Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Návrh zákona o Domobrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko – Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Ján Kecskés, Stanislav Drobný a Martin Beluský.

Cieľom návrhu je vytvoriť legislatívny priestor na zabezpečenie vyššej úrovne ochrany života, zdravia a majetku obyvateľov Slovenskej republiky a tiež ochrany verejného poriadku, a to prostredníctvom vytvorenia Domobrany ako čiastočne dobrovoľníckeho poriadkového útvaru v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov - samosprávnych krajov.

Bezpečnosť obyvateľov Slovenskej republiky by mal podľa súčasnej platnej legislatívy zabezpečovať Policajný zbor Slovenskej republiky a v obciach a mestách aj obecná, resp. mestská polícia, ako poriadkové útvary. Prax však ukazuje, že tieto zložky častokrát zlyhávajú najmä pri plnení úloh na úseku prevencie, a to najčastejšie z dôvodov obmedzených personálnych kapacít a finančných zdrojov. Dôkazom toho je vysoká kriminalita, a to najmä oblastiach s vysokou koncentráciou dlhodobo nezamestnaných a asociálov. Výsledkom toho je, že slušní ľudia v mnohých regiónoch Slovenska sú týmito asociálmi obťažovaní, okrádaní, napádaní, a aj znásilňovaní a vraždení. Život v týchto oblastiach sa preto stáva doslova neznesiteľným, občania strácajú dôveru v štát a jeho orgány, a mnohí občania sa snažia z týchto oblastí Slovenska doslova utiecť.

Ministerstvo vnútra dlhodobo odmieta zriadiť, resp. obnoviť v minulosti zrušené obvodné oddelenia Policajného zboru vo viacerých takýchto problémových lokalitách, a to aj napriek petičným akciám občanov a žiadostiam zo strany starostov obcí, väčšinou takých, ktoré si nemôžu dovoliť zriadiť a prevádzkovať obecnú políciu.

Jedným zo spôsobov riešenia tejto alarmujúcej situácie na miestnej úrovni je vytvorenie alternatívneho bezpečnostného orgánu, ktorý bude podporovať a dopĺňať verejné služby štátnej a obecnej polície všade tam, kde tieto služby z akýchkoľvek dôvodov absentujú alebo nepostačujú na zaistenie dostatočnej úrovne ochrany občanov a verejného poriadku.

Takýmto alternatívnym bezpečnostným orgánom je nepochybne aj domobrana, ktorá je založená na verejno-súkromnom partnerstve a v súčasnosti v rôznych formách úspešne funguje v mnohých demokratických štátoch. Ako príklad možno uviesť Švajčiarsku konfederáciu, USA alebo Izrael.

Domobrana podľa navrhovaného zákona by bola poriadkovým útvarom zriaďovaným samosprávnym krajom všeobecne záväzným nariadením. Zastupiteľstvo každého samosprávneho kraja, zložené z priamo volených poslancov, by sa teda mohlo slobodne rozhodnúť či na svojom území zriadi Domobranu.

Hlavnou úlohou Domobrany by bolo preventívnou hliadkovou činnosťou prispievať k vyššej úrovni ochrany životov zdravia a majetku občanov, ako aj verejného poriadku na území samosprávneho kraja. Pri tejto svojej úlohe by Domobrana úzko spolupracovala s príslušnými útvarmi Policajného zboru a obecnej polície.

Špecifikom Domobrany ako poriadkového útvaru zriadeného podľa predkladaného zákona by bolo intenzívne zapojenie dobrovoľníkov. Tento, na slovenské pomery inovatívny prístup, by so sebou priniesol minimálne dve primárne, a jednu sekundárnu výhodu. Primárnymi výhodami by boli nižšie ekonomické náklady v porovnaní napríklad s obecnou políciou, ale najmä vyššia úroveň motivácie dobrovoľných príslušníkov Domobrany aktívne sa podieľať na ochrane svojej rodiny, priateľov, susedov a známych z konkrétneho regiónu. Za sekundárnu výhodu je možné pokladať vyššiu úroveň právneho vedomia, ktoré by získali všetci absolventi odbornej prípravy nevyhnutnej pre získanie odbornej spôsobilosti pre službu v Domobrane.

Najvyšším riadiacim orgánom Domobrany by bolo krajské veliteľstvo na čele s krajským veliteľom menovaným a odvolávaným zastupiteľstvom samosprávneho kraja. Krajské veliteľstvo by ďalej zriaďovalo okresné veliteľstvá. Najnižším článkom organizačnej štruktúry by boli miestne jednotky pôsobiace na území jednej alebo viacerých obcí. Miestne jednotky by boli zriaďované okresnými veliteľstvami na základe bezpečnostnej situácie a záujmu občanov o službu v Domobrane.

