár v danom kalendárnom roku prijal, ak hodnota darov alebo iných výhod od jedného darcu alebo hodnota jedného daru presiahne 5 000 eur. Cieľom je zamedziť obchádzanie a znefunkčňovanie zákona aj prostredníctvom tohto typu materiálnych požitkov (t.j. nielen podiely a ďalšie príjmy a pod.).

K bodu 21

Navrhuje sa spresnenie ustanovenia týkajúceho sa predkladaných dokladov k písomnému oznámeniu podľa čl. 7 ods. 1. Samotné potvrdenie o podanom daňovom priznaní nemá totiž takmer žiadnu výpovednú hodnotu na účely kontroly podaných majetkových priznaní a nahrádza sa preto kópiou podaného daňového priznania (niektorí verejní funkcionári tak robia už v súčasnosti a prikladajú ho k majetkovému priznaniu.

K bodu 22

Podávanie oznámení podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejným funkcionárom, ktorý zastáva len jednu verejnú funkciu, nespôsobuje v praxi žiadne problémy a dá sa povedať, že toto ustanovenie je výkladovo jednoznačné.

Na rozdiel od toho, znenie čl. 7 ods. 3 ústavného zákona spôsobuje v praxi výkladové a aplikačné problémy. Podľa tohto ustanovenia: „Ak je verejný funkcionár zvolený alebo vymenovaný do inej verejnej funkcie alebo je opätovne zvolený alebo vymenovaný do tej istej verejnej funkcie a podal v kalendárnom roku oznámenie podľa odseku 1, nie je povinný ho podať opätovne.“. Z dikcie ústavného zákona nie je zrejmé, či stačí, ak verejný funkcionár, ktorý zastáva viaceré verejné funkcie, podá oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona len jednému príslušnému orgánu podľa čl. 7 ods. 5 ústavného zákona alebo tak musí urobiť vo vzťahu ku každému z príslušných orgánov, ktoré voči nemu vykonávajú podľa ústavného zákona svoju pôsobnosť. Namieta sa, že slovo „opätovne“ sa vzťahuje nielen na ten istý príslušný orgán, ale aj na viaceré príslušné orgány podľa čl. 7 ods. 5 ústavného zákona.

Prax Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií v tejto otázke je ustálená a jednoznačná, pričom sa prikláňa k výkladu, ktorý sa touto novelou ústavného zákona navrhuje spresniť, t.j. že verejný funkcionár, ktorý vykonáva viaceré verejné funkcie, má povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 v spojení s čl. 7 ods. 3 ústavného zákona voči všetkým príslušným orgánom podľa čl. 7 ods. 5 ústavného zákona, ktoré vo vzťahu k nemu vykonávajú v zmysle tohto ústavného zákona svoju pôsobnosť.

Naproti tomu nie je prax iných príslušných orgánov podľa čl. 7 ods. 5 ústavného zákona, najmä orgánov územnej samosprávy, rovnaká a je naopak často rozdielna od toho, ako toto sporné ustanovenie čl. 7 ods. 3 ústavného zákona uplatňuje Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií.

Úplne jednoznačný výklad neposkytuje ani judikatúra Ústavného súdu SR, v ktorej sa síce tento súd dotkol aj výkladu čl. 7 ods. 3 ústavného zákona, nie však v takom zmysle, aby výslovne poskytol výklad tohto sporného ustanovenia ústavného zákona. Konkrétne, Ústavný súd SR vo svojom uznesení III ÚS 452/2013-14 konštatoval: „Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu nezbavuje verejného funkcionára povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 z titulu každej verejnej funkcie, ktorú v rozhodnom období zastáva. Výnimkou je prípad ustanovený v čl. 7 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (ak je verejný funkcionár zvolený alebo vymenovaný do inej verejnej funkcie alebo je opätovne zvolený alebo vymenovaný do tej istej verejnej funkcie a podal v kalendárnom roku oznámenie podľa odseku 1, nie je povinný ho podať opätovne), ktorý však má význam iba pre prípadnú kumuláciu povinnosti verejného funkcionára podať oznámenie do 30 dní odo

dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a jeho povinnosti podať oznámenie do 31. marca príslušného kalendárneho roka.“.

Cieľom je preto spresniť sporné ustanovenie jeho čl. 7 ods. 3 ústavného zákona tak, aby pri jeho uplatňovaní neumožňovalo dvojaký výklad a aby nenavádzalo na nejednotné uplatňovanie v praxi zo strany príslušných orgánov podľa čl. 7 ods. 5 ústavného zákona.