Príslušníkmi Domobrany by mohli byť len občania Slovenskej republiky, ktorí sú bezúhonnými osobami, dovŕšili zákonom stanovený vek, a ktorí sú telesne, duševne a odborne spôsobilí na plnenie úloh Domobrany a majú trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území príslušného samosprávneho kraja.

Príslušníci Domobrany by sa delili na 2 skupiny:

a) profesionálnych príslušníkov - zamestnancov samosprávneho kraja, ktorí by pôsobili v riadiacich a administratívnych funkciách a za ich výkon by poberali mzdu alebo odmenu, v závislosti od konkrétneho druhu pracovno-právneho vzťahu,

b) dobrovoľníkov, ktorí by vytvárali hlavnú časť personálnych kapacít, určených na výkon hliadkovej činnosti priamo v teréne.

Svoje úlohy by Domobrana v praxi napĺňala formou hliadkovej činnosti, pričom jednu hliadku by tvorili najmenej 3 príslušníci Domobrany – veliteľ z radov profesionálnych príslušníkov Domobrany a najmenej 2 členovia z radov dobrovoľníkov.

Príslušníci Domobrany by mali pri výkone svojich úloh oprávnenia podobné oprávneniam príslušníkov obecnej polície, avšak na rozdiel od obecnej polície by príslušníci Domobrany nevykonávali predvedenie na útvar Domobrany, ale každú zadržanú osobu by bezodkladne odovzdali príslušníkom Policajného zboru. Príslušníci Domobrany by taktiež, na rozdiel od obecnej polície, neprejednávali žiadne priestupky a teda by ani neudeľovali pokuty za ich spáchanie. V prípade, že by pri výkone služby zistili spáchanie priestupku, oznámili by to ihneď Policajnému zboru.

Z uvedeného je zrejmé, že Domobrana by svojou hliadkovou činnosťou plnila predovšetkým preventívnu funkciu. Zákonom presne vymedzené donucovacie prostriedky by použila len v najnutnejších prípadoch, predovšetkým vtedy, keď by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie či majetok.

S cieľom zamedziť akýmkoľvek excesom či prekročeniam právomocí by príslušníci Domobrany mali viaceré povinnosti, ako napríklad povinnosť dbať na vážnosť, česť a dôstojnosť občanov i svoju vlastnú a nepripustiť, aby občanom v súvislosti s činnosťou Domobrany vznikla bezdôvodná ujma a prípadný zásah do ich práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného zákrokom alebo povinnosť dodržiavať zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy a v ich rámci sa riadiť pokynmi nadriadených.

S rovnakým cieľom predkladaný zákon výrazne limituje možnosť používania strelných zbraní príslušníkmi Domobrany. Príslušníci Domobrany budú môcť po splnení zákonom daných požiadaviek pri výkone služby v Domobrane nosiť a používať okrem krátkych strelných zbraní, dostupných všetkým držiteľom zbrojných preukazov sk. A B a C, aj dlhé zbrane. Tieto však budú prísne obmedzené len na strelivo ráže 22 LR a 22 WMR (malorážové strelivo), ako aj povolenou kapacitou zásobníka - maximálne 5 nábojov. Týmito opatreniami sa dosiahne dostatočná miera eliminácie rizika prípadného zneužitia dlhej strelnej zbrane príslušníkom Domobrany.

Príslušníci Domobrany by navyše mohli službu vykonávať len po absolvovaní dôkladnej odbornej prípravy, zavŕšenej odbornou skúškou.

Výkon služby v Domobrane by bol pre samotnú povahu práce, nielen odborne náročný, ale aj rizikový. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na význam Domobrany pri zabezpečovaní ochrany obyvateľov Slovenskej republiky, by príslušníci Domobrany požívali niekoľko občianskych výhod. Tie by predstavovali nielen istú formu spoločenského ocenenia, ale aj motivačný faktor, nevyhnutný na zabezpečenie dostatočného počtu zamestnancov a dobrovoľníkov Domobrany.

Domobrana, v podobe predstavenej v tejto dôvodovej správe, by bola účinným nástrojom v boji proti zločinnosti a významným, najmä preventívnym faktorom pri ochrane života, zdravie a majetku obyvateľov Slovenskej republiky. Nenahrádzala by políciu ani iné ozbrojené zbory, ale by ich vhodne dopĺňala všade tam, kde to vyžaduje bezpečnostná situácia. Súčasne by posilnila občiansku angažovanosť tým, že by umožnila občanom Slovenskej republiky z radov dobrovoľníkov participovať na ochrane svojich spoluobčanov a územia, kde so svojimi rodinami žijú a pracujú.

II.Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa určuje účel zákona, ktorým je vymedzenie základných úloh Domobrany, jej organizácie, práv a povinností príslušníkov Domobrany.

K § 2

V odseku 1 sa definuje Domobrana ako poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní verejného poriadku a ochrane životného prostredia na území samosprávneho kraja a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení samosprávneho kraja, z uznesení zastupiteľstva samosprávneho kraja a z rozhodnutí predsedu samosprávneho kraja.

V odseku 2 sa ustanovuje, že Domobranu zriaďuje a zrušuje samosprávny kraj všeobecne záväzným nariadením, a to ako organizačnú zložku úradu samosprávneho kraja. Domobrana teda nebude mať vlastnú právnu subjektivitu ani štatutárneho zástupcu, ale bude osobitným útvarom v rámci úradu samosprávneho kraja.

K § 3

V tomto ustanovení sa taxatívne vymedzujú základné úlohy Domobrany, ktorými sú zabezpečovania verejného poriadku, ochrana života, zdravia a majetku osôb, ochrana životného prostredia, kontrola dodržiavania právnych predpisov vo forme oznamovania ich porušenia príslušným orgánom a preventívna činnosť.

K § 4

Detailnejšiu organizáciu Domobrany, ako aj rozpočet a materiálno-technické zabezpečenie Domobrany určí zastupiteľstvo samosprávneho kraja.

K § 5

Domobranu budú tvoriť dve kategórie príslušníkov – zamestnanci samosprávneho kraja a dobrovoľníci. Pri oboch kategóriách príslušníkov Domobrany sa bude vyžadovať, aby boli občanmi Slovenskej republiky, bezúhonní, telesne, duševne a odborne spôsobilí

na plnenie úloh Domobrany a aby mali trvalý alebo prechodný pobyt na území samosprávneho kraja. Veková požiadavka na príslušníkov Domobrany bude vyššia u tých príslušníkov Domobrany, ktorí budú zamestnancami kraja.

Príslušníci Domobrany budú mať postavenie verejného činiteľa. Útok na príslušníkov Domobrany bude teda trestaný prísnejšie, ako útok na iné osoby. Súčasne však bude prísnejšie posudzované aj zneužitie právomoci príslušníkmi Domobrany. Tým sa posilní ochrana, ako aj zodpovednosť príslušníkov Domobrany pri plnení ich zákonom stanovených úloh.

K § 6

Štruktúru Domobrany bude tvoriť krajské veliteľstvo, okresné veliteľstvo a miestna jednotka.

K § 7

V odseku 1 sa ustanovuje, že postavenie krajského veliteľstva v štruktúre Domobrany, ako aj spôsob jeho zriaďovania.

V odseku 2 sa vymedzujú kompetencie krajského veliteľstva.

V odseku 3 sa ustanovuje, že na čele krajského veliteľstva bude stáť krajský veliteľ, ktorého na návrh predsedu samosprávneho kraja vymenúva a odvoláva zastupiteľstvo samosprávneho kraja.

V odseku 4 sa vymedzujú úlohy dispečingu, ktorý bude pôsobiť v rámci krajského veliteľstva Domobrany.

K § 8

V odseku 1 sa ustanovuje spôsob kreácie okresných veliteľstiev Domobrany, ktoré bude zriaďovať krajské veliteľstvo Domobrany v tých okresoch samosprávneho kraja, na území ktorých plánuje zriadiť miestne jednotky.

V odseku 2 sa vymedzujú kompetencie okresného veliteľstva.

V odseku 3 sa ustanovuje, že na čele okresného veliteľstva bude stáť okresný veliteľ, ktorého vymenúva a odvoláva krajský veliteľ.

K § 9

V odseku 1 sa ustanovuje spôsob kreácie miestnych jednotiek Domobrany, ktoré bude zriaďovať okresné veliteľstvo Domobrany s pôsobnosťou na území jednej alebo viacerých obcí samosprávneho kraja.

V odseku 2 sa ustanovuje minimálny počet jednotlivých kategórii príslušníkov Domobrany potrebných na zriadenie miestnej jednotky.

V odseku 3 sa ustanovuje forma výkonu služby miestnej jednotky Domobrany. Miestna jednotka Domobrany bude vykonávať službu vo forme jednotlivých hliadok, ktoré bude tvoriť vždy veliteľ hliadky, ktorí bude zamestnancom samosprávneho kraja a minimálne 2 členovia hliadky, ktorí budú dobrovoľníkmi.