K bodom 23 a 24

Súčasne platná úprava oznámení v oblasti majetku neumožňuje reálnu kontrolu hodnoty majetku, majetkových prírastkov ani utajovania majetku. Takú kontrolu umožňuje napríklad právna úprava majetkových priznaní sudcov, ktorá je od roku 2011 výrazne prísnejšia, ako úprava pri verejných funkcionároch. Neznáme sú aj údaje o užívaní majetku verejných funkcionárov, t. j. údaje o prenájme alebo výpožičke. Navrhuje sa úprava, ktorá by zároveň umožnila verejnú kontrolu majetku po zverejnení majetkových priznaní.

V navrhovanej zmene sa nahrádza pôvodné vyčíslenie hodnoty vykazovaného majetku pevnou sumou (10 000 eur) a nie príslušným násobkom minimálnej mzdy.

K bodu 25

S verejnými prostriedkami, ktoré pochádzajú z daní všetkých daňových poplatníkov, nakladajú nielen orgány štátnej správy, ale aj orgány samosprávy, či už jednotliví starostovia obcí či primátori miest, rovnako ako aj poslanci obecných, miestnych a mestských zastupiteľstiev. Nimi podané oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov sa však podľa súčasnej právnej úpravy nezverejňujú na webovom sídle orgánu, ktorému tieto oznámenia podávajú, resp. na webovom sídle obce, mesta či mestskej časti. Iná situácia je v prípade komisie vyššieho územného celku, akademického senátu verejnej vysokej školy či Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorým explicitne ústavný zákon ukladá povinnosť zverejňovať oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona na internetovej stránke právnickej osoby, ktorej sú orgánom.

Tento spôsob zverejňovania oznámení je podľa dôvodovej správy k pôvodne prijatému zneniu ústavného zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky i s platnými medzinárodnými záväzkami, vzhľadom na to, že výkon verejných funkcií je vec verejná, z ktorej je možné vyvodiť aj oprávnenie verejnosti disponovať o osobách vykonávajúcich tieto funkcie aj informáciami, ktoré majú vo vzťahu k iným fyzickým osobám súkromný charakter (tlač 262, III. volebné obdobie NR SR).

Samozrejme, dbá sa o ochranu osobných údajov. U verejného funkcionára sa z osobných údajov poskytuje alebo zverejňuje iba titul, meno, priezvisko a funkcia. V oznámení verejný funkcionár uvádza aj adresu trvalého pobytu, no tá sa nezverejňuje. Rovnako sa nezverejňujú majetkové pomery manžela a neplnoletých detí (čl. 7 ods. 8 ústavného zákona), či údaje, ktoré by umožnili identifikáciu hnuteľných vecí a ďalších strán v právnych vzťahoch týkajúcich sa vlastníctva majetkového práva či existencie záväzku s peňažným plnením (čl. 7 ods. 9 ústavného zákona).

V nadväznosti na vyššie uvedené považujeme za legitímne, aby oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov zverejňovali na webovom sídle všetky orgány, ktorým verejní funkcionári takéto oznámenia podávajú. V predkladanom návrhu ústavného zákona sa preto zavádza povinnosť príslušného orgánu (resp. komisie) zverejňovať oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona (t.j. oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie a počas výkonu funkcie vždy do 31. marca) na webovom sídle aj u:

•starostov obcí a mestských častí v Bratislave a v Košiciach, ktorí podávajú oznámenia komisii príslušného obecného, resp. miestneho zastupiteľstva,

•primátorov miest, ktorí podávajú oznámenie komisii príslušného mestského zastupiteľstva,

•poslancov obecných zastupiteľstiev a zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a v Košiciach, ktoré podávajú oznámenia komisii príslušného obecného, resp. miestneho zastupiteľstva,

•poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí podávajú oznámenia komisii príslušného mestského zastupiteľstva.

V prípade, ak obec, mesto alebo mestská časť nemajú zriadené webové sídlo, zostáva možnosť požiadať tieto subjekty o informácie spôsobom a v rozsahu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu súčasne zjednocuje legislatívnu terminológiu, keď pojem „internetová stránka“ nahrádza pojmom „webové sídlo“.

Zmena navrhovaná v predkladanom návrhu ústavného zákona nie je vo vzťahu k samospráve až taká striktná v porovnaní s návrhom ústavného zákona v tej istej veci z roku 2009 (tlač 1323, IV. volebné obdobie NR SR). Podľa uvedeného návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa obciam ukladala povinnosť zverejňovať oznámenia podľa čl. 7 na internetovej stránke obce, prípadne, ak ju obec nemala, tak na stránke Združenia miest a obcí Slovenska. Čo sa týkalo miest a mestských častí v Bratislave a v Košiciach, tieto boli povinné zverejňovať oznámenia na internetovej stránke bez výnimky; návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu nepripúšťal možnosť, že by mesto alebo jednotlivá mestská časť internetovú stránku nemala. Pritom doteraz, 8 rokov neskôr, nemajú napr. všetky mestské časti Košíc svoje vlastné webové sídlo. Ambíciou predkladaného návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu nie je zaťažiť obec či mesto alebo mestskú časť povinnosťou zriadiť si webové sídlo, ak ho nemá, len využiť skutočnosť, že webové sídlo má a na ňom by mali byť zverejňované všetky dôležité informácie týkajúce sa chodu, života a ochrany verejného záujmu obce, mesta či mestskej časti.

Navyše, zverejňovanie oznámení podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona napomôže viacerým obciam, mestám a ich mestským častiam z hľadiska väčšej transparentnosti. Podľa aktuálneho rebríčka mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko týkajúceho sa otvorenosti samospráv zaznamenali viaceré mestá a obce negatívne hodnotenia oproti minulosti aj kvôli tomu, že nezverejňujú majetkové priznania verejných funkcionárov (t.j. oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona), napr. Bratislava ako hlavné mesto Slovenskej republiky klesla o 13 miest v tomto rebríčku aj z tohto dôvodu (http://samosprava.transparency.sk/rankings/cities).

K bodu 26 a 28

Za účelom zjednotenia praxe pri napĺňaní dikcie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa navrhuje, aby sa oznámenia verejných funkcionárov podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona podávali na jednotnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 k tomuto ústavnému zákonu. Taktiež, keďže verejní funkcionári sú povinní podávať aj oznámenia po skončení výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, navrhuje sa stanoviť ich jednotný vzor v prílohe č. 2 k tomuto ústavnému zákonu.

Účelom týchto ustanovení návrhu novely ústavného zákona je vyhnúť sa pochybnostiam, ktoré sa vyskytujú v aplikačnej praxi a zaviesť do konania podľa tohto ústavného zákona tie črty, ktoré sú bežné a zaužívané v iných správnych či súdnych konaniach. V nadväznosti na uvedené sa určuje, že orgán prijímajúci oznámenia na tlačive vydá verejnému funkcionárovi písomné potvrdenie o odovzdaní oznámenia a o splnení si povinnosti podľa ústavného zákona. Takéto potvrdenie má pritom z pohľadu verejného funkcionára kľúčový význam, pretože ním vie jednoznačne preukázať, že

oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 alebo podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona podal riadne a včas, a to nielen pred príslušným orgánom podľa čl. 7 ods. 5 ústavného zákona, ale aj v prípadnom konaní pred Ústavným súdom SR.

Zároveň sa navrhuje umožniť podávanie oznámení aj elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách), čo by umožnilo plynulé zverejňovanie bez ďalších nákladov a zdržaní.

K bodom 27, 29 a 35

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s čl. I bodmi 1 až 14 tohto ústavného zákona.

K bodu 30

Orgán, ktorý začal konanie proti verejnému funkcionárovi, dnes musí rozhodnúť do 60 dní odo dňa začatia konania (tzv. poriadková lehota). Z praktických dôvodov sa navrhuje túto lehotu predĺžiť, keďže sa pri uplatňovaní ústavného zákona najmä v zložitých prípadoch ukázala ako príliš krátka.

K bodu 31

Ide o spresnenie kodifikujúce súčasný právny stav, kde strata mandátu môže nastať len vtedy, ak k opakovanému porušeniu zákona došlo v rámci jedného funkčného obdobia. Tým bude aj naplnený zmysel ústavného zákona, aby k prípadnej strate mandátu verejného funkcionára za opakovaného porušenie ústavného zákona došlo v súvislosti s tým istým funkčným obdobím, za ktoré má o tento mandát prísť.

K bodu 33

Pokuta za uvedenie nepravdivých údajov sa má týkať všetkých nepravdivých údajov, nielen tých, ktoré sa týkajú majetkových pomerov. Ide o imperfektnosť dnešnej právnej normy.

K bodu 34

Navrhuje sa možnosť opakovane pokutovať verejného funkcionára, ak nereaguje na právoplatné rozhodnutie s cieľom zamedziť nefunkčnosti ústavného zákona pri ukladané sankcií za jeho porušenie. Uloženie opakovanej sankcie bude zvažovať orgán, ktorý rozhoduje o uložení pokuty, pričom nejde o povinnosť, ale o možnosť.

K bodom 36, 38 a 40

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s čl. I bodom 34 tohto ústavného zákona.

K bodom 37 a 39

Navrhuje sa ustanoviť, že náležitosťou rozhodnutia o zastavení konania je aj výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Zároveň sa navrhuje, aby sa proti rozhodnutiu o zastavení mohla odvolať okrem verejného funkcionára aj 1/3 členov orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, pričom sa predlžuje lehota z 15 dní na 30 dní. Podľa doterajšej úpravy Ústavný súd SR vo veci rozhoduje konečným spôsobom a môže ho potvrdiť alebo zrušiť. Navrhuje sa ustanoviť, aby odvolací orgán mohol vo veci nielen rozhodnúť s konečnou platnosťou, ale mohol vec aj vrátiť orgánu

na opätovné rozhodnutie. Zároveň sa navrhuje zaviesť tzv. autoremedúra, teda aby svoje rozhodnutie mohol opraviť aj samotný prvostupňový orgán.

K bodu 41

Ústavný zákon dnes umožňuje zbavenie mandátu za nevysvetlené majetkové prírastky, tento pojem však nikde nedefinuje, čím toto ustanovenie robí nevykonateľným. Tento nedostatok sa navrhuje odstrániť vymedzením uvedeného pojmu.

K bodu 42

Obsahom sú prechodné ustanovenia vo väzbe na navrhované zmeny v ústavnom zákone, a to s cieľom zamedziť retroaktivite ústavného zákona.

K bodu 43

Navrhuje sa, aby súčasťou ústavného zákona boli aj dve prílohy, a to:

-príloha č. 1 uvádza vzor Oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, pričom verejný funkcionár vyberie jednu z možností, t. j. či sa toto Oznámenie podáva pri ujatí sa výkonu verejnej funkcie alebo k 31. marcu kalendárneho roka,

-príloha č. 2 uvádza vzor Oznámenia verejného funkcionára po skončení výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 a 6 ústavného zákona.

Súčasťou týchto vzorov sú pri jednotlivých ustanoveniach aj vysvetlivky, ktoré bližšie vyjasňujú a napomáhajú verejnému funkcionárovi vyplniť oznámenie v súlade s právnymi predpismi. Predkladané vzory oznámení vychádzajú z tlačív, ktoré vypracovali mimovládne organizácie a súčasne aj z tých, ktoré používajú jednotlivé samosprávy či orgány, ktorým sa podávajú oznámenia podľa čl. 7 ods. 5 ústavného zákona.

K Čl. II

Nadobudnutie účinnosti novely ústavného zákon sa navrhuje s primeranou legisvakačnou lehotou, najmä s ohľadom na zavedenie nových vzorov oznámení, ktoré budú verejní funkcionári povinní podľa tejto novely používať jednotne, a to od 1. januára 2018.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ ústavného zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu ústavného zákona: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

3. Predmet návrhu ústavného zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu ústavného zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Návrh ústavného zákona predpokladá pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti prejavujúci sa v možnosti obyvateľov obce, mesta, mestskej časti či kohokoľvek prezrieť si oznámenia verejných funkcionárov na webovom sídle, čím ich motivuje k častejšiemu využívaniu výpočtovej techniky a vo väčšom rozsahu. Hlavným zmyslom ústavného zákona je ochrana verejného záujmu, ktorého eminentnou súčasťou je hospodárne nakladanie s verejnými financiami a uskutočnenie krokov v prospech verejného záujmu pred osobným záujmom. Transparentné zverejňovanie oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových prospechov verejných funkcionárov na webovom sídle umožní každému získať bližšie informácie o verejnom funkcionári, ktorý bol zvolený za poslanca v komunálnych voľbách. Pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti sa predpokladá aj z dôvodu zavedenia možnosti podávať majetkové priznania verejných funkcionárov elektronicky a nielen v písomnej podobe ako doteraz.

Je potrebné spresniť, že návrh ústavného zákona nevyvoláva žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože neukladá povinnosť obci, mestu či mestskej časti Bratislavy a Košíc zriadiť si webové sídlo, ak ho doteraz nemá. Rovnako sa nepredpokladá, že by návrh mal vyvolávať sociálne vplyvy alebo že by mal mať dopad na podnikateľské prostredie alebo životné prostredie a ak, tak potenciálne len pozitívny.