K § 10 až 15

V týchto ustanoveniach sa vymedzujú jednotlivé povinnosti a oprávnenia príslušníkov Domobrany.

Príslušníci Domobrany by mali pri výkone svojich úloh oprávnenia podobné oprávneniam príslušníkov obecnej polície, napr.:

-oprávnenie vyzvať osobu, aby upustila od konania, ktorým narušuje verejný poriadok, alebo od iného protiprávneho konania,

-oprávnenie zadržať osobu pristihnutú pri páchaní alebo bezprostredne po spáchaní trestného činu, osobu pristihnutú pri páchaní priestupku, ktorá nemôže preukázať svoju totožnosť, ako aj hľadanú osobu,

-oprávnenie presvedčiť sa, či ten, koho zadržiava, nie je ozbrojený alebo či nemá pri sebe inú vec, ktorou by mohol ohroziť život alebo zdravie, prípadne takú vec odobrať; odobratú vec alebo zbraň odovzdať príslušníkom Policajného zboru spolu so zadržanou osobou,

-oprávnenie prikázať každému, aby na nevyhnutný čas nevstupoval na určené miesta alebo sa na nich nezdržiaval, pokiaľ to vyžaduje účinné zabezpečenie plnenia úloh Domobrany alebo samosprávneho kraja

-oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti,

-oprávnenie požadovať vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre plnenie úloh Domobrany,

-oprávnenie otvoriť obydlie a vstúpiť doň, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo je vážne ohrozené zdravie osoby, alebo ak hrozí závažná škoda na majetku a hrozí nebezpečenstvo z omeškania a

-oprávnenie odňať zbraň, osobe podozrivej zo spáchania trestného činu alebo priestupku.

Na rozdiel od obecnej polície by však príslušníci Domobrany nevykonávali predvedenie na útvar Domobrany, ale každú zadržanú osobu by bezodkladne odovzdali príslušníkom Policajného zboru. Príslušníci Domobrany by taktiež, na rozdiel od obecnej polície, neprejednávali žiadne priestupky a teda by ani neudeľovali pokuty za ich spáchanie. V prípade, že by pri výkone služby zistili spáchanie priestupku, oznámili by to ihneď Policajnému zboru.

Z týchto obmedzení právomocí príslušníkov Domobrany jednoznačne vyplýva, že Domobrana bude svojou hliadkovou činnosťou plniť predovšetkým preventívnu funkciu, a to v úzkej súčinnosti s Policajným zborom.

S cieľom zamedziť akýmkoľvek excesom či prekročeniam právomocí by príslušníci Domobrany mali viaceré povinnosti, ako napríklad povinnosť dbať na vážnosť, česť a dôstojnosť občanov i svoju vlastnú a nepripustiť, aby občanom v súvislosti s činnosťou Domobrany vznikla bezdôvodná ujma a prípadný zásah do ich práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného zákrokom alebo povinnosť dodržiavať zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy a v ich rámci sa riadiť pokynmi nadriadených.

K § 16 až 23

V týchto ustanoveniach sa vymedzujú jednotlivé druhy donucovacích prostriedkov a podmienky, za ktorých ich budú môcť príslušníci Domobrany použiť.

Príslušníci Domobrany budú môcť použiť ako donucovací prostriedok aj strelnú zbraň, a to krátku opakovaciu palnú zbraň alebo krátku samonabíjaciu palnú zbraň, napríklad pištoľ, ktorá je štandardnou zbraňou mnohých poriadkových útvarov. Taktiež budú môcť ako strelnú zbraň použiť dlhú opakovaciu palnú zbraň, ktorá nemá hladký vývrt hlavne a ktorá nemá dĺžku hlavne menšiu alebo rovnú 600 mm, a to v kalibri .22 WMR alebo .22 LR so zásobníkom najviac na 5 nábojov, napríklad malorážku. Uvedené strelné zbrane sú dostatočne účinné na použitie v nutnej obrane a krajnej núdzi, súčasne však neposkytujú veľké možnosti na ich zneužitie.

Domobrana by zákonom presne vymedzené donucovacie prostriedky použila len v najnutnejších prípadoch, predovšetkým vtedy, keď by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie či majetok.

K § 24

Ustanovenie vymedzuje spôsob preukazovania príslušnosti k Domobrane.

K § 25

Domobrana bude uniformovaným poriadkovým útvarom. Ustanovenie § 25 preto vymedzuje jednotlivé výstrojné súčiastky rovnošaty príslušníka Domobrany.

K § 26

Ustanovenie vymedzuje spôsob označovania motorových vozidiel príslušníkov Domobrany.

K § 27

Ustanovenie vymedzuje preukaz príslušníka Domobrany.

K § 28

V odseku 1 sa vymedzujú orgány s ktorými bude Domobrana spolupracovať pri plnení svojich úloh. Sú to predovšetkým Policajný zbor a obecná polícia.

V odseku 2 sa vymedzuje právomoc Domobrany požadovať za účelom plnenia svojich úloh informácie z evidencie pobytu občanov Slovenskej republiky, z registra obyvateľov Slovenskej republiky a z evidencie motorových vozidiel.

K § 29 až 30

Príslušníkmi Domobrany sa budú môcť stať len osoby, ktoré budú spĺňať minimálne zákonné požiadavky na vzdelanie a súčasne budú odborne spôsobilé. Odbornú spôsobilosť príslušníci Domobrany získajú absolvovaním odbornej prípravy, zabezpečovanej samosprávnym krajom a zavŕšenej úspešným vykonaním odbornej skúšky.

Odbornú prípravu a skúšku nebudú musieť absolvovať tí príslušníci Domobrany, ktorí získali vzdelanie v príslušnom odbore alebo majú dostatočnú prax vo výkone služby v obecnej polícii, ozbrojených silách a ozbrojených zboroch, s výnimkou Slovenskej informačnej služby.

K § 31

Ustanovenie vymedzuje základné náležitosti odmeňovanie tých príslušníkov Domobrany, ktorí budú zamestnancami samosprávneho kraja, a to v závislosti od ich funkčného zaradenia.

K § 32

Výkon služby v Domobrane je pre samotnú povahu práce, nielen odborne náročný, ale aj rizikový. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na význam Domobrany pri zabezpečovaní ochrany obyvateľov Slovenskej republiky, by príslušníci Domobrany požívali niekoľko občianskych výhod. Tie by predstavovali nielen istú formu spoločenského ocenenia, ale aj motivačný faktor, nevyhnutný na zabezpečenie dostatočného počtu zamestnancov a dobrovoľníkov Domobrany.

K Čl. II

K bodu 1 a 2

Samosprávny kraj získa novú pôsobnosť – všeobecne záväzným nariadením zriaďovať a zrušovať Domobranu.

K bodu 3

Samosprávny kraj bude zriaďovať a zrušovať Domobranu všeobecne záväzným nariadením, pričom toho nariadenie súčasne upraví jej organizáciu, rozpočet, činnosť a materiálno-technické zabezpečenie.

K bodu 4

Domobrana bude v zmysle organizačného poriadku Úradu samosprávneho kraja útvarom na čele s krajským veliteľom.

K Čl. III

K bodu 1

Ustanovením sa zosúlaďuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov so zákonom o Domobrane a zmene a doplnení niektorých zákonov. Obec bude povinná poskytovať Domobrane súčinnosť.

K Čl. IV

K bodu 1

Ak obec nebude schopná zabezpečiť verejný poriadok v obci vlastnými silami a prostriedkami, bude môcť požiadať o pomoc nielen Policajný zbor, ale aj Domobranu.

Policajný zbor bude spolupracovať nielen s obecnou políciou, ale aj Domobranou.

K Čl. V

K bodu 1

Príslušník Domobrany získa na účely Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov má postavenie verejného činiteľa.

K Čl. VI

K bodu 1 a 2

Zavádza sa nová skupina zbrojného preukazu: „G - držanie zbrane a streliva na účel služby v Domobrane“.

K bodu 3 a 4

Ustanovenie nadväzuje na zavedenie novej skupiny G zbrojného preukazu. Policajný útvar rozhodne o odňatí zbrojného preukazu alebo skupiny zbrojného preukazu G držiteľovi, ktorý prestal byť príslušníkom Domobrany.

K bodu 5

Ustanovenie upravuje oprávnenia držiteľa zbrojného preukazu novej skupiny G.

K Čl. VII

K bodu 1 a 2

V prípade, že príslušníci Domobrany – dobrovoľníci dostanú v zmysle zákona o Domobrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov nejaké plnenie, toto bude oslobodené od dane.

K bodu 3 a 4

Za každý kalendárny rok odslúžený v Domobrane bude mať príslušník Domobrany, ktorý je dobrovoľníkom, nárok na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane o 1000 eur, najviac však do výšky 5000 eur.

K bodu 5 a 6

Na účely uplatnenia nároku na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane budú musieť príslušníci Domobrany predkladať doklad preukazujúci oprávnenosť tohto nároku. Týmto dokladom bude v zmysle zákona o Domobrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov potvrdenie o počte odslúžených služieb v Domobrane, ktoré bude vydávať samosprávny kraj.

K Čl. VIII

Navrhuje sa účinnosť zákona pätnástym dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov.